Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. január 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Sa/5/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8021200107
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8021200107.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Mariannou Hirkovou, v právnej veci žalobkyne S. M., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, zastúpená S. a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom
Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanej Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29.
augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo 82557-2/2020-BA
zo dňa 23.12.2020, na základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Stručný priebeh administratívneho konania

1.Dňa24.06.2019bolasociálnejpoisťovnidoručenážiadosťozačatiekonaniaopriznaníúrazovejdávky
- náhrada za bolesť.

2. Dňa 11.09.2019 bol všeobecnou lekárkou Z.. K. K. vypracovaný lekársky posudok o bolestnom a o
sťažení spoločenského uplatnenia, kde je uvedený dátum vzniku poškodenia na zdraví: 15. júl 2016,

miesto, kde vzniklo poškodenie na zdraví: prevádzka na ulici D. XXX, Prešov, príčina poškodenia na
zdraví (podľa poškodeného): práca s bremenom. Hodnotenie bolestného: začiatok liečenia: 15.07.2016,
ukončenie liečenia: 16.07.2017. Pracovná neschopnosť od 18.07.2016 do 17.07.2017. Položka z prílohy
číslo 1 (časť I a III) 108b, diagnóza poranenie medzistavcovej platničky, počet bodov 10, zvýšenie 50
%, spolu 15 bodov, zdôvodnenie: bez zlomeniny stavca vyžadujúce si operačné riešenie. Celkový počet
bodov 15.

3. V lekárskej správe náleze Fakultnej nemocnice s poliklinikou Prešov, neurologickej pohotovostnej
služby zo dňa 16.07.2016 je uvedené, včera zdvíhala ťažké bremeno a seklo ju v krčnej chrbtici. Bolesť
vyžaruje medzi lopatkami a do ľhk po ulnárnej ploche aj s tŕpnutím. Pri zmene polohy hlavy pociťuje
závrat, bez nauzey. Včera vyšetrená na ortopedickej ambulancii, predpísaný dorsiflex, novalgin tbl.

4. V lekárskej správe ortopedickej ambulancie zo dňa 19.07.2016 je uvedené, že pacientka ošetrená
na pohotovostnej službe pre bolesti krčenej chrbtice, v práci dvihla sud, pri prenášaní jej prasklo niečo

v C chrbtici.5. V lekárskej správe z neurochirurgickej kliniky zo dňa 28.07.2016 je uvedené subj.: pacientka pred cca
2 t. dvíhala bremeno v práci, pocítila prasknutie v krku, odvtedy je slabá ruka, ale aj noha, hemiparetické
chôdza, golier.

6. V lekárskej správe náleze neurochirurgickej kliniky zo dňa 27.09.2016 je uvedené, že pacientka dňa
15.07.2016 pri dvíhaní bremena v práci (zdvih sudu) pocítila prasknutie v krku s rozvojom pravostrannej
hemiparézy s akcentáciou na phk, chôdza hemiparetická, ambulantne vyšetrená na traumatológii,
ortopédii a neurológii.

7. Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobkyne zo dňa 19.07.2016, bolo dňa 28.09.2016
opravené tak, že PN od 18.07.2016 je v dôsledku pracovného úrazu. Diagnóza S 13.0, M 50.1.

8. Dňa 28.09.2016 ošetrujúci lekár žalobkyne uviedol, že na základe anamnézy, ortopedického a
neurochirurgického vyjadrenia, potvrdzuje zmenu diagnózy, pre ktorú je pacientka práceneschopná

od 18.07.2016. Práceneschopnosť je v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 15.07.2016 - pri dvíhaní
bremena pocítila prasknutie v krku. Diagnóza S 13.0/1 M 501.

9. Dňa 18.09.2017 doručil sociálnej poisťovni odpoveď Q.. P. T., CSc. (ďalej len bývalý zamestnávateľ
žalobkyne), v ktorej uvádza, že tvrdenia o pracovnom úraze z 15.07.2016 neodpovedajú správaniu

žalobkyne, ktorá sa k ošetrujúcemu lekárovi dostavila až v utorok 19.07.2016, hoci v pondelok
18.07.2016, keď nemala pracovnú zmenu, lekára nenavštívila. Zdravotné zariadenia navštevovala po
pracovnej dobe už pred 15.07.2016, pretože mala chorobu krčnej chrbtice. Jej zdravotný stav sa
zhoršil v dôsledku jej choroby, ktorú značne podcenila. V dňoch, keď nemala pracovnú zmenu, robila
všetko možné len nešla so svojou chorobu chrbtice k lekárovi, nenavštívila včas ošetrujúceho lekára a

nedostala včas adekvátnu liečbu. Pracovný úraz sa žalobkyni na pracovisku ani pri plnení pracovných
úloh dňa 15.07.2016 nestal, a preto pracovný úraz ako dôvod jej zdravotných ťažkostí neoznámila
ani lekárovi lekárskej služby a ani ošetrujúcemu lekárovi dňa 19.07.2016. Poskytovateľ zdravotnej
starostlivosti prevzal zodpovednosť za zdravotný stav žalobkyne dňa 19.07.2016, keď ju uznal dočasne
práceneschopnou z dôvodu jej choroby. O tom predložil fotokópiu originálu diel II.a potvrdenia o PN z

19.07.2016, ktoré zamestnanec odovzdáva svojmu zamestnávateľovi. Podľa dielu II.a ošetrujúci lekár
uznalžalobkyňuzaosobupráceneschopnúnazákladelekárskehonálezulekárskejslužbyprvejpomoci,
resp. ústavnej pohotovostnej služby od 18.07.2016 z dôvodu choroby, ale nie z dôvodu pracovného
úrazu.

10. Inšpektorát práce Prešov, odbor inšpekcie práce, oddelenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci doručil sociálnej poisťovni odpoveď na žiadosť o prešetrenie úrazu zo dňa 15.07.2016, zo dňa
12.12.2017, v ktorom uviedol, že na základe podnetu žalobkyne bola vykonaná inšpekcia práce v
kontrolovanom subjekte, zamestnávateľa žalobkyne, prevádzka D. XXX, Prešov. Z inšpekcie práce bol
vypracovaný záznam. Vzhľadom na rozpor medzi tvrdeniami žalobkyne a tvrdeniami zamestnávateľa,

ktoré sa vykonanou inšpekciou nedajú jednoznačne potvrdiť jej bolo doporučené, aby sa uspokojenia
nárokov vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov domáhala súdnou cestou podaním žaloby na
vecne a miestne príslušnom súde s poukazom na § 14 zákona číslo 311/2001 Z. z. Zákonníka
práce. Inšpektorát práce Prešov vykonal potrebné úkony na zistenie okolností uvádzaných v podnete
žalobkyne. Inšpekcii práce sa nepodarilo preukázať súvislosť medzi zdravotným stavom žalobkyne a

plnením pracovných povinností.

11. Inšpektorát práce Prešov vyhotovil záznam zo dňa 15.11.2016 o výsledku inšpekcie práce, ktorá
bola vykonaná dňa 26.09.2016 a 28.10.2016 u zamestnávateľa a 12.10.2016, 18.10.2016 na IP Prešov,
kontrolovaného subjektu zamestnávateľa žalobkyne, prevádzka D. XXX, Prešov. Pri inšpekcii práce

neboli zistené nedostatky na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

12. Inšpektorát práce Prešov, odbor inšpekcie práce, oddelenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
v odpovedi na žiadosť o poskytnutie súčinnosti zo dňa 24.09.2019 uviedol, že zo záveru inšpekcie
vyplýva, že zamestnávateľ žalobkyňu po prijatí do zamestnania oboznámil s predpismi BOZP, čo

žalobkyňa potvrdila podpisom na pracovnej zmluve. Zamestnávateľom bol predložený opis pracovných
činností, ktoré zamestnanci na prevádzke vykonávajú. V pokynoch je uvedené, že sudy k narážacím
hlaviciam v pivnici nosia zamestnanci pivovaru, sudy s pivom a kofolou nedvíhať. Zamestnávateľ
predložil záznamovú knihu: Výchova a vzdelávanie zamestnancov a vedúcich zamestnancov v oblastiochrany zdravia pri práci, ktorého súčasťou je učebný plán vstupného oboznamovania zamestnancov a
vedúcich zamestnancov z predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, s osnovou všeobecne
platných právnych predpisov potrebných pre výkon prác, najmä zákon číslo 124/2006 Z. z. o bezpečnosti

a ochrane zdravia pri práci, nariadenie vlády SR číslo 281/2006 Z. z. o mimoriadnych bezpečnostných
požiadavkách pri ručnej manipulácií s bremenami. Súčasťou inšpekcie práce bola vykonaná kontrola
osôb prítomných na pracovisku. Pani N. T. na kontrolovanom pracovisku nebola prítomná.

13. V administratívnom spise sa ďalej nachádza pracovná zmluva uzavretá medzi zamestnávateľom

a žalobkyňou dňa 30.04.016, dochádzka zamestnanca žalobkyne za 7/2016, opis pracovných činností
zamestnancov pohostinstvo xyz, Prešov zo dňa 01.01.2015, záznamová kniha s druhom výchovnej a
vzdelávacej aktivity: Výchova a vzdelávanie zamestnancov a vedúcich zamestnancov v oblasti ochrany
práce, vstupné oboznámenie zamestnancov a vedúcich zamestnancov z predpisov BOZP, názov
organizácie - zamestnávateľ žalobkyne a prezenčná listina, základné zásady pri zamestnávaní žien zo
dňa 06.04.2016, práca s bremenami, príručka pre postupy zamestnávateľov a zamestnancov pri práci

s bremenami zo dňa 13.04.2016.

14. Všeobecná lekárka Z.. K. K. poskytla odpoveď na vyžiadanie stanoviska zo dňa 14.05.2019, v ktorom
uviedla, že dňa 19.07.2016 jej žalobkyňa doručila lekársky nález zo dňa 15.07.2016 z ortopedickej
pohotovostnej služby a lekársky nález neurologickej pohotovostnej služby zo dňa 16.07.2016. Uznala

ju za dočasne prace neschopnou odo dňa 18.07.2016, pretože ako ošetrujúci lekár môže uznať
osobu za dočasne práce neschopnú spätne najviac 3 dni. Uznala ju teda práce neschopnou od
prvého pracovného dňa od pondelka 18.05.2019. 15.07.2016 bol piatok, 19.07.2016 bol utorok.
Pri vystavovaní práceneschopnosti vyznačila ako dôvod pracovnej neschopnosti chorobu, nakoľko
vychádzala z odborného neurologického nálezu zo 16.07.2016 a z diagnózy uvedenej v závere lekárskej

správy G 54.2. Aj napriek tomu, že v anamnéze pacientka uvádzala zdvihnutie ťažkého bremena, v
závere neurologického lekárskeho nálezu bola uvedená choroba. Dňa 22.09.2016 pacientka udávala,
že je presvedčená o tom, že jej choroba je v dôsledku úrazu na pracovisku. Na základe toho ju odoslala
na odborné neurologické vyšetrenie so žiadosťou o vyjadrenie sa k diagnóze, pre ktorú je pacientka
práceneschopná, či môže ísť o poúrazový stav. Dňa 28.09.2016 jej pacientka doručila odborný nález

neurochirurga Z.. A. C., kde potvrdzuje poúrazový stav - pracovný úraz. Na základe jeho vyjadrenia
zmenila diagnózu choroba G XX.X . na diagnózu Z. a úrazovú diagnózu S XX.X a zmenila dôvod
pracovnej neschopnosti z choroba na pracovný úraz.

