Uznesenie – Vojenské trestné činy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. november 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/76/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115010018
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:8115010018.8

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Beáty
Javorkovej a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti odsúdenému W.. Q. K. (K.), nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom B., L. M. č. XXXX/XA, o návrhu odsúdeného o povolenie obnovy konania, na neverejnom
zasadnutí dňa 10. novembra 2020 prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu
Prešov zo dňa 6.4.2018, sp. zn. 1Nt/1/2015 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného W.. Q. K. (K.) z a m i e t a, pretože
nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 06.04.2018, sp. zn. 1Nt/1/2015 podľa § 399 ods. 2 Tr. por.
zamietol návrh na povolenie obnovy konania v trestnej veci bývalého Vojenského obvodového súdu
Prešov sp. zn. 1T/24/2007, rozsudku sp. zn. 1T/24/2007 zo dňa 27.08.2008, v spojení s uznesením

bývalého Vyššieho vojenského súdu Trenčín sp. zn. 5To/30/2008 zo dňa 24.02.2009, doručený súdu
13.1.2015 odsúdeným W.. Q. K. (K.), pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. por..
V odôvodnení uznesenia okresný súd uviedol, že v návrhu na povolenie obnovy konania odsúdený
poukázal na jeho odsúdenie bývalým Vojenským obvodovým súdom Prešov, jeho rozsudkom zo dňa
27.8.2008, sp. zn. 1T/24/2007 s tým, že bol uznaný vinným z prečinu neuposlúchnutie rozkazu podľa
§ 393 ods. 1 Tr. zák. a za to mu bol uložený peňažný trest 6.000,- Sk a náhradný trest odňatia

slobody na 1 mesiac. Uvedeného trestného činu sa mal dopustiť tak, že dňa 31.10.2006 v čase o
07.00 hod. v Poprade, ako vyšetrovateľ Úradu justičnej a kriminálnej polície OR PZ Poprad, nenastúpil
do služobnej pohotovosti v zásahovej skupine OR PZ Poprad, ktorú mal vykonávať do 19.00 hod.
toho istého dňa a do ktorej bol určený na základe rozkazu riaditeľa OR PZ v Poprade č. 50 č. p.
ORP-444/VO-2006 zo dňa 21.9.2006 a plánu služieb č. p. ORP-72-30/JKP-2006 zo dňa 2.10.2006, s
ktorým bol riadne a včas oboznámený. Odsúdený v návrhu ďalej uviedol, že v trestnom konaní bolo

súdom dokazovanie vyhodnotené tak, že jeho priamym nadriadeným bol pplk. Ing. M. J., avšak podľa
odsúdeného jeho priamym nadriadeným v čase spáchania skutku bol mjr. W.. B. V., ktorý mu prideľoval
spisy, riadil jeho činnosť, navrhoval mu odmeny a podával podnety na disciplinárne konanie, určoval
ho do služieb, dával mu pokyny, podpisoval mu služobné cesty a vysielal ho na výjazdy k spáchaným
trestným činom. Odsúdený uviedol, že W.. B. V. nebol v konaní vypočutý a jeho výpoveď ako jeho
priameho nadriadeného, by mohla v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť

iné rozhodnutie o vine. V trestnom konaní sa skutok, ktorý sa mu kládol za vinu, opieral o plán služieb
č.p. ORP-72-30/JKP-2006. Plán služieb, ktorý je súčasťou obžaloby spracoval mjr. V. X.. Ďalej podotkol,
že v čase spáchania skutku nebol mjr. V. X. jeho nadriadeným a nepracoval ako vyšetrovateľ na UJKP
PZ v Poprade. V trestnom konaní nebol mjr. V. X. vypočutý a jeho výpoveď by mohla v spojení so
skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine. Rozhodnutie súdu sa
opiera o objektívnu stránku trestného činu a to, že trestnosť skutku mala nastať dňa 31.10.2006 v čase

od 07.00 hod. do 19.00 hod., keď ako vyšetrovateľ UJKP PZ Poprad nenastúpil do služobnej pohotovosti
v zásahovej skupine OR PZ Poprad, ktorá bola inou zložkou Policajného zboru SR, s iným policajnýmzaradením, miestom činnosti a druhom policajnej práce ako je práca a zaradenie vyšetrovateľa PZ.
K spáchaniu predmetného skutku podľa odsúdeného, vzhľadom na objektívnu a subjektívnu stránku
konania podľa § 393 Tr. zák., došlo dňa 20.10.2006, na porade u riaditeľa UJKP PZ Poprad, pplk. R.. M.

