Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. december 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6CoCsp/11/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120209063
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8120209063.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov

senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Remedium Legal, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanému:
J. O., X.. XX.XX.XXXX, L. Y. XXXX/XX, XXX XX J., o zaplatenie 294,29 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 7Csp/135/2020-94 zo 17. marca 2021 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Prešov žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie 294,29 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 294,29 eur od 30. apríla 2019
dozaplateniaananáhradutrovkonania.Žalobcažalobuodôvodniltým,že29.apríla2019akopostupník
uzatvoril s obchodnou spoločnosťou P. M. R., C.. R.. ako postupcom zmluvu o postúpení pohľadávok, na
základe ktorej nadobudol pohľadávku uplatnenú v tomto spore. Jeho právna predchodkyňa obchodná
spoločnosť P. M. R., C.. R.. ako veriteľka a žalovaný ako dlžník 11. augusta 2016 uzatvorili zmluvu
o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o spotrebiteľskom

úvere“), súčasťou ktorej boli aj obchodné podmienky veriteľky. Keďže žalovaný si svoje povinnosti
neplnil, jeho právna predchodkyňa pristúpila k zosplatneniu úveru.

2. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a
rozhodol, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému nepriznáva náhradu trov
konania.

3. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa ustanovenia § 52 ods. 1, ods. 3, ods. 4, § 53 ods. 1, ods.
9, § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) v znení účinnom
ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, § 1 ods. 1, ods. 2 prvej vety, § 9 ods. 1, ods. 2, § 11
ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c), písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom do 31. marca 2015 a § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že 11. augusta 2016 uzatvorili právna
predchodkyňa žalobcu a žalovaný zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou sa právna predchodkyňa
žalobcu zaviazala poskytnúť žalovanému úverový rámec 400,- eur a žalovaný sa zaviazal splatiť právnejpredchodkynižalobcucelkovúčiastkuvovýške467,16eurvmesačnýchsplátkachsplatnýchvždydo20.
dňa v mesiaci. V tejto zmluve si zmluvné strany dohodli RPMN vo výške 35,8 % a odplatu vo výške 31 %.
Podľa hlavy 6 § 2 úverových zmluvných podmienok obchodnej spoločnosti P. M. R., C.. R.. v prípade, že:

a)stesaoneskorilisplatenímaspoňdvochsplátokalebostesaoneskorilisplatenímjednejsplátkydlhšie
ako tri mesiace, b) ste uviedli v návrhu nepravdivé údaje, c) ste porušili niektorú z ďalších povinností
vyplývajúcich zo zmluvy, d) bolo začaté exekučné, konkurzné, vyrovnacie alebo iné konanie na váš
majetok (vrátane dedičského konania), nám musíte celý čerpaný úver a všetky záväzky na požiadanie
splatiť (tzv. zosplatnenie úveru). Právna predchodkyňa žalobcu listom z 25. septembra 2017 vyzvala

žalovaného na zaplatenie celého záväzku vyplývajúceho z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX v celkovej
výške 504,47 eur do 15 dní od spísania výzvy. Právna predchodkyňa žalobcu ako postupca a žalobca
ako postupník 25. apríla 2019 uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej došlo k
postúpeniu pohľadávky uplatnenej v tomto spore. Postúpenie pohľadávky právna predchodkyňa žalobcu
oznámila žalovanému listom zo 6. mája 2019. Žalobca listom označeným ako „Pokus o zmier“ z 3. marca
2020 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. Žalovaný žalobcovi dlžnú sumu neuhradil. Žalovaný

čerpal úver vo výške 457,- eur a v splátkach splatil celkovo 162,71 eur. Súd prvej inštancie výzvou z 25.
januára2021vyzvalžalobcu,abymupreukázaldoručenievýzvypostupcužalovanémupodľa§53ods.9
Občianskeho zákonníka, ktorou ho ako dlžníka upozornil, že je v omeškaní s úhradou splátok a zároveň
ho upozornil na možnosť zosplatnenia úveru. Na túto výzvu žalobca reagoval písomným podaním zo 4.
februára 2021, v ktorom uviedol, že z povahy produktu nie je možné aplikovať § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka, keďže predmetný úver bol poskytnutý ako revolvingový úver, a to je druh úveru, ktorého
výška sa neustále dopĺňa po stanovenú hranicu a banka pri ňom poskytne úverový rámec, ktorý ak sa
vyčerpá, tak sa pravidelnými splátkami znova doplní do pôvodnej výšky, v dôsledku čoho je úver možné
vyčerpať opätovne.

