Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. december 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoCsp/4/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119259034
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:6119259034.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: C. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W. X, XXX XX C., o zaplatenie 3.906,44 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Stará Ľubovňa č.k. 8Csp/92/2019 -174, zo dňa 11.09.2020, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že výrokom I. žalobu zamietol a výrokom
II. nepriznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka; § 1 ods. 2,
§ 2 písm. a), b) a d), § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch; § 39, § 53 ods. 9, §
524 ods. 1, 2, § 565 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“); § 255 ods. 1, § 262
ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“).

3. Skonštatoval, že dňa 23.06.2015 uzavrela žalovaná s právnym predchodcom žalobcu zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanej peňažné prostriedky vo výške 5.000,- Eur. Podľa bodu 2 zmluvy mala žalovaná splatiť úver
v 108 mesačných splátkach po 109,- Eur (mesačná anuitná splátka 104,- Eur a náklady spojené s
poistením vo výške 5,- Eur) vždy k 25. dňu v mesiaci počnúc dňom 25.07.2015 a končiac dňom
25.06.2024. Celková výška nákladov (t.j. celková čiastka úveru podľa zmluvy) bola v zmluve uvedená

vo výške 10.998,52 Eur, ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 20,90 % ročne, odplata
vo výške 22,10 %, najvyššia prípustná výška odplaty 23,06 %, ročná percentuálna miera nákladov
(RPMN) bola uvedená vo výške 23,10 % ročne a priemerná RPMN vo výške 11,53 % ročne. Podľa
zmluvy si žalovaná zvolila základný súbor poistenia. Žalovaná podľa Aktuálneho stavu úveru uhradila
od 25.07.2015 do 16.02.2016 celkovo 5 splátok po 109,- Eur (čiastočne aj s malým omeškaním) a
ďalej sumy 0,52 Eur, 14,48 Eur, 104,- Eur, 15,- Eur, 104,- Eur a 0,56 Eur, t.j. celkom 783,56 Eur, z
ktorých suma 55,56 Eur bola započítaná na poplatky, suma 650,06 Eur na úroky a suma 77,94 Eur

na istinu. Vzhľadom na omeškanie žalovanej právny predchodca žalobcu vyhotovil dňa 30.05.2016
výzvu na splatenie dlžnej časti úveru, ktorá bola odoslaná na adresu žalovanej dňa 30.05.2016. Touto
výzvou právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že podstatne porušila úverovú zmluvu, vyzval ju
na úhradu dovtedy dlžných splátok úveru a upozornil ju na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnostiúveru. Žalovaná aj napriek výzve neuhradila žiadnu splátku, preto výzvou zo dňa 23.06.2016 oznámil
právnypredchodcažalobcužalovanej,žekudňu23.06.2016sajejúverovápohľadávkastávapredčasne
splatnou. Žalovaná bola zároveň vyzvaná na jej úhradu do 10 dní od jej doručenia. Žalovaná si výzvu

prevzala dňa 27.06.2016. Následne od 22.08.2016 do 21.02.2019 uhradila žalovaná 31 splátok po 10,-
Eur, a to každý mesiac jednu splátku. Dňa 06.05.2019 bola uzavretá medzi pôvodným a súčasným
žalobcom zmluva o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bola aj pohľadávka uplatnená v tomto
konaní.

4. Súd prvej inštancie preskúmal okolností uzavretia úverovej zmluvy, jej náležitostí a povahy
zmluvných strán. Zistil, že právny predchodca žalobcu vystupoval pri uzatvorení zmluvy v rámci svojej
podnikateľskej činnosti, kým žalovaná vystupovala ako fyzická osoba uspokojujúca svoje potreby, teda
ako spotrebiteľ). Dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou zmluvu o
spotrebiteľskom úvere podľa v tom čase platného zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Uvedené skutočnosti ani nikto nenamietal a tieto boli nesporné.

5. Vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu je v danom prípade dôležité prihliadať na to, či boli splnené
podmienky na postúpenie práv zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravené v cit. § 17 ods. 1 zák.
č. 129/2010 Z.z. Tento zákon upravuje podmienky poskytovania určitého druhu úverov (konkrétne
spotrebiteľských úverov). Jednou z podmienok v tomto ustanovení na postúpenie pohľadávky zo

spotrebiteľského úveru je, že postupovaná pohľadávka je splatná v celom rozsahu, teda že je buď po
konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru, t.j. nastala splatnosť už aj poslednej splátky alebo
ide o pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, t.j.
pri ktorej bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je
zrejmé, že konečná splatnosť úveru mala nastať až poslednou splátkou splatnou dňa 25.06.2024, teda

splatnou v celom rozsahu mohla byť v čase postúpenia pohľadávky iba z dôvodu vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru. Podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy sú upravené v
cit. § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ pred zosplatnením úveru vyžaduje
výzvu veriteľa adresovanú a doručovanú dlžníkovi s upozornením na aktuálny dlh a možnosť požadovať
zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu neplnenia si povinností dlžníka. Ustanovenie § 565 OZ

zase stanovuje, že ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. V danom prípade
teda prichádza do úvahy iba možnosť, že si zmluvné strany dohodli možnosť veriteľa žiadať celý dlh
predčasne naraz. Takúto dohodu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou súd prvej inštancie
nemal preukázanú. Zo zmluvy o úvere takáto dohoda nevyplýva. V čl. 4.6 zmluvy o úvere je síce

uvedené, akými listinami sa riadia vzťahy neupravené zmluvou, avšak z tohto, ani z iného ustanovenia
zmluvy nevyplýva, že by tieto listiny boli odovzdané žalovanej a že by na znak súhlasu boli podpísané.
Nielen z úradnej činnosti súdu prvej inštancie bolo známe, že vyhlásenie o oboznámení sa s VOP, OP
a ďalšími listinami slúži predovšetkým záujmom veriteľa, pretože oboznámenie sa s niekoľko desiatok
stranovými VOP či OP pri podpise zmluvy je prakticky nereálne. Uviedol, že ak malo ísť o dohodu dvoch

zmluvnýchstrán(vdanomprípadeomožnostiveriteľažiadaťpredčasnúsplatnosťúveru),ktorávyžaduje
súhlasný prejav oboch strán, bolo potrebné vyžadovať, aby takáto dohoda bola podpísaná spotrebiteľom
na znak súhlasu. Ak takáto dohoda mala byť obsiahnutá v inej listine (v danom prípade podľa tvrdenia
žalobcu v OP), bolo potom potrebné vyžadovať, aby aj takáto iná listina bola na znak súhlasu podpísaná.

6. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že dohoda medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou o možnosti žiadať predčasné splatenie úveru nebola platne uzavretá.
Za tohto stavu aj vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru súd prvej inštancie nepovažoval za platné,
keďže bolo vykonané v rozpore so zákonom (konkrétne s § 565 OZ). Na uvedenom závere nemenila ani
skutočnosť, že právny predchodca žalobca splnil podmienky na predčasné zosplatnenie úveru v zmysle

§ 53 ods. 9 OZ, keďže na ich splnenie možno prihliadať len v spojení s dohodou podľa § 565 OZ. Ak úver
nebol platne zosplatnený, v čase postúpenia pohľadávky nebola ešte celá pohľadávka splatná, preto
postúpenie pohľadávky bolo vykonané v rozpore s cit. § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., ktorý výslovne
zakazuje postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru, ak nie sú splnené podmienky upravené v
tomto ustanovení. Po zohľadnení vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobca nie je

aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby.7. Keďže v konaní nebolo preukázané, že žalobca platne nadobudol pohľadávku uplatnenú v tomto
konaní od jeho právneho predchodcu, súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu.

8. Výrok o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s ust. § 262 ods. 1
CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaná ako strana, ktorá mala vo veci plný úspech, by mala
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100%. Žalovaná si však žiadne trovy neuplatnila
a ani zo spisu nevyplýva, že by jej nejaké trovy vznikli, preto súd prvej inštancie žalovanej nárok na

náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.

9. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote, v celom rozsahu, odvolanie žalobca. Svoje
odvolanie právne odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Žalobca poukázal na ust. Čl.
16 ods. 1 CSP, § 52 ods. 2 OZ, § 524 ods. 1 OZ, § 565 OZ, § 273 ods. 1 OZ a § 506 OZ.
Žalobcapoukázalnaskutočnosť,žeObchodnépodmienky(ďalejlen,,OP“)bolineoddeliteľnousúčasťou

Zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná mala pri podpise Zmluvy možnosť sa s ich obsahom
oboznámiť a v prípade, že z ich ustanoveniami nesúhlasila, Zmluvu vôbec nepodpísať. Žalobca sa
nestotožnil s tvrdením, že uvedený právny vzťah treba posudzovať podľa ust. § 52 ods. 2 OZ a preto
nemožno časť obsahu Zmluvy určiť odkazom na OP, nakoľko tento inštitút je upravený výlučne v
ustanoveniach obchodného práva. Ustanovenie § 52 ods. 2 OZ stanovuje povinnosť v prípade konfliktu

právnych predpisov prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, avšak v žiadnom prípade
nesubsumujeúpravuspotrebiteľskýchzmlúvvýlučnepodObčianskyzákonník.Nakoľkomožnosťúpravy
časti obsahu zmluvy je upravená v Obchodnom zákonníku, použijú sa ustanovenia Obchodného
zákonníka. Podotkol, že žiadna norma spotrebiteľského práva Slovenskej republiky alebo Európskej
únie nevyžaduje, aby spotrebiteľská zmluva bola vyhotovená ako jediný dokument, resp. aby každá

časť takého dokumentu bola osobitne podpísaná. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci
Home Credit C-42/15. Na základe uvedeného žalobca zastával názor, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko v konaní bolo nielen
predloženými listinnými dôkazmi, ale aj vykonanými skutkovými tvrdeniami preukázané, že žalovaná
bola v čase postúpenia pohľadávky, napriek písomnej výzve postupcu, v omeškaní. Právny predchodca

žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čím mu zároveň vznikol voči žalovanej nárok domáhať sa
poskytnutých finančných prostriedkov. Na základe citovaných zákonných ustanovení ako aj zmluvných
dojednaní sa žalobca nestotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku. V predmetnom konaní bolo
nesporne preukázané, že žalobca (resp. postupca) a žalovaná sa dohodli na možnosti zosplatnenia tak,
ako to predpokladá ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Predmetná dohoda je v zmysle Zmluvy platná

a účinná, nakoľko žalovaná svojím podpisom potvrdila, že si Zmluvu prečítala, jej obsahu porozumela
a preukázateľne s citovaným znením OP súhlasila. Poukázal na skutočnosť, že skutkové tvrdenia
neboli protistranou popreté v zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP, bolo ich podľa názoru žalobcu potrebné
považovať za tzv. nesporné skutkové tvrdenia, na základe čoho bolo v konaní potrebné uzavrieť, že
je nesporným skutkovým tvrdením, že žalobca a žalovaná si predmetný postup dohodli a žalovaná s

predmetným postupom súhlasila. Postup podľa § 295 CSP sa žiadnym spôsobom nemôže vzťahovať
na prejednávanú vec, nakoľko v zmysle odbornej literatúry ako aj rozsiahlej judikatúry Súdneho dvora
EurópskejÚnietotoustanovenieoprávňujesúdynaskúmanienekalýchobchodnýchpraktíkdodávateľov
ex offo, teda aj v prípade, že to spotrebiteľka vzhľadom na svoje postavenie v spore nenavrhla. Práve
naopak, povinnosť skutkových tvrdení (vrátane popretia skutkových tvrdení) spotrebiteľa nemožno