J., kde odmietol nastúpiť do zásahových skupín OR PZ Poprad a kde ho osobne požiadal, pred inými
vyšetrovateľmi PZ, aby mu vydal priamy rozkaz na nástup do zásahových skupín OR PZ Poprad, pretože
sa domnieval, že žiadne rozkazy na nástup do služobnej pohotovosti v zásahovej skupine OR PZ
Poprad neboli vyšetrovateľom UJKP PZ v Poprade písomne a ústne vydané, pričom postupoval v súlade
s § 48 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. (základné práva a povinnosti policajta), ak sa policajt domnieva,

že rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn jeho nadriadeného je rozpore so všeobecne záväzným
právnym predpisom, je povinný na to upozorniť. Ak nadriadený trvá na splnení rozkazu, nariadenia,
príkazu alebo pokynu, musí ho policajtovi písomne potvrdiť a policajt je povinný ho splniť. Zotrvanie na
splnení rozkazu mu nebolo nadriadeným písomne ani inak potvrdené. Vyššie uvedené skutočnosti súdu
skôr neznáme, by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine. Ďalej odcitoval ustanovenie § 394 ods. 1 Tr. por.. Na záver potom

odsúdený uviedol, že svedectvá mjr. W.. B. V. a mjr. V. X. a skutočnosť, že skutok odmietnutia nástupu do
služobnej pohotovosti v zásahovej skupine OR PZ Poprad nastal v inom dni, čase, za iných okolností,
pohnútky a motívu, sú skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v
spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, teda, že svojim
konaním nespáchal trestný skutok. Preto potom navrhol, aby súd povolil obnovu konania.

Okresný súd Prešov v samotnom odôvodnení uviedol, že verejného zasadnutia sa odsúdený
nezúčastnil, preto potom okresný súd rozhodol, že verejné zasadnutie sa vykoná v jeho neprítomnosti
v zmysle § 293 ods. 5 Tr. por.. Z toho dôvodu potom odsúdený ani nebol vypočutý a za tohto stavu sa
potom prečítali listinné dôkazy, a to návrh na povolenie obnovy konania, rozsudok bývalého Vojenského

obvodového súdu Prešov, uznesenie bývalého Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne ako aj uznesenie
Najvyššieho súdu SR. Aj keď odsúdený poukázal na to, že neboli vypočutí svedkovia W.. B. V. a mjr. V.
X., ktorí by mohli svojimi výpoveďami spolu s inými dôkazmi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, podľa
názoru súdu prvého stupňa títo svedkovia boli odsúdenému známi aj v prípravnom konaní, keď sa jeho
trestná vec vyšetrovala. Títo svedkovia boli známi aj na hlavnom pojednávaní. Ďalej k tomu okresný

súd uvádza, že keďže išlo v tej dobe o vyšetrovateľa, bolo mu známe, že v prípravnom konaní sa
vykonávajú dôkazy v prospech aj neprospech obvineného, že dôkazy sa vykonávajú aj na základe toho,
že niektorá zo strán takýto dôkaz navrhne (§ 2 ods. 10 Tr. por.). Ako vyšetrovateľ vedel o tom, kto je jeho
nadriadeným a za takého stavu potom mu nič nebránilo, aby týchto svedkov navrhol vypočuť, či už v
prípravnom konaní alebo potom na hlavnom pojednávaní. Taktiež tento vedel za aký skutok je trestne

stíhaný, preto potom jeho tvrdenie, že skutok nastal v inom dni, čase, za iných okolností, pohnútky a
motívujebezpredmetné.Svojerozhodnutieokresnýsúdodôvodnilvpodstatetým,ženezistildôvodypre
povolenie obnovy konania v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por., pretože nevyšli najavo žiadne nové skutočnosti
alebo dôkazy, ktoré by mohli sami osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine a treste odsúdeného. Okresný súd mal za to, že obaja svedkovia boli

známi už v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom. To, že ich obžalovaný nenavrhol vypočuť v
tej dobe, nemôže byť dôvodom na to, aby títo svedkovia boli vypočutí pri obnove konania. Okresný súd
považoval návrh za účelový a zamietol ho, keďže nezistil podmienky obnovy podľa § 394 Tr. por..

Proti tomuto uzneseniu ešte pred jeho samotným doručením podal sťažnosť odsúdený W.. Q. K.

