Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. november 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/76/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4305215048
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyaková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4305215048.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom: Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpená: Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864
421, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ, advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD, proti
povinnému: H. M., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko V. R., Na F. K. XXX/XX, o vymoženie sumy 669,19 eura s
príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Levice z 11. októbra 2011 pod

č. k. 11Er/684/2005-31 takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdnapadnutéuzneseniesúduprvéhostupňavčasti,vktorejvyhlásilexekúciuzaneprípustnú,
ktorou zamietol návrh oprávnenej na zmenu súdneho exekútora a v zastavujúcej časti p o t v r d z u j e .
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov exekúcie z
r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odvolací súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením vydaným vyššou súdnou úradníčkou návrh oprávnenej
na zmenu súdneho exekútora zamietol, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju a oprávnenej
uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi trovy exekúcie vo výške
125,35 eura, do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti napadnutého uznesenia. Svoje rozhodnutie
odôvodnil ust. § 41 ods. 2 písm. c/, § 57 ods. 1 písm. g/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (ďalej len „EP“), ako aj zisteným skutkovým
stavom. V odôvodnení uznesenia uviedol, že materiálnym predpokladom každej exekúcie je existencia
vykonateľného rozhodnutia. V predmetnom konaní exekučným titulom je notárska zápisnica č. N
3558/2005, Nz 33102/2005 napísanej dňa 16.7.2005 na Notárskom úrade v Partizánskom, Gen.
Svobodu 1069/4. V tejto notárskej zápisnici bol povinný zastúpený, na základe plnej moci, Mgr.
Tomášom Kušnírom, advokátom, ktorý v mene povinnej osoby uznal záväzky vyplývajúce z uvedenej

zmluvy a vyhlásil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku
ako exekučného titulu, na podklade ktorého je možné vykonať exekúciu. Uviedol, že absencia zákonom
stanovených formálnych náležitostí má za následok, že listina označená ako notárska zápisnica nie
je verejnou listinou, u ktorej sa správnosť obsahu, ktorý je v nej uvedený, predpokladá v zmysle §
134 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a ani spôsobilým exekučným titulom v zmysle
požiadavky ust.§ 41 ods. 2 písm. c) EP. Dôsledkom takéhoto zistenia je potom zastavenie exekúcie,

keďže ďalšie pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania. Jeho podmienkou však je,
že tento dôvod vznikol po vydaní exekučného titulu a rozhodnutím súdu bolo vyslovené, že exekúcia
je neprípustná, pričom nie je vylúčené, aby súd rozhodol o neprípustnosti exekúcie a jej zastavení
jedným uznesením. Podľa názoru súdu a vzhľadom na neexistujúcu zmluvnú voľnosť povinného pri
zvolení si splnomocneného zástupcu, keďže plnomocenstvo bolo zakomponované priamo do predtlače
zmluvy o úvere, na existenciu právneho vzťahu medzi splnomocnencom povinného ako dlžníka a

oprávneným, ktorý ho splnomocnil i na spísanie notárskej zápisnice, je takého splnomocnenie pre
obchádzanie zákona neplatným právnym úkonom. Z toho dôvodu mal notársku zápisnicu predloženúv tomto konaní za absolútne neplatný právny úkon a predložená notárska zápisnica nemôže byť
exekučnýmtitulom,nazákladektorého byoprávnenejvočipovinnémuvznikolnárok,ktoréhovymoženia
by sa mohla v rámci exekučného konania domáhať. Súd prvého stupňa návrh oprávnenej na zmenu

súdneho exekútora zamietol, nakoľko zistil dôvod pre zastavenie exekúcie a teda by bolo nadbytočné
zaoberať sa týmto návrhom. Súdnemu exekútorovi, ktorý si v súvislosti so zastavením exekúcie uplatnil
a vyčíslil trovy exekúcie v sume 125,35 eura (vrátane DPH) v súlade s vyhláškou č. 288/1995 Z.z.,
priznal ich náhradu a na ich úhradu zaviazal oprávnenú.
Uznesenie súdu prvého stupňa napadla v zákonnej lehote odvolaním oprávnená a domáhala sa jeho

zrušenia a vrátenia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedla, že súd posudzoval vec, o ktorej už
právoplatne rozhodol. Poukázala na ust. § 44 ods. 2 EP, v zmysle ktorého má súd povinnosť preskúmať
žiadosť o udelenie poverenia ne vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie môže súd iba v prípade, ak nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom. V predmetnom prípade uznal súd exekučný titul za súladný, keďže vydal poverenie.

