Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. apríl 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 38P/32/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120204433
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Linda Anovčinová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2120204433.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté

dieťa: Z. O., H.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpená procesným opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, so sídlom Jarmočná 3, Hlohovec, dieťa
rodičov - matka: A. O. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. A. XXXX/X, D., zastúpená: Mgr. Jaroslava
Krajčovičová Šoková, advokátka, so sídlom SNP 10, Hlohovec a otec: Q. O., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom N. XXXX/X, D., zastúpený: SLAVIKATTORNEYS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom
Mlynarovičova 13, Bratislava, IČO: 50 807 471, o návrhu otca na zmenu úpravy styku a zníženie
výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh otca na zníženie výživného na maloletú Z. zamieta.

II. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou Z.

- každý nepárny kalendárny týždeň v pondelok od 17.30 hodiny do 19.00 hodiny, vo štvrtok od 17.30
hodiny do 19.00 hodiny a v nedeľu od 16.00 hodiny do 19.30 hodiny,
- každý párny kalendárny týždeň v pondelok od 17.30 hodiny do 19.00 hodiny, v stredu od 17.30 hodiny

do 19.00 hodiny a v sobotu od 16.00 hodiny do 19.30 hodiny a z toho každú prvú párnu sobotu v
kalendárnom mesiaci od 12.00 hodiny do 18.00 hodiny.

Matka je povinná maloleté dieťa na stretnutie s otcom riadne pripraviť a v určenom čase otcovi odovzdať
v mieste svojho bydliska a otec je povinný maloleté dieťa v čase skončenia styku vrátiť matke v mieste
jej bydliska. V prípade, že sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť uskutočniť, sú rodičia povinní sa
o tom navzájom bezodkladne informovať, a to najneskôr 24 hodín pred začiatkom styku. V prípade ak
sa styk neuskutoční z dôvodov na strane dieťaťa je matka povinná poskytnúť otcovi náhradný termín.

III. Týmto m e n í rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 31P/52/2019-57 zo dňa 25.10.2019 v časti
úpravy styku otca s maloletou.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec maloletej sa návrhom doručeným súdu dňa 02.06.2021 domáhal zmeny úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletej Z.. V návrhu otec uviedol, že manželstvo rodičov maloletej

bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Trnave sp.zn. 11P/33/2019 zo dňa 01.08.2019, pričom
predmetné rozhodnutie upravilo výkon rodičovských práv. Vo veci výkonu rodičovských práv bol vydaný
ešte rozsudok Okresného súdu Trnava sp.zn. 31P/52/2019 zo dňa 25.10.2019, kde súd schválil
rodičovskú dohodu a upravil stretávanie otca s maloletou. Komunikácia medzi rodičmi je narušená atáto skutočnosť zadáva možnosti vzniku konfliktných situácii. Za účelom riešenia konfliktných situácii
bolo zo strany Okresného súdu Trnava uložené obom rodičom výchovné opatrenie spočívajúce v
povinnosti podrobiť sa sociálnemu a psychologickému poradenstvu poskytovanému im akreditovaným

subjektom TENENET o.z., IČO: 42 255 015, Lichnerova 41, Senec. Uvedené výchovné opatrenie
prebehlo v obmedzenom rozsahu, a to jednak z dôvodu vyhlásenej mimoriadnej situácie (núdzový stav)
a jednak aj zo subjektívnych dôvodov na strane matky. Matka maloletej sa na stretnutie naplánované
dňa 20.01.2020 nedostavila (s termínom súhlasila v decembri). Rovnako tak sa nedostavila na stretnutie
naplánované na deň 26.02.2020. Iné stretnutia za účasti oboch rodičov naplánované neboli a teda

výchovné opatrenie neprebehlo z vyššie uvedených dôvodov v predpokladom rozsahu. Matka maloletej
sa rozhodla, že v priebehu mesiacov február, marec a apríl 2020 neumožní styk otca s dcérou resp.
ho umožní len formálne, napr. krátke stretnutie (niekoľko minútové) pri bráne ich rodinného domu s
odstupom 4 metrov, resp. pri kočíkovaní, a to len za situácie kedy maloleté dieťa a otec na seba nebudú
ani vidieť. Tento stav otec riešil podaním návrhu na výkon rozhodnutia. Matka súčasne neumožnenie
styku odôvodňovala zlým zdravotným stavom maloletej dcéry. Otec je spôsobilým samostatne sa starať

o maloletú dcéru, o čom svedčí aj stav, ktorý prebiehal v mesiaci január a čiastočne február 2020,
počas ktorého sa otec za participácie ÚPSVaR Piešťany, pracovisko Hlohovec sám staral (kočíkoval) o
maloletú dcéru. Tento postup odstraňoval množstvo konfliktných situácii medzi rodičmi a nervozita sa tak
neprenášala na maloleté dieťa. Na strane otca maloletej došlo k zmene jeho platových pomerov, kedy
jeho priemerný čistý príjem dosahuje sumu 767,88 Eur. Jeho výdavky v súčasnosti predstavujú sumu