(K.), ktorú po doručení uznesenia v zákonnej trojdňovej lehote ešte druhým podaním doplnil. V jej
písomnom odôvodnení uviedol, že sťažnosť podáva pre nesprávnosť výroku uznesenia, ktorým bol
návrh zamietnutý, pre zrejmý rozpor výroku s odôvodnením, pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré
predchádzalo uzneseniu a toto porušenie spôsobilo nesprávnosť výroku uznesenia o zamietnutí návrhu
na obnovu konania. V sťažnosti ďalej odsúdený uviedol, že zo strany Okresného súdu Prešov boli

porušené ustanovenia Trestného poriadku, konkrétne § 1, § 2 ods. 1, ods. 2, ods. 7, ods. 10, ods. 11,
ods. 14, § 23 ods. 1, § 168 ods. 1, § 176 ods. 2, § 178 ods. 2, § 179 ods. 1, § 295 ods. 1, ods. 5, § 31 § 32
Tr. por.. Namietal zaujatosť sudcu Okresného súdu Prešov, ktorý rozhodoval vo veci. Uviedol, že sudca
Okresného súdu Prešov ho v konaní považuje za obžalovaného, pričom podľa ustanovení Trestného
poriadku je odsúdený, § 10 ods. 14 Tr. por. Ďalej namietal, že sudca Okresného súdu v Prešove

nepostupoval podľa ustanovení Tr. por. o verejnom zasadnutí a porušil ustanovenie § 295 ods.1 Tr. por.
a na podklade spisu nepodal správu o stave veci zameranú na otázky, ktoré treba na verejnom zasadnutí
riešiť, tiež na verejnom zasadnutí nevykonal navrhnuté dôkazy, nevypočul navrhnutých svedkov W..
B. V. a mjr. V. X., čím porušil ustanovenia §1, §2 ods. 1, ods.7, ods. 10, ods.11 Tr. por. a tiežsa na verejnom zasadnutí nezaoberal návrhom odsúdeného, že čas skutku nesúhlasí s odmietnutím
odsúdeného nastúpiť do zásahových skupín OR PZ v Poprade, pretože nevykonal dôkaz, zápisnicu o
výsluchu pplk. Ing. M. J. zo dňa 26.01.2007, v ktorej svedok uviedol, že odsúdený „počas porady hlasite

uviedol, že do zásahovej skupiny nenastúpi", čím sudca porušil ustanovenia §1, §2 ods.1, ods.7, ods. 10,
ods.11 Tr. por.. Ďalej odsúdený namietal, že sudca Okresného súdu Prešov zasiahol do základných práv
a slobôd odsúdeného, pretože ho nechával nezákonne predviesť príslušníkmi Policajného zboru SR na
verejné zasadnutie na Okresný súd Prešov na deň 06.04.2018, na deň 15.03.2018 a na deň 08.03.2018.
Uvedené predvedenia príslušníci OR PZ v Poprade realizovali v mieste bydliska odsúdeného. Sudca dal

predviesť osobu, ktorá je stranou v konaní. Voči odsúdenému sa nevedie žiadne trestné konanie. Sudca
porušil ustanovenie § 2 ods.2, ods.7, ods.14, § 293 ods. 5 Tr. por.. Voči prokurátorovi by týmto spôsobom
sudca nepostupoval. Rovnako namietal, že sudca Okresného súdu Prešov zasiahol do základných práv
a slobôd odsúdeného, pretože nezákonne ustanovil opatrením zo dňa 15.02.2018 odsúdenému obhajcu
podľa § 38 ods.2 písm. c) Tr. por.. Odsúdený je koncipientom zapísaným v Slovenskej advokátskej
komoreaprešielpsychologickýmitestamivpolícii.Sudcaporušilustanovenie§2ods.2,ods.7,ods.14Tr.

por..Vsťažnostiďalejuviedol,žesudcaOkresnéhosúdu Prešovviedolverejnézasadnutielenformálne,
aby vec prerokoval a formálne rozhodol zamietnutím návrhu, pričom sa nezaoberal materiálnou stránkou
návrhu odsúdeného, čo je dôvodom, že konanie nebolo v súlade s Ústavou SR a Dohovorom, súd
porušil § 2 ods.7 Tr. por.. Ďalej uviedol, že sudca Okresného súdu Prešov v konaní nezistil podľa §
295 Tr. por. aký je stav veci, čím nemohol dospieť k správnemu rozhodnutiu. Odsúdený podotkol, že

