Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/200/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217220556
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7217220556.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.
Aleny Mikovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance
Group, so sídlom v Bratislave, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému O. K., G.. XX.X.XXXX, bytom M. X,
zastúpeného splnomocnencom B. K.Q., K. M. X, C., v spore o zaplatenie 43,79 € s prísl., o čiastočnom

späťvzatí žaloby v konaní Okresného súdu Košice II sp.zn. 13C/40/2017-91

r o z h o d o l :

Pripúšťa späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 43,79 € a úrokov z omeškania 5% ročne zo sumy
43,79 € od 25. 10. 2018 až do zaplatenia, v uvedenom rozsahu konanie zastavuje a zrušuje zamietavý
II. výrok rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 26. apríla 2019 č.k. 13C 40/2017-91 a súvisiaci III.
výrok rozsudku o nároku na náhradu trov konania.

V I. vyhovujúcom výroku a II. výroku o zamietnutí úrokov z omeškania nad priznanú sumu 1,35€, ostáva
rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

Žalobcovi priznáva náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedeným v záhlaví I. výrokom uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 1,35 € titulom úrokov z omeškania, II. výrokom zamietol
žalobu v časti o zaplatenie 43,79 € a úrokov z omeškania nad priznaný rozsah, III. výrokom nepriznal
žalovanému náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie rozhodoval o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 43,79 € s úrokmi z omeškania 5
% z dlžnej sumy ročne od 29.8.2016 titulom dlžného poistného zo zmluvy o povinnom zmluvnom poistení

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla značky Škoda Felicia N. C. XXX I..
Podľa zistení súdu poistená zmluva bola medzi stranami sporu uzavretá na dobu neurčitú od 27.10.2015
s dohodnutým ročným poistným obdobím, keď ročné poistné v celkovej výške 69,60 € bolo splatné v
štvrťročných splátkach vo výške 17,40 € vždy do 27.dňa v príslušnom štvrťroku. Predmetom žaloby
bolo neuhradené ročné poistné za obdobie od 27.10.2015 do 26.10.2016, v ktorom roku boli splátky
poistného splatné ku dňu 27.10.2015, 27.1.2016 27.4.2016 a 27.7.2016. Nakoľko žalovaný zaplatil iba

prvú splátku poistenia dňa 27.10.2015, zmluva o povinnom zmluvnom poistení zanikla v zmysle § 9
ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla uplynutím jedného mesiaca od dátumu splatnosti poistenia. Nakoľko
dohodnuté poistné za ročné poistné obdobie bolo v celosti splatné až poslednou splátkou poistného
dňa 27.7.2016, k zániku poistenia došlo uplynutím 1-mesačnej lehoty od uvedeného dátumu tj ku dňu
27.8.2016. Do času zániku poistenia vznikol žalobcovi nárok na úhradu poistného v celkovej výške 40,79

€, ktoré boli žalobcovi priznané. Súčasne podľa § 517 ods. 1,2 OZ, žalobcovi patrilo tiež právo na úroky
z omeškania, ktoré boli súdom prvej inštancie priznané zo sumy 40,79 € od 29.8.2016, t.j. po splatnostinároku na poistné až do dňa 17.10.2018, ku ktorému dňu žalovaný dlžné poistné v celom rozsahu
uhradil. Za čas omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu vo výške 40,79 € od 29.8.2016 do
17.10.2018 úroky z omeškania predstavovali 4,35 €. Žalovaný preukázal splnenie svojej povinnosti z

poistnej zmluvy poukazom zo dňa 17. 10. 2018 na výplatu sumy 43,79 € v hotovosti žalobcovi. Z dôvodu,
že v konaní pred súdom prvej inštancie bol preukázaný zánik nároku uplatneného žalobou plnením
žalovaného po začatí konania v rozsahu 43,79 €, a žalobca nereagoval žiadnym procesným návrhom na
oznámenie súdu o zániku dlhu, súd prvej inštancie po konaní bez pojednávania dňa 26. 4. 2019 verejne
vyhlásil rozsudok, ktorým zamietol žalobu v rozsahu istiny poistného 40,79 € a v časti 3 € titulom úrokom

z omeškania, priznajúc žalobcovi iba neuhradenú časť úrokov z omeškania v sume 1,35 €.

