Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. február 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 18C/76/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212206874
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Staněk

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1212206874.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľov: 1. I. X., nar. XX.XX.XXXX, Y.Č. XXXX, E. C., Č.

O., 2. X. X., nar. XX.XX.XXXX, Y. XXXX, E. C., Č. O., 3. C. X., nar. XX.XX.XXXX, Na G. XX-XX, E. C., Č.
O., 4. Ing. I. G., nar. XX.XX.XXXX, D. XX, M., Č. O., všetci zastúpení advokátom JUDr. Andrejom Garom,
Prievozská 2/B, Apollo Business Center, blok B, Bratislava, proti odporcom: 1. I. N., nar. XX.XX.XXXX, D.
X. Č.. XX, J., zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Gabriel Almáši, spol. s r.o., Niťová 3,
Bratislava, 2. KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, Štefanovičova
4, Bratislava, o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade 100.000,- eur do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť
druhého odporcu.

Odporca v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade 80.000,- eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Odporca v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi v 3. rade 5.000,- eur do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.

Odporcav1.radeje povinný zaplatiťnavrhovateľoviv4.rade15.000,-eurdo3dníodprávoplatnosti
rozsudku.

Súd konanie v časti eventuálneho návrhu z a s t a v u j e.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

O trovách konania súd r o z h o d n e po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa návrhom doručeným súdu dňa 04.04.2012 domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by
súd zaviazal odporcu v 1. rade, spolu s odporcom v 2. rade, aby zaplatili navrhovateľom v 1. a 2. rade
sumu 332.144,- EUR titulom náhrady za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do práva na ochranu
osobnosti nebohej I. X.. Ďalej sa navrhovatelia v 1. a 2. rade domáhali od odporcu v 1. rade náhrady
nemajetkovej ujmy v sume 100.000,- EUR, ktorá im bola spôsobená odporcom v 1. rade. Navrhovateľ v

3.radesadomáhalododporcuv1.radenáhradynemajetkovejujmyvsume5.000,-EURanavrhovateľv
4.radesadomáhalododporcuv1.radezaplatenianemajetkovejujmyvsume20.000,-EUR.Preprípad,
ak by sa vykonaným dokazovaním zistilo, že k uzatvoreniu poistnej zmluvy v zmysle zák. č. 381/2001 Z.
z. medzi vlastníkom motocykla KTM a odporcom v 2. rade došlo až po nehode, pri ktorej nebohá JitkaZávadová utrpela smrteľné zranenia žiadal navrhovateľ, aby súd eventuálne zaviazal odprocu v 1. rade,
spolu s pôvodným odporcom v 3. rade, ktorým bola Slovenská kancelária poisťovateľov, aby zaplatili
navrhovateľom v 1. a 2. rade sumu 332.144,- EUR titulom náhrady za nemajetkovú ujmu spôsobenú

zásahom do práva na ochranu osobnosti nebohej I. X.. Ďalej sa navrhovatelia v 1. a 2. rade domáhali
od odporcu v 1. rade náhrady nemajetkovej ujmy v sume 100.000,- EUR, ktorá im bola spôsobená
odporcom v 1. rade. Navrhovateľ v 3. rade sa domáhal od odporcu v 1. rade náhrady nemajetkovej ujmy
v sume 5.000,- EUR a navrhovateľ v 4. rade sa domáhal od odporcu v 1. rade zaplatenia nemajetkovej
ujmy v sume 20.000,- EUR.

Navrhovatelia v návrhu na začatie konania uviedli, že dňa 04.04.2009 došlo k úmrtiu Bc. I. X.. K jej
úmrtiu došlo tak, že odporca v 1. rade jej ako vodič motocykla KTM 1190RC 8, EČV: J.-XXXAP, počas
prechádzania cez priechod pre chodcov nedal prednosť a v rýchlosti 69 až 77 km/h do nej narazil
prednoučasťoumotocykla,čímporušilustanovenia§4ods.1písm.c),f)aods.4zák.č.8/2009ocestnej
premávke a to závažnejším spôsobom konania v zmysle § 137 ods. 2 písm. c) uvedeného zákona. V

dôsledku tejto zrážky nebohú I. X. odhodilo dopredu v ľavom jazdnom pruhu, pričom utrpela otvorenú
zlomeninu lebečnej kosti s krvácaním do lebečnej dutiny, krvácanie do brušnej dutiny, pohmoždenie
hrudníkasvnútornýmkrvácanímaďalšiezranenia,ktorýmnáslednepoprevozedonemocnicepodľahla.
Spolu s nebohou I. X. prechádzal cez priechod pre chodcov aj jej kamarát p. W. D., ktorý pri zrážke
utrpel ľahšie zranenia. Odporca v 1. rade pritom vôbec nereagoval na skutočnosť, že vodič vozidla

Škoda Octavia EČV: K.-XXXBA jazdiaci v pravom jazdnom pruhu zastavil pred priechodom pre chodcov,
aby chodcom umožnil prejsť cez cestu a ďalšie tri osobné vozidlá zastavili, resp. spomalili za vozidlom
Škoda Octavia, EČV: K.-XXXBA. V trestnom konaní bol odporca v 1. rade uznaný za vinného z prečinu
usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Navrhovatelia aktívnu legitimáciu
pre uplatnenie nárokov na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnili tým, že odporca v 1. rade im svojim

protiprávnym konaním spôsobil nemajetkovú ujmu, pričom navrhovatelia v 1. a 2. rade sa ako rodičia
nebohej Bc. I. X. domáhajú aj náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá bola spôsobená ich dcére. Pasívnu
legitimáciu odporcu v 1. rade navrhovatelia odvodzovali od skutočnosti, že to bol práve odporca v 1.
rade, kto svojim protiprávnym konaním zasiahol do ich osobnostných práv, ako aj do osobnostných práv
nebohej Bc. I. X.. Navrhovateľ vo svojom návrhu na začatie konania ďalej uviedol, že v Občianskom

zákonníku nie je pojem škoda, resp. skutočná škoda vymedzený. Občiansky zákonník pripúšťa náhradu
nemajetkovej škody pri škode na zdraví a to v podobe bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia
v zmysle osobitného predpisu a preto je možné obdobným spôsobom postupovať aj pri posudzovaní
imateriálnej škody na zdraví spôsobenej neoprávneným zásahom do osobnostného práva - práva na
život. Na základe uvedeného tak navrhovatelia dospeli k názoru, že škodou ako takou v zmysle § 442

ods.1Občianskehozákonníkaniejelenškodavjejmateriálnompoňatí,aleajimateriálnaujmavzniknutá
na telesnej a duševnej integrite poškodenej osoby. Navrhovatelia tak dospeli k názoru, že nároku na
imateriálnu ujmu sa navrhovatelia môžu domáhať aj proti poisťovni - žalovanému v 2. rade, s ktorým mal
vlastník vozidla uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti v zmysle zák. č. 381/2001 Z.z.

K zásahu do osobnostných práv nebohej I. X. navrhovatelia uviedli, že Bc. I. X. sa narodila vo E. C. dňa
08.05.1985 ako druhorodené dieťa navrhovateľov v 1. a 2. rade. Vyrastala spolu so starším bratom -
navrhovateľom v 3. rade, s ktorým mala veľmi dobrý a blízky súrodenecký vzťah. Nebohá I. X. mala v
čase úmrtia iba 23 rokov a celý život mala ešte pred sebou. plánovala svadbu so svojim snúbencom
- navrhovateľom v 4. rade a tešili sa na spoločný život. Nebohá Bc. I. X. bola veľmi aktívny a tvorivý

človek, pohybovo a umelecky nadaná. Už v predškolskom veku navštevovala balet, neskôr niekoľko
rokov jazdila na koňoch a nakoniec sa začala venovať bojovým športom ako aikido a shinbudo. V týchto
športoch dosiahla mnoho úspechov a medailových umiestnení aj na medzinárodných súťažiach. Na jej
pamiatku boli po nej pomenované medzinárodné zápasy shinbudo v Srbsku v roku 2009. Okrem toho
hrala na gitaru, venovala sa maľovaniu a bola vášnivou čitateľkou. Počas štúdia na strednej a vysokej

