Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. jún 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/354/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116221580
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4116221580.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
O. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., F. XXX/X, zast. Mgr. Ing. Ronaldom Kočiščákom, advokátom, so
sídlom Nitra, Farská 12, proti žalovanému: Československá obchodná banka a. s., so sídlom Bratislava,
Michalská 18, IČO: 36 854 140, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 8. marca 2017 č. k. 12C/379/2016-90 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 558, § 585 ods. 1, 2, 3, § 37 ods. 1, § 39, §
49a, § 52 ods. 2, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a na základe vykonaného dokazovania zistil,
že medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom bola dňa 10. 06. 2010 uzatvorená
Zmluva o poskytnutí úveru, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 100.000 eur.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli obchodné podmienky a všeobecné obchodné podmienky. Pre
nesplácanie úveru žalovaný vyhlásil celú svoju pohľadávku za splatnú dňom 05. 09. 2011, čo oznámil

žalobcovi listom zo dňa 07. 09. 2011. Dňa 23. 07. 2015 bola uzatvorená dohoda o urovnaní a uznaní
záväzku uzatvorená v zmysle ustanovenia § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka, kde sa žalobca ako
dlžník zaviazal, že uhradí sumu 158.594,14 eura spolu s úrokom vo výške 5,14% ročne zo sumy
99.153,31 eura od 21. 07. 2015 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy
99.153,31 eura od 21. 07. 2015 do zaplatenia formou pravidelných mesačných splátok vo výške 1.000
eur, počnúc dňom 30. 08. 2015. V článku 2 bode 2.3 bolo uvedené, že dlžník uznáva, čo do dôvodu
aj výšky, svoj záväzok, ktorý má voči veriteľovi z úverovej zmluvy s poukazom na ustanovenie § 323

Obchodného zákonníka. V bode 2.6 sa zaviazal podpísať notársku zápisnicu o uznaní dlhu. Dňa 27.
07. 2015 bola spísaná na Notárskom úrade JUDr. Aleny Mesárošovej notárska zápisnica č. N336/2015,
NZ 25999/2015, NCRIs 26589/2015, ktorá obsahovala vyhlásenie dlžníka ako povinnej osoby o uznaní
dlhu a súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Na základe predmetnej notárskej zápisnice ako
exekučného titulu boli proti žalobcovi začaté exekučné konanie, svedčí o tom Upovedomenie o začatí
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jaroslava Mráza sp. zn. EX 17/16 zo dňa 30. 05. 2016. Na Okresnom
súde Nitra prebiehalo pod sp. zn. 18C/307/2013 konanie o určenie neplatnosti zmluvných podmienok

v zmluve o úvere zo dňa 06. 10. 2010 a v Zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa
06. 10. 2010, konanie skončilo zastavením pre späťvzatie návrhu, ktorému predchádzali mimosúdne
rokovania medzi stranami sporu, z mailovej komunikácie súd zistil, že žalobca mal záujem na urovnaní
a uhradení dlhu, znenie dohody vypracoval on a zaslal žalovanému.1.2. V danej veci sa žalobca domáhal určenia neplatnosti právnych úkonov - konkrétne uznania
záväzku a súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu v notárskej zápisnici č.

N336/2015, NZ 25999/2015, NCRIs 26589/2015 zo dňa 27. 07. 2015 a neplatnosti Dohody o urovnaní
a uznaní dlhu zo dňa 23. 07. 2015. Ich neplatnosť odôvodňoval viacerými skutočnosťami, tvrdil, že ide o
absolútneneplatnéúkony.Právnyúkonjeneplatnýspoukazomnaustanovenie§37ods.1Občianskeho
zákonníka, ak nie je urobený slobodne, ak účastník koná pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého
účastníka alebo aj zo strany tretej osoby, ak o tom druhý účastník vedel a využil to. Takýmto nátlakom

môže byť priame fyzické donútenie alebo psychické donútenie takej intenzity, že vzbudzuje dôvodný
strach. Právny úkon nie je urobený vážne a skutočne, ak konajúci nechcel svojim prejavom vôle vyvolať
právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali. Právny úkon je nezrozumiteľný, ak
jeho obsah je vyjadrený tak nejasne, že nemožno ustáliť, čo sa ním chcelo vyjadriť. Právny úkon je
neurčitý, keď je síce zrozumiteľne vyjadrený, avšak jeho obsah je nejasný a existujúce vecné nedostatky
spočívajúce v neurčitom vyjadrení obsahu nemožno odstrániť. Ani jedna z týchto okolností v konaní

