Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zdenka Kohútová
Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo
Forma rozhodnutia – Rozhodnutie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/124/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216215233
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7216215233.2
Rozhodnutie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov
JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: 5CDI, s.r.o. „v likvidácii", Šebastovská 150,
Košice - mestská časť Šebastovce, IČO: 36 197 882, zastúpený: JUDr. Ján Spišák, advokát, Idanská 17,
Košice, IČO: 42 242 835, proti žalovanému: MOSTPOOLS, s.r.o., Matuškova 18, Košice, IČO: 45 557
641, zastúpený: JUDr. Vladimír Novák, advokát, Štúrova 8, Košice, IČO: 42 101 981, o zaplatenie úrokov
z omeškania, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 33Cb/121/2016-234 zo
dňa 25. júna 2021, takto
r o z h o d o l :
I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice II, č.k.: 33Cb/121/2016-234
zo dňa 25. júna 2021.
II. M e n í rozsudok vo výroku o náhrade trov konania tak, že stranám sporu nepriznáva nárok na
náhradu trov konania.
III. Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
I. V časti zaplatenia úrokov z omeškania žalobu zamieta.
II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v tomto konaní navrhol, aby súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie 4.373,24 eur s 8,05 % úrokmi z omeškania ročne od 4.2.1016 do
zaplatenia.
3. V tomto konaní o istine rozhodol súd prvej inštancie skorším rozsudkom č.k.
33Cb/121/2016-139 zo dňa 21. januára 2020 tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
4.373,24 eur s uplatnenými 8,05 % úrokmi z omeškania od 4.2.2016 do zaplatenia a povinnosť nahradiť
žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie teda vyhovel žalobe v celom rozsahu
a rozhodol týmto rozsudkom pre uznanie nároku. Proti tomuto skoršiemu rozsudku podal v zákonnej
lehote odvolanie žalovaný (súd prvej inštancie nesprávne uviedol „žalobca“), o
ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd tak, že rozsudkom č.k.
3Cob/77/2020-170 zo dňa 30. septembra 2020 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o
povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 4.373,24 eur a vo výroku o náhrade trov konania a zrušilrozsudok súdu prvej inštancie o úrokoch z omeškania a v tejto zrušenej časti o úrokoch z omeškania
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd v odôvodnení výroku, ktorým zrušil rozsudok v časti o
úrokoch z omeškania v ods. 40. uviedol, že v spise nie je dôkaz o tom, kedy žalobca požiadal žalovaného
o vydanie bezdôvodného obohatenia a teda kedy sa žalovaný dostal do omeškania, pretože pri vydaní
bezdôvodného obohatenia sa môže dlžník dostať do omeškania až po obdŕžaní výzvy na vydanie
bezdôvodného obohatenia.
6. Súd prvej inštancie preto na základe pokynov odvolacieho súdu v zrušenej časti rozsudku, výzvou zo
dňa 8.12.2020 vyzval žalobcu, aby predložil dôkaz o tom kedy žalobca vyzval žalovaného na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Túto výzvu žalobca prevzal 21.12.2020, na ktorú nereagoval, preto ho súd
prvej inštancie urgoval a túto urgenciu zo dňa 11.2.2021 žalobca prevzal 12.3.2021, avšak žalobca aj
na túto výzvu nepredložil dôkaz o tom, kedy vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Žalobca až v deň nariadeného pojednávania dňa 25.6.2021 zaslal súdu v elektronickej forme dôkazy
o tom, kedy žalovaného vyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia a to: list žalobcu z 18.2.2016 -
zaslanie faktúr na prepracovanie žalovanému, e-mail zo dňa 9.3.2016 - žiadosť na zaplatenie 8.891,31
eur - obsahujúcej žalovanú sumu, list zo dňa 16.3.2016 - vrátenie faktúr na prepracovanie žalovanému.
Na pojednávaní žalobca predložil súdu dôkaz - „úhrady prísudku na istine“ podľa skoršieho rozsudku
súdu prvej inštancie, a to dôkaz o úhrade dňa 21.1.2020 od žalovaného MOSTPOOLS, s.r.o.
7. Žalovaný uviedol, že žalobca nie je v tomto konaní aktívne legitimovaný, pretože došlo k postúpeniu
príslušenstva pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, teda úrokov z omeškania, preto žalobu
navrhuje zamietnuť. Ďalším dôvodom je to, že žalobca nepredložil dôkazy, na ktoré ho vyzýval súd
prvej inštancie, urobil to až v deň pred pojednávaním a žalovaný plnil nie žalobcovi, ale postupníkovi.
