Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. júl 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/185/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113210103
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:7113210103.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudkýň
Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: V.. S. H., X.. nar. XX.XX.XXXX, bytom
Y., D. XX proti žalovanému: Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, so sídlom Trenčín,
Študentská 2, IČO: 31 118 259, zast. ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU JUDr. Martin Bartko - JUDr.
SilviaBartková,sosídlomTrenčín,Piaristická6667,oochranuosobnostianáhradunemajetkovejujmy,o

odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 10. apríla 2017, č. k. 14C/83/2013-144,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov

konania v rozsahu 100%. Na vec aplikoval ust. § 11, 13 ods. 1 ,2, 3, § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho
zákonníka.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 25. 04. 2013 domáhal od žalovaného, aby
sa mu verejne ospravedlnil za neoprávnené zásahy do jeho práva na ochranu osobnosti v denníku
Pravda do 7 dní od právoplatnosti rozsudku a zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy 100.000€.

Uviedol, že na základe menovania v roku 2005 pôsobil ako prodekan pre vedeckovýskumnú činnosť
a zahraničné vzťahy Fakulty sociálno-ekonomických vzťahov Trenčianskej univerzity A. Dubčeka v
Trenčíne a v období rokov 2008-2010 pôsobil vo funkcie dekana tejto fakulty. Na uvedenej fakulte
študovali aj 2 deti žalobcu, ktoré dňa 1.9.2006 nastúpili do 1. ročníka externej formy bakalárskeho
štúdia v študijnom programe Ľudské zdroje a personálny manažment Fakulty sociálno -ekonomických
vzťahov Trenčianskej univerzity A. Dubčeka v Trenčíne a dekan fakulty Doc. Ing. Miroslav Mečár, CSc.
ich rozhodnutím zo dňa 23.10.2006 preradil na denné inžinierske štúdium, čím došlo k nesprávnemu

úradnému postupu v zmysle ust. § 9 zák.č. 514/2003 Z.z.. O tomto preradení jeho deti nedostali
rozhodnutie dekana a neboli o ňom ani upovedomení a týmto rozhodnutím došlo k neobvyklému
spôsobu skrátenia štúdia spojením piatich ročníkov do jedného akademického roka. Túto skutočnosť
konštatovala kontrola z MŠ SR a následne garanti študijných programov, terajší dekan fakulty Doc.
Sergej Vojtovič, DrSc. a predseda Akademického senátu Doc. Ján Kútik, CSc. Tento postup vtedajšieho
dekana fakulty nebol v súlade so žiadnym právnym predpisom a následnou medializáciou tohto

konania došlo k poškodeniu dobrého mena žalovaného, Fakulty sociálno-ekonomických vzťahov ako
súčasti univerzity, študentov tejto univerzity ako aj fakulty a dobrého mena dekana tejto fakulty
- teda žalobcu, ktoré je možné kvalifikovať ako zásah do práv ochrany osobnosti podľa § 11 anasl. Občianskeho zákonníka. Škandalizačná kampaň vedená médiami ( podporovaná žalovaným)
sústredená na jeho osobu dala podnet k snahám žalovaného k odvolaniu žalobcu z funkcie dekana
fakulty, vynútenom odstúpení žalobcu z funkcie dekana, snahám o rozviazanie pracovného pomeru

a hľadaním výpovedných dôvodov a nezákonnému rozviazaniu pracovného pomeru (vedie sa súdne
konanie na Okresnom súde Trenčín zn.19C/14/2011). Žalobca bol denne konfrontovaný so zvýšenou
pozornosťou okolia, narušením pokojného stavu v rodine, konfrontovaný otázkami príbuzných, priateľov,
narušenými a vyhýbavými vzťahmi s priateľmi, s partnermi firmy REGAS-DE, s.r.o. ako aj odbornej
verejnosti doma i v zahraničí. Napriek vedeckovýskumným výsledkom naďalej pretrváva odmietanie

spolupráce vzdelávacích a vedeckovýskumných inštitúcií, resp. možnosť získať pracovné miesto
na univerzite primerané jeho dosiahnutému vzdelaniu a výsledkom; vznikla nedôvera k žalobcovi vo
verejnom a privátnom sektore, čím vážne poškodila doterajšiu spoluprácu v rámci podnikateľských
aktivít firmy REGAS -DE, s.r.o. , ktorej je žalobca konateľom, ak aj samotnej spolupráce v rámci
aplikácie autorom vyvinutého tzv. modelu Triple helix - spolupráce sektorov školstva, privátneho a
verejného sektora. Najvýraznejšie nedôvera žalovaného k žalobcovi sa prejavila v odvolaní žalobcu

z Vedeckej rady fakulty a následné zamietnutie dekana fakulty Doc. Vojtoviča vymenovať žalobcu do
novej Vedeckej rady FSEV z dôvodov škandalizácie žalobcu, čo v akademickej obci nielen Trenčianskej
univerzity A. Dubčeka v Trenčíne ale aj v akademických obciach a univerzitách na Slovensku zapôsobilo
veľmi negatívne. O osobe žalobcu sa v jednotlivých médiách, článkoch, televízii atď. neinformovalo
inak, ako v negatívnych súvislostiach, čím došlo k zásahu do jeho osobnostných práv podľa ust.