takýmto spôsobom nahrádzať ingerenciou štátnej moci, nakoľko takýto výklad by viedol k absurdnej
situácii, kedy by spotrebiteľka v postavení žalobcu ani nemusela v žalobe uvádzať, čoho sa domáha a v
postavení žalovanej sa ani nemusí zúčastňovať na konaní, nakoľko všetky formy procesnej obrany by v
jeho mene vykonával súd alebo iný orgán ex offo. Uvedený postup je v príkrom rozpore s požiadavkou
na nezávislý a nestranný súd, nakoľko žalobca ako procesná strana de facto nesúperí so žalovanou ako

s protistranou, ale so samotným súdom. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu
preskúmal a v zmysle ust. § 388 CSP ho zmenil tak, že vyhovie žalobe, resp. v zmysle ust. § 389 ods.
1 CSP ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúcev zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
CSPacontrario)stým,žemiestoačasvyhláseniarozsudkuoznámilnaúradnejtabulyawebovejstránke
Krajského súdu v Prešove dňa 09.12.2021 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejedná vec v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať, nemusí byť pritom daná odpoveď na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS/78/05).

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či súd prvej

inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či svoje
rozhodnutie riadne odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí
byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré
majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II. ÚS/78/05). Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo

zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na
týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k
odvolacím námietkam poukazuje na ust. § 387 ods. 2 CSP.

14. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza odvolací
súd nasledovné.

15. K odvolacej námietke, že skutkové tvrdenia žalobcu neboli protistranou popreté a v zmysle ust.
§ 151 ods. 1 CSP ich bolo potrebné považovať za tzv. nesporné skutkové tvrdenia, ktoré nie je

potrebné preukázať ďalšími listinným, prípadne inými dôkazmi, odvolací súd uvádza, že súd prvej
inštancie v prvom rade správne pristúpil k vyhodnocovaniu toho, či aktívna hmotnoprávna legitimácia
svedčí samotnému žalobcovi. Bez akýchkoľvek pochybností a právnych polemík je zrejmé, že aktívna
vecná legitimácia patrí medzi základné procesné podmienky. Posudzovanie aktívnej vecnej legitimácie
nesúvisí s ust. § 151 ods. 1 CSP ohľadne skutkových tvrdení strany, ktoré má protistrana výslovne

poprieť, resp. súd považovať za sporné, či nesporné. V danej veci je potrebné zohľadniť jednu zo
základných zásad Civilného sporového konania, a to materiálny korektív prejednacej zásady. V rámci
materiálnych korektívov prejednacej zásady, jedným z podstatných je aj ust. § 185 ods. 2 a 3 CSP. V
zmysle ust. § 185 ods. 3 tento jednoznačne stanovuje, že súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy
na zistenie, či sú splnené procesné podmienky. V danom prípade sa jednoznačne jedná o procesnú

podmienkuasúdprvejinštanciebolplneoprávnenývzmyslecitovanéhomateriálnehokorektívupristúpiť
k preskúmaniu základnej procesnej podmienky, akou je aktívna vecná legitimácia a túto následne
aj vyhodnotiť a urobiť z nej právne závery. Skutočnosť, či protistrana, žalovaná, danú skutočnosť
popieralaalebonepopieralavkontradiktórnomspore,hráúlohuminimálnu,resp.úlohuzohrávaťnemusí,
keďže súd môže aj bez návrhu pristúpiť k preskúmaniu jednotlivých procesných podmienok. Je úlohou

samotného žalobcu, aby preukázal, že je oprávnený podať takú žalobu, ktorá spĺňa všetky predpoklady
v rámci podmienok konania na to, aby takáto žaloba mohla byť podaná a aby mu zároveň teoreticky
v konaní zaručovala úspešnosť. Nie je v tomto prípade žiadnou povinnosťou žalovanej brániť sa
voči žalobe, ktorá nespĺňa základné predpoklady pre svoj úspech v zmysle nenaplnenia procesných
podmienokatoutoskutočnosťoujepovinnásasúdprvejinštanciezaoberaťbezohľadunaaktivitudruhej

sporovej strany. Je totiž v kontradiktórnom spore s materiálnymi korektívmi (akým je aj civilné sporové
konanie) neprípustné, aby súdy priznávali akékoľvek uplatnené nároky žalobcov len na základe toho,
že protistrana sa procesne nebráni, resp. takto uplatnené nároky nenamieta. Súd prvej inštancie tak
nenarušil kontradikórnosť sporu.