Zdôraznila, že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v roku 2005 udelené
plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka odvolať, pričom tak neurobil. Mala za to,
že dlh a jeho výška boli v zmluve určité. Dôvodila, že žiadny zákon nepredpisuje povinnú účasť pri
spisovaní exekučnej notárskej zápisnice. Uviedla, že súd išiel nad rámec preskúmania formálnej a
materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Namietala aj výšku priznaných trov exekúcie, v tejto časti

mala rozhodnutie za riadne neodôvodnené v zmysle § 157 ods. 2 OSP, keďže súd neuviedol akým
spôsobom posúdil účelnosť hodín vynaložených na exekúciu. Poukázala na § 25 vyhl. č. 288/1995
Z. z., kedy v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané
v súvislosti s exekučnou činnosťou. Oprávnená podala v priebehu odvolacieho konania návrh, aby
odvolací súd konanie prerušil podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP a Súdnemu dvoru EÚ na základe článku

267 Zmluvy o fungovaní EÚ predložil prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení : „ 1/ Je možné za
neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť
kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice
ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej
pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto

zmluvy?, 2/ Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho
súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu
93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi ?“.
K odvolaniu oprávnenej, v časti, v ktorej namietala trovy exekúcie, sa vyjadril súdny exekútor. Uviedol, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa je jasné, zrozumiteľné a preskúmateľné. Žiadal napadnuté uznesenie

v tejto časti potvrdiť.
Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.
Sudkyňa súdu prvého stupňa predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, pretože odvolaniu
nemienila v zmysle § 374 ods. 4 OSP vyhovieť, nakoľko ho považovala za vecne správne.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou

osobou, v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP), a že spĺňa náležitosti § 205 a nasl.
OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že
odvolanie oprávnenej je z časti dôvodné. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil v časti, v ktorej súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, ktorou zamietol

návrh oprávnenej na zmenu súdneho exekútora a v zastavujúcej časti. V napadnutej časti, týkajúcej sa
náhrady trov exekúcie, odvolací súd uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.
Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v

odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať návrh na obnovu exekučného konania.

V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 219 ods. 2 OSP zakotvuje koncepciu
zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd
nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým
stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 OSP,ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd
zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo
na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces

neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty
zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.
Odvolací súd v zmysle § 212 OSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil
s rozhodnutím súdu prvého stupňa, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna,
presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi

Ústavného súdu SR.
Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina
aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný
opak. Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje prezumpcia správnosti. Notárska
zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa
podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska

zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho
vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby,
povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice, ktorý je najdôležitejšou náležitosťou exekučnej notárskej zápisnice, pretože až tento
prejav vôle povinného, robí z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na

nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje
vznik exekučného titulu. Podľa rozhodnutia NS SR 58/1997 súdna exekúcia môže byť nariadená len
na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa
titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu
konania i bez návrhu zastavená. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23. 11. 2011, v ktorom tento uviedol, súd je nielen
oprávneným, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého
exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre
účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť.
Odvolací súd po preštudovaní spisu zistil, že splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice nie je

platné. Povinný podpisom zmluvy o úvere súčasne podpísal splnomocnenie Mgr. Tomáša Kušníra na
spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Samotné splnomocnenie je uvedené v predtlači
Zmluvy o úvere, splnomocnenie ako súčasť zmluvy o úvere vopred pripravila oprávnená a povinný ju
nijako nemohol ovplyvniť, mohol zmluvu, ak chcel, aby mu bol poskytnutý úver iba podpísať, vrátane
pripravených zmluvných dojednaní. To potvrdzuje, že zástupcu si nezvolil povinný, ale určila mu ho