škole dosahovala výborné študijné výsledky. Navštevovala Strednú elektrotechnickú školu v meste
Rožnov pod Radhoštěm a po ukončení štúdia na strednej škole pokračovala v štúdiu na vysokej škole -
České vysoké učení technické (ČVÚT), kde získala titul bakalára. V čase úmrtia jej zostávali už iba dva
mesiace do odovzdania diplomovej práce, po obhájení ktorej by získala titul magistra v odbore výpočtový
technik. Vzhľadom na jej cieľavedomosť, pracovitosť, dovtedajšie študijné výsledky a inteligenciu by

vysokoškolské štúdium nepochybne úspešne skončila. Navrhovatelia taktiež uviedli, že Bc. I. X. bola
dobrosrdečný a láskavý človek, vzorná a milujúca dcéra, sestra a snúbenica. Tešila sa zo života a
plánovala si svoju budúcnosť spolu s navrhovateľom v 4. rade. Vždy bola ku všetkým slušná, pozorná,
milá a zmyslom jej života bola predovšetkým rodina, snúbenec a blízki priatelia. Zakladala si na dobrýchmedziľudských vzťahoch, bola poctivá a vždy keď mohla pomohla každému, kto pomoc potreboval.
Nebohá Bc. I. X. bola veľmi komunikatívna a spoločenská, mala veľa kamarátov, rada navštevovala
svojich starých rodičov, ktorým zároveň ochotne pomáhala. Bola veľmi skromná a zodpovedná. Popri

štúdiu si pravidelne privyrábala rôznymi brigádami, aby nezaťažovala rodinný rozpočet. Po ukončení
vysokoškolského štúdia sa chcela naplno venovať svojej profesii a popri tom si založiť rodinu, čo však
už bohužiaľ nebolo možné, keďže odporca v 1. rade jej svojim protiprávnym konaním spôsobil smrť.
Navrhovatelia sú presvedčení, že jediným možným prostriedkom aspoň čiastočného zmiernenia tejto
absolútnej ujmy je poskytnutie primeraného finančného zadosťučinenia. Jedine takýmto spôsobom je

podľa ich názoru možné aspoň čiastočne zmierniť nepriaznivé následky neoprávneného zásahu do
osobnostných práv nebohej. Ospravedlnenie zo strany odporcu by bolo nepostačujúce vzhľadom k
závažnosti spôsobenej ujmy a tiež aj s ohľadom na čas, ktorý od predmetnej dopravnej nehody uplynul.
Počas tohto času odporca v 1. rade neprejavil skutočnú ľútosť nad spôsobenými následkami a naopak
sa neustále snaží vyhnúť dôsledkom plynúcim mu z jeho zodpovednosti za neoprávnený zásah do
osobnostných práv navrhovateľov a nebohej Bc. I. X.. Navrhovatelia sú si vedomí skutočnosti, že presný

finančný ekvivalent za ľudský život nie je možné určiť. Avšak s prihliadnutím na závažnosť ujmy, ktorá
vznikla u ich najbližšieho príbuzného a s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo,
súnavrhovateliatohonázoru,žeprimeranýmfinančnýmzadosťučinenímanáhradounemajetkovejujmy,
ktorá vznikla nebohej Bc. I. X., by bola peňažná suma vo výške 332.144,- EUR.

K zásahu do osobnostných práv samotných navrhovateľov navrhovatelia uviedli, že navrhovatelia v 1.
a 2. rade mali ako rodičia s nebohou krásny vzťah. Výborne si rozumeli a nemali medzi sebou žiadne
problémy. Napriek tomu, že už mala 23 rokov, veľa vlastných aktivít a snúbenca, vždy si našla pre
rodičov dostatok času a ako kompletná rodina trávili spolu všetky sviatky, spoločne jazdili na bicykloch,
chodievali do hôr, na rôzne koncerty, výstavy, plávať a pod a to spoločne s navrhovateľom v 4. rade,

ktorý do ich rodiny okamžite zapadol a s ktorým sú doposiaľ v pomerne častom kontakte prostredníctvom
mobilných telefónov a e-mailovej komunikácie, pričom sa niekoľkokrát ročne osobne stretávajú. Nebohá
I. bola spolu s navrhovateľom v 3. rade pre navrhovateľov v 1. a 2. rade najväčším darom akého sa im
dostalo, bola ich radosťou a nádejou do budúcnosti. Tešili sa, že naplní svoj partnerský vzťah a plány s
navrhovateľom v 4. rade. Verili, že v nej nájdu oporu a radosť v starobe. Všetko nasvedčovalo, že tomu

tak bude, avšak ich plány a nádeje zmaril svojim protiprávnym konaním odporca v 1. rade, ktorý ich
jedinú dcéru usmrtil svojou bezohľadnou jazdou. Strata dcéry, sestry a snúbenice je pre navrhovateľov
ranou, ktorá sa nedá zaceliť. Okrem traumy, ktorú utrpeli jej stratou je pre nich skľučujúca aj skutočnosť,
akým spôsobom došlo k úmrtiu ich milovanej osoby a ako bola predmetná dopravná nehoda následne
vyšetrovaná v rámci súvisiaceho trestného konania. Navrhovateľ v 3. rade vnímal svoju nebohú sestru

Jitkupocelýsvojživotakoveľkúoporuablízkehočloveka,sktorýmsamoholrozprávaťočomkoľvek.Ich
súrodenecký vzťah bol ukážkový, vždy si navzájom pomáhali, podržali sa keď to potrebovali a mohli sa
jeden na druhého spoľahnúť. Do doby než obaja začali študovať na rôznych vysokých školách vyrastali
v spoločnej izbe, mali veľa spoločných záujmov, navštevovali spolu detské tábory, veľmi im na sebe
záležalo. Z každého výletu priniesla nebohá Jitka svojmu bratovi drobné predmety do jeho zbierok.

NeboháI.navrhovateľovi v3.radeveľmichýbavjehokaždodennomživote.Stratilvnejoporuanajlepšiu
kamarátku, ktorou mu vždy bola a s jej zbytočnou smrťou sa nedokáže vyrovnať. Navrhovateľ v 4. rade
sa s nebohou Bc. I. X. zoznámil počas tréningov bojových umení. V decembri 2006 nadviazali partnerský
vzťah a od tej doby až do júna 2008 spolu bývali na internáte Strahov v Prahe. od septembra 2008 spolu
žili v prenajatom byte na Molákovej ulici v Prahe. Navrhovateľ v 4. rade vnímal nebohú Bc. I. X. ako

neobyčajne ľudského človeka.

Odporca v 1. rade s návrhom navrhovateľov nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Odporca v 1. rade
prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že je pravdou, že sa dopustil trestného činu, ktorý
bol opísaný v návrhu a za spáchanie tohto skutku bol právoplatne odsúdený. Svoj skutok veľmi ľutuje a

chápe bolesť, ktorú prežíva rodina zosnulej Jitky Závadovej. Z právneho hľadiska však považuje návrh
za neodôvodnený a bezpredmetný. Odporca vo svojom vyjadrení sa k návrhu spochybnil existenciu
aktívnej legitimácie navrhovateľov v 3. a 4. rade, ktorá nebola podľa jeho názoru žiadnym spôsobom
zdôvodnená. Odporca v 1. rade sa domnieval, že navrhovatelia nie sú oprávnení uplatňovať nároky
vzniknuté zásahom do osobnostných práv I. X.. Podľa odporcu je subjektívne osobnostné právo právom

neoddeliteľným od osobnosti fyzickej osoby, toto právo trvá po celú dobu jej života, ako právo rýdzo
osobnej povahy a jeho ochrany sa nemôže domáhať nikto iný, ako sama dotknutá konkrétna osoba,
voči osobnosti ktorej neoprávnený zásah smeroval. Právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby ako
právo nemajetkové zaniká jej smrťou, neprechádza na dedičov a nestáva sa predmetom dedenia.Z tohto dôvodu je podľa odporcu v 1. rade vylúčené, aby súd priznal zadosťučinenie v peniazoch
namiesto dotknutej fyzickej osoby tretiemu subjektu. Právo na ochranu života, ako súčasti jednotného
osobnostného práva, neoddeliteľne spojeného s osobnosťou fyzickej osoby Bc. Jitky Závadovej, zaniklo

jej smrťou, pričom tento zánik je totožný s okamihom zásahu. Napriek tomu, že išlo o zásah jednoznačne
neoprávnený a protiprávny, jeho okamihom - smrťou zaniklo právo I. X., domáhať sa ochrany v zmysle §
13 Občianskeho zákonníka. Odporca v 1. rade mal za to, že poskytnutím nemajetkovej ujmy v peniazoch
niekomu inému by stratilo nielen svoju satisfakčnú funkciu, ktorým má byť zmiernenie majetkovej
ujmy zomrelej fyzickej osoby, ale vzhľadom na totožnosť zásahu s následkom, by nadobudlo výlučne

majetkový charakter.

Odporca v 2. rade s návrhom navrhovateľa taktiež nesúhlasil a žiadal ho voči svojej osobe zamietnuť.
Odporca v 2. rade vo svojom vyjadrení sa k návrhu uviedol, že Občiansky zákonník, ako aj právna teória
od seba striktne odlišujú právo na ochranu osobnosti a s ním spojené právo na náhradu nemajetkovej
ujmy podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka a právo na náhradu škody v zmysle § 415 - § 450

Občianskeho zákonníka. Odlišnosť uvedených dvoch inštitútov potvrdzuje podľa odporcu v 2. rade aj
samotné znenie § 16 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak niekto neoprávneným zásahom do
práva na ochranu osobnosti spôsobí inému škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona
o zodpovednosti za škodu. Uvedeným ustanovením Občiansky zákonník pripúšťa kumuláciu nároku
na nemajetkovú ujmu a nároku na náhradu škody, čím zdôrazňuje ich odlišnosť. Odporca v 2. rade

taktiež uviedol, že súčasná právna teória označuje neoprávnený zásah do zdravia fyzickej osoby v
rámci ochrany osobnosti pojmom "nemajetková ujma". Pod uvedeným pojmom však nemožno rozumieť
škodu na zdraví, ktorá je pojmovo samostatná a systematicky aj legislatívno - technicky odlišne
upravená. nemajetková ujma vzniká v dôsledku porušenia právnej povinnosti v inej než majetkovej
sfére fyzickej osoby. Pôvodca neoprávneného zásahu do takéhoto vzťahu sa označuje za "ohroziteľa",

resp. "porušiteľa práva, nikdy však nie ako "škodca". Fyzická osoba, do ktorej osobnostnej sféry bolo
zasiahnuté sa nikdy neoznačuje ako poškodený. Obsah nemajetkovej ujmy nie je právnym poriadkom
striktne vymedzený, z povahy tohto práva však vyplýva, že tento obsah musí byť iný než majetkový.
Zatiaľ čo zodpovednosť za škodu je založená na princípe prezumovaného zavinenia a subjektívnej
zodpovednosti, v prípade nemajetkovej ujmy sa jedná výlučne o objektívnu zodpovednosť. Odporca

v 2. rade ďalej poukázal na ďalšie rozdiely v právnej úprave náhrady škody a náhrady nemajetkovej
ujmy spôsobenej zásahom do práva na ochranu osobnosti. Odporca v 2. rade taktiež nesúhlasí s
extenzívnym výkladom ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a Zák. č. 381/2001 Z.z. Citované zákonné
ustanovenie vymedzuje rozsah poistného krytia a to tým spôsobom, že poistenie zodpovednosti sa
vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného

v poistnej zmluve. Už z tohto zákonného ustanovenia je podľa odporcu zrejmé, že poistenie sa týka
zodpovednosti za škodu a nie zodpovednosti za nemajetkovú ujmu, pričom konkrétny rozsah poistenia
vymedzuje § 4 ods. 1 citovaného zákona. Povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu
je tak krytá výlučne škoda a nie nemajetková ujma. Keďže podľa odporcu v 2. rade nie je možné
stotožniť právo na náhradu škody a právo na náhradu nemajetkovej ujmy, nie je možné ani subsumovať

nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniknutý z dôvodu neoprávneného zásahu do tzv.
osobnostných práv pod pojem škoda na zdraví uvedený v § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z.
Uvedené subsumovanie sa nedá zdôvodniť ani eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia.
Povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu je tak podľa odporcu v 2. rade krytá výlučne
škoda a nie nemajetková ujma.

Písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 14.06.2012 vzali navrhovatelia späť svoj návrh voči
odporcovi v 3. rade. Súd následne na základe uvedeného čiastočného späťvzatia návrhu navrhovateľom
uznesením č. k. 18C/76/2012-93 zo dňa 14.11.2012 konanie voči odporcovi v 3. rade zastavil.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 1.1.2013, pričom súd pôvodne žalovanému odporcovi v 3. rade

náhradu trov konania nepriznal.

Pôvodný odporca v 3. rade, ktorým bola spoločnosť Slovenská kancelária poisťovateľov, ako svoje
vyjadrenie k návrhu doručila súdu vyjadrenie odporcu v 2. rade, podľa ktorého v čase dopravnej nehody
evidovala platnú poistnú zmluvu k motocyklu KTM 1190RC 8, EČV: J.-XXXAP.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa v 1. rade, výsluchom navrhovateľky v 2.
rade, výsluchom navrhovateľa v 3. rade, výsluchom navrhovateľa v 4. rade, výsluchom svedkyne
Ing. Y. T., výsluchom svedka Ing. O. J.,, výsluchom svedkyne Mgr. C. G., výsluchom svedkyne I. D.,výsluchom svedkyne Mgr. I. T., výsluchom svedka Ing. W. D., oboznámením sa s obsahom listinných
dôkazov: potvrdenia o poistení zodpovednosti č. XXXXXXXXXX, osvedčenia o evidencii, obsahom spisu
Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 2T 52/2011, článku z denníka SME zo dňa 29.12.2011 "Život ocenili

na 332-tisíc", poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, všeobecných poistných podmienok odporcu v 2. rade
pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. 703, písomnými
vyjadreniami všetkých navrhovateľov, ktoré boli doručené súdu 22.5.2013, listu Výskumného ústavu
dopraveného a.s., Žilina zo dňa 8.4.2013 a zistil nasledovný skutkový stav:

Z výsluchu navrhovateľa v 1. rade súd zistil, že nebohá I. X. bola bezkonfliktná, kamarátska, každému
chcela pomáhať. Bola veľmi činorodá, venovala sa postupne baletu, jazde na koni, maľovala, bola
členkou turistického oddielu, hrala na gitare, venovala sa veľmi úspešne bojovým športom. Od základnej
školy až po vysokoškolské štúdiá dosahovala výborné výsledky. Študovala v Prahe na Českom vysokom
učení technickom. V čase nehody sa v Bratislave zdržiavala kvôli sústredeniu v súvislosti s bojovými
športmi, ktorým sa venovala. Navrhovateľ v 1. rade vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že bol na svoju

dcéru hrdý, chýba mu, pretože do nej vkladal nádeje. Očakával, že sa v starobe bude starať o vnúčatá.
S jej priateľom je v neustálom kontakte každý týždeň.

Z výsluchu navrhovateľky v 2. rade súd zistil, že nebohá I. trávila so svojou rodinou spoločné dovolenky.
Chodili sa bicyklovať, chodili na hory, lyžovať a mali veľa spoločných záujmov. Navštevovali spolu

koncerty, rôzne výstavy, napr. vo Viedni v historickom múzeu. Toto odporkyni v 2. rade v súčasnosti veľmi
chýba. I. bola sebestačná. Ako študentka často brigádovala. popri magisterskom štúdiu si už snažila
nájsť prácu v odbore, ktorý študovala a bola veľmi šťastná, keď si z finančných prostriedkov, ktoré získala
kúpila svoj prvý počítač a tým vyjadrila určitú nezávislosť od rodičov. Navrhovateľka v 2. rade vo svojej
výpovedi ešte uviedla, že aj keď sa na prvý pohľad v jej živote nič nezmenilo, keď chodia ďalej do práce

a vykonávajú si svoje povinnosti, ale chýba jej radosť zo života. Chýba jej pocit, keď videla, že sa jej
dcére niečo darí. Po smrti I. jej zostala len veľká bolesť.

