Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. júl 2018

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 9C/248/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104129349
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Janics Bajánková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2018:1104129349.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Janou Janics Bajánkovou v právnej

veci žalobcov: X. T. F., nar. XX.X.XXXX, X. F. F., nar. XX.X.XXXX, 3. T. F., nar. X.X.XXXX, všetci
trvale bytom P. XX, M., všetci zastúpení Roman Kvasnica a partneri s.r.o., IČO: 36866598, so sídlom
Žilinská cesta 130, Piešťany proti žalovanému: NN Životná poisťovňa, a.s., Jesenského 4/C, Bratislava,
zastúpený: CLS Čavojský & Partners, s.r.o. IČO: 36854972Zochova 6-8, Bratislava, o zaplatenie 38
307,41 Eur (1.154.049,-Sk s prísl). takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcov I, II, III. zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcom I,II, III. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. Štát má voči žalobcom I,II, III. nárok na náhradu trov konania štátu v rozsahu 100%., s tým
že o výške jednotlivých náhrad trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 19.7.2004, upraveným podaním došlým súdu dňa
06.04.2009 sa žalobcovia domáhali zaplatenia sumy žalobkyni I. vo výške 16.596,96 eur spolu s
12% úrokom z omeškania od 26.03.2004 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, žalobcovi

II vo výške 8956,84 eur spolu s 12% úrokom z omeškania od 26.03.2004 do zaplatenia do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku, žalobkyni III vo výške 8956,84 eur spolu s 12% úrokom z omeškania od
26.03.2004 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku istiny s príslušenstvom titulom plnenia
z poistnej zmluvy. Návrh odôvodnili tým, že nebohý F. F., manžel žalobkyne I a otec žalobcov II a III
uzavrel dve poistné zmluvy, a to poistnú zmluvu č. 71810539- investičné životné poistenie na sumu 1
021 418,-Sk, v ktorej určil žalobkyňu I ako osobu oprávnenú na plnenie z poistnej zmluvy pre prípad
jeho smrti a zmluvu číslo 41583491- zmiešané životné poistenie na sumu 1 268 680,- Sk, v ktorej určil

žalobcov II a III ako osoby oprávnené na plnenie z poistnej zmluvy pre prípad jeho smrti. Nebohý bol
dňa 27.02.2004 zastrelený neznámou osobou.
2. Žalovaný žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný nakoľko mal za to, že v danom,
prípade bolo preukázané, že podpisy na poistných zmluvách nepatria nebohému F. F., čo spôsobilo
absolútnu neplatnosť poistných zmlúv pre nedodržanie podmienky písomnej formy.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov II a III, prednesom právneho zástupcu žalobcu
a žalovaného, výsluchom svedkov U. X.O., G. W., výsluchom znalca JUDr. Igora Nitrianskeho a

listinnými dôkazmi: poistnou zmluvou 71810539 zo dňa 15.06.2001, poistnou zmluvou 41583491 zo dňa
13.03.1999, oboznámením znaleckého posudku č. 23/2003 zo dňa 19.06.2013, znaleckého posudku
č. PPZ-8351/KEÚ-BA-EXP-2005, vyjadrenie Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline zo
dňa 19.06.2014, ako aj ďalším obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:4. Žalobcovia mali za to, že obe poistné zmluvy boli uzatvorené platne. Zdôraznili, že poistné bolo
riadne platené. Dôvodili, že k poistnej udalosti prišlo v roku 2004, kedy v prípade poistnej zmluvy
žalovanýprijímalpoistnéuž5rokov,vprípade2.Poistnejzmluvy3roky.Argumentovali,žepriuzatváraní

oboch zmlúv bola prítomná p. F.Á., ktorá je v zmluvnom vzťahu so žalovaným v obdobnom pracovnému
pomeru. V trestnom konaní po poistnej udalosti vypovedala, že videla zomrelého F. F., ako pred ňou
vlastnoručne poistné zmluvy podpísal. Následne svoje výpovede menila. Znalecký posudok vyhotovený
v rámci trestného konania a ktorý pre účely tohto konania slúži iba ako listinný dôkaz nebol podľa ich
názoru vyhotovený správne a vzorky sporných podpisov, ktoré boli použité pre účely tohto posudku

boli neskôr použité aj pre vypracovanie znal. posudku JUDr. Igorom Nitrianskym v tomto konaní.
Namietali, že sa jedná sa výlučne o podpisy v evidencii úradu práce, kde sa podpisuje do malej a
úzkej kolónky. Naopak relevantné pre posudzovanie by boli podpisy na oficiálnych dokumentoch. Mali
za to, že preukázali, že dva nimi predložené podpisy, ktorými sa znalec nezaoberal boli skutočne
vyhotovené zomrelým F.. F. a tieto aj v zmysle výpovede znalca na pojednávaní vykazujú zhodné znaky s
podpismi zomrelého na poistných zmluvách. Mali za to, že neboli splnené podmienky pre posudzovanie

pravosti podpisu s fotokópiou. Obranu žalovaného považovali za nelogickú v tom, že neexistuje dôvod,
prečo by zomrelý F.. F. nemal podpísať tieto poistné zmluvy. Namietali, že je potrebné prihliadať aj na
možnú predpojatosť svedkov (najmä u G. F.) Záverom poukázali na to, že by bolo v rozpore s dobrými
mravmi priznať súdnu ochranu účelovej obrane žalovaného. Vo vzťahu k vyjadreniu Ústavu súdneho
inžinierstva v Žiline, žalobcovia uviedli, že, porovnať a vyvodiť jednoznačný záver o pravosti podpisov

z fotokópie je možné iba v prípade, ak by táto vykazovala zhodné znaky s originálmi porovnávacieho
materiálu, čo v danom prípade podľa hodnotenia znalca neprichádza do úvahy, nakoľko znalec v závere
uvádza, že sporné podpisy mali byť vytvorené neznámym falšovateľom.
5. Žalovaný mal za to, že v konaní jednoznačne preukázal absenciu akéhokoľvek právneho titulu
domnelých nárokov žalobcov, nakoľko predmetné poistné zmluvy sú absolútne neplatné z dôvodu

nedodržania písomnej formy. Poukázal na § 40 a §791 O. Z. Na dodržanie písomnej formy podľa
jeho názoru je v zmysle právnej úpravy aj ustálenej judikatúry nutná nielen písomnosť samotnej
zmluvy, ale aj pripojenie podpisu konajúcej osoby. Vyslovil názor, že s poukazom na dva znalecké
posudky uniesol v konaní dôkazné bremeno. O nepravosti podpisu domnele poisteného nebohého
pána F. svedčia oba znalecké posudky, ktoré boli pritom vyhotovené v súlade s písmoznaleckými

