Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. december 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8CoPr/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215204888
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1215204888.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu

JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: H.. Q. W., K.. XX.XX.XXXX, O. Y.R. Z.
XXXX/XX,P.W.,zastúpeného:AdvokátskakanceláriaMihalda,Valach,Kišac,s.r.o.,sosídlomGogoľova
18, Bratislava, IČO: 36 663 051, proti žalovanému: SLOVNAFT, a.s., so sídlom Vlčie hrdlo 1, Bratislava
IČO: 31 322 832, o určenie neplatnosti pracovného pomeru a vyplatenie náhrady mzdy, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 26. novembra 2019, č.k. 12Cpr/1/2015-576,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým (v poradí druhým) rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca
domáhal určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru zo dňa 02.09.2014 a náhrady mzdy a
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, keď dospel k záveru, že žalovaný
so žalobcom skončil pracovný pomer výpoveďou platne.
2. V poradí prvým rozsudkom zo dňa 29.11.2016, č.k. 12Cpr/1/2015-325, prvoinštančný súd podanú
žalobu rovnako ako nedôvodnú zamietol, avšak na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Bratislave

uznesením zo dňa 29. marca 2018 tento rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd
sa stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie v rozsahu, v akom prvoinštančný
súd konštatoval, že výpovedný dôvod je v spornej výpovedi z pracovného pomeru zo dňa 02.09.2014
vymedzený v súlade s ust. § 61 ods. 2 Zákonníka práce dostatočne, že žalobcovi ponúknuté voľné
miesto nemožno považovať za nevhodné pre jeho osobu len z dôvodu horšieho finančného ohodnotenia
a ponuková povinnosť v zmysle Zákonníka práce tak bola riadne splnená a taktiež, že sporná výpoveď
bola riadne prerokovaná s odborovým orgánom, a preto bol splnený aj tento predpoklad platnosti

výpovede. Odvolací súd však považoval za nesprávne a predčasné posúdenie otázky, či sa žalobca
v dôsledku organizačnej zmeny žalovaného stal nadbytočný, resp. či na jeho pracovnú pozíciu bol
prijatý iný zamestnanec s rovnakou pracovnou náplňou ako vykonával on pred organizačnou zmenou
vykonanou žalovaným. Na opätovné posúdenie týchto otázok zameral súd prvej inštancie pozornosť
v konaní po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie, pričom doplnil dokazovanie výsluchom žalobcu,
svedkyne B. Q., ako aj obsahom pracovných náplní ďalších zamestnancov, ktorých pracovné pozície
vznikli organizačnou zmenou - zamestnancov: H.. U. Q., B. P.Y., Q.. Q. O., H.. Q. V., U. H. R. W..

3. Po doplnení dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca pre žalovaného pracoval
na základe pracovnej zmluvy na dobu neurčitú v pracovnej pozícii "špecialista - analytik pre meranie
výkonnosti" na oddelení Plánovanie a optimalizácia útvaru Riadenie dodávateľského reťazca (ďalejlen SCM). Druhom práce v uvedenej pracovnej pozícii podľa pracovnej zmluvy bolo sledovanie a
analýza výkonu celého zásobovacieho reťazca, analýza rozdielu medzi priebežnými a skutočnými
plneniami. Dňa 02.09.2014 bola doručená žalobcovi písomná výpoveď z dôvodu organizačných zmien

podľa § 63 odsek 1 písm. b) Zákonníka práce. Pracovný pomer sa mal touto výpoveďou skončiť ku
dňu 31.12.2014. Rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovaného pod č. 9/2014 s názvom "Zmeny vo
funkčnej organizácii Slovnaft, a.s." zo dňa 25.08.2014 došlo k racionalizačným opatreniam, v rámci
ktorých bolo v tomto rozhodnutí uvedené, že ku dňu 31.08.2014 je zrušená i pracovná pozícia žalobcu.
Na základe organizačnej zmeny generálneho riaditeľa č. 9/2014 došlo na útvare SCM k zrušeniu dvoch