Žalovaný ako dôkaz o tom predložil oznámenie o postúpení pohľadávky voči MOSTPOOLS, s.r.o. zo
dňa 18.9.2020 a zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 18.9.2020.
8. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní na základe listinných dôkazov predložených žalobcom
a žalovaným dospel k záveru, že žalobca nešpecifikoval sumy, z ktorých si uplatňuje úrok z omeškania,
k zaplateniu istiny došlo tromi úhradami a to dňa 12.1.2021 v sume 1.000,00 eur, dňa 16.2.2021 v sume
1.600,00 eur a dňa 25.3.2021 v sume 1.773,24 eur, ako to vyplýva z listinného dôkazu predloženého
žalobcom na pojednávaní dňa 25.6.2021 a úrok z omeškania nekapitalizoval. Žalovaný uviedol, že istinu
zaplatil postupníkovi, teda obchodnej spoločnosti IRES M+R s.r.o.
9. Súd prvej inštancie vec právne posúdil tak, že medzi žalobcom ako postupcom a obchodnou
spoločnosťou IRES M+R s.r.o. ako postupníkom bola dňa 18.9.2020 uzatvorená zmluva o postúpení
pohľadávok podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predmetom postúpenia boli 8,05 % úroky
z omeškania ročne zo sumy 4.373,24 eur od 4.2.2016 do zaplatenia. Žalobca ako postupca dňa
18.9.2020 zaslal žalovanému oznámenie o postúpení pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania.
To znamená, že žalobca nie je v spore aktívne legitimovaný, pretože v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie na pojednávaní dňa 25.6.2021 už žalobca nemal aktívnu legitimáciu na vymáhanie týchto
úrokov z omeškania. Preto súd prvej inštancie žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania zamietol. Naviac
žalobca ani napriek opakovaným výzvam súdu prvej inštancie na základe pokynov odvolacieho súdu v
zrušujúcom uznesení nešpecifikoval z akej sumy, za aké obdobie si uplatňuje úroky z omeškania, tieto
úroky z omeškania nekapitalizoval, čo bol ďalší dôvod pre zamietnutie žaloby.10. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že
úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to z dôvodov
uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 C.s.p., pretože súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom znemožnil žalobcovi uskutočňovanie jeho procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca vytýkal súdu prvej
inštancie, že potom ako o uplatnenej istine 4.373,24 eur rozhodol súd prvej inštancie a následne Krajský
súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 3Cob/77/2020 zo dňa 30.9.2020, žalovaný medzičasom postupne
uhradil túto istinu predmetu sporu. Ďalej žalobca v odvolaní uviedol, že Krajský súd v Košiciach ako
odvolací súd v tomto skoršom rozsudku priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania, s čím sa
súd prvej inštancie nevysporiadal a priznal náhradu trov konania žalovanému týmto druhým napadnutým
rozsudkom. Ďalej žalobca uviedol, že na pojednávaní dňa 25.6.2021 právny zástupca žalobcu žiadal
súd, aby mu umožnil podať návrh na zmenu žalobcu, aby pojednávanie za tým účelom odročil ešte
predtým ako musel odísť z pojednávacej miestnosti na kolidujúce pojednávanie na Okresnom súde
Košice I, čo mu súd prvej inštancie neumožnil, čím podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie pochybil.
Preto žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodol o zmene žalobcu podľa návrhu žalobcu v osobitnom
podaní žalobcu zo dňa 17.8.2021 zaslanom súdu prvej inštancie a to tak, že zmení rozhodnutie súdu
prvej inštancie a uloží žalovanému povinnosť zaplatiť úrok z omeškania vo výške 8,05 % a to zo sumy
1.000,00 eur od 9.3.2016 do 12.1.2021 a zo sumy 1.600,00 eur od 9.3.2016 do 16.2.2021 a zo sumy
1.773,24 eur od 9.3.2016 do 25.3.2021 a priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 % pred
súdom prvej inštancie ako aj náhradu trov odvolacieho konania.
12. Odvolanie žalobcu bolo žalovanému doručené dňa 10.9.2021, žalovaný vyjadrenie k odvolaniu
žalobcu nepodal.
