Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. január 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7To/5/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720010057
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tobiaš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8720010057.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tobiaša a sudcov JUDr.
Mariána Sninského a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 20.01.2022, v trestnej
veci proti obžalovanému L.. O. S. pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods.
1 písm. a) Tr. zákona, o odvolaní okresného prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Poprad sp. zn. 8T/7/2020 zo dňa 19.04.2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolania okresného prokurátora a obžalovaného L.. O. S..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného L.. O. S., nar. XX.XX.XXXX, vinným
z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zákona na tom
skutkovom základe, že

- ako starosta obce Kravany, okres Poprad, t. j. verejný činiteľ, konajúci v mene obce, majúceho pri
prenesenom výkone štátnej správy, v zmysle § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánoví
a stavebnom poriadku (ďalej len "stavebný zákon"), postavenie stavebného úradu, v úmysle zadovážiť
neoprávnený nemateriálny prospech stavebníkovi M. S. a L.. O.. O. S., obaja bytom Z. XXX, Z. N., v
rozpore s ustanoveniami § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a § 35 ods. 1 zákona
č. 50/1976 Zb. o územnom plánoví a stavebnom poriadku dňa 12.12.2014 vydal stavebné povolenie č.

j.: 1358/2014, ktorým povolil stavu "SO 01, 02, 03 Rodinný dom", a to na pozemku p. č. G. XXXX/XX,
XXXX/XX, XXXX/XX - SO XX, XXXX/XX, XXXX/XX - SO XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX - SO 03
v katastrálnom území Spišské Bystré, pričom príslušným stavebným úradom na vydanie stavebného
povolenia bola obec Spišské Bystré, okres Poprad.

Za to obžalovanému uložil podľa § 326 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j) Tr. zákona, § 38 ods. 2

Tr.zákonaspoužitím§61ods.1Tr.zákonatrestzákazučinnostispočívajúcivzákazevýkonuakejkoľvek
funkcie v samospráve v pozícii štatutárneho orgánu, a to podľa § 61 ods. 2 Tr. zákona na jeden rok.

Proti tomuto rozsudku, proti výrokom o vine aj treste, podal v zákonom stanovenej lehote písomne
odôvodnené odvolanie obžalovaný prostredníctvom obhajcu. V dôvodoch odvolania uviedol, zhrnúc
obsah napadnutého rozsudku, že podstatou trestného činu, ktorý sa mu kladie za vinu, je vydanie

rozhodnutia, na ktoré by inak osoba, v prospech ktorej je vydané, nemala nárok resp. by jej takéto
rozhodnutienebolovydanéasúčasnebolovydanévdôsledkuporušeniazákonavprospechtakejosoby.
Tento znak skutkovej podstaty však v danom prípade absentuje. Stavebné povolenie bolo totiž vydané
v súlade s platnými právnymi predpismi a územným plánom obce Spišské Bystré, s ktorým je stavba v
súlade, teda je aj v súlade s verejným záujmom. Verejný záujem sa dokazuje pri stavbe, ktorá sa začne
stavať bez povolenia a následne sa dodatočne povoľuje, pričom samotná stavba bez povolenia je iba

priestupkom. Nebolo preukázané, že L.. O.. O. S. a M. S. získali akúkoľvek nenáležitú výhodu, ktorá by
im ináč nebola prináležala. V čase, keď bolo vydané stavebné povolenie, boli splnené podmienky najeho vydanie, boli predložené všetky potrebné podklady. Došlo len k omylu úradu, ktorý nebol príslušný,
čím však stavebníci nedostali žiadnu nenáležitú výhodu. Nemalo byť teda ani začaté trestné stíhanie
pre absenciu formálnych znakov trestného činu.

Uviedol ďalej, že v rámci konania tiež nebolo preukázané, že stavebníkom by nebolo vydané stavebné
povolenie a teda že na jeho vydanie nemajú nárok. Pri zneužití právomoci musí ísť o úmyselný trestný
čin, pri ktorom verejný činiteľ si je vedomý, že prekračuje svoje kompetencie a vydáva rozhodnutie,
ktoré de facto nemal vydať. V danom prípade sa obžalovaný dopustil jedinej chyby a to omylu v

