Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. október 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/40/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121202516
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8121202516.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členiek
senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Marianny Hirkovej v spore žalobcu: K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XX, XXX XX N., proti žalovanému: K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX I., o zrušenie
darovacej zmluvy - neúplné podanie, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k.
19C/17/2021-6 zo dňa 12.08.2021, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol takto:
,,I. Podanie žalobcu vo veci samej zo dňa 30.03.2021 odmieta.
II. Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovaným nárok na náhradu trov konania
nepriznáva.“

V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že dňa 30.03.2021 bolo Okresnému súdu Prešov
doručené písomné podanie žalobcu, označené ako ,,Návrh na zrušenie darovacej zmluvy“, avšak toto
podanie nespĺňa zákonné požiadavky riadneho podania vo veci samej tak, ako to vyžaduje § 129 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ako ani žaloby v zmysle § 132 CSP.
Ďalej uviedol, že nakoľko toto podanie nespĺňalo všetky zákonom stanovené záležitosti riadneho

podania vo veci samej, predvolal žalobcu na informatívny výsluch za účelom doplnenia podania na deň
12.05.2021, avšak žalobca sa na výsluch bez ospravedlnenia nedostavil.
Poukázal na to, že uznesením sp. zn. 19C/17/2021 zo dňa 20.05.2021, vyzval žalobcu, aby v lehote 15
dní doplnil toto podanie, kde zároveň vo výroku, ako aj v odôvodnení tohto uznesenia konkretizoval vady,
ktorými podanie vo veci samej (žaloba) trpelo, a to síce opísanie rozhodujúcich skutočností, predloženie
či označenie dôkazov, rovnako ako samotný žalobný návrh. Žalobca bol v zmysle § 129 ods. 3 CSP

poučený, že v prípade, ak svoje podanie v stanovenej lehote nedoplní alebo neopraví, a pre uvedené
nedostatky nebude možné v konaní pokračovať, súd také podanie odmietne. Taktiež žalobcu upozornil
na možnosť obrátiť sa s právnym problémom na Centrum právnej pomoci v Prešove. Toto uznesenie
bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk dňa 01.06.2021.
Poznamenal, že žalobca na výzvu súdu reagoval podaním, doručeným tamojšiemu súdu dňa
07.06.2021, kde uviedol, že je insolventný a žiadal súd, aby mu pridelil advokáta, ktorý zabezpečí

náležitosti podania, a preto ho opätovne dňa 12.07.2021 odkázal na Centrum právnej pomoci.
Uzavrel, že nakoľko žalobca podanie nedoplnil, zostáva pre súd prvej inštancie aj naďalej podanie
zmätočné, nejasné a neúplné, žalobca svoje podanie riadne nedoplnil a tým neodstránil vady, na ktoré
súd prvej inštancie poukazoval v uznesení sp. zn. 19C/17/2021 zo dňa 20.05.2021, pričom v tomto
uznesení bol poučený o dôsledkom nedoplnenia svojho podania. Nakoľko ide o také nedostatky, pre
ktoré nie je možné v konaní pokračovať, rozhodol s poukazom na ust. § 129 CSP tak, že podanie žalobcu

zo dňa 11.02.2020 odmietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP.2. V zákonom stanovenej lehote podal proti tomuto uzneseniu odvolanie žalobca, v ktorom uviedol,
že nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie v celom rozsahu, nakoľko skutočnosti ním uvádzané

nie sú pravdivé. Z predvolania sa ospravedlnil neskôr, pretože je ZŤP a absolvoval ďalšiu operáciu.
Žiadal o náhradný termín informatívneho výsluchu, čo mu nebolo umožnené bez dôvodu. Ďalej uviedol,
že prostredníctvom svojho podania navrhol, aby súd určil psychiatra, ktorý posúdi svojprávnosť
žalovaného, lebo to nie je v jeho moci. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie sa k celej veci postavil
veľmi liknavo a odporúčané centrum právnej pomoci mu povedalo, že takéto prípady rieši advokát,

ktorého nemá.
Uviedol, že jeho odvolacím dôvodom je laxný prístup súdu, ktorý mu opätovne v jeho ťažkej životnej
situácii neumožnil ďalší informatívny výsluch

3. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 CSP
preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a nasl.

CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

4. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie dôvodnosti odvolania žalobcu voči rozhodnutiu súdu
prvej inštancii o odmietnutí jeho podania, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 30.03.2021, ktoré
by mohlo byť žalobou, a to z dôvodu nezrozumiteľnosti a neúplnosti podľa § 129 CSP.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal dňa 30.03.2021 na súde prvej inštancie podanie označené
ako ,,Návrh na zrušenie darovacej zmluvy“, v ktorom žiadal súd prvej inštancie zrušiť darovaciu zmluvu,
pričom sa domnieval, že táto bola podpísaná žalovaným pod nátlakom a nie pri zdravom rozume.
Ďalej navrhol uložiť žalovanému povinnosť spísať závet, ktorým dedičstvo prerozdelí medzi šesť vnúčat

rovným dielom. Taktiež žiadal uložiť Okresnému úradu Sabinov, Katastrálny odbor, predložiť úplný spis
týkajúci sa predmetných nehnuteľností.

6. Zároveň je z obsahu súdneho spisu zrejmé, že súd prvej inštancie považoval predmetné podanie
žalobcu za nezrozumiteľné a nejasné, a preto predvolal žalobcu na informatívny výsluch za účelom

doplnenia podania na deň 12.05.2021, na ktorý sa žalobca bez ospravedlnenia nedostavil. Následne
uznesením sp. zn. 19C/17/2021 zo dňa 20.05.2021, vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní doplnil toto
podanie, kde zároveň vo výroku, ako aj v odôvodnení tohto uznesenia konkretizoval vady, ktorými
podanie vo veci samej/žaloba trpelo, a to síce opísanie rozhodujúcich skutočností, predloženie či
označenie dôkazov, rovnako ako samotný žalobný návrh. Žalobca bol v zmysle § 129 ods. 3 CSP

poučený, že v prípade, ak svoje podanie v stanovenej lehote nedoplní alebo neopraví, a pre uvedené
nedostatky nebude možné v konaní pokračovať, súd také podanie odmietne. Taktiež žalobcu upozornil
namožnosťobrátiťsasprávnymproblémomnaCentrumprávnejpomocivPrešove.Totouzneseniebolo
žalobcovi doručené do vlastných rúk dňa 01.06.2021. Žalobca na výzvu reagoval podaním doručeným
súdu prvej inštancie dňa 07.06.2021, v ktorom žiadal o dodatočné ospravedlnenie svojej neúčasti na

informatívnom výsluchu, ktorý sa mal konať dňa 12.05.2021, a to z dôvodu choroby, kvôli ktorej si
neskoro všimol predvolanie na pojednávanie. Zároveň uviedol, že je insolventný a žiadal súd, aby mu
pridelil advokáta, ktorý zabezpečí náležitosti podania. Z týchto dôvodov mu súd prvej inštancie v podaní
zo dňa 12.07.2021 oznámil, že súd prvej inštancie v civilnom sporovom konaní nemá v kompetencii
prideliť mu zástupcu z radov advokátov, a preto ho opätovne odkázal na Centrum právnej pomoci.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385
CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

8. Podľa ust. § 124 ods. 1, 2 CSP, každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Hmotnoprávny úkon
strany je voči súdu účinný okamihom doručenia a voči ostatným subjektom od okamihu, keď sa o ňom
v konaní dozvedeli.

9. Podľa ust. § 127 CSP, všeobecné náležitosti podania, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo
sa s ním sleduje a c) podpis.10. Podľa ust. § 129 ods. 1 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie

doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

11. Podľa ust. § 129 od. 2 CSP, v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo
nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.