pracovných pozícii k 31.08.2014. Teda boli zrušené dve pracovné pozície nasledovne: Jedna pracovná
pozícia "špecialista - analytik pre meranie výkonnosti" HAY - 15 na útvare 52100 čo bola pracovná
pozícia žalobcu. Ďalej bolo zrušené ďalšie jedno miesto v pracovnej pozícii "referent - optimalizácia
výroby" HAY - 14 na útvare 52100. V rámci tejto organizačnej zmeny došlo zároveň k vytvoreniu troch
pracovných pozícií ku dňu 01.09.2014: jedna pracovná pozícia "SCM - špecialista" HAY 16, na útvare
5200, jedna pracovná pozícia "SCM - špecialista" HAY 16, na útvare 52100 a jedna pracovná pozícia

"SCM - špecialista" HAY 15, na útvare 52100. Tieto pozície v rámci rozhodnutia generálneho riaditeľa
SLOVNAFT, a.s. č. 9/2014 zo dňa 25.08.2014 boli nazvané racionalizačnými opatreniami. Poukázal na
to, že svedkyňa B. Q. uviedla, že u žalovaného bola vykonaná organizačná zmena tým spôsobom, že
boli zrušené niektoré pracovné pozície, ktoré sa týkali priamo i žalobcu, a boli vytvorené následne nové
pracovné pozície s inou agendou činnosti. Tieto novovytvorené pracovné pozície sa zamestnávateľovi

nepodarilo všetky obsadiť, a i z toho dôvodu bol následne "útvar riadenia dodávateľského reťazca"
zrušený ku dňu 31.12.2015. Dovtedy prakticky neboli tieto nové pracovné pozície obsadené. Svedkyňa
uviedla, že vylučuje tú skutočnosť, ktorú tvrdí žalobca, že na pracovnú pozíciu, ktorá bola zrušená
žalobcovi, bol prijatý iný zamestnanec. Potvrdila tiež, že iná organizačná zmena na útvare SCM v
priebehu roku 2014 neprebehla, a že Q. Q. U. S. K. na tento útvar nastúpili v rámci prirodzenej fluktuácie

(odchod do dôchodku), presun v rámci skupiny MOL, do ktorej patrí i žalovaný. Na základe uvedeného
zdôraznil, že na útvar SCM po prijatí rozhodnutia o organizačnej zmene nebol prijatý žiadny nový
zamestnanec, iní zamestnanci prijatí žalovaným na iné útvary vykonávali úplne odlišnú prácu ako
žalobca, zamestnanci Q. Q. U. S. K. nastúpili na útvar SCM k dátumu 01.08.2014, to znamená pred
dátumom organizačnej zmeny a agenda ktorej sa venoval žalobca prestala byť vykonávaná, nakoľko

ju už skupina MOL nepožadovala. Svedeckými výpoveďami svedkov Q. Z., V. Š. U. B. Q. tak mal
preukázané, že žalobca sa stal nadbytočným okrem iného i z dôvodu podstatnej zmeny požiadaviek na
úlohy útvaru SCM zo strany skupiny MOL, čo malo v konečnom dôsledku za následok úplné zrušenie
útvaru SCM k dátumu 31.12.2015. Obsahom pracovných náplní zamestnancov H.. U. Q., P. B., Q..
Q.Y. O., H.. Q. V. U. R. W., ktorých pracovné pozície vznikli organizačnou zmenou, pritom žalovaný

dostatočným spôsobom preukázal aj to, že na pozíciu žalobcu nebol prijatý iný zamestnanec s rovnakou
pracovnou náplňou, akú žalobca vykonával pred organizačnou zmenou. Z rozhodnutia o organizačnej
zmene mal teda nesporne preukázané, že žalobca sa stal pre žalovaného nadbytočným, pričom žalobca
nepreukázal, že by na jeho pracovnú pozíciu bol prijatý iný zamestnanec s rovnakou pracovnou náplňou
ako vykonával on pred organizačnou zmenou vykonanou žalovaným.

4. Na základe uvedeného dospel prvoinštančný súd opätovne k záveru, že žalovaný dostatočným
spôsobom preukázal, že na pozíciu žalobcu nebol prijatý iný zamestnanec s rovnakou pracovnou
náplňou, akú žalobca vykonával pred organizačnou zmenou a na základe rozhodnutia o organizačnej
zmene sa žalobca stal pre žalovaného nadbytočným. Preto, keď žalovaný ako zamestnávateľ splnil aj

svoju ponukovú povinnosť a povinnosť prerokovania výpovede s príslušnou odborovou organizáciou,
žalobu bolo potrebné zamietnuť. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý
rozsudok zmeniť a podanej žalobe vyhovieť. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie mu

nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a to nedostatočným odôvodnením
napadnutéhorozsudku.Zároveňnamietal,žeprvoinštančnýsúddospelnazákladevykonanýchdôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Vady odôvodnenia napadnutého rozsudku vidí žalobca najmä v tom, že súd prvej inštancie v

ňom nedáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej
ochrany. Okrem iného poukázal na to, že súd pri svojom rozhodovaní bez opory v skutkovom aj právnom
stave prijíma svojvoľne vlastné hypotézy (napr. o "hlavnom dôvode neplatnosti" v odseku 18), svojvoľne
dotvára dôkazy, ktoré sú v rozpore s ostatnými dôkazmi v konaní (napr. "agenda, ktorej sa venovalžalobca prestala byť vykonávaná, nakoľko ju už skupina MOL nepožadovala" v odseku 20), rozhodnutie
odôvodňuje aj stavom u zamestnávateľa "k dátumu 31.12.2015" (odsek 22), ktorý z hľadiska pravidiel
formálnej a právnej logiky nemohol mať na platnosť Výpovede zo dňa 02.09.2014 žiadny vplyv. Naviac,

nie je jasné, odkiaľ súd prvej inštancie čerpal takúto informáciu, keďže žiadny dôkaz ju v konaní
nepreukazuje. Namietal tiež sporné skutkové závery opierajúce sa o obsah pracovnej náplne p. K.
a výpoveď svedka H.. Q.Š. Z.. Predovšetkým však opätovne zdôraznil, že sa v súvislosti s prijatím
organizačnej zmeny nestal nadbytočným, nakoľko organizačnou zmenou boli síce k 31.08.2014 na
útvare "Plánovanie a optimalizácia" zrušené dve pôvodné pracovné miesta HAY 15 a HAY 14, avšak

následne k 01.09.2014 boli na tom istom útvare vytvorené dve nové pracovné miesta HAY 16 a HAY
15, t.j. celkový počet zamestnancov útvaru "Plánovanie a optimalizácia" ostal po organizačnej zmene
nezmenený. Vo vzťahu k jeho pracovnej pozícii HAY 15 bolo písomné rozhodnutie o organizačnej zmene
prijaté účelovo len s cieľom podania výpovede jeho osobe bez toho, aby objektívne zanikla potreba
vykonávať jeho prácu a zdôraznil, že v príčinnej súvislosti s touto organizačnou zmenou sa nestal
nadbytočným. K ponuke vhodnej práce namietal, že zo svedeckej výpovede V. Š. jasne vyplynulo,