miestnej príslušnosti, teda nemožno hovoriť o úmyselnom zavinení, naopak, bol presvedčený o tom, že
koná v súlade so zákonom, čo sa v konaní preukázalo. Nemožno brať do úvahy úsudok konajúceho
súdu, že nakoniec aj sám obžalovaný sa doznal, že už by takto nepostupoval. On totiž vychádzal
len zo skúseností, že je voči nemu dlhšiu dobu vedené trestné stíhanie, preto s odstupom času si
uvedomoval, že radšej by to už teraz riešil inak, ako riskovať takéto problémy, čo súd nesprávne použil
pre ospravedlnenie toho, že uznal vinu. Súdu tiež ušla skutočnosť, že starosta je oprávnený vydávať

rozhodnutia až do momentu, kým nezloží sľub nový starosta. Žiadne zákonné ustanovenie nezakazuje
starostovi vydávať rozhodnutia po tom, čo bol nový starosta zvolený, avšak sa ešte neujal funkcie.
Vydanie stavebného povolenia v tomto čase teda nie je zneužitím právomoci, ale riadnym výkonom
funkcie starostu obce. Ďalej poukázal na to, že aj napriek vyjadreniu okresného úradu považuje aj
naďalej vydávanie stavebného povolenia pre pracovníka obecného úradu, ktorý sa zaoberá práve touto

problematikou, za konflikt záujmov a z toho dôvodu tu ide o chybu v usmerneniach štátnych orgánov,
ktorá mu nemôže byť dávaná za vinu. Ako starosta teda preukázateľne nekonal v úmysle privodiť inému
nenáležitú výhodu, ale konal v presvedčení, že je oprávnený a zároveň aj povinný takéto rozhodnutie
vydať, keďže boli splnené podmienky na jeho vydanie. Nebol teda preukázaný jeho úmysel. Osobne
si nevie predstaviť, aby napríklad sudca sám rozhodoval o svojich vlastných žalobách a vydal sám

sebe rozhodnutie, čo však okresný súd nepovažuje v tomto prípade za konflikt záujmov, keď si starosta
pripraví a vydá stavebné povolenie pre seba. Navrhol záverom napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť
okresnému súdu, prípadne trestné stíhanie zastaviť.

K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadril prokurátor, v ktorom vyjadrení uviedol, že odvolanie

nepovažuje za dôvodné, poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku v spojení s dôvodmi jeho
odvolania.

Proti vyššie uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa, konkrétne proti výroku o treste v neprospech
obžalovaného, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj okresný prokurátor. V dôvodoch

odvolania po zhrnutí obsahu napadnutého rozsudku uviedol, že okresným súdom uložený trest je
vzhľadom na osobu páchateľa a okolnosti skutku nedostatočný, nakoľko pokiaľ aj možno plní úlohu
individuálnej prevencie vo vzťahu k obžalovanému, rozhodne neplní úlohu generálnej prevencie,
nakoľko uloženie iba trestu zákazu činnosti bez iného druhu trestu, napríklad peňažného alebo
odňatia slobody s podmienečným odložením, navyše v jeho minimálnej výmere, nedokáže odradiť

potenciálnych budúcich páchateľov obdobnej trestnej činnosti od jej páchania, preto by bolo namieste
uložiť obžalovanému aj spomínané iné druhy trestu. Navrhol teda, aby krajský súd zrušil napadnutý
rozsudok v napadnutom rozsahu a vrátil vec súdu prvého stupňa, prípadne vo veci rozhodol sám.

K jeho odvolaniu sa krátko písomne vyjadril obžalovaný, ktorý považoval odvolanie prokurátora za

nedôvodné, pričom dodal, že podľa jeho názoru ani nemalo byť začaté voči nemu trestné stíhanie,
pretože skutok nie je trestným činom.

Na základe takto riadne a včas podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods.
1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým

obžalovaný a okresný prokurátor podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, ak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolania obžalovaného ani okresného
prokurátora dôvodné nie sú.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak, aby umožnili súdu
spravodlivé rozhodnutie v súlade s § 2 ods. 10 Tr. poriadku a tieto dôkazy aj správne vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne tak, ako mu to ukladá
ust. § 2 ods. 12 Tr. poriadku.

Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku tiež v súlade s ust.
§ 168 ods. 1 Tr. poriadku v dostatočnej
miere uviedol, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel,
existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za pochybné
a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporovali.

