Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2019

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 30C/70/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317219919
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Detvaiová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:2317219919.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Detvaivou, v právnej veci žalobcu: M. B., C..:

XX.XX.XXXX, D. S. I.D. XXX, zast.: Občianske združenie Riešime a vyriešime, Kaplnská 1218/19, 925
22 Veľké Úľany, IČO: 52 152 316 proti žalovaným: 1. DUPOS dražobná, spol. s r.o., Tamaškovičova
17/2742, Trnava, IČO: 36 233 935, zast.: PETKOV & Co s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO:
50 430 742, 2. Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zast.: AK JUDr.
Marek Hic, s.r.o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/20B, Martin, IČO: 36 865 036, 3. Reality, s.r.o.,
Novozámocká 55, Nitra, IČO: 47 062 894, o zaplatenie 7.241,65 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

III. Súd žalovanému v 3. rade náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 5.12.2017 domáhal určenia neplatnosti dražby,
ktorej predmetom bola vydražená nehnuteľnosť v okrese: V., obec: I., katastrálne územie: I., zapísaná
na LV č. XX ako: parcely registra C, parc. č.: 711/9, zastavané plochy a nádvoria, výmera: 481 m2, parc.

č.: 711/22, záhrady, výmera: 442 m2, parc. č.: XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, výmera 85 m2,
parc. č.: XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, výmera: 47 m2, parc. č.: XXX/XX, zastavané plochy a
nádvoria, výmera: 15 m2, parc. č.: XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, výmera: 23 m2, rodinný dom
súpisné číslo: XXX stojaci na parc. č.: XXX/XX, iná budova stojaca na parc. č.: XXX/XX, iná budova
stojaca na parc. č.: XXX/XX, iná budova stojaca na parc. č.: XXX/XX. žalobca ako dlžník - spotrebiteľ
mal úver od veriteľa na základe zmluvy o hypotekárnom úvere zo dňa 13.5.2014. Žalobca v žalobe
uviedol, že na základe návrhu veriteľa uskutočnil dražobník dňa 11.9.2017 dražbu vyššie uvedených

nehnuteľností, ktoré boli vo vlastníctve žalobcu, priebeh dražby osvedčil JUDr. Peter Opatovský, notár,
sídlo Trnava, v notárskej zápisnici N 1145/2017, NCRIs 31681/2017 a na základe tejto dražby boli
vyššie uvedené nehnuteľnosti licitátorom priklepnuté do vlastníctva vydražiteľovi. Podľa § 21 ods. 2
zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách „V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej
zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá
na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti
dražby zaniká, ak sa neuplatni do troch mesiacov odo dňa príklepu....“ Deň príklepu bol 11.9.2017, túto

žalobu podávam ešte pred 11.12.2017. Čo sa týka porušení zákona o dražbách, upozorňujem najmä
na nasledovné: vyvolávacia cena za nehnuteľnosti bola 43.400 EUR, určená znaleckým posudkom: Ing.
Lenka Ďurechová, znalecký posudok č. 116/2017 zo dňa 23.05.2017. Tento znalecký posudok vykazuje
viaceré pochybenia. V čase keď som bral ako dlžník spotrebiteľ úver od veriteľa, teda v roku 2015 bolaznaleckým posudkom stanovená cena nehnuteľností vo výške 45.700 EUR. Po dvoch rokoch, akurát v
čase dražby, má byt' zrazu cena tej istej nehnuteľnosti nižšia, teda 43.400 EUR. Je známym faktom, že
ceny nehnuteľností stále stúpajú, teda aj cena za nehnuteľnosti mala byť v čase dražby určite vyššia ako

45.700 EUR. Cena nehnuteľností na dražbe však bola naopak nižšia ako bola cena za nehnuteľnosti dva
roky pred dražbou, čo znamená, že cena nehnuteľností na dražbe bola v rozpore s právnymi predpismi,
v rozpore s trhovou cenou nehnuteľností, v rozpore so všeobecnou hodnotou nehnuteľností v danom
čase a mieste dražby. Počas dražby tak došlo k porušeniu § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách,
podľa ktorého: „Dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a

čase konania dražby.“, ktoré je o to závažnejšie, že finálna suma na dražbe za nehnuteľnosti bola len
39.060 EUR. Počas dražby bola vyvolávacia cena 43.400 EUR (čo ako je uvedené vyššie je v rozpore s
právnymi predpismi). Počas dražby však ešte došlo k zníženiu ceny za nehnuteľnosti, pod vyvolávaciu
cenu, a nehnuteľnosti sa finálne predali/priklepli za sumu 39.060 EUR. Toto zníženie ceny je v rozpore
s právnymi predpismi, v rozpore s tým, že predmet dražby sa má predať za čo najvyššiu sumu. Navyše
k notárskej zápisnici o priebehu dražby nie je pripojená zmluva o výkone dražby medzi veriteľom a

dražobníkom, čo činí dražbu nepreskúmateľnou, rozpornou s právnymi predpismi a nepreskúmateľnou
osobitne pre vlastníka nehnuteľností - spotrebiteľa - žalobou, prípadne aj iných dotknutých osôb. Ďalšie
pochybenie a porušenie právnych predpisov je v tom, že znalecký posudok použitý na dražbe mi nebol
nikdy doručený na vyjadrenie, námietky alebo pripomienky. Nikdy som nebol nijakým spôsobom s týmto
znaleckým posudkom oboznámený. Objektívne som tak nikdy nemal nijakú možnosť zasiahnuť do

určovania ceny nehnuteľností, napriek tomu, že v tom čase som bol jej jediný vlastník a napriek tomu,
že som bol v zmluvnom vzťahu ako dlžník - spotrebiteľ s veriteľom. Ako spotrebiteľ som tak nemal
absolútne nijakú možnosť ovplyvniť čo i len určenie vyvolávacej ceny za moje nehnuteľnosti na dražbe,
čím došlo k porušeniu mojich práv ako vlastníka nehnuteľností a osoby dotknutej dražbou. Počas dražby
tak došlo k porušeniu § 12 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého: „Dražobník zašle

vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.“.
Popieramplatnosťprevodumojich nehnuteľnostínazákladedražby.Prevodnehnuteľnostípodľadražby
porušuje moje vlastnícke právo, čím reálne prichádzam o možnosť užívania môjho majetku - domu,
prichádzam o možnosť bývania vo vlastnom dome a stávam sa bezdomovcom. Príklepom na dražbe je
navyše v právnej neistote aj vydražiteľ, nakoľko v súčasnosti je v domnení, že je oprávneným vlastníkom

nehnuteľností, že tieto môže užívať a prípadne aj predať. Navyše vydražiteľom je realitná spoločnosť
a je tak takmer isté, že nehnuteľnosti chce predať, napriek existujúcemu právnemu stavu, teda stavu,
v ktorom dochádza k porušovaniu môjho ústavného práva vlastniť majetok. Predaním nehnuteľností sa
tak dostanú do právnej neistoty aj všetky osoby, ktoré by v budúcnosti chceli nehnuteľnosti kúpiť. V
právnej neistote je aj veriteľ, ktorý je v domnení, že výťažok z dražby môže použiť na splatenie mojich

dlhov a to vo výške sumy, ktorá mu má byt' vyplatená podľa dražby. Vzhľadom na vyššie uvedené je
tu naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dražby, resp. na určení či tu došlo alebo nedošlo k
porušeniu mojich vlastníckych práv. Som vo veľmi zlej finančnej situácii. Po dražbe som sa stal prakticky
bezdomovec, resp. do času kým súd rozhodne mi to hrozí. Suma vydražená na dražbe nestačila ani
na vyrovnanie môjho dlhu voči veriteľovi, navyše iná ešte aj iné dlhy, napr. voči spoločnosti PROFI

CREDIT Slovakia, s.r.o,, (úverová zmluva č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX). Je
dosť možné, že budem musieť počas tohto súdneho konania požiadať o osobný bankrot.