839,17 Eur a pozostávajú z nasledujúcich mesačných výdavkov. Vzhľadom na uvedené otec maloletej
navrhol, aby súd zmenil úpravu styku otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou
každý párny kalendárny týždeň v pondelok od 17.00 hod. do 19.00 hod., vo štvrtok od 17.00 hod. do
19.00 hod., v sobotu od 15:00 do 18:00 a každý nepárny kalendárny týždeň v pondelok od 17.00 hod. do
19.00 hod., v stredu od 17.00 hod. do 19.00 hod. a v nedeľu od 15:00 - 18:00, pričom odovzdanie dcéry

prebehne na H. K.. Z. N. D., a to bez prítomnosti matky maloletej dcéry. Otec je oprávnený stretávať sa
s maloletou v prvú párnu sobotu v mesiaci od 9:00 do 18:00, a to za účelom návštevy svojej matky a
počas štátnych sviatkov v čase od 15:00 do 18:00, a to bez prítomnosti matky maloletej dcéry. Výšku
vyživovacej povinnosti žiadal otec maloletej plniť v celkovej výške 150,- Eur mesačne, a to tak, že sumu
120,- Eur ako bežné výživné a sumu 30,- Eur určenú na tvorbu úspor.

2. Matka maloletej vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 23.09.2020 s návrhom otca nesúhlasila.
Poprela tvrdenia otca, že tom, že by neprebiehali priestupkové konania, ktoré iniciovala voči otcovi
z dôvodu jej strachu z otca maloletej. Tiež uviedla, že uložené výchovné opatrenie prebehlo v
obmedzenom rozsahu z objektívnych dôvodov, jednak z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie a

jednak z dôvodu objektívnych príčin na strane matky, resp. TENENETu. Na stretnutie dňa 20.01.2020
sa matka nedostavila z dôvodu, ktorý už 16.01.2020 oznámila p. E. (TENENET) a na ÚPSVaR Piešťany,
pracovisko Hlohovec nakoľko sa stretnutie malo uskutočniť v Trnave a táto lokalita nevyhovovala
matke z dôvodu vzdialenosti, času a odlúčenia od maloletej a taktiež tej skutočnosti, že matka nemala
ako zabezpečiť starostlivosť o maloletú. Medzi rodičmi dochádza k vážnym konfliktom, do ktorých sú

vťahovaníajostatníčlenoviazrodinymatky,alezdôvodovnastraneotca,ktorýsaabsolútnenevhodným
spôsobom správa k členom rodiny matky. Matka tiež poprela tvrdenia otca o nedostatočnom informovaní
o zdravotnom stave maloletej, nakoľko matka otca informuje emailom. Nesúhlasila s tvrdeniami otca,
že by svojvoľne neumožňovala otcovi styk s dcérou v období od 15.03.2020 až do 11.05.2020, keďže v
období 02.03.2020 do 15.03-2020 bola matka práceneschopná (liečená antibiotikami) a maloletá bola

chorá od 03.03.2020 do 20.03.2020, o čom bol otec zo strany matky mailom informovaný. Následne
sa stretnutie otca s maloletou nerealizovalo z dôvodu nie svojvoľného rozhodnutia matky, ale z dôvodu
mimoriadnej situácie a núdzového stavu vyhláseného na území SR z dôvodu ohrozenia chorobou
COVID-19. Matka otca zo starostlivosti a stretávania nevylúčila, vzhľadom na nepredvídanú situáciu v
súvislosti s pandémiou sa snažila nájsť optimálny model stretávania sa otca s maloletou. Z podania

otca ďalej nie je zrejmé, kedy k zmene pomerov došlo, keďže naposledy sa výživné pre maloleté dieťa
upravovalo na pojednávaní konanom dňa 01.08.2019, kedy otec uzatvoril s matkou rodičovskú dohodu
aj v časti výživného. Matka s návrhom otca na zníženie výživného v celom rozsahu nesúhlasí, nakoľko
nie je v záujme maloletej. S otcom navrhovanou úpravou styku otca s maloletou matka nesúhlasí
a navrhuje, aby sa stretávanie otca realizovalo v zmysle záverov multidisciplinárneho stretnutia na

ÚPSVaR Piešťany, pracovisko Hlohovec konanom dňa 10.08.2020, kde rodičia za pomoci prítomných
odborníkov dospeli k dohode o stretávaní sa otca s maloletou a to tak, že otec sa maloletou stretáva bez
prítomnosti matky každý párny kalendárny týždeň vždy v pondelok a vo štvrtok od 17.30 do 19.00 hod
a v nedeľu od 16.00 hod do 18.00 hod a každý nepárny kalendárny týždeň vždy v pondelok a v streduod 17.30 do 19.00 hod a v sobotu v čase od 16.00 do 18.00 hod s tým, že otec si maloletú prevezme
a po skončení styku maloletú odovzdá do starostlivosti matky na adrese matky, ktoré stretávanie sa aj
aktuálne realizuje, v ostatnej časti navrhuje matka návrh otca zamietnuť.