Z odôvodnenia rozsudku, najmä z jeho písomných dôvodov je v zásade zrejmé, ako sa okresný súd
vysporiadal s obhajobou obžalovaného i tvrdeniami jednotlivých svedkov o tom, ako malo dôjsť k
skutku, za ktorý bol obžalovaný trestne stíhaný, pričom však na tomto mieste krajský súd konštatuje,
že z hľadiska kumulatívneho naplnenia všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu, ktorý tvorí
predmet tohto konania, nebolo zo strany súdu prvého stupňa odôvodnenie napadnutého rozsudku

vyčerpávajúce a postačujúce, a preto na niektoré skutočnosti poukázal krajský súd v nižšie rozpísaných
dôvodoch tohto uznesenia.

Napriek vyššie uvedenej výhrade ale krajský súd v zásade nemal pochybnosti o správnosti skutkových
zistení, tieto zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na hlavných pojednávaniach, ako aj v

prípravnom konaní. Aj podľa názoru krajského súdu bolo bez odôvodnených pochybností dokázané,
že skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný, uvedený v skutkovej vete napadnutého rozsudku, sa stal,
má znaky trestného činu a spáchal ho práve obžalovaný L.. O. S., pričom krajský súd si na jednej
strane úvahy a závery súdu prvého stupňa prezentované v odôvodnení napadnutého rozsudku osvojil
a nemá o nich pochybnosti, súčasne ale, ako už bolo naznačené vyššie, bolo potrebné poukázať aj na

ďalšie podstatné okolnosti, na ktoré prvostupňový súd v dôvodoch napadnutého rozsudku nepoukázal
a ktoré sú nevyhnutné pre posúdenie konania obžalovaného práve ako žalovaného trestného činu a
ktoré definujú skutkovú podstatu trestného činu zneužívania právomocí verejného činiteľa a musia byť
v konaní preukázané, aby mohlo byť konanie obžalovaného posudzované ako trestný čin, ktorý sa mu
kladie za vinu.

V prvom rade krajský súd uvádza, že vykonaným dokazovaním bolo podľa jeho názoru nepochybne
preukázané, že k samotnému konaniu, ktoré tvorí podstatu skutku, teda vydaniu predmetného
stavebného povolenia zo strany obžalovaného ako štatutárneho orgánu obce Kravany, došlo dňa
12.12.2014, čo samo osebe nepopiera ani obžalovaný. Bolo tiež nepochybne preukázané, že stavebné

povolenie nevydala obec Spišské Bystré, kde mala predmetná stavba stavebníkov O. S. a M. S.
byť realizovaná, ale susedná obec Kravany. Túto skutočnosť vysvetľovala svedkyňa L.. O. S., ale aj
obžalovaný tým, že svedkyňa pracovala v obci Spišské Bystré ako referentka práve pre túto oblasť,
preto, z dôvodu, aby sa predišlo pochybnostiam o nestrannosti, túto vec postúpila obci Kravany, pričom
takýto postup označovali ako bežný v týchto prípadoch.

Pre posúdenie trestnej zodpovednosti obžalovaného tak bolo rozhodujúce ustáliť, či svojím konaním
naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 Tr.
zákona, teda musia tam byť splnené kumulatívne dva predpoklady. Musí sa jednať na jednej strane
o také konanie verejného činiteľa, ktorým vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu,

prekročí svoju právomoc, alebo nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci alebo z rozhodnutia
súdu (konanie v rozpore so zákonom), a súčasne musí byť naplnený úmysel spôsobiť inému škodu
alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. V prejednávanej veci bolo nepochybne
preukázané, že obžalovaný v pozícii starostu svojím konaním vykonával svoju právomoc spôsobom
odporujúcim zákonu. Toto spočívalo vo vydaní stavebného povolenia bez toho, aby na jeho vydanie bola

obec Kravany ako stavebný úrad príslušná. S touto okolnosťou sa podrobne vysporiadal aj súd prvého
stupňa, pričom porušenie zákona zo strany obžalovaného je preukázané vykonaným dokazovaním,
predovšetkým výpoveďami svedkov L. B., O.. O. U. a L.. O. U., ako aj odbornými vyjadreniami
nadriadeného orgánu Okresného úradu Prešov, ktoré sú súčasťou spisu a ktoré súd prvého stupňa na
hlavnom pojednávaní oboznámil.