Z výsluchu navrhovateľa v 3. rade súd zistil, že navrhovateľ v 3. rade bol bratom nebohej I. X..
Navrhovateľ v 3. rade uviedol, že so svojou nebohou sestrou vyrastal od malička v jednej izbe v podstate

až do jej smrti. Viedli pekný rodinný život, chodili na spoločné výlety na bicykloch, do záhradky, na hríby.
Ako rodina mali spoločné záujmy a to napr. záujem o náučné veci. Taktiež spolu trávili rodinné dovolenky.
Po jej smrti mu zostali na nebohú I. X. pekné spomienky. Prevažovali u nej kladné vlastnosti, mala veľa
priateľov. Navštevovala veľa kolektívov. Bola snaživá, cieľavedomá a súčasne aj svedomitá a poctivá.
Jej aktivity a snahy sa prejavovali a v jej záľubách, napr. hre na gitaru, kreslení. Dokázala navrhovateľa

v 3. rade prekvapiť originálnym darčekom. Navrhovateľ v 3. rade na záver uviedol, že so svojim rodičmi
v súčasnosti už v spoločnej domácnosti nebýva, ale ako rodina sa stretávajú. Tieto stretnutia však už
nie sú veselé, keďže rodinný život je touto udalosťou poznamenaný. V čase, keď sestra navrhovateľa v
3. rade študovala v Prahe chodila domov asi jeden krát za mesiac a pri tejto príležitosti sa vždy stretli.

Z výsluchu navrhovateľa v 4. rade súd zistil, že bol priateľom nebohej I. X.. Zoznámili sa v roku
2006 na tréningu bojových umení v družstve, ktoré patrilo pod ČVÚT. Od decembra 2006 začali spolu
chodiť a odvtedy boli spolu každý deň. Študovali na rovnakej fakulte, navrhovateľ v 4. rade študoval
o ročník vyššie. Navrhovateľ v 4. rade vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že mal s nebohou také
vzťahy, že bola súčasťou jeho rodiny. Navštevovala aj jeho blízkych v Olomouci a navrhovateľ v 4.

rade zase navštevoval jej rodičov, babičku a príbuzných vo Valašskom Meziřičí. Jej smrť nespôsobila
stratu len navrhovateľovi v 4. rade, ale aj celej jeho rodine. I. zomrela krátko pred štátnicami, keď už
mala v podstate dopísanú diplomovú prácu s tým, že mali v pláne po jej štátniciach vstúpiť do stavu
manželského. Dá sa povedať, že v období pred jej smrťou boli absolútne spokojní ľudia. Navrhovateľ v 4.
rade v tom čase už doštudoval a mal výborné zamestnanie. Bývali spolu s ďalšou dvojicou v prenajatom

byte a čakali na jej dokončenie školy, po ktorom sa chceli vziať. Na záver navrhovateľ v 4. rade uviedol,
že strata je pre neho nevyčísliteľná, pretože stratil niekoho, kto mal byť jeho životným partnerom. Po jej
smrti nebolo dňa, aby na ňu nespomínal. V tomto ťažkom období ho podporila výborná rodina I., jeho
kamaráti, ako aj jeho vlastná rodina. Ďalej uviedol, že po 2 rokoch od smrti I. X. si našiel novú známosť,
ktorá s ním stratu I. tiež preciťuje.

Z výsluchu svedkyne Ing. Y. T. súd zistil, že svedkyňa absolvovala spolu s nebohou I. X. stredoškolské
aj vysokoškolské štúdiá. Študovali na tej istej škole, ten istý odbor a mali aj rovnaký rozvrh. Svedkyňa
vo svojej výpovedi uviedla, že nebohá bola jej najlepšou kamarátkou. Poznala aj rodičov nebohej eštezo stredoškolských čias a poznala aj jej snúbenca. Nehoda sa stala v posledný víkend predtým, ako
sa I. chcela pripravovať na obhajobu diplomovej práce a záverečné skúšky. Nebohá bola zodpovedná,
svedomitá a dobrá osoba. Po jej smrti zostala v kontakte s jej snúbencom, ktorý pracuje spolu so

svedkyňou. Dva až trikrát do roka navštevujú spoločne rodičov a brata nebohej vo Valašskom Meziříčí.
Nebohá sa plánovala zamestnať v IT spoločnosti a so svojim snúbencom premýšľali nad založením
rodiny. Najprv chceli pracovať v zahraničí a po návrate sa chceli usadiť v Česku. Svedkyňa vo svojej
výpovedi ešte uviedla, že tragická udalosť mala veľký vplyv na rodinu nebohej, čo sa odrazilo aj na ich
správaní.

Z výsluchu svedka Ing. O. J., PhD. súd zistil, že svedok bol učiteľom nebohej Jitky v predmete bojové
umenia na ČVÚT v Prahe a bol aj jej priateľom. Svedok vo svojej výpovedi uviedol, že snúbenca I. pozná
približne 10 rokov a I. poznal od roku 2005. Obaja sa zoznámili na kurzoch bojových umení a tam sa
začal aj ich vzťah. Svedok vie o tom, že neskôr spolu bývali na internáte aj v spoločnom byte. Svedok
vedel aj o tom, že nebohá sa cez víkend, kedy došlo k nehode nachádzala v Bratislave. V Seredi sa v

tom čase konal seminár osôb zaoberajúcich sa bojovými umeniami, na ktorom sa mala zúčastniť. Keďže
sa na tento seminár nedostavila, svedok telefonicky kontaktoval jej snúbenca, ktorý mu oznámil, čo sa
stalo. Po tomto zistení sa zmenila atmosféra semináru. V Bratislave sa stretli aj s W. D., boli sa pozrieť
na miesto nehody, boli aj na polícii a jej veci v tú noc doviezli jej rodičom do Valašského Meziříčí. Svedok
nebohú charakterizoval ako zodpovednú a šikovnú aj v bojových umeniach. Po jej smrti sa zmenilo aj

správanie jej snúbenca, ktorý o šport stratil záujem. Určitý čas jej bývalý snúbenec - navrhovateľ v 4.
rade žil spolu so svedkom a svedok si všimol, že má problémy so spánkom. Pred spaním jej zapaľoval
sviečky. Tento stav trval približne dva roky a až po tejto dobe sa to čiastočne zlepšilo. V klube si I. po
jej smrti uctili tým, že na stene vyvesili jej plaketu, ktorej sa klaňajú. Najlepšie sa nebohej darilo v boji s
mečom. Viackrát obsadila medailovú pozíciu aj na medzinárodných pretekoch.

Z výsluchu svedkyne Mgr. C. G. súd zistil, že svedkyňa je sestrou navrhovateľa v 4. rade. Vďaka jeho
známosti s I. sa aj ona s nebohou spoznala. Poznala ju približne dva a pol roka pred jej smrťou. Nebohá
spolu s navrhovateľom v 4. rade minimálne raz do mesiaca navštevovali ich rodinu v Olomouci. Nebohá
sa zúčastňovala všetkých rodinných osláv a stretnutí. Svedkyňa taktiež I. viackrát navštívila v Prahe. Do

rodiny výborne zapadla a to čo sa stalo v Bratislave bol pre všetkých veľký šok, po ktorom sa obávali
aj o osud svojho brata, ktorý všetko ťažko niesol.

Z výsluchu svedkyne I. D. súd zistil, že svedkyňa je sestrou navrhovateľa v 1. rade. Vzťahy v rodine
boli dobré a všetci sa spolu stretávali na Vianoce alebo na spoločných oslavách. K nebohej I. svedkyňa

uviedla, že bola obetavá, spoločenská a vždy pozitívne naladená. Svedkyňa sa s nebohou naposledy
stretla dva týždne pred jej smrťou na oslave sedemdesiatych piatych narodenín jej matky. Túto oslavu
nebohá I. pomáhala organizovať a zúčastnila sa ich spolu so svojim snúbencom, ktorého v tom čase už
prijali do rodiny. Svedkyňa vo svojej výpovedi ďalej uviedla, že rodičov I. a aj jej brata jej smrť veľmi
zasiahla a dodnes sa z nej nespamätali. Matka svedkyne doteraz plače a v byte má fotky nebohej. Po

smrti I. X. sa zmenila aj atmosféra ich rodinných stretnutí.

Z výsluchu svedkyne Mgr. I. T. súd zistil, že svedkyňa bola sesternicou nebohej I.. Boli rovnako staré
a obe vyrastali vo Valašskom Meziříčí. Spoločne vyrastali až do 13. rokov. Plánovali spolu osláviť 24.
narodeniny v Anglicku, kde v tom čase svedkyňa pracovala ako au-pair, k čomu však už pre tragickú

nehodu nedošlo. Jej smrť mala dopad na celú rodinu, pretože I. bola jej dôležitým členom. Jej smrť všetci
ťažko psychicky niesli. Ťažko to niesli predovšetkým jej rodičia s bratom. Aj po jej smrti sa uskutočnilo
tradičné rodinné stretnutie vo Valašskom Meziříčí, avšak atmosféra na ňom už bola iná.