oprávnená, pričom povinný s touto osobou ani nemusel prísť do kontaktu. Zo splnomocnenia nie je
možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z neho zástupcovi vyplývajú a následne posúdiť, či
konal splnomocnenec v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, či tým vznikli práva
a povinnosti priamo splnomocniteľovi alebo, či splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce
z plnomocenstva a či na základe takéhoto úkonu mohli vzniknúť práva a povinnosti zastúpeného. Ak

v čase uzavretia dohody o plnomocenstve neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tom čase
nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie, a ani nemohol splnomocniť inú osobu
na uznanie dlhu. V čase spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu už musí právny záväzok
existovať. Notárska zápisnica nespĺňa požiadavky uvedené v § 41 ods. 2 písm. c/ EP. Aby bola notárska
zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti spôsobilým exekučným titulom, mala byť spísaná povinnou

osobou a oprávnenou a v žiadnom prípade nemohla byť spísaná Mgr. Tomášom Kušnírom, nakoľko
notársku zápisnicu ako exekučný titul možno spísať iba s povinnou osobou, prípadne s osobou, ktorej
povinná osoba udelila na tento prípad špeciálne plnomocenstvo, ktoré ju osobitne splnomocňuje na
podpísanienotárskejzápisnice.Podpisnatakomtoplnomocenstvemusíbyťnotáromosvedčený.Právny
záväzok a ďalšie zákonom požadované náležitosti musia byť v notárskej zápisnici špecifikované najmä

z hľadiska obsahu. Výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou a exekúciou je podstatnou
náležitosťou notárskej zápisnice. Ide o jednostranný a neodvolateľný úkon povinnej osoby. Keďže v
notárskej zápisnici absentuje podstatná náležitosť, nedá sa táto považovať za spôsobilý exekučný titul,
a preto je exekúcia neprípustná a musí byť zastavená. Súčasťou notárskej zápisnice bolo i vyhlásenie
zástupcu povinného, že uznaný dlh splatí v lehote, ktorú si zjavne určil zástupca povinného bez toho,

aby mu bola na to udelená plná moc povinným. Povinný bol takto zaviazaný na splatenie svojho dlhu
v lehote, o ktorej nemusel mať ani vedomosť, že začala plynúť, pričom jej uplynutím sa notárska
zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Plnomocenstvo udelené povinným je v rozpore s §
31 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené, exekučný titul v predmetnej vecije materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie.
Notárska zápisnica, na podklade ktorej sa oprávnená domáha nároku voči povinnej osobe, nie je
spôsobilým exekučným titulom, keďže odporuje zákonu, konkrétne § 22 ods. 2, § 23 a § 39 OZ. Taktiež

z ustanovenia § 574 ods. 2 OZ jasne vyplýva, že dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu
vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná, pričom konanie povinného o splnomocnení Mgr. Kušníra na
spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v mene povinného uznal záväzok, považoval
súd za konanie, ktoré je v rozpore so zákonom. V čase uzatvorenia zmluvy o úvere a splnomocnenia
Mgr. Kušníra neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, teda v tom čase nemohla povinná osoba

realizovať svoje právo dlh uznať a nemohla následne splnomocniť Mgr. Kušníra na také právo. Z toho
vyplýva aj nevedomosť povinnej osoby o splatení svojho dlhu v lehote určenej v exekučnom titule.
Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne
rozhodol, keď exekúciu zastavil, a preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods.
1 OSP potvrdil potvrdil v časti, v ktorej súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, ktorou zamietol návrh
oprávnenej na zmenu súdneho exekútora a v zastavujúcej časti.