2. Podaním žalobcu doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.3.2018 žalobca doplnil žalobu a rozšíril žalobný
petit. Žiadal, aby súd určil, že I. zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.5.2014 zo žalovaným (Slovenskou

sporiteľnou, a.s.) je neplatná a II. dobrovoľná dražba, ktorej predmetom bolo vlastníctvo žalobcu
zapísaných na LV č. 48 katastrálneho územia Košúty, obec Košúty, okres Galanta - parcely registra
„C“ evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo XXX/XX Záhrady vo výmere 442 m2, parcelné číslo
XXX/X Zastavané plochy a nádvoria vo výmere 481 m2, parcelné číslo XXX/XX vo výmere 85m2 a
parc.č. XXX/XX vo výmere 47 m2, parc.č. XXX/XX vo výmere 15 m2 a parc.č XXX/XX vo výmere 23

m2 Zastavané plochy a nádvoria a stavby súpisné číslo 459 na parcele číslo XXX/XX rodinný dom, je
neplatná.

3. Žalovaný v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že predmetom dražby boli
nehnuteľnosti špecifikované v žalobe. Žalovaný v 1. rade ako dražobník si splnil aj svoju zákonnú

povinnosť, vyplývajúcu mu z § 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. (ďalej aj ako „ZoDD“) a zabezpečil
ohodnotenie predmetu dražby prostredníctvom znaleckého posudku č. 116/2017 vypracovaného
znalcom Ing. Lenkou Ďurechovou (čo nepochybne vyplýva i zo str. 3 notárskej zápisnice, ktorou bol
osvedčený priebeh dražby). Ak žalobca v žalobe namieta výšku všeobecnej hodnoty predmetu dražby,resp. ak namieta, že znalec pri vypracovaní znaleckého posudku nepostupoval správne, sama táto
skutočnosť, ak by sme aj pripustili, že znalecký posudok je nesprávny (čo žalovaný v 1. rade samozrejme
nevie posúdiť), táto skutočnosť nezakladá porušenie ustanovení ZoDD zo strany žalovaného v 1. rade,

pretože tento žiadnu zo svojich zákonných povinností nezanedbal. Naopak, žalovaný v 1. rade ako
dražobník si svoju povinnosť vyplývajúcu mu z § 12 ods. 1 ZoDD „do bodky“ splnil. Už zo znenia §
12 ods. 1 ZoDD, je zrejmé, že úlohou dražobníka nie je vykonať ohodnotenie, ale zabezpečiť ho, teda
vybrať znalca oprávneného v zmysle zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zodpovednosť dražobníka sa v týchto prípadoch obmedzuje

na tzv. culpa in eligendo, teda za chybu pri výbere osoby na vykonanie tejto činnosti. Takýto výklad je v
súlade so všeobecnou úpravou zodpovednosti v podobných prípadoch. Žalobca v žalobe ani netvrdí, že
by osoba, ktorá vypracovala znalecký posudok, ktorý bol podkladom pre uskutočnenie dražby, nebola
znalcom alebo by bola zjavne nespôsobilou na svoju úlohu. Žalovaný v 1. rade potom neporušil týmto
postupom svoje povinnosti a nemôže zodpovedať za to, ako znalec vykonal túto svoju úlohu. Už len nad
rámec toho ale treba poukázať na skutočnosť, že prípadné nesprávne ohodnotenie predmetu dražby a

na to nadväzujúce najnižšie podanie nezakladá podľa judikatúry (porov. R 124/2014) dôvod neplatnosti
dražby, ale len nárok na náhradu škody. Nemožno tiež opomenúť, že k otázke (ne)platnosti dražby v
dôsledku stanovenia hodnoty predmetu dražby sa vyjadril už aj NS SR vo svojom uznesení, sp. zn. 3
Cdo 233/2010, zo dňa 3.10.2013. Záver NS SR je v tomto smere jednoznačný: „Pokiaľ ide o určenie
ceny predmetu dražby, dovolací súd považuje za správny záver odvolacieho súdu, že určenie výšky

ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby.“ Či došlo pri vypracovaní znaleckého
posudku k porušeniu zákonných povinnosti znalca, ktoré mu ukladá zákon o znalcoch - napr. povinnosť
vyplývajúca z § 16 ods. 2 zákona o znalcoch, v zmysle ktorého je znalec povinný vykonávať znaleckú
činnosť okrem iného aj riadne - je otázkou, ktorú nie je súd oprávnený skúmať v konaní o určenie
neplatnosti dražby. Ak sa žalobca domnieva, že konaním znalca bol ukrátený na svojich majetkových

právach, má k dispozícii iný prostriedok právnej ochrany, prostredníctvom ktorého, ak sa preukáže,
že znalec pri vypracovaní znaleckého posudku skutočne porušil svoje zákonné povinnosti, v dôsledku
čoho vznikla žalobcovi škoda, môže si túto účinne uplatniť v inom konaní priamo voči znalcovi. Na
dôvažok žalovaný v 1. rade dodáva, že žalobca ako predchádzajúci vlastník predmetu dražby počas
dražobného procesu nijakým spôsobom nespochybňoval správnosť znaleckého posudku v zákonnej

prekluzívnej lehote vyplývajúcej z § 12 ods. 5 ZoDD a teda ani výšku v posudku znalcom stanovenej
všeobecnej hodnoty predmetu dražby. Vzhľadom na preklúziu lehoty uvedenej v § 12 ods. 5 ZoDD
v súčasnosti nie je žalobca oprávnený voči žalovanému v 1. rade akýmkoľvek spôsobom (napr. v
konaní o určenie neplatnosti dražby) namietať znalcom stanovenú všeobecnú hodnotu predmetu dražby,
resp. požadovať vyhotovenie nového znaleckého posudku. Keďže žalobca v zmysle vyššie uvedeného

ustanovenia ZoDD v zákonnej lehote nevzniesol u žalovaného v 1. rade námietky proti ohodnoteniu
predmetu dražby, a ani nepožiadal o vyhotovenie znaleckého posudku iným znalcom, žalovaný v 1. rade
ako dražobník nemal dôvod spochybňovať, resp. zaoberať sa spochybnením správnosti znaleckého
posudku vypracovaného znalkyňou Ing. Ďurechovou a správnosťou v ňom stanovenej všeobecnej
hodnoty predmetu dražby.

