Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. november 2021

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6Csp/35/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1619201738
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Pastirčík

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2021:1619201738.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Z. súd Malacky sudcom Mgr. Jánom Pastirčíkom v spore žalobkyne Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom

v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpenej JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v
Bratislave, Mýtna 48, proti žalovanému E., o zaplatenie 4 293 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 534,74 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 534,74 € od 21.6.2019 až do zaplatenia zastavuje.

Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa29.7.2019sapôvodnážalobkyňaVšeobecnáúverovábanka
a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 1, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým
by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4 293 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne z tejto sumy od 21.6.2019 až do zaplatenia. Žalobu odôvodnila tým, že medzi ňou ako
veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 20.11.2015 uzatvorená Zmluva o vydaní a používaní
kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej sa zaviazala poskytnúť žalovanému kreditnú kartu,
ku ktorej viedla účet č. XXXXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo

výške 22,80 % ročne. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový
rámec vo výške 1 800 € a bol povinný pôvodnej žalobkyni platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške
60 €. Pôvodná žalobkyňa ďalej vysvetlila, že dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na kartovom
účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane
kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci
je kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou a úrokmi vypočítanými
sankčnou úrokovou sadzbou, prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku

na kartovom účte. V zmysle dohodnutých podmienok je dňom splatnosti deň, ktorý je uvedený vo výpise.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a jeho
platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch, pôvodná žalobkyňa vystavila ku
dňu 8.6.2019 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.5.2019 obsahujúci súhrn
debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na
vykonané úhrady žalovaného, s konečným zostatkom na úhradu vo výške 4 293 €. Keďže žalovaný si
nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti do 20.6.2019, pôvodná žalobkyňa

požadovala aj zákonné úroky z omeškania od 21.6.2019 až do zaplatenia.

2.Podanímdoručenýmsúdudňa3.9.2019pôvodnážalobkyňanavrhla,abysúdrozhodolozmenestrany
sporu na strane žalobkyne, nakoľko pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania, bola postúpená naterajšiu žalobkyňu, ktorá zároveň vyjadrila svoj súhlas so vstupom do tohto konania. Súd uznesením zo
dňa 24.10.2019 č.k. 6Csp/35/2019-43 pripustil, aby do konania na miesto pôvodnej žalobkyne vstúpila
terajšia žalobkyňa.

3.Žalovanémubolažalobadoručenápostupompodľa§116ods.2C.s.p.Kpodanejžalobesanevyjadril.

4. Žalobkyňa v podaní doručenom súdu dňa 30.6.2020 uviedla, že žalovaný dňa 18.11.2015 vyplnil
ŽiadosťovydaníapoužívaníkreditnejkartyPôžičkovákartaSlovenskápožičovňa.Prijatímaschválením

tejto žiadosti zo strany banky dňa 18.11.2015 došlo k uzatvoreniu Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej
platobnej karty VÚB, a.s. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový
rámec vo výške 1 800 € so zmluvným úrokom vo výške 22,80 % ročne a so štandardnou splátkou vo
výške 60 € mesačne. Žalovaný začal čerpať úverový rámec od 26.11.2015. V súlade s čl. V bod 35 písm.
a/ Obchodných podmienok právna predchodkyňa žalobkyne listom zo dňa 13.8.2016 vyhlásila okamžitú
splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného spočívajúcej v

opakovanom neplatení povinných splátok v stanovenej výške. Plnenie žalovaného v prospech kartového
účtu predstavuje sumu 240 €, ktorá je podrobne rozpísaná vo výpisoch z kartového účtu v časti
kreditných transakcií s popisom transakcie „úhrada“. Čo sa týka uplatnenej sumy 4 293 €, táto pozostáva
z istiny 1 792,92 €, poplatkov 139,96 €, štandardného úroku 1 965,34 € a sankčného úroku 394,78 €.
Zároveň žalobkyňa vzala žalobu späť v časti o zaplatenie istiny 534,74 € (poplatky a sankčný úrok) spolu

s prislúchajúcim úrokom z omeškania a žiadala konanie v tejto časti zastaviť. Navrhla preto, aby súd
zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 3 578,26 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 3 758,26 € od 21.6.2019 až do zaplatenia.