neexistujú zákonné dôvody, na podklade ktorých mohol sudca dospieť k výroku rozhodnutia. Ďalej
namietal, že v spise 1Nt/1/2018 dňa 11.04.2018 nebolo vyhotovené uznesenie zo dňa 06.04.2018 a
sudca predmetné uznesenie nedal doručiť odsúdenému. Namietal aj zaujatosť sudcu Okresného súdu
Prešov, zaujatosť a nezákonnosť Krajského súdu v Trenčíne. Záverom odsúdený v sťažnosti uviedol,
že sudca neodôvodnil, prečo nie sú dôvody na obnovu konania, sudca prezentoval len svoj názor,

ktorý nezohľadňuje skutkové okolnosti a zákonné právne posúdenie veci, sudca neodôvodnil, či čas
skutku uvedený v uznesení o vznesení obvinenia je časom skutku, kedy malo dôjsť podľa odsúdeného
k údajnému naplneniu skutku, tiež neodôvodnil, kto dal odsúdenému rozkaz, a akú formu mal takýto
rozkaz, pretože v pôvodnom konaní žiaden zo svedkov nepotvrdil, že dal odsúdenému rozkaz, pre
ktorý sa viedlo trestné konanie, sudca porušil ustanovenie § 168 ods.1 Tr. por a dospel k nesprávnemu

rozhodnutiu.Nazákladeuvedenýchdôvodovalternatívnenavrhol,abykrajskýsúdnapadnutéuznesenie
zrušil a vrátil vec nezaujatému súdu prvého stupňa alebo aby vo veci sám rozhodol tak, že podľa § 394
ods. 1 Tr. por. povolí obnovu konania v prospech odsúdeného.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu bola spolu so spisom predložená dňa 20. júna

2018, na neverejnom zasadnutí dňa 10. novembra 2020 preskúmal podľa § 192 ods.1 Tr. por. správnosť
výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a dospel k
záveru, že sťažnosť odsúdeného Mgr. Q. K. (K.) nie je dôvodná.

Z ustanovenia § 394 ods. 1 Tr. por. totiž vyplýva, že obnovu konania, ktoré sa skončilo právoplatným

rozsudkom, možno povoliť len vtedy, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme,
ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť
iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere
k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s
účelom trestu.

Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý slúži predovšetkým na odstránenie
nedostatkov v skutkových zisteniach právoplatných rozhodnutí, pričom príčiny týchto nedostatkov (nové
skutočnosti a dôkazy) vyšli najavo až po právoplatnosti pôvodného rozhodnutia. V konaní o povolenie
obnovy nemôže súd preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa súd pri

rozhodovaní vyrovnal so všetkými okolnosťami a obhajobou odsúdeného, rovnako v konaní o povolení
obnovy konania nie je možné preskúmavať ani vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom
konaní. Toto konanie sa v zmysel vyššie citovaného zákonného ustanovenia obmedzuje predovšetkým
na riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú
pre súd nové, skôr neznáme. Až po kladnej odpovedi na túto otázku treba skúmať, či ide o také nové

skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi
súdu skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie.Za "nové skutočnosti skôr neznáme" v zmysle § 394 ods. 1 až 3 Tr. por. treba považovať také
(vecné) skutočnosti, ktoré neboli predmetom dokazovania alebo zisťovania pred rozhodnutím, ktorého
sa návrh na obnovu konania týka. Ide teda o objektívne existujúci jav, ktorý ako skutočnosť nebola

príslušnému orgánu známa, nebola obsahom spisu. Nebola teda dôkazom, ale môže mať vplyv na
zistenie skutkového stavu, resp. vecnej skutočnosti. Za nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle
citovaného ustanovenia nemožno však považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu
spisov a to aj vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol. Taktiež
omyl súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov, prípadne ich nesprávne hodnotenie, nie je dôvodom na

povolenie obnovy konania.

Krajský súd považuje za potrebné dodať, že obaja svedkovia - W.. B. V. a mjr. V. X., ktorých vypočutie
navrhuje odsúdený, boli známi už v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom. Skutočnosť, že
odsúdený nenavrhol vypočuť týchto svedkov v tej dobe, nemôže byť dôvodom na to, aby boli vypočutí
pri obnove konania. Naviac krajský súd dodáva, že z obsahu spisu vyplýva, že vypočutie W.. B. V.