4. Nedôvodné sú aj námietky žalobcu vo vzťahu k údajne nezákonnej výške ceny dosiahnutej
vydražením predmetu dražby v sume 39.060 EUR. ZoDD v § 16 ods. 6 stanovuje výšku najnižšieho
podania. Nikde v ZoDD nie je obsiahnutá norma, ktorá by stanovovala výšku, za ktorú sa má
nehnuteľnosť ako predmet dražby vydražiť. V danom prípade bol predmet dražby vydražený za 90%

hodnoty určenej znaleckým posudkom, pričom v rámci dražby (ktorá bola opakovanou dražbou) došlo
k znižovaniu najnižšieho podania, ktoré bolo pôvodne stanovené vo výške 100% hodnoty predmetu
dražby. Išlo o opakovanú dražbu, a teda najnižšie podanie dovolené § 16 ods. 6 ZoDD mohlo byť ešte
nižšie - a síce 32.550 EUR. Litera § 16 ods. 6 ZoDD bola v rámci dražby naplnená. K porušeniu ZoDD
ani v tomto prípade neprišlo.

5. Podľa § 20 ods. 13 ZoDD: „Ak ide o dražbu bytu, domu, inej nehnuteľnosti, podniku alebo jeho
časti alebo ak najnižšie podanie hnuteľných vecí, práv a iných majetkových hodnôt presiahne sumu
33 193,92 eura, musí byť priebeh dražby osvedčený notárskou zápisnicou, v ktorej notár uvedie aj
povinnosť predchádzajúceho vlastníka podľa § 29 ods. 2 prvej vety.“ Podľa § 24 ods. 8 ZoDD: „Ak

sa priebeh dražby osvedčuje notárskou zápisnicou, na obsah notárskej zápisnice platia ustanovenia
odsekov 2 až 7 obdobne.“ Náležitosti a súčasti notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh dobrovoľnej
dražby sú stanovené expressis verbis v ZoDD. A to či už s poukazom na § 24 ods. 8 ZoDD, ktorý
v sebe obsahuje normu, ktorá stanovuje povinnosť obdobného použitia § 24 ods. 2 až 7 ZoDD privyhotovovaní notárskych zápisníc, alebo na iných miestach v ZoDD (napr. 17 ods. 8 in fine ZoDD
podľa ktorého: „V prípade účasti notára na dražbe (§ 20 ods. 13) je rovnopis oznámenia o dražbe
prílohou osvedčeného odpisu notárskej zápisnice.“). Zo žiadneho ustanovenia ZoDD nevyplýva pre

žalovaného v 1. rade ako dražobníka povinnosť pripojiť k notárskej zápisnici o priebehu dražby zmluvu
o výkone dražby uzatvorenú medzi dražobníkom a navrhovateľom dražby. Žalobca v časti žaloby, v
ktorej namieta nepripojenie zmluvy o výkone dražby uzatvorenú medzi dražobníkom a navrhovateľom
dražby k notárskej zápisnici o priebehu dražby, vôbec nezohľadnil skutočnosť, že nikoho nemožno nútiť,
aby konal niečo, čo zákon neukladá (čl. 2 ods. 3 Ústavy SR). Ak žalovaný v 1. rade takúto zákonnú

povinnosť nemá (nemal), nemožno jej splnenie od neho požadovať, tobôž nemožno odvodzovať od
nesplnenia neexistujúcej zákonnej povinnosti neplatnosť dražby. Zmluva o vykonaní dražby je navyše
listinou, ku ktorej má (a mal) žalobca ako predchádzajúci vlastník predmetu dražby objektívne prístup, a
topredovšetkýmsprihliadnutímna§8ods.2ZoDD.Argumentáciažalobcuonepreskúmateľnostidražby
potom vo svetle uvedeného neobstojí a je výsostne účelová. Rovnako nedôvodné sú tiež námietky
žalobcu týkajúce sa nedoručenia mu znaleckého posudku č. XXX/XXXX zo dňa 23.05.2017 žalovaným

v 1. rade. Znalecký posudok bol žalobcovi riadne [v súlade s § 10 ods. 1 ZoDD v spojení s § 106 ods.
1 písm. a) CSP a § 111 ods. 3 CSP] doručený poštovou zásielkou na adresu jeho trvalého pobytu (t. j.
adresu, ktorú sám žalobca uviedol aj vo svojej žalobe). Fikcia doručenia znaleckého posudku v zmysle
§ 111 ods. 3 CSP nastala dňom 11.7.2017, kedy sa zásielka adresovaná žalobcovi, ktorej obsahom bol
znalecký posudok, vrátila žalovanému v 1. rade ako „neprevzatá v odbernej lehote“. Žalovaný v 1. rade

považuje žalobu žalobcu za nedôvodnú a navrhuje, aby ju súd zamietol a aby žalovanému v 1. rade
priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

6. Žalovaný v 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že podanie označené ako
žaloba, ktoré by v prípade jeho obsahovej úplnosti mohlo byť žalobou, nie je podaním úplným a

riadnym. Výlučne z dôvodu právnej opatrnosti žalovaný v 2. rade popiera všetky skutkové a právne
tvrdenia en bloc. Podanie žalobcu okrem iného neobsahuje základnú náležitosť, ktorou je zrozumiteľný
a dostatočne určitý žalobný návrh. Ak sa pôvodca podania domáha určenia, že navrhujem, aby súd
rozhodol tak, že dražba je neplatná, je takýto návrh neurčitý a materiálne nevykonateľný, uvedený
„návrh“ neobsahuje žiaden individualizačný znak, ktorý by identifikoval konkrétnu dražbu, neplatnosti

ktorej sa pôvodca podania domáha. Žalovaný v 2. rade považuje za potrebné vyjadriť sa k procesným
podmienkam konania, resp. procesným predpokladom konania, splnenie ktorých je conditio sine qua
non vo vzťahu k možnosti súdu konať vo veci samej, resp. k preskúmavaniu žaloby z hľadiska
prípadných hmotnoprávnych nárokov. Z § 132 ods. 1 CSP vyplýva ako povinnosť tvrdenia, tak aj
povinnosť dôkazná, pričom splnenie povinnosti tvrdenia podmieňuje splnenie povinnosti dôkaznej a je

predpokladom na to, aby účastník (strana) mohol uvažovať o unesení dôkazného bremena. Uvedené
(všeobecné) ustanovenie je v prípade konania, ktorého predmetom je návrh na určenie dobrovoľnej
dražby, doplnené ustanovením špeciálnym (§ 21 ZoDD), ktoré vo vzťahu k takémuto typu konania
stanovuje i ďalšie procesné povinnosti, ktoré je žalobca v takomto konaní povinný splniť. Žalobca sa
domáha určenia neplatnosti dražby, k uvedenému je potrebné uviesť, že určenie neplatnosti dražby je

určenie špecifickej právnej skutočnosti (t.j. nie je to určenie existencie práva alebo právneho vzťahu),
tohto určenia sa môže domáhať iba zákonom kvalifikovaný subjekt a to podľa osobitnej právnej normy,
ktorá je obsiahnutá v ustanovení § 21 ods. 2 ZoDD (V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej
zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá
na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti

dražbyzaniká,aksaneuplatnídotrochmesiacovododňapríklepuokremprípadu,akdôvodyneplatnosti
dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom
má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného
predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade
spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23)), jedná sa teda

o žalobu v zmysle ustanovenia § 137 pís. d) CSP v spojitosti s ustanovením § 21 ods. 2 ZoDD (Žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.).
Žaloba na určenie platnosti (neplatnosti) dobrovoľnej dražby je teda žalobou na určenie existencie/
neexistencie špecifickej právnej skutočnosti, pričom sa jedná o neplatnosť návrhovú, t.j. je potrebné sa
jej, v stanovenej lehote, dovolať a to podaním návrhu na súde (žalobou podľa ustanovenia § 21 ods. 2

