Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. marec 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/24/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121010745
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3121010745.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Mariána Dunčka a JUDr. Beáty Javorkovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 03. marca 2022
prejednal sťažnosť prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín v trestnej veci odsúdeného

Y. D.,

nar. XX.X.XXXX v W., trvale bytom R., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody Ilava,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 6Pp/168/2021 zo dňa 14. decembra 2021
a takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť prokurátorky zamieta, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Topoľčany, sp. zn. 2T/23/2014 zo dňa 2.7.2014 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2To/66/2016 zo dňa 26.10.2016, bol Y. D. uznaný vinným
v bode 1 zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zák. s použitím ust. § 138 písm.
a) Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák., pretože dňa 18.10.2013 približne o 23.05 hodine v obci X.,

okres W. na križovatke ulice X. mája a miestnej komunikácie bez označenia, pristúpil k maloletej X.
Y., nar. XX.X.XXXX, idúcej so svedkom J. J., ktorej k pravej stane krku priložil kuchynský nôž značky
Solingensdrevenourúčkouadĺžkoučepele12cmavyzvalju,abybolatichoaabyvyplamobilnýtelefón,
pričom maloletú držiac okolo krku odviedol do domu číslo XX/XX, do ktorého šiel s nimi dobrovoľne aj
svedok J., v ktorom maloletej vulgárne nadával, následne vyzval svedka J., aby z domu odišiel, pričom
maloletej v odchode z domu zabránil pod zámienkou, že sa s ňou musí ešte rozprávať, v bode 2 zo

zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. s použitím ust. § 139 písm. a) Tr. zák., pretože
následne po skutku opísanom v bode 1 dňa 18.10.2013 približne o 23:40 hodine v obci X., okres W.,
v dome číslo XX/XX pristúpil k maloletej X. Y., nar. XX.XX.XXXX, ktorú napriek jej nesúhlasu vyzliekol
donaha, zhodil ju na posteľ, zvalil sa na ňu a napriek odporu maloletej, ktorá styk odmietala a rukami
sa ho pokúšala zo seba odtlačiť, vykonal na nej súlož.
Bol za to odsúdený podľa § 199 ods. 2 Tr. zák. s použitím §§ 37 písm. h), m), 38 ods. 2, 7, 41 ods. 1, 2

Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody na 11 rokov, 6 mesiacov, pre výkon ktorého trestu bol podľa
§ 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Uznesením súdu prvého stupňa bol odsúdený Y. D. podľa § 66 ods. 1, 2 Tr. zák. v spojení s § 415 ods.
1 Tr. por. podmienečne prepustený z výkonu vyššie uvedeného trestu odňatia slobody (I.) Podľa § 68
ods. 1 Tr. zák. súd určil odsúdenému skúšobnú dobu na 2 roky a súčasne nariadil probačný dohľad nad

odsúdeným na 1 rok. Zároveň odsúdenému v čase probačného dohľadu podľa § 51 ods. 4 písm. a) Tr.
zák. uložil zákaz priblíženia k poškodenej X. Y., nar. 16.5.1996, na vzdialenosť kratšiu ako 5 metrov (II.).Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote sťažnosť prokurátorka, ktorú zahlásila do zápisnice
o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia. Prokurátorka písomne dôvodila, že absentuje

materiálna podmienka pre podmienečné prepustenie. Poukázala najmä na obsah hodnotenia
odsúdeného zo strany ústavu na výkon trestu odňatia slobody, pričom tu bolo konštatované, že
odsúdený iba čiastočne spĺňa podmienky na podmienečné prepustenie, a preto nebolo odporučené jeho
podmienečné prepustenie. Prokurátorka ďalej namietala, že súd prvého stupňa nedostatočne vyhodnotil
rizikové faktory odsúdeného, ktorý aj z pohľadu predchádzajúcich odsúdení mal možnosť preukázať

zmenu svojho správania, avšak túto nevyužil, a teda pôsobenie na odsúdeného najmä výkonom trestu
nesplnilo zákonom predpokladaný účel, ktorý by svedčil o jeho snahe po náprave a polepšení sa. Z
obsahu hodnotenia rovnako vyplýva, že u odsúdeného je stredné riziko sociálneho zlyhania a menej
priaznivej resocializačná prognóza. Poukázala tiež na fakultatívnosť podmienečného prepustenia, keď
nie je automaticky udeľovanou odmenou za relatívne dobré správanie vo výkone trestu odňatia slobody
bez ohľadu na účel trestu. Prokurátorka vyslovila názor, že u odsúdeného nie je možné dôvodne

predpokladať, že v budúcnosti povedie riadny život. Navrhla uznesenie súdu prvého stupňa podľa §
194 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušiť a podľa § 66 ods. 1, 2 Tr. zák. žiadosť odsúdeného o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietnuť.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov

napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že
sťažnosť nie je dôvodná.

Súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval v súlade s ustanovením § 415 ods. 1 Tr. por.

na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť aj v prítomnosti svojho obhajcu sa vyjadriť k svojmu
správaniu sa vo výkone trestu odňatia slobody, tak aj k vedeniu svojho života po prepustení z výkonu
trestu odňatia slobody.

Súd prvého stupňa na verejnom zasadnutí vykonal dostatočné dokazovanie, ktoré mu umožňovalo

rozhodnúť, či odsúdený spĺňa podmienky uvedené v §§ 66 a 67 Tr. zák. pre podmienečné prepustenie.
Formálna podmienka v podobe výkonu potrebnej dĺžky trestu odňatia slobody sa riadila ustanovením §
67ods.1Tr.zák.Podľatohtoustanoveniaosobaodsúdenázazločinmôžebyťpodmienečneprepustená
až po výkone 2/3 trestu odňatia slobody. Odsúdený túto formálnu podmienku splnil dňa 29.3.2020.

Ďalej z podrobného písomného odôvodnenia uznesenia súdu prvého stupňa vyplýva, že tento sa
dôsledne zaoberal aj splnením materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie podľa § 66
ods. 1 Tr. zák. Skúmal teda, či u odsúdeného možno konštatovať polepšenie a zároveň, či od neho
možno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Odsúdený polepšenie preukazoval v priebehu
celého výkonu trestu odňatia slobody, keď už aj počas výkonu väzby neboli zaznamenané žiadne

nedostatky, správanie a vystupovanie bolo na požadovanej úrovni, nariadenia príslušníkov rešpektoval,
bol nekonfliktný, plnil si svoje pracovné povinnosti. Senát nadriadeného súdu tu poukazuje na to, že
odsúdený nebol ani raz disciplinárne potrestaný, pričom bol disciplinárne sedemkrát odmenený. Taktiež
postupne až v priebehu výkonu trestu odňatia slobody odsúdený začal zaujímať kritickejší postoj k
spáchanej trestnej činnosti, postupné priznávanie si svojho zlyhania a následnej ľútosti so spáchaným

trestným činom.

Súdprvéhostupňavprospechodsúdenéhotaktiežsprávnevyhodnotil,žetentosícemásedem(správne
šesť záznamov, pretože siedmy záznam sa týka odsúdenia o podmienečné prepustenie z ktorého
ide) záznamov v Registri trestov, avšak v piatich prípadov už boli odsúdenia zahladené. Súčasne

je senát nadriadeného súdu toho názoru, že ani predchádzajúce odsúdenia, ktoré má zahladené,
necharakterizujú osobu odsúdeného ako takú, ktorá aj po vykonaní pomerne dlhého trestu odňatia
slobody, by stále vzbudzovala obavu, že bude ďalej na slobode páchať trestnú činnosť.

K sťažnostným námietkam prokurátorky senát nadriadeného súdu uvádza, že rizikový faktor v podobe

trestnej minulosti odsúdeného, táto okolnosť (recidíva) pri hodnotení tohto rizika síce má dôležitý
význam. Posledné odsúdenie má pritom odsúdený z roku 2009, pričom trest odňatia slobody vo
výmere 6 mesiacov vykonal v roku 2010, teda tri roky pred spáchaním predmetnej trestnej činnosti.
V prejednávanej veci je však potrebné tiež uviesť, že Y. Dunka dvakrát na verejnom zasadnutí svojekonanie oľutoval a je si plne vedomý svojho zlyhania. V konečnom dôsledku do určitej miery v prospech
odsúdeného senát nadriadeného súdu vyhodnotil aj tú okolnosť, že odsúdenému z uloženého trestu
odňatia slobody takmer vo výmere 10 rokov zostávalo vykonať už len trest vo výmere 1,5 roka. Pritom k

podmienečnému prepusteniu odsúdeného prakticky došlo dva roky po tom, čo odsúdený splnil formálnu
podmienku pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Závažnosti spáchanej trestnej činnosti pritom dal súd prvého stupňa dostatočný výraz v tom, keď
odsúdenému pri podmienečnom prepustení určil skúšobnú dobu 2 roky s probačných dohľadom na 1

rok. Týmto došlo do určitej miery aj k zohľadneniu záverov príslušného ústavu na výkon trestu odňatia
slobody, ktorý podmienečné prepustenie odsúdeného neodporučil z dôvodu stredného rizika sociálneho
zlyhania a menej priaznivej resocializačnej prognózy. Pokiaľ aj prokurátorka odsúdeného Y. D. dávala do
popredia represívnu zložku trestu z dôvodov opakovaného páchania trestnej činnosti k tomu je potrebné
uviesť, že táto zložka trestu bola vyjadrená už v pôvodných odsudzujúcich rozhodnutiach, pričom pri
rozhodovaní o podmienečnom prepustení vo veci konajúce súdy musia dospieť k vlastnému rozumnému

záveru, že odsúdený po podmienečnom prepustení bude viesť riadny život. Opakovane pritom senát
nadriadeného súdu pripomína, že odsúdený z uloženého trestu vykonal takmer 8 rokov. Je preto možné
dospieť k záveru, že po vykonaní tak dlhého trestu môže dôjsť k dovŕšeniu nápravy odsúdeného aj na
slobode.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.