Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. október 2018

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 11C/41/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118304352
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Krivdová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2018:6118304352.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Zuzanou Krivdovou, v sporovej veci žalobkyne: C. T., nar.

XX.X.XXXX, bytom X. XXXX/XX, XXX XX X., právne zastúpenej: JUDr. František Kurnota, advokát so
sídlom Petra Straku 5891/5, 901 01 Malacky, proti žalovanému: C. J., nar. X.X.XXXX, bytom M. G. XXX,
XXX XX M. G., právne zastúpenému: JUDr. Peter Bartoš, advokát so sídlom Kollárovo námestie 9, 811
06 Bratislava, v konaní o zaplatenie 8.500 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 8.500,- Eur spolu s 5,00 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 8.500,- Eur od 20.5.2018 do zaplatenia, a to všetko do 30 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyni sa p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou postúpenou dňa 31.8.2018 Okresným súdom Banská Bystrica žiadala tunajšiemu
súdu, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť jej sumu 8.500,- Eur spolu s 5,00 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 8.500,- Eur od 20.5.2018 do zaplatenia.

2. Podanie žaloby odôvodnila v podstate existenciou záväzkovo-právneho vzťahu medzi sporovými
stranami založeného písomnou Zmluvou o pôžičke. Žalobkyňa dňa 26.1.2018 uzatvorila so žalovaným

Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytla v hotovosti pri podpise predmetnej zmluvy žalovanému
pôžičku vo výške 8.500,- Eur. Žalovaný podľa čl. II. bod 2. Zmluvy o pôžičke svojim podpisom na Zmluve
o pôžičke potvrdil prijatie a prevzatie sumy 8.500,- Eur od žalobkyne v hotovosti. Žalovaný sa zaviazal
vrátiť žalobkyni poskytnutú pôžičku v mesačných splátkach vo výške 250,- Eur mesačne s tým, že prvá
splátka bola splatná do 10.4.2018. Žalovaný sa dostal do omeškania, keď jej nezaplatil ani prvú splátku.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania so splátkou pôžičky, v zmysle čl. III. bod 3
Zmluvyopôžičkesaomeškanímžalovanéhososplátkoustalsplatnýmcelýdlh.Ztohodôvodužalobkyňa

prostredníctvom právneho zástupcu vyzvala žalovaného výzvou zo dňa 25.4.2018 na zaplatenie celého
dlhuvovýške8.500,-Eur,atonajneskôrdo10dníoddoručeniavýzvy.Výzvabolažalovanémudoručená
dňa 9.5.2018 čo vyplýva z priloženej doručenky. Žalovaný nesplnil svoj dlh ani na základe výzvy.

3. K žalobe priložili kópie nasledovných listín:
- Zmluva o pôžičke uzatvorená 26.1.2018 medzi sporovými stranami (č.l. 5),
- predžalobnú výzvu na zaplatenie z 25.4.2018 (č.l. 8)

4. Vo veci bolo na návrh žalobkyne rozhodované v upomínacom konaní a Okresný súd Banská Bystrica
vydal platobný rozkaz sp. zn. 26Up/442/2018 zo dňa 25.7.2018, ktorým žalobe žalobkyne v celom
rozsahu vyhovel. Vzhľadom k tomu, že proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor a žalobkyňanavrhla pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového
poriadku (ďalej aj len „CSP“), t.j. na tunajšom súde, Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec na
prejednanie a rozhodnutie tunajšiemu súdu.

5. Žalovaný podanie odporu (č.l. 25 p.v.) prostredníctvom právneho zástupcu odôvodnil v podstate tým,
že napriek tomu, že „papierovo“ existuje akýsi putatívny právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným,
tento reálne nikdy naplnený nebol. Medzi žalobkyňou a žalovaným nikdy nedošlo ku skutočnému
odovzdaniu sumy pôžičky. Z podaného návrhu na vydanie platobného rozkazu nie je zrejmé, za akým

