Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. máj 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 9C/126/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210206315
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Vörösová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2210206315.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Dunajskej Strede v konaní pred sudkyňou JUDr. Alicou Vörösovou, v právnej veci

navrhovateľov: 1. T. T. L., M.. XX.XX.XXXX, Q. D., XXXX F., N. X-X/X/X, J. M. R.: Š., B. XXX/X1,
zastúpený: Hudec, s.r.o., Lazaretská 23, Bratislava, IČO. 36 855 260 X. I. L., M.. XX.XX.XXXX, bytom
tamtiež, zastúpená advokátom: Mgr. Peter Németh, Šamorín, Hlavná 25, proti odporkyniam: 1. T. Q., M..
XX.XX.XXXX, Q. Š., W. XXX/X, X. W. A., M.. XX.XX.XXXX, Q. Q. XXX, obe zastúpené JUDr. Sylviou
Filipovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Radvanská 1, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh zamieta.
II. Súd o náhrade trov konania rozhodne do 30 dní, po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia dňa 26.04.2010 podali na tunajší súd návrh proti odporkyniam o náhradu škody s

odôvodnením, že navrhovatelia sú „podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností vo veľkosti 1/4-ine k
celku a to; k nehnuteľnosti vedenej v katastri nehnuteľností, v katastrálnom území Šamorín, zapísané
na LV č. XXX, ako dom so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku parc. č. XXXX, ďalej sú
vlastníkmi parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 411 m2 a parc. č. XXXX - záhrady
o výmere 391 m2. Navrhovatelia uviedli, že spoluvlastnícky podiel spornej nehnuteľnosti nadobudli do
svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov kúpnou zmluvou zo dňa 30.03.1998, ktorej vklad
bol katastrálnym úradom povolený pod č. V-1086/98. Spoluvlastnícky podiel spornej nehnuteľnosti

vo veľkosti 3/4-ín k celku v čase nadobudnutia ich spoluvlastníckeho podielu až do 27.04.2008
patril neb. T. Š. S.. XX.XX.XXXX. M.. T. Š. bol majoritný spoluvlastník spornej nehnuteľnosti, podľa
udania navrhovateľov túto obýval a užíval v celom rozsahu. Navrhovatelia tvrdili, že k predmetnej
nehnuteľnosti nemali žiadny prístup. V zmysle osvedčenia o dedičstve vydaného súdnym komisárom
JUDr. Rudolfom Durdíkom pod sp. zn. 13D/306/2008, Dnot 91/2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť
18.12.2008 dedičmi po M.. T. Š. S.. XX.XX.XXXX sú jeho dve dcéry a to odporkyňa v 1. a 2.rade. V
zmysle predmetného osvedčenia o dedičstve vlastnícke právo k 3/4- inám na predmetnej nehnuteľnosti

prevzala dcéra poručiteľa, odporkyňa v 2.rade. Navrhovatelia tvrdili, že v čase nadobudnutia ich
spoluvlastníckeho podielu na predmetnej nehnuteľnosti v roku 1998 dom so súpisným číslom 861
spolu s jeho príslušenstvom predstavoval užívania schopnú nehnuteľnosť, ktorej stav bol primeraný
jeho veku. Poukázali na znalecký posudok Ing. Anny Juhos č. 042/1998 zo dňa 26.02.1998 ( čl. 8 v
spise), kde hodnota domovej nehnuteľnosti predstavovala sumu 4.615,78 eur. Následne poukázali na
závery znaleckého posudku vyhotoveného znalkyňou Ing. Izabelou Tokovicsovou, č. posudku 77/2009
zo dňa 03.08.2010 ( čl. 20 v spise), ktoré bolo vypracované pre potreby súdneho konania vedeného

na tunajšom súde pod sp. zn. 9C/70/2005, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k tejto nehnuteľnosti, z ktorého vyplýva, že hodnota predmetnej nehnuteľnosti, tj. rodinného domu s
prísl. predstavovala sumu 597,78 eur. Navrhovatelia poukázali, že v priebehu 10. rokov, kedy predmetnú
nehnuteľnosť užíval výlučne M.. T. Š.. Hodnota tejto nehnuteľnosti klesla na hodnotu 10% z jej hodnotyv čase nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu k tejto nehnuteľnosti. Podľa názoru navrhovateľov
M.. T. Š. nechal predmetnú nehnuteľnosť zámerne a vedome úplne schátrať. M.. T. Š. nakladal a
hospodáril s nehnuteľnosťou v jej celosti ako s vlastnou a až po jeho smrti navrhovateľom bol umožnený