5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil tým, že možnosť zosplatnenia úveru podľa §
565 Občianskeho zákonníka vyplynula z hlavy 6 bod 2. § 3 úveroch podmienok spoločnosti P. M. R., C..
R... Nestotožňuje sa však s argumentáciou žalobcu, že pri revolvingovom úvere veriteľ nemá povinnosť
splniť si svoju povinnosť stanovenú § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 53 ods. 9 v
spojení s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka jasne deklaruje, že v prípade ak ide o plnenie

zo spotrebiteľskej zmluvy, na to aby dodávateľ využil a uplatnil svoje právo podľa § 565 Občianskeho
zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, (a zároveň, čo zákon
definuje ako obligatórnu podmienku) musí spotrebiteľa v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní
upozorniť na uplatnenie tohto práva. Zákonná dikcia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka hovorí o plnení
zo spotrebiteľskej zmluvy, nerozlišuje však, o aký druh poskytnutého úveru sa jedná. Aj pri takejto forme

úveru, ako je revolvingový úver, sa na zosplatnenie úveru, ktoré veriteľ uplatnil v súlade s hlavou 6 § 3
úverovýchzmluvnýchpodmienok,tátovýzvavyžaduje.Žalobcanapriekpísomnejvýzvesúdu,tútovýzvu
súdu nepredložil. Keďže nebola splnená podmienka ustanovená v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
zosplatnenie úveru z 25. septembra 2017 ako právny úkon veriteľa je neplatným právnym úkonom.

6. Súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Súd mal za to, že postúpenie
pohľadávky je pre nesplnenie podmienok na zosplatnenie úveru neplatným právnym úkonom, a teda ak
nedošlo k postúpeniu pohľadávky v súlade s ustanovením § 17 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských
úveroch, žalobca nebol aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby.

7. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že aj keby sa bol stotožnil s názorom žalobcu, že pri
revolvingovom úvere nie je potrebné zo strany veriteľa aplikovať zákonné ustanovenie § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, nárok žalobcu by bol v celom rozsahu premlčaný. Hoci z prehľadu úhrad
vyplýva, že žalovaný poslednú splátku vo výške 68,- eur uhradil 30. marca 2017, v omeškaní už určite
bol s úhradou splátky splatnej v máji 2017. Od mája 2017 plynula premlčacia doba, ktorá s ohľadom na

dátum splatnosti jednotlivých splátok uplynula 20. mája 2020. Žaloba bola súdu doručená 3. augusta
2020, t. j. po uplynutí trojročnej premlčacej doby podľa § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka.

8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že neúspešný žalobca nemá nárok na náhradu trov konania

a úspešnému žalovanému z obsahu spisu žiadne trovy konania nevyplývajú, preto mu náhradu trov
konania nepriznal.9. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, a to z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm.
b) a h) CSP, teda, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietané porušenie práva
na spravodlivý proces vzhliadol v postupe súdu prvej inštancie, ktorý v danom prípade rozhodol bez
nariadenia pojednávania. Podľa jeho názoru je ustanovenie § 297 písm. b) CSP potrebné vykladať
tak, že ak žalovaný nespochybnil tvrdenia žalobcu a rovnako podľa názoru súdu sú tieto tvrdenia
preukázané, tzn. skutkové tvrdenia neboli sporné, potom súd v zmysle ustanovenia § 297 písm. b)