Podľa § 157 ods. 2 OSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa§167ods.2OSP,akniejeďalejustanovenéinak,použijúsanauznesenieprimeraneustanovenia
o rozsudku.
Podľa § 169 ods. 1 OSP, v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie, ktorý súd ho vydal, ďalej
označenie účastníkov a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania
uznesenia. Ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3) uvedie

dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Podľa § 14 ods. 8 vyhl. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb č. 655/2004 Z. z., za úkony právnej služby, ktoré nie sú
uvedené v odsekoch 1 až 3, patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie.
Podľa§ 221 ods. 1 písm. f/ OSP súd rozhodnutie zruší len ak účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom.
Ustanovenie § 169 ods. 1 OSP ukladá súdu v písomnom vyhotovení uznesenia uviesť, ktorý súd ho
vydal, ďalej označenie účastníkov a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto
vydania uznesenia. V nadväznosti i na ustanovenie § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení súd musí
stručne, jasne a výstižne vysvetliť, akými úvahami sa pri rozhodovaní spravoval a ako vec právne

posúdil. Zároveň musí dbať na to, aby odôvodnenie bolo presvedčivé. Povinnosť súdu riadne odôvodniť
uznesenie je takto odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu jeho
rozhodnutia, a preto musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti
výroku rozhodnutia. Súd sa preto v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený,

nielen s poukazom na všetky zistené skutočnosti, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal;
niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Jeho účelom je totiž preukázať správnosť rozhodnutia a
súčasne je i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí. Preto musí byť
preskúmateľné.
Vo všeobecnosti pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým

znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania procesné
predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených
záujmov.Onaplnenietohtoodvolaciehodôvoduidevždyajvtedy,akjerozsudok súdunepreskúmateľný
pre nedostatok dôvodov, čo má za následok jeho nepresvedčivosť. Riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd

jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi
skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (Nález Ústavného
súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má
byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným
pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické

hľadiská. Nepreskúmateľnosťrozhodnutiavdôsledkunedostatkudôvodovalebojehonezrozumiteľnosti
je vždy dôvodom na zrušenie takéhoto rozhodnutia. Výrok rozhodnutia musí byť dostatočne odôvodnený
a dôvody musia byť jasné a presvedčivé. Výrok, ktorý nemá svoj obsah v odôvodnení, nemožno za taký
považovať. Nedostatok tohto obsahu sa môže prejaviť v nezrozumiteľnosti a tým aj nepreskúmateľnostidôvodov, prípadne nedostatku dôvodov, čo nedáva podklad pre výrok. Pritom nie je rozhodujúce,
že výrok by bol pri správnom odôvodnení správny. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia
rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na

spravodlivý proces a táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania v zmysle § 205 ods.
2 písm. a/ OSP.
Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa i konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k
záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v časti trov exekúcie je potrebné zrušiť z toho dôvodu, že
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je v tejto časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Neoddeliteľnou súčasťou práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na riadne,
preskúmateľné a náležite odôvodnené rozhodnutie vo veci. V prípade, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa je nepreskúmateľné, pretože súd nerešpektoval zásady upravené v § 157 ods. 2 OSP, musí
odvolací súd takéto rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť, nakoľko účastníkom konania bola takýmto
rozhodnutím súdu prvého stupňa odňatá možnosť riadne konať pre súdom. V napadnutom uznesení
absentuje presná špecifikácia úkonov, za ktoré súd prvého stupňa priznal exekútorovi náhradu. V

uznesení síce tieto úkony vymenoval, avšak ich časovo nešpecifikoval a teda v tomto ohľade je
rozhodnutieneurčitéanepreskúmateľné.Odvolacísúdpoukazujeajnatúskutočnosť,žesúdnyexekútor
si uplatňoval trovy za úkony duplicitne, teda aj podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky a aj podľa § 14 ods.
1 písm. b/, ods. 3, § 15 ods. 1 vyhlášky. Pri odmene súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a/
vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom v čase

