Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 28. november 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/37/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616215316
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7616215316.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov

senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: C., s.r.o., XXX XX R.
57, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Peter Kerecman spoločnosť
s ručením obmedzeným, Rázusova 1, 040 01 Košice, IČO: 36 588 725, proti žalovanému: SPOJSTAV
spol. s r.o. Spišská Nová Ves, Sadová 9, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 31 720 986, zastúpenému
Líška & Partners s.r.o., Brezová 10, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 48 052 060, o zaplatenie
11.424 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k.
13Cb/2/2016-213 zo dňa 12. novembra 2019, takto

r o z h o d o l :

I.Mení rozsudokOkresnéhosúduSpišskáNováVes,č.k.13Cb/2/2016-213zodňa12.novembra2019
tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 11.424 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne
zo sumy 11.424 eur od 18.7.2015 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40 eur a žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania pred
súdom prvej inštancie v plnom rozsahu.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalovanému voči žalobcovi priznal

nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnom skončení konania vo veci samej.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 11.424
eur s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 11.424 eur od 18.7.2015 do zaplatenia
a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur titulom ceny za
dielo. Žalobu odôvodnil tým, že na základe objednávky žalovaného č. 075/2015/KE zo dňa 13.3.2015

vykonával pre žalovaného práce (rekonštrukciu cesty) na stavbách Šarišský Štiavnik - Hunkovce a
Smilno - Svidník. Jednotková cena za práce bagrom bola určená sumou 40 eur/hod. a nákladným
autom sumou 20 eur/hod.. Zmluvný vzťah medzi stranami bol uzavretý na dobu určitú od 15.4.2015 do
30.10.2015.ŽalovanémuvykonanépráceúčtovalpoichschváleníoprávnenouosobouE.B.,podkladom
pre fakturáciu boli schválené záznamy. Žalovaný zaplatil za predmetné práce žalobcovi všetky faktúry
okrem faktúry č. FV 150005 splatnej 17.5.2015, ktorou ho žalobca vyzval na zaplatenie 11.424 eur. Po
tom, čo žalovanému zaslal žiadosť o odsúhlasenie zostatkov ku dňu 31.12.2015, žalovaný odpovedal,

že faktúru č. FV 150005 neeviduje a so zostatkom nesúhlasí. Keďže žalovaný mu dlžnú sumu neuhradil,
žiadal, aby súd žalovanému uložil zaplatiť mu okrem dlžnej istiny aj zákonné úroky z omeškania a
paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, a to v odpore proti platobnému rozkazu, navrhol žalobu zamietnuť.
Potvrdil, že objednávkou č. 075/2015/KE zo dňa 13.3.2015 si u žalobcu objednal rekonštrukčné práce
na ceste na stavbách Šarišský Štiavnik - Hunkovce a Smilno - Svidník vykonávané pomocou bagra a

nákladného auta v termíne od 15.4.2015 do 30.10.2015. Poukázal, že v predmetnom období pracovala
na uvedených stavbách pre žalovaného ako poddodávateľ aj spoločnosť MM - staviteľstvo, s.r.o. s
tým, že dohľad nad výkonmi na stavbách mal vykonávať stavbyvedúci tejto spoločnosti E. B.. Žalovaný
argumentoval, že z dôvodu neúmerne vysokej fakturácie zo strany žalobcu (najmä faktúra č. FV 150009
na sumu 22.896 eur), nechal preveriť všetky žalobcom vystavené faktúry a k nim prislúchajúce záznamy

o prevádzke strojov a vozidiel, pričom zistil, že záznamy neobsahovali reálne údaje a boli vyhotovované
neštandardným spôsobom (napr. na jednom liste záznamu o prevádzke boli zaznamenané aj štyri
prevádzkové dni; záznamy neobsahovali údaj o reálne vykonaných motohodinách, ale len paušálne
uvádzaný čas, ktorý vzhľadom na poveternostné podmienky na staveniskách a jednotlivých stavbách
nemohol odzrkadľovať reálne motohodiny), preto požiadal žalobcu o stretnutie. Žalobca aj keď vedel,
že jeho stroje nemajú fungujúce merače motohodín ani GPS meradlá (teda nemajú žiadne použiteľné

záznamové zariadenie), z dôvodu vysokej nákladovosti odmietol merače motohodín opraviť a aj do
budúcna odmietol prijať akékoľvek technické riešenie umožňujúce sledovať reálny výkon používaných
strojov. Preto mu navrhol riešenie v podobe poníženia celkovej fakturácie minimálne o 20 %, alternatívne
stornovanie faktúry č. FV150005, s čím žalobca súhlasil. Žalovaný poukázal, že všetky záväzky voči
žalobcovi si splnil a je to naopak žalobca, kto koná účelovo, pretože po tom, čo uzavreli dohodu o

stornovaní faktúry č. FV150005, žalobca sa o predmetnú faktúru viac nezaujímal a ani neurgoval jej
zaplatenie aj napriek tomu, že jej splatnosť nastala 17.7.2015.

4. V poradí prvým rozsudkom č.k. 13Cb/2/2016-132 súd prvej inštancie dňa 29. marca 2018 žalobu
zamietol. Po vykonaní dokazovania listinnými dôkazmi a to objednávkou č. 075/2015/KE zo dňa

13.3.2015; faktúrou č. FV150005; záznamami o prevádzke stroja HITACHI EX 135W a vozidla nákladnej
dopravy TATRA 815; žiadosťou o odsúhlasenie zostatkov k 31.12.2015; evidenciou pohľadávok a
záväzkov s rozpisom úhrad zo dňa 15.2.2016; listom žalovaného zo dňa 25.2.2016 označeným
ako „vrátenie faktúry č. FV150005“ a listom zo dňa 22.10.2015 označeným ako „vrátenie faktúry
č. FV150009“; faktúrami č. FV150002, FV 150003, FV150004, FV150006, FV150007 a FV150011

s prílohami; čestnými vyhláseniami D. P., E. Q., D. C. ml. a O.. C. M.; nesúhlasom so zostatkom
pohľadávok a záväzkov k 31.12.2015; správou Slovenského hydrometeorologického ústavu; správou
skúšobného laboratória O.. O. R. a výsluchom svedkov D. P., E. Q., D. C. st., O.. J. G., D. E. a E. B.
dospel k záveru, že v konaní bola spornou dohoda na cene za dielo a tiež to, či došlo k stornovaniu
faktúryč.FV150005.Poukázal,ženastranejednejsažalobcaodvolávalnadoslovnéznenieobjednávky,

kde bola cena za práce vykonávané bagrom určená sumou 40 eur/hod. a nákladným autom sumou
20 eur/hod. Na strane druhej žalovaný dôvodil, že v stavebníctve sa vždy berie do úvahy reálna
vyťaženosť stroja meraná motohodinou/strojhodinou. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovi
muselo byť zrejmé (keďže podniká v stavebníctve a v nákladnej cestnej doprave), že pri prenájme
bagra a nákladného vozidla je obvyklé dohodnúť sa na cene za skutočný výkon stroja, čo vyplýva aj

zo štandardne používaného záznamu o prevádzke stroja, ktorý obsahuje okrem iného aj označenie
odpracovaných strojhodín a stav počítadla - motohodín. Z výpovedí svedkov E. B. a D. E. mal súd prvej
inštancie preukázané, že žalobca bol upozornený na to, že motohodiny/strojhodiny nie je možné na jeho
prístrojoch merať, na základe čoho dospel k záveru, že žalobcovi musela byť známa vôľa žalovaného, že
pokiaľ ide o spôsob určenia odplaty, žalovaný mal na mysli reálnu vyťaženosť stroja. To, že v objednávke

nebolo uvedené označenie „motohodina“ ale len „hod.“, nezakladalo podľa súdu prvej inštancie nárok
žalobcu na to, aby si účtoval počet hodín v zmysle pracovného času, ktorý mal potvrdený v záznamoch
E. B.. Uzavrel, že motohodina ako jediná veličina určuje výkon stroja, a preto aj keď v objednávke bol
uvedený symbol „hod.“, je z charakteru objednávky ako aj z charakteru zariadení použitých žalobcom pri
vykonávaní prác zrejmé, že ich reálnu vyťaženosť je možné merať len motohodinou. Vzhľadom k tomu,

že motohodina nie je zákonnou meracou jednotkou, neporušil žalovaný zákon v tom, že pri cene 40 eur,
resp. 20 eur neuviedol symbol „Mth“, ale uviedol symbol „hod.“.

5. Na základe odvolania žalobcu bol rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 13Cb/2/2016-132 zo dňa 29.
marca 2018 zrušený uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Cob/81/2018-181 zo dňa 28. februára

2019 a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení
konštatoval, že strany sporu uzavreli zmluvu o dielo, o čom svedčí vykonané dokazovanie, ale aj
objednávka zo dňa 13.3.2015. Strany sa v súlade s ust. § 546 Obchodného zákonníka dohodli na cene
za dielo a to za bager 40 eur/hodina a nákladné auto 20 eur/hodina. Odvolací súd uviedol, že v konanídoteraznebolopreukázané,abydošlokzmenedohodyocenezadielo.Zároveňpoznamenal,žedohoda
o cene za dielo je základ, z ktorého treba vychádzať. Z doterajších dôkazov jednoznačne vyplýva, že
žalovaný predchádzajúce faktúry uhrádzal podľa uzavretej dohody. Za takejto situácie považoval právny

názor súdu prvej inštancie za nesúladný s ust. § 546 Obchodného zákonníka. Uzavrel, že žalobca
nemôže preukázať počet normohodín, pretože na to nemá vybavenie a počet hodín podľa dohody má
preukázať dohodnutým spôsobom.

6. Po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom súd prvej inštancie žalobu rozsudkom č.k. 13Cb/2/2016-213

zo dňa 12. novembra 2019 opätovne zamietol a žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu. V ďalšom konaní vykonal dokazovanie už len listinnými dôkazmi a to
saldokontom žalovaného zo dňa 4.6.2019, resp. zo dňa 4.11.2016 a prázdnym tlačivom záznamu o
prevádzke stroja.

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §§ 264 ods. 1; 266 ods. 1; 272 ods. 1, 2; 536 ods. 1, 2,

3; 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré obsahujú úpravu významu obchodných zvyklostí, výkladu
vôle, písomnej formy zmluvy, znakov diela a ceny za dielo.

8. V poradí druhom svojom rozhodnutí súd prvej inštancie uviedol, že v intenciách záverov odvolacieho
súdu posudzoval právny vzťah medzi stranami sporu ako zmluvu o dielo, ktorá bola uzavretá na základe

objednávky č. 075/2015/KE zo dňa 13.3.2015. Poukázal, že sporné medzi stranami bolo, či došlo
k zmene dohody o cene za dielo, a či cenu za vykonanie diela si strany dohodli za hodinu alebo
motohodinu. Dospel pritom k záveru, že aj keď zmluva, ktorú strany uzavreli, mala písomnú formu,
neobsahovala dohodu strán o tom, že ju možno meniť alebo zrušiť len písomne. Dôvodil, že nakoľko
zmluvu o dielo je možné uzavrieť aj v ústnej forme, vzhľadom na absenciu dohody strán o povinnosti

zachovania písomnej formy pre prípad zmeny alebo zrušenia zmluvy mohli v danom prípade strany
zmeniť zmluvu aj ústnou formou.

9. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca popieral tvrdenie žalovaného, že počas trvania zmluvného
vzťahu došlo k dohode o zmene objednávky. Predmetné tvrdenie žalobcu však nepovažoval za

vierohodné. Poukázal pritom, že okrem žalovaného, ktorý trval na tom, že so žalobcom rokoval o
spôsobe fakturácie, pretože tým, že žalobca fakturoval počet hodín, došlo k nadmernému navýšeniu
fakturácie, ktorá nezodpovedala reálnej vyťaženosti strojov, aj svedok D. E. potvrdil, že po tom, ako sa
dozvedel, že stroje žalobcu nemajú zabudované merače, rokoval so žalobcom o dohode týkajúcej sa
zmeny spôsobu fakturácie. Ďalej z listu zo dňa 22.10.2015 súdu prvej inštancie vyplynulo, že strany o

spôsobe fakturácie v priebehu realizácie diela rokovali, pretože s týmto listom žalovaný vrátil žalobcovi
faktúruč.FV150009sožiadosťouojejprepracovaniepodľaskutočneodpracovanýchhodínamotohodín
a žalobca reagoval tak, že faktúru v zmysle požiadavky žalovaného opravil. Uvedený dôkaz zároveň
vyvracia tvrdenia žalobcu, že žalovaný účelovo použil obranu ohľadom motohodín až v súdnom konaní
a tiež vyvracia jeho tvrdenie, že žalovaný akceptoval spôsob, akým mu žalobca fakturoval cenu za dielo.

10. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že stroje žalobcu nemali
zabudované merače. Dôvodil, že svedok E. B. potvrdil, že so žalobcom stav motohodín prejednával,
keďže ale žalobca merače nemal, do výkazov motohodiny nepodpisoval. S poukazom na uvedené
dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobcovi muselo byť zrejmé, že pre žalovaného bol pokiaľ

išlo o fakturáciu smerodajný stav motohodín a nie hodín. To, že pre záznam o prevádzke stroja je
smerodajný údaj o motohodinách mal preukázané aj obsahom tlačiva, ktoré sa na zaznamenanie bežne
používa. Argumentoval, že z obsahu objednávky je zrejmé, že predmetom diela mala byť práca bagra
a nákladného auta, preto je rozumné predpokladať, že žalobca ako osoba podnikajúca v stavebníctve
má mať vedomosti o tom, že výkon stroja sa meria motohodinami. Zo saldo konta žalovaného mal

preukázané, že žalovaný spornú faktúru v účtovníctve nevedie ani neviedol, a nesúhlasil s ňou ani v
inventarizácii pohľadávok, ktorú mu žalobca zaslal.

11.Hodnotenímvykonanýchdôkazovvichvzájomnýchsúvislostiachdospelsúdprvejinštanciekzáveru,
že strany sporu ústne rokovali o zmene spôsobu fakturácie a práve sporná faktúra mala byť prejavom

toho, že žalobca, keďže nemal merače motohodín a nemohol preukázať reálny výkon stroja, nebude
predmetom plnenia. Konštatoval, že žalovaný uniesol svoje bremeno a jednotlivými dôkazmi v ich
vzájomnej logickej súvislosti preukázal, že ústnou formou došlo medzi stranami k dohode o zmene ceny
za dielo, preto nárok žalobcu považoval za nedôvodný a žalobu zamietol.12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §§ 255 ods. 1; 262 ods. 2
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a žalovanému, ktorý bol v spore

úspešný v celom rozsahu, priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi s tým,
že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil a žalovaného zaviazal zaplatiť mu 11.424 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,05

% ročne zo sumy 11.424 eur od 18.7.2015 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a priznal mu plnú náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnil
tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
(§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

14. Žalobca v odvolaní poukázal, že súd prvej inštancie zamietnutie žaloby odôvodnil v podstate tým, že
v konaní síce bolo preukázané, že žalobca na základe písomnej zmluvy zo dňa 13.3.2015, ktorú posúdil
ako zmluvu o dielo, vykonával pre žalovaného dojednané práce aj v mesiaci jún 2015, ako aj to, že
žalovaný žalobcovi faktúry za práce v predchádzajúcich i nasledujúcich mesiacoch uhradil. Mal však za
preukázané, že strany sa ústne dohodli na zmene ceny za dielo, čím mal zrejme na mysli, že sa dohodli

na tom, že za práce za mesiac jún 2015 žalobcovi nebude patriť žiadna odmena.

15. Žalobca dôvodil, že hoci mal súd prvej inštancie dohodu o zmene ceny za dielo preukázanú, z
odôvodnenia jeho rozhodnutia nemožno zistiť, kedy mala byť takáto dohoda uzavretá a ani aký mala
mať obsah. V tejto otázke dospel súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam. Riadne nevyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania, keď niektoré dôkazy do
úvahy nevzal vôbec a iné vyhodnotil v rozpore s ich obsahom. Výsledky vykonaného dokazovania tak
nevyhodnotil v súlade s povinnosťou hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti. Mal za to, že bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o existencii, obsahu a čase uzavretia
dohody o zmene ceny diela ťažilo žalovaného, ktorý ale uzavretie dohody o zmene ceny za dielo v

priebehu konania ani len netvrdil, bránil sa iba tým, že sa údajne so žalobcom dohodol na stornovaní
žalovanej faktúry. Súdu prvej inštancie žalobca vytýkal, že nedocenil, že k uzavretiu dohody o zmene
zmluvy o dielo (či stornovaní faktúry) sa vyžadoval nie len návrh na zmenu dohody, ale najmä súhlas
žalobcu s obsahom takejto dohody. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie založil na zisteniach, že
žalovaný sa pokúšal dosiahnuť so žalobcom dohodu o zmene ceny za dielo, no opomenul, že žiadny

