Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. december 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Sa/26/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200842
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8019200842.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou, v právnej veci žalobkyne S. H., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom F., X. XX, zastúpenej Mgr. Ernestom Vokálom, advokátom, so sídlom Hlavná
61, Prešov, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 11. októbra 2019 číslo: XXXXX-X/XXXX-BA v
spojení s rozhodnutí Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov zo dňa 08. augusta 2019 číslo: XXXX/XXXX-
PO-DvN na základe správne žaloby, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej zo dňa 11. októbra 2019 číslo: XXXXX-X/XXXX-BA v spojení s
rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov zo dňa 08. augusta 2019 číslo: XXXX/XXXX-PO-DvN

a v r a c i a vec žalovanej na ďalšie konanie.

P r i z n á v a žalobkyni voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 11. októbra 2019, číslo ako je uvedené v záhlaví rozhodnutia

rozhodla žalovaná ako príslušný odvolací orgán o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej
poisťovne, pobočky Prešov zo dňa 08.08.2019 č. XXXX/XXXX-PO-DvN tak, že podľa § 218 ods.
2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení odvolanie zamietla a rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu potvrdila.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citovala § 218 ods. 1,2 zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení a uviedla, že prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 08. augusta 2019,

ako orgán príslušný na rozhodovanie podľa § 178 ods. 1 písm. a) piateho bodu zákona č. 461/2003 Z.z.
vydal rozhodnutie, na základe ktorého podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
( ďalej len zákona ) a podľa čl. 61 Nariadenia ( ES ) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o
koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia ( ďalej len základné nariadenie ), rozhodol že žalobkyňa
nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. Proti rozhodnutiu podala včas odvolanie žalobkyňa s tým, že
žalovaná v rozhodnutí odvolacie námietky konkretizovala.

3. Ďalej žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí citovala § 104 ods. 1, ods. 6 zákona, čl. 61 ods. 1,
ods. 2 základného nariadenia, čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia, čl. 1 písm. j) základného
nariadenia, čl. 11 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009, ktorým sa
ustanovuje postup vykonávania základného nariadenia (ďalej len vykonávacie nariadenie) a uviedla,že podľa Oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, č. k: F zo dňa 18. decembra
2018, navrhovateľka bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 15. decembra 2018.
Žiadosť o dávku v nezamestnanosti si uplatnila v Sociálnej poisťovni, pobočka Prešov, dňa 11. januára

2019.

4. V období posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j.
od 15. decembra 2014 do 14. decembra 2018, navrhovateľka nepreukázala žiadnu dobu poistenia v
nezamestnanosti,ktorúbyjejbolomožnézohľadniťnaúčelyvznikunárokunadávkuvnezamestnanosti.

V zmysle § 104 ods. 1 zákona na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti sa vyžaduje doba poistenia
v nezamestnanosti najmenej 730 dní v období posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie
uchádzačov o zamestnanie.

5. Podľa spisového materiálu pracovala navrhovateľka v posudzovanom období na území iného
členského štátu Európskej únie - Spojeného kráľovstva. V tejto súvislosti uvádzame, že na preukázanie

dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých v rámci členského štátu Európskej únie, je potrebné
príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne predložiť formulár osvedčujúci obdobia, počas ktorých bola
dotknutá osoba poistená v nezamestnanosti na území členského štátu Európskej únie, potvrdený
príslušnou zahraničnou inštitúciou.

6. Príslušná britská inštitúcia osvedčila navrhovateľke vo formulári U002, dňa 21. júla 2019, doručenom
Sociálnej poisťovni, pobočka Prešov, dňa 8. augusta 2019, o.i. nasledovné údaje:
v bode 4.1 formuláru U002 - obdobie poisteného zamestnania
15. decembra 2014 do 14. decembra 2018

7. Nakoľko v prvostupňovom konaní o dávke v nezamestnanosti navrhovateľka preukázala v
posudzovanom období dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území iného členského štátu
Európskej únie, bola Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov, povinná posúdiť, či je možné takúto dobu
zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia.

8. V zmysle čl. 61 ods. 2 základného nariadenia je možné zohľadniť doby poistenia v nezamestnanosti
dosiahnuté podľa právnych predpisov členského štátu Európskej únie, ako keby boli dosiahnuté podľa
slovenských právnych predpisov v prípade, že daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie
uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté v súlade so slovenskými právnymi
predpismi.Výnimkuztohtopravidlapredstavujúprípadyuvedenévčlánku65ods.5písm.a)základného

nariadenia, t. j. prípady, kedy si dotknutá osoba počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo
samostatne zárobkovo činná osoba na území členského štátu Európskej únie, zachovala bydlisko na
území Slovenskej republiky /v zmysle čl. 1 písm. j) základného nariadenia a čl. 11 vykonávacieho
nariadenia/.

9. Navrhovateľka bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahla
dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy. Z uvedeného dôvodu by
bolo možné zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území Spojeného kráľovstva
do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 ods. 1 základného nariadenia, len
v prípade preukázania zachovania pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas

výkonu posledného zamestnania na území členského štátu Európskej únie.

10. V konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti sa posudzuje zachovanie väzieb navrhovateľky
na území Slovenskej republiky na základe celkového zhodnotenia všetkých dostupných informácií, t.
j. údajov a skutočností známych z rozhodovacieho procesu a údajov osvedčených navrhovateľkou v

Žiadosti o dávku v nezamestnanosti /ďalej len „Žiadosť“/ a vo Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia
zachovania centra záujmov /ďalej len „Vyhlásenie“/, doručených dňa 11. januára 2019. Rovnako v
konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti boli zohľadnené informácie získané v odvolacom konaní
výsluchom navrhovateľky uskutočnenom dňa 22. augusta 2019 (ďalej len „Výsluch“), z ktorého bola
spísaná zápisnica /príloha k vyhláseniu na účely posúdenia bydliska, doplnenie v odvolacom konaní/,

ktorú navrhovateľka osvedčila svojím podpisom.11. Centrum záujmov a bydlisko dotknutej osoby je v zmysle čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia
možné určiť na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými
skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať:

a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov - navrhovateľka podľa jej údajov
vo Výsluchu sa na území Spojeného kráľovstva zdržiavala od septembra 2013 do decembra 2018, t. j.
spolu v zahraničí viac ako 5 rokov,
b) situáciu navrhovateľky vrátane: - povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti,
predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania

každej pracovnej zmluvy - navrhovateľka podľa údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne pred
odchodom do zahraničia bola na Slovensku naposledy sociálne poistená u zamestnávateľa Bolco s.r.o.,
v období od 23. júla 2013 do 13. septembra 2013, na základe uzavretej dohody, predtým vo viacerých
prevažne krátkodobých pracovnoprávnych vzťahoch. Navrhovateľka podľa jej údajov vo Výsluchu bola
zamestnaná v Spojenom kráľovstve od 24. septembra 2013 u jedného zamestnávateľa Hilton Mests
Retail, v pracovnom pomere na neurčitý čas, v pozícii operátor výroby. Podľa jej údajov pracovný pomer

bol ukončený z jej podnetu, ako dôvod uviedla návrat domov a zdravotný stav matky. Pracovnú situáciu
navrhovateľky v Spojenom kráľovstve v celkovom trvaní viac ako 5 rokov, predchádzajúcu uplatneniu
nároku na dávku v nezamestnanosti na Slovensku, možno hodnotiť ako jednoznačne stabilnú.
-jej rodinného stavu a rodinných väzieb - navrhovateľka sa na území Spojeného kráľovstva podľa jej
údajov vo Vyhlásení zdržiavala sama. V odvolacom konaní bolo zistené /z odvolania aj z výsluchu/, že na

