Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. november 2021

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 13C/142/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7910205487
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pajtášová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2021:7910205487.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Zuzanou Pajtášová v právnej veci žalobcu: S.. D. T., nar.

XX.X.XXXX, bytom v B.N., P. XXXX/XX, zast. Mgr. Ladislavom Futóm, advokátom v Trebišove, L.
Svobodu 2412/8 proti žalovanému : K. T., súkromný podnikateľ podnikajúci pod obchodným menom K.
T.- L. E. L. T. V. P., Q. XXX/XX, S. : XX XXX XXX, o zaplatenie sumy 685,55 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

I./Žalobu z a m i e t a .

II./ Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.05.2010 domáhal rozhodnutia, v ktorom by
súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu dlžné nájomné za nájom poľnohospodárskej pôdy zapísanej na

LV č. XXXX k. ú. T. V. P. ako pozemok parc. č. XXXX/X- orná pôda v zmysle zmluvných dojednaní.
Jedná sa o Zmluvu o nájme poľnohospodárskej pôdy, ktorú uzavreli dňa 01.10.2004 S.. T. ako vlastník
a prenajímateľ pozemku a žalovaný K. T. ako nájomca.

2. Žalobca v zmysle nájomnej zmluvy žiadal žalovaného o alikvótnu čiastku z dohodnutého ročného
nájomného vo výške 20.652,75 Sk (685,55 Eur) za mesiace január až september roku 2007, všetko v
termíne splatnosti do 31.03.2008.

3. Konanie bolo uznesením Okresného súdu Trebišov pod spzn. 13C/142/2010-183 prerušené do
právoplatného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v
Košiciach sp.zn. 3Co/394/2016 zo dňa 30.11.2017 vo veci vedenej na Okresnom súde Trebišov pod
sp.zn.10C/177/2010ourčenievlastníckehoprávakpozemkuparc.č.XXXX/XnaLVč.XXXXk.ú.T.V.P..

4. Konanie o určenie vlastníckeho práva k danej nehnuteľnosti pod sp. zn. 10 C 177/2010 sa skončilo

rozsudkom zo dňa 21.06.2016, právoplatným dňa 18.01.2018. Z predmetného rozhodnutia vyplýva,
že pozemok parc. č. XXXX/X - orná pôda zapísaný na LV č. XXXX k.ú. T. V. P. patrí do vlastníctva
Slovenskej republiky- Slovenský pozemkový fond, ktorý vystupoval ako žalobca v tomto konaní proti
žalovanému S.. D. T..

5. Žalovaný S.. T. podal voči potvrdzujúcemu rozsudku Krajského súdu v Košiciach dovolanie, ktoré
Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol uznesením č.k. 1Cdo 240/2018 zo dňa 18.08.2020.

6. Na základe takto vykonaného dokazovania súd právne uzatvára :7. Podľa ust. § 663 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ) nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva
za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne ( v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

8. Podľa ust. § 671 ods. 1 OZ nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé
v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. Ak nie je
dohodnuté alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, platí sa nájomné z poľnohospodárskych alebo
lesných pozemkov polročne pozadu 1. apríla a 1. októbra, pri ostatných nájmoch mesačne pozadu.

9. Účastníkmi nájomnej zmluvy môžu byť osoby fyzické aj právnické. Prenajímateľom je osoba, ktorá
prenecháva vo forme nájmu vec alebo iný právny predmet do užívania alebo brania úžitkov z nej inej
osobe. Je ním spravidla vlastník veci, prenajímateľom môže byť aj iná osoba, ktorá má k veci právo
oprávňujúce ju na prenechanie veci do užívania ( brania úžitkov).

10. Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím

štátneho orgánu alebo na základe iných právnych skutočností ustanovených zákonom - § 132 ods 1
OZ. Priamo zo zákona možno nadobudnúť vlastníctvo veci vydržaním pri splnení všetkých zákonom
požadovaných predpokladov a to okamihom uplynutia vydržacej doby.

11. Vykonaným dokazovaním a v súvislostí s tým, že predmet tohto konania úzko súvisí s ďalšími dvoma

konania vedenými pod sp.zn. 10C/177/2010 a 11C/78/2010 v ktorých už bolo právoplatne rozhodnuté,
súd dospel k záveru, že v čase uzavretia nájomnej zmluvy, ako aj v nasledujúcom období, ktorého
sa týka tento spor žalobca S.. T. nebol vlastníkom spornej nehnuteľnosti - pozemok parc. č. XXXX/
X, ktorú tak dal neoprávnene do nájmu K. T.. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca S.. D. T. nie je
vlastníkom prenajímaných nehnuteľností, z uvedeného dôvodu nie je ani aktívne vecne legitimovaný na

podanie žaloby o zaplatenie nájomného. Nárok na určitú odplatu má iba vlastník nehnuteľností, keďže
po uzavretí nájomnej zmluvy bolo právoplatným súdnym rozhodnutím potvrdené, že v čase uzatvorenia
nájomnej zmluvy nebol žalobca vlastníkom prenajímaného pozemku a nebolo ani preukázané, že by z
iných dôvodov mu vzniklo oprávnenie na prenájom pozemku. Žalovaná strana v konaní jednoznačne
preukázala, že žalobcovi nárok nevznikol, pretože po uzavretí nájomnej zmluvy vyšli najavo také

skutočnosti, ktorými bolo preukázané, že zmluva o nájme je neplatná, keďže žalobca v čase uzavretia
zmluvy o prenájme a ani po uzavretí tejto zmluvy nebol vlastníkom sporných nehnuteľností. Vlastníkom
pôdy bola Slovenská republika ako sa to konštatuje v rozsudku tunajšieho súdu 10 C 177/2010 zo dňa
21.06.2016. Rozsudok má deklaratórny účinok a pôsobí spätne. V rozsudku sa uvádza, že S.. D. T.
nesvedčí žiadny vlastnícky titul k predmetnému pozemku.

12. Súd v terajšom konaní dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal
svoju aktívnu vecnú legitimáciu na podanie predmetného návrhu o zaplatenie nájmu za prenajatú
poľnohospodársku pôdu. Vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna, sa vo všeobecnosti v
občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie účastníkov, vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú

legitimáciumátenzúčastníkov,komusvedčístavzhmotnéhopráva,tedaktojenositeľomsubjektívneho
práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného
práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Nedostatok vecnej legitimácie
vedie k zamietnutiu návrhu na začatie konania meritórnym rozhodnutím. Z hľadiska posúdenia vecnej
legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len

subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom
objektívne je alebo nie je.

13. V danom konaní žalobca nie je aktívne legitimovaný žiadať od žalovaného nájomné za užívanie
poľnohospodárskej pôdy, ktorej nebol nikdy vlastníkom a žalovaný nie je pasívne legitimovaný za

užívanie predmetnej pôdy zaplatiť žalobcovi. Súd preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

14.Podľaust.§470os.1zákonač.160/2015Z.z.-Civilnýsporovýporiadok(ďalejlenCSP)účinnéhood
01.07.2016 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaný bol v konaní úspešný, súd rozhodol, že
má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobcovi.16. V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške
podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trebišov písomne.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( CSP) odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku .