Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. december 2021

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 56C/64/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517217215
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jaroslav Šupa

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2021:1517217215.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V pred sudcom Mgr. Jaroslavom Šupom v právnej veci žalobcu: V.. Q. K., nar.

XX.X.XXXX, trvalo bytom N. XX/XXX, N., právne zastúpeného: Mgr. Peter Kupka, advokát so sídlom
Hlavná 23, Trnava, proti žalovanému: Zoznam, s.r.o., so sídlom Viedenská cesta 3-7, Bratislava, IČO: 36
029 076, právne zastúpenému: JUDr. Rudolf Adamčík, advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Liptovská
2/A, Bratislava, o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 24.11.2017 po jej zmenách, z ktorých poslednú

súd pripustil uznesením č. k. 56C/64/2017-390 zo dňa 22. októbra 2021, domáhal uloženia povinnosti
žalovanému na vlastné náklady sa ospravedlniť žalobcovi uverejnením ospravedlnenia na dobu troch
dní na internetovom portáli Topky.sk (www.topky.sk) rovnakým typom a veľkosťou písma ako mal
článok uverejnený dňa XX.X.XXXX o XX:XX hod. na internetovom portáli topky.sk (http://www.topky.sk/
cl/XXXXXX/XXXXXXX/N.) s titulkom: „N. (ďalej v petite len „Článok“), vrátane titulku „Ospravedlnenie“
s rovnakým typom a veľkosťou písma ako bol titulok Článku na úvodnej strane (www.topky.sk) v znení:
„Zoznam, s.r.o., Viedenská cesta 3-7, 851 01 Bratislava, IČO : 36 029 076, spoločnosť zapísaná v

obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka: 24598/B, sa ospravedlňuje V..
Q. K. za neoprávnený zásah do jeho práva na ochranu jeho osobnosti spôsobený výrokmi „Na
ministerstve zahraničia sa neplytvalo. Rozhodol o tom zahraničný výbor v parlamente. Zahlasoval za
to aj opozičný poslanec za ĽSNS Q. K., čím podržal koalíciu“, uverejnenými v článku na internetovom
portáli Topky.sk (http://www.topky.sk/cl/XXXXXX/XXXXXXX/N.) XX.X.XXXX o XX:XX hod. s titulkom „N.
spojenie v parlamente! K. opäť ako tichý partner pri megakauze B.“, do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku. Domáhal sa tiež náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.X.XXXX o XX:XX hod. bol uverejnený na internetovom portáli
žalovaného topky.sk článok s titulkom: „NZ. (ďalej v podaniach žalobcu aj ako „Článok 1“). Článok 1
obsahoval vo vete: ,,Na ministerstve zahraničia sa neplytvalo“ odkaz na článok s titulkom: ,,Škandál u R.:
Poslanecký prieskum na ministerstve, kľúčovým dokumentom kauzy je...“, uverejnený dňa X.XX.XXXX
o XX:XX na internetovom portáli topky.sk (ďalej v podaniach žalobcu aj ako „Článok 2“). Topky.sk
sú online magazín žalovaného. Žalobca je verejne činná osoba, poslanec Národnej rady Slovenskej

republiky (ďalej aj ako „NRSR“), člen politickej strany Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko (ďalej
len ako „ĽSNS“) a bezúhonný občan dodržiavajúci právne predpisy SR. V Článku 1 bolo uvedené
nepravdivé skutkové tvrdenie: „Na ministerstve zahraničia sa neplytvalo. Rozhodol o tom zahraničný
výbor v parlamente. Zahlasoval za to aj opozičný poslanec za ĽSNS Q. K.,. čím podržal koalíciu.“ Vtomto zmysle bol nepravdivo označený žalobca ako osoba, ktorá zahlasovala za rozhodnutie, že „na
ministerstve zahraničia sa neplytvalo“, čo bolo prezentované v Článku 1 ako fakt, a to bez uvedenia
akýchkoľvekdôkazov,resp.inýchdôveryhodnýchpoznatkovopriebehuhlasovania,ktorébyžalovaného

vôbec oprávňovali k takému záveru. Malo sa jednať o hlasovanie na Zahraničnom výbore NRSR
(ďalej aj ako „Zahraničný výbor“), konkrétne malo ísť o XX. schôdzu Zahraničného výboru zo dňa
XX.X.XXXX (bod 5. programu rokovania bol: „5. Správa z poslaneckého prieskumu konaného dňa 1.
decembra 2016 na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky“). Z
kontextu celého Článku 1 cez jeho odkaz na Článok 2 je poukazované na poslanecký prieskum členov

Zahraničného výboru na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky
(ďalej len ako „MZV“) zo dňa X.XX.XXXX v súvislosti s obvineniami bývalej zamestnankyne rezortu D.
S.. V Článku 1 bola hrubo skreslená pravda a prekročená aj miera akéhokoľvek hodnotiaceho úsudku,
keď označenie žalobcu ako osoby, ktorá zahlasovala za rozhodnutie, že „na ministerstve zahraničia
sa neplytvalo“ nemá žiadny faktický podklad. Ak sa malo jednať o kritiku, tak tá bola v Článku 1
neprimeraná obsahom aj formou a postrádala vecnosť, konkrétnosť a primeranosť. Žalobca v tejto

súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 84/2011 zo dňa 13. októbra 2011.
V prípade žalobcu ako verejne činnej osoby, rovnako ako pri každej inej osobe, mala tlač zachovať
zásady etiky, ale aj morálky a základnej slušnosti. Nepravdivé informovanie v Článku 1 o žalobcovi,
hrubo presahuje právo na slobodu tlače a je v rozpore s obvyklým štandardom bulvárnej tlače. Je
nutné uviesť, že akákoľvek osoba v postavení žalobcu by v súvislosti so zverejnením predmetného

Článku 1 v danom mieste a čase pociťovala ujmu na cti, dôstojnosti aj vážnosti. Napriek tomu, že
žalobca je verejne činnou osobou, tak boli v Článku 1 nepravdivou a pravdu hrubo skresľujúcou
informáciou prekročené prípustné medze realizácie slobody prejavu a práva na informácie. Článok 1
neobstojí ani ako zjednodušenie a preháňanie, pretože aj v tejto rovine je neprimeraný. Jednalo sa
teda zo strany žalovaného zverejnením Článku 1 o neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti

žalobcu podľa § 11 Občianskeho zákonníka. Článkom 1 bola neoprávnene zasiahnutá mravná integrita
osobnosti žalobcu, bola znížená žalobcova dôstojnosť, česť a vážnosť vo vzťahu k spoluobčanom
a bolo ohrozené jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Označenie žalobcu ako osoby, ktorá
zahlasovala za rozhodnutie, že „na ministerstve zahraničia sa neplytvalo“ nie je v súlade s vnútorným
presvedčením žalobcu, ani s jeho politickým presvedčením, pôsobí hanlivo a je spôsobilé privodiť

žalobcovi stratu popularity u verejnosti. V spoločnosti bol vyššie uvedený poslanecký prieskum členov
Zahraničného výboru na MZV, ktorý sa konal dňa 1. decembra 2016, vnímaný veľmi citlivo. Vzhľadom
na uverejnenie Článku 1 s nepravdivými výrokmi v jednom z najčítanejších internetových portálov na
Slovensku so širokým vplyvom na verejnosť bola bez akýchkoľvek pochybností znížená dôstojnosť,
česť a vážnosť žalobcu vo vzťahu k obyvateľom Slovenska (táto skutočnosť' nemôže byt' sporná).

Podmienkou občianskoprávnej ochrany cti je to, aby bol zásah objektívne spôsobilý takú ujmu osobnosti
občana privodiť, čo v tomto prípade nepochybne cez nepravdivé označenie žalobcu bolo splnené. Nie
je tu rozhodujúce, či skutočne došlo k ujme, postačuje objektívna spôsobilosť príslušného konania
spôsobiť takú ujmu - nepravdivé označenie žalobcu bolo jednoznačne objektívne spôsobilé privodiť
žalobcovi ujmu na jeho cti, dôstojnosti a vážnosti. K úspešnému uplatneniu práva na ochranu osobnosti

stačí zistenie, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením
§ 11 Občianskeho zákonníka, pričom vyvolanie následkov sa nevyžaduje. Zverejnenie Článku 1 bolo
už samo o sebe takým zásahom, ktorý bol spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva žalobcu chránené
podľa § 11 Občianskeho zákonníka, a to práva žalobcu na ochranu jeho dôstojnosti, vážnosti, cti,
postavenia a uplatnenia v spoločnosti. Zverejnenie Článku 1 bolo už samo o sebe takým zásahom,

ktorý bol spôsobilý znížiť žalobcovu dôstojnosť, vážnosť, česť, postavenie a uplatnenie žalobcu v
spoločnosti. Tvrdenie o žalobcovi bolo nepravdivé a pokiaľ sa malo jednať o hodnotiaci úsudok, tak
neprimerané a preto zasiahlo práva žalobcu chránené ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka.
Označenie žalobcu ako osoby, ktorá zahlasovala za rozhodnutie, že „na ministerstve zahraničia sa
neplytvalo“, bolo prezentované v kontexte celého Článku 1 ako fakt, pričom ide o jednoznačne

nepravdivé tvrdenie, ide o negatívnu skutočnosť, ktorú žalobca nemusí preukazovať, dôkazné bremeno
o opaku zaťažuje žalovaného. Nepravdivosť tvrdenia je overiteľná, opačný výklad by viedol iba k
možnostiam špekulatívneho označovania skrývajúceho sa za hodnotiaci úsudok. Išlo o neoprávnený
zásah do práv žalobcu na ochranu osobnosti, boli porušené práva žalobcu na ochranu osobnosti. Vyššie
uvedené označenie žalobcu je excesom a nebolo by v súlade s právom na slobodu prejavu, aj keby

bolo hodnotiacim úsudkom. Ak by dané označenie žalobcu bolo kvalifikované ako hodnotiaci úsudok,
išlo by o neprimeraný hodnotiaci úsudok, ktorý bol neoprávneným zásahom do práv žalobcu na ochranu
osobnosti. Žalobca ďalej uviedol, že má za to, že boli porušené jeho práva na ochranu osobnosti, a
to z nasledovných dôvodov týkajúcich sa hodnotiaceho úsudku (označenie žalobcu ako osoby, ktorázahlasovala za rozhodnutie, že „na ministerstve zahraničia sa neplytvalo“). Tento hodnotiaci úsudok
nemá žiadny relevantný faktický základ od ktorého by sa odvíjal (chýba súvislosť medzi hodnotiacim
úsudkom a tvrdenými skutkovými okolnosťami, ktoré by ho dostatočne podporovali, resp. odôvodňovali).

Dôkazné bremeno preukázania pravdivosti skutkových dejov, z ktorých má vychádzať hodnotiaci úsudok
zaťažuje žalovaného. Medze novinárskej slobody preháňať a provokovať boli prekročené. Vybočuje z
medzí v demokratickej spoločnosti všeobecne uznávaných pravidiel slušnosti. Nejedná sa o prípustnú
kritiku, ktorá by bola vecná, konkrétna a primeraná (zodpovedajúca) čo do obsahu, formy a miesta. Táto
kritika nevychádzala z pravdivých skutočnosti (podkladov) ako premís pre hodnotiaci úsudok, t.j. nebola

vecná. Táto kritika nebola podporená relevantnými konkrétnymi argumentmi, t.j. nebola konkrétna,
chýbal konkrétny skutkový základ, ktorý by bol pravdivý a nezavádzal by čitateľov. Táto kritika nebola
ani primeraná účelu. Kritika nesmie sledovať cieľ prípadného odsúdenia, ohovárania, škandalizovania
alebo urážky určitej fyzickej osoby. Na tejto skutočnosti nemôže zmeniť nič ani skutočnosť, ak dotknutou
fyzickouosoboujetzv.osobaverejnéhozáujmu(zrozhodnutiaNajvyššiehosúduČRz27.9.2000,sp.zn.
30Cdo/964/2000). Nebolo umožnené čitateľovi urobiť si vlastný hodnotiaci úsudok, neboli podané úplné

informácie potrebné na priestor pre vytvorenie vlastného názoru čitateľa. Žalobca poprel, že žalobou
napádané skutkové tvrdenia alebo hodnotiace úsudky v Článku 1 sú pravdivé a majú vecný základ v
skutočných dejoch. Dôkaz opaku zaťažuje žalovaného. S poukazom na § 50 ods. 1 a § 52 ods. 1 zákona
č. 350/1996 Z. z. si žalovaný mohol overiť spôsob hlasovania žalobcu, čo však neurobil a zavádzajúco
informoval v článku o žalobcovi vo vyššie uvedenom smere. Išlo teda o neoprávnený zásah do práva