štandardmi, čo potvrdilo aj vyjadrenie ústavu súdneho inžinierstva v Žiline. Znalci mali k dispozícii
dostatok porovnávacích materiálov, ktoré im umožnili vyvodiť príslušné závery. Mal za to, že žalobcovia
len účelovo spochybňujú vhodnosť porovnávacích materiálov, opomínajú však, že porovnávané podpisy
boli vyhotovené pred príslušnými orgánmi verejnej správy, čo potvrdzuje vierohodnosť. Žalobcovia
pritom sami neboli schopní predložiť dostatok vhodných porovnávacích materiálov, keďže predložili iba

dva porovnávacie podpisy. Rovnako nepredložili žiadne relevantné dôkazy potvrdzujúce ich konania,
keďže aj výpovede nimi navrhnutých svedkov smerovali len k preskúmaniu okolností porovnávacích
podpisov predložených žalobcami. Poukázal na možnú predpojatosti svedkov z dôvodu, že vypočutí
svedkovia sú v rodinnom respektíve priateľskom vzťahu so žalobcami. Rovnako mal za to, že ani
účastníci svojimi výpoveďami nepotvrdili pravosť podpisu na sporných poistných zmluvách. Žalovaný

ďalej poukázal na to, že sa o absolútne neplatnosti poistných zmlúv dozvedel až po smrti Pavla F., keď
došlo k uplatneniu poistného plnenia zo strany žalobcov. Neobstojí tak tvrdenie o rozpore s dobrými
mravmi. Uviedol, že nemal inú možnosť sa o týchto skutočnostiach dozvedieť inak ako z trestného
konania. Vzhľadom na absolútnu neplatnosť poistných zmlúv je tak rovnako irelevantné následné
správanie domnelého poistníka resp. poisteného spočívajúce v platení poistného. Nestotožnil sa s

tvrdením žalobcov vo vzťahu k vyjadreniu súdneho inžinierstva v Žiline, nakoľko podľa predmetného
vyjadrenia je skúmanie originálu spornej písomnosti štandardnou situáciou. Poukázal na to, že sa v
predmetnom vyjadrení uvádza, že na písmoznalecké skúmanie sa len zásadne predkladajú originály
sporných dokumentov. Štandardy písmoznaleckého skúmania tak nevylučujú aj možnosti skúmania
pravosti podpisu z kópie sporného materiálu. Z vyjadrenia pritom vyplýva, že ak znalec zistí, že kópia

sporného podpisu vykazuje so vzorkou porovnávacích podpisov identifikačne hodnotné rozdielne znaky
a to skúmateľné aj z kópie podpisu, potom môže znalec stanoviť jednoznačne záver skúmania, že
originál podpisu, z ktorého bola následne vyhotovená kópia nie je pravým podpisom pisateľa. Žalovaný
mal tak za to, že práve z tejto písmoznaleckej štandardy vychádza aj znalecký posudok zhovený v tomto
konaní č. 23/2013, keďže znalec v ňom zistil práve také výrazné hodnotové rozdiely, ktoré mu následne

umožnili prijať jednoznačný záver o nepravosti skúmaného podpisu.
6. Žalobca II uviedol že , všetci boli poistení v rovnakej poisťovni. O tom, že jeho otec mal uzatvorené
poistné zmluvy, na základe ktorých žiadajú poistné plnenie v tomto konaní mal vedomosť, pretože sao tom rozprávali celá rodina. Mal o tom priamo vedomosť od otca aj matky. V čase podpisu poistnej
zmluvy mal 13 rokov.
7. Žalobkyňa III uviedla, že , vedomosť o tom, že jej otec mal uzatvorené poistné zmluvy, na základe

ktorých žiadajú poistné plnenie v tomto konaní mala z rozprávania s oboma rodičmi.
8. Svedok U. X. uviedol, že s nebohým p. F. sa stretol z dôvodu, že tento potreboval psa, nakoľko začal
pracovať ako SBS firmy BASS - firma na ochranu majetku. V tom čase za ním došla p. W. s tým, že
potrebuje od p. F. podpis na prihlášku a odhlášku, nakoľko prechádzali z malého závodu na veľký závod.
Keď prišli do mäsokombinátu, bol tam p. F. - slúžil v službe a p. W. ho vyzvala, aby podpísal prihlášku.

Pán F. podpísal prihlášku s tým, že mu p. W. povedala, aby sa podpísal čitateľne. Nebohý F. F. bol jeho
zať. Uviedol, že fyzicky videl ako nebohý F. F. podpisoval listiny na č. l. 217, 218. Dotknuté listiny mu dali
k nahliadnutiu v priebehu konania., keď pani W. dávala žalobcom dokumenty na doplnenie dokazovania.
K nahliadnutiu mu ich dala p. W..
9. Svedkyňa G. W. uviedla, že nebohý F.. F. pracoval pre firmu BASS od júna 1994, pričom v októbri
1994 prechádzali na veľký závod. Vzhľadom nato, že potrebovala podpisy na prihlášky a odhlášky

zamestnancov pre sociálnu poisťovňu požiadala p. Speváka, aby išli do firmy, kde pracoval nebohý pán
F., aby tak spojili kontrolu psíkov s kontrolou zamestnancov. Nebohý podpísal prihlášku a odhlášku
do poisťovne osobne.
10. Zo záverov znaleckého posudku vypracovaného JUDr. Igorom Nitrianskym vyplynulo, že dva sporné
podpisy ". na poistných zmluvách č. 71810539 a č.41583491 nenapísal nebohý F. F. , ale iná neznáma

osoba. V 5- stupňovej škále záverečného hodnotenia určil stupeň I- jednoznačnosť, t.j., že ide o
jednoznačné zistenie, že sporné podpisy nevyhotovil nebohý F. F.. Na pojednávaní znalec poukázal
na to, že pri určovaní pravosti podpisu možno vychádzať aj z fotokópie, a to v prípadoch, ak nie je
možnézabezpečiťoriginál.Vovzťahuknámietkežalobcovohľadomtoho,žeprivypracovaníznaleckého
posudku neprihliadol aj na dokumenty, ktoré mu boli predloženú nimi a to dokumenty (prihlášku a

odhlášku do poistenia.) uviedol, že k vypracovaniu znaleckého posudku v zmysle usmernenia MS SR je
potrebných aspoň 30 podpisov, pričom v danom prípade mal k dispozícii 45 zaručene pravých podpisov,
preto nebolo potrebné brať do úvahy aj ďalšie podpisy.
11. Z vyjadrenia vyjadrenie Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline zo dňa 19.06.2014
mal súd za preukázané, že v prípade ak znalec zistí, že kópia sporného podpisu vykazuje so vzorkou

