Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 30. január 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/3/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118216486
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8118216486.5

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr.
Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v spore žalobcov: 1) E. O., P.. XX.XX.XXXX, Y. A.
XXXX/XX, XXX XX E., X) I. O., P.. XX.XX.XXXX, Y. A. XXXX/XX, XXX XX E., obaja právne zastúpení:
JUDr. Martina Stankovičová, advokát, IČO: 51 428 491, so sídlom Protifašistických bojovníkov 3, 080
01 Prešov, proti žalovanému: Š. Č., P.. XX.XX.XXXX, Y. Č. N. XXXX/XX, XXX XX L., právne zastúpený:

JUDr. Martin Staroň, advokát, IČO: 42 083 541, so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
9C/51/2018-486 zo dňa 19.10.2020 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu

zamietol. Žalovanému voči žalobcom v 1. a v 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal. Tretím
výrokom zrušil neodkladné opatrenia vydané v tomto konaní pod č.k. 9C/51/2018-129, 9C/51/2018-163,
9C/51/2018-227, 9C/51/2018-269.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobou došlou súdu dňa 26.11.2018 sa žalobcovia domáhali určenia, že sú
vlastníkmi a) parcely C KN č. XXXX/X, b) parcely C KN č. XXXX/X, c) parcely C KN č.XXXX a d) stavby

rodinného domu so súpisným číslom XXXX postavenej na parcele C KN č. XXXX/X a to tak, že v rozsahu
7/8 ide o ich bezpodielové spoluvlastníctvo a v rozsahu 1/8 ide o výlučné vlastníctvo žalobkyne I. O..

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vykonal vo veci rozsiahle
dokazovanie. Zároveň zamietol návrh na vykonanie dôkazov výsluchom osôb podľa § 197 ods. 1 a §
198 ods. 3 C.s.p., ktorých účasť na pojednávaní mala zabezpečiť právna zástupkyňa žalobcov ako to

výslovne súdu oznámila s tým, že tieto osoby sa pojednávania nezúčastnili Na základe uvedeného,
mal skutkový stav dostatočne zistený z vykonaného dokazovania a preto by každé ďalšie dokazovanie
považoval za nadbytočné. Rovnako súd zamietol návrh na doplnenie výsluchu D. O., pretože tento bol
vo veci vypočutý a strany sporu, resp. ich právni zástupcovia mu mohli klásť otázky. Ak neskôr svedok
D.. M.. J. uviedol vo svojom výsluchu určité skutočnosti, súd na základe nich následne odmietol dopočuť
D. O. z dôvodu, že D.. M.. J. opustil pojednávaciu miestnosť ako aj budovu súdu a preto by nebolo možné

nové tvrdenia D. O. konfrontovať priamo s ním. Súd považoval za nehospodárne a za zbytočné prieťahy
v konaní odročovaním pojednávania za účelom opätovného výsluchu D.. M.. J. na pojednávaní.

4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie dospel k záveru, že špecifickosť danej veci bola
v tom, že na oboch stranách sporu ako svedkovia vystupovali takmer výlučne osoby, ktoré sú ich
rodinnými príslušníkmi alebo priateľmi a teda osobami, u ktorých dôveryhodnosť výpovede môže

byť znížená. Jednoznačne sa to prejavilo pri čestných vyhláseniach predložených žalobcami, ktoré
mali prakticky totožné znenie a boli predpripravené s textom, že požičané finančné prostriedkymajú smerovať žalovanému za účelom vybavovania exekúcie v prospech syna žalobcov. Čestné
vyhlásenia tak súd považoval za relevantne spochybnené a záver o smerovaní požičaných finančných
prostriedkov žalovanému za nepreukázaný. Ďalším špecifikom prejednávanej veci bolo, že dochádzalo

k presunom značných súm peňazí bez akýchkoľvek potvrdení. Potom tvrdenie strán sporu a svedkov
o poskytnutí peňazí D. a G. O. žalovanému na výkup ich nehnuteľností ostalo nepreukázané. Rovnako
nepreukázaným ostalo požičanie sumy cca 30.000,- eur I. B. (O.) jej bratovi D. O. a použitie peňazí
požičaných žalobcami a odovzdaných I. B. práve na úhradu tohto dlhu. Rovnako nepreukázané ostalo
poskytnutie sumy cca 4000,- eur v hotovosti žalovaným (zo sumy 8152,- eur odovzdanej mu I. O.,

správne má byť I. O. č.l.100 spisu, pozn. odvolacieho súdu) D. O.. Súd prvej inštancie nemal za
preukázané ani žalobcami tvrdené uzavretie akejsi príkaznej zmluvy so žalovaným za účelom obstarania
exekúcie D. O., keďže predložené dôkazy nevyvrátili tvrdenia žalovaného, že plná moc udelená mu D.
O. na zastupovanie v exekučnom konaní slúžila žalovanému predovšetkým na ochranu jeho finančných
záujmov. Nepreukázané ostali tvrdenia žalobcov o tom, že podvodným konaním sa žalovaný zmocnil
aj majetku iných osôb, keďže neboli uvedené tvrdenia a už vôbec nie predložené dôkazy o aké osoby

sa jedná, akým spôsobom ich žalovaný mal zbaviť majetku a aký prvok zbavenia sa zhoduje s teraz
prejednávanou vecou. Rozpornými ostali aj tvrdenia o účasti žalovaného a I. (vtedy ešte) O. v dome
žalobcov dňa 15.06.2011, pričom žalovaný a svedkyňa I. B. túto účasť tvrdili a žalobcovia ju popierali.
Na základe výpovede žalobcu v 1. rade na polícii však súd mal za preukázané, že zmluvu pripravoval
spoločne so žalovaným a teda nie je pravdou, že sa s ňou oboznámil až pri podpise na notárskom úrade.

5. K otázke vyplatenia kúpnej ceny, súd poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp.
zn. 12Co/22/2020 cit.: „Najmä pri pôžičke vecí a peňazí odovzdávaných v hotovosti je písomné
potvrdenie dlžníka najčastejším a najjednoduchším dôkazom, ktorý si starostlivé zmluvné strany môžu
zadovážiť“ (rovnaký názor zaujal Najvyšší súd ČR v rozhodnutí pod, sp. zn. 33Cdo 2547/2011,

podobne nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. I. ÚS 2061/08). Analogicky súd poukázal aj na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 33 Cdo/2547/2011 „Jestliže smlouva o půjčce obsahuje
prohlášení dlužníka, že převzetí půjčky od věřitele potvrzuje svým podpisem na smlouvě (o pravosti
podpisů smluvních stran na smlouvě přitom není namístě pochybovat, neboť byly úředně ověřeny),
odporuje pravidlům logického myšlení uvěřit bez dalšího obraně dlužníka, že předmět půjčky od

věřitele nepřevzal, resp. dovozovat, že smlouva o půjčce opatřená ověřenými podpisy účastníků není
dostačujícím důkazem pro prokázání opaku. Účastníkům občanskoprávních smluvních vztahů by mělo
být naopak umožněno spolehnout se na to, že zcela zřejmý obsah jejich smluvních ujednání nemůže být
vyvrácen na základě jeho pouhého popření ze strany účastníka, který nechce nést následky porušení
povinnosti ze smluvního vztahu (resp. nechce být nositelem povinností založených smluvním vztahem).“

6. K otázke prehlásenia žalobcov o prevzatí kúpnej ceny súd ďalej uviedol: „Podstatnou otázkou je
hodnotenie súkromnej listiny. Súkromnými listinami sú listiny, ktoré nie sú listinami verejnými. Môže to
byť napríklad písomný právny úkon, prehlásenie o právne významnej skutočnosti, dopis a podobne. Pre
posúdenie súkromnej listiny ako dôkazného prostriedku je významná jej pravosť a pravdivosť. Listina je

praváakpochádzaodvystaviteľaajenímtiežpodpísaná.Akjelistinapravá,niejetedasfalšovanáalebo
pozmenená dokazuje, že vystaviteľ prejavil vôľu o obsahu v listine zachytených skutočností, prípadne
urobil prehlásenie v listine obsiahnuté. To či obsah takéhoto prehlásenia zodpovedá skutočnosti, teda či
listina je pravdivá posúdi súd na základe výsledkov dokazovania, a to spravidla nepriamo. Nedokazuje
sa totiž pravdivosť listiny, ale právne významné skutočnosti, o ktorých existencii svedčí i listina. Ak tvrdí

vystaviteľ, že jeho prehlásenie nie je pravdivé, alebo že je inak vadné, je na ňom, aby toto tvrdenie,
z ktorého vyvodzuje pre seba priaznivé následky, tiež dokázal. Takýto postup vyplýva predovšetkým
z pravidiel o dôkaznom bremene, a tiež zo všeobecnej skúsenosti, že čo je písané, je dané a že
by odporovalo bežnej skúsenosti, pokiaľ by niekto vyhotovil, prípadne podpísal písomnosť s právne
záväzným obsahom, ktorý naviac môže mať pre neho nepriaznivé následky, keby obsah takejto listiny

nebol pravdivý. Zároveň by odporovalo bežným a osvedčeným zvyklostiam, keby strana, ktorá disponuje
napríklad listinou potvrdzujúcou, že svoj dlh splnila, musela dokazovať túto skutočnosť i inak. Vzhľadom
k tomu, že k plneniu dochádza spravidla bez svedkov, predstavovalo by uloženie dôkazného bremena
strane, ktorá sa listiny dovoláva vo väčšine prípadov nesplniteľnú úlohu (probacio diabolica). Obyčajné
popretie alebo formálne spochybnenie obsahu súkromnej listiny neoslabuje jej dôkaznú silu. K tomu je

potrebné, aby popierateľ vysvetlil, prečo on a vystaviteľ urobili prehlásenie, ktorého obsah neodpovedá
skutočnosti, tak aby jeho tvrdenie bolo aspoň s určitou mierou pravdepodobnosti preukázané. Zároveň
je zrejmé, že inak je treba pristupovať k listine obsahujúcej prejav vôle alebo prehlásenie, ktoré svedčí
v neprospech vystaviteľa a inak k listine svedčiacej v jeho prospech. Je treba vyjsť z toho, že v bežnomživote nikto písomne nepotvrdí nepravdivé skutočnosti svedčiace v jeho neprospech (nepotvrdí prijatie
peňazí z titulu pôžičky, napriek tomu, že si v skutočnosti žiadne peniaze nepožičal). Ak je teda pravdivosť
listiny preukázaná, je preukázaná i skutočnosť, že vystaviteľ urobil prehlásenie v listine uvedené. Pokiaľ