§ 11 Občianskeho zákonníka. Morálne zadosťučinenie formou ospravedlnenia v danom prípade s
ohľadom na okolnosti nepostačuje k tomu, aby bola primerane vyvážená a zmiernená vzniknutá
nemajetková ujma na osobnosti žalobcu, nakoľko jeho vážnosť a dôstojnosť v spoločnosti bola dotknutá
nesprávnym úradným postupom Doc. Miroslava Mečára, Csc. a následnou medializáciou. Pri úvahe,
či sú splnené predpoklady pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods.2 Obč. zákonníka

je potrebné prihliadnuť k vysokej intenzite nepriaznivého následku konania žalovaného spočívajúce v
znížení spoločenskej vážnosti žalobcu. Táto intenzita je daná predovšetkým značnou šírkou okruhu
pôsobenia, teda tým, že nesprávny úradný postup dekana fakulty Doc. Mečára a jeho dôsledkov
boli zverejnené na titulnej strane denníka PRAVDA a následne boli prebraté do ďalších hromadných
oznamovacích prostriedkov dostupných širokej verejnosti a treba prihliadnuť na to, že žalobca bol

porušením práva na ochranu osobnosti zasiahnutý v postavení dekana a konateľa hore uvedenej
spoločnosti a treba prihliadať na vedeckovýskumnú oblasť a výsledky žalobcu, o ktoré žiadne inštitúcie
nemajúzáujem.Výškanemajetkovejujmyvpeniazochbolastanovenásprihliadnutímnaosobužalobcu,
jeho doterajší bádateľský, vedeckovýskumný a výchovnovzdelávací život univerzitného učiteľa a
dosiahnuté projektové vedeckovýskumné výsledky a po medializácii nesprávneho úradného postupu

dekana fakulty Doc. Mečára a rozviazaní pracovného pomeru so žalobcom bola zmarená ich realizácia
v ďalšej vedeckovýskumnej, výchovnovzdelávacej a spoločenskej praxi. Za ďalší neoprávnený zásah
do osobnostných práv svojej osoby označil stupídnosť akreditovaných študijných programov žalovaného
a presadenie vládnej koncepcie výchovy a vzdelávania. Predložil listinné dôkazy: odpoveď na žiadosť
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 19.4.2013, štatút Trenčianskej univerzity

1-007-01 účinný od 13.3.2009, rozhodnutia o prestupe detí žalobcu z 23.10.2003 o prestupe z externého
štúdia na denné štúdium, žiadosť detí žalobcu zo dňa 10.7.2006 o preradenie na dennú formu štúdia
a uznanie skúšok, vyjadrenie č. 374/D/FSEV z 25.2.2010 k prebiehajúcej kontrole z MŠ SR, listy
1161/R/2009 z 27.11.2009, zápisnicu z mimoriadneho zasadnutia AS FSEV TnUAD zo dňa 20.1.2010
a z mimoriadneho zasadania Akademického senátu FSEV zo dňa 17.3.2010, odvolanie žalobcu proti

uzneseniu Okresného súdu Trenčín vo veci 19C/14/2011 zo dňa 29.3.2011, podklady pre informatívny
výsluch, pracovnú zmluvu, zoznam riešených vedeckovýskumných projektov.

3. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol riadne a včas predvolaný. Neúčasť ospravedlnil
tým, že si nenašiel právneho zástupcu, pričom súd tento dôvod nepovažoval za dôležitý pre odročenie

pojednávania v zmysle ust. § 183 ods.1 CSP. Konanie na súde v tejto veci sa vedie od 25.4.2013,
teda takmer 4 roky a pojednávania boli opakovane odročené aj kvôli zlému zdravotnému stavu žalobcu,
čiže tento mal dostatok času, aby si vo veci zvolil advokáta a bol vyzvaný na predloženie dôkazov
(čl.81 spisu). Po mailovom oznámení žalobcovi ( o 8,21 hod.), že súd jeho návrhu na odročenie
pojednávania nevyhovel, žalobca (o 9,15 hod.) oznámil súdu, že musel navštíviť odborného lekára z