15. Posudkový lekár v stanovisku k pracovnej neschopnosti žalobkyne zo dňa 02.07.2019 uviedol, že

žalobkyňa bola ošetrujúcou lekárkou uznaná práceneschopná od 18.07.2016, po doručení lekárskeho
nálezu z ortopedickej ambulancie zo dňa 15.07.2016, kedy bola ošetrená pre blok krčnej chrbtice
(diagnostikovaný akútny vertebrogénny algický syndróm krčnej chrbtice) a vyšetrenia neurologickej
pohotovostnej služby zo dňa 16.07.2016, podľa ktorého 15.07.2016 zdvihla ťažké bremeno a seklo
ju v krčnej chrbtici. Neurológom mala diagnostikované: poruchy krčných koreňov nezatriedené inde

G XX.X vertebrogénny algický syndróm krčnej chrbtice a cervikobrachiálny syndróm s iritáciou C8
vľavo s doporučením liečby a pri pretrvávaní ťažkostí doporučené realizovať vyšetrenie krčnej chrbtice
magnetickou rezonanciou. Vykonané MR vyšetrenie krčenej chrbtice preukázalo extrúziu disku L s
defiguráciou miechy, neurochirurgom bola indikovaná operácia, 01.08.2016 bola realizovaná predná
diskektómia L s náhradou disku implantátov. Z medicínskeho hľadiska zdvihnutie ťažkého bremena

(podľa odbornej literatúry najčastejšie pri nesprávnej technike dvíhania) môže viesť k poraneniu chrbtice
a bolesti. Klinicky sa prejavuje ako akútna bolesť pri kompresii miechového koreňa ako radikulárna
bolesť (radikulopatia). Pri radikulárnej bolesti ide o vyžarovanie bolesti do oblasti, ktoré ako také nie sú
poškodené. Pri cervikálnej radikulopatii bolesť vyžaruje z oblasti krčnej chrbtice do ramien a horných
končatín. Vyšetrením neurologickej pohotovostnej služby 16.07.2016 diagnostikované O - poruchy

krčných koreňov nezatriedených inde. Poškodenie medzistavcovej platničky je možné preukázať
len pomocnými zobrazovacími metódami - vyšetrením magnetickou rezonanciou (MR vyšetrenie),
alebo vyšetrením počítačovo tomografiou (CT vyšetrenie). U žalobkyni bolo vykonané MR vyšetrenie
krčnej chrbtice, ktoré preukázalo extrúziu disku L s defiguráciou miechy. Po tomto vyšetrení bolo
neurochirurgom vyšetrenie 28.07.2016 diagnostikované poškodenie krčnej medzistavcovej platničky s

radikulopatiou M XX.X a indikovaná operačná liečba. Ošetrujúca lekárka na základe neurologického
vyšetrenia zo dňa 27.09.2016, v ktorom je uvedené, že poškodenie disku L je následkom pracovného
úrazu zmenila dôvod pracovnej neschopnosti z choroby na pracovný úraz a diagnózu z G XX.X (poruchy
krčných koreňov nezatriedené inde) a diagnózu M XX.X (poškodenie krčnej medzistavcovej platničkys radikulopatiou) a S XX.X úrazové puknutie medzistavcovej platničky). Podľa vyjadrenia ošetrujúcej
lekárky zo dňa 27.09.2017 dočasná pracovná neschopnosť žalobkyne od 18.07.2016 do 16.07.2017
bola na následky pracovného úrazu zo dňa 15.07.2016.

16. Sociálna poisťovňa oboznámila s priebehom dávkových konaní žalobkyňu podaním zo dňa
11.11.2019 a požiadala žalobkyňu, aby v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia sa vyjadrila,
či jej pracovnoprávny spor medzi žalobkyňou a jej bývalým zamestnávateľom bude riešiť súdnou cestou
a teda, či podá určovaciu žalobu proti zamestnávateľovi. Súčasne žalobkyňu informovala, že ak v

tejto určenej lehote predloží kópiu žaloby podanej na príslušný okresný súd, sociálna poisťovňa vydá
rozhodnutie o prerušení dávkových konaní do ukončenia sporu o predbežnej otázke v zmysle § 193
ods. 1 zákona. Predbežnou otázkou je otázka, či vznikol pracovný úraz a či za vzniknutý pracovný
úraz zodpovedá zamestnávateľ. Uvedené bude zrejmé až po právoplatnosti rozhodnutia súdu. Po
doručení právoplatného rozhodnutia súdu bude sociálna poisťovňa ďalej v konaniach pokračovať. V
prípade, že v tejto určenej lehote nepredloží kópiu žaloby, bude to sociálna poisťovňa považovať za

informáciu, že takúto určovaciu žalobu na súd nepodala a ani nepodá a bude vychádzať z doposiaľ
zistenéhoskutkovéhostavuavtomtoprípadebuderozhodnutéonepriznanínárokunadávkyúrazového
poistenia. Žalobkyňa bola informovaná o tom, že na základe vykonaného dokazovania s poukazom
na § 110 a § 111 zákona o sociálnom poistení, nie sú splnené podmienky, aby sociálna poisťovňa za
tejto situácie mohla rozhodnúť o predbežnej otázke, ktorou je stanovenie miery zavinenia poškodenej

na vzniku pracovného úrazu. Existenciu vzniku pracovného úrazu zamestnávateľ popiera a to aj
napriek rozsiahlemu doplneniu dokazovania, ktoré sociálna poisťovňa zabezpečila a zamestnávateľa
oboznámila.Sociálnapoisťovňamôževkonaniachodávkyúrazovéhopoisteniariešiťlenprávnuotázku,
a to akú spoluzodpovednosť nesie na vzniknutom pracovnom úraze žiadateľ o úrazovú dávku, nemôže
ale riešiť spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom, či došlo k úrazu, za ktorý nesie zodpovednosť

zamestnávateľ. Skutočnosť, či došlo k pracovnému úrazu je rozhodujúcou skutočnosťou k tomu, aby
mohla sociálna poisťovňa rozhodnúť o dávkach úrazového poistenia. Nález Ústavného súdu SR číslo
I. ÚS 87/2014 zo dňa 10. septembra 2019, na ktorý v podaniach žalobkyňa poukazuje, riešil prípad,
v ktorom nebolo sporné, že pracovný úraz vznikol. Spornou otázkou ostávala miera zavinenia, resp.
miera zbavenia sa zodpovednosti na strane zamestnávateľa. V prípade žalobkyne nejde o rovnaký

prípad, aký bol riešený ústavným súdom, nakoľko v prípade žalobkyne je sporná existencia vzniku
samotného pracovného úrazu, keďže tvrdenia poškodenej a zamestnávateľa sú rozporné. Prípady,
ak sa pracovnoprávny spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom nepodarí vyriešiť mimosúdnou
cestou, platí ustanovenie § 14 Zákonníka práce. Vykonanie dokazovania v takom rozsahu ako žiada
žalobkyňa je nad rámec kompetencie sociálnej poisťovne.

17. Žalobkyňa doručila sociálnej poisťovni vyjadrenie zo dňa 11.12.2019 a uviedla, že žalobkyňa nepodá
určovaciu žalobu na súd.

18. Dňa 28.01.2020 bol vypočutý ako svedok S. C., ktorý uviedol, že žalobkyňu pozná len ako

zamestnanú v pohostinstve na D. ulici XXX v Prešove. Príbuzenský pomer nemajú. Uviedol, že si 4
roky dozadu nepamätá, či to bolo presne 15.07.2016, ale do pohostinstva na D. XXX, Prešov chodí.
Keď je v pohostinstve, tak stojí pri pulte, ktorý je oproti čapovaciemu pultu. Nepamätá sa, či tam bola
zamestnankyňa sama, len vie, že sa striedajú dvaja, robia dlhý a krátky týždeň. Ako žalobkyňa vyzerá
si už nepamätá, ale si spomína, že raz mu mohla práve ona, teda tá, čo tam bola krčmárkou, že sa v

pivnici zranila. Počul, že keď ťahala sud s pivom, tak jej puklo v krížoch. Asi narážala sud piva. Vtedy
sú zákazníci sami v pohostinstve a niekto sa podujme, že bude strážiť. Čo sa stalo potom už nevie. Na
priebeh úrazu sa jej nepýtal, to mu povedala sama, že sa zranila. Videl na nej, že stojí krivo.

19. Dňa 28.01.2020 bola vypočutá B. M.. T. je jej nevesta, v roku 2016 bola žalobkyňa ešte len snúbenica

syna F.. C. u nich, v rodičovskom dome na SG., a to z praktických dôvodov, aby mala žalobkyňa bližšie
do práce. Ráno 15.07.2016 okolo 5.30 hod. ju viezla do práce a pokračovala v ceste smerom k práci
syna F., ktorý končil zmenu o 6:00 hod. Syna F. znovu do práce k žalobkyni viezla poobede okolo 13:00
až 14:00. Okolo 15:30 až 16:00 jej syn F. znovu volal, aby sa pre neho a žalobkyňu zastavila u žalobkyni
v práci, lebo mala úraz a potrebujú odvoz. Na K. ulici ju syn so žalobkyňou čakali, nastúpili do auta a

okolo 16:30 boli na pohotovosti poliklinika K. S.. Žalobkyňa bola skrčená do pravej strany a sťažovala
sa, že má bolesti hlavy, krku, celého chrbta, F. je podopieral. Kým čakali na ošetrenie, tak jej žalobkyňa
hovorila, že mala pracovný úraz, že išla do pivnice nabíjať pivo, lebo jej došlo a tam sa jej to stalo -úraz, nevedela, čo sa jej stalo. Z pohotovosti ich poslali do FNsP Prešov, kde jej dávali infúzie a lieky,
prepustená bola do domácej liečby.

20. Dňa 28.01.2020 bol ako svedok vypočutý F. M., ktorý je manželom žalobkyne a uviedol, že dňa
15.07.2016ukončilnočnúzmenuo6:00hod.Predbudovouhočakalamatka,ktoráránoviezlažalobkyňu
do práce a potom prišla pre neho. V tom čase bývali na K. XXX, N. N. u rodičov, neboli ešte manželia.
Po nočnej doma išiel spať, keď sa zobudil, tak mal od žalobkyne zmeškaný hovor aj sms, aby prišiel za
ňou do práce. Keď jej volal, tak mu povedala, že má veľké bolesti chrbta, nič konkrétne nevedel. Ako

prišiel k žalobkyni do práce si nepamätá, ale bol tam a pomáhal jej s obsluhou. Mohlo to byť tak medzi
15:00 až 16:00 hod. Žalobkyňa bola v pohostinstve sama, ťahala šnúru zmien už 2 týždne od 6:00 do
18:00 hod., lebo druhá kolegyňa bola na PN. Keď žalobkyňu za pultom zbadal bola skrivená, ťahalo
ju doľava, nemohla ani hovoriť, len v skratke mu povedala, že ju seklo pri sude, keď ho prekladala z
podlahy na váhu. V pivnici už predtým bol, lebo jej pomáhal. V pivnici boli staré šikmé schody, kde sa
skladovali pivné sudy, 6 metrov od výťahu bolo potrebné preniesť sud k váhe, sudy sa kotúľali, k váham

sa musel prekonať schodík/skok cca 15 cm vysoký, takže každý sud bolo potrebné nadvihnúť, aby sa dal
odvážiť a naraziť. Pomohol jej spraviť inventúru, ktorú rýchlo spísala. Volal matke, ktorá pre nich prišla
a išli na pohotovosť. Čakali ju pri úrade práce na ulici K.. Pohotovosť bola na poliklinike Sekčov, potom
infúzie na FNsP Prešov. Osobne bol v Sociálnej poisťovni, pobočka Prešov zistiť, či je pracovný úraz
oznámený. Oznámený zamestnávateľom nebol, dostal poučenie a tlačivá, ktoré odniesol na D. XXX, dal

ich žalobkyninej kolegyni. Dozvedel sa, že vedúca v práci nie je a preto to nemá kto podpísať.

