Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. júl 2020

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 5C/33/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4319205212
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2020:4319205212.13

Rozhodnutie

Okresný súd Levice, sudcom Mgr. Danielom Konerackým, v spore žalobcu: 1/ L. U., B.. XX.XX.XXXX,
XXX XX V. XXX, 2/ T. U., B.. XX.XX.XXXX, XXX XX V. XXX, obaja žalobcovia právne zastúpení: JUDr.
Oľga Jankovičová, advokátka so sídlom Okružná 160, 962 71 Dudince, proti žalovaným: 1/ O. L., B..
XX.XX.XXXX, XXX XX N. L. XXX, 2/ L. V., B.. XX.XX.XXXX, XXX XX V. XXX, o určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade majú spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi
v 1. a 2. rade vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorá bola uzavretá
medzi žalovanou v 1. rade a žalovanou v 2. rade dňa 02.11.2017 pod č. P. a predmetom ktorej bol
prevod vlastníctva k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXX kat. úz. V., E - KN parcela XXXX/
XX orná pôda o výmere 569 m2. Takúto žalobu odôvodnili tým, že mali záujem kúpiť záhradu, ktorá
susedila bezprostredne s ich pozemkom, na ktorom majú postavený dom od žalovanej v 1. rade, ktorá
ho zdedila po svojich rodičoch, pričom tá podmienila predaj záhrady aj predajom rodinného domu. Na

základe uvedených skutočností došlo k dohode o tom, že žalobcovia kúpia celú záhradu aj rodinný dom.
Následne nadobudli nehnuteľnosti v kat. úz. V., a to CKN parcelu č. XXXX/XX zast. plochy a nádvoria
o výmere 323 m2, CKN parcelu č. XXXX/XX záhrady o výmere 291 m2 ako aj stavbu so súpisným
číslom XXX postavenú na pozemku CKN parc. č. XXXX/XX do bezpodielového spoluvlastníctva a to na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.02.2013 pod č. P.. Na základe tejto kúpnej zmluvy zaplatili žalovanej
v 1. rade zálohu na kúpnu cenu vo výške 4.000,00 Eur, ktorú prevzala v hotovosti dňa 20.04.2012 a

zvyšnú časť 1.000,00 Eur pred podpísaním kúpnej zmluvy. Žalobcovia ďalej poukázali na skutočnosť,
že pri podpisovaní kúpnej zmluvy tak predávajúci, ani kupujúci neboli oboznámení s kópiou katastrálnej
mapy a obe strany boli v domnení, že došlo k prevodu celej záhrady, ktorá má jedno parcelné číslo.
Preto boli v dobrej viere, že sú vlastníkmi celej záhrady, túto zrevitalizovali, zatrávnili, oplotili, postupne
vysádzali živý plot z brestov, ovocné stromy, postavili záhradný altánok a sústavne sa o túto záhradu
starajú a zveľaďujú ju. Podľa vyjadrenia žalovanej v 1. rade v roku 2017 prišiel za ňou žalovaný v 2.

rade a oznámil jej, že na liste vlastníctva č. XXX parcela E - KN č. XXXX/XX orná pôda o výmere
569 m2, je zapísaná na meno jej zosnulých rodičov a prejavil záujem o kúpu takejto nehnuteľnosti s
tým, že ubezpečil ju o tom, že zabezpečí aj prejednanie novoobjaveného majetku. Keďže žalovaná v 1.
rade nevedela o tom, že sa jedná o časť pozemku ktorý už v roku 2013 predala žalobcom, súhlasila s
jeho predajom žalovanému v 2. rade. Podľa jej vyjadrenia vôbec nevedela, že ten pozemok po rodičoch
bol vedený na troch parcelných číslach a to C KN parc. č. XXXX/XX, C KN parc. č. XXXX/XX a E KN

XXXX/XX, nakoľko mala vedomosť len o dvoch parcelných číslach a to č. XXXX/XX a XXXX/XX. Z
tohto dôvodu predala žalobcom nehnuteľnosť evidovanú na týchto dvoch parcelných číslach ako celok,celú záhradu a dom. Žalobcovia sa náhodne koncom roka 2018 prostredníctvom internetu dozvedeli,
že za nehnuteľnosti, ktoré od žalovanej kúpili v roku 2013 a zaplatili kúpnu cenu za celú záhradu a
dom, v časti pozemku parc. č. E-KN XXXX/XX bola opätovne predaná žalovanému v 2. rade na základe

kúpnej zmluvy zo dňa 02.11.2017 pod č. P. XXXX/XXXX. Ide o časť pozemku, ktorá susedí s domom
žalobcov a o ktorú mali záujem a pre ktorú kúpili aj dom, ktorý je pre nich nepotrebný a nepoužiteľný.
Žalovanýv2.radenapriektomu,žebolzapísanýakovlastníkodoktóbra2017,tútoskutočnosťžalobcom
neoznámil a nezasahoval ani do nakladania s jeho majetkom žalobcami. Žalovanému tak bola dobré
známa skutočnosť, že žalobcovia nakladajú s predmetným pozemkom ako s vlastným a investujú do

neho finančné prostriedky, pretože tento žalovaný v 2. rade býva v susedstve cez ulicu. Keď zistili túto
skutočnosť, tak kontaktovali žalovanú v 1. rade, ktorá uviedla, že nevedela, že sa jedná o pozemok,
ktorý už žalobcom predala v roku 2013, konala v presvedčení, že nikomu tým neublíži a keby vedela, že
žalobcom spôsobí škodu, tak by to nikdy neurobila. Žalobcovia podali trestné oznámenie na žalovanú
v 1. rade pre podozrenie z prečinu podvodu, ktorého sa žalovaná v 1. rade mala dopustiť tým, že
predala nehnuteľnosti špecifikované v čl. II žalobcom v roku 2013, z ktorých časť pozemku E KN parc.

č. XXXX/XX opätovne predala v roku 2017 žalovanému v 2. rade. Žalovaná pri vyšetrovaní uviedla, že
nemala úmysel spôsobiť žalobcom škodu a z jej výpovede je zrejmé, že nemala vedomosť o tom, že
je to časť pozemku, ktorý už predala žalobcom, pričom keby o tom vedela, tak by to nikdy neurobila.
Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Leviciach ČSV: ORP-594/2-VZS-LV-2018 zo dňa 08.10.2018
bolo trestné oznámenie odmietnuté z dôvodu, že vykonaným vyšetrovaním bolo zistené, že v uvedenej

veci nie je naplnená skutková podstata prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 ods. 2 Trestného zákona
a to subjektívna stránka, čiže úmyselné zavinenie žalovanej v 1. rade. Žalobcovia ďalej poukázali na
skutočnosť, že žalovaná v 1. rade vo veci odstúpenia od kúpnej zmluvy so žalovaným v 2. rade po
komunikácii s právnou zástupkyňou žalobcov, bola ochotná veci urovnať a prisľúbila účasť na prejednaní
veci v advokátskej kancelárii ich právnej zástupkyne. V dohodnutom čase stretnutia telefonicky oznámil

muž, ktorý sa predstavil ako otec žalovaného v 2. rade, že žalovaná v 1. rade sa po konzultácii s ním
na stretnutie nedostaví a od toho času prerušila komunikáciu so žalobcami. Žalovaný v 2. rade im tiež
začal následne poškodzovať majetok, keď dňa 03.06.2019 poškodil ich plot, ktorý znehodnotil v časti
12 m a vyrúbal približne polovicu stromov tvoriacich živý plot. Následne opakovane ďalej vyruboval živý
plot a poškodil aj ovocné stromy. Keďže sporný pozemok nemá vytýčené hranice, žalobcovia majú za

to, že vstupuje aj na pozemok v ich vlastníctve a obťažuje ich vyhrážaním. Keďže žalovaná v 1. rade
podpísala kúpnu zmluvu zo dňa 02.11.2017 na prevod pozemku v katastrálnom území V. E-KN parc. č.
XXXX/XX zapísanom na LV č. XXX, so žalovaným v 2. rade, pričom nevedela o tom, že časť pozemku,
ktorý už predala v roku 2013 ako celé dedičstvo po rodičoch žalobcom, nebola zahrnutá do riadneho
dedičského konania a bola zapísaná stále na ich meno, tak pri podpisovaní predmetnej kúpnej zmluvy

bola kupujúcim uistená, že sa jedná o iný pozemok, ktorý nie je časťou záhrady a ktorý mala v úmysle
predať žalobcom v celosti avšak pre nedostatok majetkovo-právneho vyporiadania nebol prevedený na
žalobcov. Obsah kúpnej zmluvy bol tak nezrozumiteľný a podpísala ju v omyle a z tohto dôvodu sa
jedná o pozemok, ktorý mala v úmysle predať žalobcom. Podľa názoru žalobcov, tak podľa § 37 ods. 1
Občianskehozákonníka jetakýtoprávnyúkonneplatný.Naliehavýprávnyzáujemnaurčenieneplatnosti

kúpnej zmluvy žalobcovia preukazujú tým, že žalobca v 2. rade zásadne zasahuje a obmedzuje ich
vlastnícke práva, poškodzuje ich majetok a je potrebné predísť možnému prevodu takejto nehnuteľnosti
natretiuosobu.Naliehavýprávnyzáujemspočívaajvnutnostivyznačiťzmenuvevidenciinehnuteľností.