začatia exekučného konania (ďalej len „vyhláška“), počet hodín účelne vynaložených na exekúciu sa
zistí sčítaním časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe toho sa odmena
určí podľa § 14 ods. 2 vyhlášky. Keďže trovy exekúcie, ktoré má súdnemu exekútorovi uhradiť účastník
konania určuje vždy exekučný súd, ktorý nesie zodpovednosť za ich správnosť, je jeho povinnosťou
skúmať i účelnosť vynaloženého času na jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Zároveň je povinný

prihliadnuť aj na skutočnosť, že vyhláška, ani exekučný poriadok síce neustanovujú, čo treba považovať
za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky, ale je zrejmé, že musí
ísť o úkony odlišné od tých, ktoré sú odmeňované paušálnou sumou v zmysle § 15 ods. 1 vyhlášky,
pretože v opačnom prípade by išlo o duplicitné odmeňovanie toho istého úkonu. Rovnako tak súd
prvého stupňa pochybil, keď priznal súdnemu exekútorovi za spotrebný materiál ako náhradu hotových

výdavkov sumu 2,54 eura, pretože spotrebný materiál zmysle ustanovenia § 22 vyhlášky č. 288/1995
Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov nepatrí do náhrady hotových výdavkov, ktorá zahŕňa
účelne vynaložené výdavky v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a to najmä cestovné náhrady,
poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Podľa názoru odvolacieho súdu
odmena súdneho exekútora v zmysle ust. § 25 citovanej vyhlášky zahŕňa aj náhradu za administratívne

práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou, pod ktoré spadá aj položka týkajúca sa spotrebného
materiálu. Ďalej v odôvodnení rozhodnutia absentuje presné zdôvodnenie a výpočet priznania výšky
cestovného.
V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne preskúma vyúčtovanie trov právneho zastúpenia
predložených súdnym exekútorom a rozhodne nich tak, aby z jeho rozhodnutia bolo zrejmé, za

aké konkrétne úkony priznal resp. nepriznal náhradu trov konania a to takým spôsobom, aby jeho
rozhodnutie bolo jasné a výstižné tak, ako to predpokladá § 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 OSP.
Nepreskúmateľnosť uznesenia súdu prvého stupňa učinilo konanie súdu prvého stupňa vadným, keďže
postupom súdu bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom. Pre vyššie uvedené
dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP v časti

trov exekúcie zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.
Nakoľko súčasťou odvolania bol návrh oprávnenej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm.
c/ OSP, odvolací súd bol povinný o tomto návrhu rozhodnúť. Odvolací súd v prvom rade považuje
za potrebné poukázať na skutočnosť, že Exekučný poriadok je vo vzťahu k Občianskemu súdnemu
poriadku špeciálnym právnym predpisom, pričom ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku sa

aplikujú v prípade, ak chýba špeciálna právna úprava. Prerušenie konania Exekučný poriadok upravuje
v § 36 ods. 5, a to tak, že výslovne zakotvuje, že exekučné konanie nemožno prerušiť. Z uvedeného
dôvodu je podanie návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 OSP neprípustné. Exekučný
poriadok vylučuje použitie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré umožňujú súdu za určitých
okolností konanie prerušiť. Exekučné konanie sa prerušuje, iba ak to výslovne určuje osobitný predpis.

Odvolací súd navyše dodáva, že je vecou vnútroštátneho súdu, pred ktorým začal spor a ktorý nesie
zodpovednosť za súdne rozhodnutie, posúdiť nevyhnutnosť rozhodnutia o prejudiciálnej otázke pre
vydanie rozhodnutia vo veci samej, ako aj relevantnosť otázok, ktoré predloží Súdnemu dvoru EÚ. V
prejednávanom prípade neexistuje potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva naSúdny dvor EÚ, nakoľko všetky otázky, ktoré oprávnená vo svojom návrhu uvádza, sú už konštantnou
judikatúrou vyriešené, z čoho vyplýva, že nie je záujem na tom, aby sa odpovedalo na otázky už
zodpovedané (doktrína acte éclaire - konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené), a že začatie

konania o predbežnej otázke nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia úniového práva
natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor EÚ (doktrína acté
clairé - konanie jasné alebo zrozumiteľné).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.