CSP žalobe vyhovie bez nariadenia pojednávania. Avšak v prípade, ak skutkové tvrdenia sú sporné,
resp. súd nemá určité skutočnosti za preukázané, potom nie sú splnené podmienky pre rozhodnutie
v zmysle ustanovenia § 297 písm. b) CSP, t. j. bez nariadenia pojednávania. Z toho je teda zrejmé,
že súd nie je povinný žalobcu vyzývať na doplnenie dokazovania, avšak zároveň treba rešpektovať
zákonné ustanovenia a nie je možné vo veci rozhodnúť a žalobu zamietnuť bez toho, aby súd nenariadil
vo veci pojednávanie, na ktorom je možné doplniť dokazovanie zo strany oboch strán sporu. Mal za

to, že v danom konaní súd nevyslovil svoje predbežné právne posúdenie veci a neprezentoval pred
stranami žiadnu skutočnosť ako spornú, čím nevytvoril zákonný priestor na doplnenie dôkazov a odňal
mumožnosťkonaťpredsúdom.Vsúvislostisnamietanýmnesprávnymprávnymposúdenímvecisúdom
prvejinštancietrvalnatom,žeustanovenia§53ods.9a§565Občianskehozákonníkavtomtoprípades
ohľadom na úverový produkt, ktorý bol poskytnutý žalovanému, použiť nemožno. Na rozdiel od bežného

spotrebiteľského úveru, pri revolvingovom úvere ide o postupné nadobúdanie majetkových hodnôt
dlžníkomaichpostupnésplácanie,ktorésaodvíjaodkonkrétnehočerpaniadlžníkom,t.j.povahounejde
o splátky, aké sú charakteristické pri splácaní „úveru dohodnutého na splátky“ - čerpaného jednorázovo,
kedy celkový počet splátok a ich výška sú vopred presne určené, a preto jeho výzvu z 25. septembra
2017jenevyhnutnépovažovaťzavýzvupodľaustanovenia§563Občianskehozákonníka,kdesplatnosť

dlhu nadväzuje práve na veriteľovo požiadanie. Zároveň s výzvou na splatenie celého úveru podľa §
563 Občianskeho zákonníka sú spojené aj hmotnoprávne účinky vzťahujúce sa na počítanie premlčacej
doby. V zmysle výzvy z 25. septembra 2017 bol žalovaný povinný plniť v lehote 15 dní od jej spísania.
Až po uplynutí tejto lehoty sa pohľadávka postupcu stala actio nata a od tohto momentu začala plynúť
aj všeobecná trojročná premlčacia doba (žalovaný mal plniť 10. októbra 2017 a od 11. októbra 2017

sa dostal do omeškania s plnením dlžnej sumy, kedy zároveň začala plynúť aj premlčacia doba).
Keďže žaloba bola podaná na súde 3. augusta 2020 a k premlčaniu by došlo najneskôr 11. októbra
2020, žalobou uplatnený nárok nemožno považovať za premlčaný ani len sčasti. Ďalej konštatoval, že
aplikáciou ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka došlo k značnému narušeniu princípov právneho
štátu, k porušeniu zákazu diskriminácie podľa čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 3 ods. 1

Listinyzákladnýchprávaslobôd,kporušeniuochranypredsvojvoľnýmzásahomštátnejmocizakotvenej
v čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, k narušeniu práva na majetok a ochranu vlastníckeho
práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd
a čl. I. Dodatkového protokolu o ochrane ľudských práv a základných slobôd, k porušeniu práva na
prístup k nezávislému a nestrannému súdu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a k
porušeniu zásady rovnosti účastníkov súdneho konania garantovanej čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. V tejto súvislosti dáva do pozornosti aj
skutočnosť, že Okresný súd Martin dospel k záveru, že uvedená úprava následkov premlčania práva a
prihliadania naň v zmysle aktuálneho znenia § 54a Občianskeho zákonníka nie je v súlade s Ústavou

