Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/780/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104129349
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1104129349.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov
senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľov: 1/
T. F., nar. XX.X.XXXX, 2/ F. F., nar. XX.X.XXXX, 3/ T. F., nar. X.X.XXXX, všetci bytom P. XX, M., zastúpení
Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Kvasnica, advokát s.r.o., so sídlom A. Kmeťa 24, Piešťany, proti
odporcovi: NN Životná poisťovňa, a.s., Jesenského 4/C, Bratislava, zast. CLS Čavojský & Partners, s.r.o.

Zochova 6-8, Bratislava, o zaplatenie 38 307,41 Eur (1154.049,-Sk) s prísl., na odvolanie navrhovateľov
1/ až 3/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava O zo dňa 24. júla 2014 č.k. 9C 248/2004-331 takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvéhostupňa zrušuje avecmu vracia naďalšiekonanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov 1/ až 3/, ktorým sa od odporcu
domáhali zaplatenia sumy navrhovateľke 1/ vo výške 16.596,96 Eur spolu s 12 % úrokom z omeškania

od 26.3.2004 do zaplatenia, navrhovateľovi 2/ vo výške 8956,84 Eur spolu s 12 % úrokom z omeškania
od 26.3.2004 do zaplatenia, navrhovateľke 3/ vo výške 8956,84 Eur spolu s 12 % úrokom z omeškania
od 26.3.2004 do zaplatenia titulom plnenia z poistnej zmluvy na tom skutkovom základe, že nebohý
F. F., manžel navrhovateľky 1/ a otec navrhovateľov 2/ a 3/ uzavrel dve poistné zmluvy, a to poistnú
zmluvu č. XXXXXXXX - investičné životné poistenie na sumu 1 021 418 Sk, v ktorej určil navrhovateľku
1/ ako osobu oprávnenú na plnenie z poistnej zmluvy pre prípad jeho smrti a zmluvu číslo XXXXXXXX

- zmiešané životné poistenie na sumu 1 268 680 Sk, v ktorej určil navrhovateľov 2/ a 3/ ako osoby
oprávnené na plnenie z poistnej zmluvy pre prípad jeho smrti. Nebohý bol dňa 27.2.2004 zastrelený
neznámou osobou. Navrhovateľom 1/ až 3/ uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne odporcovi
náhradu trov konania vo výške 4 726,15 Eur k rukám právneho zástupcu odporcu a to do troch dní
Po právnej stránke vychádzal z ustanovení § 788 ods. 1, § 791 ods. 1, § 40 ods. 1, 3 Občianskeho
zákonníka.

Z vykonaného dokazovania mal za jednoznačne preukázanú absenciu právneho titulu domnelých
nárokov navrhovateľov, nakoľko predmetné poistné zmluvy považoval za absolútne neplatné z dôvodu
nedodržania písomnej formy, ktorá bola podľa neho podstatnou náležitosťou daných poistných zmlúv,
pretože zákon ani poistné podmienky neustanovovali inak. Uviedol, že na dodržanie písomnej formy
je v zmysle právnej úpravy aj ustálenej judikatúry nutná nielen písomnosť samotnej zmluvy, ale aj
pripojenie podpisu konajúcej osoby. Zo znaleckého dokazovania mal za jednoznačne preukázané, že

podpisy nachádzajúce sa na poistných zmluvách, o ktoré navrhovatelia opierajú svoje nároky neboli
vyhotovené nebohým F. F., ale vyhotovila ich neznáma osoba. Znalecký posudok považoval pritom
za vyhotovený v súlade s písmo znaleckými štandardmi, čo potvrdilo aj vyjadrenie ústavu súdneho
inžinierstva v Žiline. Znalec mal k dispozícii dostatok porovnávacích materiálov, ktoré mu umožnili
vyvodiť príslušné závery. Námietku navrhovateľov týkajúcu sa skutočnosti, že znalec neporovnal aj nimi
predložené podpisy mal za právne bezvýznamnú, nakoľko právny predpis neurčuje, ktoré konkrétne

podpisy sa majú použiť, ale stanovuje len ich počet a to, že to musia byť podpisy, ktoré sú zaručene
pravé a ktoré boli vyhotovené v približne rovnakom časom období ako podpisy, ktorých pravosť sa máskúmať, čo v danom prípade podpisy z evidencie úradu práce, vyhotovené v rozpätí rokov 1999-2002
spĺňali a nakoľko to boli podpisy vyhotovené pred orgánmi verejnej správy, neboli pochybností o ich
pravosti a o tom, že ich vyhotovil nebohý F. F.. Naproti tomu podpisy z prihlášky a odhlášky do poisťovne,