dôvodu zhoršenia jeho zdravotného stavu, čo súd vyhodnotil ako obštrukčné správanie. Súd preto
z dôvodu hospodárnosti a vzhľadom na zjavnú neopodstatnenosť žaloby vec v súlade s čl. 5 a 17
základných princípov CSP prejednal v jeho neprítomnosti a rozhodol na základe stranami predložených
dôkazov.4. Právo na zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je majetkové právo a toto sa
premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe ( § 101 Obč. zákonníka) , ktorej začiatok je viazaný

na okamih, v ktorom došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilému porušiť alebo ohroziť
osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba teda začína plynúť dňom nasledujúcim po dni,
v ktorom došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv ( rozsudok NS ČR z 9.10.2009
sp.zn. 30Cdo/4318/2007). V danom prípade žalobca svoj nárok odvodzoval od neoprávneného zásahu
do jeho osobnostných práv tým, že došlo k medializácii postupu bývalého dekana Fakulty sociálno-

ekonomických vzťahov Trenčianskej univerzity A. Dubčeka v Trenčíne Doc. Ing. Miroslava Mečára,
CSc. pri prestupe študentov (plnoletých detí žalobcu) z bakalárskeho štúdia Programu Ľudské zdroje
a personálny management na končiaci inžiniersky študijný program Ľudské zdroje a personálny
management a postupne tak došlo k škandalizačnej kampani vedenej médiami a ktorá nakoniec
mala viesť k jeho vynútenému odstúpeniu z funkcie dekana a nezákonnému rozviazaniu pracovného
pomeru. Z listinných dokladov predložených samotným žalobcom vyplýva, že deti žalobcu požiadali

dňa 10.6.2006 o prestup z externého štúdia na denné štúdium na uvedenej vysokej škole a započítanie
skúšok, a k údajnej medializácii a diskreditácii FSEv TnUAD malo dôjsť podľa listín ( čl.19-22 spisu)
na jeseň 2009, pričom dňa 25.11.2009 rektor TnUAD Doc. Ing. Miroslav Mečár, CSc. poveril jednotlivé
osoby členstvom v komisii rektora, ktorá sa mala do 10.12.2009 venovať posúdeniu opodstatnenosti a
diskreditácii FSEV TnUAD po tlačovej medializácii. Čo bolo konkrétne obsahom tejto medializácie v tlači

( a či to malo vôbec nejaký súvis so žalobcom) sa nepreukázalo, nakoľko žalobca nepredložil žiadne
dôkazy ( články z konkrétnych novín a pod.), z ktorých by vyplývala nejaká diskreditácia jeho osoby. K
predmetnej medializácii malo dôjsť na jeseň v roku 2009, takže eventuálny nárok na uplatnenie náhrady
nemajetkovej ujmy sa premlčal o 3 roky neskôr, teda na jeseň v roku 2012. Žaloba bola podaná na
súd dňa 25.4.2013, teda po uplynutí premlčacej doby a žalovaný sa premlčania dovolal, takže z tohto

dôvodusúdnároknanáhradunemajetkovejujmyzdôvodumedializáciebezbližšejšpecifikácienemohol
žalobcovi priznať. Výsledky kontroly z Ministerstva školstva SR v roku 2010 sa netýkali žalobcu , ale
porušovania predpisov zo strany doc. Mečára a nebolo nijako preukázané, že by sa viedla voči žalobcovi
nejakádiskreditačnákampaňvmédiách(denníkPRAVDA),zaktorúbyzodpovedalžalovaný,a ktoráby
bola v príčinnej súvislosti s odvolaním žalobcu z funkcie dekana. Nepreukázal sa ani nesprávny úradný

postup žalovaného v súvislosti s ukončením pracovného pomeru žalobcu, nakoľko konanie o určenie
neplatnosti výpovede sa právoplatne skončilo uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 19C/14/2011-20
zo dňa 9.3.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k.19Co/137/2011-34 zo dňa
29.3.2012 pre nedostatok právnej subjektivity žalovaného a nie vecnej legitimácie ( žalobca žaloval
fakultu a nie univerzitu). Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol

dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu žiadneho neoprávneného zásahu do jeho osobnostných
práv žalovaným a bez protiprávneho zásahu nie je možné požadovať ani sankcie v podobe náhrady
nemajetkovej ujmy. Z týchto dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

5. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru

úspechu vo veci. Žalovaný mal v konaní plný úspech a preto mu súd priznal právo na náhradu trov
konania v plnej výške. O výške trov rozhodne po právoplatnosti konania vyšší súdny úradník.

6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Poukázal na ust. § 161 ods. 3
CSP, keď neboli splnené procesné podmienky. Žalobca nemal právne zastúpenie, je imobilný a preto sa

nemohol zúčastniť súdneho pojednávania tak, ako to vyžaduje princíp spravodlivého súdneho procesu
a súdnej ochrany. I keď súd konal, nemal vo veci rozhodnúť. Mal konštatovať, že sa nepodarilo odstrániť
nedostatok procesnej podmienky, v ktorom zákonodarca ustanovuje zastavenie konania. Navrhol, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 161 ods. 3 CSP zastavil.
V súlade s ust. § 11 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch žiadal o vrátenie súdneho poplatku,

nakoľko vyčíslený súdny poplatok vychádzal z uplatnenej výšky nemajetkovej ujmy , ktorá bola v čase
podania návrhu premlčaná. Po doplnení náležitostí odvolania na základe výzvy súdu žalobca uviedol,
že predmetné rozhodnutie napáda v celom rozsahu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne ,
nerešpektuje zákonné ustanovenie § 161 CSP. Namietal, že v konaní nebol riadne zastúpený právnym
zástupcom, pričom sa nemohol riadne zúčastniť súdneho konania.

7. Žalovaný v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že odvolanie žalobcu je
zmätočné, nedôvodné a nezrozumiteľné. V pôvodnom odvolaní žalobca podáva odvolanie v zmysle §
365 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP a poukazuje na ust. § 161 CSP. I napriek výzve súdu na odstránenienedostatkov podaného odvolania žalobca svoje podanie doplnil len v tom zmysle , že v celom rozsahu
napáda rozsudok súdu prvej inštancie. Ako odvolací dôvod uviedol nerešpektovanie § 161 CSP a
opakovane navrhol, aby odvolací súd v súlade s ust. § 161 ods. 3 CSP konanie zastavil. Odvolanie

žalobcu ani po doplnení nespĺňa náležitosti, je neúplné, nezrozumiteľné, nie je zrejmé, čoho sa
žalobca domáha. Absencia relevantného odvolacieho dôvodu je vadou odvolania, pre ktorú nemožno
v odvolacom konaní pokračovať. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobcu v spojení s doplnením
odmietol podľa § 386 písm. d/ CSP, nakoľko nemá náležitosti podľa § 363 CSP.

8. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že je preukázaná skutočnosť, že nebolo možné z
procesných dôvodov zabezpečiť riadne vedenie a realizáciu súdneho sporu poukazom na právo na
osobnú účasť žalobcu v konaní. Žalobca musel mať možnosť vystúpiť pred súdom , čo sa mu nepodarilo
z objektívnych príčin zabezpečiť / rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV.ÚS 163/08/. Je
preto zbytočné zaoberať sa meritom veci a viesť irelevantné úvahy tak, ako to prezentuje predmetné
vyjadrenie strany žalovaného k odvolaniu. Súd musí konať ex offo tak, ako mu ukladá ust. § 161 ods.

2 CSP, t.j. svojím rozhodnutím konanie zastaviť.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané

náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozsudok súdu

prvej inštancie je vecne správny.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospelkzáveru,žesúdprvejinštanciezistilskutkovýstavvrozsahupotrebnomprevyhlásenierozsudku,
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne

posúdil. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav,
ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania
správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné
pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na

správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by
sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Pre úplnosť
je potrebné uviesť nasledovné:

11. Podľa § 363 CSP sa v odvolaní okrem iného uvedie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody); prípustné odvolacie dôvody sú potom vymedzené v ust. § 365
CSP. Odvolanie tak musí obsahovať vo vzťahu k uplatneným odvolacím dôvodom konkrétne výhrady
odvolateľa voči napadnutému rozhodnutiu, opis konkrétnych pochybení súdu prvej inštancie, prípadne
polemiku s jeho skutkovými, alebo právnymi závermi.

12. Súd prvej inštancie posudzoval dva uplatnené nároky žalobcu a to neoprávnený zásah do
osobnostných práv žalovaným a priznanie nemajetkovej ujmy. Uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal existenciu žiadneho neoprávneného zásahu do jeho osobnostných práv
žalovaným, ku ktorému došlo medializáciou postupu bývalého dekana Fakulty sociálno-ekonomických
vzťahov Trenčianskej univerzity A. Dubčeka v Trenčíne Doc. Ing. Miroslava Mečára, CSc. pri prestupe

študentov (plnoletých detí žalobcu) z bakalárskeho štúdia Programu Ľudské zdroje a personálny
management na končiaci inžiniersky študijný program Ľudské zdroje a personálny management a k
škandalizačnej kampani vedenej médiami , ktorá mala viesť k jeho vynútenému odstúpeniu z funkcie
dekana a nezákonnému rozviazaniu pracovného pomeru. Bez protiprávneho zásahu preto nie je
možné požadovať ani sankcie v podobe náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá je poukazom na ust. § 101