Z výsluchu svedka Ing. W. D. súd zistil, že odporca sa s nebohou I. zoznámil v čase keď mala približne 16

- 17 rokov. Zoznámili sa vďaka tomu, že sa obaja venovali bojovému športu aikido. Ich vzťah postupne
prerástol do partnerského, ktorý trval približne dva až tri roky. Aj neskôr boli spolu stále v kontakte a
mali spolu priateľské vzťahy. O svojich rodičoch a najbližších rozprávala vždy len v dobrom, čo svedok
u iných známych alebo priateľov nepoznal. V čase nehody pricestovala na Slovensko, nakoľko v Seredi
sa konalo sústredenie. Do Bratislavy pricestovala už v piatok a to práve preto, aby sa spolu stretli. V

sobotu ju svedok vyprevádzal na autobusovú stanicu, odkiaľ mala ísť do Serede. K dopravnej nehode
došlo medzi Molecovou ulicou a Botanickou záhradou. Išlo o priechod pre chodcov, ktorý nemá svetelnú
signalizáciu. Je to prehľadné miesto a autá tam majú na priechod dobrý výhľad. Keď chceli prejsť cez
priechod, prvé auto im zastalo a následne za ním zastali ďalšie autá. Vodič prvého auta im ukázal,že môžu ísť. Keď boli na priechode prirútil sa motocykel o oboch ich zrazil. Svedok letel približne päť
metrov, ale mal iba menšie zranenia. I. bola vážne zranená, ale po nehode ešte žila. Žila aj v čase keď ju
odvážala sanitka. Svedok šiel tiež do nemocnice na ošetrenie. I. odviezli na Kramáre, kde za ňou svedok

išiel, ale tam mu už oznámili, že zomrela. Svedok sa zúčastnil na jej pohrebe vo Valašskom Meziříčí.
Odvtedy sa pravidelne stretáva aj s jej najbližšou rodinou. V byte jej rodičov sú dodnes jej výkresy a
spomienkové predmety na ňu. Svedok vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že po nehode sa na miesto
dostavili motorkári, ktorí si tykali s policajtmi, ktorí prišli na miesto nehody a umožnili týmto osobám, aby
svedka slovne napádali čo vlastne na priechode robil a prečo nedával pozor. Na súde svedok videl aj

odporcu v 1. rade. Mal pocit, že svoj skutok oľutoval iba pred súdom, ale v skutočnosti ho neľutoval.
Svedka po skutku nikto nekontaktoval a nikto sa mu neospravedlnil.

Z potvrdenia o poistení zodpovednosti a poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX súd zistil, že na motocykel
KTM 1190 RC8, EČV J.-XXXAP, ktorého držiteľom bol P. Q.Ľ. bolo dňa 01.04.2009 uzatvorené poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u odporcu v 2. rade.

Z osvedčenia o evidencii súd zistil, že držiteľom motocykla KTM 1190 RC8, EČV J.-XXXAP bol P. Q..

Z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava IV súd zistil, že odporca v 1. rade bol rozsudkom č. k.
2T/52/2011-812 uznaný za vinného, že dňa 04.04.2009 o 12:30 hod viedol v Bratislave po Botanickej

ulici, pri križovatke so Svrčou ulicou v ľavom jazdnom pruhu smerom od centra mesta motocykel značky
KTM, EČV: J.-XXXAP rýchlosťou od 69 km/hod. do 77 km/hod, čím porušil § 16 ods. 4 zák. č. 8/2009
Z.z. o cestnej premávke a nereagoval na skutočnosť, že vodič vozidla Škoda Octavia, EČV: K.-XXXBA
jazdiaci v pravom jazdnom pruhu zastavil pred priechodom pre chodcov, čím porušil ustanovenie § 4
ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. v dôsledku čoho narazil do chodcov Ing. W. D. a Bc I. X.. Ing. W. D.

utrpel odreninu predlaktia vľavo a Bc. I. X. utrpela rozsiahle zranenia, ktorým po prevoze do nemocnice
podľahla. Odporca bol uznaný za vinného zo spáchania trestného činu - prečinu usmrtenia podľa § 149
ods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona a za to mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní tri roky a trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní sedem rokov. Súd v tomto konaní odkázal poškodených
Ing. W. D. a I. X. s ich nárokom na občianskoprávne konanie. Proti tomuto rozsudku podal odporca ako

obžalovaný odvolanie, ktoré Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 4To 21/2012 zo dňa 12.04.2012
zamietol.

Súd sa oboznámil s obsahom článku v denníku SME zo daň 29.12.2011, ktorý sa týkal vyčíslenia
hodnoty ľudského života pri smrteľnej dopravnej nehode s tým, že podľa expertov z Výskumného ústavu

dopravného a.s. v Žiline má takto vyhasnutý ľudský život hodnotu 332.000,- eur, pričom ale nejde
so sumu, ktorú by za obeť nehody dostali pozostalý, tá je mnohonásobne nižšia. K tomuto článku si
súd vyžiadal aj stanovisko priamo od Výskumného ústavu dopraveného a.s. v Žiline, teda žiadal zaslať
uvedenú expertízu. Podľa vyjadrenia Výskumného ústavu dopraveného a.s. v Žiline zo dňa 8.4.2013
výskumnú úlohu pod názvom "Hodnota ľudského života v súvislosti s dopravnou nehodovosťou"

vypracovali v roku 2009 pre potreby Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, preto
expertízu súdu nezaslali. Ústav ďalej uviedol, že v individuálnych prípadoch sa nimi vypracovaný postup
zovšeobecnenia výpočtu nepovažuje za vhodný, pretože by mohol predmetom oprávnených námietok.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života

a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa§13ods.1Občianskehozákonníkafyzickáosobamáprávonajmäsadomáhať,abysaupustilood
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.Podľa § 15 Občianskeho zákonníka po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jeho
osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.

Podľa§16Občianskehozákonníkaktoneoprávnenýmzásahomdoprávanaochranuosobnostispôsobí
škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto

zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,

b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,

d) ušlého zisku.

Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom uplatnené, preukázané a vyplatené náklady

zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky,
dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky
starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom.

Podľa § 4 ods. 4 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol
poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda
vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa§96ods.1,2O.s.pnavrhovateľmôževziaťzakonaniaspäťnávrhnajehozačatieatosčastialebo
celkom. Ak je návrh vzatý celkom späť, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie
v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Predmetom sporu bola náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch a to jednak za neoprávnený zásah do
osobnostných práv nebohej I. X. - dcéry navrhovateľov v 1. a 2. rade (§ 15 OZ) a jednak za neoprávnený
zásah do osobnostných práv navrhovateľov v 1. až 4. rade.

Pôvodne boli žalovaní traja odporcovia, I. N., ktorý smrť I. X. zavinil a spôsobil, poisťovňa a Slovenská

kancelária poisťovateľov, z dôvodu, že nebolo v čase podania návrhu zrejmé, či motocykel, na ktorom v
inkriminovanom čase išiel odporca v 1. rade bol povinne zmluvne poistený zo zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Z uvedeného dôvodu pôvodný návrh zo dňa 02.04.2012
obsahoval aj eventuálny petit návrhu. S návrhom disponujú len navrhovatelia s tým, že pred začatím
konania vo veci smej, teda pred prednesením návrhu zobrali voči odporcovi v 3. rade (Slovenská

kancelária poisťovateľov) návrh späť. Súd konanie voči odporcovi 3.) zastavil samostatným uznesením
č.k. 18C/76/2012-93. Na pojednávaní dňa 15.01.2014 navrhovatelia zobrali návrh späť aj v časti
pôvodného petitu návrhu označeného ako eventuálny petit. S týmto čiastočným späťvzatím súhlasili
odporcovia v 2. a 3. rade. Súd v súlade s cit. ust. § 96 O.s.p. konanie čiastočne zastavil aj v tejto
späťvzatej časti.

