Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. január 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/239/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214213191
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7214213191.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a
z členov senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Natálie Štrkolcovej v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o.,
advokátskou kanceláriou, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: E. L.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, F. - okolie, zast. E.. J. K., advokát, Kuzmányho 29, 040 01 Košice,

vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave,
Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 11058/14, o vymoženie 778,15 eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 19.04.2021, č.k. 39Er/1616/2014-86

r o z h o d o l :

I. Odmieta odvolanie.

II. Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví exekúciu zastavil.

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom spísaným vo forme zápisnice pred súdnym
exekútorom dňa 17.03.2014 domáhal vykonania exekúcie voči povinnej za účelom vymoženia svojej

pohľadávky, a to na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., č.k. SR 07091/13 zo dňa 09.10.2013.
Dňa 09.05.2014 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa
03.02.2016 doručil súdny exekútor súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného podľa
ust. § 243f Exekučného poriadku, ktoré bolo doručené na sídlo súdneho exekútora dňa 21.01.2016.
Po citovaní § 9a ods. 1, § 39 ods. 4, § 243f ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku

a § 121 ods. 2 a 5 CSP súd konštatoval, že lehota (podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku) na
doplnenie návrhu oprávneného začala plynúť deň po uverejnení zákona v Zbierke zákonov Slovenskej
republiky, t.j. dňa 24.12.2015 a uplynula dňa 22.01.2016. Novelizované znenie Exekučného poriadku
určilo oprávnenému povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie v začatých exekúciách, v ktorých sa
uplatňuje nárok zo zmenky. Zákonodarca sledoval touto novelou zvýšenú ochranu spotrebiteľa, pričom
dôkazné bremeno na preukázanie, či v danej veci bol alebo nebol hospodársky dôvod vydanej zmenky

spotrebiteľský vzťah medzi účastníkmi konania, preniesol na oprávneného. V zmysle ust. § 243f ods. 1
v spojení s ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku bol oprávnený povinný predložiť súdu do 22.01.2016
doplnenie návrhu, a to spolu s pripojenými listinnými dôkazmi. Súd prvej inštancie následne poukázal
na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 774/2016-7 zo dňa 27.10.2016, v ktorom
ústavný súd konštatoval, že ustanovenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu
bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému

súdu,alebosúdnemuexekútorovi),znapadnutéhouzneseniavyvoditeľnýprávnyzáverokresnéhosúdu,
ženávrhbolopotrebnédoplniťpriamoexekučnémusúdu,považujeústavnýsúdzaústavneudržateľný,ato najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie
exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie,
oktorejboloprávnenýrozhodnúťvýlučneexekučnýsúd,aniesúdnyexekútor(§243fods.6Exekučného

poriadku). S prihliadnutím na uvedené uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky súd prvej
inštancie prijal záver, že doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie mal oprávnený doručiť v lehote do
22.01.2016 priamo na súd, a nie na sídlo exekútorského úradu povereného súdneho exekútora, ktorý
doplnenie návrhu potom postúpil súdu. Ustanovenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku je kogentného
charakteru a v prípade jeho nedodržania to má obligatórne za následok zastavenie exekúcie podľa

ust. § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. Právnym následkom konania oprávneného, kedy doplnený
návrh najskôr doručil na sídlo exekútora, ktorý bol následne exekútorom postúpený na súd po lehote
ustanovenej zákonom, je nutnosť konštatovania súdu o tom, že návrh na vykonanie exekúcie nebol
doplnený v lehote podľa ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie tak nemal inú
možnosť ako exekúciu podľa ust. § 243f ods. 5 Exekučného poriadku zastaviť. O trovách exekúcie si
súd vymienil rozhodnúť samostatným uznesením.

3. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Namietal nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia a záver súdu, že povinný je spotrebiteľom.

Oprávnený bol názoru, že novela Exekučného poriadku týkajúca sa doplnenia návrhov na vykonanie
exekúcie v exekučných konaniach, ktoré sa vykonávajú na podklade zmenky, sa vzťahuje na konania
voči povinným, ktorí sú spotrebiteľmi. V danom prípade však hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom
spotrebiteľským, nakoľko fyzická osoba v čase podpísania zmluvy o úvere a vystavení zmenky
prehlásila, že peňažné prostriedky žiadala poskytnúť na výkon povolania. Oprávnený zároveň k návrhu

na vykonanie exekúcie priložil nielen exekučný titul a zmenku, ale aj zmluvu o úvere, splatenie ktorého
zmenka zabezpečovala, z ktorého dôvodu rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu
oprávneného s povinným vrátane dôkazov, ktoré ich osvedčujú, boli súčasťou exekučného spisu.
Oprávnený tak mal za to, že si svoju povinnosť vyplývajúcu z § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4
Exekučného poriadku splnil, z ktorého dôvodu na svojom návrhu na vykonanie exekúcie trvá i naďalej.

5. Vo vyjadrení zo dňa 12.07.2021 povinný uviedol, že v prejednávanom prípade však zrejme nedošlo k
uzavretiu zmluvy o úvere v zmysle ustanovenia § 497 a nasledujúce Obchodného zákonníka ale došlo k
uzavretiu zmluvy o pôžičke v zmysle ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka. K predmetnej zmluve
uviedol,žetakmerkaždýjejodsekjenápadneažkrajnenevyvážený,postavenývneprospechpovinného

ako spotrebiteľa. Tak ako je tomu v stovkách ďalších úverových vzťahoch oprávneného, úverovú
zmluvu a jej znenie nemohol povinný ovplyvniť (nijako zmeniť ani upraviť), nakoľko táto bola vopred
predformulovaná a v takomto znení bez možnosti pripomienkovania mu bola predložená na podpis.
Vzhľadom na znenie samotnej zmluvy o úvere, znenie všeobecných podmienok poskytnutia úvere a
z dôvodu neprehľadnosti a nedodržania 3 zákonom stanovených náležitostí zmluvy o úvere, povinný

ustanoveniam zmluvy o úvere, bez príslušného vzdelania, poprípade skúseností nemohol rozumieť a
vyčítať z nej všetky pre neho plynúce následky. Tvrdenie oprávneného o tom, že povinnému poskytnuté
finančné prostriedky slúžili na účel výkonu zamestnania povinného je zavádzajúce a účelové. Zdôraznil,
že je bežnou praxou oprávneného pri uzatváraní obdobných úverových zmlúv označiť svojho klienta ako
podnikateľský subjekt, a ak to nie je možné (v prípade ak klient nemé žiadne podnikateľské oprávnenie)

účelovo zaškrtnúť políčko určujúce účel použitia finančných prostriedkov za účelom zamestnania, resp.
povolania, aby tým došlo k vylúčeniu aplikácie právnych predpisov určených na ochranu spotrebiteľa.
Navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie exekučného súdu prvého stupňa v celom rozsahu ako
vecne správne.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, (ďalej len „CSP“) skôr, ako pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania, zaoberal sa otázkou,
či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote subjektom, ktorý je na podanie odvolania
oprávnený (oprávnenou osobou), ako aj tým, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto
opravný prostriedok pripúšťa a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné odmietnuť podľa

ust. § 386 písm. c) CSP.7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).

8. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom
2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 243f ods. 5
Exekučného poriadku.

11. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou
tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie
exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa
§ 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

12. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v
lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

13. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,

ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

14. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

15. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o
a) zastavení konania,

b) odmietnutí podania vo veci samej,
c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,
e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1,
f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,

g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,
j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia,
k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,

l) zabezpečení dôkazného prostriedku,
m) nároku na náhradu trov konania,
n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164,
o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho
rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

16. Civilný sporový poriadok, ustanovenia ktorého je potrebné primerane použiť v konaní podľa
Exekučného poriadku, v citovanom ust. § 355 upravuje, že odvolanie je prípustné len proti tým
uzneseniam, voči ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Ide o zmenu oproti právnej úprave Občianskeho
súdneho poriadku účinnej do 30. júna 2016, ktorá naopak taxatívne vypočítavala uznesenia, voči ktorým

odvolanie prípustné nebolo. Ustanovenie § 357 CSP, taxatívne vymedzuje, voči ktorým uzneseniam je
odvolanieprípustné,pritomnestanovuje,žetakýmuznesenímjeajuzneseniesúdu,ktorýmsúdexekúciu
zastavil podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku (pre nedoplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v
lehote podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku), tzn. možnosť podať odvolanie proti tomuto výrokusúdu Civilný sporový poriadok nepripúšťa, a to bez ohľadu na to, či odvolanie podá oprávnený, povinný
alebo súdny exekútor. Ani Exekučný poriadok (na rozdiel od iných typov uznesení o zastavení exekúcie
napr. podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m) Exekučného poriadku) nepripúšťa odvolanie proti

uzneseniu o zastavení exekúcie podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku.

17. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

18. Vzhľadom na to, že odvolanie oprávneného bolo podané proti uzneseniu súdu prvej inštancie, proti
ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd podľa ust. § 386 písm. c) CSP odvolanie oprávneného
odmietol.

19. Na uvedenom závere odvolacieho súdu nič nemení ani nesprávne poučenie súdu prvej inštancie o
možnosti podať proti napadnutému uzneseniu odvolanie, keďže prípustnosť odvolania je určená výlučne

zákonom.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP
za použitia analógie legis podľa čl. 4 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP,
pretože ustanovenie § 256 ods. 1 CSP (rozhodovanie o trovách konania pri zastavení konania) upravuje

procesnú situáciu najbližšiu situácii, ktorá bola daná v tomto konaní, pretože konanie aj v danom prípade
končí bez vecného prejednania odvolania. To, že odvolacie konanie muselo byť skončené bez vecného
prejednania odvolania procesne zavinil oprávnený ako odvolateľ keď toto podal proti takému uzneseniu,
proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa. Keďže však povinnému trovy odvolacieho konania nevznikli,
odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

21.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).