Občianskeho zákonníka uplatnená po uplynutí premlčacej doby. K predmetnej medializácii došlo na
jeseň v roku 2009, takže eventuálny nárok sa premlčal o tri roky neskôr, teda na jeseň v roku 2012,
pričom žaloba bola podaná na súd dňa 25.04.2013. V bode 3 svojho rozhodnutia skonštatoval, že
žalobca sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol riadne a včas predvolaný, neúčasť ospravedlnil tým, žesi nenašiel právneho zástupcu. Súd tento dôvod nepovažoval za dôležitý pre odročenie pojednávania ,
poukázal na celkovú dĺžku konania, opakovane odročené pojednávania z dôvodu zlého zdravotného
stavu žalobcu. Žalobca mal dostatok času zvoliť si advokáta a postoj žalobcu v konaní vyhodnotil ako

obštrukčné správanie . Z dôvodu hospodárnosti a zjavnej neopodstatnenosti žaloby vec v súlade s
čl. 5 a 17 základných princípov CSP prejednal v jeho neprítomnosti a rozhodol na základe stranami
predložených dôkazov.

13. Žalobca v podanom odvolaní poukázal na zákonné ust. § 161 CSP, keď súd prvej inštancie mal

konaniezastaviť,nakoľkonebolisplnenéprocesnépodmienkypreďalšiekonaniearozhodnutie.Žalobca
nemal právne zastúpenie, je imobilný a súd nemal vo veci meritórne rozhodnúť.

14. Žalobcom vytýkané porušenie procesných predpisov by mohlo spadať len pod odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku (odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces)aniepododvolacídôvodpodľa§365ods.
1 písm. a) Civilného sporového poriadku (neboli splnené procesné podmienky), pretože postup súdu
v konaní nepatrí medzi procesné podmienky (podmienky konania). Podmienky konania sú podmienky,
za ktorých môže súd vo veci konať a rozhodnúť, to znamená vôbec prejednať vec a pojem procesné
podmienky nie je totožný s pojmom procesný postup.

15. Podľa ust. § 161 ods. 1, 2 a 3 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek
počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej
len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť,
súd konanie zastaví. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí
vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať

rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd
konanie zastaví.

16. Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol súd autoritatívne
rozhodnúť vo veci samej. Procesné podmienky možno rozdeliť do štyroch základných skupín a to

procesné podmienky na strane súdu, procesné podmienky na strane strán sporu, vecné procesné
podmienky a negatívne procesné podmienky. Procesné podmienky na strane súdu sú právomoc a
príslušnosť, procesné podmienky na strane strán sporu sú procesná subjektivita, procesná spôsobilosť,
povinnosť zastúpenia / vyplýva z ust. § 90 a § 429 CSP, spôsobilosť byť zástupcom a plnomocenstvo
zástupcustrany.Medzivecnéprocesnépodmienkypatríexistencianávrhunazačatiekonaniaasplnenie

poplatkovej povinnosti a negatívne procesné podmienky sú prekážka rozhodnutej veci a prekážka
litispendencie. Súd je povinný skúmať procesné podmienky v ktoromkoľvek štádiu konania.

17. Poukazom na zákonné ustanovenie § 161 CSP odvolací súd zdôrazňuje, že na predmetnú vec nie
je možné aplikovať nedostatok procesných podmienok tak, ako to namietal žalobca. Z vyššie uvedených

základných procesných podmienok vyplýva, že tieto boli splnené na to, aby sa dosiahol cieľ civilného
konania a bola poskytnutá súdna ochrana. Pri absencii procesnej podmienky tak, ako na ňu poukazoval
žalobcavpodanomodvolaní,keďjemožnédanúvecprejednať bezmeritórnehorozhodnutiaanásledne
si zvoliť právneho zástupcu, podľa názoru odvolacieho súdu tieto splnené boli. V danom prípade
z obsahu žaloby nevyplývalo povinné právne zastúpenie a skutočnosť, že si žalobca riadne a včas

nezvolil právneho zástupcu, nemôže byť bez ďalšieho dôvodom pre naplnenie nedostatku procesných
podmienok. Preto odvolacia námietka žalobcu, že súd nerešpektoval zákonné ustanovenie § 161 CSP,
keď v konaní nebol riadne zastúpený právnym zástupcom, pričom sa nemohol riadne zúčastniť súdneho
konania, nie je dôvodná.

18. Podľa § 183 ods.1 , 2, 3 a 4 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z
dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať,
aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred
pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá

na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom.
Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak
k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. Strana, ktorá navrhuje
odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohladozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. Ak súd zistí, že stranou
uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá
odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo

alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie
pojednávania.

19. Posúdenie dôležitosti odročenia pojednávania posudzuje súd podľa okolností prípadu a môže ich
preveriť len zo skutočnosti, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie pojednávania.

Hoci účastník konania vo svojej žiadosti uvedie dôvod inak spôsobilý viesť k záveru o odročení
pojednávania, nie je súd vždy povinný takýto dôvod akceptovať, a to najmä vtedy, ak je účastníkom
konania uplatnený na procesnú obštrukciu s cieľom bezdôvodného predlžovania súdneho konania. Ak
účastník nepreukáže existenciu objektívnych skutočností brániacich mu zvoliť si advokáta v primeranej
lehote po riadnom doručení predvolania na pojednávanie, nie je toto možné bez ďalšieho akceptovať
ako dôležitý dôvod na odročenie pojednávania.

20. V danom prípade žalobca tvrdil, že žiada o odročenie pojednávania, nakoľko si chce zvoliť
právneho zástupcu. Odvolací súd však poukazuje na predmetné ospravedlnenie, v ktorom žalobca
okrem výslovnej žiadosti o odročenie pojednávania nepredložiť listinné dôkazy preukazujúce tvrdené
skutočnosti.

21. Odvolací súd zastáva názor, že zvolenie si právneho zástupcu /návrh vykonaný po veľmi dlhom
čase/ nebol dôležitým dôvodom na vyhovenie žiadosti o odročenie pojednávania v zmysle ust.§ 183
ods. CSP.

22. V danom prípade odvolací súd nezistil takú výnimočnú situáciu, ktorá by bola dôvodom na odročenie
pojednávania. Zo spisu nevyplýva, že by žalobca nemal dostatok času zvoliť si právneho zástupcu, ktorý
by bol schopný v čase zostávajúcom do pojednávania oboznámiť sa s obsahom spisu a zúčastniť sa
pojednávania. Prípadná neschopnosť zorganizovať zastupovanie účastníka na požadovanej úrovni ide
na ujmu účastníka, nie súdu /uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 78/2010/. Dôležitosť pre

odročenie pojednávania sa posudzuje vždy s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu. Súd tak
nie je povinný akceptovať účastníkom uvedený dôvod, ktorý by mohol byť inak spôsobilý pre odročenie
pojednávania, najmä ak vedie k zámerným procesným obštrukciám sledujúcim nedôvodné predlžovanie
konania a zvyšovanie s tým spojených trov konania.

23. Odvolací súd z obsahu spisu zistil , že žalobca sa podanou žalobou zo dňa 25.04.2013 domáhal
ochranyosobnostianáhradynemajetkovejujmypoukazujúcnaust.§11anasl.Občianskehozákonníka.
Súd prvej inštancie v predmetnej veci nariadil pojednávanie na deň 04.06.2014 o 10.00 hod . Žalobca si
prevzal predvolanie dňa 25.03.2014. Termín pojednávania bol zrušený pokynom sudcu dňa 24.04.2014
z dôvodu náhlej PN sudcu. Ďalší termín pojednávania bol stanovený na deň 18.05.2015 o 13.00

hod. . Žalobca si prevzal predvolanie dňa 21.04.2015. Podaním zo dňa 16.05.2015/ deň odoslania
správy žalobcom / žiadal žalobca o odročenie pojednávania na neskorší termín z dôvodu jeho PN-
pretrvávajúce bolesti, ktoré žalobcovi znemožňujú zúčastniť sa pojednávania. Súd prvej inštancie
prípisom zo dňa 18.5.2015 žiadal žalobcu o zaslanie kópie PN. Prípis i s novým termínom pojednávania
stanovený na deň 14.9.2015 si žalobca osobne prevzal dňa 27.5.2015. Odvolací súd z obsahu spisu

zistil, že žalobca fotokópiu PN nepredložil. Podaním zo dňa 14.09.2015 /deň odoslania správy žalobcom/
žiadal žalobca opätovne o odročenie pojednávania a o zmenu termínu na neskorší termín z dôvodu
PN- akútne bolesti , ktoré mu znemožňujú účasť na pojednávaní. Súd prvej inštancie pojednávanie
nariadené na deň 14.5.2015 odročil na neurčito za účelom výzvy žalobcu na predloženie dokladu
o PN s uvedením, že táto skutočnosť bráni žalobcovi v účasti na pojednávaní a stanovisko lekára,

kedy je predpoklad ukončenia PN a to pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty. Výzvu súdu prevzal
žalobca dňa 21.9.2015. Podaním zo dňa 16.9.2015 si právny zástupca žalovaného v zmysle § 147a
ods. 1, 2 CSP uplatnil právo na zaplatenie sumy 100,- eur Podaním zo dňa 02.10.2015 zaslal žalobca
doklad o PN s predpokladanou dobou liečby. PN bola vystavená dňa 10.09.2015 s predpokladanou
dobou liečby cca 3 mesiace. Súd prvej inštancie vytýčil ďalší termín pojednávania na deň 4.1.2016 o