ZoDD). Uvedené vyplýva z právnych noriem uvedených v ustanovení § 21 ods. 2 ZoDD, ktoré stanovujú
ako to, že neplatnosti sa treba dovolať - a to požiadaním na súd (môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola
dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby) - tak i to, že v prípade, ak sa
ten, kto tvrdí, že bol dotknutý na svojich právach, uvedeného na súde v stanovenej, PREKLUZÍVNEJlehote nedovolá, toto právo zanikne (Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa
neuplatní do troch mesiacov..). Zákon (§ 21 ods. 2 ZoDD) stanovuje podmienky, ktoré musia byť splnené
(skutočnosti, ktoré majú byť tvrdené a preukázané), ak má byť žaloba procesne spôsobilá na meritórne

prejednanie,resp.prípadnevecneopodstatnená.Uvedenýmipodmienkamisú:I.spochybnenieplatnosti
záložnej zmluvy alebo tvrdené porušenie ustanovení tohto zákona (t.j. zákona č. 527/2002 Z.z. - o
dobrovoľných dražbách), II. preukázanie toho, že tým (ad I.) bol žalobca dotknutý na svojich právach
(t.j. jedná sa o podmienky kumulatívne). Toto civilné súdne konanie je konaním návrhovým, sporovým a
kontradiktórnym, predpokladom úspechu v takomto konaní je skutočnosť, že si žalobca splní povinnosť

tvrdenia, povinnosť dôkaznú a zároveň označenými dôkazmi resp. ich vykonaním dôjde k uneseniu
dôkazného bremena ohľadom (jeho) skutkovo a právne významných tvrdení vo vzťahu ku konaniu. Je
výlučne na žalobcovi, aby uniesol ako bremeno tvrdenia, tak i dôkazné bremeno vo vzťahu k predmetu
konania. Žalovaný v 2. rade tiež poukazuje na to, že v konaní je potrebné tvrdiť a preukázať vecnú
legitimáciu strán konania. Ak nie je v podaní obsiahnutý riadny žalobný návrh, nie je možné skúmať
vecnú legitimáciu strán, čo vylučuje možnosť byť s takýmto "podaním" úspešný. Rovnako podstatnou

skutočnosťou je skutočnosť, že v žalobe je produkovaných viacero rôznych tvrdení, odvolávajúcich
sa na rôzne skutočnosti, uvedené tvrdenia však nie sú žiadnym spôsobom relevantné. Žalobca si (v
procesne nevyhnutnom rozsahu) nesplnil ani povinnosť riadneho tvrdenia, ani povinnosť dôkaznú a
preto nemôže uniesť ani bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno a nemôže byť so svojim "podaním"
úspešný. Žalovaný v 2. rade sa nemôže bližšie a v úplnosti vyjadriť k právne i skutkovo významným

a preukázaným tvrdeniam žalobcu, pretože v žalobe absentujú údaje uvedeného charakteru, t.j. v
podstatnej miere absentujú reálne odôvodňujúce skutočnosti, reálne skutkové a právne okolnosti, ktoré
sú v konaní, ktorého právnym základom je ustanovenie § 21 ZoDD, relevantné. Žalovaný poukázal na
to, že právne relevantné tvrdenia v zmysle ustanovenia § 21 ZoDD sú také, ktorými sa tvrdí neplatnosť
záložnej zmluvy alebo porušenie ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z. a zároveň sa tvrdí, že uvedeným

bol žalobca dotknutý na svojich právach (t.j. jedná sa o podmienky kumulatívne). V žalobnom návrhu
čiastočne absentujú tvrdenia vo vzťahu k prvej podmienke, tak predovšetkým úplne absentujú tvrdenia
vo vzťahu k podmienke druhej.

7. Žalobca vo svojom podaní uvádza, že ako dlžník mal úver od veriteľa na základe zmluvy o

hypotekárnom úvere zo dňa 13.5.2014. Na základe návrhu veriteľa uskutočnil dražobník dňa 11.9.2017
dražbu nehnuteľnosti, ktorá bola vo vlastníctve žalobcu, priebeh tejto dražby osvedčil JUDr. Peter
Opatovský, notár, sídlo Trnava v notárskej zápisnici N 1145/2017, NCRIs 31681/2017 a na základe
tejto dražby bola nehnuteľnosť licitátorom priklepnutá do vlastníctva vydražiteľovi, ako dôkazy označuje
zmluvu o hypotekárnom úvere medzi žalobcom a veriteľom zo dňa 13.5.2014, LV č. XX, Notárska

zápisnica JUDr. Peter Opatovský, notár, N 1145/2017, NCRIs 31681/2017. Prvou „námietkou“ je
námietka, že vyvolávacia cena za nehnuteľnosť bola 43.400 EUR, určená znaleckom posudkom
Ing. Lenky Ďurechovej, znalecký posudok č. XXX/XXXX zo dňa 23.5.2017, ktorý namieta z hľadiska
jeho správnosti, ako dôkaz označuje znalecký posudok použitý pre úverový vzťah medzi žalobcom a
veriteľom (znalecký posudok. Ing. Peter Új, číslo posudku 212/2015). Uvedená námietka je i teoreticky

nespôsobilá (bez ohľadu na jej vecnú nesprávnosť) byť relevantným dôvodom, ktorého dôsledkom môže
byť určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v zmysle ustanovenia § 21 ZoDD. Ako už žalovaný v 2. rade
uviedol, spôsobilými tvrdeniami, podmieňujúcimi prípadnú úspešnosť v konaní v zmysle ustanovenia
§ 21 ZoDD, sú tie, ktorými sa tvrdí, že: 1. že boli porušené ustanovenia zákona č. 527/2002 Z.z. -
o dobrovoľných dražbách, 2. zároveň preukázanie toho, že takýmto porušením bol žalobca dotknutý

na svojich právach. Absencia ktorejkoľvek z uvedených skutočností bez ďalšieho implikuje záver, že
nie je splnená povinnosť tvrdenia, logicky nemôže byť splnená ani povinnosť dôkazná a nie je tak
možné uniesť v takomto type konania dôkazné bremeno. Ak žalobca tvrdí, že znalecký posudok nie je
správny, jedná sa o (ním tvrdené) údajné porušenie povinnosti podľa iného predpisu, ako podľa zákona
o dobrovoľných dražbách t.j. nejedná sa o porušenie povinnosti podľa zákona o dobrovoľných dražbách.