ktoré predložili navrhovatelia boli vyhotovené 5-7 rokov pred podpismi na poistných zmluvách. Uviedol,
že navrhovatelia neboli schopní predložiť dostatok vhodných porovnávacích materiálov, keďže predložili
iba dva vyššie spomínané porovnávacie podpisy. Navrhovatelia podľa neho na podporu svojich tvrdení
nepredložili žiadne relevantné dôkazy, keďže výpovede svedkov navrhnutých navrhovateľmi smerovali
len k preskúmaniu okolností porovnávacích podpisov nimi predložených. Na základe vykonaných

dôkazov dospel súd prvého stupňa k záveru, že návrh navrhovateľov nie je dôvodný a preto ich návrh
zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnému odporcovi v konaní
priznal náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia podľa vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v
sume 4726,15 EUR. Odporcovi nepriznal náhradu trov konania za 1 úkon právnej služby a to vyjadrenie
k návrhu navrhovateľov na doplnenie dokazovania zo dňa 21.2.2014 nakoľko tento úkon nevyhodnotil

ako účelný vo veci a rovnako mu nepriznal 20%- nú DPH k režijnému paušálu za rok 2008, nakoľko
až s účinnosťou od 1.1.2009 je advokát oprávnený pripočítať si k režijnému paušálu aj daň z pridanej
hodnoty (§ 18 ods. 2 vyhlášky).
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia 1/ až 3/, ktorí žiadali napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a priznať navrhovateľke 1/ sumu 16 596,96 Eur s 12 % úrokom

z omeškania od 26.3.2004 do zaplatenia, navrhovateľovi 2/ sumu 8 956,84 Eur s 12 % úrokom z
omeškania a navrhovateľke 3/ sumu 8 956,84 Eur dôvodiac tým, že obidve poistné zmluvy, na základe
ktorých požadujú poistné plnenie, boli uzatvorené niekoľko rokov pred poistnou udalosťou, a o poistná
zmluva č. XXXXXXXXX dňa 13.3.1999 a poistná zmluva č. XXXXXXXX dňa 15.6.2001 a poistná udalosť
nastala dňa 27.2.2004, t.j. takmer 5 rokov od uzatvorenia prvej poistnej zmluvy a necelé 3 roky od

uzatvorenia druhej poistnej zmluvy. Poukázali, že neb. F. F. platil za celé obdobie poistné cca 500 Eur
ročne, čo potvrdil odporca listinným dôkazom - oznámením nachádzajúcim sa v spise, že neexistuje
žiadny& dlh na poistnom a pokiaľ by mali byť predmetné poistné zmluvy neplatné, odporca by sa
na úkor neb. F. F. bezdôvodne obohatil. Bola by tak podľa nich poskytnú súdna ochrana odporcovi
aj v rozpore s dobrými mravmi. Uviedli, že obidve poistné zmluvy boli podpísané za prítomnosti

G. F., ktorá je v zmluvnom vzťahu s odporcom a sprostredkováva uzatváranie poistných zmlúv pre
odporcu. Mali preto za to, že ak by mali byť poistné zmluvy neplatné a spôsobila by to v mene
odporcu jeho pracovníčka,, nemohol by sa odporca dovolávať ich neplatnosti, ktorú by sám spôsobil.
Menovaná bola tiež opakovane vypočutá, svoje výpovede menila, avšak podľa jej prvej výpovede
pred vyšetrovateľom PZ uviedla, že videla neb. F. F. obidve zmluvy podpisovať. Aj navrhovatelia mali

vedomosť o predmetných poistných zmluvách a svedkyňa U. S.Á. v konaní vedenom, na Okresnom
súde Trnava sp. zn. 37C 38/2007 uviedla, že mala vedomosť o ich podpisovaní od navrhovateľky 1/ k
vykonanému znaleckému dokazovaniu uviedli, že znalec U.. G. A. skúmal pravosť podpisov nebohého v
prípade poistnej zmluvy č. XXXXXXXX z fotokópie a poukázali na rozpor vyjadrenia Žilinskej univerzity,
Ústavu súdneho inžinierstva na vyžiadanie súdu s vyjadrením zo dňa 10.5.2011, ktoré predložili súdu