13.00 hod. Žalobca si prevzal termín pojednávania dňa 15.12.2015.Podaním zo dňa 08.12.2015 žiadal
PZ žalovaného o odročenie pojednávania z dôvodu čerpania naplánovanej dovolenky . Podaním zo
dňa 04.01.2016 žiadal žalobca o odročenie pojednávania z dôvodu pretrvávajúcej PN. Uviedol, že v
súčasnosti je odkázaný na starostlivosť svojej manželky a ošetrujúci lekár mu neodporučil cestovaťna pojednávanie, nakoľko by mohlo dôjsť k zhoršeniu zdravotného stavu. Poukázal na rozhodnutie
NS SR 1 Obdo 24/2006 zo dňa 31.3.2008 v súlade s § 101 ods. 1,2 OSP ako i žiadosť o osobnú
účasť v predmetnej veci. Odvolací súd skonštatoval, že žalobca žiadosť o ospravedlnenie ako i prílohu-

doklad o PN doručil súdu prvej inštancie dňa 07.01.2016. Ošetrujúci lekár uviedol, že žalobca je od
16.11.2015 PN , jeho zdravotný stav sa výrazne zhoršil a odborný lekár cestovanie nedoporučuje.
Súd prvej inštancie dňa 3.2.2016 vypracoval dožiadanie za účelom vykonania výsluchu žalobcu na
OS Košice I. OS Košice I. prípisom oznámil OS TN, či trvajú na výsluchu žalobcu, nakoľko žalobca
predložil podanie. Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 12.10.2016, č.k. 14C/83/2013-124 vyzval

súd žalobcu v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na späťvzatie žaloby. V odôvodnení rozhodnutia
súd poukázal na ust. § 138 CSP veta prvá, keď zo skutočností tvrdených v žalobe je po predbežnom
právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná. Konštatoval, že z obsahu spisu ,napriek
pokusu o výsluch žalobcu, nevyplýva, akého konkrétneho zásahu do osobnostných práv žalobcu sa
mal žalovaný dopustiť, kedy sa tak stalo a v čom má neoprávnený zásah spočívať. Nebol predložený
nijaký dôkaz o medializácii osoby žalobcu , ktorá by mala za následok porušenie jeho osobnostných ,

za ktoré by zodpovedal žalovaný. Za takýto neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby
sa nepovažuje stupídnosť akreditovaných študijných programov žalovaného ani presadenie vládnej
koncepcie výchovy a vzdelávania , s ktorou sa žalobca zrejme nestotožňuje. Náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch je možné priznať len za predpokladu, ak zásahom do osobnostných práv došlo k
zníženiu vážnosti a dôstojnosti fyzickej osoby v spoločnosti v značnej miere, ktorá musí byť podložená

okrem slovných vyjadrení konkrétnymi dôkazmi. Uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 20.10.2016.
Prípisom zo dňa 26.10.2016 oznámil súd Okresnému súdu Košice I., že na výsluchu žalobcu netrvajú s
uvedením,žeto,čodostali,jepostačujúce.Podanímzodňa02.11.2016žalobcauviedol,ženažalobnom
návrhu na ochranu osobnosti a poskytnutie náhrady nemajetkovej ujmy trvá a žiada o riadne súdne
konanie a vytýčenie termínu pojednávania v predmetnej veci. Uviedol, že si uplatňuje právo na súdnu

ochranu a spravodlivý súdny proces v zmysle medzinárodného práva , Dohovoru a Listiny , Ústavy SR
a príslušných ustanovení OSP. Predmetný žalobný návrh sa opiera o ust. § 118a OSP a v odôvodnení
oznámenia výzvy na str. 1 ods. 4: „ Za takýto neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby
sa nepovažuje stupídnosť akreditovaných študijných programov žalovaného a ani presadenie vládnej
koncepcie výchovy a vzdelávania, s ktorou sa žalobca zrejme nestotožňuje“, je ako dôvod uvádzaný

nepravdivý výrok, ktorý je okrem toho aj právnym a skutkovým nezmyslom. Dňa 15.02.2017 stanovil
súd termín pojednávania na deň 10.04.2017, ktorý termín si prevzal žalobca dňa 02.03.2017. Podaním
zo dňa 05.04.2017 žiadal žalobca o odročenie pojednávania v zmysle ust. § 91 CSP, keď v sporoch
z ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka nepripúšťa všeobecné zastúpenie, to neplatí, ak
ide o osobu, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Napriek snahe si žalobca