Uvedené tak nie je naplnením hypotézy právnej normy, ktorá je právnym základom tohto konania (..ak
boli porušené ustanovenia tohto zákona.. ustanovenie § 21 ods. 2 ZoDD) a uvedená skutočnosť je
tak nespôsobilá predmet konania ovplyvniť. Uvedený záver je konštantne prijímaný i v rozhodovacej
praxi NS SR, poukazujeme na: I. Podľa § 21 ods. 2 veta prvá zák. č. 527/2002 Z.z. v prípade, ak
boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich

právach požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Z naposledy citovaného ustanovenia nepochybne
vyplýva, že v prípade porušenia ustanovení zák. č. 527/2002 Z.z., môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola
dotknutá na svojich právach požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. (Rozsudok NS SR sp.zn. 4Cdo
12/2013 z 28.1.2014) II. Ak ide o výkon záložného práva, veriteľ pred procesom dobrovoľnej dražbyoznamuje dlžníkovi začiatok výkonu záložného práva, a to najmenej 30 dní vopred, ktorá povinnosť
mu vyplýva z § 151l v spojení s § 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka. Porušenie tejto povinnosti
veriteľom síce nie je dôvodom neplatnosti dražby v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. môže však byť

spojené so vznikom zodpovednostného vzťahu veriteľa za spôsobenú škodu (Uznesenie NS SR, sp.zn.
3Cdo 233/2010 z 3.10.2013). V prípade, ak nie je splnená podmienka prvá, je bez reálneho právneho
významu skúmať splnenie podmienky druhej, keďže ak sa netvrdí a nepreukazuje, že došlo k porušeniu
zákona o dobrovoľných dražbách, nie je možné (pojmovo) skúmať dôsledky (takéhoto) neexistujúceho
porušenia.

8. Z § 12 ods. 1 ZoDD bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že obsahom povinnosti, uloženej
dražobníkovi vo vzťahu k ohodnoteniu predmetu dražby nehnuteľnosti, je príkaz zabezpečiť (zaistiť)
ohodnotenie predmetu dražby stanoveným spôsobom, t.j. zabezpečiť ohodnotenie predmetu dražby
znaleckým posudkom. Dražobník svoju povinnosť splnil, a to zákonným spôsobom, keď zabezpečil
ohodnotenie predmetu dražby objednaním znaleckého posudku u odborne spôsobilej osoby - znalca

z odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností, ktorý predmet dražby ohodnotil znaleckým posudkom,
pričom uvedená skutočnosť bola v konaní zhodne tvrdená (znalecký posudok č. 116/2017, Ing.
Lenky Ďurechovej, prípadne navrhujeme - ak by uvedené bolo popierané - vykonať ako dôkaz).
Dôvodom existencie § 12 ods. 1 ZoDD s uvedeným obsahom je skutočnosť, že dražobník nie je
odbornespôsobilýmsubjektom,ktorýjeoprávnenýznaleckyohodnotiťpredmetdražby,takýmtoodborne

spôsobilým subjektom je len príslušný znalec zapísaný do zoznamu znalcov vedenom MS SR. Z
uvedeného vyplýva, že táto námietka nemôže byť, opäť ani teoreticky, dôvodná, pretože sa nejedná o
námietku, ktorá by bola námietkou relevantnou v zmysle ustanovenia § 21 ods. 2 ZoDD. K uvedenému
však žalovaný v 2. rade dodáva, že považuje tvrdenia žalobcu i za vecne nepravdivé, sme presvedčení,
že hodnota predmetu dražby bola súdnym znalcom stanovená správne. Ak sa žalobca domnieva,

že cena obvyklá nebola stanovená správne a teda namieta správnosť záverov znaleckej činnosti
(teda postup v rozpore so zákonom o znalcoch, resp. s vyhláškou. MS SR č. 492/2004 Z.z. o
stanovení všeobecnej hodnoty majetku, nie v rozpore so zákonom o dobrovoľných dražbách), je to
skutočnosť, ktorá môže byť relevantná výlučne v inom type konania (inom ako je konanie o určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby). V nadväznosti na uvedené je potrebné poukázať na skutočnosť, že

nielen stanovenie hodnoty predmetu dražby znalcom, ale i výška ceny dosiahnutej vydražením (ktorú
určí práve trh) nie sú ani teoreticky relevantnými právnymi skutočnosťami vo vzťahu k inštitútu platnosti/
neplatnosti dobrovoľnej dražby/scudzovacieho právneho úkonu, ktorým sa záložné právo realizuje (t.j.
okrem iného konanie v zmysle ustanovenia § 21 ods. 2 ZoDD). Uvedený právny záver je rovnako
konštantne judikovaný v rozhodovacej praxi NS SR, príkladmo poukazujeme na: I. „..pokiaľ ide o určenie

cenypredmetudražby,dovolacísúdpovažujezasprávnyzáverodvolaciehosúdu,žeurčenievýškyceny
draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
3Cdo/233/2010 zo dňa 03.10.2013). II. Následkom porušenia právnej povinnosti záložným veriteľom v
zmysle § 151m ods. 8 OZ (t.j. „postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za
ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase

a mieste predaja zálohu“) nie je neplatnosť právneho úkonu (v zmysle § 39 OZ), ktorým dochádza k
predaju zálohu. Ak záložný veriteľ svojím zavineným postupom poruší právnu povinnosť vyplývajúcu pre
neho z ustanovenia § 151m ods. 8 OZ a tým zavinene spôsobí ujmu na majetku alebo právach záložcu
alebo záložného dlžníka, môže zodpovedať za vzniknutú škodu podľa § 420 a násl. OZ (Rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7 Cdo 222/2012 z 30. septembra 2013).

9.Druhounámietkoujetvrdenie,žepočasdražbybolavyvolávaciacena43.400EUR,počasdražbyvšak
ešte došlo k zníženiu ceny za nehnuteľnosť, pod vyvolávaciu cenu a nehnuteľnosť sa finálne predala/
priklepla za sumu 39.060 EUR. Toto zníženie ceny je v rozpore s právnymi predpismi, v rozpore s tým, že
predmet dražby sa má predať za čo najvyššiu sumu. Navyše k notárskej zápisnici o priebehu dražby nie

je pripojená zmluva o výkone dražby medzi veriteľom a dražobníkom, čo činí dražbu nepreskúmateľnou.
Nevedno, v čom je uvedené v rozpore s právnymi predpismi (a žalobca neuvádza s ktorými právnymi
predpismi má byť uvedené v rozpore), možnosť zníženia najnižšieho podania je v zmysle predmetného
zákona možné dohodnúť, rovnako je nesprávne tvrdenie o povinnosti pripojiť k notárskej zápisnici
zmluvu o vykonaní dražby. S ohľadom na uvedené, sa jedná o tvrdenie neúplné, nesprávne, nejedná