13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p.. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385
C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
14. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
15. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností dospel k
správnemu právnemu záveru. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
16. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu, odvolací
súd udáva:
17. Aj keď žalobca v odvolaní uviedol viaceré odvolacie dôvody uvedené v ustanovení § 365 ods.
1 C.s.p., z obsahu odvolania vyplýva, že žalobca poukazuje na odvolací dôvod a to na nesprávny
procesný postup súdu prvej inštancie, ak na nariadenom pojednávaní dňa 25.6.2021 postupom súdu
prvej inštancie bolo žalobcovi znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pretože súd prvej inštancie toto pojednávanie neodročil,
za účelom umožnenia žalobcovi podať návrh na zámenu na strane žalobcu.18. Odvolací súd nepovažuje toto tvrdenie žalobcu za dôvodné. Z obsahu spisu vyplýva, že to bol
žalobca kto dvakrát nereagoval na výzvu súdu prvej inštancie, aby si splnil dôkaznú povinnosť podľa
záverov odvolacieho súdu uvedených v odôvodnení skoršieho rozsudku Krajského súdu v Košiciach,
ktorým bol zrušený rozsudok v časti úrokov z omeškania, teda súd prvej inštancie mu umožnil v konaní
predkladať dôkazy.
19. Ďalej z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na deň 25.6.2021
o 10.00 hod. a toto predvolanie zaslal žalobcovi dňa 9.6.2021, teda bola zachovaná lehota 5 dní
na prípravu pojednávania. Na toto pojednávanie sa dostavil splnomocnený právny zástupca žalobcu
JUDr. Ján Spišiak, advokát. Z obsahu zápisnice o pojednávaní konaného dňa 25.6.2021 vyplýva, že
toto pojednávanie začalo o 10.00 hod., tak ako bolo nariadené a skončilo o 10.25 hod. vyhlásením
napadnutého rozsudku. Na toto pojednávanie sa dostavil splnomocnený právny zástupca žalobcu JUDr.
Ján Spišiak, advokát a už v úvode pojednávania opustil pojednávaciu miestnosť s tým, že sa ponáhľa
na ďalšie pojednávanie. Z úradného záznamu, ktorý v nesledujúci deň 26.6.2021 vyhotovila sudkyňa
vyplýva, že právny zástupca žalobcu pred pojednávaním uviedol, že musí odísť z pojednávania, lebo
má dôležité pojednávanie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a súd na neho čaká
a nenavrhol pojednávanie prerušiť ani odročiť.
20. Ďalej odvolací súd zistil, že potom čo súd prvej inštancie na tomto pojednávaní dňa 25.6.2021
rozhodol napadnutým rozsudkom, doručil tento rozsudok právnemu zástupcovi žalobcu dňa 2.8.2021 a
až po tomto doručení rozsudku žalobca predložil súdu prvej inštancie písomné podanie zo 17.8.2021
(č.l. 245 spisu) - návrh na zmenu žalobcu podľa § 80 ods. 1 C.s.p. Tento návrh odôvodňoval tým, že
žalobca ako postupník predmetnú pohľadávku postúpil na spoločnosť IRES M+R s.r.o., Košice zmluvou
po postúpení pohľadávky zo dňa 18.9.2020. Odvolací súd k tomu udáva, že z toho vyplýva, že od
uzatvorenia predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky žalobcu na postupníka, ktorá je predmetom
tohto sporu dňa 18.9.2020 do pojednávania na súde prvej inštancie dňa 25.6.2021, na ktorom bol
vyhlásený napadnutý rozsudok uplynulo 10 mesiacov, žalobca toto súdu prvej inštancie neoznámil,
oznámil to až po prevzatí rozsudku vo veci o uplatnenej pohľadávke titulom úrokov z omeškania.
21. Odvolací súd takýto postup žalobcu pri predkladaní dôkazov považuje za konanie, ktoré má za
následok novotu v odvolacom konaní, pretože až potom ako súd prvej inštancie vo veci rozhodol a
po doručení rozsudku, žalobca predložil súdu prvej inštancie dôkaz o postúpení pohľadávky, čiže sám
žalobca predložil dôkaz o tom, že nie je už v tomto konaní vecne aktívne legitimovaný lebo pohľadávku
postúpil na postupníka. Odvolací súd tento návrh na zámenu účastníkov konania na strane žalobcu
doručený súdu prvej inštancie po rozhodnutí a po doručení rozsudku žalobcovi, považuje za novotu v
odvolacom konaní v zmysle § 366 C.s.p. a preto odvolací súd na to nemôže prihliadať. To znamená, že
súd prvej inštancie rozhodol správne, ak žalobu zamietol, pretože žalobca nie je v konaní vecne aktívne
legitimovaný, ak postúpil predmetnú pohľadávku pred rozhodnutím súdu prvej inštancie na postupníka
a neoznámil to súdu prvej inštancie. Pre rozhodovanie súdu je podľa § 217 ods. 1 C.s.p. rozhodujúci
stav v čase vyhlásenia rozsudku, teda ak žalobca nebol v tomto konaní aktívne legitimovaný, správne
súd prvej inštancie o uplatnených úrokoch z omeškania žalobu zamietol.