21. Dňa 28.01.2020 bol vypočutý ako svedok Stanislav Čuchran, ktorý uviedol, že žalobkyňu pozná ako
zamestnankyňu pohostinstva na D. XXX, Prešov. Uviedol, že dňa 15.07.2016 sedel ako stály zákazník
za pultom na lavici, takže mal výhľad na vstup do pivnice, kde sa narážajú sudy. Tovar jej priviezli okolo

7:00 hod., to bolo bez problémov, strážil to, všade sú kamery, takže nikto nič si nedovolí. Potom okolo
8:00 došlo pivo, takže krčmárka išla naraziť nový sud. Jeho poprosila, aby strážil a išla dole do pivnice.
V pivnici bola tak okolo 10 minút, čo je primeraná doba na narazenie piva. Keď vyšla z pivnice hneď
mu povedala, že ju seklo v chrbtici, mala slzy, muselo ju to veľmi bolieť. Odišiel a asi okolo 16:00 sa
vrátil. Pohostinstvo bolo otvorené, za výčapom bol jej muž, ten čapoval a ona už len sedela, nevládala.

Okolo 17:00 odišiel.

22. Dňa 28.01.2020 bola ako svedkyňa vypočutá A. S., ktorá uviedla, že žalobkyňu pozná, pamätá si
na ňu z pohostinstva na D. XXX v Prešove. V príbuzenskom pomere nie sú. Uviedla, že žalobkyňa
jej 15.07.2016 v ranných hodinách medzi 9:00 až 10:00 hod. z mobilu, čo mohol byť aj služobný, lebo

vždy tam taký mali, zavolala, aby prišla ku nej do roboty, lebo jej prasklo v krku, keď bola v pivničných
priestoroch, keď narážala sud s pivom. To sa robilo tak, že prázdny cca 4 až 5 kg sa odniesol a
plný možno aj 36 - 40 kg si musela sama zodvihnúť, dať na váhu, aby poznačila hodnoty a večer
sa znova vážilo, aby sa uzavrela inventúra. Svedkyňa navrhla žalobkyni, aby zatvorila pohostinstvo a
išla k lekárovi, na čo ona namietala, že sa bojí tak urobiť, lebo volala s vedúcou. Svedkyňa prišla do

pohostinstva až okolo 15:30 až 16:00 hod., aby spolu urobili aspoň inventúru, keďže do 18:00 hodiny
malo byť otvorené. Svedkyňa v pohostinstve nebola zamestnaná, robila tam len príležitostne, ak bolo
treba upratať. Po príchode už bol pri žalobkyni jej priateľ a ten jej pomáhal ukončiť zmenu. Žalobkyňa
stála, ruky sa jej triasli, potom aj zvracala, mala silné bolesti, hlavu držala a ťahalo jej ju do strany,
bola prehnutá dopredu. Priateľ a svedkyňa uzamkli pohostinstvo a oni išli na pohotovosť. Žalobkyňa

nikdy nebola chorá na chrbticu. Pani T. namietala, že do roboty žalobkyňa chodila s liekmi, že mala ísť
k lekárovi. Žalobkyňa bola pred úrazom chorá, bolelo ju brucho, možno to boli močové cesty, mala aj
horúčku, ale presne nevie. Do roboty chodila s liekmi, ale nesťažovala sa na chrbát.

23. Dňa 09.07.2020 bola vypočutá ako svedok Z.. K. K., ktorá uviedla, že poškodená žalobkyňa je

jej pacientkou. Na prvé ošetrenie prišla dňa 19.07.2016, doručila odborné nálezy z pohotovostnej
ortopedickej ambulancie z 15.07.2016 a nález z neurologickej pohotovostnej ambulancie zo dňa
16.07.2016. Na základ týchto nálezov ju uznala za PN odo dňa 18.07.2016, spätne jeden deň, na dôvody
jej návštev na pohotovosti sa nepýtala. Za dôvod PN preto uviedla chorobu, keďže vychádzala len z
odborných nálezov, v ktorých bola zaznamenaná diagnóza G 54.2, čo je definícia cervikobrachiálny

syndróm s iritáciou do ľavej hornej končatiny, bližšiu anamnézu neskúmala. Vzhľadom na zhoršujúci
zdravotný stav bola Z.. U. ortopedičkou, odoslaná na CT dňa 26.07.2016. Z výsledku CT zo dňa
26.07.2016 bolo zrejmé, že sa jedná o herniu platničky krčnej chrbtice, čo bolo potvrdené aj vyšetrením
MR zo dňa 27.06.2016. Poškodenie sa týkalo platničky medzi stavcami C 6 a C7, teda v časti krčnejchrbtice. Pri kontrole zdravotného stavu dňa 22.09.2016 pacientka udávala, že je presvedčená o tom,
že jej choroba je následkom úrazu na pracovisku. Na základe tejto indície pacientku odoslala na
neurologické vyšetrenie, aby sa vyjadrili k diagnóze, či môže ísť o poúrazový stav. Dňa 28.09.2016

jej doručila odborný nález od Z.. C., v ktorom odborný lekár potvrdil poúrazový stav. Na základe toho
zmenila diagnózu z choroby na pracovný úraz, a to na diagnózu S XX.X, čo je úrazové natrhnutie krčnej
medzistavcovej platničky. Jej prioritou je nastaviť liečbu pacientovi tak, aby sa vyliečil a jeho zdravotný
stav zlepšil. To bolo aj v tomto prípade, kde nezisťovala do úplných detailov to, čo predchádzalo
poškodeniu krčnej chrbtice.

24. Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov rozhodnutím č. 8311-108/2020-PO zo dňa 02.10.2020 podľa
§ 99 a v súlade s § 83 a § 8 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodla, že žalobkyňa nemá nárok na náhradu
za bolesť.

II.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

25. Žalovaná rozhodnutie odôvodnila tým, že základnou podmienkou vzniku nároku na náhradu za
bolesť je, že žiadateľka utrpela pracovný úraz, a teda poškodenie zdravia, ktoré vzniklo pri plnení

pracovných úloh, v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo pri
odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi. Ako uvádza ustanovenie § 195 ods. 1 Zákonníka práce,
za takéto poškodenie zdravia zodpovedá zamestnávateľ. Avšak zamestnávateľ počas celého priebehu
konania tvrdí, že úraz, ktorý žiadateľka utrpela dňa 15. júla 2016 nie je pracovným, a tak, ak žiadateľka s
týmtostanoviskomzamestnávateľanesúhlasila,ideospormedziňouazamestnávateľom,ktorývšaknie

je kompetentná riešiť Sociálna poisťovňa, ale podľa § 14 Zákonníka práce spory medzi zamestnancom
a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy. Vychádzajúc
z ust. § 316 ods. 1 Civilného sporového poriadku, spor, či poškodenie zdravia žiadateľky je pracovným
úrazom, je v zmysle § 14 Zákonníka práce jednoznačne pracovnoprávnym sporom, rozhodnutie o ňom
spadávýlučnedokompetencievšeobecnéhosúdu,ktorýjedinýmôžepovykonanídokazovaniazáväzne

určiť, že tvrdenie zamestnávateľa o neuznaní predmetného úrazu za pracovný je nesprávne a úraz
zo dňa 15. júla 2016 je pracovným úrazom. Súd však koná len na základe návrhu účastníckych strán
tohto sporu, t. j. žiadateľky, resp. zamestnávateľa, a teda tzv. určovacej žaloby. Sociálna poisťovňa
nemá ani vecnú legitimáciu na podanie takej určovacej žaloby. Pobočka viackrát počas konania (aj
vo veci nároku na úrazový príplatok) upozornila právneho zástupcu žiadateľky, že v tomto prípade ide

o pracovnoprávny spor a žiadateľka má právo domáhať sa určenia, či úraz zo dňa 15. júla 2016 je
pracovným prostredníctvom určovacej žaloby, na ktorej podanie Sociálna poisťovňa nie je legitimovaná,
t. j. oprávnená. Uvedené vyplýva aj z rozsudku NS SR sp. zn. 10Sžso/20/2016 zo dňa 27. septembra
2017 a sp. zn. 9Sžso/61/2016 zo dňa 28. marca 2018.

26. Pobočka v tomto konaní postupovala v súlade s právnym názorom KS PO vyjadreným v rozsudku
zo dňa 29. januára 2019 (vo veci nároku na úrazový príplatok). Vykonala rozsiahle dokazovanie, a to
zadovážením listinných dôkazov (kontrola bodového hodnotenia bolesti posudkovou lekárkou pobočky,
stanovisko Inšpektorátu práce v Prešove, stanovisko zamestnávateľa, právneho zástupcu žiadateľky
a posudzujúcej lekárky) a výsluchom svedkov (posudzujúcej lekárky, pána C., pána U., pána M., pani

M. a pani S.). Ide o osoby, ktoré žiadateľka v odvolaní zo dňa 11. januára 2018 (vo veci nároku
na úrazový príplatok) žiadala vypočuť v súvislosti s úrazom zo dňa 15. júla 2016. Z vykonaného
rozsiahleho dokazovania pobočkou, sa nepodarilo žiadnym hodnoverným spôsobom vyvrátiť tvrdenie
zamestnávateľa, že úraz, ktorý žiadateľka utrpela dňa 15. júla 2016, nie je pracovný. Nie však každý
úraz, ktorý pracovník utrpí v zamestnaní pri plnení pracovných úloh možno považovať za pracovný úraz.

Keď zamestnávateľ neuznal úraz zo dňa 15. júla 2016 za pracovný, urobil tak v súlade so Zákonníkom
práce. Tento názor zastáva aj NS SR, rozsudok sp. zn. 9Sžso/44/2011 zo dňa 24. novembra 2011. Pre
pobočku ako prvostupňový orgán bolo záväzné opakované vyhlásenie zamestnávateľa, ktorý neuznal
úraz zo dňa 15. júla 2016 za pracovný.

27. K námietke vo vzťahu k nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 87/2014-43 zo dňa 10.
septembra 2014 uviedla, že v náleze Ústavný súd Slovenskej republiky Sociálnej poisťovni nevyčítal
vytvorenie úsudku, avšak, že tento úsudok aj vzhľadom na citlivosť prejednávanej veci bola Sociálna
poisťovňa povinná podrobnejšie a konkrétnejšie odôvodniť. Navyše NS SR aj po vydaní predmetnéhonálezu vo svojej rozhodovacej činnosti naďalej zotrval na právnom názore prezentovanom vyššie, a
síce, že v prípade sporu medzi zamestnávateľom a zamestnancom vo veci charakteru utrpeného úrazu,
resp. miery zavinenia na ňom, je na záväzné rozhodnutie daná právomoc civilného súdu a vyhlásenie

zamestnávateľa je pre Sociálnu poisťovňu záväzné, pokiaľ sa neuplatni neplatnosť takéhoto úkonu na
súde žalobou.