účastník, ktorý nepopiera pravosť ním vystavenej alebo podpísanej listiny, popiera však jej obsah,
tvrdí vlastne, že urobil nepravdivé prehlásenie. V takomto prípade nemožno uložiť protistrane, aby
preukazovala,žepopierateľoveprehláseniebolopravdivé,popierateľmusítvrdiťapreukázať,žeaprečo
je jeho prehlásenie nepravdivé.

7. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcov o podpise kúpnej zmluvy poukázal súd prvej inštancie na ich
rozpornosť. Žalobcovia jednak uvádzali, že ju podpísali z dôvodu ochrany majetku pred exekúciou
vedenou proti ich synovi a jednak tvrdili, že išlo o zabezpečenie nákladov žalovaného na obstarávanie
exekúcie ich syna. Zo zmluvy však nevyplýva žiadna dočasnosť prevodu a žiadna jeho zabezpečovacia
funkcia. Ak by tomu tak malo byť (teda, že žalobcovia de facto ostávajú vlastníkmi a de iure nimi
prestávajú byť iba dočasne) a to s vedomím žalobcu, nevidí súd logiku v správaní zmluvných strán a to

v predčasnom vyplatení (už sumy nie vysokej, keďže malo ísť iba o 2 splátky) úveru za účelom výmazu
záložného práva a v urýchlenej kolaudácii prístavby, pretože tieto kroky by boli nadbytočné. Tvrdenie
žalobcov, že ak by obdŕžali kúpnu cenu, pomohli by synovi a ešte by im peniaze aj ostali je podľa súdu
prvej inštancie síce logické, ale nevyvracia tvrdenie žalovaného a jeho manželky I., že peniaze sa mohli
„stratiť“ u D. O., ktorého výška dlhov nie je známa, a u ktorého má súd pochybnosti o možnosti „vyžiť“

v E. s rodinou 20 rokov z tvrdeného príjmu cca 30.000,- Kč mesačne.

8. K žalobcom tvrdenému právnemu posúdeniu súd prvej inštancie uviedol, že podľa § 39 Občianskeho
zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Žalobcovia tvrdili, že zmluva nezodpovedá ich vôli a preto

je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 30Cdo/2677/2011
„K absolutní neplatnosti dvoustranného právního úkonu (smlouvy) podle § 39 ObčZ z důvodu, že se
příčí dobrým mravům, dojde jen tehdy, je-li takové jednání přičitatelné oběma účastníkům smlouvy.“ V
prejednávanej veci postup v rozpore s dobrými mravmi žalovanému preukázaný nebol.

9. Podľa Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 30Cdo/2178/2016 „Výklad projevu vůle ve smlouvě
se musí řídit logikou věci, neboť bylo by absurdní naopak vycházet při posuzování platnosti projevené
vůle účastníků smlouvy z toho, že smluvní strany se při uzavření smlouvy logicky nechovaly. Tedy
pochopení smyslu a účelu chování účastníků jimi uzavřeného právního úkonu je nezbytné primárně
vztahovat časově k okamžiku jeho vzniku (existenci), při již vyslovené presumpci, že účastníci se při

uzavírání smlouvy chovají logicky, což v podmínkách písemného právního úkonu presumuje, že to,
co bylo účastníky vloženo do smlouvy, také odpovídá jejich projevené vůli takovou smlouvou založit
předmětný závazkový právní vztah.“ Vo vzťahu k námietke, že zmluva nevyjadruje vôľu žalobcov
poukázal súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 21Cdo/3628/2011 „Při
posuzování obsahu projevu vůle není podstatná tzv. mentální rezervace jednajícího účastníka, tedy, zda

účastník při projevování vůle sledoval jiný cíl, než který ve skutečnosti projevil, významný není ani motiv
či pohnutka, tj. vzdálenější předpoklady a představy, z nichž jednající vychází. Podstatné totiž je toliko
to, co lze objektivními hledisky hodnotit, tedy to, jakou vůli účastník (účastníci) ve skutečnosti projevil.
Chybějící projev vůle nemůže být nahrazen pohnutkou jednajícího účastníka ani v případě, kdyby to
podle úsudku vnějšího pozorovatele odpovídalo pravidlům slušnosti a občanského soužití, neboť na

základě pravidel ekvity lze za určitých podmínek odmítnout ochranu výkonu práva, nelze však právo
nově konstituovat.“

10. Tiež poukázal na to, že ust. § 39a Občianskeho zákonníka ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy súčasťou
Občianskeho zákonníka nebolo (až od 01.06.2014) a neprimeranosť kúpnej ceny k predmetu kúpy bola

v konaní vyvrátená samotným tvrdením žalobcov.

11. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za
platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti

sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym
predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je
takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.12. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v
omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol

právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný,
ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným. Predovšetkým
tvrdeného omylu sa žalobcovia nemôžu domáhať, keďže ho tiež spôsobili sami tým (vychádzajúc z
ich tvrdení), že vedome podpísali zmluvu nezodpovedajúcu skutočnosti. Naviac, aj keby išlo o omyl
vyvolaný žalovaným, nešlo by o omyl ospravedlniteľný. Podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

sp. zn. 3Cdo192/2008 „Z ustanovenia § 49a OZ vyplýva, že právny úkon je neplatný, ak ho konajúca
osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a
osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je
takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
Citované ustanovenie obsahuje úpravu právnych následkov pre prípad, že právny úkon bol urobený v
omyle ako nevedomosti o skutočnom stave veci. Právne významný je omyl vtedy, ak je tento omyl skrytý

(t.j. účastník konajúci v omyle o ňom nevie) a druhý účastník tento omyl spôsobil priamo úmyselne. O
omyl však pôjde aj vtedy, keď druhý účastník omyl vyvolal inak, napr. neúmyselne alebo o ňom musel
vedieť. V takomto prípade omyl musí vychádzať zo skutočnosti, ktorá je pre uskutočnenie právneho
úkonu rozhodujúca (musí ísť o omyl podstatný). Ustanovenie § 49a OZ však nemožno vykladať tak,
že na jeho základe je osoba, ktorá sa omylu dovoláva, zbavená povinnosti si sama, podľa okolností

konkrétneho prípadu, zabezpečiť objektívne informácie o okolnostiach, ktoré považuje táto osoba za
rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu a bez príčiny sa vo svojom úsudku nechala
mylne ovplyvniť prípadnými náznakmi riešenia zamýšľaného právneho úkonu. V prejednávanej veci tak
vo vzťahu ku kúpnej cene podľa názoru súdu prvej inštancie nemohli byť žalobcovia v omyle, keďže táto
je v kúpnej zmluve výslovne uvedená a žalobcovia jej prevzatie výslovne potvrdili.

13. V prejednávanej veci súd po vykonaní všetkých navrhovaných a k dispozícii majúcich dôkazných
prostriedkov nenadobudol mieru presvedčenia takú, že by jednoznačne uzavrel „skutkový stav tak“, že
kúpna zmluva bola alebo nebola uzavretá vážne a to napriek vyššie uvedenému rozboru omylu, vážnosti
vôle strany, prípravy čestných vyhlásení a pod.; žalobcovia boli alebo neboli v rozhodujúcej miere a bez

primeranej ostražitosti ovplyvnení dôverou v žalovaného a svoju dcéru; kúpna cena bola alebo nebola
vyplatená, napriek deklarácii v zmluve; žalovaný sa zaviazal alebo nezaviazal obstarať exekúciu D. O.;
boli alebo neboli peniaze žalobcami zabezpečované poskytnuté žalovanému v súvislosti s exekúciou
ich syna D.; žalovaný majetkovými prevodmi chránil záujmy D. O. alebo sledoval iba záujmy vlastné.

14. Konštatoval, že pri vzniknutom stave non liquet teda súdu neostalo iné ako žalobu zamietnuť.

15. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C.s.p.“) v spojení s ust. § 257 a ust. § 262 ods. 1 C.s.p.

16. Postupujúc podľa ustanovenia § 335 ods.1 C.s.p., súd prvej inštancie zrušil v prospech žalobcov
vydané neodkladné opatrenia č.k. 9C/51/2018 - 163 zo dňa 05.11.2019, č.k. 9C/51/2018 - 227 zo dňa
09.03.2020, 9C/51/2018 - 269 zo dňa 11.06.2020. Č.k. 9C/51/2018 - 129 bolo uvedené omylom, keďže
týmto uznesením súd návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel.