že žalovaný mu ponúkol primeranú prácu a v rovnakom pracovnom prostredí dokonca v rovnakej
budove na rovnakej chodbe, avšak v jeho pracovnej zmluve bolo dohodnutým miestom výkonu práce
organizačný útvar Plánovanie a optimalizácia a nie budova ani chodba, teda ponuková povinnosť nebola
riadne splnená, nakoľko mu bolo ponúknuté miesto na útvare "52200 Plánovanie dodávok a distribúcie".
Vzhľadom na uvedené žiadal odvolaniu vyhovieť.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Zhrnul stručne doterajší priebeh konania a otázky, ktoré už boli vyriešené. Pokiaľ ide o to,
čo zostalo nevyriešené po zrušení veci odvolacím súdom, poukázal žalovaný na to, že po doplnení
dokazovania po zrušení veci odvolacím súdom bolo preukázané, že na útvar SCM po prijatí rozhodnutia

o Organizačnej zmene nebol prijatý žiadny nový zamestnanec, iní prijatí zamestnanci na iné útvary
vykonávali úplne odlišnú prácu, zamestnanci Q. Q. U. S. K.Ô. nastúpili na útvar SCM k dátumu
01.08.2014, t.j. pred dátumom Organizačnej zmeny a naviac agenda, ktorej sa venoval žalobca, prestala
byť vykonávaná, nakoľko ju už skupina MOL nepožadovala. Zdôraznil, že rozsudok súdu prvého stupňa
spĺňa všetky formálne požiadavky kladené na obsah súdneho rozhodnutia uvedené v ustanovení §

220 C.s.p. Poukázal tiež na to, že pokiaľ ide o samotnú nadbytočnosť žalobcu, jeho pracovná pozícia
bola zrušená bez náhrady, jeho pracovnú agendu nikto neprevzal ani len čiastočne, čo v konaní bolo
aj preukázané, pričom výber nadbytočného zamestnanca patrí výlučne zamestnávateľovi. V priebehu
konania teda preukázal, že žalobca sa stal nadbytočným a že nedošlo k porušeniu ustanovenia § 61
ods. 3 Zákonníka práce, pričom žalobcom toľko spomínaní Q. Q. U. S. K. nastúpili na útvar SCM bez

priamej či nepriamej súvislosti s osobou žalobcu/jeho náplňou práce, resp. organizačnou zmenou dňa
01.08.2014. Odvolanie preto považoval po všetkých stránkach za nedôvodné.

7. Žalobca sa s vyjadrením žalovaného k jeho odvolaniu nestotožnil, pričom uviedol dôvody nesúhlasu
a konkurenčnú argumentáciu, ktorú už prezentoval aj v doterajšom priebehu konania, vrátane zhrnutia

skutkového stavu, ktorý bol preukázaný z vykonaných dôkazov, keď v tejto súvislosti v zásade len
zopakoval a zdôraznil svoje tvrdenia a argumenty aj vo vzťahu k otázke jeho nadbytočnosti uvádzané
v doterajšom priebehu konania.

8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného

odvolania podľa § 380 C.s.p. a po prejednaní veci na odvolacom pojednávaní a najmä po zopakovaní
dokazovania výsluchom svedkov Q. Z. U. B. Q. dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na
zrušenie ani na zmenu napadnutého rozsudku.

9. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné poukázať na to, že vzhľadom na doterajší priebeh

konania, opísaný už vyššie, sa v tomto odvolacom konaní sústredil iba na skutkové a právne otázky
významné na posúdenie otázky nadbytočnosti žalobcu v príčinnej súvislosti s organizačnou zmenou
žalovaného vykonanou rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovaného č. 9/2014 zo dňa 25.08.2014.
Všetky ostatné otázky, teda formálne a obsahové náležitosti výpovede, existencia organizačnej zmeny,
prerokovanie s odborovým orgánom i splnenie ponukovej povinnosti, už totiž boli vyriešené.