3. S poukazom na § 255 ods. 2 CSP súd prvej inštancie konštatoval, že nakoľko musel žalobu
zamietnuť pre zánik záväzku plnením dlhu, na ktorú skutočnosť žalobca napriek výzve súdu nereagoval,
predstavuje to neúspech na strane žalobcu v prevažnej časti nároku, ktorému preto nepatrí právo na
náhradu trov konania. Vychádzajúc zo zistenia, že žalovanému v konaní nevznikli žiadne trovy, rozhodol,

že žalovanému náhradu trov nepriznáva.

4. Po vyhlásení rozhodnutia a pred nadobudnutím jeho právoplatnosti, podaním zo dňa 20.5.2019
vzal žalobca späť nárok na zaplatenie sumy 43,79 € a žiadal úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy
43,79 od 29.8.2016 do 24.10.2018 uvádzajúc, že žalovaný pohľadávku v rozsahu späťvzatia zaplatil

po začatí súdneho konania. Následne podaním zo dňa 4. 6. 2019 podal tiež odvolanie proti výroku
o náhrade trov konania dôvodiac, že žaloba bola podaná opodstatnene, jeho nárok bol zákonný, čo
vyplýva aj z odôvodnenia súdneho rozhodnutia a vedenie súdneho sporu zavinil svojím prístupom
žalovaný, ktorý pohľadávku uhradil až počas súdneho konania. Žiadal, aby mu bol priznaný nárok na
náhradu vzniknutých trov.

5. Žalovaný vo vyjadrení k procesnému úkonu žalobcu nesúhlasil so späťvzatím žaloby dôvodiac, že
ide o špekulatívny, účelový, podvodný úkon, ktorý je nadbytočný, a ktorého cieľom je neoprávnené
obohatenia sa advokáta, ktorý za žalovanú neuhradenú čiastku 1,35 € žiada náklady na zastupovanie
v neuveriteľnej sume 92,03 €. Poukázal na to, že žalobca bol vyzvaný súdom, aby sa vyjadril k úhrade

pohľadávky, ktorú požiadavku ignoroval, aj keď výzvu prevzal 28.3.2019, preto súd prvej inštancie všetky
dôkazy dôsledne vyhodnotil a odhalil podvodné a špekulatívne konanie zástupcu žalobcu. Žiadal, aby
odvolací súd na podanie žalobcu neprihliadal.

6. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

7. Podľa § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.

8. Podľa § 370 ods. 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich
odsekov primerane.

9. Žalobca v súdnom konaní v postavení dominus litis (pána sporu) disponuje predmetom konania, preto

mu patrí výlučné oprávnenie vziať žalobu späť, aj v čase po rozhodnutí vo veci samej. Tento procesný
úkon späťvzatia je limitovaný súhlasným postojom protistrany. V prípade, ak protistrana (žalovaný)
uvedie vážne dôvody, pre ktoré so späťvzatím nesúhlasí, odvolací súd rozhodne, že späťvzatie žaloby
nepripúšťa. Vážnosť dôvodov nie je zákonom upravená, a závisí na úvahe konajúceho súdu. V zmysle
ustálenej súdnej praxe, existenciu vážnych dôvodov musí tvrdiť a preukázať žalovaný, a ich relevantnosť

sa posudzuje so zreteľom okolnosti prejednávaného sporu i závažnosť následkov vyplývajúcich z
prípadného zastavenia konania pre žalovaného.

10. V prejednávanom spore niet pochýb, že pohľadávka žalobu bola dôvodne uplatnená v súdnom
konaní potom, čo žalobca neuhradil riadne a včas splatné poistné zo zmluvy o povinnom zmluvnom

poistení zodpovednosti za škodu spojenú s prevádzkou motorového vozidla značky Škoda Felicia N.
C. XXX I.. Súdne konanie sa začalo podaním žaloby dňa 18.7.2017, avšak žalovaný svoju povinnosť
splnil až po viac ako roku vedenia súdneho sporu dňa 17.10.2018. Žalovaný tak nepochybne svojím
postupom zavinil vznik trov, ktoré žalobca vynaložil v spojitosti s uplatňovaným nárokom. Nesúhlasžalovaného so späťvzatím žaloby je len vyhýbanie sa zodpovednosti za neplnenie záväzkov. Žalovaným
uvádzané tvrdenia spočívajúce v nesúhlasnom stanovisku s nárokom žalobcu na náhradu trov, nemajú
charakter vážnych dôvodov brániacich zastaveniu konania, pretože zastavenie konania nič nezmení

na právach a povinnostiach žalovaného vyplývajúcich mu z právneho postavenia dlžníka v poistnom
vzťahu. S porušením zásady „pacta sunt servanda“ (zmluvy je potrebné dodržiavať) sú zo zákona
spojené následky v podobe povinnosti platiť úroky z omeškania, nahradiť porušením záväzkov
vzniknuté škody, či uhradiť trovy konania spojené s uplatnením nároku v konaní pred súdom. Zastavenie
konania nevyvoláva žiadnu zmenu v právnych pomeroch žalovaného, iba odráža následky spojené s

porušením jeho povinnosti riadne a včas uhradiť poistné za dobu trvania poistného vzťahu.

11. Pretože žalovaný neuviedol žiadne vážne dôvody, ktoré by bránili zastaveniu konania, odvolací súd
v zhode s § 370 CSP pripustil čiastočné späťvzatie žaloby a v rozsahu späťvzatia zrušil rozsudok a
konanie zastavil.

12. Späťvzatím vykonaným po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie, je dotknutý tiež výrok o trovách
konania, keď v dôsledku pripustenia späťvzatia, odvolací súd zrušuje rozsudok, konanie zastavuje,
s čím zákonná úprava spája tiež povinnosť rozhodnúť o trovách konania v zmenenej procesnej
situácii (per analogiam § 396 ods. 2,3 CSP). V prípade pripustenia späťvzatia žaloby, sa aj prípadne
podané odvolanie stáva bezpredmetným, pretože niet vo vzťahu k akému rozhodnutiu toto odvolanie

preskúmavať, nakoľko s pripustením späťvzatia zákon obligatórne spája tiež zrušenie rozsudku a
zastavenie konania v rozsahu späťvzatia. Z dôvodu, že odvolací súd pripustil späťvzatie žaloby, čo má
za následok zrušenie rozsudku tak v merite veci ako aj v trovách konania, odvolanie žalobcu voči trovám
konania už nebolo a nemohlo byť samostatným predmetom odvolacieho prieskumu a rozhodnutia, keď
odpadol základ odvolacieho prieskumu. Odvolanie bolo vybavené rozhodnutím o späťvzatí žaloby.

13. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

14. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

16. Žalovaný až po začatí súdneho sporu uhradil záväzok, ktorý bol predmetom sporu, preto z

procesného hľadiska zodpovedá za zastavenie konania. V dôsledku konania žalovaného žalobca
pristúpil k späťvzatiu žaloby, čo zakladá jeho nárok voči žalovanému na náhradu trov konania. Z rozsahu
žalovanej pohľadávky vo výške 43,79 €, žalobca nedôvodne uplatnil len časť v sume 3€. V súlade s
princípom právnej istoty a zásadami spravodlivého usporiadania pomerov vyplývajúcich z Čl. 2, Čl. 4
Základných princípov CSP na účely rozhodovania o trovách konania podľa § 255 ods. 1 CSP možno

hodnotiť neúspech žalobcu ako nepatrný (bezvýznamný), z ktorých dôvodov žalobcovi patrí nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu. Odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti pre uplatnenie § 257
CSP. Žalovaný bez vážneho dôvodu nesplnil záväzok z platne uzavretej zmluvy napriek predsúdnym
výzvam žalobcu, a jeho majetkové pomery zahrňujúce tiež vlastníctvo motorového vozidla a rodinného
domu, ho činia spôsobilým znášať tiež trovy súdneho konania.

17. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v
samostatnom uznesení, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). V rozhodnutí súd prvej inštancie
prihliadne na účelnosť úkonov žalobcu, v spojitosti s ktorými mu nárok na náhradu trov konania vznikol.

18. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).