17. Proti rozsudku podali žalobcovia prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie včas. Odvolanie
právne odôvodnili ust. § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces; ust. § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci;ust.§365ods.1písm.e)C.s.p.,súdprvejinštancienevykonalnavrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; ust. § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p., súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; ust. § 365 ods.
1 písm. g) C.s.p., zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; ust. § 365 ods. 1 písm. h)
C.s.p., rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

18. Žiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 19.10.2020, sp. zn. 9C/51/2018 v
zmysle ustanovenia § 388 C.s.p. zmenil tak, že určuje, že vlastníkmi pozemku parcely registra „C“ KN
č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 105 m2, pozemku parcely registra „C“KN XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 267 m2, pozemku parcely registra
„C“ KN č. XXXX, druh pozemku záhrady o výmere 281 m2 a stavby so súpisným číslom XXXX (rodinný
dom) postavenej na pozemku - parcele registra „C“ KN číslo XXXX/X, všetko zapísané na LV č. XXXX,

pre k.ú. E., okres E., obec E., vedené okresným úradom E., odbor katastrálny sú v podiele 7/8 k celku v
bezpodielovom spoluvlastníctve manželov žalobcovia a v podiele 1/8 k celku je výlučnou vlastníčkou I.
O., spoločne trvale bytom A. XXXX/XX, XXX XX E., alternatívne podľa § 389 ods. 1 C.s.p., napadnutý
rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Neodkladné
opatrenia vydané v tomto konaní ponechá v platnosti. V prípade, že odvolací súd vráti vec súdu prvej

inštancie na nové rozhodnutie, žalobcovia žiadajú, aby odvolací súd zároveň vyslovil nasledovný právny
názor: Kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobcami a žalovaným je absolútne neplatná. Platí simulovaný
právny úkon, ktorým je zmluva o zabezpečení prípadnej pohľadávky žalovaného, ktorá mala vzniknúť
na základe existencie tzv. zmiešanej zmluvy (zmluvy s prvkami príkaznej zmluvy) medzi žalobcami a
žalovaným, v zmysle ktorej mal žalovaný konať v prospech p. D. O. v jeho exekúcii.

19. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. odôvodnili tým, že súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam žalobcovia videli v závere súdu, že kúpna
zmluva bola alebo nebola uzavretá vážne a to napriek vyššie uvedenému rozboru omylu, vážnosti
vôle strany, prípravy čestných vyhlásení a pod. V žiadnom z podaní sa nevyjadrili, že by zmluva zo
dňa 15.6.2011 bola pripravená v krátkom časovom období. Z vyjadrení žalobcov je zrejmé, že tí sa

na podpísanie zmluvy pripravovali. Zároveň však z ich konania spočívajúceho v úkonoch vedúcich
k vydaniu kolaudačného rozhodnutia ohľadom garáže a predčasnému zaplateniu posledných dvoch
splátok za nehnuteľnosti pred prevodom nehnuteľností na žalovaného nevyplýva, že by zámer a
úmysel žalobcov bol uzavrieť kúpnu zmluvu. Je pravdou, že v zmluve výslovne nie je uvedené, že
by išlo o zabezpečovací inštitút. Ten možno vyvodiť iba z úmyslu strán, ktorý bol preukazovaný iným

spôsobom než znením kúpnej zmluvy. Úmysel strán a skutočná vôľa žalobcov vyplýva z ich konania
pred uzatvorením tejto zmluvy, ako aj po jej uzatvorení. Pričom jej uzatvorenie vyplýva z úmyslu
zabezpečiť pohľadávku žalovaného voči žalobcom pri obstaraní exekúcie ich syna D.. Ako bolo vyššie
uvedené,predloženímdokladovozaplatenínákladovsúvisiacichsužívanímpredmetnýchnehnuteľností
žalobcamipopodpisekúpnejzmluvymalsúdvyhodnotiť,žeužívanienehnuteľnostíavykonávanieopráv

vysoko nad rámec drobných opráv nie je užívaním nehnuteľností dočasného charakteru. Vybudovanie
murovaného plota na hranici so susedom za sumu vyššiu než 1000,- eur, oprava plynového kotla za
sumu 100,- eur a tiež pravidelné platby dane z nehnuteľností súd jednak nijakým spôsobom nehodnotil,
aj keď podľa názoru žalobcov hodnotiť mal. Tieto úkony a s nimi spojené náklady nie sú dočasným
riešením, ktoré si nájomcovia môžu ponechať v prípade ukončenia nájomného vzťahu. V tomto prípade

so zreteľom na ich charakter ide o úkony, o ktorých žalovaný ako údajný vlastník nehnuteľností jednak
nemal vedomosť, a jednak ich mal v súlade s Nariadením vlády č. 87/1995 Zb. hradiť ako vlastník sám zo
svojich nákladov. Súd v tomto prípade nemal hodnotiť, že vznikol nájomný vzťah, ktorý uznal existujúci
vlastnícky vzťah.

20. Skutočnosť, že žalovaný vypovedal nájom žalobcom, ešte neznamená, že nájomný vzťah medzi
stranami skutočne existoval. Ako bolo uvedené vyššie, žalovaný si zabezpečil dôkazy pre to, aby ich
použil v prípade potreby, pričom takáto potreba nastala, keď sa vzťahy medzi žalobcami a žalovaným
zhoršili. Žalobcovia uvádzali, že to po tom, čo žalobca (správne má byť žalovaný, pozn. odvolacieho
súdu)odmietolpodaťvyúčtovanievoveciexekúciesynažalobcov,následkomčohobolokonanieúkonov

(výpovede, podanie žaloby... atď.) Žalovaný si zaobstaral ďalší dôkaz vo svoj prospech na podporu
tvrdení, že on je vlastníkom nehnuteľností, ktorým mal byť jednorazový vklad na účet žalovaného vo
výške 1200,- eur, na ktorom bolo uvedené, že ide o nájomné za 1 kalendárny rok. Žalobcovia túto
skutočnosť popreli okrem iného aj čestným vyhlásením žalobkyne v 2. rade a tiež tvrdením, že výpoveď
ich dcéry I. B. je nevierohodná. Ani túto skutočnosť súd nevyhodnotil, ba čo viac týmto sa pri hodnotení

toho,čibolaalebonebolauzatvorenákúpnazmluvaaninezaoberal.Vprípade,žebyvyhodnotilvýpoveď
I. B. ako nevierohodnú, bolo by to možné považovať za dôkaz opaku - v neprospech žalovaného a
teda dôkaz na podporu tvrdenia, že nevznikol ani nájomný vzťah, ktorý mal potvrdiť vlastnícky vzťah
žalovaného k nehnuteľnostiam. Nepriame svedectvo o uzatvorení kúpnej zmluvy podal p. D. U., ktorý
pred rokmi tento krok žalobcov odsúdil. Ani túto skutočnosť nevzal súd do úvahy.

21. Prechovávanie dôvery v žalovaného a v dcéru I., žalobcovia preukázali výpoveďami osôb, z ktorých
vyplýva, že nie je možné pochybovať o tom, že žalobcovia absolútne dôverovali svojej dcére a s tým
súvisiac aj jej druhovi, žalovanému. Tým, že sa ocitli v úzkych, pričom chceli za každú cenu pomôcťsynovi a s presvedčením, že žalovaný „v tom vie chodiť“ sa nechali ľahko presvedčiť do úkonov, ktoré
by v ostražitosti neurobili.

22. Dôkaz vykonaním výsluchu p. D. I. bol podstatný z toho hľadiska, že tento svedok mal potvrdiť,
že žalovaný mu osobne vysvetlil stratégiu konania v exekučnom konaní D. O. v jeho prospech. Tento
dôkaz nemohol byť vykonaný vzhľadom na pokročilý vek p. I. a hlavne na epidemiologickú situácia
v krajine, kde v oblasti jeho bydliska bola v tom čase táto situácia najhoršia a hrozila obava jednak
z nákazy jeho osoby a jednak z možnosti nakazenia iných osôb zúčastnených na pojednávaní dňa

19.10.2020. Uvedené uviedla právna zástupkyňa žalobcov, avšak súd tieto argumenty vyhodnotil ako
nerelevantné. Súd nevzal do úvahy, ani sa nijakým spôsobom nezaoberal čestným vyhlásením p. D. I.,
ktoré jasne potvrdzuje uvedené skutočnosti. Vzhľadom na uvedené majú žalobcovia za to, že súd konal
v rozpore s ustanovením § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., keď odoprel žalobcom právo na spravodlivý proces
nevykonaním uvedeného dôkazu v budúcnosti. Taktiež žalobcovia majú za to, že čestné vyhlásenie
bol natoľko podstatný dôkaz, že jeho nevykonaním je naplnený odvolací dôvod v zmysle § 365

ods. 1 písm. e) C.s.p., a teda súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností. Žalobcovia v tomto prípade nesúhlasia s postupom súdu, ktorý súd stavia zásadu rýchlosti
a hospodárnosti nad zásadu zistenia rozhodujúcich skutočností bez dôvodných pochybností, vecne
správneho rozhodnutia vo veci a práva na spravodlivý proces.