Odporca v 1. rade namietal v konaní aktívnu legitimáciu navrhovateľov v 3. a 4. rade, teda brata a
snúbenca nebohej I. vychádzajúc zo znenia § 15 OZ pri uplatnení žalovaných nárokov. Ďalej namietali
oprávnenosť žalovaného nároku označeného č. 1, teda nemajetkovú ujmu v peniazoch za neoprávnenýzásah do osobnostných práv nebohej I. X., pretože podľa ich právneho názoru subjektívne osobnostné
právo trvá po celú dobu života fyzickej osoby a len táto osoba sa môže ochrany osobnostných práv
domáhať, pričom toto právo podľa § 7 ods. 2 OZ smrťou zaniká a neprechádza smrťou fyzickej

osoby na dedičov a nestáva sa predmetom dedenia. Napokon odporca 1.) žiadal súd, aby prehodnotil
výšku uplatnených právnych nárokov v bodoch 2. a 3. návrhu (neoprávnený zásah do osobnostných
práv rodičov I. X. a tiež jej brata), pričom poukazoval na platné právne predpisy (v ČR), súdnu prax
slovenských súdov pri rozhodovaní o týchto nárokov a platnú judikatúru Najvyššieho súdu SR a aj
Ústavného súdu SR.

Odporca v 2. rade vzniesol námietku nedostatku pasívnej legitimácie, preto žiadal návrh proti sebe
zamietnuť. Právne argumentoval existenciou § 4 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení s
tým, že z tohto právneho predpisu v žiadanom prípade nevyplýva povinnosť poisťovne platiť pozostalým
osobámnáhradunemajetkovejujmy.Ďalejvzniesolprocesnúnámietkusúvisiacusotázkoudokazovania
resp. predkladania dôkazov súdu. Konkrétne sa jednalo o rozhodnutie Súdneho dvora EÚ sp. zn. C

22/12, ktoré žalujúca strana do spisu založila až v priebehu konania, čím bola porušená procesná
zásada, že dôkazy je potrebné pri tomto druhu sporov predkladať resp. ich označiť len do konca prvého
meritórneho pojednávania. Preto žiadali súd, aby na založený rozsudok Súdneho dvora EÚ sp. zn. C
22/12 neprihliadal.

Súd všetky uvedené námietky odporcov v 1. a 2. rade považoval za právne irelevantné, pretože
navrhovatelia v 3. a 4. rade nežalovali nároky podľa § 15 OZ, tie žalovali len navrhovatelia v 1. a
2. rade, ktorí sú v zmysle vyššie cit. ust. § 15 OZ jednoznačne aktívne legitimovaný na podanie
návrhu uvedeného v bode 1.) petitu návrhu, teda náhrady nemajetkovej ujmy spôsobnej neoprávneným
zásahom do práva na ochranu osobnosti nebohej I. X.. Čo sa týka výšky uplatnených nárokov, tú

súd stanovuje podľa voľnej úvahy vychádzajúc zo skutkového stavu a vykonaného dokazovania.
Námietka odporcu v 2. rade ohľadne predkladania dôkazov, konkrétne rozsudku Súdneho dvora EÚ,
sp. zn. C 22/12 až po skončení prvého pojednávania, bola tiež bezpredmetná, pretože uvedené súdne
rozhodnutie nie je možné posudzovať ako listinný dôkaz, ale ako prameň práva, ktorý je pre slovenské
súdy pre ich rozhodovaciu činnosť záväzný. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že navrhovatelia uvedené

súdne rozhodnutie ani nemohli založiť do spisu do konca prvého meritórneho pojednávania keďže bolo
súdom vydané až po skončení lehoty podľa § 118a ods. 1 O.s.p. a preto v danom prípade platí výnimka
podľa ods. 2 § 118a O.s.p. Podľa názoru súdu odporca 2.) je v spore pasívne legitimovaný, pretože
vydaním rozsudku Súdneho dvora EÚ sp. zn. C 22/12 zo dňa 24.10.2013 (vec Y. c/a G. a spol.) bola
prelomená doterajšia súdna prax v tom zmysle, že povinné poistenia občianskoprávnej zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla musí pokrývať aj náhradu nemajetkovej umy, ktorú
utrpeli osoby blízke obeti usmrtenej pri dopravnej nehode.

Pokiaľ toto rozhodnutie rozšírilo rozsah "škôd", ktoré majú byť hradené z povinného zmluvného postenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla aj na nemajetkové ujmy, ktoré

utrpeli osoby blízke obetiam usmrteným pri dopravných nehodách, je len samozrejmé, že týmto
poistením majú byť kryté všetky ujmy, ktoré obete utrpeli, vrátanej nemajetkovej ujmy spôsobenej
neoprávneným zásahom do práva na život a zdravie. V tejto súvislosti súd poukazuje na bod 47
odôvodnenia vyššie uvádzaného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, podľa ktorého pod pojem škoda
na zdraví spadá akákoľvek ujma, pokiaľ na spor použiteľné vnútroštátne právo upravuje nárok na jej

náhradu z titulu občianskoprávnej zodpovednosti, poistného, ktorá vychádza zo zásahu do osobnostnej
integrity, čo zahŕňa tak fyzické ako aj psychické utrpenie.

Podľa tohto rozhodnutia sa má zvoliť široký výklad pojmov "škoda na zdraví" a "osobná ujma" v záujme
posilnenia ochrany obetí dopravných nehôd. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že odporca v 2.

rade je jednoznačne pasívne legitimovaný v konaní o nárokoch uplatňovaných v tejto predmetnej veci
navrhovateľmi.

Je potrebné podrobnejšie sa vyjadriť k námietke už vyššie uvedenej, vznesenej odporcom v 1. rade
a súvisiacej s oprávnenosťou žalovaného nároku v petite označeného č. 1, teda nemajetkovej ujmy v

peniazoch za neoprávnený zásah do osobnostných práv nebohej I. X. (15 OZ).

Tu súd uvádza, že je pravdou, že tak v právnej teórii ako aj súdnej praxi existujú rozdielne názory
súvisiace s otázkou, či osoby uvedené v § 15 OZ (v tomto prípade rodičia nebohej I. X.) majú tiež právopožadovať peňažné zadosťučinenie podľa § 13 ods. 2 OZ. Súd pri rozhodovaní v tejto veci sa priklonil
k názoru, že právo na ochranu osobnosti zomrelej fyzickej osoby je možné zo strany oprávnených osôb
uplatniť vo všetkých formách uvedených v § 13 OZ, teda vrátane peňažného zadosťučinenia a to z

dôvodu, že ustanovenie § 15 OZ v žiadnom prípade neobmedzuje rôzne formy satisfakcií uvedených
v ustanovení § 13 OZ. Nie je možné na jednej strane priznávať právo na zadosťučinenie morálne a na
strane druhej obmedzovať zadosťučinenie vo forme peňažnej. Odopierať priznanie nemajetkovej umy
v peniazoch sa musí jednoznačne javiť ako nespravodlivé a nemorálne.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že odporca v 1. rade neoprávnene zasiahol do práva nebohej I. X.
na ochranu osobnosti. V ust. § 11 OZ sú (príkladmo) vymenované jednotlivé zložky ľudskej osobnosti,
ktoré zákon považuje za potrebné chrániť pred nesprávnymi zásahmi tretích osôb. Je jednoznačné,
že najväčšiu hodnotou chránenou zákonom je ľudský život. V konaní nebolo sporné, že odporca v 1.
rade svojím protiprávnym konaním zbavil I. X. života, za ktoré konanie bol uznaný vinným a právoplatne
odsúdený. Medzi protiprávnym konaním odporcu v 1. rade a zásahom do práva na ochranu osobnosti

I. X. je jednoznačne príčinná súvislosť, nakoľko práve v dôsledku protiprávneho konania odporcu v 1.
rade, bola I. X. pripravená o život. Ustanovenie § 13 OZ upravuje prostriedky nápravy v prípade, že
dôjde k neoprávnému zásahu do práva na ochranu osobnosti. Vzhľadom k tomu, že v tomto prípade
došlo k nenapraviteľnému zásahu do práva na život, teda k usmrteniu I. X., je zrejmé, že iný spôsob
zadosťučinenia, ako je náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch, by nebol postačujúci. Súd musel iba

určiť výšku tejto náhrady. Výška peňažnej náhrady je predmetom voľnej úvahy súdu, pričom súd musí
prihliadnuť na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti za ktorých k porušeniu práva došlo, a to jednak
vo vzťahu k postihnutej osobe a jednak vo vzťahu k subjektu, ktorý neoprávnený zásah spôsobil, aby tak
bola zabezpečená požiadavka účinného primeraného zadosťučinenia za vzniknutú nemajetkovú ujmu,
ako aj požiadavka nezneužívania tohto právneho prostriedku na neprípustné obohacovanie. Hodnota