Svedok L. B., nový starosta obce Kravany, ktorý prevzal svoju funkciu odo dňa 15.12.2014 po
obžalovanom, vo svojej výpovedi uviedol, že ako náhradný stavebný úrad na základe poverenia z
Prešova vykonáva svoju činnosť pre obec Kravany obec Spišské Bystré, čo zrejme platí od roku 2016 aplatilo to aj predtým, tieto postupy podľa neho neboli zaužívanou praxou a v prejednávanom prípade by
vo funkcii starostu takéto stavebné povolenie, aké vydal obžalovaný, nepodpísal. Svedok O.. O. U., nový
starosta obce Spišské Bystré od decembra 2014, ktorý prevzal funkciu starostu po L.. U., vypovedal, že

po zistení predmetných skutočností starostu obce Kravany vyzvali na predloženie spisu, ktorý povedal,
že ho nemá. Doručila ho pani S., ktorá ho zrejme mala celú dobu u seba, pričom pravdepodobne aj ona
vyznačila právoplatnosť na tomto stavebnom povolení. Čo sa týka náhradného stavebného úradu, Obec
Spišské Bystré má svoj stavebný úrad na veci, ktoré sú v k. ú. Spišské Bystré a stavebníkmi sú fyzické
a právnické osoby. Ak je stavebníkom obec, majú určený stavebný úrad Obec Kravany, čo určil krajský

úrad, alebo okresný úrad v sídle kraja. Napokon, svedok L.. O. U., v čase podania návrhu na vydanie
stavebného povolenia, ako aj v čase spáchania skutku starosta obce Spišské Bystré, ktorý svoju funkciu
vykonával do 15.12.2014, keď ho vystriedal O.. O. U., vo svojej výpovedi uviedol, že o vydaní tohto
stavebného povolenia nevedel nič, Bol prekvapený, že na danom mieste sa stavia. Potvrdil, že sami
sebe ako obci nemohli vydávať stavebné povolenia, teda ako právnickej osobe, ale fyzickým osobám
áno. Robilo sa to v zmysle zákona, na základe ústnej dohody, teda išlo o zaužívanú prax. Dodal, že v

čase výkonu jeho funkcie bola za stavebné konania zodpovedná pani S., ale štatutárom bol on.

Súd prvého stupňa správne v tejto súvislosti konštatoval, že podľa stanoviska Okresného úradu Prešov,
odboruvýstavbyabytovejpolitikyzodňa03.11.2017(správaokresnéhoúradunač.l.387,vnadväznosti
na správu z č. l. 315) bola určená podľa § 119 ods. 3 stavebného zákona obec Kravany ako príslušný

stavebný úrad len pre tie stavby, ktorých navrhovateľom, stavebníkom alebo vlastníkom stavby je obec
Spišské Bystré a zároveň je príslušná na konanie ako stavebný úrad (nejedná sa o stavby týkajúce
sa stavebníkov, ktorými sú fyzické osoby, ako tomu bolo v prejednávanej veci). K uvedenému bolo
správnym orgánom v sídle kraja zaslané aj Určenie stavebného úradu, z ktorého vyplýva, že určuje
obec Kravany ako príslušný stavebný úrad, ktorý vykoná konania a vydá rozhodnutia pre stavby, ktorých

navrhovateľom, stavebníkom alebo vlastníkom stavby alebo žiadateľom o povolenie terénnych úprav,
prác alebo zariadení, bude obec Spišské Bystré okrem stavieb, ktoré povoľujú špeciálne stavebné úrady
(správa z č. l. 316), ktoré bolo vydané na základe žiadosti obce Spišské Bystré v zastúpení starostom
obce O.. O. U.. Dňa 13.06.2018 vydal starosta obce Spišské Bystré, O.. O. U., výzvu adresovanú
stavebníkovi M. S. ml. na okamžité zastavenie akýchkoľvek stavebných prác na začatej stavbe. Okresný

úrad Prešov na žiadosť súdu taktiež oznámil, že za obdobie rokov 2013 - 2014 nebol týmto úradom
určený žiaden stavebný úrad, t. j. obec, ktorá by bola príslušná na výkon konaní v zmysle
§ 119 ods. 3 stavebného zákona. Takéto určenia boli vydané pre obec Kravany v roku 2015 (č. l. 388),
o čom svedčí Určenie stavebného úradu zo dňa 16.04.2015 a pre obec Spišské Bystré až v roku 2017.
Ako ďalej vyplynulo z predmetnej správy, Okresný úrad Prešov určuje príslušnosť stavebného úradu len

pre stavby, ktorých navrhovateľom, stavebníkom alebo vlastníkom stavby je obec, alebo ak sú príslušné
viaceré stavebné úrady naraz. Podľa tohto úradu je irelevantné, či určenia príslušnosti stavebných
úradov boli vydané, pretože navrhovateľom, alebo žiadateľom o vydanie stavebného povolenia boli
fyzické osoby, na ktoré sa ust. § 119 ods. 3 stavebného zákona nevzťahuje.