2. Súd následne vyzval žalovaných v zmysle § 167 ods. 2 CSP, aby sa vyjadrili k podanej žalobe,

pričom tí vo svojom písomnom podaní zo dňa 28.02.2020 uviedli, že žiadajú zamietnuť žalobu v celom
rozsahu ako nedôvodnú. Žalobcovia sami vyhľadali žalovanú v 1. rade, pretože mali záujem o kúpu
pozemku, ktorý zdedila po rodičoch, pričom pozemok na predaj nikomu neponúkala. Žalobcovia tak
sami opakovane javili záujem o tento pozemok a po vzájomnej dohode tak žalovaná v 1. rade predala
pozemok žalobcom do bezpodielového spoluvlastníctva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.02.2013,

a to CKN parcely č. XXXX/XX, XXXX/XX ako aj stavbu so súpisným číslom XXX postavenej na pozemku
CKN č. XXXX/XX. Žalobcovia bez dôkazov nepravdivo tvrdia, že kúpili od žalovanej v 1. rade pozemok
a to EKN parcelu č. XXXX/XX napriek tomu, že kúpna zmluva zo dňa 14.02.2013 jasne definuje
predmet kúpy. Ide o pozemky zapísané na LV č. XX. Z tejto kúpnej zmluvy nevyplýva žiadny prejav
vôle žalobcov, ako kupujúcich a žalovanej v 1. rade ako predávajúcej, že by predmetom kúpnej zmluvy

bol aj prevod vlastníckeho práva k EKN parcele č. XXXX/XX orná pôda, zapísaná na LV č. XXX pre
kat. úz. V.. Žalovaná v 1. rade neponúkla nehnuteľnosť na predaj, nezisťovala aké sú ceny podobných
nehnuteľností v obci V. a s predajnou cenou 5.000,00 Eur za danú nehnuteľnosť, na ktorej sa nachádza
dom, garáž a ďalšie drobné stavby, súhlasila pretože jej žalobcovia tvrdili, že podobné nehnuteľnostisa v obci predávajú za maximálne takúto cenu. Až neskôr žalovaná v 1. rade zistila, že podobné
nehnuteľnosti sa v obci V. nachádzajúce v bezprostrednej blízkosti kúpeľov J. predávajú za trojnásobne
vyššie ceny, pričom žalovaná v 1. rade predala žalobcom nehnuteľnosti vedené na LV č. XX s vedomým,

že predala pozemok o celkovej rozlohe 614 m2 tak, ako to bolo v kúpnej zmluve jasne uvedené a
určite by nepredávala za cenu 5.000,00 Eur v obci V. dva samostatné pozemky o rozlohe 614 m2
a 569 m2, ktorých spoločná rozloha by bola až 1183 m2. Okrem toho žalovaná v 1. rade v čase
podpisu kúpnej zmluvy zo dňa 14.02.2013 nemala k spornému pozemku parc. č. XXXX/XX v dedičskom
konaní osvedčené vlastnícke právo, a teda nemohla nakladať s vecami zosnulých poručiteľov nad

rámec bežného hospodárenia a predaj nehnuteľnosti tak predstavuje rámec obvyklého hospodárenia.
Dňa 04.09.2012 geodeti zamerali v kat. území V. pozemok v parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX, kde sa
nachádza rodinný dom žalobcov zapísaných na LV č. XX, na ktorom je zapísaný geometrický plán č.
XX z roku 2012 zo dňa 04.09.2012 a v rámci tohto merania, ktoré si objednali žalobcovia zamerali
geodeti ďalšie dva pozemky, a to pozemok s parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX zapísaných na
LV č. XX, ktorí 14.02.2013 žalobcovia kúpili od žalovanej v 1. rade ako aj ďalší pozemok s parc. č.

XXXX/XX vedených na LV č. XXX, ktorý je predmetom sporu. Zameranie týchto pozemkov geodetmi sa
uskutočnilo dňa 04.09.2012, čo bolo skôr, ako žalobcovia od žalovanej v 1. rade kúpili dňa 14.02.2013
pozemky s CKN parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX, a preto v čase kúpi museli žalobcovia s istotou vedieť, že
sporný pozemok EKN parcela č. XXXX/XX nie je súčasťou pozemku, ktorý kúpili, pričom v tej dobe ani v
osvedčenom vlastníctve žalovanej v 1. rade nebol. Všetky tieto pozemky boli v minulosti vymerané, ako

samostatné stavebné pozemky s približne rovnakou rozlohou a rodičia žalovanej v 1. rade kúpili tieto
dva samostatné pozemky vedené na LV č. XX a LV č. XXX s odstupom niekoľkých rokov. Pri nahliadnutí
do kópie katastrálnej mapy predloženej žalobcami do spisu ako dôkaz je na prvý pohľad jasné, že
predmetné pozemky sú samostatnými parcelami s približne rovnakou rozlohou, čo žalovaní považujú
za dôvod, prečo žalobcovia neukázali žalovanej v 1. rade kópiu katastrálnej mapy v čase dohadovania

kúpy pozemkov. Žalovaný v 2. rade vyhľadal žalovanú v 1. rade v roku 2017 s tým, že má záujem o
kúpu pozemku a to EKN parc. č. XXXX/XX orná pôda v obci V. zapísanú na LV č. XXX, na ktorom boli
zapísaní ako vlastníci zosnulí rodia žalovanej v 1. rade a v tom čase bol správcom pozemku Slovenský
pozemkový fond. Žalovaný v 2. rade ukázal žalovanej v 1. rade kópiu katastrálnej mapy, aby si spoločne
ujasnili, o aký pozemok sa jedná. Žalovaná v 1. rade nemala vedomosť o dedičsky nevysporiadanom

pozemku po rodičoch, a preto sa so žalovaným v 2. rade dohodli, že spoločne vyhľadajú pána N.. Y.
H., ktorý potvrdil, že sa jedná o dedičstvo novoobjaveného majetku žalovanej v 1. rade. Vlastnícke
právo žalovanej v 1. rade k nehnuteľnosti parc. č. XXXX/XX bolo osvedčené v dedičských konaniach
vedených na Okresnom súde Levice pod sp. značkou zn. 8D/108/2017 a 9D/108/2017. Vlastnícke právo
k pozemku E KN parc. č. XXXX/XX - orná pôda zapísaný na LV č. XXX previedla žalovaná v 1. rade

ako vlastník na žalovaného v 2. rade kúpnou zmluvou zo dňa 02.11.2017, ktorým bola zapísaná do
katastra nehnuteľnosti. Táto kúpna zmluva bola podľa názoru žalovaných urobená slobodne a vážne,
v určitej a zrozumiteľnej forme; predmet plnenia právneho úkonu bol možný; osoby, ktoré právny úkon
robili mali spôsobilosť na právne úkony a nerobili ho v duševnej poruche; nešlo o úžeru; právny úkon
bol urobený v predpísanej forme a svojím obsahom alebo účelom neodporoval zákonu, neobchádzal

ho a ani sa nepriečil dobrým mravom. Žalovaní ďalej poukázali na skutočnosť, že sporný pozemok
neoprávnene žalobcovia užívali niekoľko rokov a počas tohto obdobia vysekali časť viniča, vyrúbali staré
ovocné stromy a navozili na pozemok stavebný odpad z hospodárskych budov, ktoré rozobrali mimo
tohto pozemku. Rozobrali tiež oplotenie a odstránili stĺpy oplotenia, čím zničili vytýčenú hranicu medzi
sporným pozemkom E-KN parc. č. XXXX/XX a pozemkami parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX

kde sa nachádza aj rodinný dom žalobcov, v ktorom bývajú. Žalobcovia týmto spôsobili značnú škodu na
cudzom majetku, pretože bolo nutné nové geodetické meranie na vytýčenie hraníc medzi pozemkami
a postavenie nového asi 30m dlhého oplotenia. Na spornom pozemku tiež nedobromyseľne postavili
drobnú stavbu altánok, na ktorú nemajú povolenie stavebného úradu. Žalobcovia si tak nectia majetok
a práva iných, nakoľko v minulosti postavili neoprávnene bez povolenia na ďalších dvoch priľahlých

cudzích pozemkoch ešte dve stavby - žumpu a plynovú prípojku. Potom, ako žalovaný v 2. rade
nadobudol vlastnícke právo k pozemku EKN parc. č XXXX/XX opakovane vyzýval oboch žalobcov a ich
syna najprv ústne a neskôr písomne aby upustili od protiprávneho konania a neužívali neoprávnene jeho
pozemok.Žalobcoviatietovýzvynerešpektovali,azačalisažalovanejv1.radetelefonickyvyhrážať.Tiež
ju vyhľadali aj osobne u nej doma, kde sa agresívnym hrubým spôsobom dožadovali aby žalovanému

v 2. rade vrátila peniaze za pozemok a následne žalobcom pozemok dala, lebo im patrí s tým, že na
ten pozemok aj tak žalovaný v 2. rade nikdy nevstúpi lebo tam potom potečie krv. Týmito vyhrážkami sa
podarilo žalovanú v 1. rade zastrašiť, pričom tá mala vážnu obavu, aby sa niečo zlé nestalo. Následne
žalobcovia podali na žalovanú v 1. rade trestné oznámenie pre podozrenie z prečinu podvodu, kdeju obvinili na základe nepravdivých tvrdení. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Leviciach ČSV:
ORP- 594/2-VZS-LV-2018 zo dňa 08.10.2018 bolo trestné oznámenie odmietnuté. Žalobcovia tvrdili, že
žalovaná v 1. rade bola ochotná vo veci odstúpenia od kúpnej zmluvy veci urovnať a prisľúbila účasť v

advokátskej kancelárii ich právnej zástupkyne žalobcov. Toto tvrdenie žalobcov sa nezakladá na pravde
nakoľko žalovaná v 1. rade mala úmysel právnej zástupkyni žalobcov, ktorá ju telefonicky kontaktovala
osobne vysvetliť, že nevidí žiadny dôvod na pochybnosti o platnosti kúpnej zmluvy, ktorú uzavrela so
žalovaným v 2. rade. Voči žalobcom sa necíti vinná a ani im nič nie je dlžná. Naopak, žalobcovia kúpou
nehnuteľnosti získali profit, nakoľko od nej kúpili nehnuteľnosť výhodne za oveľa nižšiu cenu, ako je