porovnávacích podpisov identifikačné hodnotné rozdielne znaky- zjavné, skúmateľné aj v prípade kópie
podpisu, potom možno stanoviť jednoznačný záver skúmania, že originál podpisu, z ktorého bola
následne vyhotovená skúmaná kópia, nie je pravým podpisom pisateľa.
12. Po takto vykonanom dokazovaní súd rozhodol rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k.
9C/248/2004-331zo dňa 24.07.2014, tak, že žalobný návrh zamietol. Poukázal na ustanovenia § 788

ods. 1, § 791 ods. 1, § 40 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým,
že z obsahu spisu a vykonaných dôkazov mal súd preukázané, že v konaní bola jednoznačne
preukázanáabsenciuprávnehotituludomnelýchnárokovžalobcu,nakoľkosúpredmetnépoistnézmluvy
absolútne neplatné z dôvodu nedodržania písomnej formy, ktorá bola podstatnou náležitosťou daných
poistných zmlúv, pretože zákon ani poistné podmienky neustanovovali inak. Na dodržanie písomnej

formy je v zmysle právnej úpravy aj ustálenej judikatúry nutná nielen písomnosť samotnej zmluvy,
ale aj pripojenie podpisu konajúcej osoby. Zo znaleckého dokazovania bolo jednoznačne preukázané,
že podpisy nachádzajúce sa na poistných zmluvách, o ktoré žalobcovia opierajú svoje nároky neboli
vyhotovenénebohýmF. F.,ale vyhotovilaichneznámaosoba. Znaleckýposudokbolpritomvyhotovený
v súlade s písmoznaleckými štandardmi, čo potvrdilo aj vyjadrenie ústavu súdneho inžinierstva v Žiline.

Znalec mal k dispozícii dostatok porovnávacích materiálov, ktoré mu umožnili vyvodiť príslušné závery.
Námietka žalobcov týkajúca sa skutočnosti, že znalec neporovnal aj nimi predložené podpisy je právne
bezvýznamná, nakoľko právny predpis neurčuje, ktoré konkrétne podpisy sa majú použiť, ale stanovuje
len ich počet a to, že to musia byť podpisy, ktoré sú zaručene pravé a ktoré boli vyhotovené v približne
rovnakom časom období ako podpisy, ktorých pravosť sa má skúmať. Čo v danom prípade podpisy

z evidencie úradu práce, vyhotovené v rozpätí rokov 1999-2002 spĺňali a nakoľko to boli podpisy
vyhotovené pred orgánmi verejnej správy, nebolo pochybností o ich pravosti a o tom, že ich vyhotovil
nebohý F. F.. Naproti tomu podpisy z prihlášky a odhlášky do poisťovne, ktoré predložili žalobcovia
boli vyhotovené 5-7 rokov pred podpismi na poistných zmluvách. Navyše žalobcovia neboli schopní
predložiť dostatok vhodných porovnávacích materiálov, keďže predložili iba dva vyššie spomínané

porovnávacie podpisy. Žalobcovia na podporu svojich tvrdení nepredložili žiadne relevantné dôkazy,
keďže výpovede svedkov navrhnutých žalobami smerovali len k preskúmaniu okolností porovnávacích
podpisov predložených žalobcami.13. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí žiadali napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a priznať žalobkyni I sumu 16 596,96 Eur s 12 % úrokom z
omeškania od 26.3.2004 do zaplatenia žalobcovi II sumu 8 956,84 Eur s 12 % úrokom z omeškania

a žalobkyni III sumu 8 956,84 Eur dôvodiac tým, že obidve poistné zmluvy, na základe ktorých
požadujú poistné plnenie, boli uzatvorené niekoľko rokov pred poistnou udalosťou, a o poistná zmluva
č. 415833491 dňa 13.3.1999 a poistná zmluva č. 71810539 dňa 15.6.2001 a poistná udalosť nastala
dňa 27.2.2004, t.j. takmer 5 rokov od uzatvorenia prvej poistnej zmluvy a necelé 3 roky od uzatvorenia
druhej poistnej zmluvy. Poukázali, že nebohý F. F. platil za celé obdobie poistné cca 500 Eur ročne,

čo potvrdil žalovaný listinným dôkazom - oznámením nachádzajúcim sa v spise, že neexistuje žiadny
dlh na poistnom a pokiaľ by mali byť predmetné poistné zmluvy neplatné, žalovaný by sa na úkor
nebohého F. F. bezdôvodne obohatil. Bola by tak podľa nich poskytnú súdna ochrana žalovanému
aj v rozpore s dobrými mravmi. Uviedli, že obidve poistné zmluvy boli podpísané za prítomnosti G.
F., ktorá je v zmluvnom vzťahu so žalovaným a sprostredkováva uzatváranie poistných zmlúv pre
odporcu. Mali preto za to, že ak by mali byť poistné zmluvy neplatné a spôsobila by to v mene

žalovaného jeho pracovníčka, nemohol by sa žalovaný dovolávať ich neplatnosti, ktorú by sám spôsobil.
Menovaná bola tiež opakovane vypočutá, svoje výpovede menila, avšak podľa jej prvej výpovede pred
vyšetrovateľom PZ uviedla, že videla nebohého F. F. obidve zmluvy podpisovať. Aj žalobcovia mali
vedomosť o predmetných poistných zmluvách a svedkyňa U. S. v konaní vedenom, na Okresnom súde
Trnavasp.zn.37C38/2007 uviedla,žemalavedomosťoichpodpisovaníodžalobkyneI. Kvykonanému

znaleckému dokazovaniu uviedli, že znalec JUDr. Igor Nitriansky skúmal pravosť podpisov nebohého v
prípade poistnej zmluvy č. 71810539 z fotokópie a poukázali na rozpor vyjadrenia Žilinskej univerzity,
Ústavu súdneho inžinierstva na vyžiadanie súdu s vyjadrením zo dňa 10.5.2011, ktoré predložili súdu
a z ktorého vyplýva, že z kópie odpisu nachádzajúceho sa v kópii, sa nedá jednoznačne určiť jeho
pravosť, navyše znalec porovnával podpisy z evidencie úradu práce, kde vpisoval do úzkych koloniek

a nimi predložený materiál na porovnanie podpisov ignoroval, pričom znalec podpisy nebohého na nich
na pojednávaní dňa 21.1.2014 nerozporoval. Poukázali aj na ust. § 792 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého návrh poistiteľa možno prijať tiež zaplatením poistného vo výške uvedenej v návrhu, ak
sa tak stane v lehote podľa odseku 1, poistná zmluva je v takom prípade uzavretá, len čo bolo poistné
zaplatené, ako aj na ust. § 35 ods. 1 a 3 Obč. zák. a s prihliadnutím na tieto zákonné ustanovenia

považovali za zrejmé, že aj v prípade, ak by poistná zmluva trpela vadou spočívajúcou v nedostatku
písomného prejavu vôle poistníka, návrh poistnej zmluvy podľa § 188 a nasl. Obč. zák. možno platne
akceptovať aj na základe konkludentného prejavu vôle zaplatením poistného, platenie ktorého odporca
nerozporoval a nedoplatky neevidoval. Poukázali aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 32 Odi
568/2005. Mal za to, že žalovaný nepreukázal dôvod, pre ktorý by sa nemalo aplikovať ust. § 792 ods. 2

