Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. január 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoCsp/41/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118201939
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4118201939.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu
JUDr.MárieMalíkovejaJUDr.SoneVackovejvsporežalobcu:PROFICREDITSlovakia,s.r.o.,Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so
sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanému: R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.,
zastúpenému:JUDr.MáriaVančová,advokátkasosídlomŠtefánikovatrieda84,Nitra,ozaplateniesumy

1 736,40 eura s príslušenstvom, o späťvzatí žaloby, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného
súdu Nitra zo dňa 12. augusta 2021 pod č.k. 9Csp/16/2018-320 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil. Žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po
právoplatnosti uznesenia samostatným uznesením. Štátu priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalobcovi v rozsahu 100 %. Uviedol, že žalobca sa žalobou, doručenou dňa 16.02.2018 domáhal od
žalovaného zaplatenia sumy 1 736,40 eura titulom neuhradeného úveru na základe zmluvy zo dňa
20.03.2015. Rozsudkom zo dňa 21.11.2019 pod č. k. 9Csp/16/2018-72 zaviazal žalovaného zaplatiť

žalobcovi sumu 1 736,40 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1 736,40
eura od 04.10.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu
zamietol. Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 89,96%. Z
dôvodu odvolania žalovaného bol rozsudok uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 11.05.2020 pod
č. k. 25CoCsp/11/2020-106 zrušený a vec bola súdu prvej inštancie vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Vo veci nariadil pojednávanie na deň 12.08.2021, na ktorom právny zástupca žalobcu s

poukazom na doterajší priebeh konania vzal v mene žalobcu žalobu v celom rozsahu späť a navrhol
konanie zastaviť. Právny zástupca žalovaného nesúhlasil so späťvzatím žaloby, pretože do budúcnosti
môže žalovaný figurovať v registri úverových dlžníkov. Od začiatku poukazoval na to, že žiadnu zmluvu
so žalobcom neuzatvoril. Preto navrhol žalobu zamietnuť. V prípade, ak by súd posúdil späťvzatie žaloby
ako dôvodné, uplatnil si nárok na náhradu trov konania.

1.2. Vo veci rozhodol podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len CSP), § 145 ods. 1 CSP, § 146 ods. 1 ,2 CSP a uviedol, že späťvzatie žaloby je dispozitívnym
procesným úkonom žalobcu, z ktorého obsahu jednoznačne vyplýva prejav vôle, že na prejednaní
svojej žaloby nemá záujem. Rozhodnutie o späťvzatí žaloby je závislé na súhlasnom, či nesúhlasnom
stanovisku druhej strany sporu k danému procesnému úkonu žalobcu. Na nesúhlas žalovaného so

späťvzatímsaneprihliada,akdôjdekspäťvzatiužalobyskôr,nežsazačalopredbežnéprejednaniesporu
podľa § 168 CSP alebo pojednávanie. Zo strany žalobcu prišlo k späťvzatiu žaloby v celom rozsahuv rámci pojednávania, keď právny zástupca žalobcu súdu uviedol, že berie žalobu späť s poukazom
na doterajší priebeh konania. K nesúhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby uviedol, že dosiahnuť
zastavenie konania prostredníctvom inštitútu späťvzatia žaloby je limitované dvoma skutočnosťami, a to

nesúhlasom druhej procesnej strany so zastavením konania a existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré
konanie zastaviť nemožno. Dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov potom v konaní
nesie žalovaný. Vymedzenie pojmu vážne dôvody, zákon túto otázku nerieši. Preto treba vychádzať
z toho, že posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku
súdu. Súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a

povahu uplatňovaného nároku, a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska
právneho a faktického stavu vzťahov medzi účastníkmi a dopad na postavenie strán sporu, najmä
žalovaného,sprihliadnutímnamieruohrozeniajehoprávaprávomchránenýchzáujmov.Aksúddospeje
k záveru o dôvodnosti požiadavky na prejednanie a rozhodnutie veci, môže v konaní pokračovať,
v opačnom prípade konanie zastaví (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 4 Cdo
136/2010). Po oboznámení sa s dôvodmi žalovaného, pre ktoré nesúhlasil so zastavením konania,

konštatoval, že nespĺňajú požiadavku existencie vážnych dôvodov. Prípadné vyradenie žalovaného zo
zoznamu úverových dlžníkov, nie je viazané na rozhodnutie súdu. O výmaz musí žalovaný požiadať
toho, kto ho do registra dlžníkov zaevidoval, tj. žalobcu. S poukazom na späťvzatie žaloby v celom
rozsahu, súlade s konanie zastavil. Na nesúhlas žalovaného k tomuto späťvzatiu neprihliadol.

