Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Galanta
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Schweitzerová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 2T/136/2006
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2306010490
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Schweitzerová
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2021:2306010490.6
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Schweitzerovej a prísediacim
Márie Blažekovej a Adely Takácsovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.02.2021 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 166 Tr. poriadku sa obžalovanému B. N., I.. XX.XX.XXXX O. Š., Z. M., X.. Š. XXX/XX, T. Q.,
toho času vo výkone trestu v ÚVTOS Leopoldov, ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Galanta sp.
zn. 2T/136/2006 zo dňa 07.02.2007, právoplatný dňa 07.02.2007 uznaný vinným v bode 1/ pre zločin
obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zákona a v bode 2/ pre zločin lúpeže
podľa § 188 ods. 1/ Tr. zákona, za ktoré mu bol podľa § 183 ods. 2/ Tr. zákona s použitím § 36 písm. l, n),
§ 37 písm. h, m), § 38 ods. 2/, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4/, § 41 ods. 2/ Tr. zákona uložený trest odňatia
slobody v trvaní 5(päť) rokov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia, pričom výrok o treste a o zaradení pre jeho výkon bol zrušený uznesením Okresného
súdu Galanta sp. zn. 1Nt/19/2017 zo dňa 07.02.2018, právoplatný dňa 04.04.2018, vo výroku o vine v
citovaných rozhodnutiach ostáva nedotknutý,
u k l a d á:
Podľa § 183 ods. 2/ Tr. zákona s použitím § 36 písm. l, n), § 37 písm. h, m), § 38 ods. 2/, per analogiam
§ 39 ods. 2 písm. d), ods. 4/ Tr. zákona trest odňatia 53(päťdesiattri) mesiacov a 22(dvadsaťdva) dní.
Podľa § 49 ods. 2 písm. a) Tr. zákona pre výkon uloženého trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
o d ô v o d n e n i e :
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného a oboznámením
ostatného, na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že chce, aby mu bol uložený buď spoločný alebo súhrnný
trest, nakoľko teraz vykonáva trest odňatia slobody uložený na Okresným súdom Levice a v teraz
prejednávanej veci mu bola urobená premena a v Leviciach mu bol uložený trest, ku ktorému boli
pripočítané aj premenené tresty.
Rozsudkom Okresného súdu Galanta dňa 07.02.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 07.02.2007
pod sp. zn. 2T/136/2006-147 bola podľa § 334 ods. 4/ Tr. poriadku schválená Dohoda o vine a treste,
ktorú obvinený uzavrel dňa 13.12.2006 s prokurátorkou Okresnej prokuratúry v Galante. Obvinený bol
uznaný vinným v bode 1/ zo spáchania zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2
písm. d) Tr. zákona a v bode 2/ pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1/ Tr. zákona. Za uvedené zločinymu bol podľa § 183 ods. 2/ Tr. zákona s použitím § 36 písm. l, n), § 37 písm. h, m), § 38 ods. 2/, § 39
ods. 2 písm. d), ods. 4/, § 41 ods. 2/ Tr. zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní päť rokov so
zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia
ako i ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Obvinený v trestnej veci bol vo výkone
väzby od 23.09.2006 do 06.02.2008 a vo výkone trestu od 07.02.2007 do 15.03.211.
Uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 6PP/4/2011 zo dňa 15.03.2011, právoplatný dňa 15.03.2011
bol z výkonu trestu podmienečne prepustený s uložením skúšobnej doby v trvaní štyroch rokov. Okresný
súd Trnava na verejnom zasadnutí dňa 16.08.2016 sp. zn. 6PP/4/2011 vyslovil, že odsúdený B. N.
v uloženej skúšobnej dobe sa neosvedčil a zvyšok trestu odňatia slobody v trvaní dvoch rokov, šesť
mesiacov a osem dní vykoná. Podľa lustrácie v ZVJS premenený zvyšok trestu odňatia slobody by mal
nastúpiť od 22.04.2028.
Odsúdený B. N. dňa 24.10.2017 podal tunajšiemu súdu návrh na povolenie obnovy konania, nakoľko
mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní päť rokov aj za použitia § 41 ods. 2/ Tr. zákona, pričom
toto ustanovenie trestného zákona bol Ústavným súdom SR zrušené.
Jeho návrh bol zaevidovaný pod sp. zn. 1Nt/19/2017 a zákonný sudca na verejnom zasadnutí konanom
dňa 07.02.2018 podľa § 394 ods. 1/ Tr. poriadku z dôvodu § 41b ods. 1/ zákona č. 38/1993 Z. z.
o organizácie Ústavného súdu SR o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, povolil v trestnej
veci Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/136/2006 vedenej proti odsúdenému B. N. obnovu konania.
Zároveň podľa § 400 ods. 1/ Tr. poriadku zrušil výrok o treste a o zaradení pre výkon uloženého
trestu predmetného rozsudku ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušený výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Uznesenie o obnove konania nadobudlo
právoplatnosť dňom 04.04.2018.