žalobcunaochranuosobnosti.Žalobcanapodporusvojejargumentácieopakovanecitovalzrozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 84/2011 zo dňa 3. októbra 2011, ako aj rozhodnutia Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 30 Cdo 2796/2005 z 31. augusta 2006). Z uvedeného vyplýva, že označenie žalobcu
v Článku 1 v celom jeho kontexte bolo difamačné a bolo neoprávneným zásahom do práva žalobcu
na ochranu osobnosti, keby bolo vyhodnotené ako skutkové tvrdenie a rovnako ak by bolo alternatívne

vyhodnotené ako hodnotiaci úsudok. Z hľadiska oprávnenosti nemôže uverejnenie Článku 1 s takým
označenímžalobcuobstáť.Žalovanýsaodmietolžalobcoviospravedlniť.Poprevzatípredžalobnejvýzvy
žalovaný zverejnil redakčnú poznámku k Článku 1 v nasledovnom znení: „(Poznámka redakcie: K. z
výboru neodišiel a tým pomohol členom vládnej koalície, ktorá neprijala uznesenie, že R. ministerstvo
plytvalo).“ Ani vyššie uvedená redakčná poznámka neposkytuje žiadne zadosťučinenie žalobcovi v tejto

veci ohľadom vyššie uvedeného neoprávneného zásahu do žalobcovho práva na ochranu osobnosti.
Opäť sa jedná o nepravdivú informáciu o údajnej pomoci zo strany žalobcu členom vládnej koalície,
takýto výrok nespĺňa ani kritéria primeraného hodnotiace úsudku, pretože nemá žiadny relevantný
skutkový základ na vyvodenie takého záveru.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že nárok uplatnený žalobcom v tomto konaní
neuznáva, a to ani čiastočne. Žalovaný článok je potrebné vnímať v jeho celom kontexte.
Hlavným motívom článku bolo popísanie spoločného postupu členov Zahraničného výboru, poslancov
reprezentujúcichkoaličnéstranyažalobcu,tedaposlancazastranuĽSNS,ktorábolastranouopozičnou,
na rokovaní Zahraničného výboru dňa XX.X.XXXX. Tento spoločný postup žalobcu a koaličných

poslancov spočíval v tom, že po tom, čo neboli prijaté procedurálne návrhy opozičných poslancov k
bodu 5. programu rokovania Zahraničného výboru, opoziční poslanci z rokovania odišli v snahe vyvolať
situáciu, aby rokovanie nebolo uznášaniaschopné a aby nemohlo byť prijaté koaličnými poslancami
navrhovanéuznesenie,žeZahraničnývýborsprávuoposlaneckomprieskumevykonanomnaMZVberie
na vedomie. Takýmto uznesením by bolo vyjadrené, že poslanecký prieskum prebehol bez ďalšieho

vecného riešenia preskúmavaného problému. Teda politický problém v ňom obsiahnutý by bol uzavretý.
Po tom, čo opoziční poslanci rokovanie opustili a žalobca ostal na rokovaní s ostatnými koaličnými
poslancami ako jediný opozičný poslanec, umožnil uznášaniaschopnosť Zahraničného výboru a prijatie
nič neriešiaceho uznesenia o tom, že výsledky poslaneckého prieskumu Zahraničný výbor berie na
vedomie. Článok sa týkal veci, ktorá bola v tom čase veľmi frekventovanou a rezonovala v celej

spoločnosti, nakoľko sa jednalo o podozrenie, že MZV nepostupovalo riadne pri zadávaní zákaziek na
rôzne služby. To bol aj dôvod, pre ktorý sa poslanecký prieskum vôbec uskutočnil. Napriek tomu že
MZV neposkytlo poslancom riadne podklady, nakoľko poskytlo len zmluvy v elektronickej podobe bez
podpisov konkrétnych ľudí, takže poslanci nemohli posúdiť, ktoré osoby sú za uzavretie takých zmlúv
zodpovedné. Žalobca tým, že ostal na rokovaní Zahraničného výboru a nezabránil svojim odchodom z

rokovania v uznášaniaschopnosti Zahraničného výboru, vykonal hlasovanie, ktoré sa v politickej praxi
nazýva ako „hlasovanie nohami“. V danom prípade použili hlasovanie nohami ostatní opoziční poslanci
tým, že z rokovania Zahraničného výboru odišli a žalobca tým, že na rokovaní ostal a umožnil tak
uznášaniaschopnosť rokovania Zahraničného výboru. Hlasovanie nohami je plne legitímnym vyjadrenímpolitického názoru pri hlasovaní. Aj pri hlasovaniach pléna NRSR bol tento spôsob hlasovania nohami,
ako spôsob vyjadrenia politického názoru odchodom z rokovacej sály, viackrát použitý v snahe zamedziť
prijatiu nejakého rozhodnutia, uznesenia. V tomto kontexte chápali konanie, resp. nekonanie žalobcu

médiá a celá spoločnosť. Toto konanie žalobcu považovali za prejav „tichej“ politickej spolupráce
poslanca ĽSNS s koalíciou. Článok pritom poukazoval na to, že sa tak nestalo prvý raz. Keďže
Zahraničný výbor napokon prijal uznesenie, že výsledky poslaneckého prieskumu len berie na vedomie
a nijako výsledok poslaneckého prieskumu nevyhodnotil, je legitímny čitateľa provokujúci ironický
hodnotiaci úsudok „Na ministerstve zahraničia sa neplytvalo“. Legitimitu takého hodnotiaceho úsudku

dokazuje aj skutočnosť, že ho použili mnohé médiá vo svojich článkoch zaoberajúcich sa touto témou.
Plne legitímnym bol aj hodnotiaci úsudok, že žalobca zahlasoval za uznesenie zahraničného výboru,
nakoľko hlasoval nohami a vecný základ tohto hodnotiaceho úsudku spočíva v tom, že ak by bol žalobca
odišiel z rokovania Zahraničného výboru tak, ako ostatní opoziční poslanci, bol by znemožnil prijatie
uznesenia o vzatí poslaneckého prieskumu „len“ na vedomie. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že
žalobca ako poslanec NRSR a člen parlamentnej politickej strany, je osobou verejného záujmu, politikom

a ako taký je povinný strpieť aj zverejnenie provokujúcich a ironizujúcich, kritických informácií o jeho
osobe.

4. K vyjadreniu žalovaného podal žalobca repliku. Zopakoval v nej svoju žalobnú argumentáciu. Doplnil,
že redakčnou poznámkou žalovaný nepriamo potvrdil svoje pochybenie. Žalovaný v snahe zbaviť sa

zodpovednosti za aj na pomery bulvárnej tlače neprimeranú a neprípustnú škandalizáciu žalobcu v
snahe prilákať čo najväčší počet čitateľov, uchyľuje k neprimerane extenzívnym účelovým výkladom
správania žalobcu. V tomto ohľade nemôže obstáť jednoznačne zavádzajúca úvaha žalovaného v
tom zmysle, že podklad, resp. vecný základ pre ním tvrdený hodnotiaci úsudok je v podstate úvaha
v tom zmysle, že ,,ak by žalobca odišiel z rokovania Zahraničného výboru tak, ako ostatní opoziční

poslanci, bol by znemožnil prijatie uznesenia o vzatí poslaneckého prieskumu len na vedomie“. Ide o
špekulácie žalovaného. Odhliadnuc od toho, že vecným základom hodnotiaceho úsudku by mal byť
určitý skutkový stav a nie iba neprimerane voľná uvedená úvaha autora článku, mal žalobca za to,
že z takejto úvahy sa ani nedá vyvodiť záver, aký jednoznačne bol uvedený v Článku 1, a to: „Na
ministerstve zahraničia sa neplytvalo. Rozhodol o tom zahraničný výbor v parlamente. Zahlasoval za

to aj opozičný poslanec za ĽSNS Q. K., čím podržal koalíciu.“ Žalovaný teda jednoznačne nepravdivo
označil žalobcu ako osobu, ktorá zahlasovala za rozhodnutie, že ,,na ministerstve zahraničia sa
neplytvalo“. Žalovaný si dokonca žiadnym spôsobom nezisťoval priamo u žalobcu ani stanovisko k veci,
ktorá bola predmetom Článku 1, čo je až zarážajúce. Žalobca poprel skutkové tvrdenie žalovaného,
že žalobca umožnil uznášaniaschopnosť Zahraničného výboru. Dôkaz opaku zaťažuje žalovaného.

Žalobca poprel skutkové tvrdenie žalovaného, že žalobca umožnil prijatie ,,nič neriešiaceho uznesenia o
tom, že výsledky poslaneckého prieskumu Zahraničný výbor berie na vedomie.“ Dôkaz opaku zaťažuje
žalovaného. Žalobca poprel skutkové tvrdenie žalovaného, že žalobca vykonal ,,hlasovanie nohami“
a nezabránil svojim odchodom z rokovania uznášaniaschopnosti Zahraničného výboru. Dôkaz opaku
zaťažuje žalovaného. Žalobca poprel skutkové tvrdenie žalovaného, že hodnotiaci úsudok, aký použil

žalovaný,použilimnohémédiavosvojichčlánkochzaoberajúcichsatoutotémou.Dôkazopakuzaťažuje
žalovaného.

5. K replike žalobcu podal žalovaný dupliku. Uviedol v nej, že obsahu repliky nevyplýva žiaden ďalší
prostriedok procesného útoku žalobcu. V replike je len zopakovaná časť argumentácie obsiahnutej v

žalobe. Zotrval na svojom vyjadrení k žalobe.

6. Žalobca sa k duplike žalovaného nevyjadril.

7. Podaním zo dňa 17.9.2018 žalobca navrhol vykonanie ďalších dôkazov, a to oboznámiť sa

prostredníctvom technického zariadenia s prístupom na internet s výpisom zo zápisnice z 36. schôdze
Zahraničného výboru konanej XX.X.XXXX a s prezenčnou listinou z 36. schôdze Zahraničného výboru
konanej XX.X.XXXX (následne však tieto dôkazy ako listinné dôkazy doložil do spisu, kde sa nachádzajú
na č. l. 196-198; pozn. súdu). Žalobca mal za to, že žalovaný nepristupoval k informovaniu verejnosti v
Článku 1 o činnosti žalobcu primeraným spôsobom v porovnaní s iným zástupcom opozície v obdobnom

prípade, a to napríklad v porovnaní s poslancom V. A., ktorý nebol prítomný na 36. schôdzi Zahraničného
výboru konanej XX. marca XXXX, napriek tomu, že na uvedenej schôdzi sa hlasovalo o návrhu skupiny
poslancov NRSR na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky T. H., návrh nebol
uznesením prijatý, žalovaný verejnosť o neprítomnosti poslanca V. A. na uvedenej schôdzi neinformoval,čím vznikla zjavná disproporcia v informovaní verejnosti. Z uvedeného príkladu usudzoval žalobca
neobjektívnosť žalovaného voči žalobcovi.

8. Na podanie žalobcu zo dňa 17.9.2018 reagoval žalovaný podaním zo dňa 22.10.2018, v ktorom
s vykonaním žalobcom navrhnutých dôkazov nesúhlasil. Odôvodnil to tým, že tvrdenia o správaní sa
poslanca V. A. spočívajúceho v jeho neúčasti na 36. schôdzi Zahraničného výboru dňa XX.X.XXXX
nijako nesúvisia s obsahom článku žalovaného v tomto konaní, ktorý bol zverejnený dňa XX.X.XXXX,
keďže tento sa nezaoberal otázkou dochádzky poslanca V. A. na rokovania zahraničného výboru.

Žalovaný článok bol zverejnený XX.X.XXXX, teda viac ako rok pred konaním 36. schôdze Zahraničného
výboru (XX.X.XXXX). Dokument označený právnym zástupcom žalobcu ani neobsahuje žiaden údaj o
neprítomnosti poslanca V. A. na 36. schôdzi Zahraničného. Návrh na vykonanie tohto dôkazu predložil
právny zástupca po lehote, ktorá mu bola uložená súdom v rámci zásady sudcovskej koncentrácie
dokazovania podľa ustanovení § 167 CSP.

9. Súd vec prejednal na pojednávaní v prítomnosti strán sporu.

10. Súd vykonal dokazovanie listinným dôkazmi, a to uznesením č. 36 Zahraničného výboru Národnej
rady Slovenskej republiky z XX. januára XXXX, zápisnicou zo 16. schôdze Zahraničného výboru
Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá sa uskutočnila 26. januára 2017, predžalobnou výzvou zo

dňa XX.X.XXXX, vyjadrením žalovaného k predžalobnej výzve zo dňa X.X.XXXX, článkom s titulkom
„N.“, článkom s titulkom „Škandál u R. Poslanecký prieskum na ministerstve, kľúčovým dokumentom
kauzy je...“, výstupom z Mediálneho archívu Newton Media, a.s., článkom s titulkom „Koalícia vrátila
na rokovanie právo na odpoveď pre politikov. Podporí ho aj K.“, článkom s titulkom „Danko usilovne
rozvracia“, správou zverejnenej na internetovej stránke dennikn.sk v rubrike Minúta po minúte dňa

XX.X.XXXX o XX:XX, článkom s titulkom „Zákon, ktorý znevýhodní nové strany, schválili za deň.
Podporili ho aj kollárovci a kotlebovci“, štatistickým prehľadom o hlasovaní poslaneckých klubov a
štatistickým prehľadom o hlasovaní žalobcu z internetovej stránky NRSR, ktoré sú obsahom spisu a
výsluchom svedkov P. S., Ing. V. L., doc. Ing. V. A., PhD., Mgr. Q. F., MBA MA., MUDr. W. Y., CSc. a
žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav.

11. Z uznesenia č. 36 Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky z XX. januára
XXXX vyplýva, že Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky berie na vedomie správu z
poslaneckého prieskumu, ktorý sa uskutočnil 1. decembra 2016 na Ministerstve zahraničných vecí a
európskych záležitostí Slovenskej republiky.

12. Zo zápisnice zo 16. schôdze Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá
sa uskutočnila XX. januára XXXX vyplýva, že pod bodom 5. sa Zahraničný výbor zaoberal správou
z poslaneckého prieskumu konaného dňa 1. decembra XXXX na Ministerstve zahraničných vecí a
európskych záležitostí Slovenskej republiky. Člen výboru V. A. na rokovaní o tomto bode predložil

procedurálny návrh, aby bola schôdza prerušená, za hlasovali traja členovia výboru, proti hlasovali piati
členovia výboru a dvaja členovia výboru sa hlasovania zdržali, spolu hlasovalo desať členov výboru,
procedurálny návrh nebol prijatý. O návrhu uznesenia predloženom V. A. hlasovali šiesti členovia výboru,
nikto nebol za, štyria boli proti, dvaja sa zdržali, návrh nebol prijatý. O uznesení č. 36 hlasovalo sedem
členov výboru, šesť členov výboru bolo za, nikto nebol proti a jeden člen výboru sa hlasovania zdržal,

uznesenie č. 36 bolo prijaté. Podľa prezenčnej listiny pripojenej k zápisnici bolo na začiatku schôdze
prítomných 12 poslancov, členov výboru.

13.ZpredžalobnejvýzvyzodňaXX.X.XXXXdoručenejžalovanémudňaXX.X.XXXXvyplýva,žežalobca
žiadal od žalovaného v súvislosti so zverejnením článku s titulkom „N.“ zverejnenie ospravedlnenia.

14. Z vyjadrenia žalovaného k predžalobnej výzve zo dňa X.X.XXXX vyplýva, že žalovaný za účelom
minimalizácie možnosti vzniku akejkoľvek nejasnosti článku sa rozhodol vykonať jeho aktualizáciu
formou redakčnej poznámky.