trhová cena podobných nehnuteľností v obci V.. Na stretnutí sa mali zúčastniť aj žalobcovia, ktorí sa
predtým žalovanej v 1. rade vyhrážali, a preto tá napokon takéto stretnutie odmietla. Žalovaný v 2. rade
nemohol svoj pozemok slobodne a voľne užívať ani po týchto udalostiach a ani len na svoj pozemok
vstúpiť lebo mu v tom naďalej žalobcovia spolu so svojím synom bránili vyhrážkami, útokmi aj
pomocou rôznych predmetov a predovšetkým tým, že na pozemok púšťali svojich dvoch strážnych
psov vlčiakov, ktorých na žalovaného huckali a tie bránili vstupu na pozemok. Žalovaný v 2. rade má

na svoj pozemok prístup len z jednej strany pozemku ktorá hraničí s miestnou komunikáciou v dĺžke
15m a potom, ako sa so žalobcami nedalo dohodnúť a nechceli žalovaného v 2. rade na pozemok pustiť
bol nútený v tejto časti otvoriť oplotenie aj za prítomnosti polície. Následne žalobcovia oplotenie znova
uzavreli a naďalej púšťali svoje psy na pozemok žalovaného s cieľom brániť mu vo vstupe na pozemok.
Žalovaný v 2. rade za asistencie polície otvoril oplotenie a celé ho v tomto úseku musel odstrániť,

aby žalobcovia nemohli znovu oplotenie uzavrieť, a naďalej mu brániť vo vstupe na pozemok. Počas
toho ako sa žalovaný v 2. rade snažil o vstup na svoj pozemok, tak na neho útočili obaja žalobcovia
spolu so svojim synom aj pomocou strážnych psov, a žalobca v 1. rade pri tomto incidente napadol
žalovaného v 2. rade a zasiahol ho asi 2m dlhým dreveným predmetom. Žalovaný disponuje s tohto
incidentu video záznamom, ktorý potvrdil pred políciou udalosti, tak ako ich opísal on a nie tak, ako ich

nepravdivo opisovali žalobcovia nielen pred políciou ale aj súdu v žalobe, ako aj v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem, tak ten žalobcovia odôvodnili tým, že
žalovaný v 2. rade zasahuje a obmedzuje ich vlastnícke práva, poškodzuje ich majetok, a je potrebné
predísť možnému prevodu na tretiu osobu, ako aj nutnosť vyznačiť zmenu v evidencii nehnuteľností.
Žalobcovia nemajú žiadny právny nárok na spornú nehnuteľnosť, toto ich tvrdenie nijak nepotvrdili a

jediným vlastníkom nehnuteľnosti je tak žalovaný v 2. rade. Tvrdenie, že žalovaný v 2. rade poškodzuje
ich majetok je nepodložené, nepravdivé tvrdenie, pričom žalobcovia roky neoprávnene užívali
tento pozemok a spôsobili na ňom značné škody. Časť oplotenia hraničiacu s miestnou komunikáciou
žalovaný v 2. rade bol nútený rozobrať z dôvodu bránenia vstupu na svoj pozemok žalobcami nie je
zásahom do ich vlastníckych práv, a bolo jediné riešenie, ako zabrániť protiprávnemu konaniu žalobcov,

aby naďalej nemohli neoprávnene užívať pozemok žalovaného v 2. rade. Žalobcovia zdôvodňovali
poškodzovanie ich majetku aj odstránením krovinatého porastu vsadeného do oplotenia. Tento krovinatý
porast je nutné odstrániť, nakoľko vrastá do miestnej komunikácie, a tak isto bráni ako prekážka vstupu
na pozemok žalovaného v 2. rade. Tieto krovinaté porasty ako aj všetky iné porasty nachádzajúce sa na
pozemku sú vlastníctvom žalovaného v 2. rade, nakoľko všetky dreviny sa považujú za súčasť pozemku

- podľa §121 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobcami vybudovaná neoprávnená a nepovolená drobná
stavba - altánok, ktorého vlastníctvo priznali až v žalobe bude posunutá miestnemu stavebnému úradu,
ktorý by mal žalobcom v zmysle stavebného zákona uložiť sankciu a nariadiť odstránenie nepovolenej
stavby.Požiadavkažalobcovbrániťprípadnémuprevodumajetkunatretiuosobuakoajnutnosťvyznačiť
zmenu v evidencii nehnuteľností je snaha o obmedzovanie vlastníckych práv oprávneného vlastníka

nehnuteľnosti a žalovaní ho vnímajú ako snahu o presadzovanie svojej vôle žalobcov. Aj v prípade, ak
by takáto zmluva bola neplatná, tak vlastníkom tejto nehnuteľnosti bola samotná žalovaná v 1. rade
a nie žalobcovia, a preto by sa právne postavenie žalobcu žiadnym spôsobom nezmenilo, nakoľko
žalovaná v 1. rada a žalovaný v 2. rade nevidia dôvod na zrušenie kúpnej zmluvy. Pokiaľ žalobcovia
tvrdia, že obsah kúpnej zmluvy bol nezrozumiteľný a žalovaná v I. rade ho podpísala v omyle, tak toto

tvrdenie žalobcovia nijako nepreukázali. Kúpna zmluva, ako právny úkon zo dňa 02.11.2017 splnila
všetkyzákonnénáležitostipodľakatastrálnehozákona,nazákladečohobolpovolenývkladvlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností a súčasťou tejto dohody pred uzavretím kúpnej zmluvy medzi oboma
žalovanými bolo aj ich nahliadnutie do kópie katastrálnej mapy kde si obaja ujasnili, ktorý pozemok v k. ú.
V. je predmetom kúpnej zmluvy. Žalobcovia nie sú účastníkmi zmluvných strán právneho úkonu - kúpnej

zmluvy, nie sú účastníkmi právneho vzťahu alebo práva konania, o ktoré ide, čím na strane žalobcov
chýba aktívna legitimácia na podanie žaloby voči žalovaným na súd. Žalobcovia tiež nepreukázali svoj
naliehavý právny záujem na nimi presadzovanej žalobe na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a bezžalobcami požadovaného určenia by nebolo ohrozené právo žalobcov a ani by sa právne postavenie
žalobcov nestalo neistým voči žalovaným.

3. Súd následne doručil takéto vyjadrenie žalovaných PZ žalobcov a v zmysle § 167 ods. 3 CSP ho
vyzval, aby sa k nemu vyjadril. PZ žalobcov sa k takémuto písomnému podaniu nevyjadril.

4. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávania, na ktorých žalobcovia, resp. ich právny zástupca
uviedol, že sa pridržiavajú podanej žaloby s tým, že trvajú na určení neplatnosti kúpnej zmluvy, nakoľko

tá bola podpísaná v omyle. Pokiaľ ide o vyjadrenia žalovaných v 1. a 2. rade, tak tí neuviedli žiadne
nové skutočnosti, ktoré by boli v ich prospech, ich tvrdenia sú nepravdivé a nepreukázateľné. Poukázali
tiež na uznesenie OR PZ LV ČSV ORP 592/2-VYS-LV-2018 zo dňa 08.10.2018, kde žalovaná v 1. rade
uviedla pri svojej výpovedi, že sporný pozemok parc. č. XXXX/XX už previedla na žalobcov v roku 2013,
vôbec nevedela, že tento pozemok po rodičoch bol rozdelený na tri parcelné čísla, a preto žalobcom
predala dom a záhradu, ako dedičstvo po rodičoch v celku s dvoma parcelnými číslami. Až následne

sa od žalovaného v 2. rade dozvedel, že táto sporná parcela je nevysporiadaná a nebola zahrnutá do
kúpnej zmluvy, ale jasne uviedla, že predala celú záhradu. Tiež uviedla, že nemala úmysel spôsobiť
žalobcom škodu a z jej výpovede je zrejmé, že nemala vedomosť o tom, že je to časť pozemku, ktorý
už predala žalobcom. Keby o tom vedela, tak by to nikdy neurobila. Až následne žalovaný v 2. rade ju
ubezpečil, že sa nemusí ničoho báť, že tá sporná parcela nie je vo vlastníctve žalobcov. Okrem toho

vyjadrenia žalovaného v 1. a 2. rade sú identické s tým, že kúpna cena za predmetné pozemky, ktoré
žalovaná v 1. rade predala žalobcom v roku 2013 mala byť podhodnotená a ocenená sumou 5.000,00
eur a to s ohľadom na atraktívnu lokalitu v blízkosti kúpeľného mesta J.. Na druhej strane žalovaný v
2. rade uviedol, že pozemok, ktorý kúpil ako ornú pôdu, a ktorý bol vlastne súčasťou tej záhrady, leží
na okraji obce V. a nemá hodnotu, čiže kúpna cena, ktorú on zaplatil je nadhodnotená, pričom pozemky

majú približne rovnakú výmeru. Na túto skutočnosť tak chcú žalobcovia upozorniť. Zároveň, žalovaný
v 2. rade býva v susedstve oproti žalobcom, takže vedel, že sa nejedná o ornú pôdu bez nadstavby.
Žalobcovia sú v dobrej viere vlastníkmi aj spornej parcely, na ktorej previedli celkovú revitalizáciu a
investovali tam veľa finančných prostriedkov, vysadili tam vyše 20 stromov, postavili tam altánok a on
na túto vec nereagoval. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaných, že žalobcovia spôsobili škodu žalovanej v 1.