5. V predmetnej veci súd nariadil pojednávanie na 26.11.2021, na ktoré predvolal strany sporu.

Žalobkyňa ani jej právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť ospravedlnili podaním
doručeným súdu dňa 15.11.2021, v ktorom s poukazom na zásadu hospodárnosti konania žiadali,
aby súd rozhodol v ich neprítomnosti. Žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa
27.10.2021 s použitím fikcie doručenia, svoju neprítomnosť na ňom neospravedlnil. Vychádzajúc z
uvedeného,súdpodľa§180druhejvetyC.s.p.uznesenímrozhodol,žebudepojednávaťvneprítomnosti

strán sporu, pojednávanie otvoril, vec prejednal a rozhodol.

6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav:

7. Pôvodná žalobkyňa ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 20.11.2015 zmluvu o vydaní a

používaní kreditnej platobnej karty Pôžičková karta Slovenská požičovňa a zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXX, na základe ktorej pôvodná žalobkyňa poskytla žalovanému úverový rámec 1 800
€ so štandardnou mesačnou splátkou 60 €, pri dohodnutej štandardnej úrokovej sadzbe 22,80 %, pri
RPMN 24,47 %, priemernej RPMN 23,52 % a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť 2 046,54
€. V zmluve sa uvádza, že doba trvania zmluvy je neurčitá a termín konečnej splatnosti úveru je v deň

zániku zmluvy alebo v deň vyhlásenia okamžitej splatnosti.

8. V zmysle článku V. bodu 35 poslednej vety Obchodných podmienok, ak klient napriek výzve nezaplatí
povinnú splátku v stanovenej lehote, banka má právo (okrem iného) vyhlásiť zostatok za okamžite
splatný; banka je oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok žiadať od klienta

zaplatenie celej pohľadávky banky, ak je klient v omeškaní s úhradou jednej povinnej splátky alebo
čiastočného plnenia jednej povinnej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace, a to za podmienok
ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.

9. Z výpisu z pôžičkovej karty Quatro za obdobie od 28.11.2015 do 31.5.2019, vystaveného pôvodnou

žalobkyňou k 8.6.2019, vyplýva, že žalovaný mal k tomuto dňu dohodnutý úverový rámec 1 800 € a
štandardnú splátku 60 €, pričom výška povinnej splátky na úhradu k 31.5.2019 bola 4 293 €. Z tohto
výpisu je zrejmé, že žalovaný úver riadne nesplácal, keďže sa dostal do omeškania so splátkou splatnou
v mesiaci 4/2016. Ďalšie splátky už neuhradil. Podľa tohto výpisu žalovaný do 31.5.2019 vyčerpal sumu
1 923,93 € a na úver uhradil celkom 240 €.

10. Listom zo dňa 13.8.2016 pôvodná žalobkyňa, konajúca prostredníctvom správcu Consumer Finance
Holding, a.s žalovanému oznámila, že jeho dlh z predmetnej kreditnej karty sa z dôvodu neplatenia
zosplatnil a stal splatným v celom rozsahu naraz. Ďalej v ňom pôvodná žalobkyňa uviedla, že dlžnáčiastka k uvedenému dňu predstavuje sumu 2 117,40 €, pričom z dôvodu denného úročenia zákonným
úrokom narastá. Žalovaný tento list prevzal dňa 22.8.2016.

11. Z Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 uzavretej medzi Consumer Finance
Holding, a.s. a pôvodnou žalobkyňou ako postupcami a žalobkyňou ako postupníkom, v spojení s
prílohou č. 3 k tejto zmluve vyplýva, že predmetom rámcovej zmluvy bola aj pohľadávka, ktorú si
žalobkyňa uplatňuje voči žalovanému v tomto konaní. Ďalej sa v rámcovej zmluve dohodlo, že konkrétne
pohľadávky, ktoré sa majú postúpiť, budú určené v jednotlivých Žiadostiach o postúpenie a prevod,

pričom dátumom postúpenia sa rozumie každý dátum, ku ktorému dôjde k doručeniu Žiadosti o
postúpenie a prevod od postupcov postupníkovi.

12. Zo Žiadosti o postúpenie a prevod z 9.8.2019 (kde pôvodná žalobkyňa a VÚB Leasing, a.s.
vystupovali ako postupcovia a žalobkyňa ako postupník), vyplýva, že predmetná pohľadávka voči
žalovanému sa s odvolaním na rámcovú zmluvu postupuje na žalobkyňu k dátumu prevzatia, t.j. k

19.8.2019.