12. Podľa ust. § 129 ods. 3, ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie
odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

13. Podľa ust. § 129 ods. 4, ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa
odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o
odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.

14. Podľa ust. § 130 CSP, súd predvolá na výsluch toho, kto podanie urobil, ak má za to, že tým
možno dosiahnuť odstránenie vád podania. Pri výsluchu súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo
nezrozumiteľné, a poučí, ako podanie opraviť alebo doplniť.

15. Podľa ust. § 132 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca
k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

16. Podľa Čl. 11 ods. 1, 2 CSP, úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah. Pri
posudzovaní obsahu úkonov strán sporu sa predpokladá, že každá fyzická osoba konajúca ako strana
sporu alebo za stranu sporu má rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej osoby schopnej
vnímať a posúdiť v styku so súdom zmysel a účel konania, ako i jazykové vyjadrenie právnych noriem
obsiahnutých v tomto zákone.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu podanie žalobcu zo dňa 29.03.2021 doručené súdu prvej inštancie
dňa 30.03.2021 spĺňa všeobecné náležitosti podania podľa ust. § 127 CSP. Žalobca svoje podanie
označil ako ,,Návrh na zrušenie darovacej zmluvy“ a navrhol zrušiť darovaciu zmluvu týkajúcu sa
podielov žalovaného k nehnuteľnostiam, ktoré špecifikoval. Strany sporu sú označené identifikačnými

údajmi ako fyzické osoby. Darovaciu zmluvu žiadal zrušiť, pretože sa domnieval, že žalovaný (otec
žalobcu) daroval predmetné nehnuteľnosti svojej dcére pod nátlakom a navyše v zlom zdravotnom
stave.

18. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva aj vzhľadom na uznesenie, ktorým súd prvej

inštancie vyzval žalobcu na doplnenie podania, ktoré podstatné náležitosti absentujú v podanej žalobe,
bez ktorých nie je možné vo veci ďalej konať.

19. Odvolací súd uvádza, že neoznačenie dôkazov nie je vadou žaloby. Nesplnenie povinnosti tvrdiť
a preukazovať skutočnosti, ktoré súd podstatné pre rozhodnutie vo veci samej, však neodôvodňujú

odmietnutie žaloby pre jej vady, ale jej zamietnutie po vecnom prejednaní veci. (pozri Števček, M.,
Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajnánková, J., Tomašovič M., a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 486)

20. Prvoradou úlohou všeobecných súdov a zmyslom občianskeho súdneho konania je nachádzanie

(hľadanie) hmotného práva a spravodlivé riešenie sporov medzi účastníkmi. S touto požiadavkou
sa žalobca obracia na súd s návrhom na začatie konania (žalobou), a to isté od súdu očakáva aj
strana žalovaná [porov. § 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ,,OSP“) a čl. 46 ods. 1
ústavy]. Opakom hľadania spravodlivosti býva prepiaty formalizmus, keď súd vyloží a použije procesné
predpisy - avšak v rozpore s ich zmyslom a účelom ? tak, aby sa meritórnemu posúdeniu veci vyhol.

V uvedených súvislostiach ústavný súd opakuje, že v zmysle § 42 ods. 3 v spojení s § 79 ods. 1 OSP
obligatórnou náležitosťou návrhu na začatie konania je okrem iných nielen presné, určité a zrozumiteľné
označenie, čoho sa navrhovateľ v konaní domáha (petit), ale aj opísanie, akej veci sa návrh týka,
resp. opísanie rozhodujúcich skutočností, o ktoré sa tento návrh na rozhodnutie opiera (odôvodneniepetitu), ktorých opísanie je prejavom tzv. povinnosti tvrdenia, teda povinnosti substancovať (vytvoriť
materiálny základ) svoje skutkové tvrdenia tak, aby na ich základe mohol súd rozhodnúť. Inými slovami,
tak ako všeobecný súd nie je spôsobilý konať a rozhodnúť o podaní, z ktorého nevyplýva návrh na