10. Súd prvej inštancie sa po zrušení v poradí prvého rozsudku pre účely posúdenia platnosti skončenia
pracovného pomeru žalobcu výpoveďou so zreteľom na posúdenie predpokladu jeho nadbytočnosti v
dôsledku organizačnej zmeny vykonanej rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovaného č. 9/2014 zodňa 25.08.2014 správne sústredil na nedostatky, ktoré mu boli vytknuté odvolacím súdom v zrušujúcom
uznesení. Správne v tomto smere doplnil dokazovanie obsahom pracovných náplní zamestnancov H..
U.Q.,P.B.,Q..Q.O.Ö.,H..Q.V.U.R.W.,prijatýchposkončenípracovnéhopomeružalobcu,výpoveďou

svedkyneB.Q.,pričomsprávnevychádzalajzvýpovedísvedkovQ.Z.I.U.V.Š.azohľadnilajzistenie,že
zamestnanci Q. Q. U. S.na K. nastúpili na útvar SCM k dátumu 01.08.2014, t.j. pred prijatím organizačnej
zmeny.

11. Odvolací súd však dospel k záveru, že žalobca opodstatnene v odvolaní vytkol súdu prvej inštancie,

že sa náležite nevysporiadal s otázkou, že organizačnou zmenou č. 9/2014 zo dňa 25.08.2014 došlo
nielen k zrušeniu viacerých pozícií, vrátane jeho pozície, avšak súčasne aj k vytvoreniu nových pozícií,
vrátanejednejpracovnejpozície"SCM-špecialista"HAY15,naútvare 52100,tedanaútvare,naktorom
bol zaradený aj žalobca. Ak by totiž v prípade predmetnej novovytvorenej pozície išlo o pozíciu obsahovo
a kvalifikačne totožnú s pozíciou, na akej pracoval žalobca, nestal by sa žalobca v príčinnej súvislosti
s organizačnou zmenou nadbytočným a neboli by preto splnené zákonom stanovené predpoklady

platnosti výpovede.

12. Za stavu, keď Q. Q. U. S. K. nastúpili na útvar SCM pred prijatím organizačnej zmeny a
pracovná náplň ostatných novoprijatých zamestnancov bola odlišná od náplne práce žalobcu, boli podľa
odvolacieho súdu pre porovnanie organizačnou zmenou vytvorenej pozície "SCM - špecialista" HAY 15,

na útvare 52100, a pozície žalobcu, kľúčové výpovede svedkov B. Q. U. Q. Z.. Na základe obsahu ich
výpovedí pred súdom prvej inštancie však nebolo možné odstrániť všetky nejasnosti a rozpory týkajúce
sa danej otázky. Svedok Q. Z. totiž vo svojej výpovedi na prvoinštančnom súde opisoval zvýšené
kvalifikačné predpoklady (angličtina, petrochemické vzdelanie), ktoré vzťahoval na pozíciu HAY 16 a
nevyjadril sa výslovne k pozícii "SCM - špecialista" HAY 15. Svedkyňa B. Q.Á. sa vo svojej výpovedi

k vytvorenej pozícii "SCM - špecialista" HAY 15 taktiež podrobnejšie nevyjadrila. Preto odvolací súd
dospel k záveru, že výsluch uvedených dvoch svedkov je nevyhnutné zopakovať v odvolacom konaní.

13. Svedkovia B. Q.D. U. Q. Z. boli odvolacím súdom vypočutí na pojednávaní dňa 07.12.2021.
Svedok Q. Z. vo svojej výpovedi vo vzťahu k pozícii "SCM - špecialista" HAY 15 uviedol, že hoci

pred organizačnou zmenou žalobca predpoklady pre pozíciu HAY 15 spĺňal, po organizačnej zmene
potrebovali kompetencie a popisy pracovných činností upraviť. Zároveň opísal, že v danom čase
dochádzalokzmenevnútornejorganizácievrámciskupinyMOL,prenieslosaviackompetenciinaSPPa
v HAY kategóriách boli preto tiež zmenené požiadavky a kompetencie. Najprv obsadili vytvorené pozície
HAY 17 a HAY 16, avšak HAY 15 sa im nepodarilo obsadiť. Na otázku žalobcu tiež uviedol, že pred