a z ktorého vyplýva, že z kópie odpisu nachádzajúceho sa v kópii, sa nedá jednoznačne určiť jeho
pravosť, navyše znalec porovnával podpisy z evidencie úradu práce, kde vpisoval do úzkych koloniek
a nimi predložený materiál na porovnanie podpisov ignoroval, pričom znalec podpisy nebohého na nich
na pojednávaní dňa 21.1.2014 nerozporoval. Poukázali aj na ust. § 792 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého návrh poistiteľa možno prijať tiež zaplatením poistného vo výške uvedenej v návrhu, ak

sa tak stane v lehote podľa odseku 1, poistná zmluva je v takom prípade uzavretá, len čo bolo poistné
zaplatené, ako aj na ust. § 35 ods. 1 a 3 Obč. zák. a s prihliadnutím na tieto zákonné ustanovenia
považovali za zrejmé, že aj v prípade, ak by poistná zmluva trpela vadou spočívajúcou v nedostatku
písomného prejavu vôle poistníka, návrh poistnej zmluvy podľa § 188 a nasl. Obč. zák. možno platne
akceptovať aj na základe konkludentného prejavu vôle zaplatením poistného, platenie ktorého odporca

nerozporoval a nedoplatky neevidoval. Poukázali aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 32 Odi
568/2005Mal za to, že odporca nepreukázal dôvod, pre ktorý by sa nemalo aplikovať ust. § 792 ods. 2
Obč. zák. a poukázal aj na vzťah tohto zákonného ustanovenia s ust. § 40ods. 3Obč. zák. a na princíp
lex specialis derogat legi generali a na prednosť aplikácie špeciálneho ustanovenia upravujúceho postup
pri uzatváraní poistnej zmluvy pred ustanovením všeobecnej časti Občianskeho zákonníka. Uviedli, že

v prípade straty alebo zničenia poistnej zmluvy možno tiež existenciu poistného vzťahu preukázať aj
iným spôsobom, napr. potvrdením o zaplatení poistného. Mali za to, že poistné zmluvy obsahovali
všetky podstatné obsahové náležitosti, pričom podpis zmluvy je len formálnou náležitosťou, a teda aj
prípadný nedostatok podpisu na zmluve by bol len formálnym nedostatkom prejavu vôle. Podľa nichzámerom odporcu je vyhnúť sa poistnému plneniu z dôvodu domnelej existencie formálnej vady vôle
poisteného, čo je v rozpore s dobrými mravmi, pričom tento si svoje povinnosti z poistných zmlúv riadne
plnil a v protiklade tomu je konanie odporcu. Považovali tiež odôvodnenie napadnutého rozsudku za

nepreskúmateľné v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.
Odporca podal odvolanie proti uvedenému rozsudku v časti týkajúcej sa trov konania a žiadal ho v
tejto napadnutej časti zmeniť a priznať mu náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho
zastúpeniavsume5335,28Euralebozrušiťavecvrátiťsúduprvéhostupňanaďalšiekonanie.Namietal
nepriznanie mu náhrady trov konania za úkon poskytnutej právnej služby - vyjadrenie zo dňa 21.2.2014

+ režijný paušál vo výške 507,61 Eur s odôvodnením, že ho nepovažoval za účelne vynaložené trovy
konania. Uviedol, že povinnosť predloženia písomného stanoviska k návrhu navrhovateľov na doplnenie
dokazovania mu bola uložená súdom na základe uznesenia zo dňa 21.1.2014, tento úkon bol nielen
účelný,aleajnevyhnutnýnapreukázaniesprávnostivýsledkovznaleckéhodokazovaniaatýmtoúkonom
dal do pozornosti neúčelnosť a nehospodárnosť vykonania navrhovateľmi navrhovaného dokazovania,
čím malo podľa neho toto vyjadrenie podstatný vplyv na smerovanie ďalšieho konania s poukazom na

jeho návrhy.
Vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov žiadal odporca napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
vo veci samej ako vecne správny potvrdiť z dôvodu, že zo strany neb. F. F. nedošlo pri uzavieraní
poistných zmlúv k platnému právnemu úkonu a považoval ich za domnelé a za absolútne neplatné, a tým
návrh navrhovateľov za nedôvodný bez právneho titulu. Bol toho názoru, že právny poriadok vyžadoval