preukázané nebola, žalobca nepreukázal žiadnym dôkazným prostriedkom, že by konal pod nátlakom
žalovaného,právenaopak,zmailovejkomunikáciemedzistranamisporu,ktoráprebiehalapočastrvania
konania 18C/307/2013 vyplýva, že žalobca vyvíjal snahu o mimosúdnu dohodu, mal záujem prejednať
možnosti na urovnanie a uhradenie dlhu a súčasne uzavrieť mimosúdnu dohodu, doručil žalovanému
návrhdohodynamimosúdnevyriešeniesporu-dohoduourovnaníauznanízáväzku,nazákladedohody

žalobca sám vyhlásil do notárskej zápisnice, že uznáva svoj dlh a súhlasí s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice, bola to jeho vôľa, jeho prejav. Obsah dohody bol vyjadrený jasne, určite a zrozumiteľne, v
písomnejformeažalobcasámpredložilzneniedohodyžalovanému,nebolotonaopak,žebytextdohody
pripravoval žalovaný. Preto ani nie je možné konštatovať, že by právne úkony svojim obsahom alebo
účelom odporovali zákonu alebo ho obchádzali alebo sa priečili dobrým mravom tak, ako to má na mysli

ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka. Rovnako nie je možné konštatovať, že by žalobca konal v
omyle, nemôže sa predsa jednať o omyl vo vôli, keď sám žalobca chcel vec mimosúdne usporiadať
so žalovaným a on sám vyvíjal iniciatívu o mimosúdnu dohodu. Dohoda o urovnaní je platný právny
úkon, spĺňa všetky potrebné náležitosti, žalobca neuniesol dôkazné bremeno a žiadnym hodnoverným
dôkazom nepreukázal, že by nevedel, čo podpisuje, nekonal ani pod psychickým, ani pod fyzickým

nátlakom, takže dohodu o urovnaní podpísal slobodne, nikto ho k tomu nenútil. Obsah dohody bol
vyjadrený určite a zrozumiteľne. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka
nie je totožné s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Uznanie premlčaného
právazhľadiskaúčinkovspojovanýchs§110ods.1Občianskehozákonníkaniejeviazanénavedomosť
dlžníka o tom, že uznal právo premlčané, právna úprava obsiahnutá v § 558 Občianskeho zákonníka

pre vznik domnienky trvania dlhu vyžaduje, aby ten, kto uznal premlčaný dlh, o premlčaní vedel. Pokiaľ
dlžník o premlčaní nevedel, uznanie dlhu právny následok v podobe tejto domnienky nemá, avšak aj
tak dôjde k založeniu plynutia novej premlčacej doby podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zo
strany žalobcu došlo k písomnému uznaniu dlhu, čo do dôvodu a výšky, podľa § 110 ods. 1 druhá
veta Občianskeho zákonníka a to podpísaním Dohody zo dňa 23. 07. 2015. Uznanie dlhu žalobcom v

predmetnej dohode má tie účinky, že nastupuje nová 10-ročná premlčacia doba, a to bez ohľadu na to, či
dlh uznaný žalobcom bol v tom čase už premlčaný alebo nie a či žalobca mal vedomosť o tom, že dlh bol
v čase uznania premlčaný. Právnym dôsledkom uznania dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka
je založenie právnej domnienky existencie dlhu v čase jeho uznania, čo má vplyv na dôkaznú povinnosť
strany sporu, a nie na premlčanie. Uznaním dlhu v zmysle ust. § 558 Občianskeho zákonníka prechádza

dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka, ktorý musí v prípade sporu preukázať, že dlh nevznikol, alebo
že bol splnený alebo zanikol iným spôsobom a veriteľ má posilnenú procesnú pozíciu v tom, že nemusí
preukazovať vznik dlhu, ani jeho trvanie v dobe, kedy k uznaniu došlo. V prípade písomného uznania
dlhudlžníkom,čodôvoduavýšky,začneplynúťnová10-ročnápremlčaciadobaatoajvtedy,akpôvodná
premlčacia doba už v čase uznania dlhu uplynula. Ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka

pritomnevyžadujevedomosťdlžníkaotom,žedlh,ktoréhouznaniesatýka,jepremlčaný.Takžeuznanie
dlhuzdôvodovnamietanýchžalobcomniejeneplatné.Súdsanestotožnilsnázoromžalobcu,žedohoda
o urovnaní je neplatná, pretože strany sporu chceli uzavrieť dohodu o urovnaní, bola to vôľa žalobcu,
vyplýva to z ich mailovej komunikácie, z označenia právneho úkonu, ako aj zo samotného obsahu
právneho úkonu - dohody. Dohoda o urovnaní spĺňa všetky zákonné náležitosti, nikde v zákone nie

je uvedené, že by dlžník musel vedieť o premlčaní záväzku, bola uzatvorená v písomnej forme, jej
uzavretím bol záväzok z úverovej zmluvy nahradený záväzkom formulovaným v dohode o urovnaní.
Žalovaný sa nedopustil nekalej obchodnej praktiky, pretože vôľu uzavrieť dohodu prejavil žalobca a
rovnako žalobca vypracoval znenie dohody a nie je možné ani konštatovať, že by žalovaný konal vrozpore s dobrými mravmi. Následne potom ani nie je možné prisvedčiť tvrdeniam žalobcu, že uznanie
záväzku v čl. IV ods. 1 a súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu v notárskej
zápisnici č. N336/2015, NZ 25999/2015, NCRIs 26589/2015 zo dňa 27. 07. 2015 v čl. IV ods. 2, spísanej

notárkou JUDr. Alenou Mesárošovou zo dňa 27. 07. 2015 sú neplatné, pretože žalobca dobrovoľne
požiadal o spísanie notárskej zápisnice, v ktorej uznal svoj dlh z dohody o urovnaní, ktorú sám požadoval
a pripravil jej znenie, záväzok z dohody o urovnaní nie je premlčaný, takže na uznanie dlhu v notárskej
zápisnici sa ustanovenie § 558 druhá veta nevzťahuje, žiadne skutkové tvrdenia, ani dôkazy o tom,
že by súhlas s vykonateľnosťou v notárskej zápisnici mal byť neplatný, žalobca nepredložil, pričom sa

jedná o jednostranný právny úkon žalobcu. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj citované
zákonné ustanovenia, súd žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP
a v konaní úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, aj keď mal v konaní plný úspech,
nakoľko vychádzal z toho, že žalovanému žiadne trovy nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, odôvodniac ho tým,

že rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci a konanie
má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Za vadu konania považuje
skutočnosť, že súd sa nezaoberal obsahovou stránkou dohody o urovnaní a uznaní dlhu, či je v
súlade s § 52 Občianskeho zákonníka, či je v súlade so spotrebiteľským zákonom a ani notárskou
zápisnicou, či má všetky náležitosti po formálnej a materiálnej stránke a či právny úkon je platný

tak, ako to vyžaduje Notársky poriadok, čo okrem nižšie uvedených dôvodov spôsobilo nesprávne
posúdenie veci. Právny úkon - spísanie notárskej zápisnice bolo vykonané v rozpore s ustanovením
§ 44 ods. 2 Notárskeho poriadku, kde zákon taxatívne uvádza, čo môže byť predmetom notárskej
zápisnice v prípade záväzku vzniknutého z peňažného plnenia. Notárska zápisnica sa môže týkať iba
sumy poskytnutých peňažných prostriedkov a úrokov z omeškania. Notárska zápisnica sa nesmie týkať

zmluvných pokút, úrokov a ani rôznych odplát a poplatkov za správu úveru a podobne. Z notárskej
zápisnice vyplýva, že žalobca ako povinný uznal dlh vo výške 158.594,14 eura vyplývajúci z dohody
o urovnaní a uznaní záväzku uzatvorenej dňa 23. 07. 2015 medzi oprávneným a povinným, pričom
nie je zrejmé, z čoho pozostáva uznaný záväzok, keďže táto suma predstavuje okrem poskytnutých
peňažných prostriedkov vo výške 100.000 eur aj iný nešpecifikovaný, nepreskúmateľný záväzok vo

výške 58.594,14 eura. Z listiny zo dňa 07. 09. 2011 je preukázané, že poskytnutý úver žalovaným bol
zosplatnený 05. 09. 2011. Výška nesplatenej pohľadávky žalovaného k 05. 09. 2011 bola 103.458,73
eura a predstavuje aj príslušenstvo a prípadné poplatky. Suma uvedená v dohode o urovnaní a
uznaní záväzku a následne v notárskej zápisnici vo výške 158.594,14 eura predstavuje istinu a táto
nešpecifikovaná suma sa naďalej úročí, z čoho je zrejmé, že úroky a iné poplatky sa úročia ďalšími