organizačnou zmenou žalobca spĺňal predpoklady pre svoju pozíciu HAY 154, avšak po organizačnej
zmene potrebovali upraviť kompetencie aj popisy pracovných činností, pretože na SPP v rámci skupiny
MOL prešlo viac kompetencií. Pokiaľ ide o pozíciu HAY 15 po organizačnej zmene, bol tam nový popis
pracovnej činnosti, bolo okrem angličtiny potrebných viac vedomostí o petrochemickom priemysle a
bola potrebná aj znalosť petrochemických procesov. Svedkyňa B. Q. vo výpovedi uviedla, že žiadne

z nových pozícii sa nepodarilo obsadiť, pričom požiadavka na ich vytvorenie im prišla z oddelenia
biznisu. K zmenám v požiadavkách na pozície HAY 15 pred organizačnou zmenou a po nej uviedla, že
po organizačnej zmene sa síce všetky tieto pozície volali SCM špecialista, avšak náplň vždy súvisela
s konkrétnou agendou, teda názov bol síce rovnaký, ale náplň bola odlišná. Potvrdila, že základné
požiadavky na pozíciu HAY 15 sa nemenili, avšak tiež uviedla, že žalobcovi bolo ponúknuté také miesto,

ktoré bolo pre neho vzhľadom na vzdelanie, kvalifikáciu, skúsenosti a ďalšie vlastnosti najvhodnejšie.

14. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že z výpovedí uvedených svedkov vyplýva, že
napriek tomu, že organizačnou zmenou vytvorená pozícia "SCM - špecialista" HAY 15 sa na prvý pohľad
môže javiť ako pozícia totožná so zrušenou pozíciou žalobcu, nepotvrdila sa argumentácia žalobcu, že

by išlo o totožnú prácu s rovnakými požiadavkami na schopnosti, skúsenosti a kvalifikáciu, teda, že by u
žalovaného aj po organizačnej zmene existovala potreba výkonu tej istej práce, akú vykonával žalobca,
keď v skutočnosti sa obsahovo a z hľadiska kvalifikácie a požiadaviek dané dve pozície nezhodovali.
Výpovede oboch svedkov potvrdili, že v súvislosti s novým usporiadaním jednotlivých súčastí skupiny
MOL, do ktorej patrí aj žalovaný, vznikla v dôsledku prevzatia viacerých nových kompetencií SPP

v rámci skupiny potreba zmeny požiadaviek na jednotlivé pozície zamestnancov a s tým spojených
kvalifikačných predpokladov na nové pozície, vrátane pozícii vytvorených organizačnou zmenou č.
9/2014, k čomu došlo práve v súvislosti s predmetnou organizačnou zmenou. Vytvorenie pozície "SCM
- špecialista" HAY 15 s iným obsahom no najmä špecifickými požiadavkami na výkon pozície, nežbola zrušená pozícia žalobcu, potom za tohto stavu nemá za následok, že by aj po prijatí danej
organizačnej zmeny naďalej pretrvala potreba výkonu práce žalobcu, čo má za následok, že žalobca
sa v dôsledku organizačnej zmeny skutočne stal nadbytočným; a preto neobstojí ani jeho podrobná

argumentácia, podľa ktorej práve vytvorenie pozície SCM - špecialista" HAY 15 preukazuje chýbajúci
znak nadbytočnosti, nevyhnutný pre platnosť spornej výpovede z pracovného pomeru.

15. Nedôvodne žalobca v odvolaní namieta, že v jeho prípade nebola náležite splnená ponuková
povinnosťzdôvodu,ženemalvpracovnejzmluveuvedenéakomiestovýkonuprácechodbuamiestnosť

ale útvar 52100, avšak ponúknutá mu v rozpore s obsahom pracovnej zmluvy bola pozícia na útvare
52200. Miestom výkonu práce totiž treba rozumieť určité miesto z polohopisného hľadiska, čo v prípade
oboch útvarov nepochybne bolo totožné, keď dokonca mali kancelárie v tej istej budove a na tej istej
chodbe (čo žalobca nepopiera). Odhliadnuc od uvedeného však odvolací súd poukazuje na to, že
žalobca v konaní na súde prvej inštancie pôvodne vo vzťahu k ponukovej túto vadu namietal, keď
namietal odlišné platové náležitosti, s čím sa súd prvej inštancie i odvolací súd už vysporiadal.