na platné uzatvorenie poistných zmlúv písomnú formu, ktorá musí byť naplnená pripojením podpisu
konajúcej osoby a nedodržanie tejto požiadavky stanovenej právnym poriadkom je sankcionované
neplatnosťou právneho úkonu (§ 40 ods. 3 Obč. zák.). Ak teda neb. F. F. ako domnelý poistník a
poistený poistné zmluvy vlastnoručne nepodpísal, nemohla byť podľa neho dodržaná písomná forma,
najmä s poukazom na podpis neznámej osoby na poistných zmluvách, ide tak o absolútnu neplatnosť

právneho úkonu z dôvodu nedostatku písomnej formy určenej zákonom. Uviedol, že v konaní bolo
jednoznačne preukázané, že podpisy na predmetných poistných zmluvách nepatria neb. F. F., a teda
nedošlo k naplneniu písomnej formy. Do času oboznámenia sa so znaleckým posudkom nemal žiadnu
vedomosť o tom, že podpisy na predmetných poistných zmluvách nepatrili neb. F. F. ako domnelému
poistníkovi a poistenému. Konštatoval, že z povahy poistky je zrejmé, že je to doklad vystavovaný

na základe uzavretej poistnej zmluvy, nejde o právny úkon zakladajúci poistný vzťah, a tým nároky
s tým spojené. a mal za to, že ak nedošlo k založeniu poistného vzťahu pre absolútnu neplatnosť
poistnýchzmlúvsamotnápoistkaniejespôsobilátentostavzhojiť,poistkajelenpotvrdenímouzatvorení
poistnej zmluvy a nie cenným papierom. So skutočnosťou o nepravosti podpisov sa mohol oboznámiť
až na základe výsledkov dokazovania v trestnom konaní na základe súvisiaceho znaleckého posudku.

Poukázal na skutočnosť, že ide o neplatnosť absolútnu, ktorá nemôže byť žiadnym spôsobom zhojená,
ani konaním zmluvných, keďže nastáva ex lege. Mal za to, že navrhovatelia neuniesli vo vzťahu k svojim
tvrdeniam dôkazné bremeno a neboli schopní vyvrátiť výsledky vykonaného znaleckého dokazovania,
nimi navrhovaný dôkaz znalecký posudok preukazuje pravdivosť tvrdení odporcov a poukazuje na ich
nepravdivé tvrdenia za irelevantné považoval tvrdenia navrhovateľov o pravosti podpisov porovnávacích

materiálov a za účelové spochybňovanie vhodnosti porovnávacích materiálov spracovaných znaleckých
posudkov a možnosť skúmania pravosti podpisu aj z kópie za určitých okolností a limitov bol podľa neho
potvrdená aj vyjadrením Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline zo dňa 19.6.2014,
vyžiadaného súdom. Bol toho názoru, že súd prvého stupňa sa dostatočne vysporiadal so všetkými
okolnosťami a tvrdeniami rozhodnými pre jeho rozhodnutie a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa

dostatočne aj vysporiadal so skutkovým stavom a je presvedčivé a preskúmateľné. Žiadal tak napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správny potvrdiť a v časti týkajúci sa trov konania
zmeniť a priznať mu ním uplatnenú náhradu trov konania alebo v tejto časti týkajúcej sa trov konania
rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Navrhovatelia 1/ až 3/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu v napadnutej časti týkajúcej sa trov

konania uviedli, že na pojednávaní dňa 21.1.2014 uložil odporcovi povinnosť podať písomné vyjadrenie
k návrhu na doplnenie dokazovania a nie rozsiahle vyjadrenie, ktoré odporca podal svojvoľne a
opakovane hodnotil celú dôkaznú situáciu, pričom postačujúcom by bolo iba stručné stanovisko k ich
návrhu na vykonanie ďalšieho dokazovania. Nakoľko však podali odvolanie vo veci samej, v ktorej
žiadajú napadnutý rozsudok zmeniť a ich nároku vyhovieť, v časti týkajúcej sa trov konania žiadajú

rozsudok tiež zmeniť a priznať im náhradu trov konania.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p.
bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov 1/ až 3/ je
dôvodné.Podľa § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník) poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje
poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a
fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť (poistná udalosť), s ktorou je spojený vznik povinnosti
poistiteľa plniť (§ 797 ods. 2 Obč. zák.) Ten, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, je povinný
odpovedať pravdivo na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednaného poistenia , to platí
tiež, ak ide o zmenu poistenia (§ 793 ods. 1 Obč. zák.). Ak sa poistiteľ dozvie až po poistnej udalosti,
že jej príčinou je skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri

dojednávaní poistenia, a ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy bola podstatná, je oprávnený plnenie z
poistnej zmluvy odmietnuť; odmietnutím plnenia poistenie zanikne (§ 802 ods. 2 Obč. zk).
Z ustanovenia § 788 a nasl Obč. zák. vyplýva, že uzatvorením poistnej zmluvy vzniká záväzkový
vzťah účastníkov poistnej zmluvy pri poistení. Ide o kogentné ustanovenie, ktoré určuje základné znaky
zmluvného typu poistnej zmluvy. Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom
rozsahu plnenie, ak nastane náhodilá udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická

osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluva uzavrela, je povinná platiť poistné. K uzavretiu poistnej zmluvy,
ktorá je dvojstranným právnym úkonom, je treba aspoň dvoch účastníkov, ktorými sú poistiteľ, t.j. ten, k
predmetučinnostiktoréhopatrívykonávaniepoisťovacejčinnostiaten,ktosnímpoistnúzmluvuuzavrel,
teda poistník Poistníkovi patrí právo disponovať s poistnou zmluvou a povinnosť platiť riadne a včas
poistné. Poistník je vo väčšine prípadov zároveň aj ďalším účastníkom poistného vzťahu označeným

ako poistený. Týmto účastníkom poistnej zmluvy je podľa § 797 ods. 1 Obč. zák. ten, kto má právo
na poistné plnenie, ktorým je pokiaľ nie je v zákone alebo v poistných podmienkach stanovené inak,
ten, na majetok, život alebo zdravie alebo zodpovednosť za škodu sa poistenie vzťahuje, vtedy ide o
tzv. poistenie vlastníka rizika, alebo ak v takejto úlohe nie je, ide o tzv. poistenie cudzieho rizika. Od
poistníka je potrebné odlíšiť osobu, na ktorej majetok, zdravie alebo život, ale na ktorej za škody sa

poistenie vzťahuje, túto osobu vymedzuje ust. § 797 ods. 1 Obč. zák. ako poisteného. V prevažnej
väčšine prípadov je poistník a poistený tá istá osoba, ak sa poistenie vzťahuje priamo na osobu, ktorá
zmluvu s poistiteľom uzavrela. Poistník a poistený však môžu byť aj rozdielne osoby, napr. v prípade
poistnej zmluvy uzavretej v prospech inej osoby (§ 794 Obč. zák.). Poistenie osôb sa líši od ostatných
druhov poistenia aj tým, že v prípade, keď poistnou udalosťou je smrť poisteného, je oprávneným na

prijatie plnenia poisťovne iná osoba než poistený (§ 797 ods. 1 Obč. zák.). Vyplýva to z povahy poistenia
osôb, kde poistnou udalosťou sú udalosti v živote poisteného, teda aj jeho smrť. Ustanovenie § 817
Obč. zák. je osobitným ustanovením, a preto pri posudzovaní právnych vzťahov vzniknutých smrťou
poisteného nemožno použiť všeobecné ustanovenia.
V danom prípade navrhovatelia 1/ až 3/ si od odporcu uplatňujú svoj nárok z titulu poistného plnenia ako

oprávnené osoby po smrti F. F. na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXX zo dňa 15.6.2001 (investičné
životné poistenie), v ktorej bola určená ako oprávnená osoba pre prípad jeho smrti navrhovateľka 1/,
jeho manželka, a poistnej zmluvy č. XXXXXXXX zo dňa 13.3.1999, v ktorej boli určené ako oprávnené
osoby navrhovatelia 2/ a 3/, jeho deti. K poistnej udalosti došlo dňa 27.2.2004 smrťou poisteného F. F..
Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na tom, že mal za jednoznačne preukázanú absenciu

právneho titulu domnelých nárokov navrhovateľov, nakoľko predmetné poistné zmluvy považoval
za absolútne neplatné z dôvodu nedodržania písomnej formy, ktorá bola podľa neho podstatnou
náležitosťoudanýchpoistnýchzmlúv,pretožezákonanipoistnépodmienkyneustanovovaliinak,pretože
na dodržanie písomnej formy je v zmysle právnej úpravy aj ustálenej judikatúry nutná nielen písomnosť
samotnej zmluvy, ale aj pripojenie podpisu konajúcej osoby. Zo znaleckého dokazovania mal za