Po povolení obnovy konania súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.10.2018 sa zaoberal iba
zrušenýmvýrokomotresteaozaradeníprejehovýkon.Trestnýzákonprezločinobmedzovaniaosobnej
slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zákona ustanovuje základnú trestu sadzbu odňatia slobody od
sedem rokov do dvanásť rokov a pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1/ Tr. zákona ustanovuje základnú
trestnú sadzbu tri roky až osem rokov. Obžalovaný s prokurátorkou uzavreli dohodu o treste v trvaní päť
rokov za použitia ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4/ a § 41 ods. 2/ Tr. zákona.
Obžalovaný B. N. v zákonnej lehote podal proti rozsudku odvolanie, v ktorom poukázal na to, že súd
pri povoľovaní obnovy konania však nepostupoval podľa druhej vety odseku 2 § 404 Tr. poriadku. Súd
napriek tomuto ustanoveniu povolil obnovu konania a zrušil len výrok o treste a o zaradení pre jeho
výkon. Mal za to, že súd mohol a mal postupovať podľa § 41 ods. 1, 2/, § 42 ods. 1, 2/ Tr. zákona,
pretože týmto konaním by odstránil nezákonnosť, ktorá predchádzala napadnutého rozhodnutiu, ďalej
namietal použitie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr. zákona, a to napriek tomu, že vo vyjadrení
ku konaniu po povolení obnovy konania zo dňa 14.04.2018 poukázal na judikát trestnoprávneho kolégia
Krajského súdu v Žiline sp. zn. Jtk 13/10 z 14.09.2010 pod bodom III. a stanovisko Trestnoprávneho
kolégia Najvyššie súdu Slovenskej republiky sp. zn. Tpj 104/2010 z 14.6.2010, z ktorých jednoznačne
vyplýva nemožnosť aplikácie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr. zákona pri súčasnom použití
§ 41 ods. 2/ Tr. zákona s poukazom na zásadu „ne bis in idem“. Súčasne namietal celý výrok o treste
v napadnutom uznesení. Pri trestnej sadzbe 3 až 8 rokov a pri uloženom treste takmer 4,5 roka je
použitie moderačného ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4/ Tr. zákona svojvoľným a arbitrárnym
právnym nezmyslom, a to nie len preto, že ustanovenie § 39 Tr. zákona predpokladá zníženie trestu pod
spodnú hranicu trestnej sadzby, ale aj preto, že ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4/ Tr. zákona
sa vzťahuje na konanie o dohode o vine a treste. Súčasne namietal použitie trestnej sadzby vo výmere
7 do 12 rokov, pretože v zmysle platného Trestného zákona je trestná sadzba za § 183 ods. 2/ Tr.
zákona 3 až 8 rokov, ďalej namieta, že ak v pôvodnom konaní bol trest znížený o takmer 1/3 zo spodnej
hranice trestnej sadzby, súd pri ukladaní nového trestu bez protiústavnej časti ustanovenia § 41 ods. 2/
Tr. zákona rovnako musí ukladať trest pod spodnú hranicu (3 rokov) trestnej sadzby, a to takmer o 1/3
ako v pôvodnom konaní. Ďalej namietal neprimeranosť výšky uloženého trestu a porušenie zákona v
ustanovení § 405 písm. b) Tr. poriadku. Trest uložený v napadnutom rozhodnutí mu nebol uložený pod
spodnú hranicu ani na spodnej hranici, ale uložený nad spodnú hranicu trestnej sadzby. Takto uložený
trest je teda neprimerane prísny a navyše prísnejší, než aký mu bol uložený v pôvodnom konaní.Odvolací Krajský súd v Trnave svojim uznesením zo dňa 05.09.2019 pod sp. zn. 5To/14/2019 podľa
§ 321 ods. 1 písm. a), ods. 2/ Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe
jeho výkonu a podľa § 322 ods. 1/ Tr. poriadku vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Poukázal na to, že úlohou okresného súdu v rámci konania po
povolení obnovy konania bolo, po nezmenenom výroku o vine uvedenom v rozsudku rozhodnúť o
novom treste pre obžalovaného. Za tým účelom okresný súd nariadil hlavné pojednávanie, na ktoré
predvolal obžalovaného, obhajcu obžalovaného a prokurátora. V ďalšom konaní však okresný súd
už nepostupoval v súlade zo zákonom a tým zásadným spôsobom porušil právo obžalovaného na
obhajobu. Zrušením výroku o treste v pôvodnom rozsudku nedošlo k zrušeniu výroku o vine, na základe
schválenia pôvodnej dohody o vine a treste, práve naopak, a tým mal byť prokurátor v ďalšom konaní
viazaný a mal by sa pridržiavať pôvodne uzatvorenej dohody o vine a treste a navrhnúť obžalovanému
trest, ktorý mohol v danom prípade byť znížený. Až momentom, kedy by nedošlo k dohode medzi
prokurátorom a obžalovaným o novom treste, by mohol prokurátor podať obžalobu. Prokurátor totiž
nemôže ani súd nútiť k uzatvoreniu dohody o treste. Prokurátor by však takom špecifickom prípade,
mal však mať na mysli a na zreteli, že k uzatvoreniu pôvodnej dohody aj o vine aj o treste došlo
zo strany obžalovaného len vďaka prísľubu-návrhu-na uloženie výrazne miernejšieho trestu odňatia
slobody než trestu odňatia slobody, ktorý by hrozil obžalovanému, ak by k uzatvoreniu takej dohody
neprišlo. Po zrušení časti schválenej dohody o vine a treste, len v časti o treste, by sa mal, so zreteľom
na zmenené pomery (nález ústavného súdu), prokurátor pokúsiť o uzatvorenie dohody o treste výhodnej
pre obe procesné strany, zohľadňujúci všetky zákonné podmienky obsiahnuté v ustanovení § 34 Tr.
