Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. december 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/68/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712212896
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7712212896.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov
JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa,
a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: D. E., P.. XX.XX.XXXX, Y.
G.. D. X, D., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, so sídlom Dukelských hrdinov
2946/6, Malacky, pod. sp. zn. EX 2963/2012, o vymoženie 233,69 eur s príslušenstvom, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 31.05.2019, č. k. 15Er/498/2012-15,
takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil (výrok I) a súdnemu exekútorovi
JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi priznal trovy exekúcie vo výške 50,47 eur, na ktorých úhradu zaviazal
oprávneného v lehote 10 (desiatich) dní odo dňa doručenia tohto uznesenia (výrok II).

2.Vodôvodneníuviedol,ženazákladenávrhuoprávnenéhonavykonanieexekúcieaexekučnéhotitulu,

ktorým je výkaz nedoplatkov oprávneného zo dňa 03.11.2011, poveril vykonaním exekúcie v predmetnej
veci súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka. Dňa 30.09.2018 bol súdu prvej inštancie doručený
podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný nevlastní žiaden majetok.
Súd prvej inštancie z obsahu exekučného spisu zistil, že počas 6 rokov výkonu exekúcie sa nepodarilo
vymôcť pohľadávku ani čiastočne, keďže povinný nenadobudol žiadne finančné prostriedky na svojom
účte v banke, nepoberal žiadne exekúciou postihnuteľné príjmy, nie je vlastníkom motorového vozidla

ani žiadnej hnuteľnej či nehnuteľnej veci, výťažok z predaja ktorých by presahoval náklady dražby a
nemá voči inej osobe pohľadávku. Z uvedeného mal súd prvej inštancie za preukázané, že povinný
nedisponuje žiadnym exekúciou postihnuteľným majetkom, z ktorého dôvodu exekúciu zastavil podľa
ust. § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení do 31.03.2017, v zmysle ktorého exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie. Súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 50,47 eur, na

náhradu ktorých zaviazal oprávneného podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože ak dôjde
k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich
oprávnený.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal predmetné rozhodnutie

zmeniť a návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamietnuť alebo napadnuté uznesenie zrušiť
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.4. Oprávnený nesúhlasil so zastavením exekúcie pre nemajetnosť povinného nakoľko toto rozhodnutie

považoval za predčasné. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2CoE/218/2016
a uviedol, že právo posúdiť, či je ďalšie pokračovanie v exekúcií hospodárne, prislúcha oprávnenému.
Zdôraznil, že v zmysle judikatúry je pre zastavenie exekúcie potrebné nielen preukázanie aktuálneho
nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad
nadobudnutia majetku v budúcnosti. Povinný je fyzickou osobou v produktívnom veku, čo svedčí v

prospechpredpokladu,ževbudúcnostinadobudnemajetok,čiužvýkonomzamestnania,podnikateľskej
činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Oprávnený mal za to, že predčasné zastavenie
exekúcie by upieralo oprávnenému právo na uplatnenie svojho ústavného práva na súdnu a inú právnu
ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí. Ďalej mal za to, že
pravdepodobne tak súdny exekútor, ako ani súd prvej inštancie nezistili majetkové pomery povinného
dostatočne, keďže povinný môže ešte vlastniť hnuteľné veci alebo majetkové práva. Zdôraznil, že

v konaní sa vymáha neuhradené poistné na verejnom zdravotnom poistení a v prípade, ak by bola
predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v
tomto exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky.

5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
v znení neskorších predpisov. V zmysle § 470 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané
odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a
napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie oprávneným namietanej nemajetnosti povinného
ako dôvodu pre zastavenie exekúcie.

8. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

9. V citovanom ustanovení § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku je zakotvený princíp ochrany
povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje,
že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp
je v zjavnom rozpore s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná
právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s

náležitou opatrnosťou. Je pritom vecou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové
pomery povinného, tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu podať podnet na
zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom
konaní musí byť vždy založené na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazov.

10. Ako vyplýva z obsahu exekučného spisu sp. zn. EX 2963/2012 a z odôvodnenia rozhodnutia súdu
prvej inštancie, súdny exekútor po vydaní upovedomenia o začatí exekúcie dňa 09.10.2012 vykonal
šetrenie majetkových pomerov povinného, a to prostredníctvom Sociálnej poisťovne, dopravného
inšpektorátu, lustráciou v Centrálnom registri exekúcií, súčinnosťou s katastrom nehnuteľností a

bankami. Vykonaním týchto úkonov nezistil žiaden majetok povinného, ktorý by bol postihnuteľný
exekúciou a zároveň by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie.11. Súdny exekútor teda zisťoval majetkové pomery povinného a konštatoval jeho nemajetnosť, s
čím sa odvolací súd stotožňuje. Z predložených dôkazov je zrejmé, že povinný v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie nevlastnil majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a tým uspokojiť

pohľadávku oprávneného a právo súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie. Povinný nevlastnil
žiaden nehnuteľný majetok, žiadne motorové vozidlo, nemal finančné prostriedky na účtoch v bankách
pôsobiacich na území Slovenskej republiky, nebol poberateľom dôchodku a bolo proti nemu vedených
ďalších sedem exekučných konaní.

12. Z exekučného spisu vyplýva, že súdny exekútor v priebehu exekúcie postupoval systematicky a
vykonal všetky štandardné úkony exekučnej činnosti, ktoré by mohli viesť k zisteniu majetku povinného.
Preto možno konštatovať, že svoju činnosť vykonával účelne a zistené skutočnosti ho dôvodne viedli k
podaniu podnetu na zastavenie exekúcie.

13. Súd prvej inštancie preto rozhodol správne, ak predmetnú exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods.
1 písm. h/ Exekučného poriadku, teda z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie.

14. Zo všetkých uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uzneseniu súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

15. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
oprávnený nebol v konaní úspešný a povinnému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).