sa o tvrdenie spôsobilé v zmysle ustanovení CSP v spojitosti s ustanoveniami zákona o dobrovoľných
dražbách,žalovanýsatakknemunemôžekvalifikovanevyjadriť,keďženevie,čojejehoobsahom,môže
len vo všeobecnosti uviesť, že uvedené, hoc nekonkrétne tvrdenie, nie je pravdivé a všetky podmienky
ustanovené zákonnými normami boli splnené.10. Tretím tvrdením je námietka o nedoručení znaleckého posudku, pričom poukazuje na § 12 ods.
4 ZoDD. Ani táto námietka nie je námietkou relevantnou vo vzťahu k prípadnému určeniu neplatnosti

dražby a to z dôvodu, že jednotlivé povinnosti - spojené s doručovaním písomnosti - sú konštruované
ako povinnosti zásielku zaslať, nie doručiť (porovnaj napr. § 12 ods. 4 ZoDD - Ak je navrhovateľom
dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, alebo § 17
ods. 5 ZoDD - V lehotách ustanovených v odsekoch 2 až 4 zašle dražobník oznámenie o dražbe
atď.), t.j. nie je naplnená hypotéza právnej normy v ustanovení § 21 ods. 2 ZoDD. Žalobca uvádza

tvrdenia vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu, ten sa však v prípade uvedeného konania netvrdí
a nepreukazuje, žalobca musí konkrétne tvrdiť a preukázať „dotknutosť na právach“. S poukazom na
všetky uvedené skutočnosti uvádzame, že tu najprv musia byť splnené podmienky (zo strany žalobcu)
podmieňujúce možnosť o návrhu konať a v konaní následne procesne postupovať, keďže tieto splnené
neboli navrhujeme, aby: súd odstránil vady podania, v prípade, ak podanie nebude opravené, toto
odmietol, v prípade, ak opravené bude, navrhuje, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok

na náhradu trov konania.

11. Žalovaný v 3. rade sa k žalobe ani k doplneniu žaloby písomne nevyjadril.

12. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 30.4.2019, na ktoré sa dostavili právny zástupcovia

žalovaných v 1. a 2. rade, dostavil sa žalovaný v 3. rade. Na pojednávanie sa nedostavil žalobca,
ktorému bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 13.3.2019. V deň pojednávania bol do
podateľne súdu doručený e-mail od M. L., v ktorom uviedla, že je splnomocneným zástupcom žalobcu
a ospravedlňuje svoju neúčasť na pojednávaní a žiada, aby súd pojednávanie odročil. Ako dôvod
odročenia pojednávania uviedla, že zástupca žalobcu sa nestihol oboznámiť so spisom, nakoľko

ten mu žalobca aj so splnomocnením doručil 29.4.2019 a tak nebola dodržaná 5 dňová lehota na
prípravu. K e-mailu bol pripojený návrh na registráciu občianskeho združenia, oznámenie o pridelení
IČO, plnomocenstvo na zastupovanie. Súd v zmysle § 180 CSP pojednával v neprítomnosti žalobcu
nakoľko dôvod ospravedlnenia uvádzaný zástupcom žalobcu súd nepovažoval za dôvod na odročenie
pojednávania podľa § 183 CSP. V tejto súvislosti súd poukazuje na § 157 ods. 1 CSP, ktorý súdu

ukladá povinnosť rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jednom pojednávaní. Súd zároveň
poukazuje na názor odbornej verejnosti, podľa ktorého všetky úkony, ktoré súd realizuje v rámci prípravy
pojednávania je súd povinný uskutočniť tak, aby bola vec rozhodnutá na prvom pojednávaní. Dôvody
na odročenie pojednávania by mali byť také, ktoré súd nemohol predvídať pri príprave a nariadení
termínu pojednávania. Predvolanie na pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 30.4.2019 bolo žalobcovi

doručené 13.3.2019 (viac ako mesiac a pol pred pojednávaním), teda žalobca mal dostatok času na to,
aby si zvolil zástupcu na toto konanie a aby mal zástupca možnosť oboznámiť sa s obsahom spisu a
pripraviť sa na pojednávanie.

13. Právny zástupca žalovaného v 1. rade na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava

vyjadrenia zo dňa 18.9.2018 a pripája sa k argumentácii žalovaného v 2. rade uvedenej v jeho
vyjadreniach. Žalobca v podaní označenom ako žaloba uplatňuje právo na určenie neplatnosti dražby.
Tvrdenia buď vôbec nie sú pre toto konanie relevantné a to z dôvodu, že sa netýkajú porušenia
ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách alebo z dôvodu, že nie sú dostatočne jasné, určité a teda
nie sú úplné, zároveň tieto tvrdenia neboli podložené zo strany žalobcu relevantnými dôkazmi, ku ktorým

žalobca mal objektívne prístup a to predovšetkým s poukazom na § 8 ods. 2 ZoDD. Žalovaný v 1.
rade zároveň uviedol, že z procesnej opatrnosti sa však podobne vyjadril ku skutočnostiam, ktoré pri
značnej dávke predstavivosti možno vyvodiť zo žaloby a má za to, že dostatočne vyvrátil argumentáciu
žalobcu o údajnej neplatnosti súdom posudzovanej dražby. Vzhľadom na všetko uvedené mal za to, že
žaloba žalobcu je nedôvodná v celom rozsahu a žiadal, aby súd v súlade s príslušnými ustanoveniami

CSP rozhodol na jedinom pojednávaní tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietne. K podaniu žalobcu
označeného ako doplnenie návrhu zo dňa 21.3.2017 uviedol, že toto podanie je zjavne neurčité a nie
je možné z neho bez pochybností zistiť čo ním žalobca sledoval, predovšetkým z tohto podania nie
je možné usudzovať, že ide o procesne perfektný návrh na zmenu žaloby a preto má za to, že súd o
tomto podaní žalobcu nemusí žiadnym spôsobom procesne rozhodovať. Titulom záverečnej reči právny

zástupca žalovaného v 1. rade v plnom rozsahu poukázal na obsah písomného vyjadrenia k žalobe
a pridržal sa všetkých, na pojednávaní uvedených skutočností. Je presvedčený, že žaloba je v celom
rozsahu nedôvodná a žiadal, aby ju súd zamietol a žalovanému v 1. rade priznal právo na náhradu trov
konania v plnom rozsahu.14. Právny zástupca žalovaného v 2. rade na pojednávaní uviedol, že sa plne stotožňuje s procesným
postupom súdu, ktorý dôvod uvedený v podaní žalobcu vyhodnotil ako dôvod, ktorý nie je dôležitý

pre odročenie pojednávania. V tomto smere poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Obdo/19/2014,
ktoré bolo publikované v Zbierke pod R24/2016. Vo vzťahu k samotnému meritórnemu podaniu žalobcu
uvádza, že sa v plnej miere stotožňuje, resp. poukazuje na dôvody uvedené v písomných vyjadreniach.
Má za to, že žalobca si nesplnil ani len povinnosť tvrdenia, z uvedeného dôvodu je vylúčené, aby
uniesol okrem iného dôkazné bremeno. Žalobca predovšetkým netvrdí skutočnosti relevantné z hľadiska