účelom mala byť údajná pôžička poskytnutá, taktiež nie je zrejmé kedy a kde boli peniaze reálne
vyplatené. Žalovaný kategoricky popiera, že by si bol kedykoľvek a na akýkoľvek účel požičal akékoľvek
finančné prostriedky od žalobkyne. Žalobkyňa reálne z údajnej pôžičky nevyplatila žalovanému žiadnu
sumu. Je síce pravdou, že žalovaný na základe naliehania žalobkyne podpísal Zmluvu o pôžičke napriek
tomu, že reálne takýto právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným neexistoval. Žalobkyňa predmetnú
sumu pôžičky žalovanému nikdy neodovzdala, pretože jej cieľom bolo, aby si predmetnou Zmluvou o

pôžičke zabezpečila svoju neoprávnenú kompenzáciu nákladov zo spoločného podnikania žalobkyne a
žalovaného. Pri spoločnom podnikaní žalobkyne a žalovaného investoval žalovaný finančné prostriedky
do zariadenia prevádzky baru, najmä do barového pultu a jeho vybavenia, skladu, sociálnych zariadení,
sklenenej steny, terasy, elektroinštalácie, maľovania a pod. Žalobkyňa ako spoločníčka žalovaného
vykonávalaurčitúprácuvrámciprevádzky,zaplatilanejakýnájom,pričomveľakrátchcelapodnikpredať,

voči čomu sa žalovaný ohradil. Pri ukončení spoločného podnikania si žalobkyňa zobrala z prevádzky
všetky veci a celé vybavenie, ktoré prevádzke podniku poskytla a žalovanému predložila spornú Zmluvu
o pôžičke. Zmluvou o pôžičke si žalobkyňa chcela zabezpečiť, aby jej žalovaný takouto formou vyplatil
jej údajné náklady v rámci účasti na podnikaní, konkrétne čas, ktorý investovala do podnikania a veci a
vybavenie poskytnuté prevádzke, ktoré ako je vyššie uvedené, si všetky zobrala. Žalovaný dodnes nemá

žiadne peniaze v rámci zisku z predmetného podnikania, pričom žalobkyňa takýto zisk požaduje formou
Zmluvy o pôžičke, aj napriek tomu, že vygenerovaný nebol. Podľa žalovaného sa jedná o maximálne
nekalé konanie zo strany žalobkyne.

6. K odporu žalovaného sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrila žalobkyňa tak, že pokiaľ

žalovaný namieta právny vzťah medzi ním a žalobkyňou, ktorý označuje ako putatívny, je to v
rozpore s realitou. V žiadnom prípade nemôže ísť o domnelý právny úkon. Zmluva o pôžičke spĺňa
všetky zákonom stanovená náležitosti, iba naviac pre vyššiu právnu silu, podpisy na nej sú úradne
overené. To nasvedčuje skutočnosti, že obe sporové strany konania pri uzatváraní Zmluvy o pôžičke v
presvedčení, že konajú správne a uvedomovali si podstatu svojho konania. Žalovaný klame vo všetkých

skutočnostiach uvedených v odpore. Vzhľadom na konanie žalovaného je presvedčená, že v prípade,
ak by jeho podpis na zmluve overený nebol, poprel by pravosť jeho podpisu. To, že v zmluve nie je
uvedený účel na aký majú byť poskytnuté peňažné prostriedky použité, nemá a ani nemôže mať za
následok rozpor so zákonom. Nie je pravda čo tvrdí žalovaný, že zo zmluvy nie je zrejmé kedy a kde
boli finančné prostriedky vyplatené. V článku II. je jasne uvedené, že finančné prostriedky boli vydané v

hotovostidorúkdlžníka,atopripodpisezmluvystým,žedlžníkpotvrdzujeprijatieaprevzatiefinančných
prostriedkov. Reálny sled skutočností bol taký, že žalobca odovzdal dlžníkovi finančné prostriedky pred
notárskym úradom bezprostredne pred samotným podpísaním Zmluvy o pôžičke. Preto žalovaný nemal
absolútne žiaden problém predmetnú zmluvu podpísať čo aj urobil. Je až zarážajúce, ako sa chce teraz
svojejpovinnostivrátiťpožičanépeňažnéprostriedkyzbaviť.Podľajejnázoružalovanýnárokpreukázala

hodnovernými dôkazmi, ktoré sú vyhotovené v súlade so zákonom, na rozdiel od žalovaného, ktorý bez
akýchkoľvek dôkazov popiera jej nárok.