28. Ústredie v odvolacom konaní podrobne preskúmalo všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v
odvolaní žiadateľky vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnilo so skutkovými a právnymi závermi

pobočky. Rozhodnutie zo dňa 2. októbra 2020 vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci,
nakoľko pobočka v rámci prvostupňového konania v súlade s rozsudkom zo dňa 29. januára 2019
vykonala rozsiahle dokazovanie a tieto dôkazy pobočka vyhodnotila jednotlivo ako aj vo vzájomných
súvislostiach, avšak ani takýmto doplnením dokazovania sa nepodarilo zistiť skutočnosti, ktoré by
boli spôsobilé vyvrátiť opakované vyhlásenie zamestnávateľa, že úraz zo dňa 15. júla 2016 nie je
pracovným úrazom, ktorý by žiadateľka utrpela pri plnení pracovných povinností. Vypočutí svedkovia

(príbuzní žiadateľky, resp. zákazníci, či zamestnanci zamestnávateľa, ktorí si na predmetný úraz
nepamätajú úplne presne) neuviedli skutkové okolnosti, ktoré by mohli bez pochybností založiť tvrdenie,
že žiadateľka utrpela u zamestnávateľa dňa 15. júla 2016 pracovný úraz, a to aj s poukazom na
už zmienený rozsudok NS SR sp. zn. 9Sžso/44/2011 zo dňa 24. novembra 2011. Navyše sporný je
aj dej vzniku svedkami opisovaného úrazu (či k nemu došlo ťahaním sudu, jeho zdvíhaním alebo

prekladaním). V opise pracovných činností zamestnancov je pritom v bode 8 zakázané zamestnancom
sudy dvíhať a nosiť. Vzhľadom na citovanú jednotnú judikatúru NS SR v tejto veci má žalovaná za
to, že na uznanie úrazu za pracovný je oprávnený jedine zamestnávateľ. Pracovný charakter úrazu
preto nemožno preukázať ani tvrdením posudzujúcej lekárky, resp. iných lekárov. Navyše posudzujúca
lekárka vo svedeckej výpovedi (dňa 9. júla 2020) uviedla, že na neurologické vyšetrenie žiadateľku

„odoslala“ na základe toho, že žiadateľka bola „presvedčená o tom, že jej choroba je následkom úrazu na
pracovisku", pričom neurochirurg mal potvrdiť poúrazový stav, a na základe týchto skutočnosti následne
zmenila dôvod DPN z choroby na pracovný úraz, avšak ako dodala „nezisťovala do úplných detailov
to, čo predchádzalo poškodeniu krčnej chrbtice". Súvislosť poškodenia zdravia s plnením pracovných
povinností sa nepodarilo preukázať ani Inšpektorátu práce v Prešove (list zo dňa 24. septembra 2019),

pričom ako uviedol v zázname zo dňa 15. novembra 2016, nezistil nedostatky ani na úseku bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci.

29. Vo veci určenia, či k úrazu žiadateľky dňa 15. júla 2016 došlo následkom pracovného úrazu, sa
naďalej pridržiava ustálenej rozhodovacej praxe, ustálenej súdnej judikatúry krajských súdov ako aj

rozhodovacej činnosti NS SR a Ústavného súdu Slovenskej republiky. Tento postup posúdenia, či
predmetný úraz možno považovať za pracovný, KS PO v rozsudku zo dňa 29. januára 2019 vydanom
vo veci nároku na úrazový príplatok, ústrediu ani nevyčítal. Vyčítal mu nedostatočné odôvodnenie
rozhodnutia zo dňa 15. februára 2018, resp. nevysporiadanie sa so všetkými námietkami žiadateľky a
navrhovaným dokazovaním, ako aj nedostatočne zistený skutkový stav veci, čo bolo pobočkou v novom

konaní odstránené zadovážením listinných dôkazov ako aj výsluchom svedkov a následne dostatočným
odôvodnením rozhodnutia vydaného vo veci nároku na úrazový príplatok.

III.
Zhrnutie argumentov žalobkyne

30. Vo včas podanej žalobe žalobkyňa namietala, že žalovaná na základe vykonaného dokazovania
dospela k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdila, napadnuté rozhodnutie je
arbitrárne, nakoľko nemá oporu v administratívnom spise a že je nedostatočne odôvodnené.

31. Sociálna poisťovňa vo veci vykonala rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého dospela k záveru,
že nie je možné jednoznačne zistiť skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť opakované vyhlásenie
zamestnávateľa, že úraz zo dňa 15.07.2016 nie je pracovným úrazom. S uvedeným záverom žalovanej
v celom rozsahu nesúhlasí, nakoľko predložila do konania viaceré dôkazy, ktoré preukazovali existenciu
pracovného úrazu, boli to predovšetkým listinné dôkazy a svedecké výpovede, ktoré boli zabezpečené

v konaní. Boli to: Lekársky posudok, Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavené Z.. K.
(z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa bola uznaná dočasne za práce neschopnú z dôvodu pracovného
úrazu s diagnózou S XX.X/X, M XXX), K. Z.. K., ktorá vystavila žalobkyni dočasnú práce neschopnosť (v
stanovisku ošetrujúca lekárka odôvodnila zmenu pôvodnej diagnózy z O na K a zároveň potvrdila vznikpracovnéhoúrazužalobkyne),LekárskynálezZ..A.C.(lekárskynálezpotvrdilpoúrazovýstavžalobkyne
- pracovný úraz, na základe tohto nálezu upravila Z.. K. pôvodné potvrdenie o dočasnej pracovnej
neschopnosti žalobkyne), Stanovisko posudkového lekára žalovanej č. listu 191184-1/2019-PO zo dňa

06.06.2019 (v uvedenom posudkový lekár žalovanej potvrdil správnosť vystavenej dočasnej pracovnej
neschopnosti žalobkyne, pričom ako dôvod určil pracovný úraz), SMS správa adresovaná žalobkyňou
vedúcej zamestnávateľa N. T. (preukazuje nahlásenie pracovného úrazu zamestnávateľovi), Výsluch
Z.. K. (Z.. K. potvrdila svoje predchádzajúce písomné stanovisko), Výsluch S. C. (v rámci výsluchu
uviedol: ,,...raz mu mohla práve žiadateľka (žalobkyňa) povedať, že sa zranila v pivnici“), Výsluch K.

U. (v rámci výsluchu uviedol: „...dňa 15.07.2016 (pozn. deň vzniku pracovného úrazu) sedel ako stály
zákazník za pultom na lavici, odkiaľ mal výhľad na vstup do pivnice, kde sa narážajú sudy. ...Keď vyšla
z pivnice povedala, že ju seklo v chrbtici, mala slzy v očiach.“), Výsluch pána M. (pracoval za žalobkyňu
po tom ako v dôsledku pracovného úrazu nemohla ďalej vykonávať svoju prácu), Výsluch pani M. -
svokra žalobkyne (viezla žalobkyňu na ošetrenie do nemocnice), Výsluch A. S. - kolegyne žalobkyne
(žalobkyňa jej volala po pracovnom úraze, aby ju prišla zastúpiť do práce, zároveň pani S. potvrdila

po príchode do práce zlý zdravotný stav žalobkyne ako aj to, že za žalobkyňu vykonával prácu jej
manžel). Naproti tomu zamestnávateľ žalobkyne do konania neuviedol žiaden relevantný dôkaz, ktorý
by ho zbavoval zodpovednosti za pracovný úraz žalobkyne, resp. ktorý by preukazoval, že úraz, ktorý
sa stal žalobkyni nie je pracovný. Zamestnávateľ žalobkyne len odmietol formálne bez akéhokoľvek
dôkazu, že by mal byť zodpovedný za pracovný úraz. Žalobkyňa preukázala dostatočným spôsobom

na základe vykonaných dôkazov, že úraz, ktorý sa stal žalobkyni dňa 15.07.2016 je úrazom pracovným.
Žalovaná však na základe uvedených dôkazov dospela až k absurdnému záveru, že úraz žalobkyne nie
je možné považovať za pracovný, pričom k tomuto záveru žalovaná dospela len na základe vyjadrenia
zamestnávateľa žalobkyne.

32.Žalovanáajnapriekrozsiahlemudokazovaniudospelakzáveru,žeúrazžalobkyneniejepracovným.
Uvedené je však v rozpore so zisteniami žalovanej. Samotné závery napadnutého rozhodnutia sú
v rozpore s vykonanými dôkazmi. Žalovaná žiadnym spôsobom neodôvodnila svoj záver, že úraz
žalobkyne nie je pracovným úrazom, ale len formálne uviedla, že nemá právomoc určiť, či je úraz
pracovný alebo nie je, čo je však v rozpore s právnym názorom správneho súdu. Bolo povinnosťou

žalovanej, aby sa v rámci dávkového konania vysporiadala so všetkými spornými skutočnosťami a svoje
závery následne dostatočne odôvodnila. Uvedené však žalovaná nevykonala, čo je v rozpore s ust.
§ 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 8Sa/31/2018 zo dňa 29.01.2019 v rámci ktorého sa správny súd vyjadril k právomoci žalovanej
rozhodnúť v rámci predbežnej otázke o tom, či je úraz pracovný alebo nie. Žalovaná má povinnosť

vysporiadať sa v konaní o priznaní úrazovej dávky s otázkou, či je úraz pracovný alebo nie.

33. Žalobkyňa navrhla zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj prvostupňové rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov zo dňa 02.10.2020 a vec vrátiť Sociálnej poisťovni, pobočka
Prešov na ďalšie konanie.

IV.
Vyjadrenie žalovanej

34. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla skutočnosti totožné ako v napadnutom rozhodnutí, ktoré

už sú uvedené v tomto rozsudku v časti II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia, preto ich súd nebude
opakovať z dôvodu hospodárnosti.

35. Navyše ešte uviedla, že Sociálna poisťovňa má právomoc rozhodovať o úrazových dávkach iba
ak poškodenie zdravia bolo spôsobené pracovným úrazom alebo chorobou z povolania. V predmetnej

veci je práve sporná otázka charakteru úrazu žalobkyne zo dňa 15. júla 2016. V danej veci zaujal
zamestnávateľ žalobkyne jednoznačné stanovisko a síce, že tento úraz zo dňa 15. júla 2016 nie je
pracovným úrazom. Na uvedené stanovisko je oprávnený v zmysle Zákonníka práce, úrazové poistenie
je poistením zamestnávateľa, ktoré vyplýva z pracovnoprávneho vzťahu.

36. Žalovaná má zato, že dostatočne zistila skutkový stav veci, vychádzala z vierohodných podložených
dôkazov. Naopak právny zástupca nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by vyvrátil tvrdenia žalovanej.
Všetky námietky uvedené v žalobe mali byť premietnuté do obsahu žaloby o určenie udalosti zo dňa
15. júla 2016 za pracovný úraz.37. Žalovaná navrhla zamietnuť žalobu ako nedôvodnú.

V.
Posúdenie skutkových tvrdení a právnych argumentov

38. Krajský súd v Prešove ako správny súd vecne a miestne príslušný (§ 10 v spojení s § 13 ods. 3
Správneho súdneho poriadku, ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a konanie,

ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná. Správny súd rozhodol
na pojednávaní dňa 13.01.2022.

39. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

40. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

41. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

42. Správna žaloba v sociálnych veciach je upravená v tretej časti tretej hlave Správneho súdneho

poriadku.

43. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

44. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

45. Predmetom preskúmania je rozhodnutie sociálnej poisťovne, ktorým rozhodla, že žalobkyňa nemá
nárok na náhradu za bolesť v dôsledku úrazu zo dňa 15.júla 2016.