rade tým, že vypílili a vysekali vinič a oplotenie, tak poukazujú na skutočnosť, že dom bol neobývateľný.
V jednej izbe tam v minulosti býval brat žalovanej v 1. rade, ale dva roky sa potom o záhradu nestaral,
rástol tam chmeľ, náletové kríky a všetko bolo treba prácne vyčistiť, navoziť zeminu a zrevitalizovať
záhradu. Žalobkyňa v 2. rade pri svojom výsluchu uviedla, že v roku 2011 sa stretla so žalovanou v 1.
rade, pričom sa jej spýtali, že by mali záujem o kúpu tej časti pozemkov, ktorá je v súbehu s ich záhradou

a dvorom. Bol pri tom aj brat žalovanej, pričom im povedali, že to zvlášť nepredajú, ale ak chcú, tak za
5.000,00 Eur to predajú aj z domom. Dom bol vo veľmi zlom stave, pričom pozemky boli zanedbané a
celé to bolo zarastené divokým chmeľom. Následne sa žalobcovia rozhodli, že odkúpia celý pozemok aj
s domom, ale musia si vybaviť úver, pretože 5.000,00 Eur nemali. Následne si vybavili úver a odovzdali
4.000,00 Eur žalovanej a ďalších 1.000,00 Eur jej bolo vyplatených, keď sa to prepísalo. Žalovaná v 1.

rade aj s bratom povedali, že môžu si na tých pozemkoch robiť čo chcú, napriek tomu, že ešte nemajú
zaplatenú celú kúpnu cenu, a preto oni začali upravovať tento pozemok, vyrubovali burinu a chmeľ. Keď
dali všetko do poriadku a mali to zaplatené, tak išli to prepísať, ale notárka ich neoboznámila s územným
plánom a oni verili žalovanej v 1. rade. Investovali tam čas aj peniaze, pretože tam dali doniesť 12 -
15 áut zeminy, porozsýpali to, zmiešali, povysádzali stromy, zasiali trávu a starali sa o to. V roku 2018

oni zaplatili kúpnu cenu a mysleli si, že kúpili celý pozemok pod jedným číslom. V roku 2018 sa však
náhodne dozvedeli, že žalovaná v 1. rade predala túto parcelu žalovanému v 2. rade a to ich zaskočilo.
Napriek tomu, že on to kúpil už v roku 2017, tak až do 15.09.2018 oni investovali finančné prostriedky
a zveľaďovali to, urobili si tam aj altánok a nikto ich neupozornil na to, že im tento pozemok nepatrí, a
že patrí inej osobe. Keď sa to dozvedeli, tak obaja navštívili žalovanú v 1. rade, pričom tá im na otázku,

prečo predala ten istý pozemok druhým uviedla, že im to povedala, že už to predala žalobcom, ale oni
prišli za ňou, a to žalovaný v 2. rade spolu s matkou a so synom a povedali jej, že to nepatrí žalobcom.
Žalovaná si bola istá, že predala ten istý pozemok aj pánovi V., pričom aj žalovaný v 2. rade si bol istý,
že kupuje pozemok, ktorý kúpili žalobcovia, pretože videl už v roku 2011, že to oni užívajú. Následne
im žalovaná v 1. rade povedala, že zavolá žalovanému v 2. rade a pokúsi sa to napraviť, pretože si

bola vedomá, že spravila chybu. Chcela tiež odstúpiť od zmluvy a vrátiť peniaze, ktoré jej zaplatil a
následne prepísať tento sporný pozemok na meno žalobcov. Žalovaná v 1. rade si nebola vedomá, že
sa skladá tento pozemok z 3 parciel, pretože vždy to bol len dom a záhrada. Žalobkyňa v 2. rade ďalej
uviedla, že prišli za právnou zástupkyňou, ktorá im oznámila, že sa rozprávala so žalovanou v 1. radea tá prísľúbila, že príde v určitý deň a hodinu na schôdzku s ňou. Oni tam teda prišli, a následne im
oznámil p. N. V. telefonicky, že tam nebude chodiť, že žalovaná v 1. rade nepríde a oni potom odišli
domov. Žalobkyňa v 2. rade tiež uviedla, že si nahrala žalovanú v 1. rade na telefón, keď sa s ňou

rozprávala telefonicky, pričom tá potvrdila, že odstúpi od tej zmluvy, vráti im peniaze a dá to prepísať
na žalobcov. Žalovaná v 1. rade tam nechodila, iba veľmi málo, pokiaľ tam žili jej brat a mama a keď už
zostal iba brat, tak tam nebola ani raz. Žalovaná v 1. rade aj tak nechodila do V.. Prišla si len pre list
na hrozno. Asi po 5 rokoch tam bola prvýkrát, lebo jej zomrela mama v roku 2001 a brat v roku 2010.
Takže za 3 roky od 2009 do 2012 sa nikdy v záhrade neukázala. Nesúhlasí s tvrdením pána V. o tom, že

žalobcovia si dávali vymeriavať dňa 04.09.2012 svoj pozemok, ktorý je susediaci s pozemkom, o ktorý
spor ide, a teda museli vedieť o tom, aké sú tam pomery, a že nekupujú pozemok č. XXXX/XX. Oni si
dali síce vymerať ich pozemok, a to preto, lebo jej syn, ktorý už zomrel si bral úver, a preto ho potrebovali
zamerať. Žiadny geodet alebo sporiteľne nebudú brať ohľad na vedľajší pozemok, ale budú brať ohľad,
čo majú oni a nie na to, aký majú pozemok susedia. Kúpnu zmluvu, ktorú uzavreli so žalovanou v 1.
rade dňa 14.02.2013 pripravovala notárka JUDr. Kucháriková v Šahách, pričom im tú katastrálnu mapu

neukázala, ona prepísala len podľa toho, ako mali pred tým napísané, a tým pádom došlo k tomu, k čomu
aj došlo. Je to ich vina, že to nedosledovali, presne tie m2, ale keď sa na to pozreli, tak za toto zaplatili
a platili aj daň a mysleli si, že je to v poriadku. Následne odovzdali posledných 1.000,00 Eur žalovanej
v 1. rade. Právny zástupca žalobcov ďalej uviedol, že z výsluchu účastníkov tiež vyplynulo, že pokiaľ
ide o žalovaných, tak ich výpovede boli dohodnuté, o čom svedčí aj nepovolenie prehratia zvukového

záznamu z dôvodu, že žalovaná v 1. rade nedala na to súhlas, pretože je z neho jednoznačne zrejmé, že
žalovaná v 1. rade podpísala kúpnu zmluvu so žalovaným v 2. rade v omyle. Nebola oboznámená s tým,
o ktorý pozemok sa jedná a predala ornú pôdu po tom, čo zistila a došlo k omylu tak chcela to napraviť,
a to môže dosvedčiť, pretože počas telefonického rozhovoru s ňou jej to bolo ľúto. Zmenila však postoj
a hovorí, že vedela, že predávala len tú časť, čo však nie je pravda. Žalovaný v 2. rade mal vedomosť

o tom, o ktorý pozemok sa jedná a v ako stave sa tento pozemok nachádza. Mal vedomosť o tom, že
ho užívajú žalobcovia a toto neoznámil ani žalovanej v 1. rade, ktorá bola uvedená do omylu, pričom
vyslovením neplatnosti kúpnej zmluvy by bol zabezpečený prevod vlastníckeho práva na žalobcov tak,
ako to prisľúbila žalovaná v 1. rade.

5. Žalovaná v 1. rade počas súdneho konania uviedla, že nesúhlasí s podanou žalobou s tým, že uviedla,
že nechodila na tie pozemky, ktoré odpredala žalobcom, resp. žalovanému v 1. rade nakoľko pracuje v T.
na 3 zmeny. Má doma záhradu aj vinicu, a preto tam nemohla chodiť. Myslela si, že všetky tie pozemky
sú spolu, nevie prečo toto neprepísali hneď na ňu všetko, keď jej mama a otec zomreli. Kúpno-predajná
zmluva sa uskutočnila u p. H. v P. v maďarskom jazyku, on všetko vysvetlil, ukázal aj mapu, ktorý je ten

pozemok.Dozvedelasavtedy,žetonebolovdedičskomkonaníprejednanéažetentopozemokjezvlášť
zapísaný ako orná pôda. Keby to bola vedela, tak určite by to nepredala spolu. Ona predala záhradu +
miesto, kde je dom a to ostatné na tých dokladoch nebolo vtedy uvedené, pričom sa to dozvedela od
žalovaného v 2. rade, keď ten priniesol mapu. Predala žalobcom len to, čo bolo predmetom dedičského
konania v tom čase, pričom to bola záhrada a dom. O ďalších veciach nevedela, pretože žiadny papier

o tom nemala. Nemala vedomosť o tom, že tá zvyšná parcela je nevysporiadaná, pričom ona nevyzvala
a ani neoznámila žalobcom v roku 2013, že nie sú vlastníkmi toho pozemku a nech tam nevykonávajú
žiadne úpravy, pretože sa to dozvedela až neskôr. Nemala vedomosť o tom, že na spodnej parcele
boli vysadené stromy a altánok, ktorý si postavili žalobcovia. Keď prišli oni, tak jej povedali, čo tam
všetko urobili a čo sa tam nachádza. Pri kúpnej zmluve, ktorú uzatvorila so žalovaným v 2. rade pri

dohadovaní kúpnej ceny nezapočítavala žiadnu nadstavbu, pretože o nej nevedela nakoľko tam nebola.
Keď sa to žalobcovia dozvedeli, že tam chýba táto parcela tak mohli prísť za ňou a povedať jej aby sa to
vysporiadalo. Ona neoslovila najskôr žalobcov, aby sa vysporiadala aj tá ďalšia parcela, pretože nemala
k dispozícií číslo na nich. Myslela si, že je to aj v ich záujme, nie len jej. Nevedela, že tá záhrada sa
skladá z dvoch parcelných čísel a ona im nepredávala celú záhradu. Zavolala žalovanému v 2. rade

ohľadom možného odstúpenia od zmluvy a vrátenia kúpnej ceny ale žalovaný v 2. rade s tým nesúhlasil.
Rozprávala sa s právnou zástupkyňou žalobcov, ale nepovedala jej, že odstúpi od zmluvy. Mala sa
stretnúť so žalobcami, resp. právnou zástupkyňou a tí chceli, aby odstúpila od zmluvy. Poprela, že by
bolaochotnádaťvecidoporiadku.Žalobcoviasajejvyhrážalitakýmspôsobom,žekeďprišliknejdomov,
tak celú rodinu preklínali, že tam nikto nemôže vstúpiť. Pokiaľ ide o zvukový záznam, ktorý si vyhotovila