Obč. zák. a poukázal aj na vzťah tohto zákonného ustanovenia s ust. § 40ods. 3 Obč. zák. a na princíp
lex specialis derogat legi generali a na prednosť aplikácie špeciálneho ustanovenia upravujúceho postup
pri uzatváraní poistnej zmluvy pred ustanovením všeobecnej časti Občianskeho zákonníka. Uviedli, že
v prípade straty alebo zničenia poistnej zmluvy možno tiež existenciu poistného vzťahu preukázať aj
iným spôsobom, napr. potvrdením o zaplatení poistného. Mali za to, že poistné zmluvy obsahovali

všetky podstatné obsahové náležitosti, pričom podpis zmluvy je len formálnou náležitosťou, a teda aj
prípadný nedostatok podpisu na zmluve by bol len formálnym nedostatkom prejavu vôle. Podľa nich
zámerom žalovaného je vyhnúť sa poistnému plneniu z dôvodu domnelej existencie formálnej vady vôle
poisteného, čo je v rozpore s dobrými mravmi, pričom tento si svoje povinnosti z poistných zmlúv riadne
plnil a v protiklade tomu je konanie žalovaného. Považovali tiež odôvodnenie napadnutého rozsudku za

nepreskúmateľné v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

14. Žalovaný podal odvolanie proti uvedenému rozsudku v časti týkajúcej sa trov konania a žiadal ho
v tejto napadnutej časti zmeniť a priznať mu náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho
zastúpeniavsume5335,28Euralebozrušiťavecvrátiťsúduprvéhostupňanaďalšiekonanie.Namietal

nepriznanie mu náhrady trov konania za úkon poskytnutej právnej služby - vyjadrenie zo dňa 21.2.2014
+ režijný paušál vo výške 507,61 Eur s odôvodnením, že ho nepovažoval za účelne vynaložené trovy
konania. Uviedol, že povinnosť predloženia písomného stanoviska k návrhu žalobcov na doplnenie
dokazovania mu bola uložená súdom na základe uznesenia zo dňa 21.1.2014, tento úkon bol nielen
účelný,aleajnevyhnutnýnapreukázaniesprávnostivýsledkovznaleckéhodokazovaniaatýmtoúkonom

dal do pozornosti neúčelnosť a nehospodárnosť vykonania žalobcami navrhovaného dokazovania, čím
malo podľa neho toto vyjadrenie podstatný vplyv na smerovanie ďalšieho konania s poukazom na jeho
návrhy.15. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
vo veci samej ako vecne správny potvrdiť z dôvodu, že zo strany nebohého F. F. nedošlo pri uzavieraní
poistných zmlúv k platnému právnemu úkonu a považoval ich za domnelé a za absolútne neplatné, a

tým návrh žalobcov za nedôvodný bez právneho titulu. Bol toho názoru, že právny poriadok vyžadoval
na platné uzatvorenie poistných zmlúv písomnú formu, ktorá musí byť naplnená pripojením podpisu
konajúcej osoby a nedodržanie tejto požiadavky stanovenej právnym poriadkom je sankcionované
neplatnosťou právneho úkonu (§ 40 ods. 3 Obč. zák.). Ak teda nebohý F. F. ako domnelý poistník a
poistený poistné zmluvy vlastnoručne nepodpísal, nemohla byť podľa neho dodržaná písomná forma,

najmä s poukazom na podpis neznámej osoby na poistných zmluvách, ide tak o absolútnu neplatnosť
právneho úkonu z dôvodu nedostatku písomnej formy určenej zákonom. Uviedol, že v konaní bolo
jednoznačne preukázané, že podpisy na predmetných poistných zmluvách nepatria nebohému F. F., a
teda nedošlo k naplneniu písomnej formy. Do času oboznámenia sa so znaleckým posudkom nemal
žiadnu vedomosť o tom, že podpisy na predmetných poistných zmluvách nepatrili nebohému F. F.
ako domnelému poistníkovi a poistenému. Konštatoval, že z povahy poistky je zrejmé, že je to doklad

vystavovaný na základe uzavretej poistnej zmluvy, nejde o právny úkon zakladajúci poistný vzťah, a tým
nároky s tým spojené a mal za to, že ak nedošlo k založeniu poistného vzťahu pre absolútnu neplatnosť
poistnýchzmlúvsamotnápoistkaniejespôsobilátentostavzhojiť,poistkajelenpotvrdenímouzatvorení
poistnej zmluvy a nie cenným papierom. So skutočnosťou o nepravosti podpisov sa mohol oboznámiť
až na základe výsledkov dokazovania v trestnom konaní na základe súvisiaceho znaleckého posudku.

Poukázal na skutočnosť, že ide o neplatnosť absolútnu, ktorá nemôže byť žiadnym spôsobom zhojená,
ani konaním zmluvných, keďže nastáva ex lege. Mal za to, že žalobcovia neuniesli vo vzťahu k svojim
tvrdeniam dôkazné bremeno a neboli schopní vyvrátiť výsledky vykonaného znaleckého dokazovania,
nimi navrhovaný dôkaz znalecký posudok preukazuje pravdivosť tvrdení žalovaných a poukazuje na
ich nepravdivé tvrdenia za irelevantné považoval tvrdenia žalobcov o pravosti podpisov porovnávacích

materiálov a za účelové spochybňovanie vhodnosti porovnávacích materiálov spracovaných znaleckých
posudkov a možnosť skúmania pravosti podpisu aj z kópie za určitých okolností a limitov bol podľa neho
potvrdená aj vyjadrením Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline zo dňa 19.6.2014,
vyžiadaného súdom. Bol toho názoru, že súd prvého stupňa sa dostatočne vysporiadal so všetkými
okolnosťami a tvrdeniami rozhodnými pre jeho rozhodnutie a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa

dostatočne aj vysporiadal so skutkovým stavom a je presvedčivé a preskúmateľné. Žiadal tak napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správny potvrdiť a v časti týkajúci sa trov konania
zmeniť a priznať mu ním uplatnenú náhradu trov konania alebo v tejto časti týkajúcej sa trov konania
rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

16. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania
uviedli, že na pojednávaní dňa 21.1.2014 uložil žalovanému povinnosť podať písomné vyjadrenie
k návrhu na doplnenie dokazovania a nie rozsiahle vyjadrenie, ktoré žalovaný podal svojvoľne a
opakovane hodnotil celú dôkaznú situáciu, pričom postačujúcom by bolo iba stručné stanovisko k ich
návrhu na vykonanie ďalšieho dokazovania. Nakoľko však podali odvolanie vo veci samej, v ktorej

žiadajú napadnutý rozsudok zmeniť a ich nároku vyhovieť, v časti týkajúcej sa trov konania žiadajú
rozsudok tiež zmeniť a priznať im náhradu trov konania.

17. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 31.03.2016, č.k. 4Co/780/2014
- 393 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V zrušujúcom

uznesení vytkol súdu prvej inštancie, že súd svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil a nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav.Poukázalnato,žezožiadnehoustanoveniaObčianskehozákonníkaanizovšeobecnýchpoistných
podmienok v prípade, ak poistený je osobou odlišnou od poistníka, nevyplýva pre poisteného povinnosť
podpísať takúto zmluvu, ako podmienku jej platnosti. Na predmetných poistných zmluvách sú uvedené

údaje o nebohom F. F. ako o poistenom a za poisteného mali byť aj podpísané. Žalovaný ako poisťovateľ
tieto aj akceptoval dokladom o uzatvorení týchto poistných zmlúv, a to poistkou zo dňa 22.6.2001 k
poistnej zmluve č. 71810539 podpísaná generálnym riaditeľom žalovaného a jeho ponukou zvýšenia
poistného podľa miery inflácie a zvýšením poistnej sumy zo dňa 29.4.2003 a poistkou zo dňa 21.3.2001
k poistnej zmluve č. 41583491, podpísaná generálnym riaditeľom žalovaného. Sám žalovaný uviedol,

že z povahy poistky je zrejmé, že je to doklad vystavovaný na základe uzavretej poistnej zmluvy, nejde o
právny úkon zakladajúci poistný vzťah, a tým nároky s tým spojené. So zreteľom na uvedené, nemožno
potom prisvedčiť záveru súdu prvého stupňa o neplatnosti predmetných poistných zmlúv, ktorý založil
bez ďalšieho na nedostatku podpisu týchto poistných zmlúv poisteným F. F. bez skúmania ďalšíchnáležitostí poistného vzťahu. V súvislosti s tým sa súd prvého stupňa nevysporiadal ani s výnimkou z
ustanovenia § 791 ods. 1 Obč. zák. určujúceho obligatórnu písomnú formu, a to ustanovením § 792 ods.
2 Obč. zák., na ktoré poukazujú žalobcovia vzhľadom na skutočnosť, že nebolo nepochybné, že poistné

bolo na základe poistných zmlúv riadne platené. Vzhľadom na uvedené uložil súdu prvého stupňa
dostatočne sa vysporiadať s argumentmi žalobcov i žalovaného, výsledky vykonaného dokazovania
náležite zhodnotiť a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodniť.
18. Súd konal v intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave.

19. Žalobcovia zotrvali na svojich doterajších písomných a ústnych vyjadreniach. Záverom dôvodili,
že k uzatvoreniu oboch poistných zmlúv mohlo dôjsť viacerými spôsobmi. Ako prvý uviedli ten, že,
návrhy sporných poistných zmlúv akceptoval svojim vlastnoručným podpisom nebohý F. F., ktorý mal
tak postavenie poistníka a zároveň poisteného. Ďalším spôsobom akým mohli byť uzatvorené sporné
poistné zmluvy bola podľa argumentácie žalobcov skutočnosť, že návrh poistných zmlúv akceptoval
nebohý F. F. včasným zaplatením poistného. Napokon tretí spôsob akým mohli byť sporné poistné

zmluvy platne uzatvorené bol ten, že návrh poistných zmlúv akceptovala podpisom za F. F. iná osoba,
ktorá však konala bez splnomocnenia ( žalobkyňa I.). Dôvodili, že pri uzatváraní poistných zmlúv konala
za žalovaného a v jeho mene pani F.. Vo vzťahu k poistnej zmluve zo dňa 13.03.1999 mali za to, že
je nepochybné, že nebohý F. F. bol prítomný pri jej uzatváraní a Idou Pajdušákovou mu bol predložený
návrh poistnej zmluvy.

20. Žalovaná zotrvala na svojich doterajších písomných a ústnych vyjadreniach.

21. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že obe sporné poistné zmluvy pred ňou a svedkyňou F.
podpísal nebohý F. F. a že poistné si uhradil sám, nakoľko obaja boli v tom čase zárobkovo činní. V

ďalších častiach svojej výpovede zotrvala na námietkach voči znaleckému posudku vypracovanému v
konaní
22. Svedkyňa G. F. vo svojej výpovedi v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: KRP-18/OVK-TT-2004 sa
vyjadrila k spôsobu akým boli podpísané sporné poistné zmluvy, pričom vo vzťahu k podpisu zmluvy z
roku 1999 svoju výpoveď zmenila a vyjadrila sa k spôsobu akým bolo uhradené prvé poistné.

23. Podľa § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník) poistnou zmluvou sa poistiteľ
zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie
označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť
poistné.
Podľa §791 ods. 1 OZ pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v

tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak
Podľa §792 ods. 1 OZ na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bol návrh prijatý v lehote, ktorú
určil navrhovateľ, a ak ju neurčil, do jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník návrh dostal. Poistná
zmluva je uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí svojho návrhu.
Podľa §792 ods.2 OZ návrh poistiteľa možno prijať tiež zaplatením poistného vo výške uvedenej v

návrhu, ak sa tak stane v lehote podľa odseku 1; poistná zmluva je v takom prípade uzavretá, len čo
bolo poistné zaplatené.
Podľa § 33 ods. 2 OZ ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa
alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za
koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ neschváli

prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od
splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním.
Podľa §40 ods.1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný .
Podľa §40 ods.3 OZ Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou.

24. I. Uzavretie poistnej zmluvy tým, že návrh podpísal svojim podpisom nebohý Pavol Pozdech

24.1 Z vykonaného dokazovania mal sú za preukázané, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a
nepreukázali, že k platnému uzatvoreniu sporných poistných zmlúv došlo tým, že návrhy podpísal svojim
podpisom nebohý F. F.. Ako vyplynulo z výpovede svedkyne G. F. táto vo vzťahu k poistnej zmluve zo

dňa 15.06.2001 uviedla, že pri spisovaní a ani podpisovaní tejto poistnej zmluvy nebohý F. F. prítomný
nebol a že žalobkyňa I vypísanú zmluvu zobrala s tým, že ju ide dať podpísať nebohému F. F. a vo
vzťahu k poistnej zmluve zo dňa 13.03.1999 poukázala na to, že poistnú zmluvu pred ňou podpisoval
F. F. avšak jeho totožnosť podľa občianskeho preukazu pravdepodobne neoverovala, nakoľko nebolopotrebné písať číslo OP do zmluvy, neskôr pri opätovnom výsluchu uviedla, že si nie je istá, či videla
nebohého F. F. podpisovať spornú poistnú zmluvu.
24.2 Zo znaleckého dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že podpisy nachádzajúce sa na