7. Súd vykonal dňa 25.10.2018 pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie prednesmi sporových
strán i ich právnych zástupcov, pričom aplikujúc ustanovenie § 204 CSP súd upustil od čítania i

oznámenia tých listín, ktorých odpisy boli sporovým stranám v priebehu konania doručené a listiny alebo
ich obsah neboli žiadnou zo sporových strán spochybnené a s ktorými sa súd oboznámil v rámci prípravy
pojednávania.

8. Na pojednávaní právny zástupca žalujúcej strany zotrvávajúc na podanej žalobe poukázal na to,

že gro tohto sporu vyplýva z nevrátenej pôžičky žalovaným, ktorú si požičal od žalobkyne, čo písomne
potvrdil z úradne osvedčeným podpisom pred notárom v Zmluve o pôžičke. Zmluva o pôžičke bola
uzatvorená 26.1.2018. Nakoľko žalovaný nedodržal splátkový kalendár, stal sa v zmysle zmluvy splatný
celý dlh o čom bol žalovaný upovedomený a vyzvaný na zaplatenie celej sumy 8.500,- Eur výzvou zodňa 25.4.2018. Žalovaný odmietol dobrovoľne uhradiť svoj dlh z toho dôvodu sme boli nútený podať túto
žalobu. Žalovaný v žiadnom svojom písomnom podaní neuviedol akýkoľvek dôkaz, ktorý by vyvracal
nárok žalobkyne. Žalobkyňa komunikovala celú túto situáciu s ním a on ako advokát jej povedal, že

v žiadnom prípade netreba nič iné ako zmluvu a keď žalovaný bol ešte ochotný overiť podpis, tak
je to absolútne nepopierateľným dôkazom toho, že tá pôžička bola poskytnutá. Nepopiera ani reálnu
povahuZmluvyopôžičke,musídôjsťkreálnemuodovzdaniufinančnýchprostriedkov,abybolanaplnená
podstata, ale k tomu došlo a zo samotnej Zmluvy o pôžičke vyplýva potvrdenie žalovaného, že prebral
tú hotovosť. To je nepochybne jasný fakt. Čo sa týka prevádzky žalobkyňa povedala, že prevádzka bola

úplne niečo iné a so žalovaným mali spoločné podnikanie, dobre sa poznali, nebol dôvod neveriť mu.
Žalovaný potreboval finančné prostriedky a žalobkyňa mu ich požičala. Prevádzkovali ďalej prevádzku
a túto ukončili viac ako mesiac na to.

9. V konaní pred súdom žalobkyňa uviedla, že žalovanému peniaze požičala, kvôli tomu, že bol v
tiesni a potreboval tie peniaze. Vôbec to nesúviselo so žiadnou prevádzkou. Podpísali zmluvu niekedy

v januári a ona odchádzala z prevádzky na konci februára nevie, či to bol 27. alebo tak nejako. Takže
s týmto to nemá žiaden súvis. Žiaden iný dôkaz, ktorým by preukázala reálne odovzdanie predmetu
pôžičky - peňazí nemá. Pri odovzdávaní peňazí nebol ani žiaden svedok, žalovanému dala peniaze
pred notárskym úradom a potom išli overiť podpisy na zmluve. Nevie na aký účel požičiavala peniaze
žalovanému, nevyjadril sa jej k tomu a ona mu verila. Finančné prostriedky neposlala žalovanému na

bankový účet, hoci sa jedná o dosť významnú sumu, pretože mala so žalovaným nejaký milenecký
pomer, tak to brala tak, že mu môže veriť. Čiže nebol problém, aby mu to mala posielať na bankový účet,
vlastne to mala dať v hotovosti s tým, že to overili pred notárom. Nevie presne kedy došlo k ukončeniu
jej intímneho vzťahu so žalovaným, ale bolo to až po uzavretí Zmluvy o pôžičke. Skutočnosti, ktoré
chce dokázať žalovaná strana nie sú sporné - čiže nie je ich potrebné dokazovať, lebo reálne majetok,

ktorý vlastnila žalobkyňa si z tých prevádzok odniesla po skončení spoločného podnikania, ale Zmluva
o pôžičke s týmto nesúvisela. Medzi sporovými stranami nebola žiadna dohoda ako uvádza žalovaný,
tvrdenia žalovanej strany sú len vykonštruované súvislosti v snahe zbaviť sa dlhov. Pri podpise Zmluvy
o pôžičke nebol prítomný nikto, čiže nikto nevie popísať okolnosti uzavretia Zmluvy o pôžičke.