nezabezpečil právne zastúpenie . Súd podaním zo dňa 10.04.2017 o 08.21 hod. oznámil žalobcovi,
že návrh na odročenie pojednávania nie je dôležitý podľa § 183 ods. 4 CSP a pojednávanie neodročí.
Žalobca dňa 10.04.2017, o 09.15 hod. e-mailom oznámil, že dnes bol donútený v doprovode manželky
navštíviť odborného lekára z dôvodu vážneho zdravotného stavu a preto ospravedlňuje svoju neúčasť z
pojednávania . Z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 10.04.2017 vyplýva, že súd oznámil žalobcovi

mailom, že dôvod na odročenie pojednávania uvádzaný žalobcom nepovažuje za dôležitý s ohľadom na
skutočnosť, že spis sa vedie na súde od roku 2013 a na zabezpečenie zástupcu mal žalobca dostatok
času . Pojednávanie bolo prerušené z dôvodu, že na súde bola ohlásená bomba s uvedením, že v
pojednávaní bude pokračovať o 14:00 hod. Súd následne pokračoval v konaní s tým, že sa oboznámil s
e-mailom, ktorý zaslal žalobca dňa 10.04.2017 o 09.15 hod. . Žalobca tvrdenú skutočnosť, že navštívil

lekára, nepreukázal .

24. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov.

25. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby bola jeho záležitosť spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

26. Podľačl.17CSP,súdpostupujevkonanítak,abyvecbolačonajrýchlejšieprejednanáarozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb.27. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní,
ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou
o jeho rozhodnutie.

28. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016
je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového konania v čl. 17 CSP, podľa
ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza
zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu

(podľa Civilného sporového poriadku). Napríklad povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva z § 157
ods. 1 CSP , podľa ktorého súd postupuje
v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s
prihliadnutím na povahu konania, z ustanovení § 153 CSP o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z ustanovení § 168 ? § 172 CSP o predbežnom prejednaní sporu a následkoch

neprítomnosti strán, aj z § 179 ods. 1 CSP ,
podľa ktorého pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní
s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona, alebo § 183 ods. 1 prvú vetu, podľa ktorej
pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

29. Žiadosť o odročenie pojednávania musí byť podložená dôležitým dôvodom vtedy, ak žalobca
tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní
súdu ospravedlniť. Ak žalobca takúto skutočnosť oznámil, je potrebné, aby uviedol aj ďalšie
údaje. Žalobca v žiadosti o odročenie pojednávania uviedol, že napriek maximálnej snahe sa mu
nepodarilo získať právne zastúpenie, avšak ďalšie skutočnosti neuviedol. Civilný sporový poriadok

smeruje k eliminovaniu zneužívania voľby zástupcu ako dôvodu odročenia pojednávania. Príčina,
prečo sa účastník pojednávania zúčastniť nemôže, sa musí s ohľadom na jej povahu vyznačovať
nepredvídateľnosťou, závažnosťou, rozsahom alebo z iných dôvodov. Ak účastník konania nepreukáže
existenciu objektívnych skutočností brániacich mu zvoliť si advokáta v primeranej lehote po riadnom
doručení predvolania na pojednávanie, nie je možné akceptovať ako dôležitý dôvod na odročenie

pojednávania / NS SR 1 Obdo 19/2014/. Ak bol účastník riadne a včas predvolaný, je iba on sám
zodpovedný za to, že si zvolí advokáta včas.

30. Súd prvej inštancie správne uviedol, že žalobcom uvádzaný dôvod na odročenie pojednávania
nepovažuje za dôležitý v zmysle ust. § 183 ods. 1 CSP poukazom na celkovú dĺžku konania

a postoj žalobcu v konaní. Predvolanie na pojednávanie bolo žalobcovi doručené s dostatočným
časovým predstihom a súd prvej inštancie žalobcu upovedomil, že ním uvádzaný dôvod na odročenie
pojednávania nepovažuje za dôležitý. A naviac, pokiaľ žalobca v konaní opakovane poukazoval na svoj
nepriaznivý zdravotný stav, na preukázanie tvrdenej skutočnosti nepredložil žiaden dôkaz. Záverom
odvolací súd poukazuje na zmätočné odvolanie žalobcu, keď namieta postup súdu prvej inštancie v

konaní v tom smere, že súd mohol pokračovať v konaní bez vydania rozhodnutia a na druhej strane
žiada o zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie a navrhuje konanie zastaviť podľa ust. § 161 ods. 3 CSP
a o vrátenie súdneho poplatku.

31. Ďalšie odvolacie námietky odvolateľa preto nie sú dôvodné.

32. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vecne správne ako i súvisiaci výrok o trovách konania, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

33. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255

ods. 1 CSP tak, že priznal nárok na ich náhradu žalovanému vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 100%
vzhľadom na jeho plný úspech v odvolacom konaní.

34. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262
ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).