13. V liste zo dňa 21.8.2019 pôvodná žalobkyňa oznamovala žalovanému postúpenie predmetnej
pohľadávky na žalobkyňu. Doručenie tohto listu žalovanému však žalobkyňa v konaní nepreukázala,
nakoľko ňou predložený podací hárok nepreukazuje nič viac, len to, že bližšie nešpecifikovaná zásielka

adresovaná žalovanému bola dňa 22.8.2019 odovzdaná na poštovú prepravu.

14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa § 1 ods. 2 prvej vety zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvyoúvere(ďalejlen„ZoSÚ“),spotrebiteľskýmúveromnaúčelytohtozákonajedočasnéposkytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej

platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

16. Podľa § 2 písm. a/, b/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej
je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje

spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 2 písm. d/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským

úverom.

18. Podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu 19.8.2019), práva vyplývajúce zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak
prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a

a/ ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a/, banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b/ prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

20. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorýchúčastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

21. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

23. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté, alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

24. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

25. Podľa § 525 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká
najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani
pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by
postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

26. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,
nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

27. Nakoľko žalobkyňa podaním doručeným súdu ešte pred prvým pojednávaním vo veci vzala žalobu

späť v časti sumy 534,74 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 21.6.2019
do zaplatenia, súd bez toho, aby skúmal stanovisko žalovaného k tomuto čiastočnému späťvzatiu, vzal
zreteľ na tento právne účinný dispozitívny úkon žalobkyne a konanie v uvedenej časti zastavil (§ 145
ods. 2 v spojení s § 146 ods. 1 C.s.p.). Následne súd vychádzal z toho, že žalobkyňa po čiastočnom
späťvzatí požaduje od žalovaného už len sumu 3 758,26 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 %

ročne zo sumy 3 758,26 € od 21.6.2019 do zaplatenia.

28. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi pôvodnou žalobkyňou ako veriteľom
a žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty
Pôžičková karta Slovenská požičovňa a zmluva o spotrebiteľskom úvere. Právny vzťah medzi nimi

založený predmetnou úverovou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a
je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a
nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka a ZoSÚ), keďže pôvodná žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vystupovala ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ,

pretože mu bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo
podnikania.

29. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne. Vo všeobecnosti platí,
že pod vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého je určitá

osoba subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Pre posúdenie, kto je v spore
vecne legitimovaný je rozhodujúce výlučne právo hmotné. V prípade dvojstranných právnych vzťahov,
v ktorých strany stoja navzájom v spore, sa rozlišuje vecná legitimácia aktívna (na strane žalobcu)
alebo pasívna (na strane žalovaného). Z hľadiska vecnej legitimácie je teda podstatné, že ten, kto
žaluje, je aj v skutočnosti podľa hmotného práva nositeľom oprávnenia, o ktoré v konaní ide (aktívna

vecná legitimácia), resp. ten, kto je žalovaný, je aj reálne nositeľom povinnosti, ktorá je predmetom
konania (pasívna vecná legitimácia). Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje
hmotnoprávneoprávnenie,alebookomsatvrdí,žejenositeľomhmotnoprávnejpovinnosti,vskutočnosti
toto oprávnenie nemá, alebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide.30. Žalobkyňa si svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore vyvodzuje z Rámcovej zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017, v spojení so Žiadosťou o postúpenie a prevod z 9.8.2019,

na základe čoho malo k 19.8.2019 dôjsť k postúpeniu predmetnej pohľadávky voči žalovanému z
pôvodnej žalobkyne na terajšiu žalobkyňu. Žalobkyňa v konaní doložila aj oznámenie o postúpení
pohľadávky zo dňa 21.8.2019, jeho doručenie žalovanému zo strany pôvodnej žalobkyne ako postupcu
však nepreukázala.

31. Je síce pravdou, že v konaní už bolo na návrh pôvodnej žalobkyne právoplatne rozhodnuté o
pripustení zmeny na strane žalobkyne, avšak k tomu je potrebné uviesť, že súd pri rozhodovaní podľa
§ 80 C.s.p. predmetný návrh posudzoval len z hľadiska toho, či bol podaný oprávnenou osobou, ďalej
či po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod práva, o ktorom sa koná,
a či ten, kto mal do konania vstúpiť na strane žalobkyne, so svojim vstupom súhlasí (viď uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.8.2018 sp. zn. 8 Cdo 28/2017). Súd v tomto štádiu

konania nebol oprávnený hodnotiť, či sú inak naplnené predpoklady pre takéto právne nástupníctvo z
pohľadu hmotnoprávnej úpravy. Otázkou, či tvrdené právo, ktoré malo byť prevedené, skutočne prešlo
na iný subjekt sa totiž súd môže zaoberať len v rozhodnutí vo veci samej a nie pri skúmaní procesného
nástupníctva (k tomu porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.5.2018 sp.
zn. 1 Cdo 163/2017, ako aj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32 Odo 743/2006).