úrokmi, čo je neprípustné. Uplatnený nárok na zaplatenie riadneho úroku, ako aj úroku z omeškania pre
žalobcu tak predstavuje viacnásobný postih a zjavné zhoršenie postavenia žalobcu voči žalovanému,
čo je neprijateľné. Vyčíslenie úroku z omeškania je značne neprehľadné. Z dohody o urovnaní a uznaní
záväzku, ako aj z notárskej zápisnice sa nedá jasne zistiť a vyčísliť úrok z omeškania, na ktorý má
žalovaný nárok a určiť skutočný úrok z omeškania, keďže nie je zrejmá ani pôvodná dlžná istina. Súd

sa s týmto vyjadrením žiadnym spôsobom nevyporiadal. Ustanovenie výšky uznaného dlhu v zmluve
o urovnaní malo za následok založenie nevyváženého vzťahu veriteľa a dlžníka v otázkach plnenia
dlhu spotrebiteľa. Žalovaný v dohode o urovnaní presadil svoje záujmy, zneužívajúc psychický nátlak
na žalobcu, ktorý predstavoval možnú stratu domu v dobrovoľnej dražbe, ktorú navrhol žalovaný a táto
skutočnosť umožnila žalovanému bezvýhradne presadiť jeho ekonomické záujmy v zmluvnom vzťahu,

čo založilo nielen nerovnováhu, ale až hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
žalobcu ako spotrebiteľa. Dohoda o urovnaní a uznaní záväzku zo dňa 22. 07. 2015 bola dvojstranným
právnym úkonom, ktorého následkom je zánik pôvodného záväzku a súčasný vznik záväzku nového.
Jej zmyslom bolo odstránenie všetkých pochybností zmluvných strán. Pôvodným záväzkom je v tomto
prípade zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi žalovaným a žalobcom. Okrem toho, že

ide o spotrebiteľský právny vzťah sa náležitosti tohto právneho úkonu spravujú aj ustanoveniami zák.
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva bola uzatvorená v zákonnej písomnej forme.
Neobsahuje sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov, ani ich poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm.
a) zákona. Rovnako neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov vyžadovaných v § 4
ods. 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch, takže spotrebiteľský úver je potrebný považovať

za bezúročný a bez poplatkov. Keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere má byť písomná, rovnakým
spôsobom má byť písomná aj dohoda o ročnej percentuálnej miere nákladov, prípadne spôsob jej
výpočtu. V dohode o urovnaní a uznaní záväzku chýba dohoda o úroku alebo poplatkoch, takže podľa
§ 4 ods. 5 zákona ich veriteľ od spotrebiteľa nemôže požadovať. Ani v tejto časti sa súd prvej inštancienezaoberal nedostatkami dohody o urovnaní a uznaní záväzku ako spotrebiteľskej zmluvy aj napriek
výslovnej námietke žalobcu k nedodržaniu zákonných ustanovení zo strany žalovaného vyžadovaných
pre tento typ zmluvy. K uznaniu dlhu a k vzniku novej premlčacej lehoty žalobca uviedol, že v žiadnom

článku dohody nikde nie je uvedená žiadna zmienka o tom, že žalobca vie o tom, že dlh je premlčaný
a tento uznáva, čo žalobca aj v podanej žalobe tvrdil, s čím sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom
nevysporiadal.Akosamostatnýprávnyinštitútjeuznaniedlhuupravenév§558Občianskehozákonníka,
podľa ktorého, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu a výšky, predpokladá
sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten,

kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. V dôsledku zmeny právnej úpravy uznania premlčaného dlhu po
01. 01. 1992, právne následky viažuce sa na možnosť počítania 10-ročnej premlčacej doby pri právach
písomne uznaných čo do dôvodu a výšky sú závislé od toho, či dlžník o premlčaní vedel alebo nie.
Uznanie premlčaného práva zakladá právne dôsledky uvedené v ustanovení § 110 ods. 1 veta druhá
Občianskeho zákonníka len vtedy, ak dlžník o premlčaní vedel. Ak dlžník o premlčaní nevedel, či už
pre omyl skutkový alebo omyl právny, nemá jeho uznanie akékoľvek právne účinky. Pokiaľ ide o princíp,

podľa ktorého neznalosť zákona neospravedlňuje, rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských
právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere. Aj v prípade tohto
princípu platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu,
ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Ak teda súd žalobu žalobcu zamietol, jeho rozhodnutie nie je
vecne správne aj z tohto hľadiska. Uviedol, že keďže právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými je

právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, na tento vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré
upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia treba aplikovať aj na právne
úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na právny úkon uznania
dlhu v dohode o urovnaní a uznaní dlhu. Pri uzatváraní tejto dohody došlo zo strany žalovaného k
nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne

narušila ekonomické správanie žalobcu ako priemerného spotrebiteľa. Nesprávny je preto záver súdu
o tom, že dohoda o urovnaní a uznaní záväzku nie je ako nekalá obchodná praktika neplatná. Ak
má byť notárska zápisnica spôsobilá ako exekučný titul, musí v nej byť dostatočne určitým spôsobom
vymedzená nielen istina, ale tiež výška úroku alebo úroku z omeškania. Ku dňu spísania dohody o
uznaní dlhu a následne notárskej zápisnice nebola zrejmá výška poskytnutých finančných prostriedkov.

Takto uvedený predmet plnenia nie je dostatočne určito špecifikovaný, nakoľko z neho nie je zrejmé
a jasné, čo z uvedenej sumy tvorí poskytnuté peňažné prostriedky a čo iné záväzky, čo spôsobuje jej
neurčitosť, keďže okrem istiny z úveru sú v sume vo výške 158.594,14 eura zahrnuté úroky a ďalšie
náklady žalovaného, ktoré mu vznikli pri uplatnení pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere, čo je
v rozpore s ustanovením § 44 ods. 2 Notárskeho poriadku. V danom prípade notárska zápisnica vo

forme, ako bola žalobcom uznaná v notárskej zápisnici, nie je súdom preskúmateľná, nakoľko nie je
možné určiť, koľko z celkovo uznanej sumy predstavuje istina, koľko úroky, resp. iné poplatky spojené
s vymáhaním pohľadávky, pre ktorý zákon nepripúšťa, aby boli predmetom notárskej zápisnice ako
exekučného titulu. Súd sa nezaoberal ani okolnosťami, za ktorých došlo k uzatvoreniu dohody o uznaní
dlhu. Určite sa nedá uvažovať o slobode v konaní, keď žalovaný navrhoval vykonať dobrovoľnú dražbu

za účelom predaja rodinného domu a podmienkou na upustenie od dražby bolo spísanie dohody o
urovnaní a následne aj notársku zápisnicu. Žalobca, aby sa vyhol dražbe rodinného domu, musel
pristúpiť na akúkoľvek požiadavku žalovaného, a teda v žiadnom prípade sa nedá uvažovať o tom, že
uzavretie dohody o urovnaní bolo urobené slobodne, vážne, že by nekonal pod psychickým nátlakom.
Žalobca má za to, že okolnosti uzavretia tejto dohody, kedy žalobca nemohol konať slobodne, ale

naopak, pod psychickým nátlakom zo strany žalovaného, majú za následok jej neplatnosť pre rozpor s
dobrými mravmi, ako aj pre nedostatok slobodnej vôle na strane dlžníka. Podpísaním dohody zo strany
žalobcu nedošlo k účinnému uznaniu záväzku podľa § 558 Občianskeho zákonníka druhá veta, ktorá
mala za následok predĺženie premlčacej lehoty na dobu 10 rokov. Takéto konanie žalovaného považuje
zanekalúobchodnúapraktikuazarozpornés§558Občianskehozákonníka,akoajsdobrýmimravmi,a

teda predmetný úkon je neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Ak na základe takejto neplatnej
dohody o urovnaní a uznaní záväzku bola spísaná notárska zápisnica, tak je postihnutá materiálnou
nevykonateľnosťouvexekučnomkonaní.Notárskazápisnicajespôsobilýmexekučnýmtitulomibavtedy,
ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z
podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok, ďalšími

sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmet a čas plnenia a súhlas
povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Notárska zápisnica môže obsahovať aj samotný
hmotnoprávny úkon. Dohoda povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje súhlas
povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnici nemá hmotnoprávnu povahu. Prejav povinnejosoby urobený v notárskej zápisnici, ktorý má mať procesné dôsledky nezbavuje povinnú osobu
možnosti urobiť predmetom súdneho konania samotný hmotnoprávny vzťah. To potom znamená, že v
sporovom konaní je možné domáhať sa samostatným návrhom určenia neplatnosti právneho úkonu, na

ktorý bol v notárskej zápisnici odkaz v súvislosti s uznaním dlhu. Z uvedených dôvodov navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že má za to, že súd zistil skutkový stav úplne a

správne, vykonal všetky potrebné dôkazy, na základe ktorých dospel k správnym skutkovým zisteniam.
Súd svoje rozhodnutie tiež riadne odôvodnil. K argumentácii žalobcu žalovaný poukázal na svoje
predchádzajúce vyjadrenie, ktorým túto právnu argumentáciu účinne vyvrátil. V konaní nie je možné
vyhovieť žalobnému návrhu žalobcu, pretože napadnuté právne úkony sú nepochybne právnymi úkonmi
platnými. Totožný právny záver prijal aj súd prvej inštancie, ktorý sa dostatočne vysporiadal so všetkými
tvrdeniami žalobcu. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, preto navrhol napadnutý rozsudok

ako vecne správny potvrdiť.

4. Krajský súd v Nitre (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu (§ 379 a § 380 ods.
1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní veci dospel k záveru,
že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne

správny potvrdiť.

5. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil, že právne úkony - uznanie záväzku v čl. IV
ods. 1 a súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu v notárskej zápisnici č.

N336/2015, NZ 25999/2015, NCRIs 26589/2015 zo dňa 27. 07. 2015 v čl. IV ods. 2 spísanej notárkou
JUDr. Alenou Mesárošovou zo dňa 27. 07. 2015 urobené žalobcom a Dohoda o urovnaní a uznaní dlhu
zo dňa 23. 07. 2015 uzavretá veriteľom - žalovaným a dlžníkom žalobcom sú neplatné, čo odôvodnil
tým, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o úvere 10. 06. 2010, pre nesplácanie žalobca vyhlásil splatnosť
úveru dňa 05. 09. 2011, žalovaný nepodal návrh na zaplatenie dlžnej sumy, pričom už došlo k uplynutiu

premlčacej doby dňom 06. 09. 2014. Predmetná úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, žalovaný
na zabezpečenie svojej premlčanej pohľadávky uzavrel so žalobcom 23. 07. 2015 Dohodu o urovnaní
a uznaní dlhu a založil tak plynutie novej desaťročnej premlčacej doby. Uznanie dlhu je neplatný právny
úkon, žalobca nevedel, že dlh je premlčaný, došlo zo strany žalobcu k nekalej obchodnej praktike, ktorá
bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti. Uznanie dlhu neurobil žalobca slobodne, vážne,

určite a zrozumiteľne, právny úkon trpí vadami vôle, ako aj vadami prejavu, je absolútne neplatný. Na
základe neplatnej dohody o urovnaní a uznaní záväzku, žalobca na príkaz žalovaného urobil vyhlásenie
do notárskej zápisnice. Žalovaný dostal žalobcu do nevýhodnej situácie, žalobca si podstatne zhoršil
svoju situáciu, právny úkon odporuje zákonu, prieči sa dobrým mravom. Naliehavý právny záujem je
daný tým, že žalovaný na základe neplatného právneho úkonu začal exekučné konanie.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.

Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedených v § 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), ktoré účastník
môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím

dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

9. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní dospel
k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, pričomv odôvodnení rozhodnutia dal odpovede a riadne odôvodnil všetky pre posúdenie veci podstatné
skutočnosti, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa

§ 387 ods. 2 CSP odkazuje. Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a k námietkam
uvedeným v odvolaní žalobcu odvolací súd dodáva nasledovné.

10. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky

poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny
proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu
hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia

vykonaných dôkazov (viď napríklad rozhodnutia Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS
3/97, II. ÚS 251/03 a IV. ÚS 252/04).

11. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie
reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť.

Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súdy zistia skutkový stav a po výklade a
použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva
na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo

na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami (I. ÚS 50/04). Spravodlivým prejednaním veci je také súdne konanie, ktoré rešpektuje
všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd.
Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením ústavou zaručeného práva
na súdnu ochranu.

12. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajúc vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

13. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

14. Odvolací súd po preskúmaní dôvodov odvolania žalobcu dospel k záveru, že žalobca v rámci
argumentácie použil v odvolacom konaní viaceré novoty, pričom nejde o také novoty, ktoré by boli

podľa § 366 CSP možné v odvolacom konaní použiť, preto sa odvolací súd týmito dôvodmi ani bližšie
nezaoberal a vyporiadal sa len s ostatnými odvolacími dôvodmi. Na potvrdenie správnosti napadnutého
rozhodnutia dodáva nasledovné: To, že ide o spotrebiteľský vzťah a súd prvej inštancie ho takto aj
posúdil, vyplýva z aplikácie ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v napadnutom rozsudku,
avšak je potrebné tiež dodať, že aj keď ide v danej veci o spotrebiteľský vzťah, keďže poskytnutý úver

bol použitý na kúpu nehnuteľnosti + rekonštrukciu nehnuteľnosti, nevzťahuje sa naň zák. č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože podľa § 1 ods. 2 písm. a) tohto zákona sa tento zákon
nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných
nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu, preto je
táto námietka žalobcu nedôvodná. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej

inštancie, že právne úkony, ktorých neplatnosti sa žalobca podanou žalobou domáhal, sú platné, pri
ich uzatváraní nedošlo zo strany žalovaného k nekalej obchodnej praktike a ani o psychický nátlak
zo strany žalovaného. Uzavretím dohody o urovnaní a uznaní záväzku, uzavretej medzi stranami dňa
23. 07. 2015 došlo medzi stranami k nahradeniu ich sporných záväzkov zo zmluvy o poskytnutí úveru,uzatvorenej dňa 10. 06. 2010 novým záväzkom, špecifikovaným v dohode o urovnaní a uznaní záväzku.
To, že ide o dohodu o urovnaní podľa § 585 Občianskeho zákonníka vyplýva jednak z toho, že strany
výslovne uviedli, že dohodu uzatvárajú v zmysle tohto ustanovenia, ako aj zo samotného obsahu

tejto dohody, kde je uvedené, že jej účelom a predmetom je mimosúdne urovnanie prebiehajúceho
súdneho sporu vedeného pred Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 18C/307/2013 vo veci žalobcu proti
žalovanému o určenie neplatnosti zmluvných dojednaní, pričom v tomto konaní sa žalobca domáhal
určenia neplatnosti zmluvy o poskytnutí úveru zo dňa 10. 06. 2010 v čl. VII, čl. IX bod 2 a zmluvy o
zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 10. 06. 2010 v časti čl. V, čl. VI bod 2 písm. a) a b). V

zmluve je uvedené, že účelom a predmetom tejto dohody je aj mimosúdne vysporiadanie dlhu spolu s
príslušenstvom zo splatného úveru v celkovej výške 158.594,14 eura, pričom tá pozostáva z nesplatenej
istiny vo výške 99.153,31 eura, riadnych úrokov vo výške 23.329,38 eura, úrokov z omeškania vo výške
35.998,71euraapoplatkovvovýške112,74euraadlžníksazaviazal,žesumuvovýške158.594,14eura
s úrokom 5,14% ročne zo sumy 99.153,31 eura od 21. 07. 2015 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo
výške 8,05% ročne zo sumy 99.153,31 eura od 21. 07. 2015 do zaplatenia uhradiť formou pravidelných

mesačných splátok vo výške 1.000 eur, počnúc dňom 30. 08. 2015. Dlžník v dohode uviedol, že uznáva
čo do dôvodov aj výšky svoj záväzok, ktorý má voči veriteľovi z úverovej zmluvy. Účastníci dohody
zároveň vyhlásili a potvrdili, že všetky skutočnosti uvedené v dohode sú pravdivé, úplné, vyjadrujú
aktuálny skutočný stav vzájomných práv a záväzkov aj z hľadiska ich rozsahu a po riadnom uhradení
dlžnej sumy v zmysle článku 2 bodu 2.1 tejto dohody do budúcnosti neuplatnia žiadnou formou voči