zákona. Súčasťou práva na obhajoby nie je len právo mať obhajcu, právo vyjadrovať sa ku všetkým
skutočnostiam, ktoré sú obžalovanému kladené za vinu, predkladať dôkazy, brániť sa akýmkoľvek
spôsobom, okrem krivého obvinenia atď., tak ako je uvedené v ustanoveniach § 28, § 34, § 69 a nasl. Tr.
poriadku, ale aj a najmä právo byť v každom štádiu trestného konania poučený o svojich právach, najmä
osoby v postavení obvineného, aby vôbec bolo možné právo na obhajobu uplatniť. Trestný poriadok
to ukladá v ustanovení § 34 ods. 4/, podľa ktorého orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné
vždy obvineného o jeho právach poučiť vrátane významu priznania a poskytnúť mu plnú možnosť na
ich uplatnenie. Ak je porušené právo poučiť obvineného o jeho právach, resp. o tom, ako ich možno
uplatniť, napr. ako v prejednávanom prípade položením otázky prokurátorovi a obžalovanému, či nechcú
uzatvoriť dohodu o vine a treste; ide o porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom, pretože
neuzatvorenie takej dohody má zásadný význam nielen na výšku uloženého trestu. Zo zápisnice z
hlavného pojednávania zo dňa 10.10.2018 nevyplýva, že by konajúca sudkyňa v zmysle § 255 ods. 3/ Tr.
poriadku dopytom u obžalovaného alebo u prokurátora zisťovala, či nechcú uzavrieť dohodu o treste, ale
sama o výške trestu pre obžalovaného rozhodla. Takýto postup okresného súdu nie je možné považovať
za správny. Takýto procesný postup je možné vykonávať aj priamo na súde aktuálne rozhodujúceho
o výroku o treste zrušeného na základe obnovy konania bez toho, aby bolo potrebné vec vracať do
prípravného konania prokurátorovi. V ďalšom (už obnovenom) konaní môže súd postupovať priamo na
hlavnom pojednávaní v zmysle § 255 Tr. poriadku. Takýto postup možno pripustiť práve preto, lebo vo
veci už existuje rozsudok s právoplatným výrokom o vine, pričom konanie sa sústredí len na výrok o
treste,atopostupompodľa§255ods.3/Tr.poriadku,kedysudcaumožníobžalovanémuaprokurátorovi
uzavrieť dohodu o treste, a až následne prípadne následným vykonaním dôkazov súvisiacich len s
výrokom o treste, rozhodnutím aj podľa § 166 Tr. poriadku tzv. doplňujúcim rozsudkom.
Okresný súd po zrušení napadnutého rozsudku vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu opäť vykonal
hlavnépojednávanie,naktoromvzmyslerozhodnutiaodvolaciehosúdudalstranámtedaobžalovanému
a prokurátorovi možnosť podľa § 255 Tr. poriadku uzavrieť dohodu o treste. Obžalovaný sa vyjadril,
že chce uzavrieť dohodu o treste, avšak prokurátor nechcel dohodu o trest s obžalovaným uzavrieť.
Dohodu o trestu resp. vine a treste v zmysle § 255 ods. 3/ Tr. poriadku možno uzavrieť, iba ak obe strany
prejavia rovnaký zámer, k čomu ale v tomto prípade nedošlo.
Následne súd dospel k záveru, že u obžalovaného uloženie trestu odňatia slobody v trvaní 53 mesiacov
a 22 dní (túto dobu vykonal väzbou a výkon trestu do podmienečného prepustenia) bude postačujúci
na jeho nápravu, pričom súd použil per analogiam aj ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4/ Tr.
zákona, teda o zníženie základnej trestnej sadzby. Dôvodom takého postupu bola doba, ktorá uplynula
od spáchania skutku a možnosť nápravy. Súd rozhodoval iba vo výroku o treste a preto nebolo použité
stanovenie o súhrnnom treste podľa § 42 Tr. zákona, nakoľko výrok o vine obžalovaného v konaní o
obnove konania zrušený nebol.Poučenie:
Podľa § 9 ods. 2/ zák. č. 62/2020 Z. z. sa ustanovenie § 9 ods. 1/ nepoužije a zároveň sa určuje, že proti
rozsudku sp. zn. 2T/136/2006 zo dňa 10.02.2021 môže obžalovaný podať odvolanie do 15 dní od jeho
vyhlásenia cestou okresného súdu na Krajský súd v Trnave.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.