území Spojeného kráľovstva bola s priateľom /prišiel za ňou cca o dva mesiace neskôr/, snažili sa založiť
si rodinu na území Spojeného kráľovstva. Na Slovensku uviedla ako blízke osoby rodičov. Návraty na
Slovenskouvádzavpriemere4-5krátročne,priateľpracovalvoblastiprepravytovarumedziSlovenskom
a Spojeným kráľovstvom, takže často jazdil na Slovensko. Ako dôvod návratu uviedla úmysel žiť, bývať
a vychovávať svoje dieťa na Slovensku /po návrate na Slovensko sa jej podarilo otehotnieť/. Počas

jej zamestnania v Spojenom kráľovstve mala na Slovensku zachovaný trvalý pobyt, v roku 2011 mala
poskytnutú študentskú pôžičku, pred odchodom do zahraničia si zakúpila automobil. Vážnym dôvodom
jej návratu bol tiež zdravotný stav jej matky.
-jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná - navrhovateľka v zahraničí nevlastní žiadnu
nehnuteľnosť na bývanie, v Spojenom kráľovstve bývala v podnájme spoločne s priateľom, s bratom a

jeho priateľkou a ich synom, podnájom menila cca 3krát za celé obdobie. Bytovú situáciu navrhovateľky
v Spojenom kráľovstve považuje odvolací orgán za primeranú. Počas jej návštev a po návrate na
Slovensko bývala a býva u svojich rodičov.
-členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely
Navrhovateľka bola naposledy zamestnaná na území Spojeného kráľovstva, takže daňové povinnosti

si plnila na tomto území, z čoho je zrejmé, že za štát bydliska sa na daňové účely považuje štát
zamestnania, t. j. Spojené kráľovstvo.
12. V tejto súvislosti zároveň uvádzame, že podľa Rozhodnutia Správnej komisie pre koordináciu
systémov sociálneho zabezpečenia č. U2, z 12. júna 2009 (o rozsahu pôsobnosti čl. 65 ods. 2 nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 týkajúceho sa práv na dávky v nezamestnanosti úplne

nezamestnaných osôb, ktoré nie sú cezhraničnými pracovníkmi a ktoré mali počas svojho posledného
obdobia zamestnanosti alebo samostatnej zárobkovej činnosti bydlisko na území iného členského štátu,
ako je príslušný členský štát), je v súčasnosti prijateľné prenesenie zodpovednosti za platbu dávok z
príslušného štátu na štát bydliska v prípade cezhraničných pracovníkov (t. j. pracovníkov, ktorí sa do
štátu bydliska spravidla denne alebo aspoň raz za týždeň vracajú) a určitých kategórií pracovníkov, ktorí

udržiavajú úzke spojenia aj so svojimi krajinami pôvodu. Už by viac nebolo prijateľné, ak by sa príliš
širokým výkladom pojmu „bydlisko“ mala rozšíriť oblasť uplatnenia čl. 65 základného nariadenia tak, aby
zahŕňala všetky osoby, ktoré majú dosť stabilné zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť v
členskom štáte a ktoré nechali svoje rodiny vo svojej krajine pôvodu. Na dôvažok navrhovateľkina blízka
osoba - priateľ sa spolu s ňou dlhodobo zdržiaval na území Spojeného kráľovstva.

13. V súlade s uvedeným Rozhodnutím Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho
zabezpečenia č. U2, z 12. júna 2009, boli celková dĺžka pobytu viac ako 5 rokov, spoločný pobyt s
priateľom, stabilita zamestnania na území Spojeného kráľovstva, s prihliadnutím na primeranú bytovú
situáciu v zahraničí, vyhodnotené silnejšie ako ostatné skutočnosti (prítomnosť rodičov na Slovensku,
zachovanie trvalého pobytu na Slovensku, zdravotný stav matky, návštevy lekárov, v súčasnosti

tehotenstvo), ktoré navrhovateľka o.i. uviedla ako väzby k Slovensku. Odvolací orgán mal zo spisového
materiálu za preukázané, že počas výkonu zárobkovej činnosti v Spojenom kráľovstve sa navrhovateľka
v tomto čase dlhodobo zdržiavala, bývala, trávila pracovný čas aj mimopracovný čas spoločne s
priateľom, platila zákonné odvody i dane na území Spojeného kráľovstva.14. Všetky tieto skutočnosti preukazujú vytvorenie centra záujmov navrhovateľky počas posledného
zamestnania práve na území Spojeného kráľovstva.
15. V zmysle koordinačných nariadení pojem „bydlisko“ je potrebné chápať v širších súvislostiach

ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie zdržuje, kde je jej centrum záujmov, kde trávi čas v
mimopracovnom čase. Dôležitá na posúdenie bydliska je aj rodinná situácia a rodinné väzby dotknutej
osoby a taktiež povaha vykonávanej zárobkovej činnosti vo vzťahu k jej trvalosti, stabilite a dĺžke
trvania. V tejto súvislosti zároveň uvádzame, že pojem „trvalý pobyt“ nie je možné stotožňovať s pojmom
„bydlisko“. V zmysle čl. 1 písm. j) základného nariadenia „bydlisko“ je miesto, kde osoba zvyčajne býva.

Na základe všetkých dostupných informácií si navrhovateľka vytvorila počas posledného zamestnania
centrum záujmov v Spojenom kráľovstve.
16. So zreteľom na všetky dostupné informácie nie je možné považovať bydlisko navrhovateľky počas jej
posledného zamestnania v členskom štáte Európskej únie za zachované na území Slovenskej republiky.
Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že navrhovateľka nebola bezprostredne pred zaradením do
evidencie uchádzačov o zamestnanie poistená v nezamestnanosti v zmysle slovenských právnych

predpisov, nie je možné dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území Spojeného kráľovstva
zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia.
17. V tejto súvislosti ďalej uvádzame, že možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte
inom, ako v štáte posledného zamestnania, je len výnimkou zo všeobecného pravidla, ktoré určuje,
že nárok na dávku v nezamestnanosti by si mala nezamestnaná osoba prednostne uplatniť v štáte

posledného zamestnania, lebo v tomto štáte platila poistné pre prípad nezamestnanosti. Tým sa podporí
rovnomerné a spravodlivé rozdeľovanie finančných nákladov medzi inštitúciami prijímajúcimi poistné
a následne medzi inštitúciami vyplácajúcimi dávky. Cieľom nariadenia je podporiť hľadanie práce v
tom členskom štáte, v ktorom dotknutá osoba bezprostredne predtým platila príspevky na poistenie v
nezamestnanosti a zároveň aj to, aby tento štát niesol bremeno výplaty dávky v nezamestnanosti.

18. Pri uplatnení nároku na dávku v nezamestnanosti v štáte posledného zamestnania sa neskúma,
aké väzby má žiadateľ v tejto krajine, ale doby poistenia dosiahnuté podľa jej legislatívy sa zohľadnia
automaticky, čo však nezabezpečuje automaticky vznik nároku na dávku v nezamestnanosti.
19. Navrhovateľka mala zákonnú možnosť požiadať o dávku v nezamestnanosti na území Spojeného
kráľovstva. V tejto súvislosti zdôrazňujeme, že nezamestnané osoby, ktoré dosiahli doby poistenia

v nezamestnanosti na území iného členského štátu Európske únie, nemajú v zmysle ustanovení
základného a vykonávacieho nariadenia právo výberu členského štátu Európskej únie, v ktorom si
uplatnia nárok na dávku v nezamestnanosti. Fyzická osoba vykonávajúca zárobkovú činnosť v členskom
štáte Európskej únie, podlieha právnym predpisom tohto štátu, a teda je v tejto krajine aj sociálne
poistenápodľapodmienokvnútroštátnejlegislatívy.Koordinačnépredpisyurčujú,žepriskončenívýkonu

zárobkovej činnosti by si nezamestnaní mali uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte,
v ktorom práve skončili zamestnanie. V prípade priznania nároku na dávku v nezamestnanosti má
dotknutá osoba v zmysle čl. 64 základného nariadenia možnosť požiadať o export priznanej dávky
v nezamestnanosti do ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie t. j. aj na územie Slovenskej
republiky.