15. Obsahom článku uverejneného dňa XX.X.XXXX na internetovej stránke www.topky.sk s titulkom
„Nepredstaviteľné spojenie v parlamente! K. opäť ako tichý partner pri megakauze B.“ je perex v znení:
„BRATISLAVA - V parlamente sa črtá nová koalično-opozičná spolupráca. K. sa totiž opäť spojili so
smerákmi. Tento raz im pomohli stopnúť prešetrovanie podozrivého plytvania na ministerstve zahraničia.Je to ostrý kontrast s tým, čo hovorila strana V. K. pred voľbami.“ Článok pokračuje podnadpisom
„Prieskum ukončený, plytvanie nepotvrdené, K. pomohol koalícii“, po ktorom nasleduje odsek v znení:
„Na ministerstve zahraničia sa neplytvalo. Rozhodol o tom zahraničný výbor v parlamente. Zahlasoval

za to aj opozičný poslanec za ĽSNS Q. K., čím podržal koalíciu. Zahraničný parlamentný výbor
odmietol konštatovať, že pri organizácii podujatí, ktoré súviseli so slovenským predsedníctvom v Rade
EÚ, sa plytvalo financiami. Takéto uznesenie požadoval prijať opozičný poslanec V. A. (nezaradený),
koaličná väčšina ho však nepodporila. Výbor namiesto toho odhlasoval, že berie na vedomie Správu
z poslaneckého prieskumu z 1. decembra 2016 na ministerstve zahraničných vecí (MZV). Dodatočne

bola žalovaným za tento odsek článku doplnená redakčná poznámka uvedená v zátvorke v znení:
„(Poznámka redakcie: Keckés z výboru neodišiel a tým pomohol členom vládnej koalície, ktorá neprijala
uznesenie, že Lajčákovo ministerstvo plytvalo)“. Nasleduje podnadpis „Nie je to prvá spolupráca ĽSNS
+ SMER“ a text: „Nie je to po prvý raz, čo sa kotlebovci spojili so smerákmi. Spolu zahlasovali už aj za
odsúdenie poslanca SaS W. Y.. "Poslanci SMERu W., A., E., A., Q., N., Kvorka a ďalší práve hlasovali
za návrh V. K.. Spojili sa s fašistami kvôli tak zásadnej veci, ako je... odsúdenie poslanca OB. za facku

M.. V prípade poslanca K. je to obzvlášť srandovné," napísal pred pár mesiacmi nezaradený poslanec
V. A.. Za návrh hlasovali 14 kotlebovci a 8 smeráci. A taktiež hlasovali ako jediní z opozície so Smerákmi
za prijatie deklarácie, ktorá odsudzuje Mečiarove amnestie, ale neplánuje ich zrušiť. Táto spolupráca
na pôde parlamentu je v kontraste s predvolebnými rečami kotlebovcov, ktorí tvrdili, že sa dištancujú
od tradičných parlamentných strán.“ Záver článku je uvedený podnadpisom: „Kauza možného plytvania

u Lajčáka“ a znie: „Bývalá zamestnankyňa Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí
(MZVaEZ) SR D. S. v pondelok (21. XX.) obvinila rezort diplomacie z predražených zákaziek súvisiacich
so slovenským predsedníctvom v Rade EÚ. Povedala, že k podujatiu predstavenia loga slovenského
predsedníctva bol z troch zaslaných návrhov agentúr, ktoré mali zastrešovať podujatie, automaticky
vybratý práve návrh Agentúry Evka za 156.000 eur ako ten, ktorý sa bude realizovať. Upozornila aj na

to, že rozpočty viacerých projektov sa po príchode externej poradkyne D. O. začali navyšovať. S. mala
o tom upovedomiť svojím listom aj priamo ministra. Podľa jej slov R. však v tejto veci nekonal. Ponúkol
jej na ministerstve iné miesto, ona odmietla.“

16. Z obsahu článku s titulkom „Škandál u R.: Poslanecký prieskum na ministerstve, kľúčovým

dokumentom kauzy je...“, ktorý bol zverejnený dňa X.XX.XXXX na internetovej stránke www.topky.sk
vyplýva, že článok sa zaoberá poslaneckým prieskumom poslancov Zahraničného výboru na MZV v
súvislosti s obvineniami bývalej zamestnankyne MZV Zuzany Hlávkovej, a to vo veci kauzy údajného
plytvania peňažnými prostriedkami pri zabezpečovaní slovenského predsedníctva Rady EÚ.

17. Z výstupu z Mediálneho archívu Newton Media, a.s. vyplýva, že na internetovej stránke
hlavnespravy.sk bol dňa XX.X.XXXX uverejnený článok s titulkom „Zahraničný výbor parlamentu
odmietol konštatovať, že počas predsedníctva sa plytvalo“; na internetovej stránke dnes.sk bol dňa
XX.X.XXXX uverejnený článok s titulkom: „Zahraničný výber sa nezaprel: Počas predsedníctva sa
neplytvalo“; na internetovej stránke postoj.sk bol dňa XX.X.XXXX uverejnený článok s titulkom:

„Zahraničný výbor odmietol konštatovať, že počas predsedníctva sa plytvalo“; na internetovej stránke
pluska.sk bol dňa XX.X.XXXX uverejnený článok s titulkom: „Plytvalo sa počas predsedníctva?
Zahraničný výbor vyslovil ortieľ, ktorý vás dostane do kolien“; na internetovej stránke teraz.sk bol dňa
XX.X.XXXX uverejnený článok s titulkom: „Zahraničný výbor nekonštatoval, že počas predsedníctva
sa plytvalo“; v denníku Nový čas bol dňa XX.X.XXXX publikovaný článok s titulkom: „R. poslanci

skúmať nebudú“, v denníku SME bol dňa 27.1.2017 publikovaný komentár s titulkom: „Zhnitý“; na
internetovej stránke sme.sk bol dňa XX.X.XXXX uverejnený komentár s titulkom: „K. proti systému
nebojujú. Pomáhajú mu“; na internetovej stránke dennikn.sk bol dňa XX.X.XXXX uverejnený článok
s titulkom: „Poslanecký prieskum u R. sa skončil, koalíciu podržal K. poslanec“; v relácií Rádiožurnál
Rádia Slovensko bola dňa XX.X.XXXX o XX:XX hod odvysielaná správa: „Už sa nebudú zaoberať

kauzou na ministerstve zahraničných vecí“ a o XX:XX správa: „Z parlamentu“; na internetovej stránke
sme.sk bol dňa XX.X.XXXX uverejnený komentár s titulkom: „Zhnitý systém“; na internetovej stránke
parlamentnelisty.sk bol dňa XX.X.XXXX uverejnený článok s titulkom: „Neočakávané. K. v centre diania
pri kauze Z.. Vieme viac“; na internetovej stránke sme.sk bol dňa XX.X.XXXX uverejnený článok s
titulkom: „Vyšetrovať Z. poslanci ďalej nebudú, koalíciu podržal Kotlebov poslanec“; v denníku SME bol

dňaXX.X.XXXXpublikovanýčlánokstitulkom:„PoslanciuzavreliZ.“;vdenníkuSMEboldňaXX.X.XXXX
publikovaný článok s titulkom: „K. pri Z. podržal extrémista“.18. Z článku s titulkom „Koalícia vrátila na rokovanie právo na odpoveď pre politikov. Podporí ho aj
K.“, zverejneného na internetovej stránke aktuality.sk dňa XX.X.XXXX vyplýva, že v prvom čítaní za
„návrat práva na odpoveď“ hlasovali aj jedenásti poslanci ĽSNS vrátane žalobcu. Z komentára s titulkom

„F. usilovne rozvracia“ uverejneného v denníku SME dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že podľa názoru jeho
autora k „Smeru a F. sa pridali aj ĽSNS, V. a ďalšie roztrúsence“ pri hlasovaní o minimálnom dôchodku.
Zo správy zverejnenej na internetovej stránke dennikn.sk v rubrike Minúta po minúte dňa XX.X.XXXX o
XX:XX vyplýva, že za uloženie pokuty prezidentovi K. na utajenom rokovaní výboru pre nezlučiteľnosť
funkciíhlasovalikoaličníposlancisvýnimkouW.K.,pridalsaknimajžalobca.Zčlánkustitulkom„Zákon,

ktorý znevýhodní nové strany, schválili za deň. Podporili ho aj kollárovci a kotlebovci“ publikovanom dňa
XX.X.XXXX, vyplýva, že sa daný vládny návrh zákona hlasovali aj poslanci ĽSNS.

19. Z výpovede svedkyne P. S. na pojednávaní dňa X.X.XXXX, vyplýva, že bola k žalobcovi v pracovnom
pomere, pretože vykonávala funkciu okresnej predsedníčky ĽSNS v K. a stretávali sa aj súkromne. Na
otázky právneho zástupcu žalobcu odpovedala, že uvedený článok čítala, nakoľko navštevuje portál

topky.sk, tento portál bol dlhodobo najnavštevovanejší, keď si článok prečítala, zaskočil ju, nakoľko
vedela postavenie žalobcu, vedela, že sa zúčastní na tomto výbore a vyvolalo to v nej dosť zmiešané
pocity z toho dôvodu, že ak si ho každý pozrie a prečíta, tak je mu jasné, že hlasoval, ale nebolo v tom
článku ani vysvetlené, čo bolo predmetom toho celého a ľudia, ktorí nevedia, o čo ide, to zobrali tak,
že hlasoval a je tam to spojenie Smeru. Vzťah žalobcu ku Smeru je úplne vylúčený, nesúhlasí s ich

programom, s vecami a ako ich riešia. Smerovanie či už jeho osoby, alebo strany, ktorú v parlamente
zastupuje, je diametrálne odlišné. Tento článok nečítala len svedkyňa, ale aj jednotliví členovia strany,
svedkyni chodili odkazy na tento článok a pýtali sa jej osobne, ako môžu hlasovať na nejakom výbore
so smerákmi, čo to má znamenať. Keďže tí členovia spadajú pod svedkyňu, tak kontaktovala žalobcu,
aby jej vysvetlil, čo to vlastne znamená, aby to vedela vysvetliť ostatným členom. Členovia vraveli, že je

to neprípustné pre nich byť v takejto strane. Riešilo aj predsedníctvo strany. Bol z toho dosť znechutený
a dosť podráždený. Pretože vysvetľovať niečo, čo má taký názov, je dosť zložité. Článok sa dá dohľadať
ešte stále, je stále živý a stáva sa, že keď prijímajú členov, tak sa pýtajú konkrétne na tento článok, či je
to naozaj pravda, či sme sa uvedomili, či sa žalobca uvedomil. Dovtedy keď mávali okresné stretnutia,
kde žalobca chodieva ako krajský predseda, tak ako členovia sa k nemu správali s úctou, vážili si

ho, bol ústretový a na najbližšom predsedníctve padali poznámky, že vy hlasujete so Smerom, vy ste
spojení so Smerom a žalobca to musel znova opätovne vysvetľovať. Stále sa k tomu vracali. V tom
roku boli aj voľby do VÚC, kde žalobca aj kandidoval ako poslanec a organizovali mítingy, bolo ich
niekoľko desiatok, kde predstavovali program, s čím vlastne idú do týchto volieb a boli obce, dokonca
aj mestá, kde sa žalobcu ľudia pýtali, že keď bude zvolený ako poslanec, či bude znova hlasovať so

smerákmi. So žalobcom nie je v každodennom kontakte, ale vie, že tá jeho podráždenosť sa preniesla
na jeho rodinný, spoločenský a súkromný život. Dovtedy ho členovia strany považovali za korektného
človeka. Žalobca bol atakovaný aj prispievateľmi na tento portál. Samotný predseda strany ho atakoval,
ako to bolo a žalobca ju informoval, že mu hrozilo, že ho predsedníctvo zo strany vylúči. Nemala však
vedomosť o tom, čo sa na predsedníctve preberalo. Čo sa týka voličskej základne, roznášajú noviny,

ktorých je prispievateľom aj žalobca a niekde sa stalo, že tí ľudia čítajú pred nimi tieto noviny a padli
aj také vyhlásenia, že vy ste tam všetci jedna banda, píšte pekne, ale prax je iná vec, sme videli.
Na otázky právneho zástupcu žalovaného odpovedala, že so žalobcom nežila, ani nežije v spoločnej
domácnosti a nebola s ním v bližšom priateľskom, intímnejšom vzťahu. Stýka sa s matkou žalobcu, na
ktorej meno a bydlisko si však nevedela spomenúť, neskôr počas výpovede si na jej meno spomenula.

Žalobca jej vysvetlil, že sa zdržal hlasovania, stačilo jej to vysvetlenie. Čo sa týka osobnosti a ľudskej
stránke, žalobca je oddaný strane a tomu čo vlastne robí; čo sa povie, to platí a je zásadový. Ako príklad
konkrétnej osoby, ktorá sa pri vstupe do strany pýtala na vysvetlenie žalovaného článku, uviedla Ing. W.
V.. Vstúpil do strany a dohodli aj stretnutie so žalobcom, ktorý sa k tomu vyjadroval. Žalobca v médiách
nevystúpil a nedal najavo svoj postoj k tvrdeniam obsiahnutým v článku, lebo by mu nebol daný priestor

a čo sa týka straníckych novín, nemala o tom vedomosť.

20.SvedokIng.V.L.napojednávanídňaX.X.XXXXnaotázkyprávnehozástupcužalobcuodpovedal,že
je podpredsedom ĽSNS, poslanec NRSR a poslanec Nitrianskeho samosprávneho kraja. Článok čítal,
nevedel, akým spôsobom sa k nemu dostal, zaujal ho natoľko, že si ho dodnes pamätá. Tento článok

ho pobúril, doslova až nahneval, bol síce zvyknutý na bulvárne médiá, ale tento článok bol zavádzajúci.
V článku boli vyslovene faktografické chyby, podľa svedkovho názoru úmyselne prekrútené tak, aby
čo najviac bulvarizovali, škandalizovali žalobcu, s cieľom možno získať čítanosť pre uvedený portál. V
článku sa písalo, že žalobca pomohol zastaviť vyšetrovanie tej korupčnej kauzy, a že za to hlasoval. Tojednoducho nie je pravda, pretože aj svedok bol v tom čase členom toho istého Zahraničného výboru a
vedel, čo sa na tom výbore prejednávalo a o čom sa hlasovalo. Na výbore sa mala zobrať na vedomie
správazposlaneckéhoprieskumu,ktorázápisnicovýmspôsobomdokumentovalapriebehposlaneckého

prieskumu, čiže išlo viac menej o formálny dokument, ktorý sa bral na vedomie, aj prípadné nezobratie
tohto dokumentu na vedomie by vôbec nič nezmenilo na vyšetrovaní údajnej korupčnej kauzy. Poslanec
NRSR vyjadruje svoju vôľu hlasovaním, to je najexplicitnejší spôsob vyjadrenia vôle. Žalobca svojim
hlasovaním - zdržal sa, vyjadril svoj postoj k tomu dokumentu, to znamená, že nepodporil jeho
schválenie. Interpretovať hlasovanie, ktorým sa hlasovania zdržal, tak, že hlasoval za zakrytie nejakej

korupčnej kauzy, je jednoducho klamstvo. Článok nezachytával autenticky skutočností, ktoré boli na
výbore, v článku to bolo totiž odprezentované tak, že ak by správa o poslaneckom prieskume nezobrala
na vedomie, tak by pokračovali nejaké vyšetrovania a možno by sa odhalili nejaké ďalšie skutočnosti, tak
to ale jednoducho nie je. Ak by sa správa nezobrala na vedomie, tak by sa na vyšetrovaní danej kauzy
nič nezmenilo. Svedok nadobudol dojem, že autor článku sa úmyselne snažil prekrútiť veci tak, aby za
každú cenu vytvoril nejaký škandál a nejakú bombastickú informáciu, ktorá by zaujala čitateľov. Výroky v

článkunasvedkovizanechaliveľminegatívnydojem,pretožejehoexplicitnévyjadrenievôle,toznamená
zdržanie sa hlasovania, bolo interpretované, akoby sa snažil niečo zakryť. Žalobca je veľkým kritikom
strany Smer a celej vládnej koalície. Žalobca nebol pred publikovaním predmetného článku mediálne
známejší, toto bola vlastne jeho prvá väčšia medializácia, to znamená, že mnoho ľudí ho spoznalo
prvýkrát práve prostredníctvom tejto negatívnej správy a bol z toho prirodzene pobúrený a nahnevaný.

Článok mal rozhodne negatívny vplyv na žalobcovu povesť, jeho osobu. Žalobca je poslanec, politik,
ktorý je prirodzene závislý od hlasov voličov a je logické, že nikto nechce voliť politika, o ktorom sa v
médiách píše, že kryje nejaké korupčné kauzy. Poukázal na osobnú skúsenosť z predvolebnej kampane
do VÚC v roku XXXX, vtedy robili sériu predvolebných mítingov, svedok tam kandidoval na nitrianskeho
župana a žalobca ako nitriansky krajský predseda strany chodil na tieto mítingy spolu so žalobcom a

na tých mítingoch sa ľudia pýtali, prečo kryjú smerákov, prečo s nimi hlasujú a prečo pomáhajú kryť ich
kšefty. Potom v ďalších diskusiách narážali práve aj na túto kauzu a tie otázky boli často smerované
práve na žalobcu. On namiesto toho, aby propagoval svoj pozitívny program, nakoľko tiež kandidoval
na poslanca, tak sa musel obhajovať a vysvetľovať účastníkom mítingu, ako to naozaj bolo. Výroky
v článku mali rozhodne negatívny vplyv na žalobcovu česť, dôstojnosť a vážnosť. Čo sa týka vplyvu

na členskú základňu strany, to bola podľa svedka skôr otázka na nižšie postavených funkcionárov
strany, ktorí prichádzajú do kontaktu s členmi. Svedok sa najviac kontaktuje s členmi z nitrianskeho
okresu a tým to tiež museli vysvetľovať, ako to naozaj bolo, takže ten vplyv tam bol negatívny. A čo
sa týka vedenia strany, tak tam to nebrali príliš vážne, pretože jednak vedia, ako to bolo naozaj a tak
isto ako politici s niekoľkoročnou praxou mali už svoje negatívne skúsenosti s bulvárnymi médiami

a vedeli, čo všetko sú schopní za účelom bulvarizácie a škandalizácie napísať. Na otázky právneho
zástupcu žalovaného svedok odpovedal, že si nepamätá presne, prerokovania ktorých bodov programu
16. schôdze Zahraničného výboru konanej dňa XX.X.XXXX sa zúčastnil, vedel že na tomto konkrétnom
bode nebol prítomný, musel predčasne odísť z výboru. V prerokúvanej správe, ktorú mali k dispozícií
už pred rokovaním výboru, bolo konštatované, že MZV neposkytlo nahliadnutie do originálov listín,

ktoré mali byť predmetom prieskumu, ale poskytlo len nepodpísané dokumenty, niektorí poslanci mali aj
počas prieskumu takéto námietky, ale rozhodne svedok nemal pocit z danej správy, že by bola napísaná
faktografickyzle,pretožebolapísanáformouzápisniceažejejzobratímalebonezobratímnavedomieby
sa zmenilo niečo na priebehu vyšetrovaní danej kauzy. Správa bola napísaná ako zápisnica správne, ale
nevyplynulo z nej, že verejné prostriedky boli použité správne a hospodárne, preto keby svedok nemusel

predčasne odísť, určite by ju nepodporil, tiež by sa hlasovania zdržal. Priestor na ďalšie vyšetrovanie
videli, radili sa aj so žalobcom, keď sa pripravovali na výbor a preto sa rozhodli, že tú správu nepodporia,
čosaajstalovprípadežalobcu,alesvedokmuselodísťskôr.Rozhodnenepodporenietejtosprávy,alebo
zámer nepodporiť túto správu v samotnom hlasovaní nie je možné interpretovať ako krytie nejakých
káuz. Ako poslanci sú jednoducho v parlamente na to, aby hlasovali.

21. Svedok doc. Ing. V. A., PhD. na pojednávaní dňa X.X.XXXX na otázky právneho zástupcu
žalovaného odpovedal, že pokiaľ si pamätal, dával na výbore procedurálny návrh, aby bolo rokovanie
o bode 5. prerušené a tento procedurálny návrh bol produkovaný na mieste, nebol si istý, či dával ešte
písomný návrh k tomuto rokovaniu Spomínal si, že tento návrh odovzdával vopred. Išlo o zasadnutie,

ktoré malo ukončiť dlhšie trvajúce vyšetrovanie agentúry Evka, kde sa už predtým uskutočnilo niekoľko
zasadnutí výboru a poslanecký prieskum a následne aj MZV zaslalo poslancom určité dokumenty
na preskúmanie. Po preštudovaní dokumentov a všetkých faktov svedok pripravil návrh uznesenia;
videl veľkú šancu, nielen preto, že bol faktograficky podložený, ale aj preto že v zahraničnom výboreopozícia má väčšinu poslancov, čo znamená, že koalícia nemôže svojou vnútornou solidaritou zastaviť
pokračovanie, preto tento výbor predstavoval pre opozíciu jedinečnú možnosť získať podporu pre takéto
návrhy. Zároveň na predchádzajúcich rokovaniach výboru k tejto téme aj vzhľadom na verejný tlak

aj poslanci koalície hlasovali, aby sa kauza vyšetrovala, aby sa získali dokumenty a bola možnosť
naozaj dospieť k poznaniu situácie a vyvodeniu politickej zodpovednosti. Počas rokovania výboru
začalo byť zrejmé, že sa to nestane, a to z dvoch dôvodov, prvým bol neprítomnosť jednej opozičnej
poslankyne p. W., čím sa pomer síl zmenil na 6 ku 6 a zároveň ako diskutovali o tejto kauze a začalo sa
hlasovať v súvislosti s touto kauzou, bolo zrejmé, že vládna koalícia začala opäť uplatňovať vnútornú

solidaritu nad pravdou a hlasovala na zakrytie konania ministra R. v tejto kauze. Keď to potvrdilo prvé
hlasovanie tak sa svedok rozhodol opustiť pred druhým hlasovaním rokovanie výboru, pretože ak by
všetci poslanci opozície urobili rovnako, tak by výbor prestal byť uznášaniaschopný, rokovanie by sa
muselo prerušiť. Na ďalšom zasadnutí výboru pri plnej dispozícii opozičných poslancov by mohli schváliť
svedkom navrhované uznesenie. C. reagovali všetci opoziční poslanci, okrem jedného, ktorí vstali a
odišli spolu so svedkom, na rokovaní zostal žalobca. Vďaka tomu mohla koalícia schváliť uznesenie,

že berie na vedomie poslanecký prieskum a jeho výsledky bez akýchkoľvek ďalších dôsledkov. Toto
uznesenie mohol výbor schváliť len preto, že žalobca zostal na rokovaní ako jediný opozičný poslanec.
Svedok mal vedomosť o tom, že nastali situácie, keď pri iných hlasovaniach vo výboroch, resp. iných
orgánov NRSR, poslanci za ĽSNS svojim správaním pri hlasovaní nepriamo podporili koalíciu, ale
konkrétnu situáciu nevedel uviesť. Na tento konkrétny článok sa svedka žiaden občan nepýtal, aspoň si

nespomínal; na konanie žalobcu si spomínal, pretože dostal niekoľko správ prostredníctvom sociálnej
siete Facebook, ktoré boli voči nemu agresívne v súvislosti s touto celou udalosťou, t.j. rokovaním
Zahraničného výboru a medializáciou výstupu z rokovania. Na otázky právneho zástupcu žalobcu
svedok odpovedal, že predmetom spomenutých príspevkov na sociálnej sieti okrem osobných invektív,
bola najmä nespokojnosť s tým, že svedok poukazoval na úlohu žalobcu pri „zametení tejto kauzy pod

koberec“.

22. Svedok Mgr. Q. F., MBA MA., na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX na otázky právneho zástupcu
žalovaného odpovedal, že zasadnutí Zahraničného výboru sa zúčastňoval s výnimkou absencií
spôsobených zahraničnými cestami, na predmetnom zasadnutí sa zúčastnil. Ak si dobre spomínal,

tak medzi druhým a tretím hlasovaním došlo k opozičnej obštrukcii, traja poslanci opozície opustili
rokovaciu miestnosť a tým chceli zabrániť prijatiu uznesenia, ktoré nepovažovali za správne, následne
sa dozvedeli, že uznesenie získalo dostatok hlasov veľmi tesnou väčšinou, ak sa svedok nemýlil tak
Zahraničný výbor mal vtedy 11 členov a k uznášaniaschopnosti bolo potrebných 6 hlasov. Pri obštrukcii
troch opozičných poslancov ostalo v miestnosti šesť poslancov vládnej koalície. Títo traja opoziční

poslanci boli páni Y., B. a F. (svedok). Miestnosť opustil aj žalobca. Svedok sa už do miestnosti nevrátil.
Pod pojmom hlasovanie nohami svedok rozumel vyjadrenie svojho názoru súhlasu alebo nesúhlasu.

23. Svedok MUDr. W. Y., CSc. na pojednávaní dňa 16.10.2019 na otázky právneho zástupcu žalovaného
odpovedal, že detaily rokovania spred dvoch rokov si nepamätá. Ako opoziční poslanci využili legálnu

možnosť k tomu, čomu sa hovorí obštrukcia, opustili miestnosť, aby v tom hlasovaní, čo bolo
matematicky jasné z prevahy koalície, neprehrali, pretože pri uznášaniaschopnom výbore by si väčšina
presadila závery, s ktorými nesúhlasili. Svedok ako účastník poslaneckého prieskumu poukázal na
viaceré nezrovnalosti v záverečnom účte a nechcel, aby napriek týmto faktom bolo prijaté viac menej
schvaľujúceuznesenieotom,žesasprávaberienavedomie.Opozíciaopustilapreddruhýmhlasovaním

výborovú miestnosť, v ktorej sa rokovalo a fungovanie je také, že dvere predsália a tejto miestnosti sú
otvorené a opoziční poslanci stáli v predsálí a pozerali do miestnosti a jeden z opozičných poslancov,
žalobca,saceztiedveredotejmiestnostivrátil,zatiaľčoostatnívnichstálianevrátilisa.Podhlasovaním
nohami svedok rozumel iné hlasovanie ako klasicky, nohami hlasovali občania Česko-Slovenska po
okupácii v roku 1968, keď si mali vybrať biľakov alebo husákov alebo slobodný svet, hlasuje sa nohami

aj v Bundestagu občas, keď sa vchádza do sály rokovacej, istými dvermi tými alebo tými. V NRSR tento
pojemniejecelkomnamieste,lebokeďniektovyužívaobštrukciu,nehlasujenohami.Hlasovanienohami
je literárny pojem. To, že opoziční poslanci odišli z rokovania výboru, možno technicky nepochybne
považovať za „hlasovanie nohami“. Konanie žalobcu technicky možno považovať za hlasovanie nohami.
Poslanci ĽSNS hlasovali pri prijímaní zákonov spolu s koalíciou, a to i v prípadoch, keď ostatná časť

opozície s koalíciou nehlasovala, na vysvetlenie však dodal, že nielen výnimočne hlasuje aj opozícia
s koalíciou pri rozumných návrhoch, naopak je to unikátne. Na otázku, či ĽSNS hlasovala s koalíciou
pri určení stropu dôchodkového veku, odpovedal, že si myslí, že áno a dodal, že hlasovaní sú tisíce a
človek nemôže evidovať všetky z nich ale platí scripta manet, alebo dnes moderné všetko je na webe.Na otázky právneho zástupcu žalobcu svedok odpovedal, že predpokladá že za viac ako tri a pol roka
tohto volebného obdobia ĽSNS zrejme hlasovala za návrhy opozície, je však vysoko pravdepodobné,
že takmer nikdy nehlasovala za návrhy poslaneckého klubu SaS, ktorého je svedok členom a zrejme

ani za jeden z viac než 40 noviel či návrhov zákonov, ktorých bol svedok predkladateľom alebo
spolupredkladateľom. Poslanecký klub svedka v tomto volebnom období hlasoval za nejaký koaličný
návrh zákona. K pojmu hlasovanie nohami svedok doplnil, že okrem parlamentov, kde sa to technicky
považuje za spôsob hlasovania, ku ktorým NRSR nepatrí, je použitie tohto pojmu v našich pomeroch
niečo ako literárna licencia, ktorá opisuje situáciu, keď sa odchodom z hlasovacieho priestoru pokúša

časť poslancov dať najavo svoj postoj alebo sa pokúša zabrániť istému výsledku hlasovania.

24. Žalobca na pojednávaní dňa 1.8.2018 vypovedal, že uverejnené informácie boli nepravdivé a
neprimeranézaúčelomvytvoreniaziskuzreklamyzpredmetnéhočlánku,abymalžalovanýčonajväčšiu
čitateľnosť. Je za pluralitu názorov, ale nie je za vytváranie tendenčných názorov, alebo informácií.
Predmetný článok mu spôsobil to, že túto kauzu musí vysvetľovať na verejnosti, medzi členskou

základňou strany a musel ju vysvetľovať aj rodine. Išlo o konfrontácie najmä z úzkeho vedenia strany
ihneď po uverejnení článku, kde musel vysvetľovať svoje hlasovanie, takisto sa verejnosť obracala
aj na predsedníctvo - orgány strany, kde žiadali vysvetlenie žalobcovho konania, resp. tendenčného
článku. Aj v čase výpovede sa v rôznych diskusných fórach objavovali odkazy na predmetný článok za
účelom diskreditácie buď žalobcu ako osoby alebo strany. U rodinných príslušníkov vycítil po publikovaní

článku odstup a musel tieto veci napraviť, resp. vysvetliť. Keďže zahraničný výbor sa konal v čase, keď
neprebiehalo rokovanie NRSR, tak jeho kolegovia poslanci, ale aj vedenie strany sa tieto informácie
dozvedeli až z článku a bol okamžite konfrontovaný či už telefonátmi, resp. formou SMS správ. Musel
na najbližšom osobnom stretnutí tieto veci vysvetľovať. V tom čase cítil odstup zo strany kolegov
a možno to cítiť až do teraz. Na otázky svojho právneho zástupcu žalobca odpovedal, že keďže je

členom zahraničného výboru, kauzu na MZV vnímal citlivo, preto hlasoval za vykonanie poslaneckého
prieskumu na MZV a predmetného prieskumu sa aj zúčastnil. Žalobca študoval predložené materiály
z MZV, čiže zmluvy, objednávky atď. Konštatoval, že i keď predmetné fakturované sumy sa mu zdali
predražené, niekoľkokrát predražené, a celé predstavenie predsedníctva SR bolo z jeho pohľadu
zbytočné, tak predložené výdavky boli z MZV zdokladované. Z pohľadu žalobcu išlo teda o zbytočné

plytvanie verejných zdrojov. V bode 5. schôdze Zahraničného výboru bol podaný procedurálny návrh
poslanca A., za ktorý žalobca hlasov za. Následne bolo podané uznesenie poslanca A., za ktoré
ako jediný prítomný opozičný politik hlasoval - zdržal sa, a za konštatujúcu správu o vykonanom
poslaneckom prieskume hlasoval - zdržal sa. Čo sa týka procedurálneho návrhu poslanca A., hlasoval
za, pretože išlo o procedurálny návrh, ktorý mal odložiť hlasovanie o správe na ďalšie rokovanie výboru.

Čo sa týka uznesenia A., za ktoré hlasoval - zdržal sa, hlasoval tak preto, pretože z jeho pohľadu
išlo čisto o politické uznesenie poslanca A.. Čo sa týka správy o poslaneckom prieskume, hlasoval
podľa svojho vedomia a svedomia, pretože bol prítomný na danom poslaneckom prieskume, vypočul
si otázky a odpovede, či už jeho kolegov alebo zástupcov MZV. A v správe o poslaneckom prieskume
sa konštatuje, že bol vykonaný poslanecký prieskum, správa nehodnotí, či bolo plytvanie s verejnými

zdrojmi na MZV dokázané, alebo nie. Uviedol tiež, že poslanec A. nebol prítomný počas hlasovania,
teda nehlasoval za svoje uznesenia. Sporné výroky v článku žalobcu rozhorčili alebo nahnevali, keďže
sa nezakladali na pravde, výroky ho postavili do pozície, že hlasoval za to, že sa na MZV neplytvalo
s verejnými zdrojmi, čo nie je pravda. Či už vedenie strany alebo kolegovia poslanci, známi, rodina
a v neposlednom rade aj žalobca bol od publikovania článku dlhú dobu konfrontovaný s predmetným

článkom a v niektorých prípadoch označený ako zradca. Počas najbližšej volebnej kampane pri voľbách
do orgánov samosprávnych krajov na mítingoch alebo na stretnutiach s ľuďmi bol konfrontovaný aj s
otázkami, ktoré by nabádali na tento článok. Článok mohol mať negatívny dopad, či už na žalobcu ako
osobu alebo ĽSNS, ktorú zastupuje v NRSR Keďže žalobca bol krajský predseda strany v Nitrianskom
kraji, tak sa neustále aktívne stretával s členmi strany z predmetného kraja a bol konfrontovaný členmi na

rôznychstretnutiach,čiužnaokresnejalebokrajskejbázeamuseltentočlánokdopodrobnavysvetľovať,
u niektorých členov od tej chvíle možno badať sklamanie a v niektorých prípadoch sa niektorí členovia
vzdali aj členstva v strane. Vďaka tomuto tendenčnému článku možno badať u niektorých voličov stratu
dôvery k ĽSNS, čo sa koniec koncov mohlo prejaviť aj vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov.
Keďže článok koluje v rôznych diskusiách aj dodnes, diskutéri ho používajú za účelom diskreditácie

ĽSNS, môže teda mať negatívny vplyv na voličskú základňu ĽSNS. Uviedol tiež, že strana Smer je
úhlavný politický nepriateľ ĽSNS, čo sa dá povedať aj o súčasnej (v čase výpovede; pozn, súdu) koalícii.
Sporné výroky mali negatívny dopad na žalobcov spoločenský a rodinný život, napr. jeho mamy sa
často pýtali na túto kauzu jej známi a musela odpovedať na nepríjemné otázky. Žalobcovo okolie hovďaka tomuto článku ma bralo skôr ako zradcu volebného programu a táto zmena bola badateľná.
Myslel si, že jeho česť a vážnosť bola u voličskej základne, na verejnosti, ale i v rodinnom živote
znížená. Žalobca pri každom jednom hlasovaní, či už bolo vo výboroch alebo v pléne NRSR doslova

premýšľal, ako toto jeho hlasovanie môže byť prekrútené v niektorých médiách. Na otázky právneho
zástupcu žalovaného žalobca odpovedal, že je členom ĽSNS, predtým nebol členom žiadnej politickej
strany a svoju prvú verejnú funkciu vykonával ako poslanec NRSR od roku 2016. Vykonával funkciu
krajského predsedu a v minulosti bol asi od roku 2014 do roku 2016 podpredsedom strany. K svojim
osobným pomerom uviedol, že je slobodný a má dve deti, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti.

Ďalej odpovedal, že keďže sa predmetný článok na predsedníctve strany dostatočne vysvetlil, nikto
z členov predsedníctva nepodal návrh na disciplinárnu komisiu. Označenia za zradcu prichádzali aj z
rôznych verejne dostupných internetových diskusií a u niektorých bývalých členov strany bolo možno
badať alebo bolo počuť takéto vyjadrenia na adresu žalobcu, konkrétnu osobu označiť nevedel. Obsah
podkladov predložených v rámci poslaneckého prieskumu na MZV si žalobca nepamätal presne, ale boli
to rôzne zmluvy z agentúr Evka a iné objednávky a faktúry, tie dostali priamo na poslaneckom prieskume

MZV. Zmluvy mali vybielené podpisy a mená osoby neboli na nich identifikované. Keďže uznesenie č.
36 konštatovalo, že dňa X.XX.XXXX bol vykonaný poslanecký prieskum, ktorého sa žalobca osobne
zúčastnil, tak z pochopiteľných dôvodov nemohol hlasovať proti tomuto uzneseniu, zdržal sa, pretože
nesúhlasil s celým textom správy z poslaneckého prieskumu. Žalobca si nepamätal presne čas, ani
počas ktorého bodu odišiel zo schôdze poslanec Uhrík, ale reálne to mohlo byť okolo bodu 2. až 3.

zahraničného výboru. S kolegom Uhríkom, ktorý bol v danom čase podpredseda strany, sa v ten deň
nebavili o spôsobe hlasovania. Uviedol tiež, že ako volený zástupca voličmi, či už ĽSNS alebo vlastnými
voličmi, vykonáva svoj mandát zodpovedne, to znamená, že sa zúčastňuje spravidla všetkých rokovaní
výborov NRSR a samotnej NRSR a jeho voliči mu dali mandát na to, aby vo všetkých predložených
materiáloch hlasoval podľa svojho vedomia a svedomia. Na predmetnom bode zotrval, neodišiel z

predmetného výboru, nebol ani ostatnými opozičnými poslancami upozornený na ich zámer; v prípade,
že by výbor nebol uznášaniaschopný predmetná správa by sa podľa žalobcovho názoru nezobrala na
vedomie a danú kauzu o plytvaní verejnými financiami by nevyriešili. Nebol presvedčený o tom, že by sa
niečo vyriešilo prijatím uznesenia č. 36. Podľa názoru žalobcu prijatie, alebo neprijatie tohto uznesenia
má na hospodárenie s verejnými financiami na MZV rovnaký účinok.

25. V písomnej záverečnej reči žalovaný uviedol, že článok sa týka veci, ktorá bola v tom čase
veľmi frekventovanou a rezonovala v celej spoločnosti, nakoľko sa jednalo o podozrenie, že MZV
nepostupovalo riadne pri zadávaní zákaziek na rôzne služby. To bol aj dôvod, pre ktorý sa poslanecký
prieskum vôbec uskutočnil. Napriek tomu, že MZV neposkytlo poslancom riadne podklady, nakoľko

poskytlo len zmluvy v elektronickej podobe bez podpisov konkrétnych ľudí, takže poslanci nemohli
posúdiť, ktoré osoby sú za uzavretie takých zmlúv zodpovedné. Žalobca tým, že ostal na rokovaní
Zahraničného výboru a nezabránil svojim odchodom z rokovania v uznášaniaschopnosti Zahraničného
výboru, vykonal hlasovanie, ktoré sa v politickej praxi nazýva, ako „hlasovanie nohami“. V danom
prípade použili hlasovanie nohami ostatní opoziční poslanci tým, že z rokovania Zahraničného výboru

odišli a žalobca tým, že na rokovaní a hlasovaní bol prítomný, čim umožnil uznášaniaschopnosť
rokovaniaZahraničnéhovýboru.Hlasovanienohamijeplnelegitímnymvyjadrenímpolitickéhonázorupri
hlasovaní. Aj pri hlasovaniach pléna NRSR bol tento spôsob hlasovania nohami, ako spôsob vyjadrenia
politického názoru odchodom z rokovacej sály, viackrát použitý v snahe zamedziť prijatiu nejakého
rozhodnutia, uznesenia. V tomto kontexte chápali konanie, resp. nekonanie žalobcu médiá a celá

spoločnosť. Toto konanie žalobcu považovali za prejav „tichej“ politickej spolupráce poslanca ĽSNS
s koalíciou. Článok pritom poukazoval na to, že sa tak nestalo prvý raz. Keďže Zahraničný výbor
napokon prijal uznesenie, že výsledky poslaneckého prieskumu len berie na vedomie a nijako výsledok
poslaneckého prieskumu nevyhodnotil, je legitímny čitateľa provokujúci ironický hodnotiaci úsudok: „Na
ministerstve zahraničia sa neplytvalo“. Legitimitu takého hodnotiaceho úsudku dokazuje aj skutočnosť,

že ho použili mnohé médiá vo svojich článkoch zaoberajúcich sa touto témou. Plne legitímnym je aj
hodnotiaci úsudok, že žalobca zahlasoval za uznesenie zahraničného výboru, nakoľko hlasoval nohami
a vecný základ tohto hodnotiaceho úsudku spočíva v tom, že ak by bol žalobca odišiel z rokovania
Zahraničného výboru tak, ako ostatní opoziční poslanci, bol by znemožnil prijatie uznesenia o vzatí
poslaneckého prieskumu len na vedomie. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca ako poslanec

NRSR a člen parlamentnej politickej strany, je osobou verejného záujmu, politikom a ako taký je povinný
strpieť aj zverejnenie provokujúcich a ironizujúcich, kritických informácií o jeho osobe. Z listinného
dôkazu, žalovaného článku je preukázané, že: a) hlavnou témou článku bola kritika stavu, keď pravicovo
extrémna strana ĽSNS tzv. Kotlebovci, resp. jej poslanci pri hlasovaní v parlamente si počínali ako „tichýpartner“ vládnej koalície, vyplýva to aj zo znenia titulku článku „Kotlebovci opäť ako tichý partner pri
megakauze Smeru“, b) v obsahu článku bolo potom uvedené, že to nie je prvá spolupráca ĽSNS +
SMER, ako to vyplýva zo znenia medzititulku článku, pričom v článku boli uvedené viaceré prípady takej

spolupráce, c) ďalej sa článok zaoberal kauzou predražených zákaziek na ministerstve zahraničných
vecí, na ktoré upozornila verejnosť bývalá pracovníčka ministerstva D. S., d) článok obsahoval aj
informáciu o hlasovaní v poslaneckom prieskume v zahraničnom výbore parlamentu a o tom, že
výbor zobral správu o poslaneckom prieskume len na vedomie, napriek tomu, že opoziční poslanci
namietali postup ministerstva pri poslaneckom prieskume a poslanec A. navrhoval prijatie uznesenia

konštatujúceho, že došlo k plytvaniu financiami, e) článok potom obsahoval aj informáciu, že poslanec
ĽSNS - žalobca - zahlasoval za uznesenie o vzatí správy z poslaneckého prieskumu na vedomie s
hodnotením: „čím podržal koalíciu“. Z výsluchu žalobcu na pojednávaní dňa X.X.XXXX vyplynulo, že: a)
doposiaľ musí vysvetľovať túto kauzu na verejnosti, členskej základni a rodine, b) ihneď po zverejnení
článku to musel vysvetľovať aj úzkemu vedeniu strany, c) u rodinných príslušníkov cítil po zverejnení
článku odstup, musel im to vysvetliť a tieto veci napraviť, d) žalobca hlasoval za vykonanie poslaneckého

prieskumu, e) poslanec A. nebol prítomný na rokovaní Zahraničného výboru počas hlasovania o jeho
návrhoch uznesení, článok mohol mať negatívny dopad na žalobcu, ako aj na ĽSNS, ktorú v národnej
rade zastupuje, g) od zverejnenia článku možno badať sklamanie niektorých členov a niektorí sa
aj vzdali členstva v strane, h) článok doposiaľ využívajú niektorí diskutéri na diskreditáciu ĽSNS, i)
žalobca je v strane asi desať rokov a vykonáva funkciu krajského predsedu, funkciu podpredsedu strany

vykonával v rokoch 2014 až 2016, j) žalobca nevedel označiť žiadnu konkrétnu osobu, ktorá by ho v
súvislosti so žalovaným článkom označila za zradcu, resp. zradcu programu strany, k) na zmluvách
poskytnutých MZV pri poslaneckom prieskume boli vybielené mená a podpisy osôb, 1) nehlasoval
za správu o poslaneckom prieskume, lebo s jej obsahom nesúhlasil a preto sa zdržal hlasovania,
proti nemohol hlasovať, lebo uznesenie č. 36 obsahovalo len informáciu, že poslanecký prieskum bol

vykonaný, m) kolega L. odišiel z rokovania výboru po 3. bode programu, n) z rokovania o bode 5.
programu neodišiel, lebo bol opozičnými poslancami informovaný o tom, že v prípade ak by výbor nebol
uznášaniaschopný, predmetná správa by sa nezobrala na vedomie. Z listinného dôkazu, zápisnice zo
16. schôdze Zahraničného výboru NRSR konanej dňa XX. januára XXXX bolo preukázané, že: a) z
trinástich členov Zahraničného výboru bolo na tejto schôdzi spočiatku dvanásť členov, b) v diskusii

k bodu 5. programu tejto schôdze, „Správa z poslaneckého prieskumu konaného dňa 1. decembra
XXXX na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky“, vystúpili okrem
poslancov koaličných strán (M., A., K.) poslanci opozičných strán (B., Y., A.), c) v diskusii k tomuto bodu
nevystúpil a verbálne neprejavil svoj názor žalobca, ako poslanec opozičnej strany, d) opoziční poslanci,
ktorí v diskusii vystúpili, kritizovali postup MZV, ktoré im v rámci poslaneckého prieskumu predložilo na

preskúmanie zmluvy v elektronickej podobe, z ktorých nebolo zrejmé, kto tie zmluvy podpísal a bol teda
za ich obsah zodpovedný, e) na záver diskusie navrhol poslanec A. prerušenie rokovania Zahraničného
výboru s ohľadom na priebeh a obsah diskusie, tzv. procedurálny návrh, f) z výsledku hlasovania
o procedurálnom návrhu bolo preukázané, že na hlasovaní o tomto návrhu bolo prítomných už len
desať členov Zahraničného výboru a tento návrh nebol prijatý, g) hlasovania o uznesení navrhnutom

poslancom A. sa zúčastnilo len šesť členov Zahraničného výboru, a teda pri tomto hlasovaní nebol
Zahraničný výbor uznášaniaschopný, h) z hlasovania o uznesení č. 36 je zrejmé, že tohto hlasovania
sa už zúčastnilo sedem (7) poslancov, členov Zahraničného výboru, a teda pri tomto hlasovaní bol opäť
Zahraničnývýboruznášaniaschopný.Zlistinnýchdôkazovpredloženýchžalovanoustranouprivyjadrení
k žalobe je zrejmé, že mnoho tlačených aj elektronických médií dospelo k záveru, že Zahraničný

výbor nemal záujem kauzu nehospodárneho financovania propagácie predsedníctva parlamentného
zhromaždenia Európskej únie ďalej skúmať, a teda nezistil žiadne nehospodárne financovanie v tzv.
kauze „Evka“; nazývali hyperbolickým, ironickým vyjadrením, že na ministerstve sa neplytvalo a že
koalíciu podržal Kotlebov poslanec - žalobca. Z listinného dôkazu, článku zverejneného dňa XX.X.XXXX
na elektronickom portáli aktuality.sk pod názvom „Koalícia vrátila na rokovanie právo na odpoveď“

vyplýva, že za zmenu tlačového zákona spočívajúcu v zakomponovaní práva na odpoveď v prospech
politikov, ktorú kritizovala opozícia, hlasovali v prvom čítaní okrem koaličných strán aj poslanci za
ĽSNS vrátane žalobcu. Z listinného dôkazu, článku zverejneného dňa XX.X.XXXX v elektronickom
Denníku N pod názvom Minúta po minúte vyplýva, že žalobca hlasoval za uznesenie výboru NRSR pre
nezlučiteľnosť funkcii spolu s členmi výboru z koaličných strán za kontroverzné uznesenie o uloženie

peňažného trestu prezidentovi republiky. Ako je verejne známe, toto rozhodnutie výboru bolo zrušené
rozhodnutím Ústavného súdu SR ako protizákonné. Z listinného dôkazu, článku zverejneného dňa
XX.X.XXXX v elektronickom Denníku N pod názvom „Zákon, ktorý znevýhodni nové strany, schválili
za deň“ vyplýva, že ĽSNS, vrátane žalobcu, hlasovala za zákon navrhnutý koalíciou, ktorým sa zmenilzákon o financovaní politických strán v neprospech nových neparlamentných strán. Z listín získaných
z webovej stránky NRSR, ktoré obsahujú prehľad hlasovaní žalobcu na rokovaniach pléna NRSR v
období od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX (prílohy podania právneho zástupcu žalovaného zo 4.11.2019)

je zrejmé, žalobca hlasoval v tomto období 76-krát za vládne návrhy, teda návrhy vládnej koalície a 20-
krát za poslanecké návrhy poslancov vládnej koalície. Osobitne politicky citlivé a verejne komentované
bolo hlasovanie poslancov ĽSNS s koalíciou o zákone č. 208/2019 Z. z. o zmenách zákona č. 181/2014
Z. z. o volebnej kampani, ktorým sa zaviedol inštitút 50-dňového moratória na zverejňovanie prieskumov
preferencií politických strán pred voľbami do NRSR, ktorého účinnosť bola, po vetovaní prezidentkou

a opätovnom schválení v NRSR za podpory ĽSNS pozastavená rozhodnutím Ústavného súdu SR. Z
výsluchu svedka L. vyplýva, že ho obsah článku „...pobúril, doslova až nahneval,...“ a vyslovil názor,
že „...tento článok bol zavádzajúci.“ Ďalej uviedol, že „...pokiaľ si spomínam, tak v článku sa písalo, že
žalobca, pán K., pomohol zastaviť' vyšetrovanie tej korupčnej kauzy a že za to hlasoval.“ Svedok ďalej
uviedol svoj názor, že pokiaľ sa žalobca zdržal hlasovania, vyjadril tým svoj názor k tomu dokumentu
a nepodporil jeho schválenie. Svedok na otázku právneho zástupcu žalobcu smerujúcu k popísaniu

nejakých následkov výrokov z daného článku (právny zástupca neuviedol, ktoré výroky má na mysli),
odpovedal, že na mítingoch sa ľudia pýtali, že prečo kryjeme smerákov, prečo s nimi hlasujeme a
prečo pomáhame kryť ich kšefty. Z tohto je zrejmé, že tieto otázky sa netýkali osoby žalobcu, ale
v množnom čísle počínania viacerých poslancov ĽSNS a vo viacerých prípadoch a nesmerovali ani
ku konkrétnemu článku zverejnenému žalovaným. Napokon kladenie otázok a odpovede politikov

sú základným zmyslom týchto mítingov, preto ich politici organizujú, aby vysvetľovali, presviedčali
ich účastníkov o správnosti svojho počínania a kladenie otázok nepredstavuje spôsobilosť privodiť
politikovi ujmu. Z výsluchu nebola preukázaná žiadna ujma ani spôsobnosť privodiť žalobcovi ujmu
v súvislosti so žalovanými výrokmi článku o osobe žalobcu. Z výsluhu svedkyne vyplynulo, že jej
osobne chodili odkazy na tento článok a pýtali sa svedkyne, „...ako my môžeme hlasovať na nejakom

výbore so smerákmi.“ Už zo samotnej formulácie otázok vyplýva, že sa ľudia pýtali v množnom čísle
na hlasovanie poslancov za ĽSNS a na „nejakom výbore.“ Z výsluchu nie je preukázaná žiadna
ujma ani spôsobilosť' privodiť žalobcovi ujmu v súvislosti so žalovanými výrokmi článku o osobe
žalobcu. Z výsluchov svedkov, poslancov NRSR za opozičné strany, pánov BZ., F. a Y. vyplynulo, že
odchodom z rokovania Zahraničného výboru pred začatím hlasovania o uznesení č. 36 chceli zabrániť

tomu, aby bolo zasadnutie výboru uznášaniaschopné, a teda tomu aby toto uznesenie bolo prijaté.
K žalobcom požadovanému textu ospravedlnenia žalovaný uviedol, že takéto znenie ospravedlnenia
považuje za zrejme neprimerané nakoľko žalovaný sa má ospravedlniť za zverejnenie článku ako celku,
pričom žalobcu sa týka len posledná veta celého článku: „Zahlasoval za to aj opozičný poslanec za
ĽSNS Q. K., čím podržal koalíciu.“ Zo znenia navrhovaného textu ospravedlnenia vôbec nevyplýva

podstata neoprávneného zásahu, či bol o osobe žalobcu zverejnený nepravdivý údaj, tvrdenie a aký
to bol údaj, alebo či bolo nejaké zverejnenie vo vzťahu k žalobcovi neprimerané difamujúce a prečo,
alebo bol zverejnený neprimeraný hodnotiaci úsudok, ktorý nemá pravdivý vecný základ a aký to bol
hodnotiaci úsudok. Žalovaný podotkol, že žalobca a jeho strana spočiatku v skrytej, ale potom v úplne
otvorenej forme koalíciu a najmä politiku Smeru podporovala aj pri politicky citlivých rozhodovaniach

napr. financovanie politických strán, vekový strop odchodu do dôchodku, zmena tlačového zákona
či predvolebné moratórium v trvaní 50 dní, pričom v niektorých prípadoch hlasovala s poslancami
koaličných strán aj v situácii keď nahradila hlasovanie poslancov koaličného partnera, strany MOST-
HÍD, ktorý hlasoval proti alebo návrh nepodporil. Samotná praktická politika strany, ktorej členom je
žalobca, „kolaborujúca so stranami koalície“, je plne akceptovaná členmi a sympatizantmi tejto strany

a tak zverejnenie informácie o hlasovaní žalobcu „nohami“ na predmetnom Zahraničnom výbore mu
nie je a nebolo spôsobilé privodiť žiadnu ujmu a preto žalobca v konaní ani žiadnu ujmu nepreukázal,
lebo ju preukázať nemohol. Žalovaný napokon argumentoval, že podľa ustálenej judikatúry je potrebné
stret práva na ochranu osobnosti žalobcu s právom na slobodu prejavu na strane žalovaného z hľadiska
aplikácie ústavnoprávnych princípov podrobiť obligatórne testu proporcionality.

26. Žalobca v písomnej záverečnej reči uviedol, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom
skutkového základu, z ktorého mal vychádzať pri výrokoch, Poukázal na to, že sa neuskutočnil výsluch
autora článku. Žalovaný nezisťoval ani stanovisko žalobcu. V Článku 1 žalovaný neinformoval o
hlasovaní žalobcu za procedurálny návrh opozičného poslanca V. A. na prerušenie schôdze. Žalovaný

neinformoval v Článku 1 o neprítomnosti poslanca V. A. pri hlasovaní o jeho návrhu uznesenia k bodu
5. programu 16. schôdze Zahraničného výboru zo dňa XX.X.XXXX. Zo samotného uznesenia č. 36
Zahraničného výboru sa ani nedá vyvodiť záver, že sa na MZV neplytvalo. Žalovaný sa odvolával na
bulvárnosť internetového portálu topky.sk a poukazoval, že žiadny z článkov zverejnených v tomto médiunemá povahu analytickú. Takéto tvrdenie však protirečilo zverejneniu Článku 1 v sekcii politika, ktorá si
zo svojej povahy vyžaduje analytické závery. Neobjektívnosť Článku 1 potvrdzuje aj neskoršia redakčná
poznámka.

27. Po písomnej záverečnej reči žalobca doručil súdu podanie zo dňa 3.1.2020, ktorým navrhol poslednú
zmenu petitu a zopakoval v ňom svoju doterajšiu argumentáciu.

28. Na pojednávaní dňa 13.12.2021 žalobca zotrval na žalobe v celom rozsahu, a to v zmysle poslednej

zmeny petitu. Doplnil, že v súčasnosti už nie je poslancom NRSR, ani členom ĽSNS. Zdôraznil, že
žaloval výrok článku, ktorý znel, že zahlasoval za uznesenie, že sa na MZV neplytvalo, čo nie je pravda.
Ironické hodnotenie žalovaného prezentované v článku mohlo spôsobiť, že vo voľbách do NRSR v roku
XXXX získal 3 589 krúžkov a vo voľbách v roku XXXX získal 1 920 krúžkov.

29. Žalovaný na pojednávaní dňa 13.12.2021 zotrval na všetkých dovtedy predložených písomných

vyjadreniach, a to vrátane písomnej záverečnej reči a vyjadrenia k zmene žalobného petitu. Doplnil,
že hmotnoprávnymi predpokladmi pre nárok uplatnený v tomto konaní sú existencia neoprávneného
zásahu a spôsobilosť tohto zásahu spôsobiť ujmu žalobcovi. Tieto predpoklady neboli v konaní
preukázané, zásah nebol neoprávnený, nakoľko žalovaný realizoval svoje právo na slobodu prejavu;
žalobca namietal, že nehlasoval spolu s koalíciou, mala ho zasiahnuť kritika, že v hlasovaní postupoval

spoločne s koalíciou, žalovaný preukázal, že nie je možné, aby mu táto kritika privodila ujmu, už skôr pri
tlačovom zákone poslanci ĽSNS hlasovali spolu s vtedajšou vládnou koalíciou a po uverejnení článku
to robili pravidelne ďalej.

30. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä

života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

31. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky

týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

32. Podľa článku 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ako „Ústava) každý má právo na
zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

33. Podľa článku 19 ods. 2 Ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života.

34. Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

35. Podľa článku 26 ods. 2 Ústavy každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou,
obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie
bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore
rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.

36.Podľačlánku26ods.4Ústavysloboduprejavuaprávovyhľadávaťašíriťinformáciemožnoobmedziť
zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,
bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

37. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

38. V konaní nebolo sporné, že na internetovej stránke topky.sk, prevádzkovanej žalobcom, majúcej
charakter elektronického média, bol dňa XX.X.XXXX uverejnený článok s titulkom: „N.” s obsahom tak,
ako súd citoval vyššie. Rovnako v konaní nebolo sporné, že žalobca bol v čase publikácie článku za
stranu ĽSNS poslancom NRSR a členom jej Zahraničného výboru. Súd považuje za potrebné dodať,

že na nazeraní na žalobcu ako politika nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že v čase rozhodnutia
súdu prestal byť aktívnym politikom, nie je viac členom politickej strany ĽSNS, ani poslancom NRSR,
rozhodujúci je v tomto prípade stav v čase vydania predmetného článku.39. Právny poriadok Slovenskej republiky priznáva každej fyzickej osobe tzv. osobnostné práva
spočívajúce v možnosti v súlade so svojou vôľou rozvíjať a napĺňať svoje materiálne a duševné potreby,
uplatňovať sa v súkromí alebo verejne, v spoločnosti, pracovne či v rodine so svojou jedinečnou

osobnosťou voči ostatným subjektom s rovnakými osobnostnými právami. Tieto práva sú právnym
poriadkom nielen uznané, ale aj chránené pred neoprávnenými zásahmi. Právo na ochranu osobnosti,
ako základné ľudské právo, je garantované článkom 19 Ústavy, pričom podrobnejšie je tento článok
vykonanýustanoveniamiObčianskehozákonníka.V§11Občianskyzákonníkdeklarujevovšeobecnosti
právo fyzickej osoby na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej

dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Ustanovením § 13 ods. 1 sú v
Občianskom zákonníku vymenované právne prostriedky ochrany fyzickej osoby pred neoprávnenými
zásahmi do jej práva na ochranu osobnosti, a to vo forme práva domáhať sa, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do tohto práva, aby sa odstránili následky týchto zásahov a napokon tiež práva
na primerané zadosťučinenie. Pokiaľ bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho
vážnosť v spoločnosti a nemateriálna forma primeraného zadosťučinenia by sa nezdala postačujúca,

má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 Občianskeho
zákonníka).

40. Publikačná činnosť novinárov, resp. médií, je vo svojej podstate výkonom práva na slobodu prejavu
zaručeného článkom 26 ods. 1 Ústavy a ďalej precizovaného v článku 26 ods. 2 veta prvá Ústavy tak,

že každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom,
ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Právo
na slobodu prejavu je v Ústave uvedené a prvom mieste medzi politickými právami, je to práve slobodný
výkon tohto práva, ktorý je nevyhnutným predpokladom pre realizáciu všetkých ostatných politických
práv. Existencia demokratického a právneho štátu nie je mysliteľná bez právnym poriadkom nielen

formálne garantovanej, ale aj orgánmi aplikácie práva reálne chránenej slobody prejavu, ktorá je v praxi
skutočne v širokej miere nerušene realizovaná.

41. Právo na ochranu osobnosti, ako aj právo na slobodu prejavu, sú garantované ústavou, preto
majú z tohto hľadiska rovnakú právnu silu. Kolízia rovnocenných práv vedie k tomu, že ak nemožno

zachovať maximum z oboch práv, jedno z nich musí v konkrétnom prípade ustúpiť druhému. V prípade
vzniku sporu je úlohou súdu dôsledne vyvažovať tieto práva a s ohľadom na osobitosti konkrétneho
prípadu poskytnúť ochranu jednému z týchto vzájomne kolidujúcich práv. Právo na slobodu prejavu
podlieha v zmysle článku 26 ods. 4 Ústavy zákonným limitáciám, ak ide o opatrenia v demokratickej
spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu

verejného zdravia a mravnosti. Ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR a ESĽP boli vymedzené
hranice práva na ochranu osobnosti, a to v záujme ochrany demokratického zriadenia tak, aby sa
právo na ochranu osobnosti nestalo prekážkou v demokratickej spoločnosti nevyhnutnej informovanosti
verejnosti o záležitostiach verejného záujmu aj v prípadoch, ak sa tieto informácie týkajú konkrétnych
osôb. Na tomto mieste treba zdôrazniť, že sloboda prejavu platí nielen pre „informácie“ alebo „myšlienky“

prijímané priaznivo alebo považované za neškodné, ale tiež pre tie ktoré sú nepríjemné, šokujúce alebo
znepokojujúce (rozsudok ESĽP vo veci Lingens proti Rakúsku zo dňa 8. júla 1986).

42. Právo verejnosti na informácie o veciach verejného záujmu je spravidla uspokojované prácou
novinárov. Novinári, resp. médiá, majú z toho dôvodu pri informovaní o veciach verejného záujmu

privilegované postavenie z hľadiska ochrany ich práva na slobodu prejavu (rozsudok ESĽP vo veci
PrageraOberschlickprotiRakúskuz26.apríla1995alebovoveciBladetTromsaStensaasprotiNórsku
z 20. mája 1999), pričom podľa ESĽP plnia úlohu tzv. verejného strážneho psa (rozsudok Thorgeir
Thorgeirson proti Islandu z 25. júna 1992). Novinári (médiá) majú sociálnu povinnosť poskytovať
informácie a myšlienky týkajúce sa všetkých záležitostí verejného záujmu a verejnosť má právo takéto

informácie dostať (rozsudok ESĽP vo veci Sunday Times proti Spojenému kráľovstvu z 26. novembra
1991). Oproti tomu osoby verejne činné majú v porovnaní s tzv. súkromnými osobami z hľadiska úrovne
ochrany ich osobnosti zníženú úroveň právnej ochrany. U verejne činných osôb sú limity prípustnej
kritiky širšie (rozsudok ESĽP vo veci Lingens proti Rakúsku zo dňa 8. júla 1986). Aj v rámci osôb
verejne činných je potrebné diferencovať, a to na základe konkrétnej oblasti, v ktorej dané osoby verejne

pôsobia. Sú to práve politici vo vzťahu ku ktorým sú hranice povolenej kritiky z verejne činných osôb
najširšie. Politici ako tzv. „public figures par excellence“ sú subjektami absolútneho verejného záujmu
(k tomu porovnaj rozsudok ESĽP vo veci von Hannover proti Nemecku z 24. júna 2004). Politik sa
vedome vystavuje podrobnému skúmaniu všetkých svojich slov a činov zo strany novinárov a verejnostia vzhľadom na to musí preukazovať väčšiu mieru tolerancie (napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.
zn. II. ÚS 340/2009, I. ÚS 416/2011, II. ÚS 558/2012).

43. Žalobca sa v tomto konaní titulom tvrdeného porušenia jeho práva na ochranu osobnosti domáhal
nepeňažnej satisfakcie vo forme zverejnenia ospravedlnenia za zásah do jeho práva na ochranu
jeho osobnosti, ktorý mal byť spôsobený výrokmi „Na ministerstve zahraničia sa neplytvalo. Rozhodol
o tom zahraničný výbor v parlamente. Zahlasoval za to aj opozičný poslanec za ĽSNS Q. K., čím
podržal koalíciu.“ Formuláciou žalobného petitu žalobca vymedzil predmet tohto konania. Súd pri svojom

rozhodovaní bral do úvahy celý kontext napadnutého článku, avšak zaoberal sa ním vo svetle toho,
či práve tento žalobcom vytýkaný výrok mohol spôsobiť neoprávnený zásah do žalobcovho práva na
ochranu osobnosti. Predmetom konania teda nebolo skúmať to, ako sa mohol predmetný článok dotknúť
politickej strany ĽSNS, ktorej bol žalobca členom a už vôbec nie to, akým spôsobom žalovaný informoval
v iných jeho publikačných výstupoch či už o strane ĽSNS, jej určitých členoch alebo vo všeobecnosti o
ostatných politických subjektoch a politikoch.

44. Pokiaľ ide o konkrétne žalobcom vytknutý výrok, v súlade s ustálenou judikatúrou ESĽP je potrebné
ustáliť, či ide skutkové tvrdenie alebo hodnotiaci úsudok (porovnaj rozhodnutia ESĽP vo veciach Nilsen
a Johnsen proti Nórsku zo dňa 25.11.1999 alebo Feldek proti Slovensku, zo dňa 12.7.2001). Najvyšší
súd SR v uznesení sp. zn. 4 Cdo 149/2009 zo dňa 31. mája 2010 podal podrobný výklad toho,

čo je potrebné rozumieť pod skutkovým tvrdení a čo pod hodnotiacim úsudkom: „Skutkové tvrdenie
sa opiera o fakt, objektívne existujúcu realitu, ktorá je zistiteľná pomocou dokazovania, pravdivosť
tvrdenia je teda overiteľná. V zásade platí, že oznámenie pravdivej informácie nezasahuje do práva
na ochranu osobnosti, pokiaľ tento údaj nie je podaný tak, že skresľuje skutočnosť, či nie je natoľko
intímny, že by odporoval právu na ochranu súkromia či ľudskej dôstojnosti. Z hľadiska pravdivosti

skutkových tvrdení nie je nevyhnutné trvať na ich úplnej presnosti, ale je postačujúce, aby celkové
vyznenie určitej informácie zodpovedalo pravde, teda stačí, aby pravdivá bola podstatná časť tvrdenia
(oznámenia). Porušenie práva na česť, resp. dobrú povesť, môže byť spôsobené len takými skutkovými
tvrdeniami, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na cti, resp. dobrej povesti dotknutého subjektu,
v očiach ostatných fyzických osôb, a teda pôsobiť difamačne. Či je určité tvrdenie difamujúce, treba

posúdiť nielen podľa použitých výrazov a formulácií, ale podľa celkového dojmu s prihliadnutím ku
všetkým súvislostiam a okolnostiam, za ktorých k tvrdeniu došlo. Na rozdiel od skutkového tvrdenia
hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor svojho autora, ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj
tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti, a to na základe vlastných (subjektívnych)
kritérií. Hodnotiaci úsudok nemožno akokoľvek dokazovať, je však potrebné skúmať, či sa zakladá na

pravdivej informácii, či forma jeho verejnej prezentácie je primeraná a či zásah do osobnostných práv
je nevyhnutným sprievodným javom kritiky, to znamená, či primárnym cieľom kritiky nie je hanobenie
či zneuctenie danej osoby. Treba teda rozlišovať medzi kritikou prípustnou (oprávnenou) a medzi
kritikou, ktorá môže tvoriť podstatu neoprávneného porušenia práva na česť (dobrú povesť). Ak má
byť kritika prípustná, musí byť vecná, konkrétna a primeraná (zodpovedajúca) čo do obsahu, formy

a miesta. Vecnosť kritiky vyžaduje, aby kritika vychádzala z pravdivých skutočností (podkladov) ako
premís pre hodnotiaci úsudok. Hodnotiaci úsudok musí byť totiž záverom, ktorý možno na základe
uvedených skutočností logicky dovodiť. Konkrétnosť kritiky znamená, že hodnotiaci úsudok sa musí
opierať o konkrétne skutočnosti. Primeranosť kritiky čo do obsahu, formy a miesta (použitými výrazmi,
formuláciami, spojeniami), znamená, že nevybočuje z medzí nutných k dosiahnutiu sledovaného a

zároveň spoločensky uznávaného účelu (cieľa).“

45.Súdvýrok:„Naministerstvezahraničiasaneplytvalo.Rozhodolotomzahraničnývýborvparlamente.
Zahlasoval za to aj opozičný poslanec za ĽSNS Q. K., čím podržal koalíciu“, vyhodnotil ako hodnotiaci
úsudok autora článku, ktorým zhodnotil udalosti, ktoré sa udiali na zasadnutí Zahraničného výboru

dňa XX.X.XXXX. Hoci v zmysle ustálenej (vyššie citovanej) judikatúry v prípade hodnotiacich úsudkov
nemožno skúmať ich pravdivosť, je možné a aj potrebné skúmať, či sa zakladajú na pravdivom
skutkovom základe. Pokiaľ ide o prvú časť predmetného hodnotiaceho úsudku, ktorú možno zhrnúť
ako hodnotenie v zmysle, že Zahraničný výbor rozhodol, že sa na MZV neplytvalo, ide o čitateľom
zjednodušene podaný výsledok predmetnej schôdze, na ktorej Zahraničný výbor neprijal uznesenie,

podľa ktorého sa v súvislosti so slovenským predsedníctvom v Rade EÚ plytvalo financiami a na druhej
strane zobral na vedomie Správu z poslaneckého prieskumu z 1. decembra 2016 na ministerstve
zahraničných vecí, čím ukončil rokovanie o predmetnom bode schôdze, a teda o danej téme. V tejto časti
je hodnotiaci úsudok prezentovaný v článku akceptovateľný ako prípustné zjednodušenie, a to najmäs poukazom na to, že výsledky rokovania výboru (t.j. aké uznesenie bolo prijaté a aké nebolo prijaté)
k predmetnému bodu programu boli ešte v tom istom odseku článku aj podrobnejšie a zrozumiteľne
vysvetlené (k prípustnému zjednodušeniu porovnaj napr. nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn.