poistných zmluvách, o ktoré žalobcovia opierajú svoje nároky neboli vyhotovené nebohým F. F.,
ale vyhotovila ich neznáma osoba. Súd mu za to, že znalecký posudok bol pritom vyhotovený v
súlade s písmoznaleckými štandardmi, čo potvrdilo aj vyjadrenie ústavu súdneho inžinierstva v Žiline.
Znalec mal k dispozícii dostatok porovnávacích materiálov, ktoré mu umožnili vyvodiť príslušné závery.
Námietka žalobcov týkajúca sa skutočnosti, že znalec neporovnal aj nimi predložené podpisy je právne

bezvýznamná, nakoľko právny predpis neurčuje, ktoré konkrétne podpisy sa majú použiť, ale stanovuje
len ich počet a to, že to musia byť podpisy, ktoré sú zaručene pravé a ktoré boli vyhotovené v
približne rovnakom časom období ako podpisy, ktorých pravosť sa má skúmať. Čo v danom prípade
podpisy z evidencie úradu práce, vyhotovené v rozpätí rokov 1999-2002 spĺňali a nakoľko to boli
podpisy vyhotovené pred orgánmi verejnej správy, nebolo pochybností o ich pravosti a o tom, že
ich vyhotovil nebohý F. F.. Naproti tomu podpisy z prihlášky a odhlášky do poisťovne, ktoré predložili

žalobcovia boli vyhotovené 5-7 rokov pred podpismi na poistných zmluvách. Navyše žalobcovia
neboli schopní predložiť dostatok vhodných porovnávacích materiálov, keďže predložili iba dva vyššie
spomínané porovnávacie podpisy. Žalobcovia na podporu svojich tvrdení nepredložili žiadne relevantné
dôkazy, keďže výpovede svedkov navrhnutých žalobcami smerovali len k preskúmaniu okolností nimi
predložených porovnávacích podpisov.

24.3 Žalobcovia sa navyše v priebehu konania a vykonávania dokazovania po zrušení prvého
rozhodnutia Krajským súdom v Bratislave dostali do rozporu s argumentáciou, že návrhy sporných
poistných zmlúv podpísal nebohý F. F., keď ako ďalší možný spôsob uzatvorenia týchto poistných zmlúv
pripustili to, že ich podpísala namiesto neho žalobkyňa I ( ktorá však zároveň poprela, že by podpis na
uvedených zmluvách bol jej), pričom tieto dva rôzne spôsoby uzatvorenia poistných zmlúv sa vzájomne

vylučujú a nemôžu existovať súčasne.
24.4 Súd ďalej uvádza, že obrana žalobcov spočívajúca v tvrdení, že prípade, ak poistený je osobou
odlišnou od poistníka, nevyplýva pre poisteného povinnosť podpísať takúto zmluvu, ako podmienku jej
platnosti je irelevantná. Na predmetných poistných zmluvách sú uvedené údaje o nebohom F. F. ako o
poistenom a za poisteného mali byť aj podpísané. Avšak rovnako sú uvedené v poistných zmluvách aj

údaje o poistníkovi a podľa týchto údajov je poisteným a poistníkom jedna a tá istá osoba a to nebohý
F. F.. Z uvedeného potom má súd za to, že podmienkou platnosti zmluvy je povinnosť poisteného, ktorý
je súčasne poistníkom takúto zmluvu podpísať. Z uvedených zmlúv takisto vyplýva tá skutočnosť, že
pokiaľ je poistený a poistník jedná a tá istá osoba, tak zmluvu podpisuje takýto účastník do len v kolónke
poistený a nie aj v kolónke poistník, nakoľko zo zmlúv vyplýva, že podpis sa do kolónky poistníka

sa pripája len vtedy ak je osobou odlišnou od poisteného. Nakoľko v danom prípade bola osobou
poistného a poistníka jedna a tá istá osoba a to F. F. možno dospieť k záveru, že tým, že na poistných
zmluváchabsentovalpodpispoistníkaF.F.,ktorýbolzároveňajpoisteným,súpredmetnépoistnézmluvy
absolútne neplatné z dôvodu nedodržania písomnej formy, ktorá bola podstatnou náležitosťou daných
poistných zmlúv. Na dodržanie písomnej formy je v zmysle právnej úpravy aj ustálenej judikatúry nutná

nielen písomnosť samotnej zmluvy, ale aj pripojenie podpisu konajúcej osoby.
25. II. Uzatvorenie poistných zmlúv zaplatením 1. poistného
25. 1 Súd má za to, že z vykonaného dokazovania a zo skutkových tvrdení žalobcov, týkajúcich sa
ich argumentácie, že sporné poistné zmluvy osobne podpísal nebohý F. F., ktorý tak ako to vyplýva zo
sporných poistných zmlúv, bol v postavení poistníka a súčasne poisteného, v konaní nebolo žalobcami

preukázané, že zaplatením prvého poistného došlo k uzatvoreniu poistných zmlúv. Na to, aby mohlo
dôjsť uzatvoreniu poistnej zmluvy zaplatením prvého poistného zákon vyžaduje aby boli kumulatívne
splnené nasledujúce podmienky: predloženie návrhu poistných zmlúv poistníkovi a zaplatenie poistného
uvedeného v návrhu poistnej zmluvy v lehote uvedenej v návrhu poistnej zmluvy ak takej lehoty niet,
tak v lehote stanovenej zákonom.

25.2 Súd má za to, že žalobcovia jednak nepreukázali v konaní, že nebohému F. F. boli sporné zmluvy
skutočne fyzicky predložené a teda, že sa s nimi oboznámil, čo je úkon nevyhnutný k tomu, aby mohol
nebohý F. F. ako poistený a poistník zároveň návrh poistnej zmluvy prijať. Zákon vyslovene v ustanovení
prezumuje, že na to, aby mohlo dôjsť k uzatvoreniu poistnej zmluvy je potrebné aj to, aby sa takýto návrh
poistnej zmluvy k účastníkovi dostal. Uvedené je možné vykladať z dikcie tohto zákonného ustanovenia,

ktoré uvádza, že na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bol návrh prijatý v lehote, ktorú určil
navrhovateľ takejto poistnej zmluvy, a ak ju neurčil, do jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník
návrh dostal. Poistná zmluva je uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí svojho
návrhu. Návrh poistiteľa možno prijať tiež zaplatením poistného vo výške uvedenej v návrhu, ak satak stane v lehote podľa odseku 1; poistná zmluva je v takom prípade uzavretá, len čo bolo poistné
zaplatené. Z uvedeného potom vyplýva, že návrh poistiteľa je možné prijať zaplatením prvého poistného
vovýškeuvedenejvnávrhu,avšakzasplneniatejpodmienky,žesatakýtonávrhpoistnejzmluvydostane

do fyzickej dispozície druhého účastníka, v danom prípade nebohého F. F., ktorý v zmysle sporných
poistných zmlúv bol poisteným a zároveň poistníkom, čiže on jediný bol osobou oprávnenou na to,
aby uzatvoril sporné poistné zmluvy, či už tým, že ich opatrí svojim vlastnoručným podpisom, keďže z
poistných zmlúv nevyplýva, že by boli uzatvorené zástupcom F. F. alebo tým, že po tom ako mu boli
preukázateľne doručené ich akceptuje, tým, že zaplatí prvé poistné vo výške v nich uvedenej.

