Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ladislav Mejstrík
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/105/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119210037
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5119210037.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci
žalobcu: J. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. V. XXXX/XX, Z., zastúpeného JUDr. Jurajom Ďurajdom,
advokátom so sídlom Kukučínova 12, Žilina, IČO: 37 973 631, proti žalovanému: Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, Bratislava, IČO: 00 166 481, o náhradu škody, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 32C/68/2019-95 zo dňa 15. 06. 2021, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zamietol žalobu o náhradu škody a o trovách konania
rozhodol tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %. Svoje
rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. a ust. § 112 Občianskeho
zákonníka, pričom konštatoval, že uplatnený nárok je premlčaný. Žalobca svoj nárok odvíjal od
uznesenia OR PZ v Žiline zo dňa 20. 11. 2007, kedy bolo voči nemu začaté trestné stíhanie a obvinený
bol zo zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 3 TZ. Rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 22. 05.
2014bolspodobžalobyvplnomrozsahuoslobodenýaodvolanieprokurátorabolouznesenímKrajského
súdu v Žiline zo dňa 03. 09. 2014 odmietnuté. Konanie v tejto veci nadobudlo právoplatnosť dňa 03.
09. 2014. Žalobcom bola podaná žiadosť 10. 12. 2015 ministerstvu spravodlivosti, ktorá bola postúpená
Generálnej prokuratúre SR dňa 23. 12. 2015. 24. 02. 2016 generálna prokuratúra sa vo veci vyjadrila a
nárok na náhradu škody odmietla. Dňa 15. 03. 2016 žalobca podal na Okresnom súde Žilina žalobu o
náhradu škody, pričom vec sa viedla pod sp. zn. 2C/67/2016. Uznesením zo dňa 29. 01. 2019 v tejto veci
okresný súd konanie vo veci zastavil a vec po právoplatnosti uznesenia postúpil Generálnej prokuratúre
SR. Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie podané nebolo a uznesenie nadobudlo právoplatnosť 15. 02.
2019. Súd prvej inštancie tak konštatoval, že v tomto konaní uplatnený nárok sa viaže k rozhodnutiu OR
PZ v Žiline zo dňa 20. 11. 2007. Žalobca sa o predbežnom prejednaní nároku o náhradu škody dozvedel
dňa 15. 03. 2016. Keďže žalobu podal po uplynutí trojročnej lehoty (15. 03. 2019) až dňa 19. 09. 2019,
tento nárok súd vyhodnotil ako premlčaný.
2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podal odvolanie
žalobca. Zopakoval chronológiu jednotlivých úkonov vo vzťahu k požadovanej náhrade škody, pričom
záver súdu o premlčaní nároku považoval za nesprávny. Odvolanie zdôvodnil s poukazom na ust. § 365
ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Podľa neho nárok uplatnil včas v konaní vo veci 2C/67/2016, pričom konanie
vo veci 32C/68/2019, keď žalobu podal dňa 09. 09. 2019 je potrebné považovať za jeden celok. Jedná
sa o konanie totožného nároku a strán sporu. Označenie iným číslom je potrebné chápať iba pre účelyevidencie v rámci organizácie a rozvrhu práce konkrétneho sudcu a jeho senátu. Podľa neho tak nárok
uplatnil včas dňa 15. 03. 2016, pričom minimálne do 25. 02. 2019 došlo k spočívaniu premlčacej doby. K
plynutiu premlčacej doby došlo až odo dňa 26. 02. 2019 do 08. 09. 2019, kedy táto bola prerušená dňom
09. 09. 2019, t. j. podaním žaloby v tejto veci. Komplexne k plynutiu premlčacej došlo so začiatkom od
15. 03. 2016 za obdobie súdneho konania 2C/67/2016, táto spočívala a následne začala plynúť až od
16. 03. 2019 do 08. 09. 2019, a preto nemožno hovoriť o premlčaní nároku. Nestotožnil sa so záverom
súdu prvej inštancie, že konanie 2C/67/2016, ktoré prebiehalo na Okresnom súde Žilina, bolo osobitné
a pri podaní žaloby vo veci 32C/68/2019 začalo konanie nové. Opakovane uviedol, že návrh na náhradu
škody podal včas dňa 15. 03. 2016. Žiadal preto napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie.
3. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že rozsudok považuje za zákonný, vydaný
v súlade so zákonom. Podľa jeho názoru premlčanie nároku žalobcu na náhradu škody začalo plynúť
dňa 03. 09. 2014, kedy bol žalobca právoplatne oslobodený spod obžaloby. Subjektívna premlčacia
lehota je tri roky. Premlčanie tak neplynulo iba v dobe od 09. 12. 2015 do 24. 02. 2016, kedy nárok
žalobcu bol predmetom prerokovania na Generálnej prokuratúre SR. Premlčacia lehota v čase od
podania žaloby v civilnej veci vedenej pod sp. zn. 2C/67/2016 nespočívala, nakoľko nebola splnená
jedna z podmienok ust. § 112 Občianskeho zákonníka, a to riadne pokračovanie v začatom konaní.
Uvedené civilné konanie, v ktorom si žalobca uplatňoval nárok na náhradu škody, bolo právoplatne
zastavené z dôvodu, že žalobca nepredložil dôkaz o tom, že jeho nárok bol predbežne prerokovaný.
Voči predmetnému uzneseniu okresného súdu zo strany žalobcu nebol podaný opravný prostriedok,
čo teda nemožno považovať za riadne pokračovanie v začatom konaní. Žiadal preto, aby odvolací súd
rozsudok ako vecne správny potvrdil.
4.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
v súlade s ust. § 379 a § 381 CSP a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
5. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu
a vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ, konštatuje, že súd prvej
inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal
dokazovanie, pričom následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v tomto prípade
nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Keďže odvolateľ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne
skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť
zistený skutkový stav a prijaté závery, súd rozsudok ako vecne správny potvrdil. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej.
6. Aj odvolací súd sa v tomto prípade stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že nárok, ktorý bol
uplatnený v tomto konaní žalobou zo dňa 09. 09. 2019, je premlčaný. Je nepochybné, čo potvrdil aj
samotný žalobca, že svoj nárok na náhradu škody odvodil od uznesenia OR PZ v Žiline zo dňa 20. 11.
2007, keď voči nemu bolo začaté trestné stíhanie podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku. Vo veci bol
rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 22. 05. 2014 spod obžaloby oslobodený, pričom odvolanie
prokurátora bolo uznesením Krajského súdu v Žiline odmietnuté. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 03. 09. 2014. Odvolací súd sa stotožňuje s tým, že nasledujúcim dňom začala plynúť trojročná
premlčacia doba, v ktorej bolo potrebné svoj nárok voči povinnému subjektu zodpovedajúcemu za
vznik škody uplatniť. V tomto prípade v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. platí, že lehota
neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti až do skončenia
prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov. Pokiaľ teda v tomto konaní si žalobca nároky
uplatnil žalobou zo dňa 09. 09. 2019, súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že tento nárok je
premlčaný. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že žalobca podal inú žalobu dňa 15. 03. 2016
na Okresnom súde Žilina, kde predmetom bolo prejednanie náhrady škody na tom istom skutkovom
základe a z tých istých právnych dôvodov. V tejto veci však konanie bolo právoplatne skončené pred
podaním žaloby v tejto veci (pokiaľ by tak nebolo, v tejto veci by súd nemohol konať a musel byť zastaviť
konanie pre prekážku tej istej prejednávanej veci - litispendencia). Navyše, v tomto prípade odvolací súd
poukazuje na skutočnosť, že žaloba nesmeruje proti subjektu, ktorý zodpovedá za vznik škody v zmysle
zákona č. 514/2003 Z. z. Podľa tohto zákona za škodu zodpovedá štát. Žalovaným v tomto prípade bolaoznačená Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Jedná sa o orgán štátnej správy, ktorý sám o
sebe môže byť účastníkom súdneho konania. V prípade, že je žalovaný štát, účastníkom je Slovenská
republika a ako zástupca vystupuje v zákone č. 514/2003 Z. z. označený orgán verejnej moci.
7. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd považoval rozsudok súdu prvej inštancie za vecne
správny, pokiaľ žalovaný nárok bol posúdený ako premlčaný, pričom za správny považoval aj výrok o
trovách konania, ktorý rozsah náhrady trov odvodil od úspechu účastníkov v konaní. Z vyššie uvedených
dôvodov preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
8. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP a vzhľadom na úspech žalovaného v odvolacom konaní mu priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 CSP).
9. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.