žalobkyňa v 2. rade, tak podľa jej názoru aby sa mohol prehrať, je potrebný jej súhlas. Nezmenila však
názor od toho času, kedy bol vyhotovený tento zvukový záznam. Pokiaľ ide o výsluch v trestnom konaní,
tak tam vypovedala inak, lebo bola veľmi nervózna, v strese a nerozumela slovenským výrazom. Na
takom mieste ešte nebola a takúto situáciu neriešila. Nevie, ako by sa dalo vyriešiť to, čo investovaližalobcovia do toho pozemku. Nevie uviesť, či takýto jej postup bol morálny, nie je si vedomá, že by
žalobcov klamala, pretože tí potrebovali zadnú časť odkúpiť, ale nebola vysporiadaná táto zadná časť.
Podľa jej názoru žalobcovia zaplatili 5.000,00 Eur za predmetné nehnuteľnosti, ktoré od nej odkúpili,

pričom tieto nehnuteľnosti boli uvedené v rozhodnutí - v osvedčení o dedičstve - a z neho vyplýva,
že je to len polovica a takúto cenu aj tieto nehnuteľnosti majú. Samotný žalobcovia ju oslovili, aby to
predala, preto im to aj odpredala. Nemohla túto nehnuteľnosť dvakrát predať, lebo to nebolo v tom čase
zapísané na jej mene. Ona nepredávala nehnuteľnosť, ktorú predala žalovanému v 2. rade, pretože
ten jej povedal, že to nebolo vysporiadané. Predávala to, lebo to bolo jej dedičstvo a v tom čase ešte

nebola vysporiadaná tá jedna parcela. Vedela o tom, že to nie je vysporiadané, nikdy sa nepozrela do
dokumentov a nevedela, že sa tieto pozemky skladajú z dvoch častí. Predala záhradu žalobcom, ale
nie celú. Nevie, aký zmysel by mala pre žalobcov kúpa nehnuteľnosti spolu s domom, keď potrebovali
odkúpiť spornú parcelu, pretože práve tú potrebovali. Keď predávala spornú nehnuteľnosť žalovanému
v 2. rade, tak to vybavoval p. H., ktorý jej všetko vysvetlil v maďarskom jazyku, nebolo možné to v tom
čase ešte predať, lebo to nebolo zapísané na jej meno. Dala mu doklady a on to následne vybavil, pričom

musela za to však zaplatiť. Keď už bolo všetko v poriadku, tak žalovaný v 2. rade potom jej zaplatil.
Ona uzatvárala zmluvu so žalovaným v 2. rade a jej vôľa bola slobodná. Dohodli sa na kúpnej cene
na 1.800,00 eur s tým, že čo bolo potrebné zaplatiť, tak z tých 1.800,00 Eur sa všetko uhradilo. Tento
pozemok ohodnotil p. H..

6. Žalovaný v 2. rade na nariadených pojednávaniach uviedol, že je potrebné poukázať na skutočnosť,
že vyšetrovateľ trestné stíhanie s prečinu podozrenia podvodu voči žalovanej v 1. rade jednoznačne
zamietol, pričom v roku 2013 v čase predaja, resp. kúpi pozemku a to CKN parciel č. XXXX/XX a XXXX/
XX muselo byť žalobcom jasné, že kupujú pozemky o celkovej výmere 614m2 a nie pozemok, ktorý
je skoro raz taký veľký. V samotnej kúpnej zmluve sú uvedené dve parcely, ktoré majú spolu výmeru

614 m2 a preto nedošlo k danej veci - k prečinu podvodu. Táto skutočnosť je podstatná pre tento
súdny spor, pričom on s podanou žalobou nesúhlasí a poukázal na § 167 a 151 CSP. Žalobcovia tiež
neuniesli dôkazné bremeno, pričom sa pridržiaval svojich písomných vyjadrení. Pri svojom výsluchu na
pojednávaní uviedol, že v roku 2017 vyhľadal žalovanú v 1. rade, pretože mal záujem o pozemok, ktorý
sa nachádza v katastri obce V. a v liste vlastníctva je zapísaný na jej zosnulých rodičov. V tom čase bol

správcom Slovenský pozemkový fond. Pri tejto príležitosti jej okrem listu vlastníctva ukázal aj katastrálnu
mapu a ona mu povedala, že nevie, že má takto nevysporiadaný pozemok po rodičoch v V.. Následne
jej navrhol, aby spoločne vyhľadali Ing. H. v P., ktorý sa s takýmito vecami okolo pozemkov zaoberá a je
považovaný za seriózneho. Ten, keď tam prišli, potvrdil, že sa jedná o novoobjavené dedičstvo žalovanej
v 1. rade, pričom preukázal záujem o kúpu tohto pozemku a s p. H. si pozreli všetci traja katastrálnu

mapu. Zároveň zistili, že žalovaná v 1. rade je jediným potenciálnym dedičom a preto jej povedal, že
keď sa to vybaví na súde, to dedičské konanie, a ona bude ochotná to predať tak on to od nej kúpi.
Požiadali tiež p. H., aby skúsil ohodnotiť ten pozemok ako potenciálny stavebný pozemok v okrajovej
časti obce s tým, že povedal, že je to niečo vyše 1.400,- Eur, pričom on povedal, že zaplatí aj výdavky
s dedičským konaním, čo bolo celkom 1.800,- Eur. Tak sa aj predbežne dohodli. Následne asi za 3

mesiace, keď sa dedičsky osvedčilo vlastníctvo u p. H. sa stretli a on spísal kúpnu zmluvu. Potom šli k
notárovi a potvrdili to, pričom ich názor sa nezmenil, bola to ich slobodná vôľa. L. H. bol človek, ktorý im
to vysvetlil, resp. bol ten, koho požiadali o radu tak, aby veci správne prebehli. Následne došlo k zápisu
v katastri nehnuteľnosti, v ktorom bol uskutočnený vklad a on bol zapísaný na LV ako majiteľ. Nemal
žiadne pochybnosti o tom, že by urobil niečo nezákonného alebo nemorálneho a tak aj konal. Žalobkyňa

v 2. rade svojou výpoveďou poprela všetky tvrdenia, čo sa týkalo vedomosti o pozemkov, sama priznala,
že po podpísaní zmluvy medzi žalovanou v 1. rade a žalobcami vedeli o tom, že sporný pozemok nie
je súčasťou kúpnej zmluvy, ktorú medzi sebou uzavreli. Tiež nie je pravda, že platila daň za sporný
pozemok ale naopak, za pozemok, ktorý žalobcovia kúpili obci daň riadne platili, ale ani si nepokúsili
platiť dane za pozemok, ktorý v tom čase užívali a mali si údajne myslieť, že je v ich vlastníctve. To je v

rozpore s logikou a potvrdzuje to, že dobre vedia, čo je vlastníctvo a čo vlastníctvo nie je. Žalovaný v 2.
rade tiež poukázal na skutočnosť, že právny úkon je neplatný podľa § 49a Občianskeho zákonníka ak je
urobený v omyle avšak, nič také sa v konaní nepreukázalo. Nebolo tiež preukázané, že by táto zmluva
bola podpísaná v omyle. Tvrdenie žalobcov sú nepravdivé a v tomto smere neuniesli dôkazné bremeno.
Okresný úrad pri rozhodovaní o vklade kúpnej zmluvy tie musí verifikovať, pričom tam nebolo zistené

žiadne pochybenie a bolo to bez problémov zavkladované. On kupoval tento pozemok podľa toho, ako
to bolo zapísané v katastri a je to teda orná pôda s tým, že mohol to byť potenciálny stavebný pozemok,
a preto aj kúpna cena bola taká aká je. Vedel o tom, že je tam vinič a ako aj nadstavba. Požiada
kompetentný orgán, aby vyzval žalobcov, aby odstránili túto stavbu. Pokiaľ ide o rastliny, ktoré sú tam,najprv dá zamerať a spraviť nový plot, čo rozobrali žalobcovia a okrem toho bude musieť poodnášať
stavebný odpad. Nevie, aké investície žalobcovia tam urobili, ale podľa jeho názoru znehodnotili ten
pozemok. Videl, že od roku 2013 sa tam pohybujú žalobcovia, nemohol ich konanie však považovať za

užívanie pozemku. Neskôr to vyhodnotil tak, že ho asi užívajú. Nepamätá sa, kedy žalovanej v 1. rade
povedal, že ho užívajú žalobcovia. Keď sa žalobcovia dozvedeli, že to kúpil, nechceli ho tam pustiť a
bránili mu vyše roka vstúpiť na tento pozemok. On kúpil tento pozemok v roku 2017 a asi o 3 mesiace
upozornilžalobcov,žetenpozemokjejeho,potomneskôrajpísomne,aleničnerešpektovali.Oznamoval
im to ústne a aj písomnou formou ich asi trikrát vyzýval, dokonca požiadal o pomoc obec. Jeho zámer s

týmto pozemkom je taký, že si ho nechá pre seba. Podľa jeho názoru žalobcovia nemôžu len tak prísť a
niečo si zobrať zadarmo a robiť si tam čo chcú. Už tak postavili žumpu, plynové hodiny ako aj altánok.
Nemôžu svoju vôľu presadzovať, musia rešpektovať práva vlastníka. Za posledný rok tam boli 14 krát
zavolaný policajti na neho, naposledy 3.7. keď tam išiel kosiť, pričom policajti prišli za ním vyviesť ho
z jeho pozemku. Nevie z akého titulu mala žalovaná v 1. rade alebo on informovať žalobcov, že kúpil
tento pozemok, pričom žalobcovia nie sú vlastníci. Nechcel žiadať súd o vypratanie, tak to urobil tak, že