23. Pre predmetné konanie je relevantné, či kúpna cena bola alebo vyplatená a to z toho dôvodu, že v
prípade jej nevyplatenia a tiež nepožadovania jej vyplatenia sa možno jednoznačne prikloniť k záveru, že
úmyslomstránzmluvynebolokúpnucenuvyplatiť.Zuvedenéhobytedajednoznačnevyplývalo,žeakby
vyplateniekúpnejcenynemalobyťpredmetomtzv.kúpnejzmluvy,malbybyťpredpokladanýajtenzáver,
že by nešlo o kúpnu zmluvu, ale práve o iný právny inštitút, a to s ohľadom na pôvodný zámer strán.

Tieto skutočnosti súd ani nehodnotil a žalobcovia sú toho názoru, že v súvislosti s inými skutočnosťami
vyhodnotiťmal.Vodvolacomkonanížalobcoviapredložilinovýdôkaz, Úradnýzáznamzodňa3.11.2020
vyhotovený Krajským riaditeľstvom PZ v E., odbor kriminálnej polície, 2. operatívne oddelenie B.: U..
(č.l. 515 spisu). Podľa tejto novej analýzy jednotlivých účtov bol vyslovený záver, že „Reálna hotovostná
disponibilita je však po vykonaní podrobnej analýzy výpisov z účtov nepreskúmateľná.“ Ako analýza

ďalej stanovuje „Celkový kredit (hotovostný kreditný prevod) všetkých spoločností bol 6 745 612,17 eur
a debet (bezhotovostný debetný prevod) 6 854 303,15 eur. Porovnaním transakcií medzi všetkými B.
účtami navzájom bolo zistené, že k prevodom dochádzalo len medzi 4 účtami (príloha č. 1), pričom
najväčší zostatok bol kumulovaný na účet spoločnosti H.. s.r.o. Z vyššie uvedených informácií vyplýva,
že hotovostná disponibilita B. k 15.6.2011 je vzhľadom na nemožnosť určiť pôvod hotovostných vkladov

avýberovnepreskúmateľnáatedaďalšieanalýzyniejepotrebnévykonávať.“Vtomtoprípadeideonový
dôkaz, ktorý žalobcovia nemali k dispozícii v čase konania o predmetnej veci na prvoinštančnom súde.
Táto nová analýza popiera tvrdenia žalovaného a odôvodňuje, že záver súdu o disponibilite žalovaného
je nesprávny. Dokonca je potrebné poukázať na to, čo právna zástupkyňa žalobcov predniesla na
pojednávaní, že skutočnosť, že žalovaný disponoval bezhotovostnými prostriedkami, neznamená, že

mal uvedenú sumu 250 000,- eur v hotovosti. Žalovaný nepredložil žiadny doklad o tom, že túto sumu
mohol mať k dispozícii. Naopak na základe dostupných informácií túto skutočnosť preukázali žalobcovia
nepriamo.

24. Žalobcovia majú za to, že práve tvrdenou disponibilitou žalovaného sa súd mal zaoberať za účelom

preukázania existencie možnosti vyplatiť kúpnu cenu v zmysle údajnej kúpnej zmluvy. V opačnom
prípade, t. j. preukázaním nedisponibility a teda nevyplatenia kúpnej ceny možno vyvodiť záver, že medzi
stranami nešlo o uzatvorenie kúpnej zmluvy.

25. Žalobcovia v ďalšom namietali nevierohodnosť svedkyne I. B.. Poukázali pri tom na závery

znaleckého posudku, ktoré súd nesprávne vyhodnotil (vzal do úvahy nie relevantné závery). Pri dôkaze
výpoveďou svedka musí súd vyhodnotiť vierohodnosť výpovede s prihliadnutím na to, aký vzťah má
svedok k strane konania a k prejednávanej veci. Zároveň namietali aj dôveryhodnosť svedka M.. A. D.,
k svojim tvrdeniam predložili znalecký posudok č.XX/XXXX vyhotovený v trestnej veci č. spisu B.:A.-
XXXX/X-.XXXX.

26. Skutočnosť, že žalovaný konal, respektíve že začal vykonávať úkony v prospech syna žalobcov,
preukazuje to, že vložil na účet exekúcie sumu 4 000,- eur, čo sám potvrdil v zápisnici z výsluchu,
ktorá bola ako dôkaz predložená v tomto konaní. Taktiež skutočnosť, že žalovaný mal reálne konať vprospech exekúcie u G.. T., vyplýva výpoveď samotného súdneho exekútora, ktorý v zápisnici zo 14. a
15. novembra 2019 potvrdil, že žalovaný bol „obecný zmocnenec“. Ani túto skutočnosť súd nevyhodnotil
zadokázanú,ajkeďbypreukázanímtejtoskutočnostimoholvyvodiťzáverotom,čižalovanýkonalalebo

nekonal v predmetnej exekúcii. V tejto časti opäť poukázali na čestné vyhlásenie p. D. I., ktorý v ňom
jasne popísal zamýšľaný spôsob konania žalovaného v exekúcii. Ide o priame svedectvo, ktoré je má
hľadiska dôkaznej sily neporovnateľne vyššiu hodnotu než svedectvá nepriame a ani napriek tomu na
tento dôkaz súd neprihliadal. Zistením uvedeného dôkazu by bol preukázaný záver o konaní žalovaného
a jeho požadovaní finančných prostriedkov na toto jeho konanie v exekúcii D. O.. Ako ďalší dôkaz mal

súd zohľadniť sms komunikáciu medzi I. a jej bratom D. O., v ktorej a I. jasne vyjadruje, že exekúciu so
žalovaným financovali. Uvedením len konkrétnych správ mali žalobcovia v úmysle predložiť súdu dôkaz,
ktorý však nebude súd zaťažovať z časového hľadiska.

27. Žalobcovia majú za to, že aj keď súd uviedol, že niektorí svedkovia sú nedôveryhodní, možno
túto nedôveryhodnosť posudzovať najmä vzhľadom na ich vek a veľký časový odstup od kedy došlo

ku preukazovaným udalostiam a najmä skutočnosť, že určité záležitosti tak, ako sa stali, si presne
nepamätali. Z uvedeného vyplýva, že títo svedkovia svoje výpovede neboli naučení, ale vypovedali
reálne tak, ako si to pamätali. Na druhej strane nemôže byť výpoveď týchto svedkov považovaná za
nedôveryhodnú celkovo, nakoľko určité jej časti logicky zapadajú do výpovedí iných osôb. Konkrétne ide
o skutočnosť, že I. B. (vtedy O.) bola osobne žiadať peniaze za účelom konania žalovaného v exekúcii,

t. j. o exekúcii a o konaní žalovaného mala vedomosť, aj keď to v súčasnosti popiera.

28. K záveru súdu, že žalovaný majetkovými prevodmi chránil záujmy D. O. alebo sledoval iba záujmy
vlastné, žalobcovia uviedli, že práve v rámci dokazovania tejto skutočnosti súd zamietol návrh na
doplnenie dokazovania dodatočným výsluchom p. D. O.. Obdobne súd nevzal do úvahy návrh na

vykonanie dôkazov výsluchom p. D. L. a p. G. U., a to z dôvodu epidemiologickej situácie, pritom p.
U. nemohol vycestovať aj z dôvodu svojej pracovnej zaťaženosti. Ani v prípade, že by tieto osoby
predvolával na pojednávanie súd, by sa nemohli dostaviť. Avšak nebol dôvod použiť iné prostriedky
výsluchu (napríklad formu dožiadania súdom v ČR). Tieto osoby vedeli svedčiť ohľadom skutočnosti -
konania žalovaného vo svoj prospech a obohatenia sa v exekúcii D. O..

29. Cieľom civilného konania je zistiť skutkový stav bez dôvodných pochybností, ktorý má stáť nad
zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania a nie tak, ako to urobil súd v tomto prípade, že túto zásadu
postavil nad zásadu zistenia skutkového stavu. Takýmto spôsobom podľa názoru žalobcov došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, čím je naplnený odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods.

1 písm. b) a e) C.s.p.. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu, ktorý, ako uviedol,
považujezvykonanéhodokazovaniazadostatočnezistený(bod3)a„pretobykaždéďalšiedokazovanie
považoval za nadbytočné“. Zhrnutím vyššie uvedeného postoja súdu k vykonávaniu dôkazov, a teda
na jednej strane tým, že nie je preukázaný žalobný nárok, na druhej strane má súd dostatočne zistený
skutkový stav, majú žalobcovia za to, že súd prvej inštancie si vo svojom odôvodnení rozsudku navzájom

odporuje.