46. Žalobkyňa podala žiadosť o začatie konania o priznanie úrazovej dávky (náhrada za bolesť). Žiadosť
bola sociálnej poisťovni doručená dňa 24.06.2019. Uviedla, že dňa 15.07.2016 v ranných hodinách
počas pracovnej doby pri vykonávaní pracovnej činnosti utrpela pracovný úraz, a to tak, že počas
manipulácie s pivným sudom pocítila prasknutie v oblasti krčnej chrbtice. Následkom danej manipulácie

s pivným sudom utrpela poškodenie zdravia K. (úrazové natrhnutie krčnej medzistavcovej platničky) a
Z (poškodenie krčnej medzistavcovej platničky s radikulopatiou), na následky ktorého sa lieči dodnes.
Za škodu vzniknutú zamestnancovi pri plnení pracovných úloh, pri ktorých bolo poškodené jej zdravie,
zodpovedá podľa § 195 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ, u ktorého bola v čase pracovného
úrazu v pracovnom pomere. Zamestnávateľ žalobkyne (bývalý) je (bol v čase vzniku pracovného úrazu)

osobou povinne úrazovo poistenou podľa § 16 zákona o sociálnom poistení.

47. Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 8Sa/31/2018-82 zo dňa 29.01.2019 zrušil rozhodnutie
žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 15.02.2018 číslo 30967-2/2018-BA v spojení s
rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov zo dňa 12.12.2017 číslo 16324-22/2017-PO a vec

vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

48. Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov rozhodnutím zo dňa 12.12.2017 číslo 16324-22/2017-PO
nepriznala žalobkyni nárok na úrazový príplatok za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti odo dňa
18.júla 2016 do 16.júla 2017.

49. Krajský súd v Prešove v odôvodnení rozsudku č.k. 8Sa/31/2018-82 zo dňa 29.01.2019 konštatoval,
s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 87/2014-43 zo dňa 10.09.2014,
že príslušná pobočka sociálnej poisťovne bola povinná vysporiadať sa so skutočnosťou, či došlo kpracovnému úrazu v konaní v rámci rozhodovania o predbežnej otázke, pričom tejto povinnosti sa
nemohla zbaviť odkázaním žalobcu na podanie určovacej žaloby. Po zrušení rozhodnutia žalovanej
uložil povinnosť vysporiadať sa s návrhmi žalobkyne na vykonanie dokazovania (výsluch ošetrujúcej

lekárky žalobkyne MUDr. K. K., ako aj svedkov udalostí), vysporiadať sa dôsledne s vyjadrením
žalobkyne o priebehu tvrdeného pracovného úrazu zo dňa 15.07.2016, s prihliadnutím na lekárske
správy, ktoré mala žalovaná k dispozícii, najmä lekárske správy, ktoré žalobkyňa predložila, v ktorých
sa lekári vyjadrujú v prospech záveru, že u žalobkyne sa jednalo o pracovný úraz.

50. Na základe právneho názoru a pokynu správneho súdu žalovaná aj v predmetnej veci vykonala
rozsiahle dokazovanie.

51. Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov v rozhodnutí zo dňa 02.10.2020, v ktorom rozhodla, že
žalobkyňa nemá nárok na náhradu za bolesť, uviedla, že Inšpektorát práce Prešov potvrdil v
stanovisku zo dňa 12.12.2017 a stanovisku zo dňa 24.09.2019, že inšpekciou práce sa nepodarilo

preukázať súvislosť medzi zdravotným stavom účastníčky konania a plnením pracovných povinností.
Zamestnávateľ, ktorý bol oboznámený s dôkazmi, ktoré vykonala a zabezpečila sociálna poisťovňa,
opakovane odmieta zodpovednosť za vznik pracovného úrazu, odmieta skutočnosť, že došlo na
pracovisku k akémukoľvek poškodeniu na zdraví poškodenej, záznam o registrovanom pracovnom
úraze s poškodenou nespísal, poistnú udalosť sociálnej poisťovni z úrazového poistenia neoznámil.

V takomto prípade, keďže ide o pracovnoprávny vzťah založený medzi zamestnávateľom a
zamestnankyňou, mala poškodená v prípade sporu so zamestnávateľom, ktorý sa nepodarilo vyriešiť
mimosúdne, podať určovaciu žalobu, aby súd, ktorý je jedinou inštitúciou kompetentnou a nezávislou na
posúdenie spornej veci rozhodol, či dňa 15.júla 2016 utrpela pracovný úraz. Účastníčka konania uviedla,
že určovaciu žalobu proti zamestnávateľovi nepodá, na tomto postoji zotrvala.

52. Sociálna poisťovňa vykonala dôkazy, ktoré navrhla účastníčka konania, nie je však oprávnená
určiť a rozhodnúť za zamestnávateľa, či úraz na pracovisku je úrazom pracovným a v akej miere
zamestnávateľ za pracovný úraz zodpovedá, a to aj napriek tomu, že z vykonaného dokazovania a
najmä výsluchu svedka K. je možné predpokladať, že dňa 15.júla 2016 účastníčka konania mohla úraz

utrpieť, keď potom čo vyšla z pivnice pohostinstva, sa sťažovala na bolesti chrbtice. Jedná sa však o
nepriamy dôkaz, keďže v čase úrazu bola v pivnici sama, bez priamych svedkov. Ostatní svedkovia,
ktorých navrhla účastníčka konania, a ktorí boli k veci vypočutí, neboli v priestoroch pivnice v čase,
keď účastníčka konania vykonávala narazenie pivného suda, okolnosti úrazu nepoznali. Z dokazovania
vyplýva, že účastníčka konania oznámila zamestnávateľovi o 18:39 hod. telefonicky SMS správou na

číslo +XXXXXXXXXXXX v kontaktoch uložené ako: N. (dátum odoslanej správy nepreukázaný), že :
Pani vedúca, ráno ma seklo v krku, teraz som prišla z pohotovosti, doktor mi zakázal pracovať, nemôžem
sa hýbať. V utorok musím ísť na kontrolu, takže nemôžem ísť do práce. Z textu správy je zrejmé,
že účastníčka konania oznámila nenastúpenie do práce pre zdravotné dôvody, nie skutočnosť, že na
pracovisku utrpela úraz. Záznam o registrovanom pracovnom úraze, ktorý je základným materiálnym

dôkazompodľa§231ods.1písm.i/zákona,žepoškodenýzamestnanecspĺňapodmienkynaposúdenie
nároku na dávky úrazového poistenia zamestnávateľa, v čase úrazu a ani doposiaľ, nebol medzi
účastníkmipracovnoprávnehovzťahuspísanýapredloženýsociálnejpoisťovni.Rovnakozamestnávateľ
nepredložil podľa § 231 ods. 1 písm. h/ zákona oznámenie o vzniku poistnej udalosti z úrazového
poistenia.

53. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí uviedla, že vypočutí svedkovia (príbuzní žiadateľky, resp.
zákazníci, či zamestnanci zamestnávateľa, ktorí si na predmetný úraz nepamätajú úplne presne)
neuviedli skutkové okolnosti, ktoré by mohli bez pochybností založiť tvrdenie, že žiadateľka utrpela u
zamestnávateľa dňa 15. júla 2016 pracovný úraz. Navyše sporný je aj dej vzniku svedkami opisovaného

úrazu (či k nemu došlo ťahaním sudu, jeho zdvíhaním alebo prekladaním). V opise pracovných
činností zamestnancov je pritom v bode 8 zakázané zamestnancom sudy dvíhať a nosiť. Pracovný
charakter úrazu preto nemožno preukázať ani tvrdením posudzujúcej lekárky, resp. iných lekárov.
Navyše posudzujúca lekárka vo svedeckej výpovedi (dňa 9. júla 2020) uviedla, že na neurologické
vyšetrenie žiadateľku „odoslala“ na základe toho, že žiadateľka bola „presvedčená o tom, že jej choroba

jenásledkomúrazunapracovisku",pričomneurochirurgmalpotvrdiťpoúrazovýstav,anazákladetýchto
skutočnosti následne zmenila dôvod DPN z choroby na pracovný úraz, avšak ako dodala „nezisťovala
do úplných detailov to, čo predchádzalo poškodeniu krčnej chrbtice". Súvislosť poškodenia zdravia s
plnením pracovných povinností sa nepodarilo preukázať ani Inšpektorátu práce v Prešove (list zo dňa24. septembra 2019), pričom ako uviedol v zázname zo dňa 15. novembra 2016, nezistil nedostatky ani
na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

54. Podľa § 8 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej
len ,,zákon o sociálnom poistení“)
(1) Pracovný úraz podľa tohto zákona je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené
nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré
a) zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh

alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných
úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi,
b) fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 utrpela pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v
priamej súvislosti s týmito činnosťami.

(4) Plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh podľa odsekov 1 a 2 je

a) výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo služobných povinností
vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru alebo služobného pomeru,
b) iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a
c) činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty alebo služobnej cesty.

(5) V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh zamestnanca podľa odsekov
1 a 2 je
a) úkon potrebný na výkon práce a úkon počas práce zvyčajný alebo potrebný pred začiatkom práce
alebo po jej skončení; tieto úkony nie sú cesta do zamestnania a späť, okrem cesty súvisiacej s
vykonávaním služobnej pohotovosti podľa osobitného predpisu, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie

v zdravotníckom zariadení ani cesta na ne a späť, s výnimkou uvedenou v písmene b),
b) vyšetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení vykonané na príkaz zamestnávateľa alebo
ošetrenie v zdravotníckom zariadení pri prvej pomoci a cesta na ne a späť,
c) účasť zamestnanca na vzdelávaní, prehlbovaní kvalifikácie alebo na jej zvyšovaní, na ktorých sa
zamestnanec zúčastnil na príkaz zamestnávateľa, vrátane školenia alebo vzdelávania organizovaného

odborovou organizáciou alebo vyšším odborovým orgánom pre zamestnancov a pre funkcionárov
výboru odborovej organizácie, ak sa na nich zúčastňujú so súhlasom alebo s vedomím zamestnávateľa,
d) povinná účasť zamestnanca na rekondičnom pobyte alebo v priamej súvislosti s ňou.

55. Podľa § 16 zákona o sociálnom poistení povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ, ktorý

zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu, v
štátnozamestnaneckom pomere, v členskom pomere, ktorého súčasťou je aj pracovný vzťah k družstvu,
v služobnom pomere okrem fyzickej osoby, ktorá je sudca alebo prokurátor alebo ktorý zamestnáva
aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť, ktorou je výkon verejnej funkcie podľa
osobitných predpisov. Povinne úrazovo poistený je aj ústav na výkon väzby a ústav na výkon trestu

odňatia slobody, ktoré plnia povinnosti zamestnávateľa podľa osobitného predpisu pre fyzickú osobu vo
výkone väzby a pre fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce. Finančné
riaditeľstvoSlovenskejrepublikyjepovinneúrazovopoistenéajprefyzickúosobu,ktorájeneozbrojeným
príslušníkom finančnej správy.

56. Podľa § 17 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia
zamestnávateľa má zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 po splnení podmienok ustanovených
týmto zákonom.

57. Podľa § 83 zákona o sociálnom poistení poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je

zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný
úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.

58. Podľa § 99 zákona o sociálnom poistení poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu.

59. Osobitným predpisom podľa predchádzajúceho odseku je zákon č. 437/2004 Z.z. o náhrade za
bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia,o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a
občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.

60. Podľa § 195 zákona o sociálnom poistení
(1)Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne
zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
(2)Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy,
čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej

poisťovne z jej činnosti.
(3)Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky
rozhodujúceskutočnostibezohľadunato,čisvedčiavprospech,alebovneprospechúčastníkakonania.

61. Podľa § 196 zákona o sociálnom poistení
(1)Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede

účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky,
správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.
(7) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

Podľa § 198 zákona o sociálnom poistení
(1)Ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je organizačná
zložkaSociálnejpoisťovnetakýmtorozhodnutímviazaná;inaksiorganizačnázložkaSociálnejpoisťovne
môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.
(2)Organizačná zložka Sociálnej poisťovne si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom,

či a kto spáchal trestný čin, priestupok, správny delikt, alebo o osobnom stave fyzickej osoby, ak patrí
o ňom rozhodovať súdu.