Slovenskej republiky, a to s jej ustanovením čl. 47 ods. 3, čl. 46 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 1 ods. 1, a preto
Okresný súd Martin 30. júla 2020 podal na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na začatie konania
o súlade § 54a Občianskeho zákonníka s Ústavou Slovenskej republiky, pričom konanie sa vedie pod
evidenčným číslom spisu XXXX/XXXX. Preto sa nestotožňuje s postupom súdu prvej inštancie, ktorý
napriek tomu, že ku dňu vydania napadnutého rozsudku sa viedlo konanie o súlade § 54a Občianskeho

zákonníka s Ústavou Slovenskej republiky, toto ustanovenie na vec aplikoval, a práve v dôsledku jeho
aplikácie zamietol podanú žalobu. Súd mal na základe vedomosti o napadnutí tohto ustanovenia na
Ústavnom súde Slovenskej republiky postupovať v zmysle ustanovenia § 164 CSP a konanie prerušiť, a
to až do rozhodnutia o podanom návrhu Okresného súdu Martin o súlade § 54a Občianskeho zákonníka
s Ústavou Slovenskej republiky, nakoľko sa o tomto ustanovení, v dôsledku aplikácie ktorého súd

zamietol žalobu, na Ústavnom súde Slovenskej republiky vedie konanie o jeho nesúlade s Ústavou
Slovenskej republiky. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne aby
odvolací súd konanie prerušil až do doby, dokým sa rozhodne o podanom návrhu Okresného súduMartin o súlade § 54a Občianskeho zákonníka s Ústavou Slovenskej republiky. Zároveň vyčíslil trovy
odvolacieho konania do výšky 58,43 eur, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku za podané odvolanie
vo výške 17,50 eur a z trov právneho zastúpenia odvolacieho konania vo výške 40,83 eur s DPH.

10. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu v súdom určenej lehote písomne nevyjadril.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. §
34 CSP, v zmysle zásad ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal

napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a
nasledujúceCSPbeznariadeniapojednávania(§385CSPacontrario)stým,žemiestoačasvyhlásenia
rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5
dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

12. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalobcu odvolací

súd uvádza nasledovné.

13. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s
namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej

inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

15.Ohľadomžalobcomnamietanéhoporušeniaprávanaspravodlivýprocesspočívajúcehovrozhodnutí
bez nariadenia pojednávania odvolací súd konštatuje, že ustanovenie § 297 písm. b) CSP je potrebné
vykladať v priamej súvislosti s ustanovením § 140 ods. 1, ods. 2 CSP a ustanovením § 294 CSP.
Povinnosť tvrdenia sa prejavuje ako procesná povinnosť pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce
skutkové okolnosti daného prípadu. V prípade, že nedôjde k dodržaniu tejto povinnosti, následkom

je neunesenie bremena tvrdenia v civilnom procese. Taktiež je zrejmé, že tvrdenia strany sporu,
ktoré možno charakterizovať ako veľmi všeobecné, vágne alebo paušálne, nie sú pre súd spôsobilé
byť predmetom dokazovania a neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie. Primárne by jednoznačne
mali byť všetky relevantné a rozhodujúce skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v samotnej žalobe.
Úlohou súdu v kontradiktórnom spore je povinnosť zisťovať skutkový stav iba v miere primeranej

procesnej aktivite sporových strán. Ustanovenie § 297 písm. b) CSP je formulované prostredníctvom
troch spoločných znakov, a to jednoduchého právneho posúdenia veci, nespornosti skutkových tvrdení
strán a výškou zákonného cenzu. Vec sama kritérium bagateľného cenzu spĺňala, rovnako spĺňala
kritérium jednoduchého právneho posúdenia veci, keďže nárok uplatňovaný žalobcom mal označený
hmotnoprávny základ. Čo sa týka tretieho kritéria, a to nespornosti skutkových tvrdení strán, aj toto

kritérium bolo naplnené, keďže samotný žalovaný skutkové tvrdenia zo strany žalobcu nerozporoval.
Uvedené tretie kritérium v zásade nešpecifikuje, či nesporné skutkové tvrdenia strán, majú byť aj
substancované, resp. do akej miery má dôjsť k ich konkretizovaniu. Cieľom znakov ustanovených v
§ 297 písm. b) CSP je, aby pojednávanie nebolo potrebné nariaďovať v zásade v takých sporoch,
kde nie je nevyhnutné prejednávať argumenty strán týkajúce sa posúdenia samotného sporu. V