16. K druhej odvolacej námietke žalobcu, že obchodné podmienky sú v európskom právnom prostredí,
vrátane Slovenskej republiky, štandardnou a všeobecne akceptovateľnou súčasťou zmlúv a dojednanie
časti obsahu zmluvy v obchodných podmienkach nevylučuje ani vnútroštátne či únijné právne predpisy,
týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, odvolací súd uvádza, že je zrejmé, že v danom prípade boli zmluvnépodmienky dodávateľom vopred pripravené a nebolo možné zo stany spotrebiteľa meniť ich obsah.
Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli podrobené aj zmluvné dojednania majúce
charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa. Pritom by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že spotrebiteľ je slabšou
zmluvnou stranou či už z dôvodu neinformovanosti alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť
zmenu už vopred naformulovanej zmluvy. Pokiaľ ide o samotné všeobecné obchodné podmienky
a ich jednotlivé dojednania, odvolací súd je toho názoru, že zakotvenie tak podstatnej zmluvnej
podmienky, akým je zosplatnenie pohľadávky a zároveň existencia finančných nárokov dodávateľa do

textuvšeobecnýchobchodnýchpodmienok,oakýprípadidevprejednávanejveci,jenekalouobchodnou
praktikou už len z dôvodu, že tieto podmienky obsahujú rozsiahly text, pričom spotrebiteľ pri uzatváraní
zmluvy reálne nemá ani najmenšiu možnosť sa s takýmito podmienkami oboznámiť a uvedomiť si
ich dôsledky. Preto takémuto konaniu dodávateľa nemožno priznať právnu ochranu, nakoľko takýmto
konaním si môže dodávateľ vymôcť aj podmienky, ktoré výrazne zhoršujú postavenie spotrebiteľa oproti
dodávateľovi. Preto vychádzajúc z vyššie uvedeného, dohoda medzi právnym predchodcom žalobcu

a žalovanou o možnosti predčasného splatenia úveru nebola platne uzavretá. Na uvedenom závere
nič nemení ani skutočnosť, že právny predchodca žalobcu splnil podmienky na predčasné zosplatnenie
úveru podľa § 53 ods. 9 OZ, keďže na ich splnenie možno prihliadať len v spojení s dohodou podľa ust. §
565 OZ. Zároveň, keďže úver nebol platne zosplatnený, k postúpeniu pohľadávky došlo v čase, keď celá
pohľadávka splatná ešte nebola, a preto postúpenie pohľadávky bolo vykonané v rozpore s § 17 ods. 1

zákonač.129/2010Z.z.Odvolacísúdeštepoznamenáva,žesamotnévšeobecnéobchodnépodmienky
aj v tomto prípade predstavujú rozsiahly text, ktorý je pre bežného spotrebiteľa na porozumenie náročný.
Ide o text pripravený dodávateľom, a to bez možnosti zmeniť jeho obsah. Z uvedeného dôvodu existuje
nezanedbateľné riziko, že spotrebiteľ si nebude v čase uzatvorenia zmluvy vedomý svojich zmluvných
povinností a zaviaže sa k splneniu povinností pri znalosti, ktorej by k uzavretiu zmluvy nepristúpil. Ďalej

nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že všeobecné obchodné podmienky spotrebiteľ nepodpisuje,
nemožno tak preto dospieť k záveru, že o prejavení súhlasu žalovanej s ich obsahom došlo. Aj v danom
prípade obchodné zmluvné podmienky tvoriace prílohu, tak ako boli žalobcom predložené, nie sú
spotrebiteľom podpísané.

17. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok
o trovách konania.

18. Preto odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, ods. 2 CSP napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396
ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP a ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom
takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní úspech nemal. Preto nemá právo
na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila. Žiadne

trovy jej zo spisu ani nevyplývajú, preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu
nepriznal.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne /(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).