30. Súd pri konštatovaní právnych úvah vyslovil, že „čestné vyhlásenia súd považuje za relevantne
spochybnené a záver o smerovaní požičaných finančných prostriedkov žalovanému za nepreukázaný.
Zhrnutím vyššie uvedených skutkových okolností a ich hodnotením ako pravdivých možno jednoznačne

vysloviť záver o tom, že medzi D. O. a žalovaným, ako aj medzi žalobcami a žalovaným došlo k
uzatvoreniu príkaznej zmluvy resp. inej zmiešanej zmluvy. Rozhodnutie občianskeho kolégia sp.zn.
5Cdo 65/2003 zo dňa 29.9.2003 stanovuje: „Zmluvu, ktorej obsahom je, okrem záväzku obstarať
záujemcovi uzavretie zmluvy, aj záväzok robiť (na základe písomného plnomocenstva) právne úkony s
tretími osobami, prípadne obstarať určitú vec alebo vykonať určitú činnosť, treba považovať za zmluvu

zmiešanú, na ktorú sa primerane vzťahujú ustanovenia o sprostredkovateľskej zmluve a ustanovenia
o zmluve príkaznej.“ Doplnková právna veta znie: „Zmluva o obstaraní veci podľa § 733 Občianskeho
zákonníka je osobitným druhom príkaznej zmluvy, ktorej predmet spočíva v činností pre iného. Aj
keď Občiansky zákonník vymedzuje príkaznú zmluvu veľmi široko, nie sú príkaznými zmluvami také
zmluvy,ktorýmipovinnáosobasícepreberázáväzokkobstaraniuurčitejzáležitosti(napríkladkpreprave

zásielky, vyhľadaniu zmluvného partnera) alebo inej činností, ale ktoré sú ako zmluvné typy samostatne
upravené a majú odlišný právny režim (napríklad zmluva zasielateľská, zmluva sprostredkovateľská). Z
tohto dôvodu sa stáva vymedzenie toho, čo má byť obstarané alebo vykonané, určujúcim kritériom pre
rozlíšenie, či ide o príkaznú zmluvu alebo o inú zmluvu. Predmetom zmluvy o obstaraní veci je nielenobstaranie hmotnej veci, ale aj obstaranie akejkoľvek záležitostí. Predmetom záväzku obstarávateľa
je uskutočniť činnosť smerujúcu k obstaraniu veci alebo inú činnosť, stanovenú v zmluve, nie však
aj dosiahnuť určitý výsledok sledovaný touto činnosťou. Obstarávateľ teda neporuší svoj záväzok,

ak síce potrebnú činnosť vyvíja, ale zamýšľaný výsledok nedosiahne. Riziko výsledku tak nesie
objednávateľ. Sprostredkovateľská zmluva podľa § 774 Občianskeho zákonníka je zmluvou, ktorou sa
sprostredkovateľzaväzujeobstaraťzáujemcovizaodmenupríležitosťuzavrieťurčitúzmluvu.“Vzhľadom
na uvedené skutkové okolnosti prípadu, a to najmä na to, že žalovaný mal konať v prospech žalobcov,
na túto činnosť mu boli odovzdávané peniaze buď v hotovosti alebo prevodom na účet, v prípade ak boli

peniazepripísanénaúčetI.B.,táojehokonanívedelaatietopeniazemumalaposkytnúť,keďžekonaliv
zhodeaspoukazomnauvedenérozhodnutiejezrejmé,žekonaniežalovanéhonaplnilonáležitostipodľa
tzv. zmiešanej zmluvy, na ktorú sa primerane vzťahujú ustanovenia o sprostredkovateľskej zmluve a
ustanoveniaopríkaznejzmluve.Povinnosťžalovanéhokonaťvzmysletejtozmiešanejzmluvyvzniklana
základeplnomocenstvamedzižalovanýmaD.O.atzv.zmiešanejzmluvymedzižalobcamiažalovaným.
Aj napriek uvedenému súd má za to, že „predložené dôkazy nevyvrátili tvrdenia žalovaného, že plná

moc udelená mu D. O. na zastupovanie v exekučnom konaní mu slúžila predovšetkým na ochranu jeho
finančných záujmov“.

31. Nakoľko žalovaný nemal žiadnu pohľadávku voči D. O. v čase udelenia plnej moci, žalovaný nemal
absolútne žiadny dôvod chrániť nejaké svoje finančné záujmy v exekúcii D. O.. Žalobcovia majú za to,

že tým, že súd nesprávne a tiež neúplne zistil skutkový stav prejednávaného prípadu, konal v rozpore
s ustanovením § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p., v dôsledku ktorého bolo vydané nesprávne rozhodnutie vo
veci. V súvislosti s uvedeným, a teda za inú vadu konania žalobcovia považujú aj absenciu písomného
vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci.

32. Žalobca v 1. rade vo svojej výpovedi na polícii dňa 29.10.2018 uviedol, že „Spísali sme kúpnu
zmluvu, ktorú sme uzatvorili dňa 15.06.2011 v E., ktorou som ja s manželkou I. v podstate predali
nehnuteľnosť B..“ „Bol som si vedomý, že v zmluve je uvedené, že nám bola odovzdaná suma vo výške
250.000,- eur. Brali sme to ale tak, že to je záloha, že to je pre neho záloha, že keď bude zrušená
exekúcia, ktorú syn má a potom sa prevedie dom na dcéru I.. O tomto neexistuje písomný dokument.“ Z

uvedeného prejavu žalobcu nevyplýva, že by vypracoval jednotlivé ustanovenia kúpnej zmluvy spoločne
so žalovaným. Z výpovede žalobcu je jasné, že sa so žalovaným dohodli na nejakom dočasnom riešení
situácie a v žiadnom prípade nemal v úmysle uzatvoriť zmluvu o trvalom prevode nehnuteľností. Malo
nasledovať vyúčtovanie, ktoré však žalovaný odmietol predložiť. Taktiež súd dôvodí, že „písomný právny
úkon možno vykladať len podľa toho, čo je v ňom uvedené“. Žalobcovia na tomto mieste, teda po stránke

právneho posúdenia prejednávanej veci, vytýkajú súdu prvej inštancie, že súd dostatočne neskúmal
vôľu strán uzavrieť zmluvu o zabezpečovacom prevode práva.

33. Zhrnutím uvedeného predmetná kúpna zmluva nebola urobená vážne a ide tu o simulovaný
právny úkon podľa § 37 Občianskeho zákonníka, ktorý je absolútne neplatný. Z konania žalovaného

dôkladne popísané a preukazovaného na viacerých miestach v tomto odvolaní je zrejmé, že ten nebol
dobromyseľný. Nakoľko ustanovenia zmluvy nie sú v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenie,
teda zmluva o zabezpečovacom prevode práva je v zmysle § 51 a nasl. Občianskeho zákonníka
poukazom na vôľu strán zmluva podľa § 51 Občianskeho zákonníka dočasného charakteru. Naviac sám
súd skonštatoval, že nebolo preukázané, že by došlo k odovzdaniu kúpnej ceny žalobcom.

34. Obsah úkonu, zmluvy, bol stranami počas vzájomných stretnutí dohodnutý. Tieto vzájomné stretnutia
vopred pred podpisom zmluvy deklarovali jednak žalobcovia, jednak ich žalovaný nevyvrátil. V dôsledku
toho žalobcovia očakávali vykonanie vyúčtovania aj v tomto prípade a následne vrátenie Nehnuteľností
do ich vlastníctva, čo je predmetnom tohto súdneho konania. Ak teda žalobcovia vedome podpísali

zmluvu nezodpovedajúcu skutočnosti, v zmysle citovaných rozhodnutí, platí, že tu existuje vôľa strán
(žalobcov) po vykonanom vyúčtovaní (skončení veci, t. j. zastupovania v exekučnom konaní ich syna,
zaobstaraní exekúcie ich syna D. O.), im žalovaný vráti Nehnuteľnosti späť do ich vlastníctva. Ako súd
správne uviedol, je nutné zistiť, či omyl, bol vyvolaný žalovaným a či bol tento omyl ospravedlniteľný.
Na strane 17 rozsudku súd uviedol, že vo vzťahu ku kúpnej cene nemohli byť žalobcovia v omyle,

keďže táto je v kúpnej zmluve výslovne uvedená a žalobcovia jej prevzatie výslovne potvrdili. Žalobcovia
neboli v omyle ohľadom vyplatenia kúpnej ceny. Žalobcovia vyplatenie kúpnej ceny nikdy nepožadovali.
Žalobcovia sa dostali do omylu v existencii kúpnej zmluvy ako takej, nakoľko mali za to, že dohoda
strán sa vzťahuje nielen na kúpnu zmluvu, ale aj na dohodu o tom, že po skončení exekučného konania(zastupovania žalovaným v konaní) bude žalobcom vrátený majetok. Práve žalovaný tento omyl na
strane žalobcov spôsobil. A to tým, že sa s nimi dohodol, pričom tvrdí, že uvedená dohoda neexistovala.
Žalovaný tento omyl vyvolal úmyselne, nakoľko sa chcel na majetku žalobcov obohatiť. Žalobcovia

nemohli poznať skutočný úmysel žalovaného, dôverovali jemu a predovšetkým svojej dcére.

35. Žalobcovia opäť poukázali na vyjadrenie prvoinštančného súdu v citovanom rozsudku, že: „súd
nenadobudolmierupresvedčeniatakú,žebyjednoznačneuzavrelskutkovýstav.“Uzavretímskutkového
stavu malo byť zistené prejavenie vôle žalobcov uzavrieť dočasnú zmluvu a žalovaného uviesť

žalobcov do omylu. Na základe uvedených skutkových a právnych tvrdení je zrejmé, že rozhodnutie
prvoinštančného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím je naplnený odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.. Žalobcovia poukázali aj na to, že pojednávanie, ktoré sa
konalo 19.10.2020, trvalo 9,5 hodiny. Vzhľadom na túto dobu trvania, bez adekvátnej prestávky na
jedlo či oddych počas tohto konania, toto pojednávanie oslabovalo možnosť a silu repliky (vyjadrenia)
strán a vyjadrenia svedkov k jednotlivým dôkazom. Žalobcovia sú toho názoru, že aj v tomto v prípade

konaniemalotakévady,ktorýmibolaznačneoslabenázásadazisteniaskutkovéhostavubezdôvodných
pochybností, nad ktorú bola postavená zásada rýchlosti a hospodárnosti a bol tak naplnený odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p..