Skutočnosť, že súd už pripustil zmenu strany sporu na strane žalobkyne preto nijako nebránila súdu, aby
skúmal, či v danom prípade došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z pôvodnej žalobkyne na terajšiu
žalobkyňu a v nadväznosti na to, či je žalobkyňa v tomto spore aktívne vecne legitimovaná.

32. Z právnej vety judikátu R 119/2003 vyplýva, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení

pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky.
Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a
platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti
zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie
pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník. Neskoršia súdna prax sa ale od uvedeného

názoru odklonila v tom zmysle, že dlžník je oprávnený domáhať sa skúmania platnosti postúpenia,
ak zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá v rozpore so zákonom, kedy nie je rozhodujúce, či
mu postúpenie oznámil postupca alebo preukázal postupník (porovnaj R 46/2009). Súd však v tejto
spojitosti poukazuje najmä na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.4.2018 sp.
zn. 1 Cdo 147/2017, v odôvodnení ktorého sa na margo judikátu R 119/2003 uvádza, že sa jedná o

judikát v obchodnoprávnom spore staršieho dáta, ktorého závery v súčasnosti nie je možné aplikovať
v oblasti spotrebiteľského práva, ktoré spočíva na diametrálne odlišných (až protichodných) princípoch
ako právo obchodné. Uvedený judikát primárne rozoberá notifikačnú povinnosť (denunciáciu) s dôrazom
na to, ako vplýva toto oznámenie (táto právna skutočnosť) na zmenu v obsahu záväzku vo vzťahu k
dlžníkovej povinnosti plniť v obchodnoprávnom spore. Tu však treba mať na zreteli, že uvedený judikát

nevylučuje (a ani nemôže) možnosť súdneho prieskumu platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky,
najmä v prípade, keď samotná právna úprava postúpenia pohľadávky podľa Občianskeho zákonníka
obsahuje ustanovenia o zákaze postúpenia (§ 525 Občianskeho zákonníka). Je preto logické, že ak
bola postúpená pohľadávka v rozpore so zákonom, nemožno uvedené konvalidovať ani včasným a
riadnym oznámením o postúpení pohľadávky dlžníkovi. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto uzavrel,

že následkom postupu pohľadávky, ohľadom ktorej nie je cesia podľa § 525 Občianskeho zákonníka
alebopodľaosobitnýchpredpisovdovolená,jeabsolútnaneplatnosťzmluvyopostúpeníprejejrozporso
zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka), pričom na absolútnu neplatnosť postúpenia musí prihliadnuť
súd aj bez námietky (z úradnej povinnosti).

33. Postúpenie pohľadávky je upravené v § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. V posudzovanej veci
však predmetom postúpenia bola pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, takže na
jej platné postúpenie museli byť splnené aj podmienky uvedené v § 17 ods. 1 ZoSÚ. V danom prípade
bolo sporné len naplnenie predpokladu uvedeného pod písm. b/ tohto ustanovenia, t.j. či postupovaná
pohľadáva bola splatná v celom rozsahu. Uvedené ustanovenie totiž vyžaduje postúpenie pohľadávky

buď po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru, alebo pohľadávky, ktorá sa stala splatnou
pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, t.j. pri ktorej bola vyhlásená predčasná
splatnosť úveru.34. Žalobkyňa tvrdila, že pôvodná žalobkyňa zosplatnila úver k 13.8.2016. Podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka sa pre platné zosplatnenie úveru vyžaduje: 1/ existencia omeškania dlžníka so
zaplatením aspoň jednej splátky minimálne 3 mesiace, 2/ upozornenie dlžníka veriteľom na možnosť

zosplatnenia úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní pred zosplatnením, 3/ doručenie oznámenia o
zosplatnení úveru dlžníkovi.

35. Upozornenie spotrebiteľa na možnosť zosplatnenia úveru z dôvodu omeškania s úhradou splátok
v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka slúži na ochranu spotrebiteľa. Uvedené upozornenie

je zákonným hmotno-právnym predpokladom na to, aby veriteľ mohol zosplatniť úver v zmysle § 565
Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa však v konaní nepreukázala, že by pôvodná žalobkyňa takéto
upozornenie na možnosť zosplatnenia úveru doručila žalovanému v lehote nie kratšej ako 15 dní pred
zosplatnením úveru. Takéto skutočnosti žalobkyňa v priebehu konania ani len netvrdila. Je teda zrejmé,
že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre zosplatnenie úveru vyplývajúce z § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho pôvodná žalobkyňa nebola oprávnená úver zosplatniť.