25.3 Vykonaným dokazovaním nebola preukázané jednak skutočnosť, že predmetné sporné poistné
zmluvy boli nebohému F. F. vôbec predložené. Ako vyplynulo z výpovede svedkyne G. F. táto vo
vzťahu k poistnej zmluve zo dňa 15.06.2001 uviedla, že pri spisovaní a ani podpisovaní tejto poistnej
zmluvy nebohý F. F. prítomný nebol a že žalobkyňa I vypísanú zmluvu zobrala s tým, že ju ide dať
podpísať nebohému F. F. a vo vzťahu k poistnej zmluve zo dňa 13.03.1999 poukázala na to, že poistnú
zmluvu pred ňou podpisoval F. F. avšak jeho totožnosť podľa občianskeho preukazu pravdepodobne

neoverovala,nakoľkonebolopotrebnépísaťčísloOPdozmluvy,neskôrpriopätovnomvýsluchuuviedla,
že si nie je istá, či videla nebohého F. F. podpisovať spornú poistnú zmluvu.
25.4 Žalobcovia v konaní napokon nepreukázali, ani to, že úhradu poistného skutočne vykonal nebohý
F. F. ako poistník a poistený zároveň.
25.5 Žalobcovia preukazovali úhradu prvého poistného vo vzťahu k poistnej zmluve zo dňa 13.03.1999

ústrižkom šekovej poukážky, z ktorej však nie je možné jednoznačne identifikovať platcu. Platbu teda
mohla realizovať akákoľvek iná osoba odlišná od nebohého F. F. - poistníka a poisteného. Navyše
žalobcovia v rámci svojho prednesu argumentovali, že vo vzťahu k poistnej zmluve zo dňa 13.03.1999
došlo tak, že poistné zaplatila žalobkyňa I po podpise zmlúv tak, že ho odovzdala pani F. a pani
F. následne takto prevzaté peniaze poukázala žalovanému poštovou poukážkou. Uvedený záver vo

vzťahu k poistnej zmluve zo dňa 15.06.2001 potvrdzuje aj samotná výpoveď svedkyne G. F., ktorá vo
svojich výpovediach v iných konaniach ohľadom platby poistného uviedla, že po podpise zmlúv jej
žalobkyňa I odovzdala v hotovosti sumu okolo 60 000 Sk. Táto svedkyňa uviedla, že to však nebola
celá suma, ktorá tvorila prvý ročnú splátku pretože súčasne boli uzatvorené ďalšie poistné zmluvy
na iných poistencov ( žalobcov I, II, III) pričom svedkyňa výslovne uviedla, že nejakú sumu doplatila

ešte sestra žalobkyne I. Vo vzťahu k poistnej zmluve zo dňa 15.06.2001, navyše svedkyňa G. F.,
ktorej výpoveď samotní žalobcovia (s výnimkou časti výpovede týkajúcej sa korigovania jej vyjadrenia
ohľadom toho, že si nebola istá, či dňa 13.03.1999 skutočne videla nebohého F. F. podpísať zmluvu)
nespochybnili, uviedla,žeprvépoistnébolouhradenévsplátkach.Vzmysleustálenejjudikatúryvyužitie
formy akceptácie poistnej zmluvy podľa § 792 Ods. 2OZ predpokladá, že nie je možné plniť v splátkach,

pretože by tým nebola splnená podmienka zaplatenia poistného vo výške uvedenej v návrhu ( porovnaj
aj rozsudok najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Odo/568/2005).
25.6 Pokiaľ ide o argumentáciu žalobkyne I, že každý si poistné uhradil sám, táto je v rozpore jednak
so samotným tvrdením žalobcov ohľadom úhrady poistného ( v zmysle ktorej vo vzťahu k poistnému
z poistnej zmluvy z roku 1999 mala žalobkyňa I poistné odovzdať pani F. a pani F. následne takto

prevzaté peniaze poukázala žalovanému poštovou poukážkou) ako aj v rozpore s výpoveďou svedkyne
F., v zmysle ktorej jej mali byť peniaze na úhradu prvého poistného odovzdané žalobkyňou I a jej
sestrou v splátkach, na ktorú sa samotný žalobcovia poukazujú. Navyše vo vžzťahu k dôveryhodnosti
žalobkyne I, žalobkyňa I nepreukázala ani jej tvrdenie o tom, že nebohý F. F. bol v čase úhrady prvého
poistného zárobkovo činný, keďže z obsahu spornej poistenej zmluvy vyplýva údaj odlišný a to, že bol

nezamestnaný.
25.7 Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že žalobcovia v konaní nepreukázali, že sporné poistné
zmluvybolinebohémuF.F.predloženéanepreukázalianiskutočnosť,ženebohýF.F. akceptovalnávrhy
poistných zmlúv tým, že uhradil poistné tak ako to má na mysli ustanovenie § 792 ods. 2 OZ a preto
nebolo v konaní preukázané, že k uzatvoreniu poistných zmlúv došlo v súlade s § 792 ods. 792 ods. 2

OZ zaplatením poistného vo výške uvedenej v návrhu.
26. III. Uzatvorenie poistných zmlúv tým, že návrh poistných zmlúv akceptovala podpisom za F. F. iná
osoba, ktorá však konala bez splnomocnenia.
26.1 Splnomocnenec v rámci konania za splnomocniteľa musí tretím osobám dať zreteľne najavo, že
nekoná vo svojom mene, ale jeho konanie je konaním v mene inej osoby. Princíp publicity vyžaduje

zverejnenie priameho zastúpenia. V opačnom prípade sa uplatní nevyvrátiteľná domnienka, že konajúca
osoba koná sama za seba, vo vlastnom mene a je z tohto konania aj zaviazaná. Zákon ustanovuje, že
neoprávnený zástupca je z tohto konania zaviazaný sám a ten za koho sa konalo bez plnomocenstva
nemá povinnosť konať a upovedomiť tretie osoby, že takéto konanie neschvaľuje. Ustanovenie § 33ods. 2 OZ zakladá osobnú viazanosť osoby konajúcej bez zastupovacieho oprávnenia a neumožňuje
spochybniť platnosť právneho úkonu uskutočneného v excese.
26.2 Žalobcovia v konaní napokon tvrdili ( v záverečnej reči), že v prípade ak nedošlo k platnému

uzatvoreniu poistných zmlúv tým spôsobom, že ich nebohý F. F. vlastnoručne podpísal a ani tým, že
by súd zaplatenie poistného žalobkyňou I nepovažoval za úkon nebohého F. F., došlo k platnému
uzatvoreniu poistných zmlúv spôsobom, že návrhy sporných poistných zmlúv podpísala za nebohého
F. F. jeho manželka- žalobkyňa I bez splnomocnenia a tento úkon by zaväzoval len ju a nebohý F. F.
by mal postavenie len poisteného.