prístup k predmetnej nehnuteľnosti, ako menšinovým spoluvlastníkom a až vtedy boli konfrontovaný
so stavom tejto nehnuteľnosti. Vzhľadom na túto skutočnosť poukázali aj na ďalšie podporné dôkazy
a znalecké posudky vyhotovené znalkyňou Ing. Miladou Tatárkovou č. 33/1998 zo dňa 03.04.1998
( čl. 49 v spise), kde podobná nehnuteľnosť predstavovala sumu 23.754,90 eur, ako aj na znalecký
posudok vyhotovený znalkyňou Ing. Bc. Oľgou Višniarovou č. 26/2007 zo dňa 14.04.2007 (čl. 48 v

spise), ktorá predstavovala sumu 52.431,45 eur. Poukázali na dopyt a ponuku na realitnom trhu za
uvedené obdobia tvrdiac, že takéto nehnuteľnosti rástli a to koeficientom cca 4,4. Navrhovatelia tvrdili,
že pokiaľ by majoritný vlastník M.. T. Š., primerane hospodáril s nehnuteľnosťou v záujme zachovania,
udržiavania jej stavu, tj. vykonával by jej údržbu, bežné opravy ( neuviedli aké, kedy ich mal vykonať,
v akom rozsahu, ani predpokladané úhrady za prípadné vykonávané práce), nedošlo by k totálnemu
schátraniu domovej nehnuteľnosti. Navrhovatelia tvrdia, že M.. T. Š. tak konal úmyselne a nepretržite,

protiprávnym konaním spočívajúci v porušení právnej povinnosti zabrániť vzniku škody podľa § 415
Obč. zákonníka a to v priebehu celého obdobia, kedy predmetnú nehnuteľnosť užíval výlučne len sám.
Škoda mala vzniknúť od nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu do ich vlastníctva a to až do času
smrti T. Š.. Vzhľadom na uvedené navrhovatelia uviedli, že M.. T. Š. ako majoritný vlastník dotknutej
nehnuteľnosti, porušením preventívnej povinnosti zabrániť vzniku škody podľa § 415 OZ zapríčinil, že

došlo k mimoriadnemu zníženiu hodnoty dotknutej nehnuteľnosti, a teda v tom spočívajúcej škode -
úbytku majetkových hodnôt na strane menšinových vlastníkov tejto nehnuteľnosti, ktorú škodu vyčíslili v
rozsahu spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/4-iny k celku na sumu 4.927,91 eur. K uvedenej škode,
spôsobu výpočtu dospeli nasledovne: suma 20.309,43 eur - 597,78 eur= 19.711,65 eur / 1/4 = 4.927,91
eur.Ukazovateľomprevýpočetvýškyškodynavrhovateliapoukázalinadopytaponukunarealitnomtrhu,

za uvedené obdobia podľa nich rástla a to koeficientom cca 4,4, teda podľa ich výpočtu hodnota domovej
nehnuteľnosti - rodinného domu súpisné číslo 861 s prísl. mala predstavovať hodnotu 20.309,43 eur
( hodnota v roku 1998 v sume 4.615,78 eur, podľa posudku Ing. Anny Juhos č. 042/98 zo dňa 26.02.1998
násobená koeficientom 4,4). S poukazom na sumu 597,78 eur ako to vyplýva z posudku Ing. Izabely
Tokovicsovej č. 77/2009. Navrhovatelia tvrdia, že im škodu spôsobil M.. T. Š., pričom škoda spočíva v

zmenšenímajetkovejhodnotydotknutejnehnuteľnostikonanímM..T.Š.oprotihodnote,ktorúbydomová
nehnuteľnosť mala, keby si M.. T. Š. počínal tak, ako mu to ukladajú ust. § 137-139 OZ a § 415 OZ.
Ďalej udávajú, že boli vylúčení z možnosti rozhodovania o nakladaní so spoločnou vecou.
Odporkyne s návrhom nesúhlasili, navrhli ho v plnom rozsahu zamietnuť. Právna zástupkyňa odporkýň
poukázala na to, že na tunajšom súde sa vedú konania, v ktorých vystupujú tí istí účastníci vo viacerých

sporoch a to v konaní 12C/1/2010, o určenie, že odporkyne zodpovedajú do výšky nadobudnutého
dedičstva za dlhy poručiteľa. Uvedené konanie je právoplatne skončené. Návrh navrhovateľov bol
zamietnutý z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu. V konaní č. 9C/70/2005 o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti účastníci konania uzatvorili súdny
zmier. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 30.10.2010. Ďalšie spory, ktoré medzi sebou vedú,

sú konania sp. zn. 4C/1/2010 o náhrade škody ( a bezdôvodného obohatenia), sp. zn. 8C/144/2010,
nie sú právoplatne skončené.
Odporkyne uviedli, že ich právny predchodca sa o nehnuteľnosť staral, ale nebýval tam, záhradu kosil,
dom nebol v roku 1998 užívania schopný ako to tvrdia navrhovatelia a o tom je aj znalecký posudok
vypracovaný Ing. Vincentom Cíferským pod číslom 25/1995 zo dňa „ jún 1995 ( čl. 416 v spise), v ktorom