10. V konaní pred súdom právny zástupca žalovanej strany žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Zmluva o pôžičke sa považuje za reálnu zmluvu a z reálnej povahy Zmluvy o pôžičke vyplýva, že
pokiaľ nedôjde k odovzdaniu peňazí alebo k bezhotovostnému prevodu dojednanej sumy na účet dlžníka
nevznikne medzi stranami právny vzťah z pôžičky. K vzniku právneho vzťahu je potrebné odovzdanie
veci v tomto prípade peňazí dlžníkovi. Žalovaný popiera, že by kedykoľvek a na akýkoľvek účel prevzal

od žalobkyne žalovanú sumu z titulu pôžičky. Strany v minulosti spoločne prevádzkovali podnik. Túto
spoločnú prevádzku spoločne ukončili a žalobkyňa žiadala od žalobcu finančnú kompenzáciu za svoj
nejaký prínos do tohto podnikania. Z tohto dôvodu predložila žalovanému spornú Zmluvu o pôžičke,
ktorú jej žalovaný podpísal výmenou za určité zariadenie, ktoré malo v prevádzke ostať. Z výpisu
zo živnostenského registra vyplýva, že žalobkyňa prevádzkovala prevádzku na adrese Mláka 3/4.

Následne po ukončení spoločného podnikania si žalovaný založil spoločnosť Timecoffeebar, s.r.o. s IČO:
51439891, kde je zapísaná takisto prevádzka Mláka 3/4 odo dňa 28.2.2018. Pred pár dňami sa žalovaný
dozvedel nejaké nové skutočnosti ohľadne žalobkyne, že obdobná situácia sa nestala len jemu a preto
by chcel navrhnúť svedkov do tohto konania, ktorí by jednak potvrdili skutočnosti ohľadne prevádzky
a ohľadne podpisu Zmluvy o pôžičke. Svedkov, ktorí dosvedčia, že si žalobkyňa vysťahovala veci z

prevádzky a takisto chcel predložiť faktúry za nábytok, ktorý do prevádzky vložil. Je len jeden svedok,
ktorý by vedel popísať okolnosti uzavretia Zmluvy o pôžičke a to je pán P. Brnčík.
11. Z výsluchu žalovaného na pojednávaní vyplynulo, že žiadne peniaze od žalobkyne nedostal. Keby
ich dostal tak by ich prevzal a uhrádzal po splátkach. Zmluvu podpísal s tým, že mu niečo v prevádzke
ostane, pritom v prevádzke ostali holé steny. Čo tam vybudoval to mu tam ostalo, a ostatné veci pošli

preč. Zmluvu o pôžičke podpísal preto, že žalobkyňa chcela prevádzku ukončiť tak, že ju predá, na čo
jej on povedal, že to predať nechce. Žalobkyňa stále hovorila, že to predajú a aspoň niečo z toho budú
mať. Tak jej povedal, že „zober si svoje veci a choď“. A tak sa aj stalo. Zmluvu o pôžičke si prečítal.
Do spoločného podniku zainvestoval dosť veľa peňazí. Žalobkyňa robila v tom podniku, ktorý bol ich
spoločný. On odtiaľ nedostal ani euro, a žalobkyňa chce odo neho peniaze, ktoré on v živote odtiaľ

nedostal. Spoločný podnik - prevádzka sa nachádza na nástupišti, obchodné centrum MAJA, Mláka 3/4.
Túto prevádzku oficiálne prevádzkovala žalobkyňa. On do spoločného podniku vložil zariadenie, bar sa
vyrábal nový, sociálne zariadenia sa oddeľovali, schodisko na terasu - komplet všetko, keďže tam boli
holé steny. Všetko to financoval zo svojich peňazí. Žalobkyňa bola kedysi majiteľka jednej prevádzky,ktorá sa nachádzala na amfiteátri, prevádzka to bola RETRO CAFE, tam skončila prevádzku a odtiaľ
si to previedla do ich prevádzky. Pri skočení podnikania žalobkyňa povedala, že odstúpi z prevádzky,
keď jej zaplatí 8.500,- Eur. Dohodli sa, že žalobkyne odtiaľ odíde a nechá mu tam zariadenie. Lenže tak