tam vošiel a potom prišli policajti. On neposielal prázdny list žalobcom, má odložené všetky výzvy čo im
posielal aj to čo posielal obci. Žalobca v 1. rade na túto skutočnosť uviedol, že keď dostali prázdny papier
od žalovaného v 1. rade, tak starosta obce za ktorým išli pán W. im zakázal prebrať takéto zásielka a on
to bral ako vyhrážku. Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že tento list ju strašne rozrušil, pretože prišiel následne
po tom, ako im zomrel syn v X.. Žalovaný v 2. rade tiež uviedol, že v celej veci je podstatné to, že nebolo

zistené nič čo by bolo v rozpore so zákonom a čo by robilo túto zmluvu absolútne neplatnú. V čase
podpisu zmluvy obaja prejavili svoj úmysel a slobodnú vôľu, ktorá bola zhodná s tým, čo vyjadrovala
kúpna zmluva. Žalobcovia nikdy nepovedali, že by sporný pozemok aj riadne kúpili, vždy ho len chceli
od žalovanej tak ako aj teraz na seba prepísať a to napriek tomu, že veľmi výhodne už kúpili jeden
pozemok. Chcú dosiahnuť to, aby jeho odstavili a ju ako ovplyvniteľnú osobu dotlačili k tomu, aby to

na nich previedla. Nikdy jej nepovedali, že za to niečo aj chcú zaplatiť. Necíti sa vinný, práve v konaní
sa dokázalo, že žalobcovia konali opakovane protiprávne, neoprávnene užívali pozemok, neoprávnene
postavili stavbu ničiacu cudzí majetok a bránia mu v užívaní tohto majetku. Z tohto dôvodu žiada žalobu
zamietnuť a potvrdiť, že zmluva bola platne uzavretá. Pre prípad úspechu si uplatnil nárok na náhradu
trov konania.

7. Počas konania podali žalobcovi návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadali, aby
súd uložil žalovanému v 2. rade povinnosť zdržať sa zásahu k nehnuteľnosti zapísanej v katastri
nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. XXX kat. územie V. E-KN parcela č. XXXX/XX orná pôda o
výmere 569 m2 ako aj k nadstavbe pozemku a všetkým porastom na predmetom pozemku ktorým

spôsobí škodu na nehnuteľnosti a zdravý žalobcu a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci.
Takýto návrh na neodkladné opatrenie odôvodnili tým, že žalovaný zásadným spôsobom zasahuje do
súkromia a vlastníckych práv žalobcov, opakovane poškodzuje ich majetok, keď poškodil a znehodnotil
oplotenie tak, že celý plot zostrihal, zničil aj nosné stĺpy, ktoré boli posadené v betónovom základe.
Opakovane vyrúbava bresty tvoriace živý plot a poškodzuje ovocné stromy tým, že ich plamuje, pričom

spodný pozemok nemá vytýčené hranice a žalobcovia majú za to, že vstupuje aj na pozemok v ich
vlastníctve a obťažuje ich vyhrážaním. Žalobcovia opakovane žiadali o pomoc políciu pre vyhrážanie a
úmyselné útoky zo strany žalovaného v 2. rade, ktoré sú tak slovné ako aj fyzické. Naposledy žiadali
žalobcovia o pomoc políciu dňa 25.1.2019, keď žalovaný v 2. rade pokračoval vo výrube brestu a ničení
ovocných stromov a nebezpečne sa im vyhrážal. Na zdokladovanie spôsobenej škody za asistencie

polície tak zdokumentovali stav živého plotu a vyžiadali od starostu obce stanovisko, či bolo vydané
potvrdenie na výrub drevín, pričom starosta obce potvrdil, že žiadne povolenie nebolo vydané a žalovaný
v 2. rade o povolenie na výrub drevín ani nepožiadal. Okrem toho žalobkyňa v 2. rade sa stará,
opatruje chorého, postihnutého syna, ktorý je na invalidnom dôchodku a spolu so žalobcom v 1. rade,
ktorý je tiež invalidným dôchodcom veľa času spoločne trávia na záhrade, túto spoločne zveľaďujú.

Správanie žalovaného v 2. rade, jeho sústavné vyhrážky ako aj fyzického útoky zle vplývajú na zdravotný
stav syna žalobcov, ktorého tiež žalovaný v 2. rade fyzicky napadol. Z uvedených dôvodov žiadali
nariadiť neodkladné opatrenie, pričom konanie žalovaného v 2. rade vo vzťahu k nehnuteľnostiam je
značne riziková a vzniká im tým škoda. O takomto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo
rozhodnuté uznesením zo dňa 07.01.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.02.2020 a to tak, že

súd zamietol takýto návrh.

8. Súd po tom, ako prečítal listinné dôkazy: žaloba, kúpna zmluva zo dňa 14.02.2013, dodatok ku
kúpnej zmluve zo dňa 14.02.2013, rozhodnutie správy katastra Levice zo dňa 02.04.2013 pod č. Pvýpis z LV č. XX, listinný doklad z čl. XX, katastrálna mapa z čl. 11, výpis z LV č. XXX, uznesenie OR
PZ Levice z 08.10.2018, uznesenie tunajšieho súdu z čl. 26, návrh na neodkladné opatrenie zo dňa
06.12.2019, LV č. XXX,uznesenie OS Levice 9D/108/2017 zo dňa 07.08.2017, uznesenie OS Levice

8D/108/2017, uznesenie tunajšieho súdu z čl. 44 zo dňa 07.01.2020, vyjadrenie žalovanej v 1.rade
zo dňa 28.02.2020, kúpna zmluva uzavretá medzi žalovanými zo dňa 01.11.2017, návrh na vklad
vlastníckeho práva zo dňa 01.11.2017, rozhodnutie Okresného úradu Levice zo dňa 27.11.2017, výpis
z LV č. XXX, kópia z mapy určeného operátu z čl. 87, listinný doklad z čl. 88, vyjadrenie žalovaného
v 2.rade zo dňa 28.02.2020, kúpna zmluva zo dňa 01.11.2017, návrh na vklad zo dňa 01.11.2017,

rozhodnutie Okresného úradu Levice zo dňa 27.11.2017, výpis z LV č. XXX, kópia z mapy čl. 99, listinný
doklad z čl. 100, fotodokumentácia z čl. 118-121, obálka ktorá bola predložená zo stany žalobkyne v
2.,rade na dnešnom pojednávaní ako aj , osvedčenie o dedičstve 9D/205/2009 po poručiteľovi O. O.
z 18.02.2010, vypočul strany sporu a oboznámil sa s ostatným spisovým materiálom, zistil nasledovný
skutkový stav veci:

9.Kúpnou zmluvou zo dňa 14.2.2013 žalovaná v 1. rade ako predávajúca odpredala žalobcom ako
kupujúcim nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX kat. úz. V. a to C-KN parcelu č. XXXX/XX zastavané
plochy a nádvoria o výmere 323 m2, rodinný dom súp. č. XXX a C-KN parcelu číslo XXXX/XX záhrady
o výmere 291 m2 za kúpnu cenu 2 500 Eur. Dňa 25.3.2013 žalovaná v 1. rade ako predávajúca a
žalobcovia ako kupujúci uzavreli dodatok ku kúpnej zmluve zo dňa 14.2.2013, ktorým sa opravovalo

parcelné číslo parcely z XXXX/XX na XXXX/XX. Následne rozhodnutím správy katastra Levice zo
dňa 2.4.2013 bolo rozhodnuté o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a to v
prospech žalobcov na základe takto uzavretej zmluvy resp. jej dodatku. Z výpisu listu vlastníctva č. XX
katastrálneho územia V. súd zistil, že žalobcovia sú bezpodielový spoluvlastníci nehnuteľnosti a to C KN
parcely č. XXXX/XX a XXXX/XX ako aj rodinného domu súpisné číslo XXX zapísaného na parcelnom

čísle XXXX/XX. Tieto nehnuteľnosti nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.2.2013. Z listinného
dokladu č. l. 10 zo dňa 20.4.2012 vyplýva, že žalovaná v 1. rade spolu s O. L. potvrdila, že dňa 20.4.2012
prevzala 4 000 Eur ako preddavok na kúpu domu a záhrady, pričom cena bola dojednaná 5 000 Eur a
zvyšná suma 1 000 Eur bude doplatená pri prepise. Takúto sumu aj prevzala od žalobcov. Z katastrálnej
mapy č.l. 11 vyplýva nákres C-KN parciel č. XXXX/XX a XXXX/XX ako aj spornej E-KN parcely č. XXXX/

XX s tým, že pri jednotlivých parcelách sú vyznačené mená strán sporu. Z výpisu listu vlastníctva č. XXX
pre kat. územie V. súd zistil, že ako vlastník E-KN parcely č. XXXX/XX orná pôda o výmere 569 m2 je
zapísaný žalovaný v 2. rade. Vlastnícke právo nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 02.11.2017.
Okresné riaditeľstvo policajného zboru v Leviciach, odbor kriminálnej polície ČVS:ORP-594/2-VYS-
LV-2018 dňa 8.10.2018 odmietlo podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku trestné oznámenie žalobcov,

ktorým oznámili polícii podozrenie z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2. Trestného zákona a ktorého
sa mala dopustiť žalovaná v 1. rade a to tým, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX kat. územie V.,
C-KN parcela č. XXXX/XX, XXXX/XX im odpredala za sumu 5 000 Eur o čom spísali aj kúpnu zmluvu
zo dňa 14.2.2013, pričom dňa 14.9.2018 žalobcovia zistili prostredníctvom internetu cez kataster portál,
že časť pozemku ktorým bol predaný je prepísaný na suseda L. V.- žalovaného v 2. rade, čím mala