je uvedené, že: v tom čase bolo opotrebovanie rodinného domu 80 % a jeho zostatková cena bola
vyčíslená na 1.768,27 eur“. Uvedenú skutočnosť potvrdila aj ďalšia znalkyňa Ing. Jolana Némethová
vo svojom vyhotovenom znaleckom posudku č. 73/2006 z 25.04.2006 ( čl. 76 v spise). Poukázali na
list navrhovateľov z roku 06.07.2002, v ktorom uvádzajú, že: „k stavbe nepripisujú žiadnu hodnotu
okrem použiteľného stavebného materiálu“. Zdôraznili, že navrhovatelia sa nikdy nestarali a neprejavili

vážny záujem o akúkoľvek opravu alebo investíciu, alebo o užívanie nehnuteľnosti. Prvýkrát odporkyne
boli oslovené listom z 29.12.2009, ktorým navrhovatelia žiadali vydať kľúče od nehnuteľnosti a navrhli
hospodárenie so spoločnou vecou tak, že každý bude užívať samostatne svoju časť podľa predstáv
kupujúceho, ktorému mienia svoj podiel predať. Osvedčenie o dedičstve po M.. T. Š. bolo právoplatné
dňom 18.12.2008, teda už v tom čase bol známy okruh dedičov, napriek tomu navrhovatelia sa začali po

dvoch rokoch od právoplatnosti skončenia dedičského konania zaujímať o sprístupnenie nehnuteľnosti.
Kľúče im boli odovzdané dňa 22.02.2010. Poukázali, že navrhovatelia uznali, že rodinnému domu
nepripisujú žiadnu hodnotu. Právna zástupkyňa odporkýň vzniesla námietku premlčania v zmysle ust.
§ 106 OZ.Súd vo veci vykonal dokazovanie, jednak výsluchom účastníkov konania a oboznámil sa s obsahom
pripojených listinných dôkazov a to: osvedčením o dedičstve 13D/306/2008, Dnot 91/2008 kúpnou
zmluvou zo dňa 30.03.1998, znaleckým posudkom Ing. Anny Juhos č. 042/1998 zo dňa 26.02.1998,

písomnýmivyjadreniamiprávnychzástupcovúčastníkovkonaniaakoajnavrhovateľav1.rade,sospismi
tunajšieho súdu 12C/1/2010, 9C/70/2005, 4C/1/2010, 8C/144/2010, 8C/65/1995, znaleckým posudkom
vyhotoveným so znalcom Vincentom Cíferským z júna 1995, znaleckým posudkom Ing. Jolany Németh
zodňa25.04.2006,soznaleckýmposudkomIng.Tokovicsovejč.77/2009zodňa03.08.2010,výsluchom
svedkov, oznámením Mesta Šamorín zo dňa 04.02.2016 a ustálil nasledovný skutkový stav veci:

Z obsahu kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti zo dňa 30.03.1998 súd mal preukázané, že
predávajúcim bol Q. U., nadobúdatelia sú navrhovatelia v 1. a 2.rade, ktorí do bezpodielového
spoluvlastníctva získali spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti v kat. území Š., vedenej na LV č. XXX, U..
Č.. XXXX zastavaná plocha vo výmere 411 m2, s domom so súpisným číslom 861, nádvorím, vonkajšími
úpravami a plotom parc .Č.. XXXX plocha vo výmere 391 m2 záhrada v podiele 1/4-tine.
Z obsahu uznesenia č.k. 9C/70/2005 zo dňa 04.10.2010 ( právoplatné dňom 30.10.2010) súd zistil, že

účastníci konania uzatvorili súdny zmier, podiel navrhovateľov prebrala do svojho výlučného vlastníctva
odporkyňa v 2.rade s tým, že navrhovateľom spoločne vyplatila na vyporiadacom podiele 1/4 sumu
20.275 eur. Vzhľadom na právoplatné uznesenie v spore 9C/70/2005 nemajú navrhovatelia preukázanú
aktívnu legitimáciu.
Z obsahu znaleckého posudku, ktorý bol vyhotovený so znalcom Vincentrom Cíferským v júni 1995

(na strane 3 tohto posudku) sa uvádza, že: „rodinný dom mal opotrebovanie 80% je vyčíslená takto
zostatková cena 53.271 Sk“ ( čl. 416 v spise).
Z obsahu znaleckého posudku Ing. Jolany Németh č. 73/2006 zo dňa 25.04.2006 ( čl. 76 v spise),
ktorý bol vyhotovený na účel zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, konkrétne na strane
5 tohto posudku sa uvádza popis rodinného domu so súpisným číslom XXX nasledovne: „ Rodinný

dom sa nachádza vo veľmi v zlom neudržiavanom stave. Strecha je poškodená a dažďová voda
zateká do miestnosti, ktoré sú vlhké a nachádzajú sa v dezolátnom stave. V súčasnom technickom
stave nie je užívaniaschopná. Rodinný dom je neobývaný. Odpojený je od všetkých inžinierskych sietí,
nesplňa funkciu pre ktorú bola postavená - na celoročné bývanie. Za rodinným domom je postavená
komora. Podľa názoru znalkyne budovy sú poškodené v takom rozsahu, že ich oprava je neekonomická.

Ohrozuje bezpečnosť ľudí na susedných nehnuteľnostiach. Navrhla „aby vlastníci spoločne požiadali
príslušný stavebný úrad o povolenie odstránenia stavby. Náklady na odstránenie, by mali znášať v
spoluvlastníckom podiele. Vyjadrila sa aj k hodnote použiteľného materiálu, ktorý je možné získať
odstránením stavby, je hodnota vysoko teoretická a to z dôvodu, že takýto materiál nemá certifikát o
svojej kvalite, je nepredajný a nie je možné ho oficiálne zabudovať do inej stavby“.

Z obsahu znaleckého posudku č. 042/1998, ktorý bol vyhotovený Ing. Annou Juhosovu dňa 26.02.1998
súd na strane 10 a 11 tohto posudku zistil, cenu rodinného domu spolu s prístavbou 89.639 Sk, pričom je
uvedené, že životnosť murovanej stavby je 100 rokov, pri bežnej údržbe. Vek pôvodnej časti rodinného
domu je 90 rokov a opotrebovanie bolo vykázané maximálne na 80%. Čo a týka opotrebovania prístavby
zostatková životnosť rodinného domu je 10 rokov, vek prístavby je 27 rokov, nakoľko nie je samostatne

užívania schopná, dožíva naraz s pôvodnou časťou rodinného domu. ( čl. 8 v spise)
Z obsahu znaleckého posudku Ing. Izabely Tokovicsovej č. 77/2009 zo dňa 03.08.2010 zistil všeobecnú
hodnotu stavieb v sume 597,78 eur. ( čl. 20 v spise)
Z obsahu listu označeného ako návrh na vzájomné vyporiadanie a zrušenie spoluvlastníctva zo dňa
06.07.2002, ktorý bol s navrhovateľom adresovaný právnemu predchodcovi odporkýň sa uvádzajú

dve alternatívy na zrušenie podielového spoluvlastníctva: „jednak, že navrhovatelia do bezpodielového
spoluvlastníctva prevezmú novovytvorené parcely č. XXXX o výmere 20,5 m2 a právny predchodca
odporkýň, by sa stal výlučným vlastníkom novovytvorenej parcely č. XXXX J. XXXX o výmere 601,5
m2 s tým, že životnosť rodinného domu podľa znaleckého posudku je len 5 rokov, dom je posledné
roky neobývaný a neudržiavaný, strecha je poškodená a dažďová voda zateká do miestnosti, ktoré sú

vlhké a v dezolátnom stave, stavbe nepripisujeme žiadnu hodnotu, okrem použiteľného stavebného
materiálu. Dom je zrelý na zbúranie. Ak ste pri obhliadne nehnuteľnosti v auguste minulého roku sám
povedal, zbúranie a odvoz na skládku je dnes finančne nákladná záležitosť, prípadne na nejakom
finančnom odškodnení za náhradu sa môžeme dohodnúť. Ak by táto prvá alternatíva Vám nevyhovovala
navrhovatelia navrhli ako náhradu za parc č. XXXX poskytnúť pozemok o výmere 200,5 m2 na vedľajšej

parcele č. XXXX...“. ( čl. 83 v spise).
Zobsahulistuoznačenéhoako„hospodáreniesospoločnouvecou-vydaniekľúčov“zodňa29.12.2009,
ktorý list bol adresovaný odporkyni v 2.rade. V tomto liste navrhovatelia navrhli aby od 01.01.2010
rozhodovali o hospodárení s uvedenou nehnuteľnosťou spoločne podľa výšky podielov tak, že každýsi bude užívať samostatne svoju časť ( podľa dohody), podľa veľkosti svojho podielu tak, ako si to
predstavuje kupujúci, citované z listu: „Z toho pre Vás vyplynie výhoda, že od 01.01.2010 odpadne aj
povinnosť za doterajšie užívanie 1/4 spoluvlastníckeho podielu platiť.“ ( z čl. 84 vspise).

Z obsahu listu, ktorý bol adresovaný navrhovateľovi v 1.rade a F. M.. T. Š. XX.XX.XXXX súd zistil, že
vyzval navrhovateľov prostredníctvom ich právneho zástupcu, aby začali užívať nehnuteľnosť, ich podiel
1/4 pozemku, že im v tom nikto nebráni, citované z listu: „nech si to dá oddeliť, trebárs nech si pôjde
a zoberie do Nemecka“. Ponúkol za svoj spoluvlastnícky podiel asi dvojnásobok úradnej hodnoty na
predaj navrhovateľovi v 1.rade, ktorý s tým nesúhlasil. ( čl. 202 v spise)

Z obsahu listu zo dňa 05.05.2011 založený v spise 4C/1/2010 sám navrhovateľ uviedol, že v
kritickom období stredobodom ich záujmu bol život v Nemecku, napriek tomu sa sporadicky u právneho
predchodcu odporkýň občas zastavil a informoval sa o dianie okolo spoločnej nehnuteľnosti.
Z potvrdenia L. Š. súd zistil údaje o osobách, ktoré mali trvalý pobyt evidovaný na adrese: Š., B. Č..
XXX/XX od roku 1995 do 27.04.2008 nasledovne: T. Š., T. B., T. M., T. Q., Q. U. ( čl. 392 v spise).
Súd je toho názoru, že uvedená evidencia obyvateľov má iba evidenčný charakter a nezodpovedá

skutočnému stavu zdržiavania sa obyvateľov na adresách trvalého bydliska, (súd dáva do pozornosti
adresy navrhovateľov, ktoré sú taktiež odlišné, nezhoduje sa ich zdržiavanie sa na trvalom bydlisku s
adresami oznámenými na súd za účelom doručovania písomností).
Z obsahu výpovede svedkýň T. B. M.. XX.XX.XXXX ( sestry neb. T. Š. a zároveň aj pôvodnej
spoluvlastníčky sporných nehnuteľností) a jej dcéry T. Q., M.. XX.XX.XXXX súd zistil, že sa vrátili na

územie Slovenskej republiky z Českej republiky, asi v roku 1985. Na spornej nehnuteľnosti spolu s malol.
deťmi svedkyňa T. B. bývala až do roku 1993. Uviedla, že žiadna rekonštrukcia na objekte vykonaná
nebola. Na spornej nehnuteľnosti bývala z titulu spoluvlastníckeho podielu, ktorý jej bol zo strany neb.
T. Š. vyplatený,. Tvrdila, že na nehnuteľnosti od roku 1993 nikto nebýval, oproti svedkyni T. Q., ktorá
v skutočnosti na pojednávaní nevedela určiť čas ( vzhľadom na dlhý časový odstup), kedy bývala

na nehnuteľnosti, avšak obe zhodne uviedli, že sporná nehnuteľnosť bola v zlom technickom stave
( bez plynu, bez vody, strecha zatekala). Svedkyňa T. Q. tvrdila, že sa vydala v roku 2001. Zo spornej
nehnuteľnosti s manželom odišli bývať do ubytovne v Š., kde bývali, kým si nepostavili rodinný dom. V
závereuviedla,žejechoráosoba,nepamätásanačasovéokolnosti(napríkladuviedla,žesavydávalav
roku 2001 ako 21 ročná, pričom sa narodila v roku 1969?). Nájomné jej matka neplatila okrem poplatkov

za odber elektriny.
Podľa ust. § 3 ods. 1 OZ - Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi.

Podľa § 106 ods. 1 OZ - Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Podľa ust. § 137 ods. 1 OZ - Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Podľa ust. § 139 ods. 2 OZ - O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou

počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne,
rozhodne na návrh, ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
Podľa ust. § 139 ods. 3 OZ - Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci
žiadať, aby o zmene rozhodol súd.
Podľa ust. § 415 OZ - Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na

majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa ust. § 417 ods. 1 OZ - Komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom
primeraným okolnostiam ohrozenia.

Podľa § 417 ods. 2 OZ - Ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil

vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.

Podľa § 420 ods. 1 OZ - Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ust. § 420 ods. 3 OZ - Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ - Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa ust. § 443 OZ - Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.Podľa ust. § 470 ods. 1,2 OZ - dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané
náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou

smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru
toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