jednoznačne preukázané, že podpisy nachádzajúce sa na poistných zmluvách, o ktoré navrhovatelia
opierajú svoje nároky neboli vyhotovené nebohým F. F., ale vyhotovila ich neznáma osoba, pričom
znalecký posudok považoval za vyhotovený v súlade s písmo znaleckými štandardmi, čo potvrdilo aj
vyjadrenie ústavu súdneho inžinierstva v Žiline. Navrhovatelia podľa neho na podporu svojich tvrdení
nepredložili žiadne relevantné dôkazy, keďže výpovede svedkov navrhnutých navrhovateľmi smerovali

len k preskúmaniu okolností porovnávacích podpisov nimi predložených.
Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka ani zo všeobecných poistných podmienok v prípade,
ak poistený je osobou odlišnou od poistníka, nevyplýva pre poisteného povinnosť podpísať takúto
zmluvu, ako podmienku jej platnosti. Na predmetných poistných zmluvách sú uvedené údaje o neb. F.
F. ako o poistenom a za poisteného mali byť aj podpísané. Odporca ako poisťovateľ tieto aj akceptoval

dokladom o uzatvorení týchto poistných zmlúv, a to poistkou zo dňa 22.6.2001 k poistnej zmluve č.
XXXXXXXX podpísaná generálnym riaditeľom odporcu a jeho ponukou zvýšenia poistného podľa miery
inflácie a zvýšením poistnej sumy zo dňa 29.4.2003 a poistkou zo dňa 21.3.2001 k poistnej zmluve
č. XXXXXXXX, podpísaná generálnym riaditeľom odporcu. Sám odporca uviedol, že z povahy poistkyje zrejmé, že je to doklad vystavovaný na základe uzavretej poistnej zmluvy, nejde o právny úkon
zakladajúci poistný vzťah, a tým nároky s tým spojené. So zreteľom na uvedené, nemožno potom
prisvedčiť záveru súdu prvého stupňa o neplatnosti predmetných poistných zmlúv, ktorý založil bez

ďalšieho na nedostatku podpisu týchto poistných zmlúv poisteným F. F. bez skúmania ďalších náležitostí
poistného vzťahu. V súvislosti s tým sa súd prvého stupňa nevysporiadal ani s výnimkou z ustanovenia
§ 791 ods. 1 Obč. zák. určujúceho obligatórnu písomnú formu, a to ustanovením § 792 ods. 2 Obč. zák.,
na ktoré poukazujú navrhovatelia vzhľadom na skutočnosť, že nebolo nepochybné, že poistné bolo na
základe poistných zmlúv riadne platené.

Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Ustanovenie§157ods.2OSPupravujeobsahovénáležitostisúdnehorozhodnutia.Zodôvodneniamusí

vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a
právnymi závermi na strane druhej. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia je procesným právom
účastníka, pretože len dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia dáva účastníkovi možnosť
náležite skutkovo a právne argumentovať proti tomuto rozhodnutiu voči ktorému chce využiť možnosť
podať opravný prostriedok.

Aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva potreba riadneho odôvodnenia súdneho
rozhodnutia, i keď nie je potrebné zdôvodňovať každý argument účastníkov konania, súdne rozhodnutia
musia byť odôvodnené a musia obsahovať odpovede súdu na všetky argumenty prednesené stranami,
ktoré viedli k jeho rozhodnutiu. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti
prípadu, nestačí len odkaz na určité časti zákonov. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie

postupsúdu,ktorýmznemožnilúčastníkovikonaniarealizáciutýchprocesnýchpráv,ktorémuObčiansky
súdny poriadok poskytuje.

Vzhľadom na vyššie uvedené možno sa stotožniť aj s námietkou navrhovateľov o nedostatočne
odôvodnenom rozhodnutí súdu prvého stupňa v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

Odvolací súd preto z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1
písm. f/ a h/ ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd prvého stupňa viazaný
názorom súdu prvého stupňa sa dostatočne vysporiada s argumentmi navrhovateľov i odporcu, výsledky
vykonaného dokazovania náležite podľa § 132 O.s.p. zhodnotí a svoje rozhodnutie aj náležite v súlade
s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodní. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania

(§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.