žalobcom vzniknúť škoda vo výške 5 000 Eur. Z odôvodnenia tohto uznesenia okrem iného vyplýva, že
žalovaná v 1. rade vo svojej výpovedi uviedla, že zdedila po svojich rodičoch nehnuteľnosť kat. území
V., pričom sa jednalo o C-KN parcelu č. XXXX/XX a XXXX/XX s tým, že na jednej sa nachádzal rodinný
dom so súpisným číslom XXX a druhá parcela bola záhrada. Tieto nehnuteľnosti predala žalobcom ešte
v roku 2013 za sumu 5 000 Eur a ešte v roku 2012 jej žalobcovia dali sumu 4 000 Eur a zvyšok jej

doplatili pri podpise zmluvy. V roku 2017 prišiel za ňou domov žalovaný v 2. rade s povedal jej, že v
V. je písaná orná pôda ešte na jej zosnulých rodičov a to na liste vlastníctva č. XXX s tým, že ďalším
vlastníkom tam bol evidovaný Slovenský pozemkový fond. Žalovaný v 2. rade chcel od nej túto ornú
pôdu odkúpiť a keďže bola dedička po rodičoch, tak bola vlastníčkou takejto nehnuteľnosti. Išlo o parcelu
č. XXXX/XX pričom tú jej žalovaný v 2. rade ukázal na katastrálnej mape. Išlo o časť pozemku, ktorý

už predala žalobcom ešte v roku 2013, nevedela však, že ten pozemok po rodičoch bol rozdelený na 3
parcely a to XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX. Ona mala vedomosť len o dvoch parcelách a to XXXX/
XX a XXXX/XX. Z tohto dôvodu predala žalobcom nehnuteľnosť evidovanú na týchto dvoch parcelách
a až od žalovaného v 2. rade sa dozvedela, že pozemok po jej rodičoch bol vedený na troch parcelách.
Žalovaný v 2. rade chcel od nej, aby mu ten pozemok na parc. č. XXXX/XX predala a aj viackrát ju o

to požiadal. Povedal jej tiež, že sa nemusí ničoho báť, že to nie je evidované na žalobcov, a preto sa
rozhodla, že mu to predá za 1 800 Eur. Túto cenu navrhol on sám. Všetky papiere potom vybavoval pán
H. zo P., pričom za ním bola spolu so žalovaným v 2. rade. Nakoniec spísali kúpnu zmluvu a na základe
kúpnej zmluvy prepísala vlastnícke právo k parcele č. XXXX/XX na žalovaného v 2. rade. Ona konala spresvedčením, že nikomu neublížila a keby vedela, že svojim konaním spôsobí nejakú škodu žalobcom,
tak by to nikdy neurobila. Nechcela ublížiť žalobcom a nechcela im spôsobiť nepríjemnosti, nemala to v
úmysle. Z odôvodnenia ďalej tiež vyplýva, že vykonaným šetrením bolo zistené, že v uvedenej veci nie

je naplnená skutkový podstata prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona a to subjektívna
stránka čiže úmyselné zavinenie žalovanej v 1. rade. Ako vyplýva z tohto odôvodnenia tak žalobcovia
kúpili od žalovanej v 1. rade C-KN parcelu XXXX/XX a XXXX/XX o celkovej výmere 614 m2, pričom aj
kúpna zmluva uzavretá medzi žalovanou v 1. rade a žalobcami znie na uvedené parcely z uvedenou
výmerou. Samotná parcela C KN XXXX/XX má výmeru 569 m2 a spolu tak všetky tri parcely majú

výmeru 1 860 m2. Teda už zo samotnej kúpnej zmluvy je tak zrejmé, že žalovaná v 1. rade predávala
vlastne polovicu vysporiadaného pozemku, ktorý zdedila po svojich rodičoch a to v celkovej výmere
obidvoch parciel 614 m2. Aj napriek tomu, že si žalobcovia mysleli, že predmetom kúpnej zmluvy bol
celý pozemok vo výmere až 1183 m2 muselo byť im zrejmé, že pozemok ktorý žalobcovia kupovali
nemá výmeru 614 m2 ako bolo uvedené aj v kúpnej zmluve, ale oveľa viac, skoro raz toľko. Až v
roku 2017 sa žalovaná v 1. rade dozvedela, že pozemok po ich rodičoch bol evidovaný na tri parcelné

čísla, nie na dve. Následne uzneseniami 9D/108/2017 a 8D/108/2017 zo dňa 7.8.2017 ktoré vydala
notárka JUDr. Jana Kucháriková v dedičskej veci po poručiteľovi Y. O. a V. O. - rodičoch žalovanej v
1. rade, bolo potvrdené dedičstvo s tým, že predmetom tohto dedičstva bola aj E-KN parcela č. XXXX/
XX ktorú nadobudla žalovaná v 1. rade. Následne bola spísaná kúpna zmluva zo dňa 02.11.2017 medzi
žalovanou v 1. rade ako predávajúcou a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim, pričom predmetom tejto

zmluvy bola E-KN parcela č. XXXX/XXo výmere 569 m2. Žalovaný v 2. rade tak kúpil od žalovanej v
1. rade pozemok o výmere 569 m2 a teda nekúpil žiadnu časť pozemku, ktorý bol predmetom kúpnej
zmluvy medzi žalovanou v 1. rade a žalobcami. Preto na základe uvedených skutočností tak orgán činný
v trestnom konaní dospel k záveru, že v roku 2013 muselo byť žalobcom jasné, že kupujú pozemky o
celkovej výmere 614 m2 a nie pozemok, ktorý je skoro raz taký veľký. V samotnej kúpnej zmluve sú

uvedené dve parcely, ktoré majú spolu výmeru 614 m2. Z uznesenia Okresného súdu Levice sp. zn.
9D/108/2017 zo dňa 7.8.2017 okrem iného vyplýva, že predmetom dedičského konania po poručiteľke V.
O., ktorej účastníčkou je žalovaná v 1. rade bol okrem iného polovičný spoluvlastnícky podiel k pozemku
zapísaný v kat. území V. ako E-KN parcela č. XXXX/XX na liste vlastníctva č. XXX, pričom jeho cena
bola 143 Eur. Na základe tohto uznesenia žalovaná v 1. rade nadobudla 1 k takejto nehnuteľnosti.

Následne uznesením Okresného súdu Levice, sp. zn. 8D/108/2017 zo dňa 7.8.2017 bolo prejednané
dedičstvo po poručiteľovi Y. O., pričom žalovaná v 1. rade nadobudla polovičný spoluvlastnícky podiel
k E-KN parcele č. XXXX/XX zapísanej na liste vlastníctva č. XXX. Takéto rozhodnutie vydala notárka
JUDr. Jana Kucháriková. Uznesením Okresný súd Levice dňa 7.1.2020 zamietol návrh žalobcov na
nariadenie neodkladného opatrenia, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.2.2020. Z

kúpnej zmluvy zo dňa 01.11.2017 súd zistil, že predávajúca žalovaná v 1. rade žalovanému v 2. rade
ako kupujúcemu predala nehnuteľnosť a to E-KN parcelu č. XXXX/XX v kat. území V., zapísanú na liste
vlastníctva č. XXX a to za kúpnu cenu 1 800 Eur. Následne žalovaná v 1. rade a 2. rade podali dňa
1.11.2017 návrh na vklad vlastníckeho práva na Okresný úrad Levice, pričom ten rozhodnutím zo dňa
27.11.2017, č. vkladu V XXXX/XXXX povolil vklad vlastníckeho práva. Z výpisu čísla listu vlastníctva

XXX kat. územie V. súd zistil, že žalovaný v 2. rade je výlučným vlastníkom E-KN XXXX/XX. Z kópie
mapy určeného operátu na parcelu č. XXXX/XX vyplýva, že tá bola vyhotovená katastrálnym odborom
Okresného úradu Levice a je na nej zakreslená parcela, ktorá bola predmetom tejto kúpnej zmluvy. Z
listinného dokladu č.l. 88, ktorý bol vytlačený z mapového klienta ZBGIS, týkajúci sa parcely registra
E-KN č. XXXX/XX bola takáto parcela zakreslená na katastrálnej mape, pričom vlastníkom je žalovaný

v 2. rade. Z fotodokumentácie /č.l. 118-121/ vyplýva stav stav pozemku, ktorý je predmetom kúpnej
zmluvy, ktorú uzavrela žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade, pričom z nich sú zreteľné stromky, ktoré
mali vysadiť žalobcovia ako aj altánok, ktorý si postavili na takomto pozemku. Osvedčením o dedičstve
Okresného súdu Levice, ktoré vydala JUD. Jana Kucháriková, sp. zn. 9D/205/2009 zo dňa 18.2.2010
bolo v dedičskom konaní po poručiteľovi O. O., žalovanej v 1. rade ako dedičke potvrdené nadobudnutie

spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XX, kat. územie V. a to k
C-KN parcelné číslo XXXX/XX, XXXX/XX ako aj k rodinnému domu súp. č. XXX, pričom všeobecná cena
týchto nehnuteľností bola stanovená na sumu 6 700 Eur. Z obálky č.l. 141, ktorú predložila žalobkyňa
v 2. rade vyplýva, že žalovaný v 2. rade zaslal žalobcovi v 1. rade písomnosť, pričom podľa tvrdení
žalobcov obsahovala táto obálka iba prázdny list formátu A4.