V danom prípade súd má jednoznačne preukázané, že navrhovatelia v čase podania návrhu ešte boli
podielovými spoluvlastníkmi v podiele 1/4-ine, teda ako menšinoví spoluvlastníci spornej nehnuteľnosti

vedenej na LV č. XXX pre kat. územie Š. rodinného domu so súpisným číslom XXX, postavený na
pozemku, parc .č. XXXX ako aj pozemku parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 411
m2 a parc. č. XXXX záhrady o výmere 391 m2. Spoluvlastníci menšinový podiel nadobudli na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 30.03.1998. Súd má preukázané, že na základe súdneho zmieru, ktorý bol
schválený uznesením tunajšieho súdu č. k 9C/70/2005 zo dňa 04.10.2010 došlo k zrušeniu podielového
spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam tak, že celá sporná nehnuteľnosť prešla do výlučného

vlastníctva odporkyne v 2.rade, ktorá na vyporiadanom podiele 1/4 vyplatila spoločne navrhovateľom v
1. a 2.rade sumu 20.275 eur, teda v čase vyhlásenia tohto rozsudku navrhovatelia už neboli podieloví
spoluvlastníci k spornej nehnuteľnosti.
Predmetom sporu je zodpovednosť za škodu z dôvodu, že M.. T. Š. „konal“ úmyselne a nepretržite
protiprávnymkonanímspočívajúcimvporušeníprávnejpovinnostizabrániťvznikuškodypodľa§415OZ

a to v priebehu celého obdobia, predmetnú nehnuteľnosť užíval výlučne sám, teda škoda mala vzniknúť
od nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu navrhovateľmi ( 30.03.1998) až do času smrti neb. T. Š.B.
( S.. XX.XX.XXXX).
Súd skúmal základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu a to porušenie právnej povinnosti,
existenciu škody, príčinu súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, zavinenie.

V danom prípade súd nemá preukázané konkrétne v čom spočíva porušenie právnej povinnosti,
nemá preukázanú existenciu takéhoto úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Navrhovatelia
všeobecne uvádzajú, že M.. T. Š. konal úmyselne a nepretržite protiprávnym konaním spočívajúcim
v porušení právnej povinnosti zabrániť vzniku škody podľa § 415 OZ. Ako majoritný vlastník, ak

by vykonával údržbu , bežné opravy nehnuteľnosti, nedošlo by k totálnemu schátraniu domovej
nehnuteľnosti. Škoda mala vzniknúť od nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu do vlastníctva
navrhovateľov až do času smrti neb. T.M. Š.. Súd ďalej nemá preukázanú existenciu škody ako ani
príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Nie je preukázané, že by došlo
k zmenšeniu majetku poškodeného vzhľadom na to, že došlo k vyplateniu ich spoluvlastníckych

podielov ( súdny zmier uzatvorený s uznesením tunajšieho súdu 9C/70/2005 z 04.10.2010, právoplatné
dňom 30.10.2010). nie je preukázaná príčinná súvislosť ako jedna so zákonných požiadaviek vzniku
zodpovednosti za škodu to znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť
vzťah príčiny a následku. Nie sú presne vyšpecifikované protiprávne úkony. Ani po viacerých výzvach
súdu nebolo konkretizované akého protiprávneho úkonu sa neb. T. Š. za života dopustil. Všeobecne

podľa udania navrhovateľov mal vykonávať ako majoritný vlastník údržbu a bežné úpravy ( aké, kedy,
akým spôsobom, akého druhu a rozsahu). Tu súd poukazuje na znalecký posudok vyhotovený so
znalcom Vincentom Ciferským v júni 1995, ktorý rodinný dom hodnotil - zostatkovou cenou 53.271
Sk, opotrebovanie: 80% ( čl. 416 v spise). Kúpna zmluva na základe, ktorej navrhovatelia nadobudli
spoluvlastnícky podiel do bezpodielového spoluvlastníctva manželov bola uzatvorená 30.03.1998, ( o

tri roky neskôr, po vyhotovení znaleckého posudku 1995). Pred kúpou tejto nehnuteľnosti navrhovatelia
mali vedomosť o zlom technickom stave stavby. K tejto problematike sa bližšie venovala aj ďalšia
znalkyňa Ing. Jolana Németh v znaleckom posudku č. 73/2006 zo dňa 25.04.2006, ktorá presne uviedla,
že: „vynaložiť investície do stavieb podľa jej odhadu sú neekonomické, nakoľko sa stavby nachádzajú
v poruchovom stave, ktoré podľa odhadu môžu spôsobiť nežiaduce následky i úraz osôb. Čo sa týka

hodnoty použiteľného materiálu, ktorý je možné získať odstránením stavby je hodnota vysoko teoretická
a to z dôvodu, že takýto materiál nemá certifikát a o svojej kvalite je nepredajný a nie je možné ho
oficiálnej zabudovať do inej stavby“.
Tak isto sa vyjadrovala aj Ing. Anna Juhosová, vo svojom znaleckom posudku č. 042/98 dňa 26.02.1998,
ktorý bol použitý pri uzavretí kúpnej zmluvy zo dňa 30.03.1998.Na strane 10 tohto posudku znalkyňa

