Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. október 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoPr/5/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3519201707
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3519201707.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudcov
Mgr. Stanislavy Kollárovej a Mgr. Marka Anovčina v spore žalobcu F.. O. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Q., N. XXX/XX, zastúpeného Mgr. et. Mgr. Liviou Šouc Kosťovou, advokátkou, so sídlom Žiar nad
Hronom, Pod Donátom 5, proti žalovanému Správa ciest Trenčianskeho samosprávneho kraja, IČO: 37
915 568, so sídlom Trenčín, Brnianska 3, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Doktor,

s.r.o., so sídlom Trenčín, Legionárska 7735/31B, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru
a zaplatenie náhrady mzdy, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom zo dňa 13. mája 2021, č. k. 10Cpr/24/2019-260 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o trovách konania z r u š u
j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie schválil zmier strán sporu, na základe ktorého uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 25.200,- eur brutto do 31.07.2021 z titulu
pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom
zo dňa 15.12.2014. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi
trovy konania vo výške 100 %. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby
súd určil, že skončenie pracovného pomeru žalobcu okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa

24.04.2019, ktoré bolo dané podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce žalovaným, je neplatné a
zaviazal žalovaného ako zamestnávateľa doplatiť náhradu mzdy vo výške 36.188,26 eur. Strany sporu
pred otvorením pojednávania zhodne navrhli, aby súd schválil zmier nasledovného znenia: „Žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi 25.200,- eur brutto do 31.07.2021 z titulu pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi
žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom zo dňa 15.12.2014.“ Na základe tejto
dohody strany sporu vyhlásili, že sú medzi nimi vysporiadané všetky práva a povinnosti týkajúce sa

pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom
zo dňa 15.12.2014 a nároky s ňou súvisiace s tým, že žalovaný uhradí trovy konania v rozsahu 600,-
eur bez DPH, pričom žalobca si nebude uplatňovať vyššie trovy konania. Na základe vykonaného
dokazovania súd dospel k záveru, že návrh zmieru, ktorý uviedli strany sporu, je v súlade s § 148 ods.
1, 2 CSP, § 32, § 43 ods. 1 Zákonníka práce. O trovách konania rozhodol podľas § 255 ods. 1 CSP
tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, pričom výška trov bola medzi

stranami sporu vzájomne odsúhlasená.

2. Proti tomuto uzneseniu, a to jeho výroku, týkajúceho sa náhrady trov konania, podal v zákonnej
lehote odvolanie žalovaný. Poukázal na to, že zmier predstavuje vo všeobecnosti dohodu strán sporu o
vysporiadaní vzájomne sporných skutočností a o vysporiadaní vzájomných nárokov, práv a povinností,
a teda svojím obsahom ide o dispozitívny úkon strán sporu. Vzhľadom k tomu, že obsah zmieru je

dispozitívny úkon strán sporu, súd vo výrokovej časti uznesenia vždy reflektuje dohodu strán sporu.
Poukázal na to, že výrok o trovách konania uvedený v napadnutom uznesení nereflektuje dohodu stránsporu, nakoľko strany sporu sa dohodli (ako to vyplýva zo zápisnice), že žalovaný je povinný nahradiť
žalobcovi trovy konania v rozsahu 600,- eur bez DPH, a teda formulácia náhrady trov konania uvedená v
napadnutom uznesení, na základe ktorej je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania v rozsahu

100 %, nie je vhodná, nakoľko nereflektuje dohodu strán sporu, navyše môže byť zavádzajúca, nakoľko
u žalobcu môže evokovať, že má nárok náhrady trov konania v rozsahu 100 %. Uvedená formulácia
je rovnako nesprávne použitá a v samotnej zápisnici, v časti o vyhlásení uznesenia, hoci z priebehu
konania a samotnej zápisnice vyplynulo, že dohoda v časti o náhrade trov konania je vo výške 600,-
eur bez DPH, pričom vyššie trovy žalobca požadovať nemôže. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie v

časti o náhrade trov konania zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania
vo výške 600,- eur bez DPH.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaným podané odvolanie
smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Mal za to, že podané odvolanie
je zmätočné, neurčité a podané v rozpore s elementárnou logikou. Poukázal na celé znenie obsahu

predmetného uznesenia, v zmysle ktorého bol medzi ním, jeho právnym zástupcom, žalovaným, ako aj
právnym zástupcom žalovaného dohodnutý za súčinnosti súdu v rámci prebiehajúceho zmierovacieho
konania súdny zmier a nie je mu zrejmé, z akého dôvodu žalovaný v súčasnosti predmetné odporuje
podaným odvolaním. Poukázal na zápisnicu z pojednávania zo dňa 13.05.2021, z ktorej vyplýva, že
predmetný súdny zmier bol schválený vo výroku II. v nasledovnom znení: „Žalovaný je povinný nahradiť

žalobcovi trovy konania vo výške 100 %“, a teda nie je pravdou, že by predmetný výrok nereflektoval
uzatvorený súdny zmier. Ďalej poukázal na to, že ust. § 357 CSP nepripúšťa podanie odvolania voči
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým dôjde k schváleniu súdneho zmieru. Uplatnil si náhradu trov
odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1, § 359 CSP), proti rozhodnutiu, voči ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 357 písm. m/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo

výroku o trovách konania je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

5. Podľa § 389 ods.1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

6. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

7. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

8. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením

základného práva strany sporu na spravodlivý proces. Aj rozhodnutie formou uznesenia (aj keď nejde
o rozhodnutie, ktorým sa celkom vyhovuje návrhu, ktorému nikto neodporoval alebo o uznesenie, ktoré
sa týka vedenia konania) musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť
rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia
súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami strany. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia

musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť
v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným
dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal.9. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania žalovaného dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o trovách konania vykazuje vady
v zmysle § 389 písm. b) CSP, a teda, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné.

V tomto smere odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie zaťažil napadnuté rozhodnutie
vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, keď v odôvodnení rozhodnutia nijakým spôsobom
nezdôvodnil, z akého dôvodu rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 13.05.2021
vyplýva, že strany sporu zhodne navrhli, aby súd schválil zmier nasledovného znenia: „Žalovaný je

povinný zaplatiť žalobcovi 25.200,- eur brutto do 31.07.2021 z titulu pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi
žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom zo dňa 15.12.2014. Na základe tejto
dohody strany sporu vyhlasujú, že sú medzi nimi vysporiadané všetky práva a povinnosti týkajúce sa
pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom
zo dňa 15.12.2014 a nároky s ňou súvisiace s tým, že žalovaný uhradí trovy konania v rozsahu 600,-
eur bez DPH, pričom žalobca si nebude uplatňovať vyššie trovy konania.“ Následne strany sporu a ich

právnizástupcoviadohoduouzavretísúdnehozmierupodpísali.Zobsahuvyššieuvedenejdohodystrán
sporu podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne vyplýva, že súčasťou dohody sporových strán o
vysporiadaní práv a povinností bola aj dohoda o trovách konania, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal
zaplatiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 600,- eur bez DPH. Táto skutočnosť nepochybne vyplýva
aj zo zvukového záznamu o priebehu konania pred súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie preto

nesprávne postupoval, keď nepremietol dohodu o trovách konania do rozhodnutia o schválení súdneho
zmieru a nesprávne v napadnutom uznesení výrok o trovách konania formuloval tak, že je samostatným
výrokom a nie je súčasťou dohody o uzavretom zmieri medzi žalobcom a žalovaným, pričom svoje
rozhodnutie o trovách konania ani náležite nezdôvodnil.

10. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vykazuje nedostatky spočívajúce v jeho nepreskúmateľnosti, preto odvolací súd postupom
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie v
napadnutej časti vo výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vec opätovne právne posúdi v zmysle horeuvedených intencií,
pričom je vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu viazaný (§ 391 ods. 2, 3 CSP).

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).