3. Procesný opatrovník maloletej vo vyjadrení doručenom súdu dňa 10.09.2020 uviedol, že stretávanie
otca s maloletou aktuálne prebieha. Otec sa s maloletou stretáva dlhšie, nakoľko sa nahrádza aj čas
počas nemožnosti stretnutia. Vyjadrili súhlas s rozšírením stretnutia počas prvej párnej soboty, pričom
dĺžku stretnutia ponechávajú na dohode rodičov. So znížením výživného nesúhlasili.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom otca, s vyjadrením a návrhom matky,
výsluchom rodičov, oboznámením sa s ostatnými listinnými dôkazmi, obsahom pripojených spisov
Okresného súdu Trnava sp.zn. 11P/33/2019, sp.zn. 31P/52/2019 a sp.zn. 39Em/2/2020, pričom zistil
nasledovný skutkový stav.

5. Manželstvo rodičov maloletej Z. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k.
11P/33/2019-57 zo dňa 01.08.2019, právoplatným dňa 03.08.2019, pričom súd zároveň schválil dohodu
rodičov, ktorou bol maloletá Z. zverená do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú
maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, otec sa zaviazal prispievať na výživu
maloletej sumou v celkovej výške 300,- Eur mesačne, a to tak, že sumu 270,- Eur ako bežné výživné

a sumu 30,- Eur ako sumu určenú na tvorbu úspor. Stretávanie otca s maloletou si rodičia dohodli za
prítomnosti matky každý párny týždeň v pondelok, vo štvrtok od 17.30 hod. do 18.30 hod. v sobotu
od 16.00 hod. do 17.00 hod. a každý nepárny týždeň v pondelok, v stredu od 17.30 hod. do 18.30
hod., v nedeľu od 16.00 hod. do 17.00 hod. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že matka maloletej bývala
v prístavbe domu u jej rodičov, ide o samostatný dvojizbový byt vo vlastníctve jej rodičov, kde býva len

ona s maloletou. Mala pravidelné výdavky so výške 478,30 Eur mesačne (voda 20,- Eur, odpad 6,- Eur,
elektrina 26,50 Eur, plyn 50,- Eur, internet a TV 20,- Eur, strava a domáce potreby 300,- Eur, mobil 30,-
Eur, životná poistka 25,80 Eur) a výdavky na maloletú mala vo výške 541,25 Eur (bývanie 61,25 Eur,
strava150,-Eur,ošatenie,obuv100,-Eur,hygiena100,-Eur,lieky,vyšetreniaapomôcky80,-Eur,hračky
a knižky 50,- Eur). Nevlastnila nehnuteľnosti a ani motorové vozidlá. Bola na rodičovskej dovolenke

a príjem mala z rodičovského príspevku. Otec maloletej býval v byte, ktorý vlastnil spolu s matkou.
V byte býva sám. Náklady na bývanie má vo výške 575,80 Eur (bývanie 86,05 Eur, strava a domáce
potreby 277,09 Eur, mobil 35,- Eur, životné poistky 41,46 Eur, náklady na používanie služobného vozidla
136,20 Eur. Nemal pôžičky ani úvery. Okrem bytu vlastnil aj 2 chalupy v podielovom spoluvlastníctve
so sestrou, jedna v kat. úz. M., okres D. a druhá kat. úz. T.. Osobné motorové vozidlo nevlastní,

vlastní motocykel značky D., rok výroby 2007. Pracoval ako stavbyvedúci. Jeho priemerný príjem bol
vo výške 1.493,- Eur mesačne v čistom za obdobie od mája 2018 do apríla 2019. Následne rozsudkom
Okresného súdu Trnava č.k. 31P/52/2019-57 zo dňa 25.10.2019, právoplatným dňa 13.11.2019 súd
schválil dohodu rodičov, ktorou došlo k zmene predchádzajúceho rozhodnutia Okresného súdu Trnava
č.k.11P/33/2019-57zodňa01.08.2019včastiúpravystykuotcasmaloletoutak,žeotecjeoprávnenýsa

s maloletou stretávať za prítomnosti matky a súčasne za prítomnosti M. E., H.. XX.XX.XXXX, prípadne
namiesto prítomnosti M. E., za prítomnosti pracovníka organizácie TENENET o.z., IČO: 42255015,
Lichnerova 41, Senec a to každý párny kalendárny týždeň v pondelok od 17.30 hod. do 18.30 hod.,
vo štvrtok od 17.30 hod. do 18.30 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v pondelok od 17.30 hod.
do 18.30 hod., v stredu od 17.30 hod. do 18.30 hod., v prevádzke M. L. B. E. Y., H.Á.. K.. Z. XX, D.-

v prípade, že stretnutie nebude možné z technických príčin uskutočniť v tejto prevádzke, stretnutia sa
budú realizovať v parku pri E. K.. Z. H. H.. K.. Z. N. D. a tiež je otec oprávnený stretávať sa s maloletou
za prítomnosti matky a súčasne za prítomnosti M. E., H.. XX.XX.XXXX, prípadne namiesto prítomnosti
M. E., za prítomnosti pracovníka organizácie TENENET o.z., IČO: 42255015, Lichnerova 41, Senec
každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 16.00 hod. do 17.00 hod. a každý nepárny kalendárny