10. Podľa § 137 písm. d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.11. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

12. Podľa § 37 ods. 1 Obč. zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

13. Podľa § 49a Obč. zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle

vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

14. Súd sa najskôr zaoberal, vzhľadom na vykonané dokazovanie prípustnosťou žaloby, ktorou sa
žalobcovia domáhali určenia neplatnosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

§ 49a Občianskeho zákonníka resp. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom dospel k názoru, že
takáto žaloba nie je procesne prípustná. Civilný sporový poriadok od 1.7.2016 ustanovením § 137
rozlišuje klasickú žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie je ak je na tom naliehavý právna záujem
s tým, že naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať ak ten vplýva z osobitného právneho
predpisu /písmeno c)/ resp. žalobu o určenie právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu /

písmeno d)/. Podľa názoru súdu je tak podmienkou podania takejto žaloby naliehavý právny záujem,
ktorý musí vyplývať z osobitného právneho predpisu. Hlavným úmyslom zákonodarcu bolo takouto
právnou úpravou vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti resp. platnosti
právnych úkonov ako aj iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú len ďalšie spory a míňajú sa účelu
určovacej žaloby. Zmluvy ako aj iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi

skutočnosťami podľa § 2 ods. 1 Občianskeho zákona, pričom určenie existencie právnej skutočnosti
napríklad, že právny úkon je neplatný, odporuje vo svojej podstate zákonnej zásade, že súd má určiť
aktuálny právny stav. Pri určení právnych skutočností tak rozsudok hovorí o tom, čo bolo v minulosti, nie
však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Pokiaľ žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti
- neplatnosti kúpnej zmluvy nevyplýva z osobitného predpisu, je potrebné považovať takýto žalobný

návrh za vadný. V niektorých prípadoch hmotné právo - Občiansky zákonník, Zákonník práce a pod.
pripúšťa žaloby na určenie právnej skutočnosti, ktorou je neplatnosť právneho úkonu /napríklad o
neplatnosť právneho úkonu o skončený pracovného pomeru podľa zákonníka práce, žaloba o určenie
neplatnosti výpovede z nájmu bytu podľa Občianskeho zákonníka a pod./. Súd na základe vykonaného
dokazovania tak dospel k názoru, že je potrebné túto žalobu zamietnuť, pretože nie je prípustná, nakoľko

ustanovenia Občianskeho zákonníka na ktoré poukazovali žalobcovia a pre ktoré mala byť táto zmluva
neplatná nemožno považovať za také ustanovenia, ktoré explicitne pripúšťajú, aby ten ktorý subjekt
právneho vzťahu mohol sa domáhať určenia neplatnosti. Z tohto dôvodu tak žalobcovia museli pre
úspech vo veci samej preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti kúpnej
zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi žalovanými, pričom v konaní nepreukázali existenciu osobitného

predpisu , ktorý by zakladal právnu domnienku existencie naliehavého právneho záujmu žalobcov na
podaní takejto žaloby. Ustanovenia § 37 ods. 1 Obč. zák., § 3 ods. 1 resp. § 49a Obč. zákonníka
tak explicitne neoprávňujú žalobcov domáhať sa neplatnosti kúpnej zmluvy. Ide tak iba o všeobecné
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú platnosť resp. neplatnosť právnych úkonov. Súd
ďalej poukazuje na skutočnosť, že ak by aj prípadne mali žalobcovia naliehavý právny záujem na určení

neplatnosti zmluvy, tak neboli splnené podmienky, aby súd vyhovel takto podanej žalobe, pretože je
zrejmé, že žalobcovia, ktorí kupovali nehnuteľnosti od žalovanej v 1. rade kúpnou zmluvou v roku
2013 vychádzali pri určení predmetu kúpy zo zápisu údajov o predmetných nehnuteľnostiach v katastri
nehnuteľností, ktoré boli verejné, pričom tieto zápisy majú charakter vyvrátiteľnej právnej domnienky /
pokiaľ sa nepreukáže opak tak sú hodnoverné/ a z kúpnej zmluvy je zrejmé, že žalobcovia ako aj

žalovaná v 1. rade prejavili svoju vôľu previesť odplatne vlastníckeho právo len k dvom C- KN parcelám
č. XXXX/XX a XXXX/XX ako aj k rodinnému domu a nie aj k spornej E-KN parcele č. XXXX/XX, ktorá
bola predmetnom kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými. Okrem toho čase uzavretia kúpnej zmluvy
v roku 2013 takáto E-KN parcela č. XXXX/XX nebola vlastnícky vysporiadaná, nakoľko až v dedičských
konaniachvroku2017,ktorébolivedenénatunajšomsúdeboloosvedčenédedičstvoatýmajvlastnícke

právo žalovanej v 1. rade. Z tohto dôvodu tak možno považovať tvrdenie žalovaných o tom, že žalovaná
v 1. rade nebola v čase uzavretia kúpnej zmluvy so žalobcami zapísaná na liste vlastníctva ako vlastník
k takejto EKN parcele za preukázané. Až potom ako bola takáto parcela prededená v dedičských
konaniach, tak bola žalovaná v 1. rade zapísaná ako vlastníčka a následne mohla disponovať s takoutonehnuteľnosťou. Preto v roku 2013 tak jednoznačne nemohla žalovaná v 1. rade prejaviť vôľu predať
takúto parcelu žalobcom. Z uvedených dôvodov tak žalobcovi nepreukázali svoje tvrdenie o tom, že by
boli uvedení žalovanou v 1. rade do omylu resp. že zmluva, ktorú s ňou uzatvárali bola v zmysle §

37 ods. 1 resp. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná. Okrem toho tvrdenie žalobcov o tom, že
žalovaná v 1. rade im sľúbila, že odstúpi od zmluvy, ktorú uzavrela so žalovaným v 2. rade a následne
prevedie takúto nehnuteľnosť na nich nebolo v konaní jednoznačným spôsobom preukázané, pretože
predmetom takéhoto odstúpenia resp. následného prevodu vlastníckeho práva je nehnuteľnosť, a preto
takýto právny úkon /napr. odstúpenie od zmluvy, prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti/, na ktorý sa

mala žalovaná v 1. rade zaviazať by musel mať písomnú formu a to pod sankciu neplatnosti. V súdnom
konaní však nebol predložený a ani označený žiadny konkrétny listinný dôkaz z ktorého by vyplývalo,
že žalovaná v 1. rade odstúpila od kúpnej zmluvy, ktorú uzavrela so žalovaným v 2. rade resp. že by sa
následne zaviazala previesť takúto nehnuteľnosť na žalobcov. Z týchto dôvodov tak súd žalobu zamietol
v celom rozsahu.

15.Súd na pojednávaní osobitným uznesením zamietol návrh žalobcov na vykonanie dôkazu, a to
prehratie zvukového záznamu medzi žalobkyňou v 2. rade a žalovanou v 1. rade, ktorý vyhotovila
žalobkyňa v 2. rade bez súhlasu žalovanej v 1. rade. Z tohto zvukového záznamu má vyplývať, že
žalovaná v 1. rade odstúpi od kúpnej zmluvy uzavretej so žalovaným v 2. rade a vráti mu peniaze, pričom
následne takúto nehnuteľnosť prepíše na žalobcov. Súd má pochybnosti o zákonnosti takéhoto dôkazu

a to aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 14.08.2018, sp. zn. 21Cdo/1267/2018
z ktorého okrem iného vyplýva, že „ Zvukový alebo obrazový záznam, ktorý sa týka človeka alebo
jeho prejavov osobnej povahy a ktorý bol vyhotovený súkromnou osobou bez vedomia nahrávanej
osoby, možno použiť ako dôkaz v občiansko-súdnom konaní iba tam, kde má viesť k preukázaniu
skutočnosti, ktorú nie je možné preukázať inak /pomocou dôkazov, ktoré nezasahujú do absolútnych

osobnostných práv dotknutej osoby/, a kde i ďalšie okolnosti prípadu vedú k záveru, že nemožno
uprednostniť právo na ochranu osobnosti dotknutej osoby pred právom na spravodlivý proces toho,
komu je použitie dôkazov zvukovým a obrazovým záznamom týkajúcim sa tejto osoby alebo jej prejavov
osobnejpovahynaprospech.“.Zároveňvčlánku16CSPjezakotvenázásadalegality,pričomvýnimočne
možno postupovať v rozpore s takouto zásadou a vykonať nezákonne získaný dôkaz, a to vtedy ak

je právo protistrany posúdené ako silnejšie právo než porušené právo toho, na koho úkor sa právo
vykonáva. Zároveň je potrebné skúmať či záujem strany sporu na unesení dôkazného bremena je
vyšší, ako záujem na ochrane práva, ktoré bolo porušené získaním nezákonného dôkazu. Podľa názoru
súdu v predmetnom spore proti sebe vystupujú ako strany sporu fyzické osoby, pričom ani u jednej
strany nemožno konštatovať, že ide o slabšiu stranu právneho vzťahu /napr. vzťah zamestnávateľ -

zamestnanec, dodávateľ - spotrebiteľ a pod./, a preto v týchto intenciách nemožno považovať takto
získaný dôkaz žalobkyňou v 2. rade za zákonný, pretože žalovaná v 1. rade nedala súhlas s jeho
získaním a tento dôkaz nie je ospravedlniteľný ani slabším postavením žalobcov v súdnom konaní
oproti žalovaným. Podľa názoru súdu tak skryté nahrávanie pri súkromných rokovaniach je tak v
rozpore s právom ako aj morálkou spoločnosti, pretože takéto správanie rozširuje atmosféru strachu,

podozrievavosti a nedôvery. Súd na základe vyššie uvedených skutočností zamietol takýto návrh na
vykonanie dôkazu, pretože žalobcovia nepreukázali jeho legálnosť.

16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pretože žalovaní v 1. a 2. rade boli úspešní

v celom rozsahu, a preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcom v 1. a 2. rade
vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a

dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný
poriadok).

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).