uvádza: „životnosť murovanej stavby, ktorá je 100 rokov pri bežnej údržbe. Vek pôvodnej časti rodinného
domu je 90 rokov, opotrebovanie počítala maximálne 80%. Cenu uviedla 74.883 Sk“.
Navrhovatelia nepreukázali nepretržité, úmyselné konanie M.. T. Š.. Bolo preukázané, že drobné opravy
a bežné údržby vykonával. Navrhovateľ vo svojom liste zo 06.07.2002 sám uviedol, že k stavbenepripisuje žiadnu hodnotu, okrem použiteľného stavebného materiálu. Navrhovateľ v 1.rade vo svojom
podaní z 05.05.2011 ( čl. 218) uviedol, že v rokoch 1998 nevenoval veľkú pozornosť podielovému
spoluvlastníctvu a hospodáreniu, nakoľko v tom čase sa presťahoval do Nemecka a stredobodom

ich záujmu bol život v Nemecku a sporadicky sa informoval o M.. T. Š. o dianie okolo spoločnej
nehnuteľnosti, teda poznal situáciu ohľadne hospodárenia na spornej nehnuteľnosti.
Vzhľadom na túto skutočnosť a s poukazom na ust. § 417 ods. 1, 2 OZ teda aj ten komu hrozí škoda
je povinný primeraným spôsobom zakročiť na jej odvrátenie, ak ide o vážne ohrozenie. Priznáva sa
ohrozenému právo domáhať sa na súde vhodného a primeraného opatrenia smerujúceho k tomu aby

sa hroziace nebezpečenstvo odvrátilo.
Ide o ustanovenie, ktoré má charakter špeciálnej prevencie. Tzn., že ak navrhovatelia mali vedomosť o
tom, aj sa presvedčili, že sporná nehnuteľnosť chátra, mali zakročiť a využiť ust. špeciálnej prevencie
a tak mohli zabrániť k vzniku škody.
Súd poukazuje aj na ustanovenie § 420 ods. 1 OZ, v ktorom sa uvádza, že každý zodpovedá za škodu,
ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti, taktiež aj navrhovatelia, ktorí riadne a včas nezakročili,

svojouvedomounedbanlivosťouanečinnosťoudlhérokynevyužilipreventívno-právneprostriedky,ktoré
im umožňuje platný právny poriadok.
Čo sa týka vznesenej námietky premlčania v zmysle ust. § 106 ods. 1 OZ súd je toho názoru, že od
začiatku od nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu navrhovatelia mali vedomosť o zlom technickom
stave rodinného domu a mali vedomosť aj o tom, že na opravu a údržbu treba vynaložiť väčší obnos

financií, čo by podľa názoru súdnych znalcov nebolo efektívne vzhľadom na opotrebovanosť ako aj
na vek, o čom svedčí aj list navrhovateľa zaslaný M.. T. Š. R. XX.XX.XXXX, v ktorom sám priznáva,
že stavbe nepripisuje žiadnu hodnotu ( čl. 83 v spise). Nárok navrhovateľov, čo do zodpovednosti za
škodu nie je preukázaný nakoľko nie sú splnené zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu.
Zároveň je premlčaný v zmysle § 106 ods. 1 O.s.p., nakoľko už pred rokom 2002 ( list zo dňa 06.07.2002)

mali vedomosť o zlom technickom stave stavby, neprejavili žiadny záujem o akúkoľvek opravu, alebo
investíciu, ba ani sa nezdržiavali na území Slovenskej republiky, tak ako navrhovateľ v 1.rade uviedol,
že bol zaneprázdnený presťahovaním sa do Nemecka. Okrem toho nevyužil ustanovenie § 417 OZ.
Čo sa týka spôsobu výpočtu výšky vzniknutej škody podľa navrhovateľov pokladá súd za neurčitý,
nezrozumiteľný a nevážny postavený na domnienkach s poukazom na dopyt a ponuku na realitnom

trhu za uvedené obdobia, ktoré podľa názoru súdu mali nielen stúpajúcu ale aj klesajúcu tendenciu.
Ich výpočty sú skreslujúce a zavádzajúce najmä z dôvodu, že nehnuteľnosť už nevlastnia a ich
spoluvlastníckypodielbolvyplatenývovýške20.275eur,nazákladevyhotovenéhoznaleckéhoposudku
so znalkyňou Ing. Izabelou Tokovicsovou. Navrhovatelia za celé obdobie, od kedy nadobudli podielové
spoluvlastníctvo do bezpodielového spoluvlastníctva manželov neurobili a nepodnikli žiadne kroky na

odvrátenie hroziacej sa prípadnej škody, o ktorej od počiatku nadobudnutia vlastníctva mali vedomosť.