ľudského života je len veľmi ťažko vyčísliteľná v peniazoch.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, a to predovšetkým z výsluchu navrhovateľov v 1. až 4.
rade, z ich písomných vyjadrení, ktoré boli v celom rozsahu podporné a teda aj preukázané všetkými
svedeckými výpoveďami, ktoré súd vykonal, aký človek I. X. bola. Svedkovia vypovedali jednoznačne

a presvedčivo bez známok zaváhania, ich výpovede boli veľmi úprimné a emotívne. Je potrebné uviesť,
že neboli vypočutí len priami príbuzní nebohej I. X., ale aj jej známi resp. priatelia. V čase smrteľnej
dopravnej nehody bola I. X. krátko pred ukončením magisterského vysokoškolského štúdia (mala už
krátko po nehode odovzdávať diplomovú prácu), mala 23 rokov, bola plná síl a očakávaní aj plánov do
budúcna. V tom čase mala za sebou viacročný partnerský vzťah so snúbencom (navrhovateľom v 4.

rade). Viedli spoločnú domácnosť, mali spoločné záujmy jednak dané tým, čo obaja vyštudovali (IT), ale
ja mimoškolskými resp. mimopracovnými aktivitami. Obaja plánovali v krátkej dobe po skončení vysokej
školy I., uzavretie manželstva a aj ďalšie zamestnanecké aktivity (napr. v zahraničí). Z dokazovania je
nesporné, že Jitka Závadová bola skromná a veľmi dobre vychovaná dcéra svojich rodičov, aktívna,
milá k svojím príbuzným, priateľom a vždy ochotná im pomôcť. Je nesporné, že aj jej športové aktivity

boli výnimočné, zúčastňovala sa aj medzinárodných pretekov, často dosahovala na nich popredné
umiestnenia. Dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že jej smrť je veľkou stratou pre jej rodinu a
blízkych, najväčšia, dá sa povedať celoživotná strata, je to predovšetkým pre jej rodičov, navrhovateľov
v 1. a 2. rade.

Súdďalejzobraldoúvahyokolnosti,zaktorýchdošlokusmrteniuI.X.,ktoréjemožnézistiťzpripojeného
trestného spisu. Je síce pravdou, že zo strany odporcu v 1. rade nešlo o úmyselné konanie, ale iba o
konanie z nedbanlivosti, avšak na druhej strane odporca v 1. rade porušil dve pravidlá cestnej premávky,
čin spáchal závažnejším spôsobom konania a vzhľadom na všetky okolnosti prípadu a spoločenská
nebezpečnosť jeho protiprávneho konania mu súd uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní

3 rokov a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní až 7 rokov.

Súd tiež zohľadňoval túto skutočnosť, že odporca v 1. rade či už v trestnom resp. občianskoprávnom
konaní sa osobne pozostalým neospravedlnil, neprejavil úprimnú ľútosť nad úmrtím I. X..

Súd berú do úvahy všetky tieto okolnosti a vyššie uvedené kritéria na určenie výšky náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch považoval za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za
zásah do práva na ochranu osobnosti nebohej I. X. sumu 100.000 eur.Navrhovatelia v 1. a 2. rade titulom neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti nebohej I.
X. požadovali odporcov v 1. a 2. rade solidárne zaviazať na zaplatenie sumy 332.144 eur. Túto sumu
stanovili vychádzajú z článku z denníka SME zo dňa 29.12.2011, podľa ktorého odborníci z Výskumného

ústavu dopravného, a.s. v Žiline ocenili každý vyhasnutý ľudský život pri dopravnej nehode, práve sumou
332.144 eur.

Súd sa obrátil na uvedený ústav so žiadosťou o zaslanie predmetnej expertízy do súdneho spisu.
Výskumný ústav dopravný, a.s. Žilina listom zo dňa 08.04.2013 oznámil súdu, že expertízu nemôže

zaslať bez súhlasu objednávateľa, teda Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR,
pričom okrem iného uviedli, že ich expertíza nie je použiteľná v individuálnych prípadoch, pretože
postup zovšeobecnenia uvedený v expertíze nie je možné považovať za vhodný pretože by mohol byť
predmetom oprávnených námietok. Podobné stanovisko je uvedené aj v spomínanom článku, podľa
ktorého sumu 332.144 eur nemožno považovať za sumu, ktorú by za obeť nehody mali dostať pozostalí.
Tá je mnohonásobne nižšia a vyplácaná podľa rôznych pravidiel.

Ako je uvedené vyššie, výšku nemajetkovej ujmy spôsobenú neoprávneným zásahom do práva na
ochranu osobnosti nebohej I. X. a aj nemajetkovej ujmy spôsobenej neoprávneným zásahom do práva
na ochranu súkromia navrhovateľov v 1. až 4. rade súd stanovuje voľnou úvahou vždy podľa okolností
konkrétneho prípadu.

Súd pri zohľadnení všetkých okolností tohto prípadu, ktoré už boli popísané vyššie, dospel k záveru,
že požadovaná suma 332.144 eur by bola v prípade jej priznania, neprimerane vysoká a porušovala by
požiadavku nezneužívania tohto právneho prostriedku na neprípustné obohacovanie.

Ďalej sa navrhovatelia v 1. až 4. rade domáhali priznania náhrady nemajetkovej umy v peniazoch za
neoprávnený zásah do ich osobnostných práv, konkrétne práva na ochranu súkromia a rodinného života.

Úmrtie fyzickej osoby ako reálny zánik existencia individuálneho subjektu je spojené s ireverzibilnými
právnymi následkami hmotnej i procesnej povahy. Predstavuje nezahojiteľný zásah do emocionálnej,

výsostne subjektívnej sféry života pozostalej blízkej osoby. Zásah do emocionálnej sféry fyzickej osoby,
vyvolaný úmrtím blízkej osoby zakladá za určitých podmienok práva dotknutého subjektu domáhať sa
ochrany podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti, vrátane prípadného právneho
nároku na náhradu nemajetkovej umy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Obč. zák. Rodinný život, ktorý je
nepochybne súčasťou súkromného života fyzickej osoby zahrňuje sociálne, morálne a kultúrne vzťahy

medzi najbližšími rodinnými príslušníkmi, vytvárané v období ich spoločného spolužitia, ako aj vzťahy
medzi inými blízkymi príbuznými, bez ohľadu na to, či spolu trvalo žijú. Protiprávne narušenie týchto
rodinnýchvzťahovzostranyinéhopredstavujeneoprávnenýzásahdoprávanasúkromnýarodinnýživot
fyzickej osoby. Nevyhnutným primárnym predpokladom procesného úspechu navrhovateľa je samotná
protiprávnosť konania alebo opomenutie odporcu a na to nadväzujúca prítomnosť kauzálneho nexu,

niektoré jednotlivé typické hodnoty osobnosti, ktorých ochranu je potrebné v oblasti občianskeho práva
zaistiť pred inými subjektmi s rovným právnym postavením.

ÚstavaSRvčl.19zaručujekaždémuprávonazachovanieľudskejdôstojnosti,osobnejcti,dobrejpovesti
a na ochranu mena. Každý má podľa tohto článku právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním

do súkromného a rodinného života.

Spôsobenie úmrtia člena rodiny je neoprávneným zásahom do súkromia členov rodiny a primeraným
zadosťučinením je v tomto prípade aj náhrada nemajetkovej umy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Obč.
zák. Z objektívneho hľadiska je strata jedného z členov rodiny neodčiniteľnou ujmou, ktorá postihuje

jej pozostalých členov, takže náhrada tejto nemajetkovej umy je primeraným prostriedkom obrany
proti neoprávnenému zásahu. Ustanovenie § 13 ods. 2 Obč. zák. pre priznanie relutárnej náhrady
predpokladá značnú mieru dotknutia osobnosti fyzickej osoby, a to za situácie, kedy by sa nejavilo
postačujúcim morálne zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 Obč. zák.

Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že odporca v 1. rade svojím protiprávnym konaní zasiahol do
práva na súkromie navrhovateľov v 1. až 4. rade. O príčinnej súvislosti medzi jeho protiprávnym konaní
a zásahom do práva na ochranu osobnosti navrhovateľov platí to isté čo bolo uvedené pri zdôvodňovaní
prvého žalovaného nároky navrhovateľov v 1. a 2. rade. Rovnako platí, že vzhľadom na to, že išlo oveľmi závažný a nenapraviteľný zásah do práva na súkromie navrhovateľov, iný spôsob zadosťučinenia
ako náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch, by nebol postačujúci. Pri určení výšky nemajetkovej ujmy
súd vychádzal z rovnakých kritérií ako pri určení náhrady nemajetkovej ujmy za zásah od práva na život

Jitky Závadovej, pričom zohľadnil nasledovné okolnosti:

Ustanovenie § 11 OZ upravuje ochranu súkromia, ktorá zahŕňa i právo fyzickej osoby vytvoriť a udržiavať
vzťahy s inými ľudskými bytosťami, predovšetkým v citovej oblasti, aby tak bolo umožnené rozvíjať a
naplňovaťvlastnúosobnosťaviesťrodinnýživot.Tedasúkromievsebazahŕňaajsférurodinnéhoživota.

Zásahom do práva na ochranu súkromia fyzickej osoby, potom môže byť aj zásah spočívajúci v úplnej
deštrukcii úzkej rodinnej väzby usmrtením iného člena rodiny.

V konaní bolo preukázané, že nebohá I. X. žila v šťastnej a usporiadanej rodine, s rodičmi a bratom,
mala dobré až nadštandardné vzťahy, medzi nimi existovali silné citové väzby. Je potom samozrejmé,
že neočakávaná a náhla smrť I. musela pre navrhovateľov v 1. až 3. rade, ako jej najbližších rodinných

príslušníkov, predstavovať citeľný zásah do sféry ich súkromného a citového života. Smrťou dcéry resp.
sestry stratili možnosť ďalšieho udržiavania a rozvíjania vzťahov s ňou a o túto sféru prirodzených
vzťahov boli ochudobnení, pričom sa jedná o nenávratný stav. Rodičia I. a jej brat navždy stratili možnosť
prežiť obyčajnú ľudskú resp. rodičovskú radosť pri príležitosti napr. ukončenia vysokoškolského štúdia
I., byť svedkami jej svadby alebo narodenia jej dieťaťa (detí).

Z nečakanej smrti nebohej Jitky prežívali nielen pocit úzkosti, smútku, zúfalstva a šoku, ale stratili
aj možnosť uviesť s ňou súkromný život odo dňa jej smrti. Túto stratu prekonávali s výraznými a
pretrvávajúcimiťažkosťami.Smrťounebohejdošloknenávratnejdeštrukciitýchtomedziľudskýchväzieb
tvoriacich základ a rámec súkromného života navrhovateľov, a tým k intenzívnemu zásahu do ich

osobnostných práv, práva na súkromie a rodinný života za ktoré následky nie je možná len morálna
satisfakcia, pretože ide o stav nereparovateľný. Navrhovateľom vzniknutá trauma je neodstrániteľná.

Pokiaľ súd posudzoval žalovaný nárok navrhovateľa v 4. rade, tento nebol príbuzný I. X., avšak bol
nepochybne osobou blízkou podľa § 116 OZ, pretože s ňou bol v obdobnom ako rodinnom pomere.

Navrhovateľ v 4. rade sa s Jitkou zoznámil v roku 2006 na tréningu bojových umení a to na vysokej
škole v Prahe. Obaja študovali tú istú fakultu s tým, že navrhovateľ v 4. rade študoval o ročník vyššie
ako I.. Od decembra 2006 spolu začali chodiť a odvtedy sa každý deň stretávali. Ich vzťah bol veľmi
blízky, až taký, že Jitka sa stala súčasťou rodiny navrhovateľa, navštevovala jeho blízkych v Olomouci a
naopaknavrhovateľjejblízkychvoValašskomMeziřičí.TietoskutočnostipotvrdilaajsvedkyňaMgr.C.G.

(sestra navrhovateľa v 4. rade), ktorá sa vyjadrila v tom zmysle, že Jitka sa začala zúčastňovať všetkých
rodinných osláv a stretnutí. Potvrdila, že v jej rodine mali Jitku všetci radi a jej smrť im všetkým spôsobila
hrozný šok. Po smrti I. sa bála o osud brata, ktorý jej smrť ťažko niesol. Svedkyňa I. charakterizovala ako
milé, kamarátskej a veselé dievča, ktoré bolo veľmi múdre. Potvrdila, že I. s jej bratom chceli praxovať
spoločne v zahraničí, potom sa vrátiť na rodnú Moravou a tam si založiť rodinu. Vyjadrila sa, že jej brat

v osobe Jitky stratil človeka, ktorého mal najviac rád na tomto svete, mali rovnaké záľuby, pracovné
zameranie, zmysel pre humor. Dlho spolu bývali a boli najlepší priatelia. Navrhovateľ v 4. rade pred
súdom vypovedal, že pred smrťou Jitky bývali spoločne v prenajatom byte v Prahe, boli absolútne
spokojní ľudia, tiež uviedol, že jej strata je pre neho nevyčísliteľná, pretože stratil navždy osobu, ktorá
mala byť jeho životným partnerom. Ako je uvedené už vyššie po 2 rokoch od smrti Jitky Závadovej

nadviazal novú známosť, ktorá s ním stratu I. tiež prežíva resp. preciťuje. Je teda zrejmé, že smrť I. X.
predstavovala závažnú ujmu na práve navrhovateľa v 4. rade na ochranu jeho súkromia.

Súd pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy tiež prihliadal na okolnosti, za ktorých k poručeniu práva
navrhovateľov došlo, ktoré vyplývajú z obsahu trestného spisu a boli už uvedené vyššie.

Vzhľadom na závažnosť vzniknutej ujmy, ktorá je daná mierou intenzity zásahu a časom trvania
nepriaznivého následku považoval súd nárok navrhovateľov na náhradu imateriálnej ujmy v peniazoch
za dôvodný a vzhľadom na závažnosť navrhovateľom vzniknutej ujmy smrťou ich dcéry, sestry a
snúbenice, a okolností za ktorých k zásahu došlo, keď zo strany odporcu nešlo o úmyslené konanie,

považoval priznanú výšku náhrady nemajetkovej umy za primeranú.

Navrhovateľom v 1. a 2. rade súd priznal sumu 80.000 eur (žiadali 100.000 eur) od odporcu v 1. rade,
ktorý smrť ich dcéry spôsobil. Týchto navrhovateľov súd posudzoval ako osoby najviac postihnuté resp.zasiahnuté nečakanou smrťou Jitky, keďže išlo o jej rodičov, ktorí ju vychovali a prežili s ňou celý jej život
a preto k nej mali aj najpevnejšiu citovú väzbu tak, ako je už konštatované vyššie v rozhodnutí.

Súd pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej umy v peniazoch jednotlivé nároky primerane znížil, okrem
nároku brata nebohej I. s tým, že navrhovateľovi v 4. rade priznal sumu 15.000 eur (žiadal 20.000 eur),
pretože hoci sa u neho nepochybne jednalo o závažný zásah do jeho práva na súkromie, vzhľadom
a ne jeho citový vzťah k nebohej I., na druhej strane súd vzal do úvahy tú skutočnosť, že zo všetkých
navrhovateľov s I. vzájomné vzťahy rozvíjal najkratšiu dobu a v súčasnosti už má aj novú známosť.

Súd prihliadol pri znížení náhrady pre rodičov nebohej Jitky na okolnosť, že už im bola priznaná náhrada
v zmysle § 15 OZ, pričom, ako už bolo v rozsudku viackrát uvedené, tento inštitút náhrady nemajetkovej
ujmy má mať charakter majetkového zadosťučinenia a nie obohatenia.

Navrhovateľovi v 3. rade (bratovi nebohej) súd priznal celú, ním uplatnenú sumu vzhľadom na zistené

skutočnosti dokazovaním. Pričom je súd toho názoru, že v jeho prípade bolo na mieste požadovať aj
vyššiu náhradu nemajetkovej ujmy s tým, že súd ale v tomto prípade bol viazaný podaným návrhom
(§ 153 O.s.p.).

O trovách konania súd rozhodne podľa § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťnatunajšomsúdeodvolaniedo15-tichdníododňajehodoručenia
v troch vyhotoveniach, písomne. (§ 204 ods. 1 O. s. p.)

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods.
2 O. s. p.