1.3. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP. Skúmal procesnú
zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách. K späťvzatiu žaloby žalobcom
došlo s poukazom na doterajší priebeh konania priamo na pojednávaní dňa 12.08.2021. Preto dospel
k záveru, že zastavenie konania zavinil žalobca, a náhrada trov konania patrí žalovanému. Žalovaný si
nárok na náhradu trov v konaní aj uplatnil. V ďalšej časti rozhodol o náhrade trov konania štátu.

2. Žalovaný podal proti uzneseniu odvolanie z dôvodov ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) a h)
CSP namietajúc nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Opätovne poukázal
na svoj nesúhlas so späťvzatím žaloby pre výmaz z registra dlžníkov, čím sa na jeho strane vytvára
právna neistota. Nemá najmenší dôvod zisťovať, či je v registri dlžníkov, pretože nikdy nefiguroval v

postavení dlžníka so žiadnou bankou ani nebankovou spoločnosťou. Žalobca nemôže disponovať jeho
písomným súhlasom so spracovaním osobných údajov. Ďalej uviedol, že právoplatné rozhodnutie o
zastavení konania nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Žalobca môže nárok voči nemu
uplatniťopätovne.Konaniebolozačatévroku2018akspäťvzatiužalobydošlovýlučnezdôvoduvysokej
pravdepodobnosti jej neúspechu. Napadnuté uznesenie navrhol zrušiť.

3. Žalobca podal písomné vyjadrenie k odvolaniu, navrhujúc napadnuté uznesenie ako vecne správne
potvrdiť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Tvrdenie žalovaného považoval za nedôvodné
poukazujúc na ustanovenia § 7 ods. 13, 14, 15 zákona č. 129/2010 Z. z., na základe ktorých podkladom
pre výmaz z registra údajov o spotrebiteľských úveroch nikdy nie je rozsudok. Rozsudok zamietajúci

žalobu nemôže byť podkladom pre výmaz z registra.

4. Žalovaný podal písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu zopakujúc dôvody odvolania a citoval z
rozhodnutia NS ČR 22 Cdo 2149/2014 o vážnych dôvodoch nepripustenia späťvzatia žaloby.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v
neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP)
a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti § 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 ods.1 CSP, § 380 ods.1 CSP) skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (383 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie

je dôvodné. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke,
preto odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 CSP potvrdil.

Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovaniesprávnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia
rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v
plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej
stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy
vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého

stupňa, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže ho iba
dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

6. Žalovaný ako odvolací dôvod uviedol, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam. V čom malo spočívať nesprávne skutkové zistenie, nie je možné z obsahu odvolania
zistiť. Je zrejmé, že namietal nesprávne právne posúdenie veci spočívajúce v zastavení konania pre
jeho nesúhlas so zastavením konania. Súd prvej inštancie sa v dôvodoch rozhodnutia vyporiadal
s námietkami, ktoré vzniesol po späťvzatí žaloby. Odvolací súd sa s jeho rozhodnutím a dôvodmi

rozhodnutia stotožnil. Žalovaný namietal právnu neistotu spočívajúcu v jeho postavení vytvárajúceho
možnosť ďalšieho súdneho sporu o výmaz z registra úverových dlžníkov. Následne však uviedol, že je
subjektom nemajúcim najmenší dôvod si z vlastnej iniciatívy zisťovať, či je vedený v registri úverových
dlžníkov, pretože nikdy nefiguroval v postavení dlžníka so žiadnou bankovou alebo nebankovou
spoločnosťou. Jeho námietka, že uznesenie o zastavení konania netvorí prekážku právoplatne

rozhodnutej veci a žalobca môže podať opätovne voči nemu žalobu na plnenie je v rovine hypotézy,
pretože žalobca uznal jeho námietky spočívajúce v neuzatvorení úverovej zmluvy.

7. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný. Uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 369 v spojení s § 255, 262 ods. 1 CSP tak,

že v odvolacom konaní procesne úspešný žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O
výškenáhradytrovodvolaciehokonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnostitohtouznesenia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).