62. Podľa § 209 zákona o sociálnom poistení
(1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon

neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí
vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
(2) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je
potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.
(4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli

podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych
predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

63. Podľa § 316 ods. 1 Civilného sporového poriadku individuálny pracovnoprávny spor na účely
tohto zákona je spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných

obdobných pracovných vzťahov.

64. V prejednávanej veci nebolo spornou skutočnosťou, že žalobkyňa bola zamestnankyňou
zamestnávateľa, vo vzťahu k úrazovému poisteniu ktorého si uplatňovala bolestné ako dávku úrazového
poistenia. Medzi žalobkyňou ako zamestnankyňou a jej zamestnávateľom však bola sporná otázka, a

to či žalobkyňa utrpela dňa 15.07.2016 pracovný úraz, teda také poškodenie zdravia, ktoré by utrpela
pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh.

65. Žalobkyňa tvrdila, že dňa 15.07.2016 utrpela pracovný úraz počas pracovanej doby pri vykonávaní
pracovnej činnosti, ku ktorému došlo počas manipulácie s pivnými sudmi, pocítila prasknutie v

oblasti krčnej chrbtice. Zamestnávateľ skutočnosť, aby žalobkyňa utrpela pracovný úraz počas celého
administratívneho konania popieral.

66. Vzhľadom k tomu, že medzi žalobkyňou ako zamestnancom a jej zamestnávateľom bola sporná
skutočnosť, či žalobkyňa utrpela pracovný úraz, keďže zamestnávateľ túto skutočnosť popieral, v

administratívnom konaní a v správnom súdnom konaní je podstatná právna otázka, či je oprávnená
sociálna poisťovňa si o tejto otázke ako predbežnej urobiť úsudok sama v rámci administratívneho
konania.67. Žalovaná s poukazom na to, že zamestnávateľ úraz žalobkyne zo dňa 15.07.2016 neuznal
za pracovný, žalobkyňu nepovažovala za poškodenú v zmysle § 83 zákona o sociálnom poistení
a s poukazom na § 99 zákona o sociálnom poistení jej nepriznala nárok na náhradu za bolesť.

Argumentovala rozhodovacou činnosťou najvyššieho súdu, v zmysle ktorej uznanie úrazu za pracovný
je oprávnený jedine zamestnávateľ a že vyhlásenie zamestnávateľa o vzniku pracovného úrazu je pre
žalovanú pri posudzovaní nároku na dávku úrazového poistenia záväzné. Sociálna poisťovňa počas
administratívneho konania vyzvala žalobkyňu na podanie určovacej žaloby proti zamestnávateľovi.
Žalobkyňa žalobu odmietla podať a poukazovala na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.

8Sa/31/2018-82 zo dňa 29.01.2019 a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS
87/2014-43 zo dňa 10.09.2014.

68. Náhrada za bolesť je úrazovou dávkou, ktorá sa poskytuje za podmienok ustanovených zákonom
o sociálnom poistení z úrazového poistenia. Úrazové poistenie je povinné poistenie zamestnávateľa,
ktoré ho chráni pred rizikom ekonomickej záťaže pre prípad jeho zodpovednosti za poškodenie zdravia

alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania jeho zamestnancov, ktorá
mu vyplýva zo Zákonníka práce. Úrazové poistenie je viazané na zamestnávateľa (na rozdiel od
nemocenského a dôchodkového poistenia), ktorý je v pozícii poistenca a platí si úrazové poistenie,
ktoré mu povinne vzniká dňom, v ktorom začal zamestnávať aspoň jednu fyzickú osobu. Úrazové
poistenie má v tomto zmysle charakter poistného systému kompenzačného charakteru, nie odškodnenia

spočívajúceho v náhrade škody. Zamestnávateľ má v zmysle Zákonníka práce objektívnu zodpovednosť
za pracovné úrazy a choroby z povolania. Na druhej strane, podľa § 17 zákona č. 124/2006 Z.z. o
bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, pracovný úraz registruje a eviduje len zamestnávateľ, čím v tejto fáze predbežne určuje, či
poškodenie zdravia je pracovný úraz. Pre prípad nesúhlasu zamestnanca s klasifikáciou jeho úrazu

zamestnávateľom, sa môže zamestnanec obrátiť na súd. Avšak aj v prípade, že poškodenie zdravia by
bolo súdom definované ako pracovný úraz, má zamestnávateľ (za určitých podmienok) možnosť zbaviť
sa zodpovednosti za pracovný úrazu úplne alebo čiastočne.

69. Preto ak zamestnávateľ uznal úraz svojho zamestnanca za pracovný a žalovaná v rámci vlastnej

správnej úvahy sa tak domnieva rovnako, vydá rozhodnutie o nároku na príslušnú úrazovú dávku. V
danej veci však už od počiatku (po vzniku poškodenia zdravia žalobkyne) tu existuje spor ohľadom
charakteru poškodenia na zdraví a to ešte pred rozhodnutím správneho orgánu, keď zamestnávateľ ako
nositeľ úrazového poistenia úraz za pracovný nepovažuje, ktoré stanovisko odporuje záujmu žalobkyne
ako žiadateľky o úrazovú dávku.

70. Správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/99/2019
zo dňa 24.03.2021:

,,Kasačnýsúdzotrvávanazáverevyplývajúcomzjehosúdnejpraxe(napr.9Sžso/1/2016),žestanovisko

zamestnávateľa ohľadom záveru o povahe pracovného úrazu, je pre žalovanú rozhodujúce a záväzné
bez ohľadu na to, aký vlastný úsudok si o tejto predbežnej otázke sama vytvorila.

71.Zatýchtookolnostíjeotázkapovahyúrazužalobkyneotázkousícestálepredbežnou,avšakspornou,
pričom žalovaná predmetnú otázku nie je oprávnená rozhodnúť s konečnou platnosťou v dávkovom

konaní, nakoľko dôsledky takéhoto jej úsudku by mohli mať zároveň dosah aj na pracovnoprávny vzťah,
ktorý existuje medzi zamestnávateľom a zamestnancom (napríklad na možnosť ne/krátenia dovolenky
za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti). Je potrebné si taktiež uvedomiť, že zamestnávateľ
nie je účastníkom konania o úrazovej dávke zamestnanca a pokiaľ by v rámci konania o úrazovej
dávke žalovaná (a nie všeobecný súd) v rámci vyhodnotenia predbežnej otázky konštatovala charakter

úrazu opačne (v rozpore) so stanoviskom zamestnávateľa, zasiahla by do práv zamestnávateľa
neakceptovateľným spôsobom, keďže otázka charakteru úrazu nebola posúdená v konaní, v ktorom
mali zamestnanec a zamestnávateľ rovné postavenie účastníkov konania.

72. Aj podľa názoru kasačného súdu, žalovaná správne skonštatovala, že medzi žalobkyňou ako

zamestnankyňou a jej zamestnávateľom existuje spor, ktorý je výlučne sporom z pracovnoprávneho
vzťahu žalobkyne a jej zamestnávateľa (neplynie z poistného vzťahu, resp. z poistenia). Taktiež správne
skonštatovala, že jej ako správnemu orgánu neprináleží, aby si urobila konkrétny úsudok ohľadom takej
predbežnej otázky, ktorá je výlučne sporom prameniacim z pracovnoprávneho vzťahu.73.Vovšeobecnostijeprávomžalovanej,abysiopredbežnejprávnejotázkeurobilaúsudoksama(§198
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení). Nie je to však jej povinnosť za každých okolností.

74. Len všeobecný súd prejednávajúci pracovnoprávne spory je oprávnený záväzným spôsobom určiť,
či poškodenie zdravia, ktoré zamestnanec utrpel je zároveň pracovným úrazom, ak je táto otázka medzi
zamestnancom a zamestnávateľom sporná. Len v takomto konaní sú zamestnanec a zamestnávateľ
obaja účastníkmi konania, majú ako účastníci konania objektívne rovné postavenie a môžu rovnocenne

predkladať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (princíp rovnosti zbraní), ktoré vyhodnotí nestranný
a nezávislý súd. Záver, ku ktorému súd dospeje, je spojený so všetkými právnymi následkami v
pracovnoprávnej rovine ako aj v rovine úrazových dávok. Právoplatné rozhodnutie všeobecného súdu
o otázke povahy úrazu je potom záväzné nielen pre účastníkov pracovnoprávneho sporu, ale aj pre
žalovanú.

75. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaná nie je subjektom oprávneným (v rámci posúdenia predbežnej
otázky v konaní o úrazovej dávke) záväzne a s konečnou platnosťou rozhodnúť, či v súlade so
zákonom je tvrdenie zamestnanca alebo zamestnávateľa, resp. v akom rozsahu je daná zodpovednosť
zamestnávateľa a v akom zamestnanca (resp. určiť povahu úrazu). Žalovaná je pritom povinná
prihliadnuť na to, že úrazovú dávku môže oprávnenému subjektu (zamestnancovi) priznať len v prípade,

ak je daná zodpovednosť povinne úrazovo poisteného zamestnávateľa.

76. Stanovisko zamestnávateľa je pre žalovanú v konaní o úrazovej dávke zamestnanca určujúce v tom
smere, že pokiaľ zamestnávateľ úraz žiadateľa o dávku nekvalifikuje ako pracovný, žalovaná musí túto
otázku považovať za spornú.

77. Stanovisko zamestnávateľa k povahe (charakteru) úrazu, ktorý utrpel jeho zamestnanec je možné
zmeniťibavyvolanímpracovnoprávnehosporusvýsledkom,žesúdurčíprávnuskutočnosť-poškodenie
zdravia zamestnanca (konkrétne špecifikovaný úrazový dej) za pracovný úraz. Len autoritatívnym
rozhodnutím súdu, príslušného na konanie v pracovnoprávnych veciach, dôjde k zmene právneho stavu

medzi zamestnancom a zamestnávateľom spočívajúcej vo vzniku povinnosti zamestnávateľa (napriek
jeho predchádzajúcemu stanovisku o neregistrovaní úrazu ako pracovného) dodatočne registrovať úraz
ako pracovný.

78. Pokiaľ v čase rozhodovania o úrazových dávkach existuje spor (konflikt) pracovnoprávneho

charakteru, pričom konanie o spornej otázke nebolo vôbec iniciované, či vyriešené s konečnou
platnosťou príslušným súdom, je potrebné zároveň skonštatovať, že následkom takéhoto (ne)konania
poškodeného subjektu, potom žiadateľ (v danom prípade žalobkyňa)v konaní o úrazových dávkach
nepreukázal skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a na nárok na jej výplatu spôsobom určeným
Sociálnou poisťovňou (§ 184 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení). Kasačnému súdu

nie je z obsahu spisu (vyjadrení žalobkyne) zrejmé, z akých dôvodov kvalifikovane právne zastúpená
žalobkyňa ani len z opatrnosti nepodala žalobu na súd príslušný v pracovnoprávnych veciach, keď už v
priebehu administratívneho konania správny orgán v súlade so zásadou dobrej správy žalovanú náležite
informoval ako hodnotí problematiku predbežného posúdenia otázky povahy jej úrazu.

79.Žalovanápostupovalasprávne,pokiaľvrámcisvojhopredbežnéhouváženiavyhodnotila,žeourčení
charakteru úrazu žiadateľky o dávku jej neprináleží rozhodovať ako o otázke predbežnej, nakoľko ide
o spor vyplývajúci z pracovnoprávneho vzťahu a preto je potrebné, aby otázku, či predmetný úraz je
pracovný (ako na rozdiel od zamestnávateľa tvrdí sťažovateľka), posúdil všeobecný súd príslušný na
konanie v pracovnoprávnych veciach.