36. V lehote na podanie odvolania doplnil odvolanie žalobca v 1. rade. Uviedol mená a kontakty na

fyzické osoby, ktoré podľa vedomosti žalobu v 1. rade boli účastníkmi sporu alebo trestných konaní,
prípadne podľa jeho tvrdení boli tieto osoby podvedené žalovaným.

37. K odvolaniu žalobcov sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril žalovaný. Uviedol, že
vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že predaj rodinného domu a kúpna zmluva sa pripravovali

dlhší čas, teda nie je pravdivé tvrdenie žalobcov, že sa prvýkrát oboznámili s kúpnou zmluvou až u
notára dňa 15.6.2011. Žalobcovia tvrdia, že ich úmysel uzavrieť zabezpečovaciu zmluvu preukazuje tá
skutočnosť, že užívali naďalej nehnuteľnosti a vykonávali opravy nad rámec drobných opráv. Žalovaný
poukázal na to, že Zmluvou o nájme rodinného domu zo dňa 1.1.2015 uzavretou medzi žalovaným ako
prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom prenechal žalovaný žalobcovi ako nájomcovi do užívania

predmet nájmu citovaný v bode 1.2. zmluvy, t.j. rodinný dom s.č. XXXX, bez priľahlých pozemkov. Dňa
1.7.2016 bol uzavretý Doplnok č. 1 k zmluve o nájme rodinného domu zo dňa 1.1.2015, kde sa strany
sporu dohodli v čl. III na zmenu bodu 3.1. tak, že sa znižuje žalobcovi ako nájomcovi mesačné nájomné
zo sumy 400,- eur na sumu 100,- eur, ktorú bude vyplácať žalobca podľa bodu 3.2. a to práve z dôvodu,
že bude žalobca na svoje náklady vykonávať všetky udržiavacie práce, stavebné práce a pod. Nie

je preto pravdivé tvrdenie žalobcov o tom, že vykonávali opravy nad rámec drobných opráv v zmysle
Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., čo by malo svedčiť o ich vlastníckom práve, resp. o dočasnosti prevodu
vlastníctva.

38. K nevykonanému dôkazu výsluchom svedka D. I. uviedol, že súd prvej inštancie sa dotazoval u

právnych zástupcov strán sporu , či majú ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania, pričom právna
zástupkyňa žalobcov výsluch svedka D. I. nenavrhla. Nemožno pandemickú situáciu zneužívať na
nápravu procesnej pasivity právnej zástupkyne žalobcov. Rovnako tvrdenie žalobcov, že súd nevykonal
navrhnutý dôkaz, čestné prehlásenie p. D. I., poukázal žalovaný na stranu 40 zápisnice o pojednávaní
zo dňa 19.10.2020, a preto nie je naplnený dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p..

39. Ohľadom vyplatenia kúpnej ceny žalovaný poukázal na výpoveď žalovaného na pojednávaní,
výpoveď svedkov I. B. a M.. A. D. a ustanovenie v kúpnej zmluve zo dňa 15.6.2011, v ktorom zmluvné
strany vyhlásili, že kupujúci vyplatil predávajúcim kúpnu cenu 250.000,- eur v hotovosti, čo žalobcovia
potvrdili podpisom na kúpnej zmluve.

40. Poukázal na žalobcami predložený nový dôkaz o disponibilite žalovaného, ktorý podľa žalovaného
preukazuje to, že žalovaný mal hotovostnú disponibilitu až do 2 678 703,76 eur.

41. Dôkaz predložený žalobcami - znalecký posudok svedka M.. A. D., je procesne neprípustným

dôkazom z dôvodu, že tento dôkaz je zo dňa 8.10.2020, teda pred pojednávaním súdu prvej inštancie
a nezákonne získaným, z dôvodu, že podľa obsahu mal byť vypracovaný v inej trestnej veci vedenej
na Okresnom riaditeľstve PZ v U. sp.zn. B.:A.-XXXX/X-J.-XXXX. Na tento dôkaz odvolací súd nesmie
prihliadať.42. K záveru súdu, či žalovaný sa zaviazal alebo nezaviazal obstarať exekúciu opätovne poukázali na
zápisnicu o pojednávaní zo dňa 19.10.2020, výpoveď svedka D.. M.. X. J., žalovaného a svedkyne I. B..

Žalobcovia ani svedeckými výpoveďami a čestnými prehláseniami svedkov v konaní nepreukázali, že
požičané peniaze boli pripísané v prospech I. B. a účtu žalovaného. Týmito dôkazmi nebolo preukázané,
že by žalovaný obstaral exekúciu pre D. O. a že by finančné prostriedky smerovali žalovanému.

43. Poukaz žalobcov, že žalovaný podvodným konaním sa zmocnil majetku aj iných osôb, rovnako

doplnenie odvolania napísaného žalobcami považuje žalovaný za difamujúce a napĺňajúce skutkovú
podstatu trestného činu ohovárania podľa § 373 Trestného zákona.

44. Žalovaný uviedol, že ani on ani žalobcovia nemali úmysel uzavrieť žiadnu príkaznú zmluvu ani
zmiešanú zmluvu. Poukázal na záverečný prednes právneho zástupcu na pojednávaní na str. 50
zápisnice ohľadne príkaznej zmluvy. Zmluva o zabezpečovacom prevode práva je pomenovaný zmluvný

typ v § 553 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom pokiaľ by vôľa zmluvných strán smerovala k
zabezpečeniu pohľadávky žalovaného voči D. O. alebo voči žalobcom, strany sporu by určite uzavreli
tento pomenovaný zmluvný typ zmluvy. Nesprávna je právna argumentácia žalobcov, že kúpna zmluva
zo dňa 15.6.2011 je nepomenovaná zmluva o zabezpečovacom prevode podľa § 51 Občianskeho
zákonníka. Rovnako právne nesprávna je ich argumentácia o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo

dňa 15.6.2011, nakoľko kúpna zmluva bola podpísaná slobodne a vážne, nie v tiesni ani za nápadne
nevýhodných podmienok, čo vyplýva zo záverečných ustanovení tejto zmluvy, bola riadne zavkladovaná
do katastra nehnuteľnosti a žalobcovia viac ako 7 rokov nenamietali jej platnosť. Nejde ani o zastretý
právny úkon zmluvy o zabezpečovacom prevode, nakoľko v kúpnej zmluve nie je ani zmienka o jej
dočasnom charaktere, pričom pri dočasnom zabezpečovacom prevode sa do katastra nehnuteľností

zapíšekupujúcilenakotzv.dočasnývlastník,čosanestalo.Žalovanýžiadenomylužalobcovnespôsobil
ani nevyvolal, ani im netvrdil, že sa jedná o dočasný prevod vlastníckeho práva na žalovaného. Žalovaný
nemal úmysel od počiatku sa obohatiť na úkor žalobcov a neuviedol ich do omylu. Súd prvej inštancie sa
správne vyporiadal s aplikáciou § 39 Občianskeho zákonníka, ktorého hmotnoprávna premisa nebola
naplnená, kumulatívne podmienky tam uvedené neboli splnené, ani tieseň, ani neskúsenosť, ani hrubý

nepomer medzi kúpnou cenou a hodnotou rodinného domu a v tomto smere žalovaný v celom rozsahu
odkázal na záverečný prednes právneho zástupcu na pojednávaní dňa 19.10.2020 na str. 50 zápisnice.
S poukazom na uvedené nie je naplnený ani jeden z odvolacích dôvodov navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil a zaviazal žalobcovi nahradiť
žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

45. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia. Poukázali na žalovaným nespochybnený právny
úkon, plná moc zo dňa 2.6.2011, ktorá bola udelená žalovanému p. D. O. (synom žalobcov) v čase
približne dva týždne pred uzatvorením tzv. kúpnej zmluvy. Žalobcami bolo tvrdené, a zároveň ďalšími
svedkami potvrdené to, že na základe uvedenej plnej moci mal žalovaný konať v prospech syna

žalobcov.Uvedenáplnámocpriamosúvisísuzatvorenímpríkaznejresp.inejzmiešanejzmluvyudelenej
žalobcami žalovanému a s nasledovným procesom získavania financií a ich odovzdávania žalovanému.
Aj keď uzatvorenie príkaznej resp. zmiešanej zmluvy žalovaný poprel, nepoprel platnosť plnej moci zo
dňa 2.6.2011. Žalovaný len uviedol (bez dôkazov), že úkon bol vykonaný za účelom nahliadania do
exekučnéhospisuvexekúciivedenejprotiD.O.súdnymexekútoromG..B.T..Sexistenciouaplatnosťou

plnej moci sa súd nijakým spôsobom nevysporiadal. Existencia a platnosť tohto úkonu nebola nikdy
vyvrátená. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžr/1/2019 uviedli, že právna
veda sa zhoduje v tom, že o rozpore v záujmoch medzi agentom a principálom možno hovoriť, ak pri
konaní v mene zastúpeného agent nesleduje výlučne jeho záujmy. Z dikcie ustanovenia § 22 ods. 2
Občianskeho zákonníka vyplýva všeobecný zákaz konania za iného v prípade, ak je prítomný stret v

záujmoch medzi zástupcom a zastúpeným. K výpovedi plnej moci zo strany D. O. došlo až 2.1.2017,
t. j. po tom, čo na neho podal žalovaný návrh na vykonanie exekúcie. Z uvedeného je zrejmé, že p.
D. O. by nemal absolútne žiadny dôvod splnomocňovať žalovaného na konanie v jeho exekúcii, ak by
vedel, že žalovaný týmto sleduje výlučne svoje záujmy. Uvedené je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a postihuje sa absolútnou neplatnosťou úkonov zástupcu. S existenciou a platnosťou plnej

moci udelenej D. O. žalovanému za účelom úspešného zastavenia exekúcie priamo súvisí existencia a
platnosť príkaznej resp. zmiešanej zmluvy medzi žalobcami a žalovaným. Žalobcovia teda majú za to, že
vyhodnotenímplnejmocizodňa2.6.2011akoúkonuvprospechzáujmovD.O.,atedazaúčelompomoci
v exekučnom konaní zo strany zástupcu (žalovaného) možno uzavrieť záver o záväzku žalovaného sožalobcami (príkaznej resp. zmiešanej zmluvy), na čo si žalobcovia požičiavali a odovzdávali peniaze a
zábezpeku (nehnuteľnosti) v prospech žalovaného.