hypotézy právnej normy uvedenej v ustanovení § 21 ZoDD. Vzhľadom na obsah žalobného návrhu, aby
súd rozhodol, že dražba je neplatná, takýto návrh žiadnym spôsobom neidentifikuje konkrétnu dražbu
neplatnosti, ktorej sa žalobca údajne domáha a takýto generický návrh nie je možné považovať za
uplatnenie práva v zmysle § 21 ZoDD na súde. K ďalšiemu podaniu žalobcu, ktoré bolo súdu doručené
dňa 22.3.2018 uvádza, že uvedené podanie je v celom rozsahu zmätočné, vo vzťahu k petitu na určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby je potrebné uviesť, že tento je nie len neurčitý ale aj vo vzťahu k súdu

vykonaný po uplynutí prekluzívnej lehoty, v ktorej môže byť uplatnený nárok na určenie neplatnosti
dražby. Rovnako uvedené podanie neobsahuje žiaden procesný návrh, napr. návrh na zmenu žaloby,
ktoré podanie je však povinne písomné. Z uvedeného dôvodu uvádza, že ak sa súd rozhodne brať obsah
uvedeného podania do úvahy, žalovaný navrhuje, aby v časti týkajúcej sa údajného určenia neplatnosti
dobrovoľnej dražby bol návrh zamietnutý a to pre neunesenie procesných bremien, v konaní a v časti

týkajúcej sa požiadavky na určenie neplatnosti bližšie nešpecifikovanej zmluvy o hypotekárnom úvere,
tento bol zamietnutý a to z dôvodov nesplnenia procesných predpokladov stanovených ustanovení
§ 137 CSP. Žaloba na určenie neplatnosti zmluvy je žalobou na určenie neexistencie inej právnej
skutočnosti, to je žalobou podľa ustanovenia § 137 písm. d) CSP, pričom podmienkou prípustnosti
takéhoto určovacieho petitu je existencia konkrétnej právnej normy umožňujúcej žalovať na takéto

určenie. Právna norma, ktorá by umožňovala žalovať na určenie neplatnosti zmluvy o hypotekárnom
úvere v slovenskom právnom poriadku neexistuje, pričom v tomto smere poukazuje na § 11 ods. 4 zákon
zákona č. 129/2010 Z.z. a dôvodovú správu k uvedenému ustanoveniu v zmysle, ktorej sa konštatuje,
že sa zavádza od 1.1.2018 nová možnosť žalovať o určenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom
však hypotekárny úver nie je úverom podľa zákona č. 129/2010 Z.z. a to s ohľadom na zákonnú

výluku. Neexistencia osobitnej právnej normy je ekvivalentná podmienky, resp. skutočnosti neexistencie
naliehavého právneho záujmu. Poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax NS SR, v zmysle ktorej
existencia naliehavého právneho záujmu predstavuje nevyhnutný dôvod, ktorý je potrebné primárne
skúmať pred prejednaním takejto žaloby a jeho neexistencia vedie k okamžitému zamietnutiu žaloby
(1Cdo/91/2006). Zároveň poukázal na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II.US/590/2017, v zmysle ktorého,

ak všeobecný súd postupuje tak, že rozhoduje o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho,
aby dospel k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu porušuje tým základné právo
na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania. Je nepochybné, že žalobu je nutné v celom rozsahu
zamietnuť. V záverečnej reči sa právny zástupca žalobcu v celom rozsahu pridržal ústnych a písomných
vyjadrení a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať žalovanému v 2. rade nárok na náhradu

trov konania.

15. Žalovaný v 3. rade na pojednávaní uviedol, že sa pripája k vyjadreniam žalovaných v 1. a v 2. rade
v celom rozsahu, na čom zotrval aj v záverečnej reči a navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

16. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, a to najmä:
zmluvou o hypotekárnom úvere, notárskou zápisnicou N 1145/2017, NCRls 31681/2017 zo dňa
11.9.2017, oznámením o výsledku dobrovoľnej dražby, fotokópiou obálky s doručenkou, výsluchom
žalovanéhov3.radeakoajoboznámenímsasobsahomspisuazistiltentoskutkovýstav:Dňa11.9.2017
sa konala dobrovoľná dražba, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu,

nachádzajúce sa v okrese V., obec I., katastrálne územie I., zapísané na LV č. XX ako: parcely registra C,
parc. č.: XXX/X, zastavané plochy a nádvoria, výmera: 481 m2, parc. č.: XXX/XX, záhrady, výmera: 442
m2, parc. č.: XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, výmera 85 m2, parc. č.: XXX/XX, zastavané plochy
a nádvoria, výmera: 47 m2, parc. č.: XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, výmera: 15 m2, parc. č.:
XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, výmera: 23 m2, rodinný dom súpisné číslo XXX stojaci na parc.

č.: XXX/XX, iná budova stojaca na parc. č.: XXX/XX, iná budova stojaca na parc. č.: XXX/XX, iná budova
stojaca na parc. č.: XXX/XX. V rodinnom dome, ktorý bol predmetom dražby má žalobca trvalý pobyt.
Navrhovateľom dražby bol žalovaný v 2. rade ako záložný veriteľ a žalovaný v 3. rade je vydražiteľomuvedených nehnuteľností. Priebeh dražby bol osvedčený v notárskej zápisnici N 1145/2017, NCRls
31681/2017 notárom JUDr. Petrom Opatovským so sídlom v Trnave.

17. Súd nevykonal dokazovanie vyžiadaním spisu dražobníka k dražbe a výsluchom znalca nakoľko
vykonanie týchto dôkazov nepovažoval pre rozhodnutie vo veci za potrebné.

18. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa
všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo

o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán
štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v
deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu
vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.

19. Podľa § 12 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z., ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník

zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.

20. Podľa § 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z. vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich
pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti
ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník

je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred
konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby
žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní
odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca.

21. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia
tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby
určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch

mesiacovododňapríklepuokremprípadu,akdôvodyneplatnostidražbysúvisiasospáchanímtrestného
činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v
časepríklepuhlásenýtrvalýpobytpodľaosobitnéhopredpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí
tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka

(§ 23 ).

22. Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z. účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa
odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa
odseku 2.

23. Podľa § 179 ods. 1 CSP pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom
pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona.

24. Podľa § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže

byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže
dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali
zastúpiť.

25. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti dražby z dôvodu, že nedoručením

znaleckého posudku došlo k porušeniu právnych predpisov, nemal možnosť zasiahnuť do určenia ceny
nehnuteľnosti, cena nehnuteľností bola stanovená v rozpore s právnymi predpismi čím došlo k porušeniu
§ 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách. Ako spotrebiteľ nemal absolútne nijakú možnosť ovplyvniť
čo i len určenie vyvolávacej ceny za jeho nehnuteľnosti, čím došlo k porušeniu jeho práv ako vlastníka
nehnuteľností a osoby dotknutej dražbou. Počas dražby tak došlo k porušeniu ustanovenia § 12 ods.

4 zákona o dobrovoľných dražbách.