80. Uvedené vyplýva aj z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Najvyšší súd
Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 2 Cdo 65/2006, ktorý bol uverejnený v časopise Zo súdnej praxe
pod č. 40/2007 uviedol, že prejednanie a rozhodovanie veci, ktorej predmetom je určenie, že určitý
úraz je pracovným úrazom, resp. ktorej predmetom je určenie rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa

za škodu ním vzniknutú, patrí aj po 31. decembri 2003 v zmysle § 7 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku v spojení s § 14 Zákonníka práce do právomoci súdu. Najvyšší súd ako dovolací ďalej
dôvodil, že „aj po prijatí zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, účinného od 01.01.2004,
sa v Zákonníku práce naďalej nachádza právna úprava zodpovednosti za škodu (§ 196 Zákonníkapráce) a podmienok, kedy sa zamestnávateľ nemôže zodpovednosti zbaviť (§ 197 Zákonník práce),
včítane vymedzenia pojmu pracovného úrazu (§ 195 ods. 2 a 3 Zákonníka práce). Spor medzi
zamestnancom a zamestnávateľom, ktorý rieši základ nároku poškodeného zamestnanca na jednotlivé

plnenia, vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze (chorobe z
povolania), treba preto považovať naďalej za spor vyplývajúci z pracovnoprávneho vzťahu“.

81. V odôvodnení uvedeného rozsudku (2 Cdo 65/2006) Najvyšší súd Slovenskej republiky tiež
konštatoval, že i keď si Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní v dávkových veciach v zmysle § 198 ods.

1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení môže sama urobiť úsudok o niektorej predbežnej
otázke (teda aj pokiaľ ide o určenie rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za škodu vzniknutú
pracovnýmúrazom),niejeoprávnenásamostatnýmrozhodnutímodstrániťspornosťtýkajúcusarozsahu
zodpovednosti zamestnávateľa za škodu ním spôsobenú. Rozhodnúť o tejto spornej otázke môže len
súd v občianskom súdom konaní; jeho rozhodnutím je potom sociálna poisťovňa viazaná (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/159/2011 zo dňa 28.10.2013).

82. S úsudkom žalovanej, že ako správny orgán nie je oprávnená sama posúdiť otázku, ktorá má pre jej
rozhodovanie predbežný charakter, za situácie, keď medzi zamestnancom a zamestnávateľom existuje
od počiatku spor ohľadom samotnej povahy poškodenia zdravia zamestnanca, sa aj kasačný súd preto
v plnom rozsahu stotožňuje. Žalovaná správne poukázala na rozsudok NS SR sp.zn. 4Cdo/131/2010,

v ktorom najvyšší súd konštatoval, že vzťah zodpovednosti zamestnávateľa za úrazy a choroby z
povolania je vzťahom pracovnoprávnym v zmysle Zákonníka práce, z čoho logicky správne vyvodila aj
to, že nie je vecne príslušná rozhodovať o tom, čo je a čo nie je pracovný úraz, keďže toto oprávnenie
patrí výlučne súdu.“

83. Sociálna poisťovňa si môže o otázke, o ktorej patrí rozhodovať inému príslušnému orgánu,
urobiť úsudok sama podľa § 198 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Rozhodovanie o tom, či úraz
je pracovný, teda spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom, patrí do právomoci všeobecného
súdu ako pracovnoprávny spor podľa § 316 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Táto skutočnosť
tiež nebola sporná, aby všeobecnému súdu prináležalo rozhodovať takýto pracovnoprávny spor medzi

zamestnancom a zamestnávateľom. Žalobkyňa sa však domáhala toho, aby sociálna poisťovňa v
rozhodovaní o úrazových dávkach, v tomto prípade o náhrade za bolesť, urobila si úsudok o tom, že
úraz, ktorý utrpela žalobkyňa dňa 15.07.2016 je pracovný.

84. Ak by žalobkyňa iniciovala konanie pred všeobecným súdom o určenie úrazu za pracovný, sociálna

poisťovňa by bola takýmto rozhodnutím viazaná (§ 198 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Nie je z
obsahu spisu (vyjadrení žalobkyne) zrejmé, z akých dôvodov odmieta podať žalobu na súd príslušný
v pracovnoprávnych veciach, keď už v priebehu administratívneho konania ju sociálna poisťovňa
informovala ako hodnotí problematiku predbežného posúdenia otázky povahy jej úrazu. Žalobkyňa
napriek tomu zotrváva na svojom stanovisku a odmieta podať žalobu na všeobecný súd a domáha sa

hodnotenia vykonaného dokazovania sociálnou poisťovňou v súlade so svojim presvedčením.

85. V danom prípade sociálna poisťovňa vykonala aj dokazovanie v administratívnom konaní, a
to v súlade s pokynom uvedeným v rozsudku odôvodnenia Krajského súdu v Prešove sp. zn.
8Sa/31/2018-82 zo dňa 29.01.2019. Výsledky vykonaného dokazovania zhodnotila sociálna poisťovňa

v odôvodneniach rozhodnutí. V prvostupňovom rozhodnutí sociálna poisťovňa poukázala na to, že z
vykonaného dokazovania a najmä výsluchu svedka K. je možné predpokladať, že dňa 15.júla 2016
účastníčka konania mohla úraz utrpieť, keď potom čo vyšla z pivnice pohostinstva, sa sťažovala
na bolesti chrbtice. Jedná sa však o nepriamy dôkaz, keďže v čase úrazu bola v pivnici sama, bez
priamych svedkov. Ostatní svedkovia, ktorých navrhla účastníčka konania, a ktorí boli k veci vypočutí,

neboli v priestoroch pivnice v čase, keď účastníčka konania vykonávala narazenie pivného suda,
okolnosti úrazu nepoznali. Z dokazovania vyplýva, že účastníčka konania oznámila zamestnávateľovi
o 18:39 hod. telefonicky SMS správou na číslo +XXXXXXXXXXXX v kontaktoch uložené ako : N.
(dátum odoslanej správy nepreukázaný), že : Pani vedúca, ráno ma seklo v krku, teraz som prišla z
pohotovosti, doktor mi zakázal pracovať, nemôžem sa hýbať. V utorok musím ísť na kontrolu, takže

nemôžem ísť do práce. Z textu správy je zrejmé, že účastníčka konania oznámila nenastúpenie do
práce pre zdravotné dôvody, nie skutočnosť, že na pracovisku utrpela úraz. Záznam o registrovanom
pracovnom úraze, ktorý je základným materiálnym dôkazom podľa § 231 ods. 1 písm. i/ zákona,
že poškodený zamestnanec spĺňa podmienky na posúdenie nároku na dávky úrazového poisteniazamestnávateľa, v čase úrazu a ani neskôr, nebol medzi účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu spísaný
a predložený sociálnej poisťovni. Rovnako zamestnávateľ nepredložil podľa § 231 ods. 1 písm. h/
zákona oznámenie o vzniku poistnej udalosti z úrazového poistenia. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí

doplnila, že vypočutí svedkovia (príbuzní žiadateľky, resp. zákazníci, či zamestnanci zamestnávateľa,
ktorí si na predmetný úraz nepamätajú úplne presne) neuviedli skutkové okolnosti, ktoré by mohli bez
pochybností založiť tvrdenie, že žiadateľka utrpela u zamestnávateľa dňa 15. júla 2016 pracovný úraz.
Navyše sporný je aj dej vzniku svedkami opisovaného úrazu (či k nemu došlo ťahaním sudu, jeho
zdvíhaním alebo prekladaním). V opise pracovných činností zamestnancov je pritom v bode 8 zakázané

zamestnancom sudy dvíhať a nosiť. Pracovný charakter úrazu preto nemožno preukázať ani tvrdením
posudzujúcej lekárky, resp. iných lekárov. Navyše posudzujúca lekárka vo svedeckej výpovedi (dňa 9.
júla 2020) uviedla, že na neurologické vyšetrenie žiadateľku „odoslala“ na základe toho, že žiadateľka
bola „presvedčená o tom, že jej choroba je následkom úrazu na pracovisku", pričom neurochirurg mal
potvrdiť poúrazový stav, a na základe týchto skutočnosti následne zmenila dôvod DPN z choroby na
pracovnýúraz,avšakakododala„nezisťovaladoúplnýchdetailovto,čopredchádzalopoškodeniukrčnej

chrbtice". Súvislosť poškodenia zdravia s plnením pracovných povinností sa nepodarilo preukázať ani
Inšpektorátu práce v Prešove (list zo dňa 24. septembra 2019), pričom ako uviedol v zázname zo dňa 15.
novembra 2016, nezistil nedostatky ani na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Na základe
týchto zistených a vyhodnotených skutočností, sociálna poisťovňa dospela k záveru, že z vykonaného
rozsiahleho dokazovania pobočkou sa nepodarilo žiadnym hodnoverným spôsobom vyvrátiť tvrdenie

zamestnávateľa, že úraz, ktorý žalobkyňa utrpela dňa 15.07.2016, nie je pracovný.

86. Sociálna poisťovňa hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky
dôkazy vo vzájomnej súvislosti (§ 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení). Pri hodnotení dôkazov
ide o myšlienkovú činnosť správneho orgánu, v rámci ktorej je vykonaným dôkazom prisudzovaná

hodnota závažnosti (dôležitosti), pri ktorej správny orgán určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy
pre rozhodnutie a či o tieto môže oprieť svoje zistenia ohľadne skutku, ďalej hodnota zákonnosti, pri
ktorej posudzuje, či dôkazy boli získané a vykonané spôsobom zodpovedajúcim zákonu alebo či z tohto
hľadiska možno vyčítať aj určité chyby, t.j. či ide o dôkazy zabezpečené v súlade so zákonom alebo o
dôkazy nezákonné a napokon hodnota ich pravdivosti. Hodnotením dôkazov z hľadiska ich pravdivosti

dochádza správny orgán k záveru, ktoré skutočnosti na základe dôkazov pre rozhodnutie významných
a zákonných možno považovať za pravdivé, a ktoré pravdivé nie sú.

87. Správny orgán v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má
z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.

Účastník konania sa nemôže dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov.

88. Dôkazy získané v administratívnom konaní boli získané zákonne a boli vykonané v súlade so
zákonom. Z odôvodnenia rozhodnutí je zrejmé akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití konkrétnych právnych predpisov, na základe ktorých

rozhodoval.

89. Žalobkyňa v žalobe namietala, že predložila do konania viaceré dôkazy, ktoré preukazovali
existenciu pracovného úrazu, ktoré vymenovala v žalobe, naproti tomu zamestnávateľ žalobkyne do
konania neuviedol žiaden relevantný dôkaz, ktorý by ho zbavoval zodpovednosti za pracovný úraz

žalobkyne, resp. ktorý by preukazoval, že úraz, ktorý sa stal žalobkyni nie je pracovný. Žalovaná na
základe vykonaných dôkazov dospela k absurdnému záveru, že úraz žalobcu nie je možné považovať
za pracovný, pričom k tomuto záveru žalovaná dospela len na základe vyjadrenia zamestnávateľa
žalobkyne.