16. Pokiaľ žalobca súdu prvej inštancie vytýka nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku,
jeho výhrady treba považovať za čiastočne opodstatnené, a to najmä z dôvodu, že prvoinštančný
súd sa pre účely posúdenia nadbytočnosti žalobcu vôbec nezaoberal novovytvorenou pozíciou SCM
- špecialista" HAY 15. Danou otázkou sa však už dôsledne zaoberal odvolací súd, a preto uvedené

nedostatky treba považovať za odstránené v odvolacom konaní. Je tiež pravdou, že súd prvej inštancie
sa nezaoberal vyčerpávajúco všetkými tvrdeniami a rozsiahlou argumentáciou žalobcu, ktorú v priebehu
konania písomne alebo ústne predniesol. Odvolací súd však dospel k záveru, že vzhľadom na to, že
žalobcovi bolo poskytnuté dostatočné vysvetlenie všetkých relevantných úvah ohľadne otázok, ktorých
posúdenie má význam z hľadiska platnosti výpovede, nedošlo (v konečnom dôsledku) k porušeniu jeho

práva na spravodlivý proces.

17. Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta svojvoľný skutkový záver súdu prvej inštancie o tom, že agenda,
ktorej sa venoval žalobca, prestala byť vykonávaná, nakoľko ju už skupina MOL nepožadovala, a to z
hľadiska absencie opory pre takýto záver vo vykonanom dokazovaní a súčasne z hľadiska jeho významu

pre rozhodnutie, keď k tomuto stavu malo dôjsť až k 31.12.2015, odvolací súd jeho námietky považuje
za opodstatnené, avšak z hľadiska vecnej správnosti napadnutého rozsudku bez právneho významu.
Pre posúdenie platnosti spornej výpovede z pracovného pomeru zo dňa 02.09.2014 totiž skutočne, ako
správne namieta žalobca, nemôžu mať význam okolnosti, ktoré nastali až ku dňu 31.12.2015. Uvedené
však nič nemení na tom, že skutkové okolnosti, z ktorých vyplýva nadbytočnosť žalobcu, boli v konaní

riadne preukázané a za tohto stavu nemali predmetné závery súdu prvej inštancie žiadny význam z
hľadiska správnosti rozhodnutia o zamietnutí žaloby.

18. Napokon, v nadväznosti na ďalšiu argumentáciu žalobcu v odvolacom konaní považuje odvolací
súd za potrebné pre úplnosť poznamenať, že vzhľadom na zmenené požiadavky na jednotlivé vytvorené

pozície zamestnancov, vrátane pozície "SCM - špecialista" HAY 15, neprichádzalo do úvahy splnenie
ponukovej povinnosti žalovaným v podobe tejto pozície, a preto ani táto jeho argumentácia nemôže
obstáť.

19. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že závery súdu prvej inštancie, podľa ktorých

v danom prípade nedošlo k prijatiu nového zamestnanca na miesto obsadené pôvodne žalobcom a v
konaní bola okrem splnenia ostatných predpokladov platnosti výpovede preukázaná aj nadbytočnosť
žalobcu v dôsledku organizačnej zmeny č. 9/2014, je nevyhnutné, a to aj na základe výsledkov
doplneného dokazovania, považovať za správne a správne potom prvoinštančný súd uzavrel, že v
danom spore bolo preukázanie všetkých predpokladov platnosti výpovede, a teda podanú žalobu je

potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.

20. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne
správny potvrdil.

21. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1 C.s.p., avšak žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď mu v odvolacom
konaní žiadne nevznikli, ani ich priznať nežiadal.22. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).