bolo navrhnuté obhajcom odsúdeného V.. Z. Z. v konaní pred súdom a to v podaní zo dňa 17.09.2007,
adresované Vojenskému obvodovému súdu Prešov (č.l. 346). Krajský súd opätovne zdôrazňuje, že
za nové skutočnosti alebo dôkazy nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z
obsahu spisov a to aj vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol.
V neprospech odsúdeného vyznieva aj skutočnosť, že v čase trestného konania v predmetnej trestnej

veci mal patričné vzdelanie, čo je známe, nakoľko pracoval ako vyšetrovateľ, a teda mal vedomosť o
tom, že v prípravnom konaní a tiež v konaní pred súdom sa vykonávajú dôkazy aj na základe toho,
že ich niektorá zo strán navrhne. Naviac opakovane bol o práve navrhovať, predkladať a obstarávať
dôkazy slúžiace na jeho obhajobu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. por., poučený odsúdený a aj jeho obhajca, či
už pri výsluchu samotného odsúdeného v prípravnom konaní (zápisnica o výsluchu odsúdeného zo dňa

12.06.2007, č.l. 29), alebo písomne zo strany okresného súdu (výzva na podanie návrhov na vykonanie
dôkazov zo dňa 20.08.2007, č.l. 344).

Okresný súd teda správne zistil, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre povolenie
obnovy konania, pretože v konaní o obnove nevyšli najavo také nové dôkazy a skutočnosti, ktoré by v

zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. mohli viesť k zmene pôvodného právoplatného odsudzujúceho rozsudku.
V napadnutom uznesení vecne správne a presvedčivo vyložil dôvody, pre ktoré nepovažoval podaný
návrh odsúdeného za opodstatnený a dôvodne ho neakceptoval. V posudzovanom prípade je z obsahu
spisu dostatočne zrejmé nielen to, že odsúdený sa návrhom na obnovu konania domáhal prehodnotenia
správnosti právoplatného odsudzujúceho rozsudku vo výrokoch o vine a treste, ale tiež prehodnotenia

postupuorgánovčinnýchvtrestnomkonanívprípravnomkonaníavkonanípredsúdomnapriektomu,že
v konaní o povolenie obnovy konania zákon takúto možnosť nedáva, ale aj to, že podstatné argumenty,
okolnosti a dôkazy, o ktoré oprel svoj návrh, boli známe už v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred
súdom.

Okresný súd v napadnutom uznesení správne poukázal na to, že z hľadiska preukázaných skutkových
zistení v pôvodnom konaní nemožno za novú skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na zistenie
skutkového stavu a ktorá by mohla sama osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr
známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine a treste, považovať odsúdeným tvrdené okolnosti, že v
pôvodnom konaní neboli vypočutí svedkovia W.. B. V. a mjr. V. X., ani tvrdenie, že skutok nastal v inom

dni, čase, za iných okolností, pohnútky a motívu (nakoľko podľa odsúdeného súd nevykonal dôkaz -
zápisnicu o výsluchu pplk. Ing. M. J. zo dňa 26.01.2007).

Z uvedeného je teda zrejmé, že odsúdeným uvádzané okolnosti nemajú povahu dôkazov a skutočností,
ktoré by boli súdu skôr (v pôvodnom konaní) neznáme a ktoré by v zmysle § 394 ods.1 Tr. por. mohli

viesť k zmene pôvodného odsudzujúceho rozsudku. Krajský súd sa preto so záverom okresného súdu v
celom rozsahu stotožnil a na podklade vyššie uvedených dôvodov nepovažoval námietky odsúdeného
uvedené v jeho sťažnosti za opodstatnené a neakceptoval ich.

Napadnuté uznesenie je vecne správne a v súlade so zákonom odôvodnené, preto krajský súd,

keďže po preskúmaní veci dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, nepovažoval sťažnosť
odsúdeného za dôvodnú a neakceptoval ju. So skutkovými a právnymi námietkami odsúdeného sa
totiž súd prvého stupňa v napadnutom uznesení riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú
otázku, riešenie ktorej by zostalo na súde vyššieho stupňa. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje nato, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu a
preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery
súdu prvého stupňa.

Krajský súd považuje za potrebné ešte uviesť, že čo sa týka podaní odsúdeného v podobe sťažnosti
na nečinnosť, námietok zaujatosti senátu, návrhov na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 a nasl. Tr.
por., podávaných podľa názoru krajského súdu účelne v priebehu celého konania o povolenie obnovy
konania, o týchto všetkých bolo rozhodnuté uzneseniami a inými rozhodnutiami krajského súdu alebo

Najvyššieho súdu SR.

Krajský súd, keďže sa so závermi okresného súdu stotožnil, nepovažoval sťažnosť odsúdeného W.. Q.
K. (K.) za dôvodnú a preto ju podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.