rozhodnutie (absencia petitu), rovnako nie je spôsobilý rozhodovať ani o navrhovanom petite, ak nie
je náležite odôvodnený (absencia odôvodnenia), ktoré zložky návrhu, t.j. petit aj jeho odôvodnenie, je
nevyhnutné vnímať a posudzovať v ich vzájomnom súzvuku a jednote ako zložky jednoliateho celku
(návrhu na začatie konania). Vzhľadom na uvedené tak vyvstáva požiadavka, aby všeobecný súd pri
posudzovaní náležitostí podania nepristupoval k jeho hodnoteniu iba otrocky formalisticky z hľadiska

výpočtu a kontroly jednotlivých jeho formálnych náležitostí (označenie súdu, označenie účastníkov
konania, petit, odôvodnenie, označenie dôkazov, dátum, podpis a pod.), ale aby ich splnenie posudzoval
s prihliadnutím na znenie podania ako celku, ktorého jednotlivé elementy sa navzájom dopĺňajú (napr.
ak je označenie sídla odporcu uvedené iba v odôvodnení podania, nie však aj v jeho záhlaví, súd
nebude vyzývať účastníka pod hrozbou nekonania o jeho podaní na odstránenie tohto, z hľadiska
štruktúry podania formálneho nedostatku, pozn.). Avšak v prípade zistenia súdu o nejasnosti, neurčitosti

alebo nezrozumiteľnosti podania, prípadne niektorej jeho zložky v kontexte celého podania, súd vyzve
navrhovateľa, aby tieto nedostatky doplnil alebo opravil s poučením, že v prípade neodstránenia
týchto nedostatkov, kvôli ktorým nebude môcť pokračovať v konaní o podaní, ktoré by podľa svojho
obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania, takéto podanie odmietne. (nález Ústavného súdu I.ÚS
192/2015-29 zo dňa 07. októbra 2015).

21. Odvolací súd je toho názoru, že by bolo príliš formalistické a v rozpore s ústavným právom na súdnu
ochranu, ak by súd odmietol podanie a nezačal vo veci konať napriek tomu, že na základe podaného
návrhu vie, o čom má konať a rozhodovať. Odvolací súd upozorňuje, že takýmto postupom by bol strane
zamedzený prístup k spravodlivosti a bolo by jej odňaté ústavné právo na súdnu ochranu.

22. Povinnosťou súdu je v každom jednotlivom prípade urobiť všetko pre jeho spravodlivé riešenie, aj
keď okolnosti každého jednotlivého prípadu môžu byť komplikované a atypické. Primárnym hodnotovým
činiteľom v procese aplikácie práva súdom musí byť spravodlivosť. Ide o princíp, ktorý je spoločný
všetkým demokratickým právnym poriadkom. Výsledkom takejto aplikácie práva súdom musí byť

rozhodnutie, ktoré nie je len zákonné, ale aj spravodlivé. Opačný záver by znamenal porušenie zákazu
denegatio iustitiae, ktorý je obsahom ústavného práva každého sa domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR.

23. Právo na prístup k súdu môže na druhej strane podliehať rôznym procesnoprávnym obmedzeniam

a formalitám (ako napríklad legislatívne upravenie náležitostí žaloby), avšak iba pri zachovaní jeho
podstaty a pri rešpektovaní primeranosti obmedzenia, aby nedošlo k odopretiu práva na prístup k súdu
do takej miery, že by bol narušený jeho účel. Okrem uvedených kritérií je nevyhnutné, aby konkrétne
obmedzenie sledovalo legitímny cieľ, t.j. aby nebolo svojvoľné (rozsudok ESĽP vo veci Ashingdane proti
Spojenému kráľovstvu zo dňa 28.05.1985).

24. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v zmysle ust. § 389 ods. 1
písm. b) CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Bude úlohou súdu
prvej inštancie v konaní o podanej žalobe pokračovať a vo veci rozhodnúť.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňuzákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona
zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred

diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.