vykonaný dôkaz (okrem tvrdení žalovaného) nepreukazuje súhlas žalobcu s jej uzavretím. Poukázal, že
súd prvej inštancie mal dohodu o zmene ceny za dielo preukázanú tvrdeniami žalovaného, výpoveďou
svedkaD.E.,zktorýchmalovyplývať,žesožalobcomozmenespôsobufakturácievbližšieneustálenom
čase rokovali a listom žalovaného z 22.10.2015. Uviedol, že žalovaný podľa zistení súdu prvej inštancie
tvrdil, že so žalobcom o spôsobe fakturácie rokoval, nakoľko tým, že žalobca fakturoval počet hodín,

došlo k nadmernému navýšeniu fakturácie, ktorá nemala zodpovedať reálnej vyťaženosti strojov. To, či
žalovaný žalobcovi navrhol zmenu spôsobu fakturácie alebo nie však ešte nepreukazuje, že žalobca s
týmto návrhom aj súhlasil, a navyše tento návrh ani nekorešpondoval písomnej zmluve. Obdobne, ak
súd prvej inštancie poukázal na to, že svedok D. E. vo výpovedi uviedol, že po tom, ako sa dozvedel, že
stroje žalobcu nemajú zabudované merače, rokoval so žalobcom o dohode týkajúcej zmeny spôsobu

fakturácie, nezohľadnil, že ak by aj takéto rozhovory medzi žalobcom a svedkom prebehli, nepreukazujú,
že medzi stranami sporu došlo k dohode, ktorú považoval súd prvej inštancie za preukázanú. Pokiaľ ide
o list žalovaného zo dňa 22.10.2015, žalobca argumentoval, že tento vznikol až niekoľko mesiacov po
tom, čo žalobca fakturoval práce žalovanou faktúrou, a navyše sa zjavne týkal len faktúry č. FV150009.
Súčasne poukázal, že ak by došlo v priebehu vykonávania diela k dohode o zmene zmluvy o dielo v časti

ceny ako to uzavrel súd prvej inštancie, boli by všetky neskôr vystavené faktúry po faktúre žalovanej v
tomto konaní vystavené na motohodiny, a ak by neboli, tak by ich žalovaný predsa neuhradil. Pokiaľ súd
prvej inštancie ďalej poukázal na žalovaným predložené tlačivo záznamu o prevádzke stroja a uviedol,
že preň je smerodajný počet motohodín, toto tlačivo je pre vec bez významu, pretože na určení ceny
diela sa na začiatku spolupráce strany jednoznačne písomne dohodli a na túto dohodu nemá vplyv

obsah vydávaných tlačív. Fakturovaný počet hodín žalobcom bol riadne odsúhlasený a podpísaný E. B.
povereným na to žalovaným, ktorý uviedol vo svojej svedeckej výpovedi, že žalobca so svojimi strojmi na
pracovisku bol po celú pracovnú dobu a prácu vykonával podľa pokynov tohto svedka. Pokiaľ žalovaný
namietal výšku fakturovanej sumy žalobcom, bol povinný v konaní preukázať, že táto nie je správna, t.j.že žalobca nevykonal práce vo fakturovanom rozsahu, čo však nebolo v konaní preukázané. Uzavrel,
že súd prvej inštancie vo svojom predchádzajúcom rozsudku žalovaným tvrdenú dohodu o údajnom
stornovaní žalovanej faktúry preukázanú nemal. Vtedy - a za rovnakej dôkaznej situácie uviedol, že

nemal preukázanú ani dohodu o stornovaní spornej faktúry, pričom keďže žalobca za ňu vtedy odviedol
DPH, je možné dôvodne predpokladať, že k žiadnej dohode o stornovaní nedošlo.

16. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, žalobca argumentoval, že ak súd
prvej inštancie, napriek už prv vyslovenému právnemu názoru odvolacieho súdu v jeho zrušujúcom

rozhodnutí znova pristúpil k výkladu jednoznačného prejavu vôle zmluvných strán v písomnej zmluve s
prihliadnutím na obchodné zvyklosti (§ 264 ods. 1 Obchodného zákonníka) ako to naznačuje odcitovanie
týchto ustanovení v odôvodnení jeho rozhodnutia, svojvoľne vykladal dohodu, ktorej znenie nepripúšťa
rôzny výklad. Súd prvej inštancie sa zrejme znova zaoberal otázkou, či žalobcovi patrí dojednaná suma
odplaty za hodinu (ako tvrdil žalobca) alebo Mth. (ako tvrdil žalovaný). Takto postupovať však nebolo na
mieste, pretože obsah dohody je jednoznačný a vyjadrený slovom „hodina“. Nebolo ho preto potrebné

zisťovať výkladom prejavu vôle. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že jeho úmyslom bolo dohodnúť sa na odplate
za Mth., bolo jeho povinnosťou ním tvrdený úmysel preukázať, čo sa však nestalo. Navyše žalovaný v
konaní nepreukázal ani to, že pri uzatvorení zmluvy sa správal tak, že žalobcovi mohlo byť zrejmé, že
týmtodojednanímmyslíniečoiné,akojeuvedenévzmluve.Aakužsúdprvejinštanciepristúpilkvýkladu
vôle a poukázal na ust. § 266 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, potom mal pri ich aplikácii postupovať

so zohľadnením § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva potreba vziať náležitý zreteľ
na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle; rokovanie o uzatvorení zmluvy; prax, ktorú strany medzi
sebou zaviedli ako aj následného správania strán. Súd prvej inštancie ale nepripísal žiaden význam v
konaní preukázanej skutočnosti, že počas celého trvania zmluvného vzťahu nie len žalobca fakturoval
podľa hodín, ale žalovaný mu faktúry i uhrádzal. Žalovaný so žalobcom nikdy predtým nespolupracoval,

medzi nimi prax v minulosti nemohla byť zavedená. Pri rokovaní o uzavretí zmluvy nebolo účtovanie
podľa motohodín spomenuté. Zároveň súd prvej inštancie nevzal do úvahy ani to, že podľa § 266 ods.
4 Obchodného zákonníka treba pri pochybnostiach prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny
výklad,vykladaťnaťarchustrany,ktoráprvávkonanítentovýrazpoužila.Niejepritomsporné,žezmluvu
pripravil žalovaný a sám do nej uviedol údaj „hod.“ a nie „Mth.“. Pokiaľ teda bolo potrebné prejav vôle

vykladať v súvislosti s použitým pojmom „hodina“, ak tento bol podľa súdu prvej inštancie sporný, ťarchu
jeho použitia je povinný znášať žalovaný. Ak súd prvej inštancie konštatoval, že po tom, čo svedok B.
zistil, že vo vozidlách žalobcu nie sú motohodiny, bol na to žalobca upozornený a z toho vyvodil, že
žalobcovi musela byť známa vôľa žalovaného o tom, že mal na mysli reálnu vyťaženosť stroja, nevzal
do úvahy, že k upozorneniu malo dôjsť až po uzavretí zmluvy, pričom takéto upozornenie nepreukazuje,

že žalobcovi bola takáto (údajná) vôľa žalovaného známa pri uzatváraní zmluvy.

17. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Dôvodil,
že v konaní bolo dostatočne preukázané (výpoveďami svedkov), že strany sporu ústne medzi sebou
rokovali o zmene spôsobu fakturácie a podľa ich vzájomnej dohody práve sporná faktúra nemala

byť predmetom plnenia, a to z dôvodu, že žalobca nemal merače motohodín a nemohol relevantne
preukázať reálny výkon stroja. Mal za to, že uniesol dôkazné bremeno a jednotlivými predloženými
dôkazmi v ich vzájomnej logickej súvislosti preukázal, že ústnou formou došlo medzi stranami sporu k
dohode o zmene ceny za dielo. Bolo podľa neho preukázané, že aj keď zmluva o dielo bola uzatvorená
medzi zmluvnými stranami písomne, z jej obsahu nevyplynulo, že by obsahovala dohodu strán o tom,

že ju možno zmeniť alebo dokonca zrušiť len písomnou formou. K dohode strán o zmene ceny za
dielo mohlo dôjsť ústnou formou, k čomu aj došlo. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že nedošlo k zmene
ceny diela medzi zmluvnými stranami sporu ústnou formou, žalovaný argumentoval, že žalobca k
predmetnému tvrdeniu nepredložil žiaden dôkaz, naopak, konateľ žalovaného aj svedok D. E. potvrdil,
že po tom, ako sa dozvedel, že stroje žalobcu nemajú zabudované merače motohodín, rokoval žalovaný

so žalobcom o dohode týkajúcej sa zmeny spôsobu fakturácie. Taktiež na podporu tvrdení žalovaného,
že žalobcovi platil za motohodiny a nie za hodiny možno uviesť, že z listu zo dňa 22.10.2015 vyplýva,
že strany o spôsobe fakturácie v priebehu realizácie diela rokovali, pretože uvedeným listom žalovaný
vrátil žalobcovi faktúru č. FV150009 so žiadosťou o jej prepracovanie podľa skutočne odpracovaných
hodín (motohodín) a žalobca faktúru opravil tým, že ju ponížil. Uvedené podľa žalovaného svedčí o

tom, čo aj žalobcovi ako osobe dlhodobo podnikajúcej v oblasti stavebníctva je jasné, že faktúra sa
vystavuje za skutočne odpracované hodiny, teda motohodiny a nie za hodiny, pretože žiaden podnikateľ
nemá záujem, aby platil za stroj, keď tento stojí, pričom je irelevantné z akého dôvodu. Poukázal, že
žalobca ho nechal v domnení, že všetko je v poriadku, že akceptuje neuhradenie faktúry č. FV150005z dôvodu ich vzájomnej dohody, počkal na úhradu všetkých faktúr od žalovaného a následne v rozpore
so vzájomnou dohodou si začal nárokovať zaplatenie spornej faktúry. To svedčí o úmyselnom a
účelovom konaní žalobcu, ktoré jednoznačne vykazuje znaky konania v rozpore s dobrými mravmi,

ako aj konania v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, na čo poukázal aj súd prvej
inštancie vo svojom rozhodnutí. Záverom uviedol, že sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej
inštancie pokiaľ ide o aplikáciu § 264 ods. 1 Obchodného zákonníka, keď súd prvej inštancie správne
ustálil, že uvedené ustanovenie je potrebné aplikovať na uvedený spor, nakoľko je potrebné pri určení
práv a povinností zo záväzkového vzťahu prihliadať na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v

príslušnom obchodnom odvetví (otázka motohodín), pokiaľ nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo
so zákonom, čo v danom prípade nebolo.

18. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu konštatuje, že v konaní
malo byť preukázané, že medzi stranami došlo k ústnej dohode o zmene diela, resp. o tom, že žalovaná
faktúra nemala byť predmetom plnenia, no žalovaný rovnako ako súd prvej inštancie neuvádza, kde

mala byť takáto ústna dohoda uzatvorená a aký mal byť jej obsah. Zároveň žalovaný rovnako ako súd
prvej inštancie neodkazuje na žiaden dôkaz, ktorý by jej uzatvorenie mal preukazovať. Pokiaľ žalovaný
dôvodí, že žalobca nepreukázal, že k uzatvoreniu ústnej dohody o zmene diela nedošlo, podľa žalobcu
je zrejmé, že dôkazné bremeno v jej uzavretí ťažilo žalovaného. Ohľadne tvrdení žalovaného, že strany
sporu v priebehu realizácie diela o takejto dohode, resp. o spôsobe fakturácie rokovali, žalobca uviedol,

že to ešte nepreukazuje, že s návrhmi žalovaného súhlasil, tobôž že by súhlasil, že cena diela sa zníži
o žalovanú faktúru. Argumentoval, že dohoda o zmene ceny diela je dvojstranným právnym úkonom a
pre jej vznik sa vyžaduje nie len návrh objednávateľa, ale aj súhlas zhotoviteľa, pričom poprel, že by k
takejto dohode niekedy došlo.

19. Žalovaný v odvolacej duplike uviedol, že ak žalobca tvrdí, že dohoda o zmene ceny za dielo je
dvojstranným úkonom a pre jej vznik sa nepochybne vyžaduje nie len návrh objednávateľa, ale aj súhlas
zhotoviteľa, tak poukazuje, že žalobca nepreukázal, že k zmene ceny za dielo ústne nedošlo. Naproti
tomu žalovaný v konaní preukázal, že sa so žalobcom bavil o zmene ceny za dielo a dohodli sa na
nej. Uvedené potvrdzuje aj fakt, že žalovaný v dobrej viere uhrádzal žalobcovi ďalšie faktúry a teda, že

spolupráca medzi žalovaným a žalobcom naďalej prebiehala úplne v poriadku. Žalobca dlhší čas vôbec
nereagoval na neuhradenú faktúru a ani neprejavoval o ňu záujem z dôvodu, že sa tak zmluvné strany
dohodli.

20. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané

v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné a dospel
k záveru, že odvolanie je dôvodné.

21. Žalobca podanie odvolania odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP.
Odvolací súd dospel k záveru, že obe tieto odvolacie dôvody sú naplnené. Keďže odvolací súd mal za

to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k neprávnym skutkovým zisteniam,
dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakoval sám (§ 384 ods. 1 CSP) a zjednal si tak rovnocenný
podklad pre odlišné zhodnotenie najmä svedeckých dôkazov.

22. Na prejednanie odvolania nariadil odvolací súd pojednávanie a v rámci zopakovania dokazovania v

potrebnom rozsahu vypočul konateľov sporových strán D. a O.. A. U. a svedkov D. E. a E. B..

23. Konateľ žalobcu D. C. pred odvolacím súdom vypovedal, že na stavbe pracoval denne od 7,00 hod.
do 18,00 hod. a majster mu ráno potvrdzoval stazku za predchádzajúci deň. Po tom, čo mu žalovaný
odmietol preplatiť faktúru č. 9 mu majster začal sťahovať pri výkazoch odpracovanie 2 - 3 hodín denne,

pričom akcentoval, že na takomto postupe sa s druhou zmluvnou stranu nedohodol ani v písomnej a ani
v ústnej forme. Pokiaľ ide o spornú faktúru vypovedal, že konateľa žalovaného ohľadne nej kontaktoval
po tom, ako ho účtovníčka upozornila, že táto faktúra nebola žalovaným uhradená. Stalo sa tak až po
ukončení prác pre žalovaného. Uviedol, že konateľa žalovaného navštívil spolu so svojím otcom, pričom
na tomto stretnutí mu konateľ žalovaného oznámil, že buď spornú faktúru zlikviduje a budú naďalej

spolupracovať, alebo z fakturovanej sumy zaplatí žalovaný žalobcovi 4.500 eur, ktorú sumu konateľ
žalovaného napísal aj na spornú faktúru. Konateľ žalobcu vypovedal, že na tieto návrhy reagoval tak, že
sivyžiadalčasnapremyslenie.Dospelalenapokonkzáveru,žechcecelúfakturovanúsumu,čooznámil
aj konateľovi žalovaného. Ten mu povedal, že žalovaný mu túto faktúru neuhradí. Pokiaľ ide o tvrdeniažalovaného, že mal žalobcovi platiť odmenu za odpracované motohodiny, konateľ žalobcu vypovedal,
že uvedené tvrdenie žalovaný použil až po začatí súdneho sporu na súde prvej inštancie. Poukázal, že
v prípade ďalších siedmich faktúr žalovaný nenamietal, že žalobca nimi žiada odmenu za odpracované

hodiny a nie motohodiny. V priebehu vykonávania prác žalovaný žalobcovi rozsah fakturácie a s tým
súvisiacu výšku fakturácie nevytýkal. Zároveň odmietol, že by počas vykonávania prác boli žalovaným
vznesené požiadavky ohľadne motohodín a evidencie GPS systému.

24. Konateľ žalovaného O.. A. U. pred odvolacím súdom vypovedal, že žalobca fakturoval žalovanému

neúmerne vysoké sumy. V mesiaci august preberal s p. C. problém ohľadne fakturácie týkajúci sa toho,
že na stazke žalobca vyznačoval práce v rozsahu 10 - 12 hodín denne. Súčasne zistil, že stroje žalobcu
nemajú zabudované merače motohodín. Aby nemuselo dôjsť k prerábaniu dovtedy vystavených faktúr
dohodol sa so žalobcom, že faktúru č. 5 stornuje. Ostatné faktúry žalovaný žalobcovi uhradil. Spornú
faktúru č. 5 neeviduje žalovaný v účtovníctve a ani si z nej neuplatnil odpočet DPH.

25. Svedok D. E. pred odvolacím súdom vypovedal, že predmet sporu sa týka práce s bagrom p.
C., ktorý si mal písať viac hodín, ako skutočne realizoval. Konateľ žalovaného ho v tejto súvislosti
oslovil, aby situáciu so žalobcom riešil. Svedok uviedol, že žalobcovi niekedy na prelome augusta
navrhol tri alternatívy týkajúce sa riešenia fakturácie, no žalobca žiadnu z nich neprijal. K vykazovaniu
odpracovaných hodín žalobcom svedok vypovedal, že od konateľa žalovaného p. U. sa niekedy v

mesiacoch august - september dozvedel o dohode o úprave dvoch faktúr.

26. Svedok E. B. pred odvolacím súdom odkázal na svoju výpoveď v konaní pred súdom prvej inštancie
z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu, ktorý spôsobil, že si veci nepamätá.

27. Kodvolaciemudôvodu,žesúdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) odvolací súd uvádza:

28. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí

ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to,
že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými

dôkazmipreukázanéalebovyšlipočaskonanianajavo.Nesprávnesúajtakéskutkovézistenia,ktorésúd
prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení
dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska
závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia
dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP.

29. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k skutkovému zisteniu, že medzi
stranami došlo k ústnej dohode o zmene zmluvy o dielo (resp. zmene objednávky). V tejto súvislosti
poukázal, že žalovaný v konaní trval na tom, že so žalobcom rokoval o spôsobe fakturácie, pretože
fakturácia podľa počtu hodín vykonávaná žalobcom nezodpovedala reálnej vyťaženosti strojov a bola

neúmerne vysoká. Dôvodil i tým, že svedok D. E. potvrdil, že po tom, ako sa dozvedel, že stroje
žalobcu nemajú zabudované merače, rokoval so žalobcom o dohode týkajúcej sa zmeny spôsobu
fakturácie. Okrem toho z listu zo dňa 22.10.2015 súdu prvej inštancie vyplynulo, že strany o spôsobe
fakturácie v priebehu realizácie diela rokovali, pretože uvedeným listom žalovaný vrátil žalobcovi faktúru
č. FV150009 so žiadosťou o jej prepracovanie podľa motohodín a žalobca ju v zmysle tejto požiadavky

opravil. Dôvodil i tým, že svedok E. B. potvrdil, že so žalobcom stav motohodín prejednával. S poukazom
na uvedené mal za to, že žalobcovi muselo byť zrejmé, že pre žalovaného je pokiaľ ide o fakturáciu
smerodajný stav motohodín a nie hodín. To, že pre záznam o prevádzke stroja je smerodajný údaj o
motohodinách mal preukázané aj obsahom tlačiva, ktoré sa na zaznamenanie bežne používa.

30. K záveru súdu prvej inštancie o uzavretí ústnej dohody medzi stranami sporu o zmene zmluvy o
dielo, ktorú umožňovalo to, že zmluva neobsahovala dohodu strán, že ju možno meniť alebo zrušiť
len písomne, odvolací súd poukazuje, že žalovaný sa v konaní nebránil tým, že by strany takúto
dohodu uzavreli. Svoju procesnú obranu založil na odlišnom tvrdení, a síce, že v priebehu vykonávaniadiela sa so žalobcom dohodol na stornovaní spornej faktúry z dôvodu, že stroje, ktoré žalobca
používal pri vykonávaní diela nemali funkčné merače motohodín a žalobca tak vykazoval pre účely
fakturácieodpracovanéhodiny.Uvedenýpostuppovažovalžalovanýzanesprávny,pretoženevypovedal

o skutočnom vyťažení stroja pri vykovávaní diela. Z napadnutého rozhodnutia pritom nie je zrejmé, z
akých tvrdení, eventuálne z akých dôkazov súd prvej inštancie vychádzal, keď dospel k záveru, že strany
uzavreli ústnu dohodu o zmene zmluvy o dielo. Tento záver je aj v rozpore s konzistentnou procesnou
obranou žalovaného, ktorú založil na skutkovom tvrdení, že strany sa dohodli na stornovaní spornej
faktúry.

31. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že sa so žalobcom dohodol na stornovaní faktúry (čo žalobca
popieral), predmetné tvrdenie vykonaným dokazovaním preukázané nebolo. Odvolací súd primárne
poukazuje na článok 8 Civilného sporového poriadku, ktorý ukladá stranám sporu povinnosť označiť
skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade
s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať

skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo resp. právom chránený záujem.
Žalovaný za predpokladu, že chce byť v spore úspešný, má preukazovať a tvrdiť skutočnosti, ktoré
právo žalobcu vylučujú. Z toho vyplýva, že v spore nedokazuje iba žalobca, ale v závislosti od procesnej
situácie môže dochádzať k presunu bremena tvrdenia a dôkazného bremena na žalovaného. Z pravidla,
že každý preukazuje iba svoje vlastné skutkové tvrdenia existuje výnimka vychádzajúca zo skutočnosti,

že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti
(negatívnu skutočnosť - čo sa nestalo, čo neexistuje a pod.). Preukazovanie tejto skutočnosti je totiž
objektívne nemožné a v týchto prípadoch dochádza k presunu dôkazného bremena na protistranu. Preto
pokiaľ žalovaný tvrdil, že sa so žalobcom dohodol na stornovaní spornej faktúry a žalobca uvedenú
dohodu popieral, bolo na žalovanom, aby v konaní preukázal, že takúto dohodu so žalobcom uzavrel.

Existenciu predmetnej dohody však svedkovia D. E. ani E. B. nepotvrdili. Svedok E. síce vypovedal,
že žalovaný ho požiadal, aby riešil problémy súvisiace s fakturáciou, no súčasne dodal, že po tom,
ako žalobcovi predostrel možné alternatívy týkajúce sa zmien fakturácie (stornovanie faktúry medzi
nimi týmito alternatívami navyše ani nebolo), žalobca jeho návrhy odmietol. Pokiaľ ide o výpoveď tohto
svedka, že od konateľa žalovaného p. U. sa niekedy v mesiacoch august - september dozvedel o dohode

o úprave dvoch faktúr, z takto formulovaného vyjadrenia svedka nie je možné ustáliť, že medzi stranami
došlo k dohode o stornovaní faktúry č. FV150005, ako to tvrdil žalovaný.

32. Ohľadne listu žalovaného zo dňa 22.10.2015 odvolací súd dospel k záveru, že je dôvodná námietka
žalobcu uvedená v odvolaní proti napadnutému rozsudku, že tento list vznikol až niekoľko mesiacov po

tom, čo žalobca fakturoval práce žalovaným faktúrou, zjavne sa týkal len faktúry č. FV150009, pričom ak
by došlo v priebehu vykonávania diela k dohode o zmene zmluvy o dielo v časti ceny ako to uzavrel súd
prvej inštancie, boli by všetky neskôr vystavené faktúry po faktúre žalovaného v tomto konaní vystavené
na motohodiny, čo sa však nestalo.

33. Pokiaľ ide o tlačivo - záznam o prevádzke stroja, s poukazom na ktoré súd prvej inštancie dôvodil, že
pre záznam o prevádzke stroja je smerodajný údaj o motohodinách odvolací súd poukazuje na výslovný
obsah dohody medzi stranami, v zmysle ktorej bola jednotková cena za práce bagrom určená sumou
40 eur/hodina a nákladným autom sumou 20 eur/hodina. Vzhľadom na uvedenú dohodu nie je obsah
predmetného tlačiva pre obsah právneho vzťahu medzi stranami relevantný.

34.Zdôvodovuvedenýchvodsekoch30.až33.odvolacísúduzatvára,žežalovanýpokiaľideotvrdenie,
že so žalobcom sa dohodol na stornovaní faktúry č. FV150005 neuniesol dôkazné bremeno, pretože
uzavretie takejto dohody v konaní nepreukázal.

35. K odvolaciemu dôvodu, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm.
h) CSP) odvolací súd uvádza:

36. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je myšlienkový postup súdu

a z neho vyplývajúce závery pri výklade právnych predpisov a pri ich aplikácii na zistený skutkový stav
veci. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav
nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný
skutkový stav nesprávne aplikoval.37. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku zaoberal otázkou, či žalobcovi patrí dojednaná suma
odplaty za hodinu alebo motohodinu. Odvolací súd pritom vo svojom zrušujúcom uznesení, ktoré v

poradí druhému rozhodnutiu súdu prvej inštancie predchádzalo, vyslovil právny názor, ktorým bol súd
prvej inštancie viazaný, že strany sa dohodli na cene za dielo a to za bager 40 eur/hod. a nákladné auto
20 eur/hod., a že v konaní nebolo preukázané, že by došlo k zmene dohody o cene za dielo. Zároveň
poznamenal, že dohoda o cene diela je základom, z ktorého treba vychádzať, a že žalobca ani nemôže
preukázať počet normohodín, pretože na to nemá vybavenie a počet hodín podľa dohody má preukázať

dohodnutým spôsobom.

38. K postupu súdu prvej inštancie, ktorý ako spornú otázku v konaní riešil, či žalobcovi patrí dojednaná
suma odplaty za hodinu alebo motohodinu odvolací súd uvádza, že pokiaľ prejav vôle nie je celkom
určitý, je potrebné odstrániť neurčitosť výkladom. Ak je však v zmluve obsiahnutá dohoda natoľko
jednoznačná,žejejznenienepripúšťarôznyvýklad,niejedôvod,abysúdvykonaldokazovanienavýklad

prejavu vôle konajúcich osôb. V danom prípade ako už odvolací súd uviedol v zrušujúcom uznesení,
sporové strany sa dohodli na cene za dielo a to za bager 40 eur/hod. a nákladné auto 20 eur/hod. s
tým, že dohoda o cene diela je základom, z ktorého treba vychádzať. V ďalšom konaní potom súd prvej
inštancie vykonal dokazovanie už len listinnými dôkazmi a to saldokontom žalovaného zo dňa 4.6.2019,
resp. zo dňa 4.11.2016 a prázdnym tlačivom záznamu o prevádzke stroja, z ktorých nevyplýva, že by

došlo k zmene dohody o cene za dielo.

39. S poukazom na dôvody uvedené v odsekoch 37. a 38. tohto rozsudku dospel odvolací súd k
záveru, že súd prvej inštancie tým, že vec posudzoval podľa ust. § 264 ods. 1 Obchodného zákonníka

o význame obchodných zvyklostí a § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka o výklade vôle, ktoré na daný
skutkový stav nedopadajú, vec nesprávne právne posúdil. S ohľadom na jednoznačnosť dohody strán
o cene za dielo, v zmysle ktorej bola dojednaná suma odplaty za hodinu, nebolo na mieste, aby súd
prvej inštancie na ňu aplikoval interpretačné pravidlo podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka a
ani ust. § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka. Jednotková cena za práce bagrom bola určená sumou

40 eur/hodina a nákladným autom sumou 20 eur/hodina. Počet odpracovaných hodín žalobca riadne
preukázal záznamami o prevádzke vozidla nákladnej dopravy, preto odvolací súd považoval jeho nárok
za dôvodný.

40. Keďže odvolanie žalobcu bolo dôvodné, nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k neprávnym skutkovým zisteniam a zároveň vec nesprávne právne posúdil, odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 CSP tak, ako je uvedené v I. výroku tohto rozsudku.

41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný,
priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške
trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením.

42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 C.s.p.Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1
C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).