22. Odvolací súd k ďalšiemu tvrdeniu žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie na návrh žalobcu na
pojednávaní dňa 25.6.2021 neodročil pojednávanie udáva, že takýto návrh žalobcu na pojednávaní
dňa 25.6.2021 nevyplýva z obsahu zápisnice o pojednávaní. Zo zápisnice o pojednávaní vyplýva,
že pojednávanie začalo o 10.00 hod., tak ako malo začať podľa predvolania a skončilo o 10.25
hod. Postup právneho zástupcu žalobcu, keď sa dostavil na toto pojednávanie a ihneď opustil
pojednávaciu miestnosť, nezotrval tam ani 25 minút do skončenia pojednávania, nepovažuje odvolací
súd za ospravedlniteľný pre žalobcu a ak súd prvej inštancie vykonal pojednávanie v neprítomnosti
žalobcu, nepovažuje tento procesný postup súdu prvej inštancie za porušenie procesných práv žalobcu.
Kolízia pojednávaní, pre ktoré odišiel právny zástupca žalobcu z pojednávacej miestnosti po začatí
pojednávania nie je dôvodom, pre ktorý by súd prvej inštancie bol povinný odročiť pojednávanie. Vyplývato z konštantnej rozhodovacej praxe súdov v Slovenskej republike, tak ako to konštatovali aj najvyššie
súdne autority - Najvyšší súd Slovenskej republiky a Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých
svojich rozhodnutiach.
23. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak žalobu zamietol,
preto podľa § 387 ods. 21 C.s.p. odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby
ako vecne správny.
24. Odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie o náhrade trov konania pre žalovaného, pretože
týmto rozsudkom bolo rozhodnuté už iba o úrokoch z omeškania, potom ako odvolací súd potvrdil skorší
rozsudok súdu prvej inštancie o istine uplatnenej pohľadávky v žalobe v konaní sp. zn. 33Cb/121/2016.
Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd potvrdzujúcim rozsudkom č.k. 3Cob/77/2020-170 zo dňa 30.
septembra 2020 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o istine uplatnenej pohľadávky v tomto jednom
konaní vo výške 4.373,24 eur a zrušil rozsudok súdu prvej inštancie o uplatnených úrokoch z omeškania
8,05 % ročne zo 4.373,24 eur od 4.2.2016 do zaplatenia a v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Už v tomto rozsudku Krajský súd v Košiciach rozhodol
tak, že žalobca, ktorý mal plný úspech o uplatnenej istine pohľadávky 4.373,24 eur má nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.
25. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd o náhrade trov konania
rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Predmetom sporu zostali iba úroky z omeškania
a preto nemožno považovať v tomto celom konaní za úspešného žalobcu aj žalovaného a skorším
rozsudkom priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania a neskorším žalovanému nárok na náhradu
trov konania. Aj keď v tomto konaní o úrokoch z omeškania bol úspešný žalovaný, pretože o úrokoch
z omeškania súd prvej inštancie žalobu zamietol a odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie,
nemožno toto konanie o úrokoch z omeškania oddeliť od konania vo veci samej o zaplatenie 4.373,24
eur, v ktorom už bolo rozhodnuté o náhrade trov konania tak, že nárok na náhradu trov konania má
žalobca.Akvtomtokonanínasúdeprvejinštanciebolúspešnýžalovaný,zuvedenýchdôvodovodvolací
súd v záujme kontinuity v rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 388 C.s.p. rozhodol tak, že zmenil
rozsudok vo výroku o náhrade trov konania a stranám nepriznal nárok na náhradu trov konania a taktiež
stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania. Výrok skoršieho rozsudku
súdu prvej inštancie aj Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/77/2020-170 zo dňa 30. septembra
2020 o náhrade trov konania pre žalobcu nadobudli právoplatnosť a preto ho odvolací súd už v tomto
štádiu konania nemôže opätovne preskúmavať.
26.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.