Z uvedených skutočností teda záverom nepochybne plynie, že v prejednávanej veci v čase vydania
stavebného povolenia (12.12.2014) nebola príslušným stavebným úradom na vydanie tohto stavebného
povolenia pre stavebníkov L.. O.. O. S. a M. S. (ako fyzické osoby) vo vzťahu k stavbe „SO 01, 02, 03
Rodinný dom„ v katastri obce Spišské Bystré obec Kravany, ale práve obec Spišské Bystré, vychádzajúc
zo všeobecných zásad pre určenie stavebného úradu. Obec Kravany ako príslušný stavebný úrad by

prichádzala do úvahy len za predpokladu, ak by stavebníkom - žiadateľom, bola obec Spišské Bystré
(na základe určenia vyššieho orgánu, z dôvodu možného konfliktu záujmov), avšak aj to až v neskoršom
období, keďže takto určený náhradný stavebný úrad bol až v roku 2017. Stavebné povolenie zo dňa
vydané obžalovaným ako starostom obce Kravany teda bolo vydané v rozpore so zákonom.

Čo sa týka úmyslu obžalovaného zadovážiť inému neoprávnený prospech, na tomto mieste sa podľa
názoru krajského súdu nemožno úplne stotožniť s konštatovaním okresného súdu (a v tomto smere
krajský súd nepovažoval odôvodnenie napadnutého rozsudku za postačujúce), že podstatou trestného
konania v tejto veci bolo len ustáliť, či obžalovaný bol alebo nebol oprávnenou osobou na vydanie
stavebného povolenia, bez ohľadu na kvalitu alebo úplnosť predložených dokladov. Toto posúdenie bolo

totiž podstatné pre určenie úmyslu zadovážiť inému neoprávnený prospech. Podľa názoru krajského
súdu má byť prítomná a preukázaná aj spojitosť medzi nezákonným vydaním stavebného povolenia
dňa 12.12.2014 a nejakým zvýhodnením stavebníkov. Len porušenie zákona bez zvýhodnenia iných
osôb resp. bez úmyslu niekoho zvýhodniť, teda poskytnúť mu prospech, ktorý je neoprávnený (ktorýby inak nezískal), nezakladá naplnenie skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, na čo správne
poukazovala aj obhajoba. S týmito okolnosťami sa okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku
dostatočne nevysporiadal.

Je potrebné v tejto súvislosti uviesť, že takouto neoprávnenou výhodou podľa názoru krajského
súdu môže byť aj skoršie získanie stavebného povolenia (alebo aj akéhokoľvek iného rozhodnutia),
oproti bežnému, štandardnému, zákonu zodpovedajúcemu postupu s riadnou časovou následnosťou
jednotlivých krokov za splnenia všetkých potrebných podmienok pre vydanie toho-ktorého rozhodnutia.

Z obsahu spisu totiž vyplýva, že ani na obci Spišské Bystré, ale ani predovšetkým na obci Kravany,
kde bola vec prakticky ihneď bez vykonania úkonov v celom rozsahu postúpená, neexistuje doklad o
zaplatení správneho poplatku (správa z obce na č. l. 323), ktorého zaplatenie v konaní nepotvrdila ani
nepreukázala žiadna zo zúčastnených strán. V zmysle § 8 zákona o správnych poplatkoch, poplatky
uvedené v sadzobníku pevnou sumou sú splatné bez výzvy a pri podaní návrhu alebo žiadosti s
tým, že ak nebol zaplatený pri podaní, je splatný do 15 dní od doručenia výzvy na jeho zaplatenie.