90. Žalovaná k záveru, že nie je preukázané, aby úraz žalobkyne bol pracovný, dospela nielen na
základe vyhlásenia zamestnávateľa, pričom je pravda, že vyhlásenie zamestnávateľa považovala za
rozhodujúce, ale podporila ho aj inými skutočnosťami, a to, že stanoviskami Inšpektorátu práce Prešov,
že inšpekciou práce sa nepodarilo preukázať súvislosť medzi zdravotným stavom žalobkyne a plnením
pracovných povinností. Výpoveď K. vyhodnotila ako nepriamy dôkaz, žalobkyňa v čase úrazu bola v

pivnici sama, bez priamych svedkov. Ostatní vypočutí svedkovia neboli v priestoroch pivnice v čase,
keď žalobkyňa vykonávala narazenie pivného suda, okolnosti úrazu nepoznali. Z textu sms správy, ktorú
zasielala zamestnávateľovi je zrejmé, že žalobkyňa oznámila nenastúpenie do práce pre zdravotné
dôvody, nie skutočnosť, že na pracovisku utrpela úraz. Sporný je aj dej vzniku úrazu (či k nemu došloťahanímsudu,jehozdvíhanímaleboprekladaním).Vopisepracovnýchčinnostízamestnancovjevbode
8 zakázané zamestnancom sudy dvíhať a nosiť. Posudzujúca lekárka vo svedeckej výpovedi uviedla,
že na neurologické vyšetrenie žalobkyňu odoslala na základe toho, že žalobkyňa bola presvedčená

o tom, že jej choroba je následkom úrazu na pracovisku, pričom neurochirurg mal potvrdiť poúrazový
stav, a na základe týchto skutočnosti následne zmenila dôvod DPN z choroby na pracovný úraz, avšak
nezisťovala do úplných detailov to, čo predchádzalo poškodeniu krčnej chrbtice.

91. Sociálna poisťovňa v rozhodnutí uviedla ako vyhodnotila dôkazy a čo ju viedlo k prijatému

záveru. Žalobkyňa sa nemôže domáhať, aby sociálna poisťovňa vyhodnotila dôkazy v súlade s jej
predstavou. Práve z dôvodu spornosti charakteru úrazu žalobkyne, aj po vykonanom dokazovaní,
odkazovala sociálna poisťovňa žalobkyňu na podanie žaloby pred všeobecným súdom. Žalobkyňa
túto možnosť odmietla. Sociálna poisťovňa vykonala dôkazy, tieto vyhodnotila a urobila si úsudok o
predbežnej otázke. Keďže zamestnávateľ odmietol úraz žalobkyne uznať za pracovný a po vykonanom
dokazovaní zostali sporné skutočnosti, žalobkyňa žalobu nepodala, sociálna poisťovňa na základe

vykonaného dokazovania dospela k záveru, že sa nepodarilo hodnoverným spôsobom vyvrátiť tvrdenie
zamestnávateľa, že úraz, ktorý žalobkyňa utrpela dňa 15.07.2016 nie je pracovný. Sociálna poisťovňa
si o predbežnej otázke urobila úsudok, keďže žalobkyňa žalobu nepodala, v ktorom prípade by sociálna
poisťovňa vychádzala z rozhodnutia súdu, ktorým by bola viazaná. Nemožno ju však nútiť, aby bol
úsudok taký akého sa domáha žalobkyňa. Pokiaľ s právnym záverom sociálnej poisťovne žalobkyne

nesúhlasila, mohla podať žalobu na všeobecný súd o určenie, že úraz, ktorý utrpela, je pracovný.

92. Zamestnávateľ žalobkyne nebol účastníkom konania v konaní o úrazovú dávku žalobkyne. Nebolo
jeho povinnosťou predkladať dôkazy na preukázanie jeho tvrdení. V civilnom sporovom konaní o
určenie úrazu za pracovný, by mali zamestnanec a zamestnávateľ rovné postavenie strán sporu a

zamestnávateľ by mal tiež povinnosť na preukázanie svojich tvrdení predložiť alebo aspoň minimálne
navrhnúť dôkazy, v prípade nesplnenia si dôkaznej povinnosti by následkom jeho pasívneho konania
mohol byť neúspech v spore.

93. Žalobkyňa ďalej namietala, že žalovaná dospela k záveru, že úraz žalobkyne nie je pracovným,

závery napadnutého rozhodnutia sú v rozpore s vykonanými dôkazmi. Žalovaná v napadnutom
rozhodnutí konštatovala, že z vykonaného dokazovania, sa nepodarilo hodnoverným spôsobom vyvrátiť
tvrdenie zamestnávateľa, že úraz, ktorý žalobkyňa utrpela dňa 15.07.2016, nie je pracovný. Žalovaná
nekonštatovala, že úraz žalobkyne nie je pracovný. Túto skutočnosť môže konštatovať iba všeobecný
súd v civilnom sporovom konaní. Žalovaná si môže iba o tejto otázke urobiť úsudok, ktorý si aj v priebehu

administratívneho konania vytvorila.

94. Závery napadnutého rozhodnutia nie sú v rozpore s vykonanými dôkazmi. Žalobkyňa
nekonkretizovala v tejto žalobnej námietke, s akými konkrétnymi vykonanými dôkazmi sú závery
žalovanej v rozpore. Správny súd poukazuje na ust. § 182 ods. 1 písm. e/ SSP podľa ktorého z dôvodov

žaloby(žalobnýchbodov)musíbyťzrejmé,zakýchkonkrétnychskutkovýchaprávnychdôvodovžalobca
považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné. Keďže v tejto časti žalobkyňa
neuviedla žiadne konkrétne námietky, súd poukazuje na svoje odôvodnenie vyššie, kde sa vysporiadal
s vykonaným dokazovaním sociálnou poisťovňou a vyhodnotením dokazovania.

95. K ďalšej námietke žalobkyne, že žalovaná žiadnym spôsobom neodôvodnila svoj záver, že úraz
žalobkyne nie je pracovným úrazom, súd uvádza, že žalovaná odôvodnila, na základe akých skutočností
dospela k záveru, že sa nepodarilo hodnoverným spôsobom vyvrátiť tvrdenie zamestnávateľa, že úraz,
ktorý žalobkyňa utrpela dňa 15.07.2016, nie je pracovný. Časti odôvodnenia rozhodnutí žalovanej aj
sociálnej poisťovne, pobočky, z ktorých tento záver vyplýva, už citoval súd vyššie viackrát v tomto

rozsudku. Sociálna poisťovňa sa vysporiadala so spornými skutočnosťami, práve na sporné skutočnosti
poukázala v odôvodneniach svojich rozhodnutí a kvôli sporným skutočnostiam konštatovala, že sa
nepodarilo hodnoverným spôsobom vyvrátiť tvrdenie zamestnávateľa, že úraz, ktorý žalobkyňa utrpela
dňa 15.07.2016, nie je pracovný. Závery žalovanej sú dostatočne odôvodnené.

96. Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 8Sa/31/2018- 82 zo dňa 29.01.2019 uviedol v bode 74.,
na ktorý poukázala aj žalobkyňa, že sociálna poisťovňa bola povinná v rámci predbežnej otázky sa
vysporiadať so skutočnosťou, či došlo k pracovnému úrazu a že tejto povinnosti sa nemohla zbaviť
odkázaním žalobkyne na podanie určovacej žaloby. Tento právny záver vychádzal z nálezu Ústavnéhosúdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 87/2014 zo dňa 10.09.2014. Žalovaná sa s otázkou charakteru
úrazu žalobkyne vysporiadala, vykonala dokazovanie a pokiaľ žalobkyňa s týmto záverom nesúhlasila,
mohla podať žalobu o určenie úrazu za pracovný na všeobecný súd. Správny súd poukazuje na novšie

rozhodnutie navyše Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/99/2019 zo dňa 24.03.2021,
závery ktorého už uviedol vyššie, s ktorými sa plne stotožňuje, pričom ide o ustálenú rozhodovaciu prax
najvyšších súdnych autorít - Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 5 ods. 1 SSP v spojení s čl. 2
ods. 2 Civilného sporového poriadku).

97. K námietkam žalobkyne v replike súd uvádza, že vypočutí svedkovia jednoznačne nepreukázali
existenciu pracovného úrazu. Svedkovia neboli priamymi svedkami udalosti. Dozvedeli sa o nej iba
sprostredkovane. Výpovede svedkov boli sociálnou poisťovňou hodnotené aj vo vzájomnej súvislosti s
ostatnými dôkazmi. Úvaha žalovanej pri hodnotení dôkazov zodpovedá pravidlám formálnej logiky a súd
pri tomto postupe nezistil žiadne pochybenie.

98. Žalovaná sa svojvoľne nezbavila zodpovednosti tak, aby odkázala žalobkyňu na všeobecný
súd, žalovaná vykonala dokazovanie, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotila a urobila si o
predbežnej otázke úsudok. V rámci predbežnej otázky sa vysporiadala so skutočnosťou, či došlo k
pracovnému úrazu, tak ako žalobkyňa poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
I. ÚS 87/2014-43 zo dňa 10.09.2014.

99. Podľa názoru žalobkyne, ak sa zamestnávateľ chce zbaviť svojej zodpovednosti, je jeho povinnosťou
obrátiť sa na príslušný civilný súd, v opačnom prípad platí domnienka jeho zodpovednosti za pracovného
úrazu. Takéto tvrdenie žalobkyne nemá oporu v žiadnom ustanovení právneho predpisu a je navyše
v rozpore s citovanou ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V konaní nebola

sporná zodpovednosť zamestnávateľa za pracovný úraz, ale samotná skutočnosť, či úraz je pracovný.
V danom prípade, žalobkyňa požiadala o úrazovú dávku, preto bola povinná preukázať skutočnosti
rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným sociálnou poisťovňou (§ 184
ods. 5 zákona o sociálnom poistení).

100. Správny súd preskúmal úvahu sociálnej poisťovne vo vzťahu k predbežnej otázke, so záverom
ktorej sa stotožnil. Podľa názoru súdu správne orgány oboch stupňov sa vo svojich rozhodnutiach
dostatočne zaoberali predbežnou otázkou, či úraz žalobkyne je možné posúdiť ako pracovný a
zrozumiteľne a jasne uviedli konkrétne dôvody a vecné argumenty, na základe ktorých s poukazom na
príslušné ustanovenia právnych predpisov ako aj rozhodovaciu prax najvyššieho súdu zastávajú názor,

že v danom prípade existencie sporu o povahe úrazu medzi zamestnancom a zamestnávateľom, s
poukazom na sporné skutočnosti, ktoré aj v rozhodnutiach uviedli, musí byť táto otázka vyriešená v
súdnom konaní. Správne orgány v danom prípade nekonali svojvoľne v rámci vytvárania si úsudku o
predbežnej otázke, keď záver, ktorý správne orgány prijali, má náležitú oporu v zistenom skutkovom a
právnom stave ako aj rozhodovacej praxi najvyššieho súdu.

101. Správny súd po preskúmaní rozhodnutia žalovanej a konania ktoré mu predchádzalo na základe
vyššie uvedených skutočností, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP
zamietol.

102. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP. Žalobkyni nepatrí náhrada trov konania, pretože
v konaní nebola úspešná a u žalovaného nezistil osobitné dôvody vedúce k priznaniu náhrady trov
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť na Najvyšší správny súd SR a to v lehote jedného

mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na
Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanierozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (ďalej len ,,sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,
2 SSP).

Podľa § 57 SSP
(1)Ak tento zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a)ktorému správnemu súdu je určené,
b)kto ho robí,
c)ktorej veci sa týka,
d)čo sa ním sleduje a
e)podpis.

(2)Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej
značky tohto konania.

Podľa § 440 SSP
(1)Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a)na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b)ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c)účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d)v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e)vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f)nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g)rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h)sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i)nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j)podanie bolo nezákonne odmietnuté.

(2)Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie

právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred krajským súdom.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum

právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).