druhej strane žiadne ďalšie práva, nároky, pohľadávky, požiadavky alebo povinnosti, ktoré akokoľvek
súvisia so súdnym sporom. To, že uzavretie tejto dohody súviselo s konaním vedeným na Okresnom
súde Nitra pod sp. zn. 18C 307/2013, je zrejmé tiež z toho, že po uzavretí tejto dohody došlo dňa 27.
07. 2015 k späťvzatiu žaloby vedenej pod sp. zn. 18C 307/2013, ktorou sa žalobca domáhal určenia
neprijateľnosti zmluvných podmienok z úverovej zmluvy, ako aj zo zmluvy o zriadení záložného práva

zo dňa 10. 06. 2010. Z vykonaného dokazovania na súde prvej inštancie pritom vyplýva, že uzavretie
tejto dohody inicioval žalobca, ktorý aj formuloval znenie tejto dohody, a keďže aj ním podanú žalobu
vzal späť, z toho potom vyplýva, že v čase uzavretia dohody svoj záväzok vo výške uvedenej v dohode
uznával, bol si ho vedomý a nespochybňoval jeho výšku, teda nemožno hovoriť o psychickom nátlaku.
O tom, že by išlo o psychický nátlak, nemožno hovoriť tiež z dôvodu, že k výkonu záložného práva

podľa záložnej zmluvy formou dobrovoľnej dražby pristúpil žalovaný už pred podpísaním dohody o
urovnaní a o uznaní záväzku, dňom 06. 03. 2014 bolo nariadeným predbežným opatrením č. k. 18C
307/2013-89 uložené žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva na základe zmluvy o poskytnutí
úveru a zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 10. 06. 2010, pričom toto predbežné opatrenie bolo
viazané na konanie, v rámci ktorého bolo vydané, pričom tým, že žalobca vzal po uzavretí predmetnej

dohody o urovnaní a uznaní záväzku túto žalobu späť, musel si byť vedomý aj zániku tohto predbežného
opatrenia voči nemu. Keďže urovnaním sa rieši vzájomná spornosť alebo pochybnosť vzťahujúca sa na
záväzok medzi stranami a to tým spôsobom, že ich vzájomné práva a povinnosti sa upravia a nahradia
novými, doterajší záväzok tak zaniká a je nahradený novým záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania,
je námietka žalobcu o náležitostiach špecifikácie nového záväzku bezpredmetná, pretože záväzok z

dohody o urovnaní nemusí mať náležitosti pôvodného právneho vzťahu medzi stranami. Pre spornosť
záväzku medzi stranami pritom stačí spornosť alebo pochybnosť subjektívnej povahy, teda keď sa javí
spornou len niektorej zo strán, aj keď je inak objektívne zrejmá. Môže sa zakladať aj na jednostrannom
alebo obojstrannom omyle. Dohoda o urovnaní uzavretá medzi stranami obsahuje tak výšku záväzku
žalobcu, ako aj dohodu o výške úrokov, jednoznačne z nej vyplýva to, k čomu sa žalobca zaviazal.

Žalobca v dohode o urovnaní svoj záväzok uznal, čo do dôvodu aj výšky, nie je v nej uvedené, že by
žalobca bol vedel o jeho premlčaní, preto pokiaľ súd prvej inštancie vyhodnotil uznanie dlhu žalobcom
podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pre ktoré nie je potrebné, aby dlžník vedel o premlčaní, a nie
podľa § 558 Občianskeho zákonníka, odvolací súd sa aj s týmto stotožňuje. Súd prvej inštancie správne
rozobral aj rozdiel medzi ustanovením § 110 ods. 1 a § 558 Občianskeho zákonníka a námietka žalobcu

v odvolaní, že uznanie dlhu podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka je závislé od toho, či dlžník o
premlčaní vedel, je nedôvodná, pretože aj v tom je rozdiel tohto ustanovenia oproti ustanoveniu § 558
Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v
odvolacom konaní úspešnému žalovanému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že
žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia§ 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade
by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2
CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalovanému

žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná
a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania
nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).