26. Podľa názoru súdu nedošlo k porušeniu zákona (§ 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z.) nedoručením
znaleckého posudku žalobcovi. K porušeniu § 12 ods. 1 zákona by došlo z tohto dôvodu v prípade, akby žalovaný v 1. rade - dražobná spoločnosť nezabezpečila ohodnotenie predmetu dražby znaleckým
posudkom, ako to vyžaduje § 12 zákona alebo ak by vyhotovený posudok nedoručila dotknutým
osobám. Z tvrdení žalovaného v 1. rade ale aj z tvrdení žalobcu obsiahnutých v žalobe, nebolo

sporné a teda mal súd preukázané, že znalecký posudok pre účely dražby bol vyhotovený znalcom
zapísaným v zozname znalcov, ktorý za posudok v plnom rozsahu zodpovedá. Z listinných dôkazov
založených v spise a z tvrdení žalovaného v 1. rade mal súd ďalej preukázané, že znalecký posudok
dražobník v súlade s ustanovením § 10 ods. 1 zákona odoslal žalobcovi ako doporučenú zásielku. V
prípade doručovania písomností podľa zákona o dobrovoľných dražbách platili v čase vykonania dražby

primerane ustanovenia § 105 až 113 CSP.

27. Postup pri doručovaní písomností určených do vlastných rúk je upravený v § 111 CSP, podľa ktorého,
ak nemožno doručiť písomnosť na adresu evidovanú v registri obyvateľov, písomnosť sa považuje dňom
vrátenia nedoručenej zásielky za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Ide teda o fikciu
doručenia,prenaplnenie,ktorejjepotrebné,abyzásielkaboladoručovanánaadresuevidovanúvregistri

obyvateľov alebo na adresu, ktorú adresát uvedenie. Vzhľadom na znenie § 10 ods. 1 zákona, ktoré
vyžadujedoručovaniepísomnostídovlastnýchrúkjetvrdeniežalobcuohľadomnedoručeniaznaleckého
posudku irelevantné. Z predloženej kópie vrátenej obálky založenej v spise súdu, ktorou žalovaný v
1. rade doručoval žalobcovi znalecký posudok vyplýva, že zásielka bola žalovanému doručovaná na
adresu trvalého pobytu žalobcu, ktorá bola zároveň žalobcom uvedená v zmluve o hypotekárnom úvere

a zároveň sa jedná o adresu, ktorú žalobca uviedol aj v žalobe ako adresu jeho trvalého pobytu. Zásielka
obsahujúca znalecký posudok bola žalobcovi opakovane doručovaná dňa 19.6.2017 a 20.6.2017 a dňa
20.6.2017 bola zásielka uložená na pošte. Zásielku si žalobca neprevzal v odbernej lehote, a preto
bola následne vrátená žalovanému v 1. rade z dôvodu jej neprevzatia v odbernej lehote, čím došlo
k uplatneniu fikcie doručenia, ktorá nastala 11.7.2017. Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že

nedoručenie znaleckého posudku žalobcovi z dôvodu, že si žalobca zásielku neprevzal, nie je možné
vyvodiť záver, že znalecký posudok nebol žalobcovi nikdy doručený na vyjadrenie a došlo k porušeniu
§ 12 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách. Žalobca vlastnou nečinnosťou - neprevzatím zásielky
zapríčinil, že v zákonom stanovenej lehote nevzniesol námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby,
resp. nevyužil možnosť žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Teda nie je možné dospieť

k záveru, že dražba vykonaná žalovaným v 1. rade bola vykonávaná v rozpore so zákonom a došlo
k poškodeniu práv žalobcu. Konanie o neplatnosť dobrovoľnej dražby je sporovým konaním a je na
žalobcovi, aby svoje tvrdenia v konaní aj relevantným spôsobom preukázal. S poukazom na preklúziu
lehoty na vznesenie námietok proti ohodnoteniu predmetu dražby uvedenú v § 12 ods. 5 zákona č.
527/2002 Z.z. žalobca už nie je voči žalovanému v 1. rade oprávnený namietať znalcom stanovenú

všeobecnú hodnotu predmetu dražby, resp. žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom.

28. Žalobca vedel o tom, že hypotekárny úver, ktorý mu poskytol žalovaný v 2. rade je zabezpečený
záložným právom ako aj to, že ak nebude úver splácať dôjde k výkonu záložného práva formou
dobrovoľnej dražby. Žalobca vedel o termíne dražby a počas konania dražby nevzniesol námietky proti

jej priebehu, čo vyplýva zo samotnej notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh dražby. Oznámenie o
dobrovoľnej dražbe, ktoré bolo žalobcovi zaslané, čo žalobca uviedol vo svojom vyjadrení, obsahovalo
okrem iného údaje o cene nehnuteľností určenej znaleckým posudkom č. 116/2017. Cena nehnuteľností
bola tak žalobcovi známa pred vykonaním dražby. Napriek tejto skutočnosti sa žalobca nepokúsil
namietať cenu nehnuteľností, prípadne iným spôsobom ochrániť svoje vlastnícke práva. Súd námietky

žalobcu ohľadom porušenia § 12 ods. 1 a ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z. považoval za neopodstatnené.

29. Pokiaľ sa jedná o námietku žalobcu, že notárska zápisnica neobsahuje zmluvu o výkone dražby, súd
poukazuje na § 24 zákona č. 527/2002 Z.z., v ktorom sa uvádza, čo musí notárska zápisnica o vykonaní
dražby obsahovať. Zákon nevyžaduje, aby zmluva o výkone dražby bola súčasťou notárskej zápisnice

osvedčujúcej priebeh dražby. Súd preto aj túto námietku žalobcu vyhodnotil ako neopodstatnenú.

30. Súd nezistil žalobcom namietané porušenia zákona o dobrovoľných dražbách a preto dospel k
záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal také nedostatky napadnutej dobrovoľnej
dražby, ktoré by boli spôsobilé vážnym spôsobom zasiahnuť do práv žalobcu, preto žalobu ako

nedôvodnú zamietol.

31. Pokiaľ sa jedná o žalobcom namietanú neplatnosť zmluvy o hypotekárnom úvere a zároveň žiadané
určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, v tejto súvislosti súd poukazuje na to, že obe tvrdenianemôžu popri sebe obstáť. Zmluva nemôže byť zároveň neplatnou a zároveň úver na jej základe
poskytnutý bezúročný a bez poplatkov. Navyše zmluva o hypotekárnom úvere je síce spotrebiteľskou
zmluvou, avšak nevzťahujú sa ňu ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a

o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov úverom (§
1 ods. 3 písm. a)). Veriteľ teda nebol povinný rozdeliť splátku na istinu a úrok ako to tvrdí žalobca.
V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.2.2018,
sp. zn. 3 Cdo 146/2017, v zmysle ktorého nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Súd

vykonaným dokazovaním nezistil ani žalobcom namietané nekalé praktiky, neprijateľné podmienky a ani
iné skutočnosti, pre ktoré by mala byť zmluva o hypotekárnom úvere neplatná. Vzhľadom na uvedené
súd žalobu zamietol.

32.Podľaužkonštantnejjudikatúrytaknárodných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveď
na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu
poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

35. Žalovaným v 1. a 2. rade ako strane, ktorá mala v konaní plný úspech, súd priznal právo na náhradu

trov konania v rozsahu 100%. Žalovanému v 3. rade, ako strane ktorá mala úspech vo veci súd náhradu
trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli. O výške náhrady trov rozhodne vyšší
súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to

v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.