týždeň v nedeľu od 16.00 hod. do 17.00 hod., a to na verejne prístupnom mieste v meste Hlohovec
s tým, že v tieto dni si otec prevezme maloletú na námestí K.. Z. N. D., S. E.. V prípade, že sa styk
otca s maloletou nebude môcť z vážnych dôvodov realizovať, obaja rodičia sú povinní informovať o
tejto skutočnosti druhého rodiča najneskôr 24 hodín pred uskutočnením styku. V prípade, ak sa styk
nebude môcť realizovať z dôvodu, ktorý nie je na strane otca maloletej, je mu matka povinná poskytnúť

za neuskutočnený styk náhradný termín styku v rozsahu zodpovedajúcom neuskutočnenému styku.
Rodičom maloletej bolo zároveň uložené výchovné opatrenie na dobu šesť mesiacov spočívajúce v
povinnosti podrobiť sa sociálnemu a psychologickému poradenstvu poskytovanému im akreditovaným
subjektom TENENET o.z., IČO: 42255015, Lichnerova 41, Senec, a to v intervaloch, na mieste, vrozsahu a spôsobom určeným daným subjektom, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku za
účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi rodičmi, budovania rodičovských zručností otca a
vzťahu otca s maloletou a zlepšenia vzájomného rešpektovania sa v roli rodiča maloletej.

6. Zo záverečnej správy TENENET o.z. o spolupráci s rodinou zo dňa 05.06.2020 vyplýva, že k zlepšeniu
komunikácie medzi rodičmi nedošlo, komunikácia je naďalej hlboko narušená a konfliktná a tiež nedošlo
k naplneniu ďalšieho cieľa - zlepšenie rodičovských zručností u otca maloletej, nakoľko otec nemal
dostatok príležitostí na zlepšovanie a tiež nemá príležitosť na budovanie si vzťahu s maloletou dcérou.

7. Z potvrdenia o príjme otca maloletej za obdobie od septembra 2019 do augusta 2020 vyplýva, že otec
je zamestnaný pre spoločnosť D. C. B..K.. od 01.11.2006 a jeho priemerný mesačný príjem v čistom je
vo výške 755,83 Eur mesačne. Otcovi maloletej sú zároveň vyplácané aj cestovné náhrady, priemerne
vo výške 229,10 Eur mesačne.

8. Z odpovede spoločnosti D. C., B..K.. zo dňa 26.10.2020 a zo dňa 30.11.2020 vyplýva, že k zníženiu
príjmu otca maloletej došlo dodatkom č. 12 k pracovne zmluve, z dôvodu zmeny pracovnej pozície
otca zo stavbyvedúceho na úsekového stavbyvedúceho. Pracovná disciplína otca je bezproblémová a
z dôvodu uzavretia dodatku č. 12 k pracovnej zmluve je pokles jeho príjmu trvalý. K zmene pracovnej
pozície otca došlo na základe jeho žiadosti, ktorej bolo zo strany zamestnávateľa vyhovené. Z dodatku č.

12 k pracovnej zmluve otca zo dňa 01.05.2019 vyplýva, že dodatkom došlo k zmene pracovnej pozície,
keď zamestnanec bude vykonávať prácu úsekového stavbyvedúceho a jeho hrubý príjem je vo výške
900,- Eur mesačne (832,- Eur základná mzda a 68,- Eur prémie).

9. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec zo dňa 21.09.2020

vyplýva, že matka maloletej poberá rodičovský príspevok vo výške 370,- Eur mesačne a prídavok na
maloletú vo výške 24,95 Eur mesačne.

10. Z potvrdenia zamestnávateľa matky spoločnosti S. K..Q..X.. zo dňa 14.09.2020 vyplýva, že matka
maloletej vykonávala zárobkovú činnosť v období od 15.08.2019 do 31.12.2019 na základe dohody o

pracovnej činnosti ako pomocná predavačka, pričom jej priemerný príjem v čistom bol vo výške 118,27
Eur mesačne.

11. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec zo dňa 31.03.2021
vyplýva, že pri šetrení pomerov v domácnosti otca dňa 14.01.2021 zistili, že byt je v celkovej

rekonštrukcii, pred finálnymi úpravami. Dňa 04.03.2021 boli oboznámení, že byt je v stave, že tam
maloletá môže tráviť čas, bola zrealizovaná spálňa a kuchyňa. Čaká na nábytok do detskej izby.
Sanitárne zariadenia sú plne funkčné a tiež aj dočasné osvetlenie, byt je vykurovaný centrálnym
rozvodom. Od 08.03.2021 sa otec s maloletou riadne stretáva a stretnutia sa realizujú na byte u otca,
ktorý je už zrekonštruovaný. Maloletá má v byte zariadenú vlastnú izbu.

12. Otec v konaní uviedol, že stretávanie s maloletou prebieha bez prítomnosti matky, nedochádza tak
k stresovým situáciám. Program s maloletou máva rôzny, je s ňou vonku, prípadne sa stretne s neterou.
Maloletú zatiaľ nekŕmil, nakoľko býva už nakŕmená. Režim maloletej pozná, matka ho s ním oboznámila.
Na znížení výživného trvá, pretože došlo k zmene jeho pomerov, jeho príjem sa znížil. Vedel, že sa mu

príjemznížiajvčaseuzavretiarodičovskejdohody,avšaknepočítalstým,žetobudetakrapídne.Vedela
o tom aj matka maloletej, nakoľko spolu komunikovali, že v prípade, ak sa maloletá narodí, bude sa viac
venovať rodine a tým pádom dôjde k zníženiu príjmu. Príjem v čistom má vo výške 720,- Eur mesačne.
Sú mu vyplácané aj cestovné diéty približne v sume 220,- Eur mesačne. Iný príjem nemá. Cestovné
diéty sú mu vyplácané z dôvodu, že má prácu mimo svojho bydliska, dochádza za prácou do Bratislavy.