Nevyšpecifikovali, aké úkony M.. T. Š. mal vykonať alebo vykonal na rodinnom dome, ktorý už v
roku 1995 bol v zlom technickom stave, bol opotrebovaný, neobývaný a v takomto stave kupovaný s
navrhovateľmi.

Po zhrnutí svedeckých výpovedí súd dospel k záveru, že výpoveď T. Q. je zmätočná, čo do časových
intervaloch. Čo sa týka výpovede jej matky - svedkyne T. B. súd má preukázané, že od roku 1993
spornú nehnuteľnosť neobývala, jej spoluvlastnícky podiel v 1-ine bol vyplatený. Za užívanie spornej
nehnuteľnosti od roku 1985 - 1993 neplatila, nakoľko užívala svoj spoluvlastnícky podiel. Zdôraznila, že

nehnuteľnosť bola v zlom technickom stave, údržba, oprava sa vykonávala iba bežná. Rekonštrukcia sa
nevykonala z dôsledku nedostatku finančných prostriedkov.

V danom spore navrhovatelia nepreukázali, že by došlo ku zníženiu ich majetku. Navrhovatelia zaplatili
za nehnuteľnosti kúpnu cenu 300.000 Sk ( 9.958,17 eur). V súdnom konaní vedenom na tunajšom

súde pod sp. zn. 9C/70/2005 po uzavretí súdneho zmieru bol im zaplatený ich spoluvlastnícky podiel vo
výške 20.275 eur, viac o 100%, teda došlo k zhodnoteniu ich majetku bez pričinenia. Súd poukazuje na
rozhodnutie R 54/1973: Pri úprave spoločného užívania prichádzajú do úvahy tieto základné možnosti:
a)rozdelenieužívaniavecitak,žejednotlivíspoluvlastnícibudúužívaťurčité,imvydelenéčastispoločnej
veci, b) jeden zo spoluvlastníkov bude užívať celú vec a ostatní dostanú náhradu ( spravidla peňažnú),

c) všetci spoluvlastníci budú vec užívať striedavo v určitých časových obdobiach, ani jednu z možností
navrhovatelia nevyužili, neprejavili vážny záujem o užívanie nehnuteľnosti.
Súd sa stotožnil s právnym názorom právnej zástupkyne odporkýň, jednak z dôvodu, že navrhovatelia
nepreukázali základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu a jednak na premlčaný nároknavrhovateľov, ktorí (minimálne) od roku 2002, listom vyzvali neb. Š. na možnosti zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Návrh na súd podali až v roku 2005. Navrhovatelia dlhé
roky nečinne čakali, nevyužili ani jednu z právnych inštitúcií, ktoré im platné právne predpisy umožňujú

na ochranu svojich práv ( zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, náhrada za užívanie
nehnuteľností, predkupné právo za primeranú kúpnu cenu, atď...)
Vzhľadom na to, že navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno (nepopísali vzniknutú škodu na objektoch
domu nehnuteľnosti, ako ju neb. poručiteľ spôsobil, ako k jej vzniku došlo, prečo má za ňu zodpovedať
neb. resp. právny nástupcovia s poukazom na názor Krajského súdu v Trnave uvedený v uznesení sp.

zn. 9CoD/69/2010-47 zo dňa 25.08.2011, teda predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu
škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním a
opomenutím a následkom. Takéto dôkazné bremeno zaťažuje navrhovateľov, ktorí pokiaľ tvrdia, že im
zo strany právneho predchodcu odporkýň bola spôsobená škoda musia preukázať, že im vznikla škoda,
že bola spôsobená porušením právnej povinnosti a v akej výške vznikla.) ako aj z dôvodu, premlčania
nároku. Súd návrh zamietol. Navrhovatelia v liste zo dňa 06.07.2002 uviedli, že: „ stavbe nepripisujú

žiadnu hodnotu, okrem použiteľného materiálu“. Teda už v roku 2002 mali vedomosť o údajne vzniklej
škody aj o tom, kto za ňu zodpovedá,. Žaloba bola podaná na súd až 26.04.2010. Čo sa týka spôsobu
určenia výšky škody súd je toho názoru, že navrhovateľom nič nebránilo určiť výšku škody tak ako to
urobili v tejto žalobe. Súd návrh v plnom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy

konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa
prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní
od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Podľa ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä
z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní
súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota
troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd aplikujúc vyššie uvedené
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku rozhodol, že o trovách konania rozhodne samostatným
uznesením, nakoľko sa jedná o zložitú reštančnú vec.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde proti
rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1 / O.s.p. ).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na

súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O. s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/

O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodovanie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a)

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods. 3/ O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( § 251 ods. 1/ O.s.p.), ak ide o rozhodnutie o

výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2/ O.s.p. ).