danom prípade súd vyzval žalobcu na preukázanie doručenia výzvy žalovanému, ktorou jeho právna
predchodkyňa upozornila žalovaného na omeškanie s úhradou splátok a na možnosť zosplatnenia
úveru a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000,- eur. Aj z tohto pohľadu, podľa názoru
odvolacieho súdu, bola naplnená formulácia § 297 písm. b) CSP a súd prvej inštancie vo veci
nemusel nariadiť pojednávanie. V zmysle ustanovenia § 140 ods. 2 CSP, zmenou žaloby je i podstatná

zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Teda možno konštatovať, že
aj samotné doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe je potrebné považovať za zmenu
žaloby. Kritériom je, či tieto skutočnosti, ktoré sa majú dopĺňať, sú rozhodujúce alebo nie. Zároveň
podľa ustanovenia § 294 Civilného sporového poriadku, zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporochnepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ. Tu odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1MbDo V 19/2007, v ktorom sa okrem iného uvádza: „Za zmenu žaloby
treba považovať aj procesný úkon, ktorým žalobca hoci požaduje rovnaké plnenie, tak následne činí na

základe iných skutkových okolností než tých, ktoré uviedol v žalobe“.

16. Pokiaľ všeobecné, vágne a paušálne tvrdenia žalobcu v samotnej žalobe neboli spôsobilé byť
predmetom dokazovania (zmena žaloby - podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností,
sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa), nemohlo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces tým,

žesúdprvejinštancievsporesochranouslabšejstranypostupovalpodľa§297písm.b)CSPanásledne
žalobu zamietol. Pokiaľ žalobca zanedbal svoju povinnosť tvrdenia, vyššie uvedeným procesným
postupom súdu prvej inštancie nedošlo k neprípustnému odchýleniu sa od zásady bezprostrednosti a
ústnosti pri prejednaní veci.

17. Z uvedených dôvodov nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces na strane žalobcu.

18. K námietke nesprávneho právneho posúdenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkovýchzáverovvyvodilnesprávneprávnezávery(pozrinapr.NajvyššísúdSRsp.zn.7Cdo7/2010).

19. Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie má odvolací súd za to, že k naplneniu tohto odvolacieho
dôvodu nedošlo. Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov (v danom

prípade súd prvej inštancie) musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu,
ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana
práv a oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak
ako ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie, neobmedzil toto základné právo v
rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).

20. Pokiaľ žalobca v odvolaní trval na tom, že ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka
v tomto prípade s ohľadom na úverový produkt, ktorý bol poskytnutý žalovanému, použiť nemožno,
odvolací súd zdôrazňuje, že ani poskytnutie úveru vo forme revolvingu nezbavuje veriteľa povinnosti
pred jeho zosplatnením vypracovať výzvu, ktorou upozorní dlžníka na omeškanie s úhradou splátok a

na možnosť zosplatnenia úveru a túto výzvu doručiť dlžníkovi.

21. V nadväznosti na to odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že nesplnenie podmienok na
zosplatnenie úveru spôsobilo neplatnosť postúpenia pohľadávky, ktorá následne zapríčinila aj to,
že žalobca nebol aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. A práve absencia aktívnej vecnej

legitimácie žalobcu bola dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Zároveň je potrebné dodať, že v zmysle ust. § 185 ods. 3 CSP súd mohol vykonať a následne
vyhodnocovať dôkazy, či sú splnené procesné podmienky, aj bez návrhu strán sporu. Zároveň už podľa
názoru odvolacieho súdu v prvoinštančnom konaní nebolo potrebné posudzovať premlčanie žalobcom
uplatneného nároku a rovnako v odvolacom konaní sa zaoberať aj tak nepravdivým tvrdením žalobcu,

že súd prvej inštancie práve v dôsledku aplikácie ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka podanú
žalobu zamietol.

22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 a ustanovením § 262 ods. 2 CSP tak, že stranám sporu nebol priznaný nárok

na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému však zo spisu
žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú a ani si ich neuplatnil. V odvolacom konaní
neúspešnému žalobcovi nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto
vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takéhoto
rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/544/2015.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).