Ak poplatok nie je zaplatený, je následkom v zmysle § 9 uvedeného zákona nevykonanie úkonu a
zastavenie konania. V danom prípade teda v dôsledku nezaplatenia správneho poplatku nemohlo byť
v čase, keď nebol zaplatený, bez splnenia tejto podmienky stavebné povolenie vydané. Už len táto
skutočnosť sama osebe svedčí o tom, že stavebníci získali v dôsledku konania obžalovaného nenáležitú
výhodu, a to získanie stavebného povolenia už dňa 12.12.2014, aj keď na jeho vydanie v tom čase

neboli splnené podmienky. Uvedené svedčí o nedôvodnosti obrany obžalovaného, že hoci porušil zákon,
ale stavebníci neboli nijakým spôsobom zvýhodnení, lebo stavebné povolenie by získali tak či onak
aj na inom stavebnom úrade. Je aj podľa názoru krajského súdu pravdepodobné, že stavebníci by
nakoniec stavebné povolenie napokon predsa len získali, ale neskôr, za splnenia všetkých potrebných
podmienok a po doložení všetkých potrebných podkladov a nebolo by teda vydané už 12.12.2014, kedy

k jeho vydaniu ešte neboli splnené všetky zákonom stanovené podmienky. Z obsahu spisu totižto ďalej
vyplýva, že aj list vlastníctva bol k spisu priložený až neskôr, po vydaní povolenia, dňa 19.12.2014,
rozhodnutie o vyňatí z poľnohospodárskeho pôdneho fondu až 02.02.2015, právoplatné až 17.02.2015
a tiež vyjadrenie prevádzkovateľa VSD k projektovej dokumentácii bolo až zo dňa 21.01.2015, pričom
minimálne v prípade listu vlastníctva sa jedná o povinnú prílohu k žiadosti o stavebné povolenie (§ 8

ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. k stavenému zákonu), čo tiež bráni tomu, aby bez doloženia tohto
dokumentu mohlo byť stavebné povolenie vôbec vydané, čo potvrdil vo výpovedi aj svedok L. B., keď
potvrdil, že pri takýchto nedostatkoch sa stavebné povolenie v praxi ani nevydáva.

K tvrdeniam svedkyne L.. O. S., že týmto postupom chcela predísť možnému konfliktu záujmov, je

potrebné uviesť, že aj podľa svojich vlastných tvrdení pripravovala podklady k stavebným povoleniam
okrem iného aj pre obec Kravany. Je teda nelogické, aby na obci Spišské Bystré videla konflikt záujmov
a za týchto okolností ho už nevidela na obci Kravany. Tu je potrebné uviesť, že aj keď už v čase
vydania predmetného stavebného povolenia pre obec Kravany oficiálne nepracovala (aj keď z výpovedí
je zrejmé, že naďalej v tejto agende vypomáhala), keď podľa výpovede obžalovaného, ale aj svojich

vlastných tvrdení prácu pre obec Kravany vykonávala len približne do leta roku 2014, zároveň však z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že aj v prípade predmetného stavebného povolenia, napriek tomu,
že vec bola práve z dôvodu jej možnej zaujatosti postúpená obci Kravany v snahe predísť konfliktu
záujmov, na jeho vydaní participovala a „neoficiálne“ pre obžalovaného podklady aj v tomto prípade
pripravila, pričom treba zdôrazniť obec Kravany dlhú dobu ani len nedisponovala s administratívnym

spisom, ktorý vzala L.. S. k sebe a sama ho predložila na obec Kravany starostovi L. B. až dňa
07.06.2018, teda po takmer 4 rokoch a pravdepodobne aj ona vyznačila na stavebnom povolení
právoplatnosť. Vzhľadom na uvedené je podľa názoru krajského súdu skôr pravdepodobné, že motívom
presunu žiadosti na obec Kravany bolo presvedčenie stavebníkov, že na obci Kravany, za rovnakých
podmienok, pri rovnakom obsahu žiadosti o vydanie stavebného povolenia a v rovnakom čase získa

stavebné povolenie naisto resp. ho získa o niečo skôr, aj bez všetkých potrebných náležitostí návrhu.
Na tomto mieste krajský súd poukazuje na tú skutočnosť, že ako na obci Spišské Bystré, tak aj na obci
Kravany došlo od 15.12.2014 k zmene starostu, keď novým starostom obce Spišské Bystré sa stal O..
O. U., ktorý vystriedal starostu L.,. O. U. a v obci Kravany obžalovaného vystriedal nový starosta L.
B.. Ďalej je potrebné poukázať na to, že k zmene starostu malo dôjsť 15.12.20214, čo bol pondelok a

stavebné povolenie bolo vydané 12.12.20214, čo bol piatok, teda posledný pracovný deň pred zmenou
starostu, čo rovnako poukazuje na účelovosť konania obžalovaného.Ďalej krajský súd považuje za nevyhnutné poukázať na to, že zodpovednosť starostu je však na účely
vykonávania jeho právomocí, ktoré mu boli zverené v rámci preneseného výkonu štátnej správy (ako aj
v rámci plnenia úloh samosprávy) „objektívna“, starosta je v zmysle zákona o obecnom zriadení štatutár

obce osobne z titulu svojej funkcie zodpovedný za všetky akty vydávané v jej mene. V tomto smere
správne súd prvého stupňa poukázal na ust. § 13 ods. 1 prvá veta a ods. 5 prvá veta zákona o obecnom
zriadení v nadväznosti na správu Okresného úradu Prešov z č. l. 392), v zmysle ktorých predstaviteľom
obce a najvyšším výkonným orgánom obce je starosta; starosta je štatutárnym orgánom obce. Nie
je preto v tomto smere podstatné, kto mu pripravoval podklady pre rozhodnutie, keď v konečnom

dôsledkurozhodujeovydanístavebnéhopovoleniaon,vmeneobce.Konaniezamestnancaúradumôže
zakladať pracovnoprávnu (disciplinárnu) resp. internú zodpovednosť, nie však trestnoprávnu a nemožno
ospravedlňovať konanie starostu tým, že to mal tak pripravené od niekoho.

V tejto súvislosti je ešte potrebné uviesť, že krajský súd sa vo výsledku stotožnil aj s postupom
prvostupňového súdu, keď obžalovaný žiadal, aby si súd vyžiadal odborné vyjadrenie, či doklady

priložené k stavebnému povoleniu boli spôsobilé vydať toto stavebné povolenie, čo by mohlo mať súvis
so skutkovými zisteniami, či jeho konanie privodilo niekomu neoprávnenú výhodu, pričom súd prvého
stupňa tento návrh na doplnenie dokazovania zamietol (aj keď súd prvého stupňa to odôvodnil tým,
že bolo potrebné iba ustáliť, či obžalovaný bol alebo nebol oprávnený na vydanie tohto stavebného
povoleniabezohľadunakvalituaúplnosťdokladovpredloženýchmunapodpis).Podľanázorukrajského

súdu návrh na doplnenie dokazovania nebol dôvodný a takéto odborné vyjadrenie nebolo v danom
prípade potrebné z toho dôvodu, že vykonané dokazovanie v predmetnej trestnej veci dalo podľa názoru
krajského súdu odpovede na všetky otázky potrebné k rozhodnutiu vo veci samej a k posúdeniu trestnej
zodpovednosti obžalovaného vo vyššie naznačenom smere. To, či v čase vydania stavebného povolenia
boli na jeho vydanie splnené všetky formálne podmienky a či boli predložené materiály úplné, bolo podľa

názoru krajského súdu tiež vo vzťahu k otázke viny dôležité vyhodnotiť z hľadiska naplnenia úmyslu
zadovážiť inému neoprávnený prospech a tiež definovania, v čom mal neoprávnený prospech spočívať,
teda v tomto smere sa nemožno s prezentovaným názorom súdu prvého stupňa stotožniť, avšak krajský
súd sa k týmto okolnostiam vyjadril v dostatočnej miere v predchádzajúcich odsekoch.

Z hľadiska právnej kvalifikácie bol skutok správne kvalifikovaný ako prečin zneužívania právomocí
verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zákona. Obžalovaný svojím konaním v postavení
verejného činiteľa (§ 128 ods. 1 Tr. zákona) v úmysle zadovážiť inému neoprávnený prospech vykonával
svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu (objektívna stránka trestného činu). Krajský súd
na tomto mieste pripúšťa, že obžalovaný mohol konať v súlade s určitými dlhodobo zaužívanými

postupmi, pričom si možno v tom čase nie úplne uvedomoval závažnosť a prípadné následky svojho
konania. Uvedené ho však, predovšetkým s poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, trestnej
zodpovednosti nezbavuje a jeho konanie nijakým spôsobom neospravedlňuje, obzvlášť v jeho postavení
a funkcii, keď obec reprezentovaná starostom je stavebným úradom, teda orgánom zo zákona
zodpovedným za vydávanie stavebných povolení. Za tejto situácie potom nemožno pripustiť takú obranu

obžalovaného, že sa to tak robilo a nevedel, že koná v rozpore so zákonom. Krajský súd mal teda
preukázané, s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, z hľadiska naplnenia subjektívnej stránky
skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomocí verejného činiteľa aj úmyselné zavinenie
obžalovaného. Obžalovaný je tiež plne zodpovedným subjektom z hľadiska veku a príčetnosti, svojím
konaním porušil objekt chránený Trestným zákonom, ktorým je záujem štátu na riadnom a zákonnom

výkone verejnej moci. Medzi konaním obžalovaného a následkom existuje príčinná súvislosť.

Za takýchto okolností teda vo vzťahu k otázke viny a právnej kvalifikácie krajský súd považoval v
intenciách vyššie uvedených dôvodov a úvah odvolanie obžalovaného za nedôvodné a výrok o vine v
napadnutom rozsudku posúdil ako zákonný a vecne správny.

Za zákonný a správny považoval krajský súd, najmä čo do druhu trestu a jeho výmery, aj výrok o treste v
napadnutom rozsudku, ktorý svojím odvolaním v neprospech obžalovaného napádal okresný prokurátor.

V prípade žalovaného prečinu podľa § 326 ods. 1 Tr. zákona je zákonom stanovená trestná sadzba na

2 až 5 rokov. Správne súd prvého stupňa zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.
j) Tr. zákona, teda že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život.Súd prvého stupňa za týchto okolností uložil obžalovanému v súlade so zásadami pre ukladanie trestov
v zmysle § 34 Tr. zákona len trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze výkonu akejkoľvek verejnej
funkcie v samospráve v pozícii samosprávneho orgánu a to na 1 rok, teda na spodnej hranici sadzby

určenejTrestnýmzákonompretentodruhtrestu,ktorýpovažovalvzhľadomnaokolnostiprípadu,povahu
spáchaného prečinu, pomery a osobu páchateľa za dostatočný. Tento trest teda ukladal ako samostatný,
bez potreby uložiť iný druh trestu, vzhľadom k závažnosti trestnej činnosti a pomerom páchateľa.

Aj keď je takto uložený druh trestu mierny, aj krajský súd sa v tomto konkrétnom prípade s postupom

súdu prvého stupňa stotožnil. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na mieru závažnosti konania
obžalovaného a okolnosti, za ktorých skutok spáchal, ako aj následky, keď reálne nedošlo k vzniku
žiadnej škody, jeho doterajší život, keď doposiaľ viedol riadny život a nebol súdne trestaný, okolnosti, za
ktorých došlo ku spáchaniu skutku, poukazujúc zároveň aj na obdobie už viac ako 7 rokov od spáchania
skutku, pričom aj po aktualizácii lustrácií a správ na obžalovaného aj naďalej platí, že obžalovaný
nemá žiadny záznam v registri trestov a dokonca ani evidované priestupky a správne delikty, je naďalej

hodnotený pozitívne, je riadne zamestnaný a žije riadnym životom, teda po zvážení všetkých týchto
okolností bolo namieste uložiť práve trest zákazu činnosti postihujúci tú činnosť, pri výkone ktorej ku
spáchaniu skutku došlo, teda výkon funkcie štatutárneho orgánu v samospráve, bez toho, aby musel
byť súčasne ukladaný trest odňatia slobody alebo iný druh trestu. K závažnosti a okolnostiam spáchania
skutku krajský súd uvádza, že aj keď tie skutočnosti, že obžalovaný zrejme nekonal s primárnym cieľom

porušovať právne predpisy, ale pomôcť stavebníkom, ktorým bola aj jeho dlhoročná spolupracovníčka
a že konal v súlade s určitou zaužívanou praxou, ho nezbavujú trestnoprávnej zodpovednosti za jeho
konanie, práve pri ukladaní trestu je nevyhnutné ich vziať do úvahy a v tomto konkrétnom prípade
je závažnosť skutku nižšia oproti iným, typickým prípadom zneužívania právomoci verejného činiteľa.
Aj z hľadiska dĺžky trvania trestu zákazu činnosti je podľa názoru krajského súdu v danom prípade

primeraným uloženie trestu zákazu činnosti na 1 rok, teda na dolnej hranici sadzby určenej pri tomto
druhu trestu.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, nezistiac dôvody pre zmenu alebo zrušenie
napadnutého rozsudku, krajský súd odvolania obžalovaného a okresného prokurátora postupom podľa

§ 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.