46. K príprave a podpisu kúpnej zmluvy žalobcovia okrem iného uviedli, že nebol predložený žiadny
dôkaz zo strany žalovaného o zaslaní návrhu zmluvy na pripomienkovanie druhej strane (žalobcom).
Skutočnosť, že sa na podpísanie pripravovali tým, že sa riadili pokynmi žalovaného a ich dcéry ešte
neznamená, že poznali obsah zmluvy, ktorú dňa 15.6.2011 podpísali. Žalovaný spochybňuje tvrdenie
žalobcov uzavrieť zabezpečovaciu zmluvu, pričom toto tvrdenie sa usiluje preukázať zmluvou o nájme

rodinného domu zo dňa 1.1.2015. Tu vzniká otázka, z akého dôvodu takmer 4 kalendárne roky užívali
žalobcovia nehnuteľnosti a prečo žalovaný predložil zmluvu o nájme na podpis až po takom čase.
Pričom si nechal zaplatiť nájomné len za 1 kalendárny rok a žiadnu sumu nepožadoval za obdobie
predchádzajúce a ani za nasledujúce po zaplatení. Z uvedeného je evidentné, že žalovaný presne vedel,
čo robí, a teda zabezpečil si dôkaz pre budúcnosť, na ktorý sa teraz odvoláva. V žiadnom ustanovení
nájomnej zmluvy ani dodatku nie je uvedené, že cena za nájom sa znižuje z dôvodu, že by aj stavebné

a údržbárske práce nad rámec drobných úprav mali byť zahrnuté v nájme. Okrem toho podľa nájomnej
zmluvy prenechal žalovaný žalobcom do nájmu výlučne rodinný dom bez priľahlých pozemkov. Stavba
murovanéhoplota,ktorúžalovanýnespochybnil,nepoprelanenamietalniejesúčasťourodinnéhodomu,
ale práve priľahlého pozemku, teda nie je pravdou uvedené obmedzenie užívania nehnuteľností ani
zahrnutie väčších stavebných úprav či nákupu vybavenia domu (kotla v sume 110,- eur) do nájomného.

47. Závery znaleckého posudku svedkyne I. B. boli žalobcami popísané. Znalecký posudok bol
vyhotovený v súlade s citovaným zákonom. Ak bola jeho správnosť spochybnená, mal byť urobený
kontraposudok, k čomu nedošlo. Ak súd mal za to, že sa nestotožní so závermi tohto posudku, ktoré
stanovili lži skóre svedkyne takmer 100 %, mal túto premisu riadne odôvodniť, prípadne mal poprieť

ako dôkaz tento znalecký posudok. Tento posudok bol riadne vyhotovený v trestnom konaní, pričom
ani v tomto konaní neboli jeho závery spochybnené. Predmetom znaleckého posudku bola okrem iného
špecifická vierohodnosť svedka I. B., teda vierohodnosť jej výpovede vo vzťahu k vyšetrovanej veci.
V súvislosti s tvrdeniami žalobcov o klamaní ich dcéry I. predložili žalobcovia ako prílohu k odvolaniu
Odvolanie p. H. I. vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov sp. zn. 17C/401/2015, kde odvolateľka

obdobne tvrdí, že I. B. klamala aj v tejto inej veci. Medzičasom bol žalobcom doručený Rozsudok v
predmetnej veci a teda Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 22.10.2020, sp.zn. 21Co/18/2019,
o ktorom sa zmieňovali v podanom odvolaní a ktorého obsahom je nasledujúce: V odôvodnení rozsudku
súd na str. 2 uviedol, že „vyhodnotil dôkazy, a to výpoveď konateľky žalovaného p. O. a svedka p. B.
ako zmätočnú a tendenčnú v snahe zachovať platnosť predmetnej zmluvy.“ Nižšie na danej strane súd

uvádza, že „Rozhodnutie žalovaného (p. B.) prenajímať nehnuteľnosti ako nebytové priestory vykazuje
známky obchádzania zákona (§ 719 Občianskeho zákonníka).“...„Preto súd v zmysle § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 4 zákona č. 116/1990 Zb. považoval zmluvu za absolútne
neplatnú pre jej neurčitosť a obchádzanie zákona.“ Obsahom uvedeného rozsudku je odvolanie sa súdu
na trestné konanie, ktoré sa v predmetnej veci viedlo na Okresnom riaditeľstve policajného zboru v L.

B.: A.-XXX/L.-XXXX pre trestný čin podvodu. Momentálne je konanie vo fáze rozhodovania o sťažnosti
proti postupu okresnej prokuratúry, ktorá konanie zastavila. Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa
22.10.2020, sp. zn. 21Co/18/2019 je nový dôkaz, ktorý žalobcovia nemali k dispozícii v čase vynesenia
Rozsudku Okresného súdu Prešov dňa 19.10.2020 a ani v čase podania odvolania proti citovanému
rozsudku. Je pravdou, že žalobcovia sú v kontakte s ďalšími osobami, ktoré tvrdia, že boli oklamaní a

podvedení žalovaným za asistencie ich dcéry I. a tiež A. D.. Týmto spôsobom sa žalobcovia snažia súdu
preukázať, že existuje viacero trestných či civilných konaní, v ktorých sa rôzne osoby domáhajú určenia
svojich práv a nárokov voči žalovanému, ktorý ich uviedol do omylu a v tomto omyle sa na nich obohatil.

48. Na právnej argumentácii uvedenej v odvolaní žalobcov tí bezo zmeny trvajú. A to na vykonaní

nasledovných právnych úkonov subsumovaných pod dispozície právnych noriem: príkaznej resp.
zmiešanej zmluvy medzi žalobcami a žalovaným podľa § 724, 733 a 774 Občianskeho zákonníka
v súlade s § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka - simulovanému právnemu úkonu kúpnej zmluvy a
disimulovanému právnemu úkonu zmluvy o zabezpečovacom prevode práva podľa § 51 Občianskeho
zákonníka v súlade s § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka - konaní žalobcov v podstatnom omyle, ktorý

vyvolala druhá strana podľa § 49a Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam na A. v E. patrí žalobcom. Žalobcovia žiadajú, aby odvolací súd rozhodol v zmysle
návrhu uvedeného v odvolaní zo dňa 8.12.2020.49. K vyjadreniu žalobcov sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že v celom rozsahu trvá na svojom vyjadrení
k odvolaniu žalobcov zo dňa 27.12.2020 a rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny,
vychádzajúci z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, správneho zhodnotenia všetkých vo veci

vykonaných dôkazov a správneho právneho posúdenia veci. K vyjadreniu žalobcov zo dňa 28.1.2021
uviedol, že žalobcovia v odvolacom konaní nezákonne a neprimerane rozširujú skutkové tvrdenia
oproti ich žalobe, ich pôvodným vyjadreniam v konaní pred súdom prvej inštancie ako aj vyjadreniam
a záverečnej reči na pojednávaní dňa 19.10.2020. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil ako vecne správny a zavial žalobcov na náhradu trov odvolacieho konania.

50. V odvolacom konaní žalobcovia podaním zo dňa 8.12.2021, doručenom Krajskému súdu v Prešove
dňa 9.12.2021 predložili nový dôkaz, videonahrávku zo dňa 8.12.2021. Tento dôkaz nebol v odvolacom
konaní vykonaný vzhľadom na záver odvolacieho súdu o zrušení rozsudku a vrátení veci na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

51. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

52. Podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú
vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

53. Podľa ust. § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v
omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol

právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný,
ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

54. Podľa ust. § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa
ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný,

pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa
nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú
vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym
predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je
takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

55. Podľa ust. § 41a ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak neplatný právny úkon má náležitosti
iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje
vôľu konajúcej osoby. Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to
zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu

sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

56. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 26.11.2018
domáhali určenia vlastníckeho práva, že sú vlastníkmi pozemku parcely registra „C“ KN č. XXXX/X, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, pozemku parcely registra „C“ KN XXXX/X,

druhpozemkuzastavanéplochyanádvoriaovýmere267m2,pozemkuparcelyregistra„C“KNč.XXXX,
druh pozemku záhrady o výmere 281 m2 a stavby so súpisným číslom XXXX (rodinný dom) postavenej
na pozemku - parcele registra „C“ KN číslo XXXX/X, všetko zapísané na LV č. XXXX, pre k.ú. E., okres
E., obec E. v podiele 7/8 k celku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov žalobcovia a v podiele 1/8
k celku je výlučnou vlastníčkou I. O., spoločne trvale bytom A. XXXX/XX, XXX XX E..

57. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd nenadobudol mieru presvedčenia takú,
že by jednoznačne uzavrel skutkový stav tak, že kúpna zmluva bola alebo nebola uzavretá vážne;
žalobcovia boli alebo neboli v rozhodujúcej miere a bez primeranej ostražitosti ovplyvnení dôverou
v žalovaného a svoju dcéru; kúpna cena bola alebo nebola vyplatená, napriek deklarácii v zmluve;

žalovaný sa zaviazal alebo nezaviazal obstarať exekúciu D. O.; boli alebo neboli peniaze žalobcami
zabezpečované poskytnuté žalovanému v súvislosti s exekúciou ich syna D.; žalovaný majetkovými
prevodmi chránil záujmy D. O. alebo sledoval iba záujmy vlastné.58. Podľa názoru odvolacieho súdu takéto odôvodnenie rozhodnutia súdu je nepreskúmateľné. Súd
prvej inštancie musí uzavrieť skutkový stav vo vzťahu k výroku rozhodnutia súdu.

59. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva ani právne posúdenie, na základe ktorého súd
prvej inštancie žalobu zamietol.

60. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcov na vykonanie ďalších dôkazov, z dôvodu, že prítomnosť
svedkov na pojednávaní žalobcovia nezabezpečili a súd považoval ďalšie odročovanie pojednávania

za nehospodárne, avšak na strane druhej nenadobudol takú mieru presvedčenia, že by jednoznačne
uzavrel skutkový stav.

61. Podľa ust. § 191 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

62. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymipredpismivtom,akomázhľadiskapravdivostitenktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatuzásada
voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a

prostriedkamiprocesnejobranyspochybnenýtým,žesapripúšťadôkazopakudokazovanejskutočnosti.
Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz
svojho opaku.

63. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno

spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie

zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k
uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu
aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný

skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,
ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné
bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

64. Vzhľadom na uvedené je záver súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby podľa názoru odvolacieho

súdu nepreskúmateľný a predčasný.

65. Súd prvej inštancie nedal jednoznačnú odpoveď na všetky otázky, ktoré sú významné v tomto konaní
pre prijatie právneho záveru, a to či kúpna zmluva bola uzatvorená platne a či došlo k zaplateniu kúpnej
ceny.

66. Je dôvodné sa opätovne zamýšľať, či hodnotenie dôveryhodnosti výpovede svedkyne I. B., je v
súlade so všetkými atribútmi spravodlivého procesu (vzhľadom na jej postavenie) v celom reťazci situácií
a plynúce závery znaleckého posudku v inom konaní vo vzťahu k jej osobnosti (str. 28 znaleckého
posudku, č.l. 391 spisu).

67. Vykonaným dokazovaním nebola tiež riadne preukázaná ani tá skutočnosť, či žalovaný sa zaviazal
obstarať exekúciu v prospech syna žalobcov alebo nie, ak bol splnomocnený na obstaranie exekúcie.

68. Absentuje aj zrozumiteľné vyhodnotenie významu plnomocenstva udeleného žalovanému synom

žalobcov dňa 2.6.2011 (č.l. 11 spisu), z obsahu ktorého vyplýva široká dispozícia úkonov pre využívanie
zákonných prostriedkov pred orgánmi štátnej správy, súdov a tiež k tvrdeniam žalovaného viažucim sa
k danému splnomocneniu, a jeho vnímaniu zodpovednosti plynúcej z daného splnomocnenia. Vážnosť
vôle žalovaného pri prijímaní tohto splnomocnenia synom žalobcov ostalo nevysvetlené.69. V rámci toho je potrebné tiež vyhodnotiť, či žalovaný plnú moc považuje za platný právny úkon a
aké dispozície z danej plnej moci pre neho vyplývali a zistiť, ako ich čerpal, resp. realizoval.

70. Nejaví sa nateraz vo svetle všetkých zistení a námietok strán ako vierohodné tvrdenie žalovaného,
že tento úkon (plná moc) bol vykonaný len za účelom nahliadania do exekučného spisu.

71. Realizácia prípadnej výpovede svedka D. I., navrhovaného žalobcami sa javí odvolaciemu súdu ako

podstatná a tiež dôležitá pre spravodlivé vyhodnotenie dôkazov. Preto je na mieste úvaha súdu aké je
potrebné vykonať procesné (úkony) opatrenia, aby k tejto výpovedi došlo.

72. Podľa názoru odvolacieho súdu vo svetle všetkých okolností, ktoré mohli mať vplyv na právny
úkon žalobcov je potrebné vyhodnotiť aj úkon neskorší, ktorým bolo uzatvorená nájomná zmluva zo
dňa 1.1.2015, či išlo opätovne o naplnenie vôle oboch strán uzavrieť tento právny úkon s vedomosťou

povinnosti a záväzkov vyplývajúcich z tejto nájomnej zmluvy alebo išlo opätovne iba o úkon nahrádzajúci
iný právny úkon.

73. Tiež nebolo súdom osvetlené (uzatvorené), kam smerovali finančné prostriedky zabezpečované
žalobcami a prečo nedošlo k vymoženiu pohľadávky oprávneného.

74. V právnom závere súdu je záver o zaplatení kúpnej ceny v alternatíve bola / nebola zaplatená kúpna
cena. Aj tu absentuje ustálenie skutkového stavu o stope zaplatenia kúpnej ceny v právnych záveroch
súdu. Je to záver, ktorý súvisí s otázkou unesenia dôkazného bremena, ku ktorej súd prvej inštancie
musí vysvetliť svoj procesný postup a úvahy, a nemôže svoj právny záver založiť na alternatívach

skutkového stavu, pretože v opačnom prípade takýmto postupom a rozhodnutím dochádza k porušeniu
práva žalobcov na spravodlivý proces.

75. Z týchto podstatných dôvodov odvolací súd nepovažoval úvahy súdu prvej inštancie a právne závery
vo vzťahu k dôkazom, vzneseným námietkam a tvrdením skutkového stavu, za úplné a zrozumiteľné.

76. „Samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá
priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy
na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore
závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že

skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú
záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú
situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.
Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv.
negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne

nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej
právnej skutočnosti.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2010, sp. zn. 6 Cdo 81/2010)

77. „Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania.
V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní

dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú
teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje.
Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej
skutočnosti. Napríklad v spore o určenie vlastníckeho práva od žalobcu nemožno požadovať,
aby preukazoval neexistenciu nadobúdacieho vlastníckeho titulu žalovaného. Keďže preukázanie

takéhoto titulu svedčiacemu žalovanému je na prospech žalovaného, je na ňom, aby ho tvrdil a
preukazoval.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. M Cdo/17/2010 zo dňa 28. marca 2012)

78. Je významné zo strany súdu prvej inštancie presvedčivo hodnotiť otázku presunu dôkazného
bremena zo strany žalobcov na žalovaného, keďže je žalobcami jasne deklarované v návrhu žaloby,

že túto kúpnu zmluvu nepovažujú za platnú a preukazovanie niečoho, čo neexistuje sa prenáša na
protistranu, žalovaného.79. Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, kde súd prvej inštancie ukotvil povinnosť unesenia
dôkazného bremena strán sporu. O tomto právny záver súdu prvej inštancie absolútne absentuje.

80. Z takto zisteného skutkového stavu a následne pri absencii právneho záveru súdu prvej inštancie v
zásadných otázkach, odvolací súd nemôže dať odpoveď na odvolacie námietky žalobcov vo vzťahu k
ich tvrdeniam obsiahnutým v žalobe a počas celého konania, že kúpna zmluva je absolútne neplatná,
že išlo o simulovaný právny úkon, že išlo o zabezpečenie prípadnej pohľadávky žalovaného, ktorý mal
konať v prospech syna žalobcov v jeho exekúcii.

81. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane sporu odníma možnosť v odvolacom
konaní brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k
nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

82. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ust. § 220 C.s.p.. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom

vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Podľa ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p., v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov

vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

83. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje

spôsobom,ktorýzáväzneurčujeustanovenie§220ods.2C.s.p.dochádzanielenktomu,žerozhodnutie
je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné
právonasúdnuochranuniejenaplnenéreálnymobsahom.Konaniearozhodovanievšeobecnýchsúdov
sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v
ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti

svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd
v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní
o veci.

84. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. rozhodol

tak, že zrušil rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko
nedostatočne odôvodnené rozhodnutie je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu,
ktorým bolo znemožnené žalobcom, aby uskutočnil im patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

85. Úlohou súdu prvej inštancie bude po vrátení veci sa vysporiadať so všetkými tvrdeniami a dôkazmi
predloženými účastníkmi v priebehu konania, vykonať potrebné dokazovanie a následne zo zisteného
skutkového stavu ustáliť vo svojom rozhodnutí taký právny záver, ktorý bude preskúmateľný najmä v
tých otázkach, ktoré boli zjavne sporné medzi stranami počas konania. Na základe takto prijatého záveru
vo veci rozhodne tak, aby rozhodnutím nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že svoje

rozhodnutie dostatočne neodôvodnil.

86. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( § 391 ods. 2 C.s.p.) v
novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 C.s.p.).

87. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).