K zníženiu príjmu došlo z dôvodu, že začal pracovať menej, predtým pracoval aj 12 - 13 hodín denne.
Po narodení maloletej sa s vedením dohodol, že bude venovať viac času rodine. Od zamestnávateľa
dostal ako príspevok pri narodení dieťaťa sumu 2000,- Eur v hrubom a dvakrát do roka je mu vyplácaný
príspevok v sume asi 400, až 600,- Eur v hrubom do veku 3 rokov dieťaťa. Vlastní dve chalupy, jednu
v podiele so švagrom a druhú v podiele so sestrou. Ďalej je vlastníkom garáže v podiele so sestrou

a výlučným vlastníkom R. C. N. D. s vecným bremenom doživotného užívania zriadeného v prospech
matky. Sestru vyplatil z podielu a matka mu svoj podiel darovala so zriadením vecného bremena. Sestru
vyplácal sumou do 15.000 Eur. Financie na výplatu mal z predaja pozemku, ktorý bol v jeho výlučnom
vlastníctve,kdeplánovalistavaťrodinnýdomsmatkoumaloletej.Hnuteľnúvecvyššejhodnotynevlastní,len motocykel. Pôžičky ani úvery nemá. Jeho pravidelné mesačné výdavky sú vo výške 865,51 Eur
(bývanie 131,19 Eur, strava a domáce potreby 192,07 Eur, mobil 30,- Eur, životná poistka 41,46 Eur,
životná poistka maloletej 41,09 Eur, náklady na používanie služobného vozidla 130,- Eur, výživné 300,-

Eur). Jeho čistý príjem v čase rozvodu bol priemerne vo výške 1.493,- Eur a cestovné náhrady vo výške
146,06 Eur. Zmena príjmu a zmena pozície bola na základe jeho žiadosti, ktorej zamestnávateľ vyhovel.
Zamestnávateľ mu neoznamoval sám zo svojho rozhodnutia, že by malo dôjsť k zmene jeho pracovnej
zmluvy. Pracovné miesto - stavbyvedúci, ktoré zastával zrušené nebolo.

13. Matka v konaní uviedla, že stretnutia otca s maloletou prebiehajú trikrát do týždňa, vzhľadom na
predchádzajúci priebeh sú už pokojné. Maloletá neplače, na otca si už zrejme zvykla. Príprava maloletej
na 16.00 hod. cez víkend je hraničná, nakoľko maloletá niekedy spí hodinu, niekedy dlhšie a nechce jej
uberať zo spánku. Vstáva medzi 8.00 - 9.00 hod., raňajkuje hneď po prebudení. Obeduje okolo 12.00
hod., v trvaní cca 30 minút, niekedy aj dlhšie, niekedy potrebuje motiváciu, prípadne dokŕmiť. Poobedný
spánok má okolo 14.00 hod. a to v trvaní 2 až 2,5 hod.. Prvú večeru má mal. okolo 19.00 - 19.30

hod., druhú večeru cca 30 minút pred spaním - mlieko a vlákninu v čaji. Spávať chodí okolo 21.30
hod. Nesúhlasila s úpravou styku počas celej soboty, pretože si otec s maloletou musia na seba viac
zvyknúť.Tiežsineviepredstaviťakooteczvládnestarostlivosťomaloletúpočasceléhodňazaktuálnych
dvoch hodín. Cesta do T. je pre maloletú dlhá a nevie ako by to zvládla. Maloletá trpí kinetózou. Jej
príjemaktuálnetvorírodičovskýpríspevokapríspevoknamaloletú,celkomvovýške403,-Eurmesačne.

Iný príjem nemá. Do konca roku 2019 si privyrábala brigádne, koncom roka to ukončila, nakoľko jej
matka s maloletou už nevládala pomáhať. Pracovala ako vedúca predajne a po ukončení rodičovskej
sa vráti, avšak nevie za akých podmienok to bude aj vzhľadom na aktuálnu situáciu. Pracovná doba je
aktuálne do 17.00 hod., v minulosti to bolo až do 18.00 hod. a jej príjem v čistom bol vo výške 500,-
Eur mesačne. Býva u rodičov v samostatnej dvojizbovej prístavbe, náklady má 150,- Eur mesačne.

Úvery, pôžičky nemá. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť ani hnuteľnú vec vyššej hodnoty. Zdravotný stav
maloletej je uspokojivý, je zdravá, navštevuje gastroenterológa. Výdavky na maloletú má vo výške 435,-
Eur mesačne (strava 150,- Eur, z toho 40,- Eur mlieko, lieky, výživové doplnky a lekárska starostlivosť
60,- Eur, plienky 35,- Eur, hračky, knihy 50,- Eur, oblečenie a obuv 70,- Eur, hygiena 50,- Eur, ďalšie
potreby zakupované jednorazovo (autosedačka, redukcia na WC, termoska, paplón a pod.) 20,- Eur).

14. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí

maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa
použijú primerane.

15. Podľa § 24 ods. 1 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd

upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí,
komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať
na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

16. Podľa § 24 ods. 2 ZR, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú
starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

17. Podľa § 24 ods. 4 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri
schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom
rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby,
stabilitubudúcehovýchovnéhoprostrediaakuschopnostirodičadohodnúťsanavýchoveastarostlivosti

o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť
zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného,
rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.18. Podľa § 25 ods. 1 ZR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

19. Podľa § 25 ods. 2 ZR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku
1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu
styku žiadajú neupraviť.

20. Podľa § 26 ZR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

21. Podľa § 28 ods. 2 ZR, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní
chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

22. Podľa § 43 ods. 1 ZR, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť
vyjadriťsamostatnesvojnázor,máprávovyjadrovaťhoslobodnevovšetkýchveciach,ktorésahotýkajú.
V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa
právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca
jeho veku a rozumovej vyspelosti.

23. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

24. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

25. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

26. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

27. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

28. Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.

29. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia

súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

30. Podľa § 78 ods. 1 a 3 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

31. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na
konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak.

32. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.33. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

34. Podľa § 40 CMP, súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, aj
vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

35. Predmetom konania je návrh otca na zníženie výživného zo sumy 300,- Eur mesačne (270,- Eur

bežné výživné a 30,- Eur výživné na tvorbu úspor) na sumu 150,- Eur mesačne (120,- Eur bežné výživné
a 30,- Eur výživné na tvorbu úspor) a na rozšírenie styku s maloletou.

36. Hmotnoprávnou podmienkou, aby mohol súd opakovane vo veci rozhodnúť je zmena pomerov,
pričom je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu predchádzajúceho
rozhodnutia súdu. Výška vyživovacej povinnosti sa potom odvodzuje predovšetkým z odôvodnených

potrieb a záujmov každého maloletého dieťaťa a po ich zistení je možné povinného rodiča zaviazať
na úhradu pomernej časti týchto nákladov. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti
súd vychádza jednak zo skúmania odôvodnených potrieb každého maloletého dieťaťa, ktoré sú dané
vzhľadom na vek, zdravotný stav, návštevu predškolského alebo školského zariadenia, nadanie či
záujmy a zároveň vychádza z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu

povinnosť. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov pritom neznamená mechanickú rovnosť,
kritéria na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane
každého dieťaťa a keďže ide o osobné právo dieťaťa, súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči
každému dieťaťu na základe jeho individuálnych potrieb. Pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti
zohrávajú zásadnú úlohu náklady na odôvodnené potreby a záujmy každého maloletého dieťaťa, pričom

z obsahu tohto pojmu je zrejmé, že sa jedná o také potreby a záujmy, ktoré je nevyhnutné u maloletého
dieťaťa vynakladať v záujme jeho zdravého a všestranného vývinu a rozvoja, s ohľadom na všetky
ostatné skutočnosti každého prípadu, vrátane celkových pomerov oboch rodičov.

37. Súd sa najskôr zaoberal návrhom otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti, pričom na základe

vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh otca nie je dôvodný. Ako už súd uviedol vyššie,
predchádzajúce rozhodnutie, ktorým bola naposledy určená vyživovacia povinnosť je možné zmeniť,
ak súd zistí, že od posladeného rozhodnutia nastala zmena pomerov. Naposledy o výške vyživovacej
povinnosti otca súd rozhodol dňa 01.08.2019, kedy Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 11P/33/2019-57
schválil rodičovskú dohodu o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej Z. na čas po rozvode,

v ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 300,- Eur mesačne, pričom
sumu 270,- Eur ako bežné výživné a sumu 30,- Eur na tvorbu úspor. Otec v návrhu na zníženie
vyživovacej povinnosti argumentoval tým, že došlo k zníženiu jeho príjmu o polovicu, a preto nie je v
jeho možnostiach a schopnostiach uhrádzať dohodnuté výživné na maloletú. Súd vzhľadom na návrh
otca pri rozhodovaní o zmene výživného porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného, a to v

čase skoršieho rozhodnutia ako aj nového rozhodnutia a zisťoval, či sa podstatne zmenili, a či ide o
zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. K argumentom otca
odôvodňujúcim zníženie jeho vyživovacej povinnosti súd uvádza, že preskúmaním jeho pomerov v
čase ostatnej úpravy dospel k záveru, že tieto pomery tu existovali už v čase skoršieho rozhodnutia
súdu. Už v čase rozhodovania súdu, dňa 01.08.2019, bol príjem otca znížený, nakoľko k zmene jeho

pracovnej zmluvy došlo už dodatkom č. 12 zo dňa 01.05.2019. Súd dodáva, že otec s výškou výživného
stanoveného v čase ostatnej úpravy súhlasil, keďže došlo k uzavretiu rodičovskej dohody, ktorú súd
schválil. Navyše od úpravy, na ktorej sa rodičia dohodli uplynul relatívne krátky čas, a to len 1 rok a 9
mesiacov. Ďalším argumentom pre zamietnutie návrhu otca bola aj tá skutočnosť, že od času skoršej
úpravy výživného otec nadobudol do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosť (aj keď s vecným

bremenom spočívajúcim v práve doživotného užívania), keď vyplatil sestru z jej spoluvlastníckeho
podielu, a to s vedomím jeho vyživovacej povinnosti voči maloletej. Rodič zaviazaný k vyživovacej
povinnosti voči maloletému dieťaťu si má svoje osobné záležitosti a záväzky zabezpečiť tak, aby bol
schopný zabezpečiť výživu pre maloleté dieťa. Nemožno preto prisvedčiť argumentom otca, že nie je
v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu maloletej výživným, na ktorom sa s matkou

dohodli v rozvodom konaní. Navyše, keď otec stále dobrovoľne platí poistenie pre maloletú vo výške
41,- Eur mesačne.38. Súd zároveň dodáva, že na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade
jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia
povinného a konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin

ním nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za
zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods. 1 veta druhá ZR) je dôvodom na
uplatnenie princípu potencionality (porov. nález Ústavného súdu ČR sp.zn. IV. ÚS 1181/2007 rozsudok
Krajského súdu v Trnave č.k. 25CoP/14/2019-59 zo dňa 30.04.2019, ale i na rozsudok Najvyššieho
súdu SR zo dňa 20.02.2019, sp. zn. 3 Cdo 236/2018). Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, k

zníženiu príjmu otca v prejednávanej veci nedošlo z objektívnych ním nezavinených príčin, ale len z
jeho rozhodnutia, keď požiadal o zmenu pracovnej pozície s nižším príjmom. Takéto konanie otca sa
navyše môže javiť ako účelové.

39. Vzhľadom na dôvody uvedené vyššie, súd návrh otca na zníženie výšky jeho vyživovacej povinnosti
voči maloletej vo výroku I. rozsudku ako nedôvodný zamietol.

40.Súdsaďalejzaoberalnávrhomotcanarozšíreniestykusmaloletou,ktorýpovažovalsúdzadôvodný.

41. Rozhodovanie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností prichádza do úvahy v prípade,
ak medzi rodičmi nedôjde k dohode, pričom súd pri rozhodovaní prihliada na najlepší záujem maloletého

dieťaťa a berie do úvahy kritériá ako sú citové väzby maloletého dieťaťa, jeho vývinové potreby, stabilitu
výchovného prostredia a pod. a dbá, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov
a udržiavanie pravidelného osobného styku s nimi. Právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom vyplýva najmä z článku 7 Dohovoru o právach dieťaťa, pričom jedným z prostriedkov
na zabezpečenie aspoň čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do

osobnej starostlivosti, na výchove dieťaťa, je osobný styk rodiča s dieťaťom. Súd pri rozhodovaní o
rozsahu styku zvažuje okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa (jeho vek, zdravotný stav, vzťah k
rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim), ako aj okolnosti
na strane rodičov (ich vzájomný vzťah, časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť
medzi bydliskom dieťaťa a rodiča a podobne).

42. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že doposiaľ účinná úprava styku za asistencie tretej osoby sa
nerealizuje. Rodičom sa osvedčila úprava styku bez prítomnosti inej osoby, či už matky maloletej alebo
tretej osoby, v trvaní 1,5 hodiny každý pondelok, párny štvrtok a nepárnu stredu a 2 hodiny v párnu
nedeľu a nepárnu sobotu. Napriek rozsahu aktuálne prebiehajúceho styku, rodičia neboli schopní sa

na rozsahu styku dohodnúť, a preto bolo na rozhodnutí súdu, aby styk otca s maloletou upravil. Súd v
prvom rade vychádzal z aktuálne prebiehajúceho rozsahu styku, keď mal za dôvodné tento čiastočne
rozšíriť, a to najmä s prihliadnutím na denný režim maloletej. Maloletá má s otcom dobrý vzťah, čo
nepoprela ani samotná matka. Hlavným argumentom matky, pre ktorý nesúhlasila s otcom navrhnutým
rozsahom styku, bola tá skutočnosť, že ona si nevie predstaviť, ako starostlivosť o maloletú otec zvládne.

Namietala tiež jeho bytové podmienky, ktorú námietku však súd nepovažoval za dôvodnú, keďže byt má
otec už prerobený a podmienky v byte má vyhovujúce. K ostatným argumentom matky súd uvádza, že
otec nemá iný priestor a čas, aby si osvojil rodičovské zročnosti a schopnosti ako ten, počas ktorého
realizuje styk s maloletou. Len počas tohto vyhradeného času môže rozvíjať svoje rodičovské zručnosti
a prehlbovať vzťah s maloletou. Preto by aj matka mala mať záujem na širšom rozsah styku otca s

maloletou. Postupné rozširovanie styku je v záujme dieťa. Súd ale za danej situácie nepovažoval za
dôvodné, aby styk otca s maloletou bol počas prvej soboty v mesiaci od 9.00 hodiny do 18.00 hodiny,
keď doposiaľ sa otec stretával s maloletou len na 1,5 až 2 hodiny, pričom maloletá bola vždy nakŕmená a
otec s ňou trávil čas len hrou a v menšej miere zabezpečoval každodenné potreby maloletej. Súd preto
upravil styk počas prvej soboty v mesiaci v rozsahu od 12.00 hodiny do 18.00 hodiny, kedy otec bude

mať priestor zabezpečiť pre maloletú aj stravu. Taktiež nebolo dôvodným upraviť osobitne styk otca s
maloletoupočasštátnychsviatkov,keďbežnáúpravastykuplatíajvprípade,akbytenktorýdeňpripadol
na štátny sviatok. Súd v prejednávanej veci vychádzal zo stavu platného v čase rozhodovania súdu,
pričom dodáva, že takto upravený styk je potrebné považovať za dočasný a je možné ho zmeniť, ak sa
zmenia pomery, či už dohodou rodičov, ktorá má prednosť pred rozhodnutím súdu alebo ktorýkoľvek z

rodičov môže požiadať o zmenu úpravy styku súd. Je potrebné zdôrazniť, že rodičia by mali pri výchove
maloletého dieťaťa kooperovať, v záujme maloletého dieťaťa zlepšiť komunikáciu a vzájomné vzťahy.
Preto je potom dôležité, aby rodičia eliminovali napätie a konflikty pri vzájomných stretnutiach a docielili
uskutočnenie styku v pokojnej atmosfére. Je nepochybne v záujme maloletého dieťaťa, aby sa druhýrodič tiež podieľal na výchove a na starostlivosti o maloletú, keďže maloleté dieťa potrebuje k zdravému
a harmonickému vývoju starostlivosť a lásku oboch rodičov.

43. Súd z vyššie uvedených dôvodov vo výroku II. rozšíril styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený
stretávať sa s maloletou každý nepárny kalendárny týždeň v pondelok od 17.30 hodiny do 19.00 hodiny,
vo štvrtok od 17.30 hodiny do 19.00 hodiny a v nedeľu od 16.00 hodiny do 19.30 hodiny a každý párny
kalendárny týždeň v pondelok od 17.30 hodiny do 19.00 hodiny, v stredu od 17.30 hodiny do 19.00
hodiny a v sobotu od 16.00 hodiny do 19.30 hodiny a z toho každú prvú párnu sobotu v kalendárnom

mesiaci od 12.00 hodiny do 18.00 hodiny.

44. Matke súd zároveň uložil povinnosť maloletú na styk s otcom riadne a včas pripraviť, ktorá príprava
zahŕňa nielen prípravu materiálnu (prichystanie všetkých potrebných vecí vrátane školských potrieb,
ak by sa maloletá pripravovala na vyučovanie u otca), ale aj prípravu psychickú (aby bola maloletá
dostatočne motivovaná stráviť s otcom určený čas styku). Ako miesto odovzdávania a preberania

maloletej otcovi určil súd miesto bydliska matky, pričom otec je povinný dodržiavať stanovené hodiny
styku. V prípade, že sa styk nebude môcť zo závažných dôvodov uskutočniť, uložil súd rodičom
povinnosť bezodkladne si túto skutočnosť oznámiť.

45. Týmto rozsudkom súd v súlade s § 121 CMP zmenil vo výroku III. rozsudok Okresného súdu Trnava

č.k. 31P/52/2019-57 zo dňa 25.10.2019 v časti úpravy styku otca s maloletou.

46. Nad rámec súd uvádza, že rodičia si musia uvedomiť, že napriek rozpadu svojho vzťahu a
manželstva,rodičmisvojhospoločnéhodieťaťaostávajúdoživotne.Minimálnedoplnoletostisvojejdcéry
musia byť pripravení a schopní riešiť spoločne záležitosti týkajúce sa maloletej tak, aby ich vyriešili

v jej najlepšom záujme. Maloletá má k obom rodičom pozitívny vzťah. Každý z rodičov by preto mal
dopriať maloletej dcére lásku toho druhého rodiča a ich vzťah podporovať, pretože pre každé dieťa je
pre optimálny vývin potrebné budovať si plnohodnotný vzťah s oboma rodičmi. Akékoľvek konfrontačné
správanie rodičov nie je na prospech maloletého dieťaťa, a preto súd dôrazne apeluje na všetky osoby,
ktoré majú vplyv na výchovu a starostlivosť o maloletú, no predovšetkým na jeho rodičov, aby nadradili

záujmy a prospech maloletej nad vlastné záujmy a negatívne postoje voči druhému rodičovi.

47. Súd nepovažoval v prejednávanej veci za dôvodné nariaďovať výchovné opatrenie, keďže toto už
rodičom maloletej v predchádzajúcom konaní bolo nariadené, avšak jeho účel splnený nebol. Súd ďalej
poznamenáva, že aktuálne vzťahy rodičov nie sú tak vyhrotené, ako to bolo v minulosti, komunikujú

spolu, aj keď len minimálne pri preberaní maloletej. Matka zároveň otca informuje o dennom režime a
zdravotnom stave maloletej prevažne prostredníctvom emailu.

48. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

49. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

50. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP, keď vo výroku IV. rozsudku

rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových
konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej
z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP a zároveň účastníci náhradu trov konania ani
nežiadali.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, protiktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno

uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania
je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove

maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).