List zo dňa 13.8.2016, ktorým pôvodná žalobkyňa vyhlásila predčasnú splatnosť úveru, je preto treba
považovať za neplatný právny úkon (§ 39 Občianskeho zákonníka).

36. Vzhľadom na to, že k platnému zosplatneniu úveru nedošlo a žalobkyňa nepreukázala, že k
19.8.2019, kedy malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky z úveru na žalobkyňu, bol už úver po termíne

konečnej splatnosti dohodnutom v článku III. zmluvy (nepreukázala totiž, že by zmluva, ktorá bola
uzavretá na dobu neurčitú, už zanikla jedným zo spôsobov uvedených v článku X. bode 61. Obchodných
podmienok, t.j. dohodou, výpoveďou, či odstúpením od zmluvy), súd dospel k záveru, že postúpenie
predmetnej pohľadávky voči žalovanému z pôvodnej žalobkyne na terajšiu žalobkyňu bolo v zmysle §
39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s § 17 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ neplatné. Uvedené znamená, že

žalobkyňa nie je v tomto spore aktívne vecne legitimovaná, z ktorého dôvodu súd žalobu vo zvyšnej
časti (špecifikovanej v poslednej vete odseku 4. odôvodnenia tohto rozhodnutia) zamietol.

37. Pre úplnosť súd uvádza, že aj keby žalobkyňa v konaní preukázala splnenie zákonných podmienok
pre zosplatnenie úveru k 13.8.2016 a tým aj svoju aktívnu vecnú legitimáciu, súd by musel žalobu vo

zvyšnej časti zamietnuť z dôvodu, že žalobkyňou uplatnené právo zo spotrebiteľskej zmluvy by bolo
v čase podania žaloby už premlčané, na ktorú skutočnosť súd podľa § 54a Občianskeho zákonníka
prihliada ex offo. V zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka môže totiž veriteľ žiadať od spotrebiteľa
zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky najskôr až po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky. Pokiaľ by aj pôvodná žalobkyňa platne úver zosplatnila k 13.8.2016, je

zrejmé, že jedinou splátkou, pre nezaplatenie ktorej mohol byť úver k uvedenému dátumu zosplatnený,
bola splátka splatná 20.4.2016 (konkrétny dátum splatnosti jednotlivých splátok nebol v zmluve uvedený
a žalobkyňa ani nepriložila výpisy, v ktorých mal byť podľa Obchodných podmienok uvedený deň
splatnosti povinných splátok splatných za obdobie od apríla 2016 do júla 2016, súd preto vychádzal
z toho, že predmetné splátky boli splatné k 20. dňu v mesiaci tak, ako je uvedená splatnosť povinnej

splátky v poslednom výpise, ktorý bol priložený k žalobe), s ktorou sa žalovaný dostal do omeškania
21.4.2016, pričom trojmesačná lehota omeškania uplynula 21.7.2016. Práve splátka splatná 20.4.2016,
bola by teda splátkou, od splatnosti ktorej by začala v danej veci v zmysle § 103 druhej vety Občianskeho
zákonníkaplynúťzákonnátrojročnápremlčaciadobapodľa§101Občianskehozákonníka.Keďžedátum
20.4.2019pripadolnasobotuavpondelokbolsviatok,poslednýmdňompremlčacejdobybybolnapokon

až utorok 23.4.2019. Vzhľadom na to, že žalobkyňa podala žalobu na súde až 29.7.2019, súd by musel
potom skonštatovať, že bola podaná po uplynutí premlčacej doby.

38. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

40. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. V danom prípade súd konanie v časti o zaplatenie sumy 534,74 € zastavil pre späťvzatie žaloby,
ktoré žalobkyňa nijako neodôvodnila. V tejto časti preto procesne zavinila zastavenie konania, čo treba
zároveň vyhodnotiť ako procesný úspech žalovaného. Žalovaný bol úspešný aj vo zvyšnej časti, v ktorejbola žaloba zamietnutá. Žalovaný teda mal vo veci úspech v plnom rozsahu. Keďže však žalovanému
v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu nárok na ich náhradu nepriznal (viď R 72/2018).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku).