Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. január 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 71Ek/2156/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120454802
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6120454802.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: D. A., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt
F. XX/XX, XXX XX F., zastúpeného: Mgr. Martin Jankovič, advokát so sídlom Železničná 257/19, 050 01
Revúca, IČO: 42 312 230 proti povinnému: V. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt K. XXX, XXX XX S., o
vymoženie 16 145,11 eura s príslušenstvom, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, o sťažnosti
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 71Ek/2156/2020 zo dňa 31. 12.

2020, takto

r o z h o d o l :

I. Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 71Ek/2156/2020 zo
dňa 31. 12. 2020 z a m i e t a .

II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 71Ek/2156/2020 zo dňa 31. 12. 2020.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 17.12.2020 domáhal od
povinného vymoženia pohľadávky vo výške 16 145,11 eura s príslušenstvom na základe exekučného
titulu - 1/ rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 07.11.2018, č. k. 10C/150/2015-221, ktorý
sa stal vykonateľným dňa 08.05.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica zo
dňa 12.03.2020, č. k. 16Co/78/2019-321, ktorý sa stal vykonateľným dňa 04.05.2020; 2/ uznesenia

Okresného súdu Zvolen zo dňa 14.07.2020, č. k. 10C/150/2015-357, ktoré sa stalo vykonateľným dňa
11.08.2020.
2. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, vydaným vyšším súdnym úradníkom, sp. zn.
71Ek/2156/2020 zo dňa 31. 12. 2020 súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods.
3 písm. a) v spojení s § 53 ods. 4 Exekučného poriadku zamietol v časti trov exekúcie oprávneného
za zastúpenie advokátom vo výške 49,80 eura, keď dospel k záveru, že sú uplatnené v rozpore s

ustanoveniami vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o tarifnej
odmene, keď za základ pre výpočet odmeny bola vzatá nie len istina pohľadávky, ale aj jej príslušenstvo.
3. Proti uzneseniu podal oprávnený včas sťažnosť, ktorú odôvodnil predovšetkým tým, cit.: „V tomto
prípade možno vychádzať z dvoch možných eventualít, ako bude oprávnený postupovať pri podávaní
návrhu na vykonanie exekúcie v prípade dosiahnutia pre neho priaznivého rozhodnutia súdu ako
exekučného titulu na plnenie. Za prvé mohol oprávnený uplatniť samostatným návrhom na vykonanie

exekúcie len istinu a samostatným návrhom na vykonanie exekúcie len trovy konania, ktoré mu boli
priznané dvoma samostatnými exekučnými titulmi. V tomto prípade by oprávnený za základ pre výpočet
tarifnej odmeny za jeden úkony právnej služby považoval buď sumu 16 145,11 € alebo len sumu 5
270,63 €. Za druhé by postupoval ako v tomto prípade a jedným podaným návrhom na vykonanie
exekúciebyuplatniltakistinu,úrokyzomeškaniaakopríslušenstvopohľadávkyataktiežajtrovykonania
vzniknuté mu v nachádzacom pôvodnom súdnom konaní samostatným exekučným titulom. V prvom

prípade by oprávneného zaťažovala dvakrát poplatková povinnosť za podanie návrhu na vykonanie
exekúcie vo výške 16,50 €, avšak pre výpočet odmeny za jeden úkon právnej služby by vychádzaljednak zo základu 16 145,11 € pri prvom podanom návrhu na vykonanie exekúcie a taktiež neskôr
aj zo sumy 5 270,63 € pri druhom podanom návrhu na vykonanie exekúcie. V takomto prípade by
dokonca dosiahol oveľa vyššiu sumu trov právneho zastúpenia v exekúcii, nakoľko by si pri oboch

podaných návrhoch uplatňoval dvakrát odmenu za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia
vrátane prvej porady s klientom a taktiež by si uplatnil aj sumu vyššiu za jeden úkon právnej služby,
nakoľko v prípade vymáhania celkovej sumy 21 415,74 € je výška odmeny za jeden úkon právnej
služby v exekúcii 185,07 €, avšak v prípade samotného vymáhania sumy 16 145,11 € je to odmena
za takýto úkon právnej služby vo výške 160,17 € a v prípade samostatného vymáhania sumy 5 270,63

€ je to odmena za takýto úkon právnej služby vo výške 90,47 €, teda summa summarum : 250,64
€, čo je o 65,57 € viac ako suma 185,07 € uplatnená oprávneným v predmetnej exekučnej veci, aj
to len za jeden úkon právnej služby. Oprávnený má za to, že si dôvodne uplatnil celkovú odmenu vo
výške 391,38 € titulom vzniknutých trov právneho zastúpenia v exekúcii, keď pri výpočte jedného úkonu
právnej služby vychádzal zo všetkých pevných peňažných súm uvádzaných v exekučných tituloch,
a to tak zo sumy 16 145,11 € ako aj zo sumy 5 270,63 €. Ak by totižto súd mal za to, že takýmto

výpočtom postupoval nesprávne, v podstate by ho nútil rozdrobovať súdom priznané peňažné nároky z
toho istého súdneho konania viacerými podanými návrhmi na vykonanie exekúcie, čo by bolo jednak v
rozpore so samotným účelom exekučného konania, hospodárnosťou tohto konania ako aj oprávnených
záujmov samotného povinného, nakoľko takýmto spôsobom ušetril povinného pred vyššími vzniknutými
trovami konania v exekučnej veci. Nad rámec vyššie uvedenej argumentácie oprávnený poukazuje na

ďalšie rozhodnutia vrcholných súdov súdnej sústavy v SR a v ČR, z ktorých naopak vyplýva iný zaver,
ako záver prezentovaný v uznesení vyššieho súdneho úradníka tunajšieho súdu napádaného touto
sťažnosťou, a to jest, že do základu pre výpočet odmeny za jeden úkon právnej služby je nutné zarátavať
aj príslušenstvo pohľadávky. O tom, že do základu pre výpočet odmeny advokáta je potrebné okrem
istiny započítať aj príslušenstvo k tejto istine v podobe úrokov z omeškania poukazujem na nasledovné

právne závery : V prvom rade poukazujem na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.
apríla 2004, sp.zn. 1 M Cdo 1/2004, R 34/2005, ktorého právna veta znie nasledovne : ,,Procesný
úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve
žalovanej pohľadávky (v úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch (pri rozhodovaní
o náhrade trov konania) považovať za ,,neúspech v pomerne nepatrnej časti“ podľa ustanovenia §

142 ods. 3 OSP, ale za ,,čiastočný úspech“ v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 OSP.“ K uvedenému
dodávam,žeužsúdnaprax(napr.rozhodnutieuverejnenévZbierkesúdnychrozhodnutíastanovískpod
č. 116/1967) vyložila, ako treba chápať úspech žalobcu, ak predmetom konania boli viaceré samostatné
nároky. Bol vyslovený právny názor, ktorého závery nie je dôvod spochybňovať ani v súčasnosti, že
úspech žalobcu v spore ohľadne niektorého nároku nemôže založiť právo na náhradu trov konania,

ktoré vznikli súvislosti s ďalším nárokom, ak v tomto žalobca nebol úspešný (pomerované výrokom
rozhodnutia a žalobného petitu). Vyššie uvedený právny záver má ten význam, že každý neúspech
žalobcu ohľadne príslušenstva žalovanej sumy nemôže byť bez ďalšieho prehliadaný. V tejto súvislosti
poukazujem aj na Uznesenie Vrchního soudu v Olomouci zo dňa 26.07.2006, sp.zn. 7 Cmo 507/2005. ...
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti tak tunajší súd pri vyčísľovaní trov konania v exekúcii

vzniknutých oprávnenému vychádzal jednak z nesprávneho právneho posúdenia veci, v rozpore s
obsahom spisov a taktiež postupoval takým spôsobom, že dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a
že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Na základe vyššie
uvedených skutočností žiadam Okresný súd Banská Bystrica, aby v predmetnej exekučnej veci zrušil v
celom rozsahu uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 71Ek/2156/2020 zo dňa 31.12.2020

vyhotovené vyšším súdnym úradníkom a vo veci vydal poverenie na vykonanie exekúcie na základe
oprávneným podaného správneho návrhu na vykonanie exekúcie.“
4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti

ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5. Podľa § 250 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z.z.
(ďalej len „CSP“), ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
6. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vyhláška“), ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného
plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania
právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o
ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.7. Po preskúmaní sťažnosti oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka dospel súd k
záveru, že bola podaná včas, ale je v celom rozsahu nedôvodná. Sudca po preskúmaní napadnutého
uznesenia vyššieho súdneho úradníka dospel k záveru, že skutkový stav veci bol zistený správne, z

takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny záver, ktorý bol náležitým spôsobom
odôvodnený. Aj keď sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení a podľa § 202
ods. 2 Exekučného poriadku nemusí rozhodnutie obsahovať odôvodnenie, na zdôraznenie správnosti
uvádza dôvody, ktoré viedli k zamietnutiu sťažnosti oprávneného.
8. Súd dospel k záveru, že ak sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie vymáha istina spoločne s

príslušenstvom, tak za tarifnú hodnotu v zmysle ustanovenia § 10 ods. 2 vyhlášky možno považovať len
istinu a nie aj hodnotu príslušenstva pohľadávky, ako vyplýva priamo zo znenia uvedeného ustanovenia,
na ktoré odkazuje § 199e Exekučného poriadku. Ako vyplýva zo znenia § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, za príslušenstvo pohľadávky sa považujú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania
a náklady spojené s jej uplatnením. Ustanovenie § 10 ods. 2 vyhlášky upravuje tarifnú odmenu len
v súvislosti so samotnou výškou peňažného plnenia alebo cenou veci alebo práva. V tomto prípade

sa cena príslušenstva zahrnie do základu na určenie tarifnej hodnoty len vtedy, ak je príslušenstvo
samostatným predmetom poskytovania právnej služby. Takto sa pri peňažných pohľadávkach do
tarifnej hodnoty započítajú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej
uplatnením len vtedy, ak sú ustálené a ku dňu vykonania úkonu právnej služby vyčíslené a samostatne
uplatňované. Znamená to, že ich nemožno zahrnúť do základu na určenie výšky tarifnej hodnoty, ak je

toto príslušenstvo uplatňované „do budúcna“. Uvedený záver súdu podporuje tak právna veda (pozri:
Vyhláška o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - Advokátska tarifa,
komentár - Fiačan, Kerecman, Baricová, Hellenbart, Sedlačko a kolektív, C.H.BECK 2015, str. 62), ale
aj rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít (pozri napr.: uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 8ECdo 238/2014 zo dňa 28. 04. 2015, sp. zn. 3 Oboer 134/2015 zo dňa 09. 05. 2016).

Z uvedených dôvodov sa súd nestotožňuje s názorom oprávneného prezentovaným v sťažnosti.
9. K poukazu oprávneného na rozhodovaciu prax iných súdnych autorít súd uvádza, že ide o poukaz
nenáležitý vzhľadom na skutočnosť, že nejde o ustálenú súdnu prax najvyšších súdnych autorít.
Ním prezentované rozhodnutie najvyššieho súdu vychádza z iného skutkového stavu veci a týka sa
základného konania a posudzovania čiastočného neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky na pomer

úspechu a neúspechu v konaní. Súd, uvedomujúc si svoje osobitné postavenie v exekučných veciach od
01. 04. 2017 a tiež skutočnosti, že súčasťou princípu právnej istoty, vyplývajúceho z čl. 1 ods. 1 ústavy
je aj požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach,
dala rovnaká odpoveď, reagoval na uvedenú problematiku zákonom predvídaným spôsobom. Na prvom
zasadnutí exekučného grémia Okresného súdu Banská Bystrica dňa 21. 10. 2017 bol pomerom hlasov

11 ku 1 prijatý záver, že tarifná odmena advokáta sa bude priznávať len z istiny a zmluvnej pokuty, ak
si ju oprávnený uplatní a že do základu pre výpočet sa nezahrnie príslušenstvo pohľadávky. Nakoľko
grémium podľa § 15 ods. 3 písm. a) zákona č. 757/2004 Z.z. prijalo stanovisko k zjednocovaniu výkladu
zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v uvedenej otázke, súd vytvára práve jeho
rešpektovaním stav právnej istoty. O jeho rešpektovaní svedčia napríklad aj uznesenia Okresného súdu

Banská Bystrica: sp.zn. 21Ek/69/2017 zo dňa 25. 07. 2018, sp. zn. 31 Ek/959/2018 zo dňa 24. 08.
2018, sp. zn. 5Ek/77/2017 zo dňa 22. 08. 2018, sp. zn. 54Ek/261/2018 zo dňa 09. 07. 2018, sp. zn.
43Ek/11/2017 zo dňa 31. 10. 2017, sp. zn. 47Ek/28/2017 zo dňa 30. 10. 2017, sp. zn. 48Ek/72/2017 zo
dňa 26. 10. 2017, sp. zn. 27Ek/71/2017 zo dňa 29. 09. 2017, sp. zn. 59Ek/202/2017 zo dňa 14. 02. 2018,
sp. zn. 59Ek/88/2017 zo dňa 24. 11. 2017, sp. zn. 6Ek/1228/2018 zo dňa 13. 11. 2018. K uzneseniam

na ktoré poukazuje oprávnený súd uvádza, že tieto sú výsledkom individuálnej rozhodovacej právomoci
konkrétnych dvoch sudkýň (z celkovo 9 sudcov Okresného súdu Banská Bystrica vybavujúcich v
súčasnosti agendu Ek), s ktorými sa nestotožňuje.
10. Z vyššie uvedených dôvodov sudca podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 202 ods. 1
Exekučného poriadku sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

71Ek/2156/2020 zo dňa 31. 12. 2020 vydanému vyšším súdnym úradníkom zamietol, keď sa stotožnil
so záverom, že za tarifnú hodnotu pre výpočet odmeny advokáta pri poskytovaní právnych služieb sa v
prípade podania návrhu na vykonanie exekúcie na vymáhanie istiny pohľadávky a úrokov z omeškania
sa považuje výška pohľadávky bez jej príslušenstva (splatného do budúcna), a preto podľa § 53 ods.
3 písm. a) v spojení s § 53 ods. 4 je daný dôvod na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie v časti

trov exekúcie oprávneného.
11. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti oprávneného rozhodol súd podľa § 262
ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o oprávneným
podanej sťažnosti neúspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§

202 ods. 4 Exekučného poriadku).