20. Navrhovateľka neuviedla bližšie dôvody, prečo nevyužila možnosť uplatniť si nárok na dávku
v nezamestnanosti v štáte posledného zamestnania podľa ich právnych predpisov /bez skúmania
podmienky zachovania bydliska na Slovensku/.
21. prípade, keď nezamestnaný nevyužije možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v
štáte posledného zamestnania /bez skúmania podmienky zachovania bydliska/ a požiada o dávku v

nezamestnanosti v inom členskom štáte, tento členský štát je v zmysle koordinačných predpisov povinný
skúmať, či je možné dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú v zahraničí zohľadniť v konaní o
nároku na dávku v nezamestnanosti. Takúto dobu je možné zohľadniť len podľa čl. 65 základného
nariadenia, t. j. v prípade zachovania pevných väzieb a bydliska v členskom štáte, v ktorom si dotknutá
osoba uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti. Dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na

území iného členského štátu teda nemôže Sociálna poisťovňa zhodnotiť automaticky na účely vzniku
nároku na dávku v nezamestnanosti, ale je povinná dôsledne vyhodnotiť všetky relevantné skutočnosti,
preukázané v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti.
22. V nadväznosti na uvedené uvádzame, že otázka bydliska je v prípadoch, keď žiadateľ o dávku v
nezamestnanosti bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol

dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy, zásadná. Účelom uvedeného
je zabrániť zneužívaniu sociálneho systému v podobe výberu členského štátu Európskej únie, v ktorom
si nezamestnaný uplatní nárok na dávku v nezamestnanosti (napr. aj z dôvodu možnosti priznania
vyššej výšky dávky v nezamestnanosti). Poukazujeme na skutočnosť, že nezamestnané osoby, ktorédosiahli doby poistenia v nezamestnanosti len na území štátu pôvodu nemajú právo výberu členského
štátu Európskej únie, v ktorom požiadajú o dávku v nezamestnanosti (nezamestnané osoby, ktoré
v posudzovanom období dosiahli dobu poistenia len na území Slovenskej republiky, si o dávku v

nezamestnanosti nemôžu požiadať v inom členskom štáte Európskej únie, ale len na území Slovenskej
republiky).
23. Neskúmanie miesta bydliska počas výkonu činnosti zamestnanca v členskom štáte Európskej únie,
by tak neoprávnene zvýhodňovalo žiadateľov o dávku v nezamestnanosti, ktorí dosiahli doby poistenia v
nezamestnanosti na území iného členského štátu Európskej únie, a to tým, že by mali právo výberu, či si

o dávku v nezamestnanosti požiadajú na území členského štátu, kde naposledy pracovali, alebo v štáte
pôvodu (a to v závislosti od toho podľa ktorých právnych predpisov im nárok na dávku v nezamestnanosti
vôbec vznikne, resp. podľa výšky tejto dávky).
24. V tejto súvislosti ďalej poznamenávame, že v zmysle britských právnych predpisov je jedným z
dôvodov vylučujúcich priznanie nároku na dávku v nezamestnanosti ukončenie pracovného pomeru
z podnetu zamestnanca a v zmysle údajov navrhovateľky bolo posledné jej zamestnanie na území

Spojeného kráľovstva ukončené výpoveďou z jej strany. Je teda dôvodný predpoklad, že navrhovateľke
by podľa britských právnych predpisov nárok na dávku v nezamestnanosti pravdepodobne nevznikol.
Podľa názoru odvolacieho orgánu navrhovateľka nemôže tento fakt zvrátiť tým, že sa domáha vzniku
nároku na dávku v nezamestnanosti v inom členskom štáte, hoci aj takom, kde si zachovala isté
väzby. Navrhovateľka si mala a mohla uvedomiť dôsledky svojho konania (ukončenie pracovného

pomeru z vlastného podnetu), z čoho odvolací orgán vyvodzuje jej uzrozumenie s prípadným následným
nezabezpečením po strate zamestnania.
25. V odvolaní navrhovateľka poukazuje na zachovanie trvalého pobytu na Slovensku, že jej bydliskom
vždy bola Slovenská republika, pretože tu mala trvalý pobyt, rodinné väzby a do zahraničia odchádzala
iba na dočasné obdobie a nie s cieľom tam žiť natrvalo.

26. V súvislosti so zachovaním trvalého pobytu na Slovensku opätovne uvádzame, že v zmysle
koordinačných nariadení pojem „bydlisko“ je potrebné chápať v širších súvislostiach ako miesto, kde
sa fyzická osoba trvalejšie zdržuje, kde je jej centrum záujmov, kde trávi čas v mimopracovnom čase.
Dôležitá na posúdenie bydliska je aj rodinná situácia a rodinné väzby dotknutej osoby a taktiež povaha
vykonávanej zárobkovej činnosti vo vzťahu k jej trvalosti, stabilite a dĺžke trvania. V tejto súvislosti

znovu uvádzame, že pojem „trvalý pobyt“ nie je možné stotožňovať s pojmom „bydlisko“. V zmysle čl. 1
písm. j) základného nariadenia „bydlisko“ je miesto, kde osoba zvyčajne býva. V tejto súvislosti súčasne
poukazujeme na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Sp. zn. 1Sžsk/38/2017, zo dňa 27.
novembra 2018, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky (v bode 26.) jednoznačne konštatoval, že
na zachovanie bydliska a centra záujmov na Slovensku nepostačuje len zachovanie si evidovaného

trvalého pobytu, čo je do veľkej miery len administratívna skutočnosť, ktorá neodzrkadľuje realitu.
27. V konaní o nároku navrhovateľky na dávku v nezamestnanosti bolo posúdené zachovanie jej väzieb
na území Slovenskej republiky v súlade s čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Dĺžka prítomnosti na
území členského štátu Európskej únie - čl. 11 ods. 1 písm. a) vykonávacieho nariadenia (viac ako 5
rokov), aj situácia navrhovateľky - čl. 11 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia (stabilná pracovná

situácia v Spojenom kráľovstve, spoločný pobyt s priateľom, vrátane primeranej bytovej situácie v
Spojenom kráľovstve, orientácia na zahraničný pracovný trh, plnenie daňových povinností na území
Spojeného kráľovstva) preukazujú, že navrhovateľka si väzby so Slovenskou republikou, počas výkonu
činnosti zamestnanca v Spojenom kráľovstve, nezachovala.
28. Navrhovateľka v odvolaní podrobne uvádza rôzne skutočnosti, o ktorých sa domnieva, že preukazujú

zachovanie jej bydliska na území Slovenska počas výkonu zárobkovej činnosti v členskom štáte
Európskej únie (o.i. na Slovensku sa zdržiavali rodičia, ktorých počas pobytu v Spojenom kráľovstve
navštevovala).
29. V súvislosti s prítomnosťou navrhovateľkiných rodičov na území Slovenska v období, v ktorom
vykonávala zárobkovú činnosť v Spojenom kráľovstve uvádzame, že v prípade rodičov je prirodzené

osamostatneniesaplnoletýchdetíavytvorenievlastnýchsamostatnýchdomácností.Pretopobytrodičov
v krajine pôvodu jednoznačným spôsobom nepreukazuje zachovanie bydliska v tejto krajine, počas
výkonu zárobkovej činnosti v inom členskom štáte Európskej únie (čo je aj v súlade s Rozhodnutím
Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U2, z 12. júna 2009).
30. V tejto súvislosti poukazujeme na najnovšie rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci

posúdeniabydliska,atorozsudokSp.zn.10Sžsk/5/2016,zodňa13.decembra2017,rozsudokSp.zn.1
Sžso/26/2016, zo dňa 30. januára 2018, a rozsudok Sp. zn. 1Sžsk/38/2017, zo dňa 27. novembra 2018,
v zmysle ktorých sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožnil s právnym názorom Sociálnej poisťovne,
ústredie, ohľadne bydliska a zároveň považoval zistenie skutkového stavu za dostatočné pre správneposúdenie veci. Obdobne rozhodli v roku 2018 viacerými rozsudkami aj krajské súdy (napr. Krajský súd
v Banskej Bystrici, v rozsudku Sp. zn. 24Sa/5/2018-54, zo dňa 26. júla 2018, aj v rozsudku Sp. zn.
24Sa/7/2018-42, zo dňa 11. októbra 2018, Krajský súd v Košiciach, v rozsudku Sp. zn. 2Sa/49/2018, zo

dňa 5. marca 2019, Krajský súd v Trenčíne, v rozsudku Sp. zn. 18Sa/4/2019-53, zo dňa 6. júna 2019).
31. Na základe takto zisteného skutkového stavu dospela Sociálna poisťovňa, ústredie, k záveru, že
odvolanieniejedôvodné.Navrhovateľkenevznikolnároknadávkuvnezamestnanostivzmysleplatného
právneho stavu.
32. Vzhľadom na uvedené odvolanie žalobkyne zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho

orgánu potvrdila.

II.

33. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti žalovanej v spojení s
rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. V žalobe poukázala na priebeh správneho konania a

uviedla, že má za to, že rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
je nesprávne a nezákonné, pretože správne orgány neúplne zistili skutkový stav veci, na základe
vykonaných dôkazov dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam a právnym záverom a ich rozhodnutia
vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa má za to, že správne orgány obidvoch
stupňov sa nedostatočne vysporiadali s námietkami a tvrdeniami žalobkyne a z toho dôvodu považuje

rozhodnutie žalovaného za nedostatočné, neurčité a nezrozumiteľné, v ktorom žalovaný len citoval
príslušné paragrafové znenie zákona a nariadení, pričom nezdôvodnil rozhodnutie a neuviedol akou
správnou úvahou sa pritom riadil.

34. Zo spisu jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa preukázala splnenie zákonných podmienok podľa § 104

ods. 1 a ods. 7 a teda bola pre prípad poistenia v nezamestnanosti poistená na území iného členského
štátu, tj. vo Veľkej Británii.

35. Žalovaná odôvodnila svoje rozhodnutie tým, že v zmysle čl. 61 ods. 1 Nariadenia a v zmysle čl.
11 ods. 1 Nariadenia(ES) Európskeho parlamentu a rady č. 987/2009 (ďalej len ako „vykonávacieho

nariadenia“) po posúdení všetkých dostupných informácií mala žalobkyňa za rozhodné obdobie centrum
záujmov na území Veľkej Británie a tým pádom aj silnejšie väzby k tejto krajine, ako na Slovensku. Z
toho dôvodu jej Slovenská republika nie je povinná priznať dávku v nezamestnanosti a tieto nároky si
má uplatniť v mieste, kde pracovala, t. j. vo Veľkej Británii. Žalovaná argumentovala ustanoveniami EÚ o
koordinácii sociálneho zabezpečenia, ktoré majú prednosť pred vnútroštátnou judikatúrou, podľa ktorých

je povinnosťou žalovaného orgánu preveriť centrum záujmu rodiny.

36. Žalobkyňa pritom v konaní preukázala, že si počas celej doby pobytu vo Veľkej Británii zachovala
pevné väzby na Slovensku a vždy mala záujem sa po čase na Slovensko vrátiť. Z tohto dôvodu si
ponechala na Slovensku trvalý pobyt a cestovala tu 4-5 krát ročne za svojimi rodičmi.

37. Na základe uvedeného bolo dôvodné aplikovať výnimku z pravidla uvedeného v čl. 61 ods. 2
Základného nariadenia, ktoré sú uvedené v čl.65 ods. 5 písm. a) Základného nariadenia, v zmysle
ktorého ak má posudzovaná osoba zachované úzke väzby a bydlisko na území SR v zmysle čl. 1
písm. j Základného nariadenia a čl. 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia, tak má nárok na dávku v

nezamestnanosti na území Slovenskej republiky.

38. Podľa § 104 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia,
poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných troch rokoch pred zaradením do
evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej

2 roky, ak tento zákon neustanovuje inak.

39. Ako vyplýva z ustanovenia § 104 ods. 7 citovaného zákona, „rok poistenia v nezamestnanosti je
365dní poistenia v nezamestnanosti “.

40. Podľa § 61 ods. 1 základného nariadenia „príslušná je inštitúcia členského štátu, ktorého právne
predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky
dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu
zohľadnídobypoistenia,zamestnaniaalebosamostatnejzárobkovejčinnostidosiahnutépodľaprávnychpredpisov ktorákoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré
uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia,
vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov

iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli
dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi “.

41. Podľa § 61 ods. 2 základného nariadenia „je možné zohľadniť doby poistenia v nezamestnanosti
dosiahnuté podľa právnych predpisov členského štátu Európskej únie ako keby boli dosiahnuté podľa

slovenských právnych predpisov v prípade, že daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie
uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté v súlade so slovenskými právnymi
predpismi.Výnimkuztohtopravidlapredstavujúprípadyuvedenévčlánku65ods.5písm.a)základného
nariadenia, t.j. prípady, kedy si dotknutá osoba počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo
samostatne zárobkovo činná osoba na území Členského štátu Európskej únie zachovala bydlisko na
území Slovenskej republiky v zmysle čl. 1 písm. j) základného nariadenia a čl. 11 vykonávacieho

nariadenia“.

42. Podľa článku 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia „nezamestnaná osoba uvedená v prvej
vete odseku 2 (úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec
alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydlisko v členskom štáte inom, ako je príslušný štát

a ktorá má naďalej bydlisko v tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu) poberá dávky v súlade s
právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas
jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje
inštitúcia miesta bydliska “.

43. Podľa článku 1 písm. j) základného nariadenia „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.

44. Žalobkyňa je presvedčená, že na základe nesprávne a nedostatočne zisteného skutkového stavu
dospel prvostupňový správny orgán ako aj následne odvolací orgán k nesprávnemu skonštatovaniu, že
bydliskom žalobkyne v zmysle čl. 65 Základného nariadenia je Veľká Británia a nie Slovenská republika.

Tento záver nekorešponduje so skutočnosťami, ktoré zistil správny orgán počas konania.

45. Žalovaný spolu s prvostupňovým správnym orgánom nepochopiteľne žiadnym relevantným
spôsobom sa nevysporiadal s tou skutočnosťou, že sa žalobkyňa vrátila na Slovensko s úmyslom žiť,
bývať a vychovávať svoje deti na Slovensku. Hlavným dôvodom na návrat žalobkyne bola práve tá

skutočnosť, že Slovenskú republiku považuje žalobkyňa za miestom svojho bydliska, miestom kde chce
trvalo vychovávať svoje deti a žiť svoj život v blízkosti svojich rodičov, s ktorými počas celej doby života
vo Veľkej Británii udržiavala nepretržitý kontakt.

46. Žalovaný sa taktiež žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, že žalobkyňa počas celej

doby nie len že mala trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, ale navštevovala tu svojich rodičov 4-5
krát do roka, platila poplatky za komunálny odpad a zúčastňovala sa tu všetkých lekárskych prehliadok.

47. V neposlednom rade žalobkyňa poukazuje na tú skutočnosť, že vo Veľkej Británii bývala iba v
podnájme a nemala s priateľom záujem sa natrvalo usadiť v predmetnej krajine a teda si počas celého

pobytu vo Veľkej Británii nehľadali žiadne trvalé bývanie.

48. Podľa §209 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení sa uvádza, že „rozhodnutie organizačnej zložky
Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť
v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného

skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti “.

49. Podľa §209 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení „rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie
a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým
účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu “.

50. Podľa §209 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení „v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka
Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola
vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala“.51. Krajský súd v Prešove vo svojom rozsudku 3S/27/2013 zo dňa 16.10.2014 konštatuje, že
„nezrozumiteľnosťou sa rozumie nie len jazyková ale aj logická nezrozumiteľnosť. Patria sem aj prípady,

keď z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy boli vykonané a ďalej prípady, kedy dôkazy sú v
zjavnom rozpore s výrokom a odôvodnením rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia má predovšetkým
presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a zákonnosti rozhodnutia s tým, že
reaguje na dva okruhy problémov; na skutkové okolnosti a na právne posúdenie veci. Za skutkové
okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Ďalej

treba uviesť aké dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotí správny orgán, prečo neboli vykonané niektoré
navrhované dôkazy a tiež ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov. Právne
posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenia
hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah.
Právneposúdeniemusíobsahovaťkonkrétnyodkaznapríslušnúprávnunormu,zktoréhosprávnyorgán
vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal, a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len

citácia príslušného predpisu ale je žiaduce, aby sa vysvetlil obsah právnej normy, aby účastník konania
pochopil vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci.

52. Nedostatočne odôvodnené rozhodnutie žalovanej považuje žalobkyňa za porušenie jej ústavného
práva na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu s poukazom na čl. 46 ods. 2 Ústav SR.

53. Z uvedených dôvodov žiadala, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovanej, v spojení s rozhodnutím
prvostupňového správneho orgánu a vrátil vec žalovanej na ďalšie konanie. Zároveň žiadala, aby jej boli
nahradené trovy konania v rozsahu 100%.

III.

54. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zotrvala na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v
preskúmavanom rozhodnutí. Ďalej uviedla, že žalobkyňa bezprostredne pred zaradením do evidencie

uchádzačov o zamestnanie nedosiahla doby poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej
legislatívy. Z uvedeného dôvodu by bolo možné zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú
na území Spojeného kráľovstva do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 ods.
1 základného nariadenia, len v prípade preukázania zachovania pevných väzieb a bydliska na území
Slovenskej republiky počas výkonu posledného zamestnania na území členského štátu Európskej únie.

55. V nadväznosti na uvedené zdôraznila, že otázka bydliska je v prípadoch, keď žiadateľ o dávku v
nezamestnanosti bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol
dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy, zásadná. Účelom uvedeného
je zabrániť zneužívaniu sociálneho systému v podobe výberu členského štátu Európskej únie, v ktorom

si nezamestnaný uplatní nárok na dávku v nezamestnanosti (napr. z dôvodu možnosti priznania vyššej
výškydávkyvnezamestnanosti).Poukázalanaskutočnosť,ženezamestnanéosoby,ktorédosiahlidoby
poistenia v nezamestnanosti len na území štátu pôvodu nemajú právo výberu členského štátu Európskej
únie, v ktorom požiadajú o dávku v nezamestnanosti (nezamestnané osoby, ktoré v posudzovanom
období dosiahli dobu poistenia len na území Slovenskej republiky, si o dávku v nezamestnanosti nemôžu

požiadať v inom členskom štáte Európskej únie, ale len na území Slovenskej republiky).

56. Neskúmanie miesta bydliska počas výkonu činnosti zamestnanca v členskom štáte Európskej únie,
by tak neoprávnene zvýhodňovalo žiadateľov o dávku v nezamestnanosti, ktorí dosiahli doby poistenia v
nezamestnanosti na území iného členského štátu Európskej únie, a to tým, že by mali právo výberu, či si

o dávku v nezamestnanosti požiadajú na území členského štátu, kde naposledy pracovali, alebo v štáte
pôvodu (a to v závislosti od toho podľa ktorých právnych predpisov im nárok na dávku v nezamestnanosti
vôbec vznikne, resp. podľa výšky tejto dávky).

57. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že v konaní o nároku žalobkyne na dávku v nezamestnanosti

bolo potrebné posúdiť, či si zachovala centrum záujmov na území Slovenskej republiky počas výkonu
činnosti zamestnanca na území Spojeného kráľovstva.58. Zachovanie väzieb žalobkyne na území Slovenskej republiky je nutné posúdiť na základe
celkového zhodnotenia všetkých dostupných informácií. V konaní o dávke v nezamestnanosti príslušná
organizačnázložkaSociálnejpoisťovnevychádzalazobjektívnychskutočnostívyplývajúcichzformulára

U002,zodňa21.júla2019,akoizúdajovuvedenýchžalobkyňouvŽiadostiodávkuvnezamestnanostia
v podrobnom Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov, ktoré boli predložené
Sociálnej poisťovni, pobočka Prešov dňa 11. januára 2019. V druhostupňovom konaní boli zohľadnené
aj informácie získané výsluchom žalobkyne (ďalej len „Výsluch“), uskutočnenom dňa 22. augusta 2019,
z ktorého bola spísaná zápisnica (označená ako „Príloha k vyhláseniu na účely posúdenia bydliska“),

ktorú žalobkyňa osvedčila svojím podpisom.

59. Centrum záujmov dotknutej osoby je v zmysle čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia možné určiť na
základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami,
ktoré môžu obsahovať:
a)dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov - počas Výsluchu, zo dňa 22.

augusta 2019, žalobkyňa uviedla, že na území Spojeného kráľovstva sa zdržiavala od septembra 2013
do decembra 2018, t. j. 5 rokov a 3 mesiace.
b)situáciu dotknutej osoby vrátane:
povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto
činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy - podľa

informačného systému Sociálnej poisťovne bola žalobkyňa pred odchodom do Spojeného kráľovstva na
území Slovenska naposledy sociálne poistená u zamestnávateľa Bolco s.r.o., v období od 23. júla 2013
do 13. septembra 2013, na základe uzavretej dohody o pracovnej činnosti.

60. V predchádzajúcom období bola vo viacerých prevažne krátkodobých pracovnoprávnych vzťahoch.

Počas Výsluchu, zo dňa 22. augusta 2019, žalobkyňa uviedla, že v Spojenom kráľovstve bola
zamestnaná u jedného zamestnávateľa - Hilton Meats Retail Ltd. V zmysle tlačiva príslušnej britskej
inštitúcie „Information we need to send a statement of National Insurance contributions“, zo dňa 11.
januára 2019, tento pracovný pomer žalobkyne trval od 6. septembra 2013 do 14. decembra 2018.
Žalobkyňa počas Výsluchu, zo dňa 22. augusta 2019 uviedla, že jej pracovný pomer v Spojenom

kráľovstve bol dohodnutý na neurčitý čas a bol ukončený z jej podnetu, ako dôvod uviedla návrat domov
a zdravotný stav matky. Pracovnú situáciu žalobkyne v Spojenom kráľovstve v celkovom trvaní viac ako
5 rokov, predchádzajúcu uplatneniu nároku na dávku v nezamestnanosti na Slovensku, možno hodnotiť
ako jednoznačne stabilnú:
-jej rodinného stavu a rodinných väzieb - na území Spojeného kráľovstva sa žalobkyňa zdržiavala s

blízkou osobou - s priateľom, ktorý za ňou pricestoval cca o dva mesiace neskôr. Na území Spojeného
kráľovstva sa zdržiaval aj brat žalobkyne so svojou rodinou (partnerkou a synom). Dlhodobá prítomnosť
blízkej osoby žalobkyne spolu s ňou v Spojenom kráľovstve svedčí o vytvorení jej bydliska na tomto
území. Počas pobytu v Spojenom kráľovstve mala žalobkyňa na Slovensku rodičov. Počas Výsluchu zo
dňa 22. augusta 2019 žalobkyňa uviedla, že na Slovensko sa vracala 4-5krát ročne (priateľ pracoval v

oblasti prepravy tovaru medzi Slovenskom a Spojeným kráľovstvom, takže často jazdil na Slovensko):
-jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná - na území Spojeného kráľovstva ani na území
Slovenska žalobkyňa nevlastní nehnuteľnosť na bývanie.

61. V Spojenom kráľovstve žalobkyňa bývala v podnájme spoločne s priateľom, s bratom a jeho

priateľkou a ich synom, podnájom menila trikrát za celé obdobie. Bytovú situáciu v Spojenom
kráľovstve považuje žalovaná za primeranú pomerom, kedy žalobkyňa spolu s partnerom v prenajatých
nehnuteľnostiach spoločne žili, uhrádzali spoločné náklady a tvorili spoločnú domácnosť. Počas jej
návštev a po návrate na Slovensko bývala v spoločnej domácnosti s rodičmi: - členského štátu, ktorý sa
považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely -žalobkyňa bol zamestnaná na území Spojeného

kráľovstva, takže daňové povinnosti si plnila na tomto území, z čoho je zrejmé, že za štát bydliska sa na
daňové účely považuje štát zamestnania, t. j. Spojené kráľovstvo.

62. V súvislosti so skúmaním zachovania centra záujmov žalobkyne na území Slovenska počas výkonu
zárobkovej činnosti na území Spojeného kráľovstva poukazujeme aj na Rozhodnutie Správnej komisie

pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U2, z 12. júna 2009 (o rozsahu pôsobnosti čl.
65 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 týkajúceho sa práv na dávky
v nezamestnanosti úplne nezamestnaných osôb, ktoré nie sú cezhraničnými pracovníkmi a ktoré mali
počas svojho posledného obdobia zamestnanosti alebo samostatnej zárobkovej činnosti bydlisko naúzemí iného členského štátu, ako je príslušný členský štát), v zmysle ktorého je v súčasnosti prijateľné
prenesenie zodpovednosti za platbu dávok z príslušného štátu na štát bydliska v prípade cezhraničných
pracovníkov (t. j. pracovníkov, ktorí sa do štátu bydliska spravidla denne alebo aspoň raz za týždeň

vracajú) a určitých kategórií pracovníkov, ktorí udržiavajú úzke spojenia aj so svojimi krajinami pôvodu.
Už by viac nebolo prijateľné, ak by sa príliš širokým výkladom pojmu „bydlisko“ mala rozšíriť oblasť
uplatnenia čl. 65 základného nariadenia tak, aby zahŕňala všetky osoby, ktoré majú dosť stabilné
zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť v členskom štáte a ktoré nechali svoje rodiny vo
svojej krajine pôvodu. Na dôvažok žalobkyňa sa na území Spojeného kráľovstva zdržiavala s blízkou

osobou - priateľom, ale aj s bratom a jeho rodinou.

63. V súvislosti so žiadosťou žalobkyne o dávku v nezamestnanosti na území Slovenskej republiky
zdôrazňujeme, že možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte inom, ako v štáte
posledného zamestnania, je len výnimkou zo všeobecného pravidla, ktoré určuje, že nárok na dávku v
nezamestnanosti by si mala nezamestnaná osoba prednostne uplatniť v štáte posledného zamestnania,

lebo v tomto štáte platila poistné pre prípad nezamestnanosti. Tým sa podporí rovnomerné a spravodlivé
rozdeľovanie finančných nákladov medzi inštitúciami prijímajúcimi poistné a následne medzi inštitúciami
vyplácajúcimi dávky. Cieľom nariadenia je podporiť hľadanie práce v tom členskom štáte, v ktorom
dotknutá osoba bezprostredne predtým platila príspevky na poistenie v nezamestnanosti a zároveň aj
to, aby tento štát niesol bremeno výplaty dávky v nezamestnanosti.

64. Pri uplatnení nároku na dávku v nezamestnanosti v štáte posledného zamestnania sa neskúma,
aké väzby má žiadateľ v tejto krajine, ale doby poistenia dosiahnuté podľa jeho legislatívy sa zohľadnia
automaticky, čo však nezabezpečuje automaticky vznik nároku na dávku v nezamestnanosti.

65. Žalobkyňa mala zákonnú možnosť požiadať o dávku v nezamestnanosti na území Spojeného
kráľovstva. V tejto súvislosti zdôrazňujeme, že nezamestnané osoby, ktoré dosiahli doby poistenia
v nezamestnanosti na území iného členského štátu Európskej únie, nemajú v zmysle ustanovení
základného a vykonávacieho nariadenia právo výberu členského štátu Európskej únie, v ktorom si
uplatnia nárok na dávku v nezamestnanosti. Fyzická osoba vykonávajúca zárobkovú činnosť v členskom

štáte Európskej únie podlieha právnym predpisom tohto štátu, a teda je v tejto krajine aj sociálne
poistenápodľapodmienokvnútroštátnejlegislatívy.Koordinačnépredpisyurčujú,žepriskončenívýkonu
zárobkovej činnosti by si nezamestnaní mali uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte,
v ktorom práve skončili zamestnanie. V prípade priznania nároku na dávku v nezamestnanosti má
dotknutá osoba v zmysle čl. 64 základného nariadenia možnosť požiadať o export priznanej dávky

v nezamestnanosti do ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie, t. j. aj na územie Slovenskej
republiky.

66. V prípade, keď nezamestnaný nevyužije možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti
v štáte posledného zamestnania, a požiada o dávku v nezamestnanosti v inom členskom štáte, tento

členský štát je v zmysle koordinačných predpisov povinný skúmať, či je možné dobu poistenia v
nezamestnanosti dosiahnutú v zahraničí zohľadniť v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti.
Takúto dobu je možné zohľadniť len podľa čí. 65 základného nariadenia, t. j. v prípade zachovania
pevných väzieb v členskom štáte, v ktorom si dotknutá osoba uplatňuje nárok na dávku v
nezamestnanosti. Dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území iného členského štátu teda

nemôže Sociálna poisťovňa zhodnotiť automaticky na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti,
ale je povinná dôsledne vyhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, preukázané v konaní o nároku na
dávku v nezamestnanosti.

67. Pre úplnosť poznamenávame, že v zmysle britských právnych predpisov je jedným z dôvodov

vylučujúcich priznanie nároku na dávku v nezamestnanosti ukončenie pracovného pomeru z podnetu
zamestnanca a počas Výsluchu, zo dňa 22. augusta 2019, žalobkyňa uviedla, že jej pracovný pomer v
Spojenom kráľovstve bol ukončený z jej podnetu. Je teda dôvodný predpoklad, že žalobkyni by podľa
britských právnych predpisov nárok na dávku v nezamestnanosti nevznikol. Podľa názoru žalovanej
žalobkyňa nemôže tento fakt zvrátiť tým, že sa domáha vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v

inom členskom štáte, hoci aj takom, kde si zachovala isté väzby. Žalobkyňa si mala a mohla uvedomiť
dôsledky svojho konania (ukončenie pracovného pomeru z vlastného podnetu), z čoho žalovaná
vyvodzuje jej uzrozumenie s následným nezabezpečením po strate zamestnania.68. V žalobe žalobkyňa uvádza, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne a nezákonné, pretože správne
orgány neúplne zistili skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospeli k nesprávnym
skutkovým zisteniam a právnym záverom a ich rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Uvedenú námietku žalobkyne považujeme za tendenčnú a súčasne poukazujeme na
§ 121 Správneho súdneho poriadku, v zmysle ktorého sú účastníci konania povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Žalobkyňa v rozpore s uvedeným neuviedla žiadne skutočnosti, na základe
ktorýchpovažujezistenýskutkovýstavvecizanedostatočnýaktoréskutočnostimalibyťpodľajejnázoru
v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti dôslednejšie zistené a preukázané. Bližšie neobjasnila

ani námietku ohľadne nesprávnych skutkových zistení a právnych záverov a ohľadne nesprávneho
právneho posúdenia veci.

69. V tejto súvislosti zároveň upozorňujeme, že v prvostupňovom konaní, v druhostupňovom konaní
(a napokon ani v žalobe) žalobkyňa nenavrhla na zistenie skutkového stavu veci vykonanie žiadnych
ďalších dôkazov v súlade s § 196 ods. 6 zákona. Počas Výsluchu žalobkyne, zo dňa 22. augusta

2019, jej bolo umožnené uviesť všetky skutočnosti, o ktorých sa domnieva, že môžu byť významné pri
posudzovaní jej centra záujmov počas pobytu v Spojenom kráľovstve. Zistenie skutkového stavu veci
teda žalovaná považuje za presné a úplné.

70. Žalobkyňa v žalobe vytýka žalovanej, že v napadnutom rozhodnutí žalovaná len citovala príslušné

paragrafové znenie zákona a nariadení, pričom nezdôvodnila rozhodnutie a neuviedla ako správnou
úvahou sa riadila. Žalovaná s uvedeným zásadne nesúhlasí. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé,
že citácie dotknutých ustanovení zákona a koordinačných predpisov sa nachádzajú na str. č. 1 a 2. V
ďalšej časti tohto rozhodnutia - na str. č. 3 - str. č. 8, je rozhodnutie žalovanej podrobne odôvodnené a
súčasne je vyčerpávajúco zdôvodnené, ktoré skutočnosti boli v konaní o nároku žalobkyne na dávku v

nezamestnaností považované za rozhodujúce a na základe ktorých bolo posúdené jej bydlisko počas
výkonu zárobkovej činnosti v Spojenom kráľovstve.

71. V žalobe žalobkyňa uvádza, že preukázala splnenie zákonných podmienok podľa § 104 ods. 1
a ods. 7 zákona, keďže bola poistená v nezamestnanosti na území Spojeného kráľovstva. V tejto

súvislosti upozorňujeme, že v konaní o nároku žalobkyne na dávku v nezamestnanosti bolo bez
pochybností preukázané, že v posudzovanom období dosiahla dobu poistenia v nezamestnanosti na
území Spojeného kráľovstva, a práve preto bola Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov, povinná zohľadniť
príslušné ustanovenia základného nariadenia (čl. 61 základného nariadenia) a posúdiť, či je možné
doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté na území Spojeného kráľovstva zohľadniť na účely vzniku

nároku na dávku v nezamestnanosti.

72. Opätovne uvádzame, že z čl. 61 a čl. 65 ods. 5 základného nariadenia vyplýva základná zásada,
ktorou sa treba viesť pri zohľadňovaní dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých na území iného
členského štátu Európskej únie, a to že doba poistenia v nezamestnanosti dosiahnutá na území

iného členského štátu Európskej únie (v prípade žalobkyne na území Spojeného kráľovstva) môže
byť zohľadnená na účely nároku na dávku v nezamestnanosti jedine v prípade, ak bezprostredne
pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila dotknutá osoba doby poistenia v
nezamestnanosti dosiahnuté na Slovensku. Iba vo výnimočných prípadoch je možné zohľadniť dobu
poistenia dosiahnutú na území iného členského štátu Európskej únie pokiaľ je dosiahnutá ako posledná.

Toutovýnimkouzozákladnejzásadyjesituácia,aksižiadateľzachovápočasvýkonuzárobkovejčinnosti
na území iného členského štátu Európskej únie centrum záujmov a bydlisko na území Slovenskej
republiky. Otázka bydliska je teda v prípadoch, keď žiadateľ o dávku v nezamestnanosti bezprostredne
pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti
v zmysle platnej slovenskej legislatívy (čo je aj prípad žalobkyne) zásadná.

73. Na základe všetkých zistených skutočností (podrobne uvedených vyššie) považovala žalované
za preukázané, že počas výkonu zamestnania v Spojenom kráľovstve si žalobkyňa nezachovala
bydlisko na Slovensku. Z uvedeného je zrejmé, že dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú žalobkyňa
dosiahla na území Spojeného kráľovstva nebolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na

dávku v nezamestnanosti. Nakoľko žalobkyňa v posudzovanom období nepreukázala žiadnu dobu
poistenia v nezamestnanosti, ktorú by jej bolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v
nezamestnanosti, v zmysle § 104 ods. 1 zákona nesplnila základnú podmienku priznania nároku na
dávku v nezamestnanosti.74. V súvislosti s touto námietkou žalobkyne súčasne upozorňujeme, že žalobkyňa v žalobe poukazuje
aj cituje znenie zákona účinné do 31. decembra 2017 (konkrétne § 104 ods. 7 zákona, v znení účinnom

do 31. decembra 2017).

75. Ďalej v žalobe žalobkyňa namieta, že žalovaná sa v konaní o jej nároku na dávku v nezamestnanosti
nevysporiadala s týmito skutočnosťami - návrat na Slovensko s úmyslom žiť, bývať a vychovávať svoje
deti na tomto území - v tejto súvislosti uvádzame, že v zmysle čl. 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia

ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností ako sa uvádzajú v odseku
1, nevedie k určeniu skutočného miesta bydliska, za rozhodujúci sa považuje úmysel dotknutej osoby,
tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu. V
konaní o nároku žalobkyne na dávku v nezamestnanosti bolo posúdené zachovanie jej väzieb na území
Slovenskej republiky v súlade s čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Dĺžka prítomnosti na území
členského štátu Európskej únie čl. 11 ods. 1 písm. a) vykonávacieho nariadenia (5 rokov a 3 mesiace),

aj situácia žalobkyne - čl. 11 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia (stabilná pracovná situácia
v Spojenom kráľovstve, rodinná situácia - prítomnosť blízkej osoby v Spojenom kráľovstve, plnenie
daňových povinností na území Spojeného kráľovstva) jednoznačne preukazujú, že žalobkyňa si bydlisko
na území Slovenskej republiky, počas výkonu činnosti zamestnanca na území Spojeného kráľovstva
nezachovala. Nakoľko o mieste bydliska žalobkyne uplatnením objektívnych kritérií uvedených v čl. 11

ods. 1 vykonávacieho nariadenia pochybnosti nevznikli, nebolo potrebné čl. 11 ods. 2 tohto nariadenia
aplikovať a skúmať jej subjektívny úmysel.

76. V súvislosti s uvedeným zároveň poukazujeme na bod 44. rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici, Sp. zn. 24Sa/5/2018, zo dňa 26. júla 2018, v ktorom sa krajský súd podrobne zaoberal vplyvom

úmyslu na posúdenia miesta bydliska dotknutej osoby.

77. Tiež je na mieste dať v tejto súvislosti do pozornosti judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č. 1Sžsk/38/2017, zo dňa 27. novembra 2018, kde v bode 30. odôvodnenia Najvyšší súd Slovenskej
republiky judikuje: „... otázka bydliska je koncipovaná ako otázka faktická, ktorá je objektivizovaná až

do tej miery, že niekedy ani úmysel (počiatočný alebo i trvajúci) a snaha dotknutej osoby nestačia na
zachovanie bydliska v krajine pôvodu. Na tieto účely nie je rozhodujúca na prvom mieste citová väzba
k svojmu rodisku či rodičom, ani viac či menej určitý plán raz v budúcnosti sa opäť presťahovať do
krajiny pôvodu, ale skutočné bydlisko, teda miesto, kde osoba zvyčajne býva (čl. 1 písm. j/ základného
nariadenia)“.

-zachovanie trvalého pobytu na Slovensku - v tejto súvislosti upozorňujeme, že pojem „trvalý pobyt“ nie
je možné stotožňovať s pojmom „bydlisko“. V zmysle čl. 1 písm. j) základného nariadenia „bydlisko“ je
miesto, kde osoba zvyčajne býva. V zmysle uvedeného je pojem „bydlisko“ potrebné chápať v širších
súvislostiach ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie zdržuje, kde je jej centrum záujmov, kde

trávi čas v mimopracovnom čase, V nadväznosti na uvedené poukazujeme na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, Sp. Zn, 1 Sžsk/38/2017, zo dňa 27. novembra 2018, v ktorom Najvyšší súd
Slovenskej republiky (v bode 26.) jednoznačne konštatoval, že na zachovanie bydliska a centra záujmov
na Slovensku nepostačuje len zachovanie si evidovaného trvalého pobytu, čo je do veľkej miery len
administratívna skutočnosť, ktorá neodzrkadľuje realitu.

-pravidelné návštevy rodičov na Slovensku 4-5krát ročne - na pravidelné návraty žalobkyne bolo
pri posudzovaní jej bydliska prihliadnuté (a to aj napriek tomu, že deklarovanú frekvenciu návratov
na Slovensko nepreukázala), avšak uvedené v porovnaní s ostatnými zistenými skutočnosťami
nepreukazuje zachovanie bydliska na Slovensku počas jej dlhodobého pobytu v zahraničí. V konaní
o nároku žalobkyne na dávku v nezamestnanosti bolo prihliadnuté aj na jej rodinnú situáciu, a teda

bola zohľadnená aj prítomnosť jej rodičov na území Slovenska. V prípade rodičov a plnoletých detí je
však prirodzené osamostatnenie sa plnoletých detí a vytvorenie vlastných samostatných domácností.
Preto pobyt rodičov v krajine pôvodu jednoznačným spôsobom nepreukazuje zachovanie bydliska v
tejto krajine, počas výkonu zárobkovej činnosti v inom členskom štáte Európskej únie. Naproti tomu
sa žalobkyňa na území Spojeného kráľovstva zdržiavala s blízkou osobou - so životným partnerom

(špecifické postavenie životných partnerov ako najbližších osôb je v súlade s právnym názorom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku, Sp. zn. 1Sžso/38/2017, zo dňa 27. novembra
2018, výslovne uviedol (v bode 29.), že nie je správne bez ďalšieho klásť na úroveň vzťahy k rodičom avzťahy k prípadnej manželke/manželovi). Na základe uvedeného bolo vyhodnotené, že rodinná situácia
žalobkyne svedčí o vytvorení jej väzieb na území Spojeného kráľovstva.
platenie poplatkov za komunálny odpad na Slovensku - v tejto súvislostí poznamenávame, že finančné

operácie je možné vykonávať aj mimo územia Slovenska, preto podľa názoru žalovanej nepreukazujú
bydlisko žalobkyne na Slovensku. Ani v zmysle čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia nie je platenie
rôznych poplatkov považované za rozhodujúcu skutočnosť preukazujúcu miesto bydliska dotknutej
osoby. Na uvedené je teda možné nahliadať len ako na doplňujúcu skutočnosť, ktorá môžu byť
zohľadnená v prípade pochybností o mieste bydliska dotknutej osoby, k čomu v prípade žalobkyne

nedošlo.
absolvovanie lekárskych prehliadok na Slovensku - uvedená skutočnosť žiadnym spôsobom
nepreukazuje zachovanie bydliska žalobkyne na Slovensku. V tejto súvislosti poznamenávame,
že osoby vykonávajúce zárobkovú činnosť v zahraničí častokrát využívajú zdravotnú starostlivosť
poskytovanú na Slovensku a to jednak z finančných dôvodov, ale aj z dôvodov jazykovej bariéry, keďže
nie je jednoduché komunikovať v špecifickej medicínskej terminológii v cudzom jazyku.

bytová situácia žalobkyne - v konaní o nároku žalobkyne na dávku v nezamestnanosti bola zohľadnená
aj jej bytová situácia v Spojenom kráľovstve a na Slovensku. Nakoľko žalobkyňa na Slovensku býva v
spoločnejdomácnostisrodičmijemožnétútobytovúsituáciuvyhodnotiťakopomernestabilnú.Uvedené
je však nutné komplexne vyhodnotiť v porovnaní s bytovou situáciou v Spojenom kráľovstve (bývanie s
partnerom, bratom a jeho rodinou v podnájme), ale aj s ostatnými skutočnosťami (najmä v porovnaní s

dlhodobou prítomnosťou v Spojenom kráľovstve, stabilnou pracovnou situáciou, prítomnosťou partnera
v Spojenom kráľovstve, ktoré poukazujú na vytvorenie väzieb žalobkyne v Spojenom kráľovstve).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti bývanie v spoločnej domácnosti s rodičmi jednoznačným spôsobom
nepreukazuje zachovanie bydliska žalobkyne na Slovensku.