I. ÚS 156/99). Novinárom je pri ich činnosti umožnené používať určitú mieru preháňania a provokácie
(rozsudok ESĽP vo veci Perna v. Taliansko z 25. júla 2001), pričom prednesený hodnotiaci úsudok
túto mieru nepresahuje. Žalovaný prevádzkuje internetovú stránku topky.sk ako médium bulvárneho
charakteru, od ktorého nie je možné legitímne vyžadovať rovnakú presnosť ako od odborne zameraných
médií. Pokiaľ ide o druhú časť vytýkaného hodnotiaceho úsudku, v ktorej sa uvádza, že za vyššie

uvedené zahlasoval aj žalobca, ktorým tým podržal vtedajšiu koalíciu, ako bude vysvetlené ďalej,
pravdivý skutkový základ má hodnotenie, že žalobca podržal koalíciu. Bez opory v pravdivom skutkovom
základe bol hodnotiaci úsudok v tej časti, v ktorej sa hovorí o tom, že „za to“ žalobca „zahlasoval“.

46. Obrana žalovaného založená na tom, že hodnotiaci úsudok o hlasovaní žalobcu má pravdivý
skutkový základ, nakoľko žalobca „hlasoval nohami“, teda že samotnou svojou prítomnosťou na

zasadnutí výboru (resp. tým, že ako ostatní jeho opoziční členovia neodišiel) umožnil prijať uznesenia
koaličnými poslancami prítomnými na výbore, nemôže obstáť, pretože nemá oporu v obsahu článku,
v ktorom sa na žiadnom mieste nehovorí o „hlasovaní nohami“ a nemožno rozumne predpokladať,
že priemerný čitateľ by článok (pred jeho upravením redakčnou poznámkou) pochopil tak, že žalobca
za prijatie uznesenia o vzatí správy z poslaneckého prieskumu nehlasoval, iba svojou prítomnosťou

umožnil jeho prijatie. Pojem hlasovanie nohami, pokiaľ ide o pôdu NRSR, v slovenskej verejnosti nie je
vžitý a nepozná ho ani náš právny poriadok. V tomto prípade za autor článku dopustil zjednodušenia,
ktoré presahuje únosnú mieru a nemalo žiadnu funkciu vzhľadom na legitímnu potrebu denného (hoci
aj bulvárneho) spravodajstva prinášať správy v čitateľsky prijateľnej a pútavej forme. Tento nedostatok
hodnotiaceho úsudku o „zahlasovaní za“ však žalovaný odstránil spomenutou redakčnou poznámkou

v znení: „K. z výboru neodišiel a tým pomohol členom vládnej koalície, ktorá neprijala uznesenie, že
R. ministerstvo plytvalo.“ Predmetnou redakčnou poznámkou žalovaný pravdivo popísal situáciu na
zasadnutí výboru. V takejto podobe, aj keď ju nemožno považovať za ideálnu, článok už aj priemernému
čitateľovi umožňuje vytvoriť si na vec objektívny názor.

47. Napriek tomu, že súd sa úplne nestotožnil s obranou žalovaného, žalobcom vytýkaný výrok súd
nepovažuje neoprávnene zasahujúci do žalobcovho práva na ochranu osobnosti. Nie každý hodnotiaci
úsudok bez pravdivého skutkového základu predstavuje neoprávnený zásah do práva na ochranu
osobnosti. Neoprávneným je iba taký zásah, ktorý je spôsobilý narušiť osobnostnú sféru dotknutého
subjektu, a ktorý dosahuje intenzitu, ktorú už v demokratickej spoločnosti nemožno tolerovať; vzhľadom

na postavenie žalovaného ako politika je aj intenzita zásahov, ktoré sú ešte akceptovateľné, vychýlená v
jeho neprospech. Súd konštatuje, že aj keby bol článok formulovaný od začiatku korektne tak, že žalobca
za dané uznesenie priamo nehlasoval, iba svojou prítomnosťou umožnil jeho prijatie, nevyznel by článok
o nič menej kriticky vo vzťahu k žalobcovi. Rozdiel medzi tým, či žalobca za uznesenie priamo zahlasoval
alebo hlasoval tak, že sa zdržal, pričom však svojou prítomnosťou umožnil uznášaniaschopnosť

Zahraničného výboru a tým prijatie uznesenia, je marginálny. Možno uzavrieť, že pokiaľ niečo spôsobilo
žalobcom tvrdenú ujmu na jeho osobnostných právach, neboli to médiá (vrátane žalovaného), ktoré o
konaní žalobcu na schôdzi Zahraničného výboru informovali, ale samotné konanie žalobcu na schôdzi.
Žalobca mohol ako člen Zahraničného výboru hlasovať slobodne, avšak ako verejne činná osoba je
vystavený zvýšenej miere záujmu o spôsob výkonu svojej verejnej funkcie a musí počítať s tým, že

akékoľvek jeho konanie vo verejnej funkcii môže byť predmetom záujmu verejnosti, a to aj vo forme
verejnej kritiky, analyzovania či interpretovania. Súd nespochybňuje, že žalobca nebol povinný schôdzu
výboru opustiť a zohľadňuje skutočnosť, že za prijatie uznesenia nehlasoval, zdržal sa hlasovania, avšak
aj takéto jeho konanie môže byť interpretované ako určitý politický postoj. A to tým viac, pokiaľ žalobca
zostal na predmetnom zasadnutí výboru ako jediný poslanec vtedajšej opozície. Z objektívneho hľadiska

pre nestranného pozorovateľa nie je neopodstatnený záver, ktorý bol široko v tom čase prezentovaný v
médiách, že žalobca pomohol koalícií na predmetnom zasadnutí Zahraničného výboru prijať uznesenie
o vzatí správy z poslaneckého prieskumu na vedomie. Súd sa nezaoberal tým, či je tento záver pravdivý,
resp. či to tak samotný žalobca subjektívne vnímal, ale iba tým, či tento záver prichádza do úvahy ako
jedna z možných a logických interpretácií udalostí na predmetnom zasadnutí Zahraničného výboru.

Pokiaľ by si aj v danom čase žalobca neuvedomoval, že svojou prítomnosťou umožňuje výboru prijímať
uznesenia,jebežné,žeajtakétokonanieverejnýchfunkcionárov,tedaakvdôsledkuichhociajnáhodnej
prítomnosti či neprítomnosti na hlasovaní dôjde k prijatiu alebo neprijatiu určitého návrhu, je predmetom
verejného záujmu, ako aj kritiky.48. Navyše pokiaľ ide o žalobcom tvrdené následky v jeho osobnej a politickej sfére, ako vyplýva aj
z monitoringu médií, ktorý bol ako dôkaz v tomto konaní vykonaný, téma jeho postupu na schôdzi

Zahraničného výboru dňa 2X.X.XXXX sa v tom čase v médiách objavovala s vysokou frekvenciou a
viaceré články vyznievali tak, že či už konkrétne žalobca alebo všeobecne ĽSNS pomohli vtedajšej
koalícií k tomu, že Zahraničný výbor neprijal žiadne kritické uznesenie a po predmetnom zasadnutí
sa touto kauzou už výbor nezaoberal. Nemožno teda spoľahlivo zistiť, ktoré negatívne účinky v
žalobcovej osobnej a politickej sfére mali byť spôsobené článkom žalovaného, a ktoré inými mediálnymi

výstupmi. Žiadne osobitné následky spôsobené práve článkom žalovaného v konaní napokon ani neboli
preukázané a zostali iba v rovine všeobecných tvrdení, resp. domnienok žalobcu a svedkov S. a L..

49. Možno uzavrieť, že žalovaný ako médium, teda privilegovaný nositeľ slobody slova, publikoval
článok, ktorý sa okrem iného zaoberal konaním žalobcu ako osoby verejne činnej, politika, v rámci
výkonujehopolitickejčinnosti,konkrétneprihlasovanídňaXX.X.XXXXnaschôdziZahraničnéhovýboru,

ktoré sa týkalo v tom čase vo verejnosti rezonujúcej „kauzy“ údajného nehospodárneho nakladania s
verejnými prostriedkami MZV, článok sa teda zaoberal aktuálnou témou verejného záujmu a žalobca
v ňom bol spomenutý v súvislosti s výkonom svojej verejnej funkcie. Forma, akou žalovaný informoval
o žalobcovi mala charakter prednesenia hodnotiaceho úsudku, ktorý napriek pôvodnej nepresnosti
(dodatočne odstránenej zapracovanou redakčnou poznámkou) nebol spôsobilý vyvolať neoprávnený

zásah do žalobcovho práva na ochranu osobnosti. Žalobcom vytýkaný výrok (vzhľadom aj na ostatný
obsah článku podrobnejšie vysvetľujúci komentované udalosti) predstavuje kritiku, ktorú bol žalobca ako
politik povinný znášať.

50. V neposlednom rade nemožno opomenúť, že zverejnenie ospravedlnenia v znení tak, ako sa

ho po ostatnej zmene žalobného petitu žalobca domáhal, mu ani nie je spôsobilé priniesť primerané
zadosťučinenie. Text ospravedlnenia len opakuje výrok, ktorý žalobca považuje za zasahujúci do svojho
práva na ochranu osobnosti, neuvádza však veci na pravú mieru. Čitateľ stránky topky.sk by z takého
ospravedlnenia zistil iba toľko, že tento výrok sa žalobcu nejakým spôsobom dotkol, ale nezískal by
žiadne informácie o tom, prečo sa ho dotkol. Aj keby teda v základe nárok žalobcu dôvodný bol (čo však

podľa názoru súdu nebol), žalobe by nebolo možné vyhovieť.

51. Pokiaľ ide o dôkazné návrhy uvedené v podaní žalobcu zo dňa 3.1.2020, vzhľadom na osobitnú
konštrukciu podaní právneho zástupcu žalobcu, ktoré boli v niektorých prípadoch obsahovo prevažne
len kópiou jeho skorších podaní, z tohto podania nie je zrejmé, či žalobca len zopakoval svoje už

skôr prednesené dôkazné návrhy doplnené o dôkazné návrhy k preukázaniu skutočnosti, že žalobca
dosiaholtitulMagisteralebomaloísťonávrhynaopätovnévykonaniedôkazov,najmävýsluchusvedkov.
Opätovný výsluch už vypočutých svedkov, ktorým žalobca mal možnosť klásť otázky, by súd s poukazom
na zásadu hospodárnosti konania nemohol vykonať, a to najmä s poukazom na to, že žalobca neuviedol
žiaden dôvod, pre ktorý by mal súd opakovať ich výsluch a jeho návrh by bolo tiež potrebné považovať

za oneskorený a nerešpektujúci princíp koncentrácie konania. Vzhľadom na skutočnosť, že otázka
akademického titulu žalobcu nebola v konaní sporná, v tejto súvislosti súd žiadne dôkazy nevykonal.

52. K poukazu žalobcu v záverečnej reči na to, že nebol vykonaný výsluch autora sporného článku,
súd uvádza, že vykonanie tohto dôkazu nebolo žalobcom navrhnuté, pričom žalobca ani neuviedol, k

akým skutočnostiam by mal byť autor vypočutý. Pre úplnosť súd dodáva, že by tento výsluch nemohol
nijako zmeniť rozhodnutie vo veci. Pôvodne v replike vznesené dôkazné návrhy na výsluch členov
zahraničného výboru H. M., Q. W., V. K., V. W., V. H., D. B., V. A., Q. F. a W. Y. ako svedkov žalobca
na pojednávaní dňa 25.5.2018 zobral späť. Svedkovia V. A., Q. F. a W. Y. boli napriek tomu vypočutí
na návrh žalovaného.

53. Dôkazy o spôsobe hlasovania žalobcu na pôde NRSR navrhnuté žalovaným a o hlasovaní
poslaneckých klubov NRSR navrhnuté žalobcom súd síce vykonal, avšak nezistil z nich žiadne pre
toto konanie relevantné skutočnosti. Žalovaný v podaní zo dňa 4.11.2019 navrhol vykonanie dôkazov
článkom „Koalícia vrátila na rokovanie právo na odpoveď pre politikov. Podporí ho aj K.“, komentára s

titulkom „Danko usilovne rozvracia“ a článkom „Zákon, ktorý znevýhodní nové strany, schválili za deň.
Podporili ho aj kollárovci a kotlebovci“, ako aj štatistikou hlasovania žalobcu zverejnenou na internetovej
stránke NRSR, ktoré neobsahujú skutočnosti relevantné pre toto konanie. Predložené články boli
vydané po vydaní sporného článku žalovaného. Sporný žalovaného článok sa nezaoberal celkovýmspôsobomhlasovaniažalobcupočasjehopôsobeniaakoposlancaNRSR.Obdobnežalobcavpodanízo
dňa X.XX.XXXX navrhol dôkazy (štatistika hlasovania poslaneckých klubov zverejnená na internetovej
stránke NRSR) na preukázanie toho, že poslanci ĽSNS hlasovali aj za opozičné návrhy zákonov v

NRSR, nemôže teda obstáť označenie „kotlebovcov“ ako tichého partnera Smeru. Predmetom tohto
konania je však ochrana osobnosti žalobcu. Tvrdenie, že kotlebovci sú tichým partnerom Smeru, v tom
zmysle že poslanci za ĽSNS nejakým spôsobom podporovali napríklad svojim hlasovaním stranu Smer,
je pre toto konanie irelevantné, nakoľko sa týka politickej strany, nie priamo žalobcu, hoci bol jej členom.
Tieto dôkazy nemajú v dôsledku toho žiaden význam pre toto konanie. Žalobca ani podľa žalobného

petitu tento výrok obsiahnutý v predmetnom článku nenamietal. Rovnako je irelevantná argumentácia
žalobcu porovnávajúca informovanie žalovaného o V. A. a o žalobcovi. Žalobca namietal v tomto konaní
konkrétny výrok v konkrétnom článku žalovaného, predmetom tohto konania nebolo posúdenie spôsobu
informovania žalovaného o politických udalostiach vo všeobecnosti. Súd preto v súlade so záverom
vyslovenýmnapojednávanídňa6.2.2019nevykonaldôkazynavrhnutéžalobcom,atovýpiszozápisnice
z36.schôdzeZahraničnéhovýborukonanejXX.X.XXXXaprezenčnálistinaz36.schôdzeZahraničného

výboru konanej XX.X.XXXX, nakoľko celkom zjavne ani okrajovo nesúvisia s predmetom tohto konania
a možno ich považovať tiež za navrhnuté oneskorene nerešpektujúc princíp koncentrácie konania.

54. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

55. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal
vo veci plný úspech, preto mu vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Bratislava V.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.