26.3 Súd vo vzťahu k tejto žalobcami uvádzanej variante uzatvorenia sporných poistných zmlúv
poukazuje na to, že žalobcovia uvedené tvrdenie nijakým spôsobom nepreukázali. Navyše toto tvrdenie
je v úplnom rozpore z ich doterajšom argumentáciou uvádzanou počas celého konania ohľadom
spôsobu akým malo dôjsť k uzatvoreniu sporných poistných zmlúv.
26.4 Zo samotných sporných poistných zmlúv nevyplýva skutočnosť, že by ich nebohý F. F. podpísal v
zastúpení, t.j., že by ich mala za neho podpísať v jeho mene tretia osoba, ale skutočnosť, že zmluvy

mali byť podpísané osobne osobou poisteného a poistníka zároveň ( keďže zo sporných zmlúv výslovne
vyplýva že poistený bol zároveň aj poistníkom) a nie že ich mal podpísal v mene nebohého F. F. niekto
iný hoc bez splnomocnenia, nakoľko uvedený údaj by musel vyplývať zo zmluvy( t.j. pod podpisom by
musela byť uvedená zmienka o tom, že za nebohého F. F. pripája podpis k týmto zmluvách iná osoba
26.5 Navyše žalobkyňa I, ktorá mala zmluvy za nebohého F. F. podpísať dôrazne odmietala takéto

tvrdenia samotného znalca, ktorý vypracoval znalecký posudok v trestnom konaní a ktorý dospel k
záveru, že sporné podpisy boli vyhotovené práve ňou. Vo svojej výpovedi tvrdila, že zmluvy podpísal
nebohý F. F. osobne a nie že ich podpísala ona namiesto neho. Vzhľadom na uvedené je uvedená
argumentácia žalobcov týkajúca sa tohto spôsobu uzatvorenia sporných poistných zmlúv nelogická,
nepreukázaná a v rozpore s doposiaľ vykonaným dokazovaním.

26.6 Z obsahu spisu a vykonaných dôkazov mal súd preukázané, že v konaní bola jednoznačne
preukázaná absenciu právneho titulu domnelých nárokov žalobcov, nakoľko žalobcovia v konaní
nepreukázali, že by došlo k platnému uzatvoreniu sporných poistných zmlúv a to či už tak, že písomné
návrhy poistných zmlúv vlastnoručne podpísal nebohý F. F., ktorý mal tak postavenie poistníka a
zároveň poisteného, alebo tým spôsobom, že návrh poistných zmlúv akceptoval nebohý F. F. včasným

zaplatením poistného prípadne tým, že návrh poistných zmlúv akceptovala podpisom za F. F. iná osoba
a to žalobkyňa I, ktorá však konala bez splnomocnenia.
27. Podľa § 255 ods. 1c.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1 C.s.p. keď plne
úspešnému žalovanému priznal nárok náhradu trov konania voči žalobcom I, II, III, ktorí vo veci úspech
nemali, v rozsahu 100%.

29. Uznesením zo dňa 10.07.2013 súd priznal ustanovenému znalcovi JUDr. Igorovi Nitrianskemu,
bytom J. Braneckého 14, Trenčín, znalcovi z odboru písmoznalectvo, odvetvia: ručné písmo, znaleckú
odmenu vo výške 993,45 €. za vypracovanie znaleckého posudku a zároveň rozhodol o vyplatení
odmeny súdnemu znalcovi tak, že uvedená suma bude vyplatená zo štátnych finančných prostriedkov.

30. Uznesením zo dňa 13.02.2014 súd priznal ustanovenému znalcovi JUDr. Igorovi Nitrianskemu,
bytom J. Braneckého 14, Trenčín, znalcovi z odboru písmoznalectvo, odvetvia: ručné písmo, znaleckú
odmenu vo výške 140,34 eur z dôvodu výsluchu znalca na pojednávaní posudku a zároveň rozhodol
o vyplatení odmeny súdnemu znalcovi tak, že uvedená suma bude vyplatená zo štátnych finančných
prostriedkov.

31. Podľa Čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

Podľa Čl. 4 ods. 2 CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy,

ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti
a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných
vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych
autorít.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 259 CSP ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto
osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

32. Súd o nároku na náhradu trov štátu rozhodol s použitím Čl. 4 ods. 2 CSP, resp. Čl. 4 ods. 1
CSP, pričom nutnosť použitia uvedených ustanovení odôvodňuje spravodlivou úpravou vzťahov medzi

žalovaným a štátom, ktorý v predmetnom konaní preukázateľne hradil výdavky, čím mu vznikli vlastné
trovy a súčasne neexistenciou procesného ustanovenia explicitne umožňujúceho priznanie náhrady
trov konania štátu. Za obsahovo a účelom najbližšie ustanovenia CSP (Čl. 4 ods. 1) možno považovať
ustanovenia § 255 CSP o náhrade trov konania podľa pomeru úspechu vo veci a tiež ustanovenie § 259
CSP, ktoré umožňuje uplatnenie výdavkov "inej osobe" (okrem strany sporu a svedka), avšak vzhľadom
na špecifickosť daného ustanovenia o uplatňovaní nárokov (odkazujúce sa na § 258 ods. 3 CSP) má

súd za to, že na priznanie náhrady trov štátu je nutné konštatovať najmä potrebu rozhodnutia v súlade s
princípmi všeobecnej spravodlivosti a rozumného usporiadania procesných vzťahov v zmysle Čl. 4 ods.
2, aby nevznikla žiadna pochybnosť o zákonnosti rozhodnutia v časti týchto nárokov.

33. Nakoľko boli žalobcovia I, II, III v konaní v celom rozsahu neúspešní, v uvedenom rozsahu majú

povinnosťnahradiťštátutrovykonania,ktorémuvzniklizdôvodu,žeštátuhradilzoštátnychprostriedkov
trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti so znaleckým dokazovaním- vypracovaním znaleckého posudku
JUDr. Igorom Nitrianskym.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

V Bratislave, dňa 19. júla 2018
Mgr. Jana Janics Bajánková
sudkyňa