78. Vo vyjadrení poukázala na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj na viaceré
rozsudky krajských súdov a navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

VI.

79. Právny zástupca žalobkyne sa k vyjadreniu žalovanej nevyjadril.

V.

80. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) v správnom

súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

81. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

82. Podľa § 23 ods. 2 písm. b) SSP sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách
v sociálnych veciach.

83. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

84. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych

veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

85. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,

b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať

za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

86. Podľa § 191 ods. 3 SSP ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného,
v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne
a) zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa,

ktoré mu predchádzalo,
b) zrušiť aj skôr vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
postupoval podľa § 27 ods. 1.

87. Podľa § 191 ods. 4 SSP ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže
aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu

verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie
rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení
všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.

88. Podľa § 191 ods. 6 veta prvá SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom

rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

89. Podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení platnom v rozhodnom
období, poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred
zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.

90. Podľa čl. 61 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov
sociálneho zabezpečenia zo dňa 29.4.2004 (ďalej len základné nariadenie), príslušná inštitúcia
členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie
alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej

činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej
činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté
podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok
na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti
dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby

považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.

91. Podľa čl. 61 ods. 2 základného nariadenia s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm.
a) sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v
súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:

- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,
- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo
- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej
činnosti.

92. Podľa čl. 65 ods. 2 základného nariadenia úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej
činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydliska v členskom štáte
inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydliska v tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu, má
byť k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska. Bez toho, aby bol dotknutý článok 64,
úplne nezamestnaná osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb zamestnanosti členského

štátu, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná
osoba.

93. Podľa čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej
vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na

ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne
zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.94. Podľa čl. 1 písm. j) základného nariadenia na účely tohto nariadenia "bydlisko" znamená miesto,
kde osoba zvyčajne býva;

95. Podľa čl. 11 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 zo 16. septembra
2009,ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov
sociálneho zabezpečenia (ďalej len vykonávacie nariadenie), ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií
dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje Základné
nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe

celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré
môžu obsahovať:
a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov;
b) situáciu dotknutej osoby vrátane:
i. povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa táto činnosť
zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy;

ii. jej rodinného stavu a rodinných väzieb;
iii. vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti;
iv. v prípade študentov zdroja ich príjmov;
v. jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná;
vi. členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.

96. V danom prípade bolo nesporné, že žalobkyňa v období posledných 4 rokov pred zaradením do
evidencie uvádzačov o zamestnanie ( od 15.12.2014 do 15.12.2018 ) nepreukázala žiadnu dobu
poistenia v nezamestnanosti, ktorú by bolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v
nezamestnanosti v zmysle § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.

97. V posudzovanom období pracovala žalobkyňa na území členského štátu Európskej únie.

98. Správnemu orgánu predložila formulár, ktorým preukázala dobu poistenia v nezamestnanosti od
15.12.2014 do 14.12.2018 vo Veľkej Británii.

99. Správne orgány obidvoch stupňov konštatovali, že žalobkyňa nemá nárok na dávku v
nezamestnanosti, lebo celková dĺžka pobytu viac ako 5 rokov, spoločný pobyt s priateľom, stabilita
zamestnania na území Spojeného kráľovstva, s prihliadnutím na primeranú bytovú situáciu v zahraničí,
platenie zákonných odvodov a daní na území Spojené kráľovstva preukazujú vytvorenie centra záujmov

navrhovateľky počas posledného zamestnania na území Spojeného kráľovstva.

100. Vzhľadom na obsah žaloby bol medzi účastníkmi sporný výklad čl. 65 ods. 5 písm. a) základného
nariadenia, ktorý predstavuje výnimku kedy sa za štát bydliska na účely aplikácie čl. 61 a 62 základného
nariadenia nepovažuje štát výkonu zárobkovej činnosti, ale štát kde si zamestnanec zachoval bydlisko

v zmysle čl. 11 vykonávacieho nariadenia, t.j. v danom prípade Slovenská republika, čo by znamenalo,
že aj keď žalobkyňa pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ( 15.12.2018 ) nedosiahla
dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle slovenskej legislatívy, bolo by možné zohľadniť jej dobu
poistenia v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 ods. 1 základného nariadenia, ale len v prípade
preukázania pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného

zamestnania na území Veľkej Británie.

101. Je potrebné uviesť, že skúmanie okolností uvedených v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia
nemožno zúžiť len na posudzovanie dĺžky pobytu a stability zamestnania, či platenie daní a odvodov,

nakoľko sa jedná o demonštratívny výpočet. Uvedené ustanovenia je nutné vykladať vo vzájomnej
súvislosti, bez ohľadu na fiškálny záujem štátu tak, aby dali objektívnu odpoveď o zachovaní alebo
nezachovaní si bydliska, centra záujmov, na území toho ktorého členského štátu.

102. Podľa názoru súdu dĺžka pobytu, či stabilita zamestnania vo Veľkej Británii, ako aj plnenie daňových

povinností voči tomuto členskému štátu, by nemali predstavovať zásadné ukazovatele v súvislosti s
posudzovaním zachovania centra záujmov v tom ktorom členskom štáte.103. Zobrať do úvahy je potrebné i ďalšie, nie len tam ako príklad uvedené okolnosti, v ich vzájomnej
súvislosti.

104. Správny súd sa stotožňuje s námietkou žalobkyne, že správne orgány sa relevantným spôsobom
nevysporiadali s jej tvrdením, že na Slovensko sa vrátila s úmyslom žiť, bývať a vychovávať tu svoje
deti. Hlavným dôvodom na návrat žalobkyne na Slovensko bola práve tá skutočnosť, že Slovenskú
republiku považuje za miesto svojho bydliska, miesto kde chce trvalo vychovávať svoje deti a žiť svoj
život v blízkosti svojich rodičov, s ktorými počas celej doby života vo Veľkej Británii udržiavala nepretržitý

kontakt ( 4 - 5 krát ročne ), platila poplatky za komunálny odpad. Domov sa vrátila po vyplatení dlhu voči
Slovenskej sporiteľni, teda dôvodom vycestovania do Veľkej Británie bola nepochybne aj nepriaznivá
finančná situácia.

105.NesprávneprávneposúdenábolaajotázkabývaniažalobkynevoVeľkejBrutánii,ktorúakosilnejšiu
vyhodnotila žalovaná majúc za to, že išlo o ...... „primeranú bytovú situáciu“ ... .

106. Dôkazom je skutočnosť, že vo Veľkej Británii bývala žalobkyňa iba v podnájme, ktorý zdieľala s
ďalšími osobami, tento 3-krát zmenila a počas celého pobytu si nehľadala žiadne trvalé bývanie.

107. Vzhľadom na uvedené sa správny súd stotožňuje s námietkami žalobkyne, že rozhodnutia

správnych orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, resp. ak sa v potrebnom
rozsahu nevysporiadali s vyššie uvedenými námietkami žalobkyne, sú pre nedostatok dôvodov
nepreskúmateľné. Preto správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) SSP zrušil rozhodnutie žalovanej
v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vrátil vec žalovanej na ďalšie konanie. ´

108. Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o žiadosti žalobkyne tak,
ako to naznačil správny súd v tomto rozsudku.

109. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy
viazaný ( § 191 ods. 6 veta prvá SSP ).

110. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 175 ods. 1 SSP a
priznal úspešnej žalobkyni voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania s tým, že v zmysle § 175
ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove
(§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 S.s.p.).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej
pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).