to nedopadlo, pretože žalobkyňa odišla aj zo zariadením. Musel si kúpiť nové zariadenie. To zariadenie,
ktoré malo byť výmenou za Zmluvu o pôžičke sa v prevádzke nenachádza. On ďalej prevádzkuje podnik,
ktorý si zariadil sám nanovo. Zmluvu o pôžičke podpísal preto, aby si nemusel to zariadenie nakupovať,
aby mu tam ostalo, aby to mal bez čakania. Keď prevádzku zariaďoval, musel ju mať 2 týždne zavretú.
Pri podpise zmluvy to malo byť tak, že mu v prevádzke niečo ostane, a on si iba prepíše nejaké papiere

a funguje ďalej. Najskôr podpísal Zmluvu o pôžičke a potom na druhý deň v prevádzke nebolo nič -
žalobkyňa odniesla zariadenie z prevádzky. Keby tie peniaze od žalobkyne dostal, nemá problém ich
zaplatiť. Len z čoho jej bude platiť, keď ich nedostal. Nie je hlúpy, aby platil niečo čo v živote nemal. Pri
podpise zmluvy myslel na to, že mu v prevádzke ten majetok - vybavenie, ostane.

12. Súd odmietol vykonať dôkaz navrhnutý žalovanou stranou a to výsluch svedkov konkrétne - P. J.,

nakoľko nepovažoval vykonanie tohto dôkazu za relevantné pre meritórne rozhodnutie súdenej veci,
a to najmä s poukazom na to, že svedok mal vypočutý k okolnostiam uzavretia predmetnej Zmluvy o
pôžičke, ktoré mu mali byť známe len z verzie žalovaného, čo by nevnieslo viac svetla do skutkových
tvrdení sporových strán.

13. Po vykonanom dokazovaní a oboznámení sa z listinnými dôkazmi súd zistil nasledovný skutkový
stav: Dňa 26.1.2018 žalobkyňa ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili podľa § 657 a nasl.
Občianskeho zákonníka Zmluvu o pôžičke (č.l. 5), predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky -
peňažných prostriedkov veriteľom dlžníkovi, ktorý sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky do
dohodnutej doby a stanoveným spôsobom vrátiť. Podľa článku II. označenej zmluvy: „Veriteľ sa zaväzuje

poskytnúť dlžníkovi pôžičku v nominálnej hodnote 8.500,- Eur (slovom osemtisícpäťsto euro), ktorú vydá
v hotovosti do rúk dlžníka pri podpise tejto zmluvy. Dlžník svojim podpisom na tejto Zmluve potvrdzuje
prijatie a prevzatie sumy uvedenej v bode 1. tohto článku zmluvy od veriteľa v hotovosti.“ Podľa článku
III. označenej zmluvy:
„1. Dlžník sa zaväzuje poskytnutú pôžičku vrátiť veriteľovi v mesačných splátkach bezhotovostným

prevodom na účet veriteľa uvedený v záhlaví tejto zmluvy. Výška mesačnej splátky je 250,- Eur a každý
splátka je splatná do 10. dňa mesiaca. Prvá splátka je splatná do 10.4.2018.
2. Zmluvné strany sa dohodli, že každá mesačná splátka v zmysle bodu 1. tohto článku musí byť
najneskôr do dátumu splatnosti pripísaná na účte veriteľa. V opačnom prípade sa dlžník dostane do
omeškania.

3. Zmluvné strany sa dohodli, že ak sa dlžník omešká čo i len s jednou splátkou, stáva sa splatný celý dlh.
4. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak sa dlžník dostane do omeškania so zaplatením dlhu,
dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi zákonný úrok z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po dni
splatnosti dlhu až do úplného zaplatenia.
5. Zmluvné strany sa dohodli, že pôžička je poskytnutá bezúročne.“

V záverečných ustanoveniach zmluvné strany konštatovali, zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom
jej podpísania oboma zmluvnými stranami, pričom zmluvné strany zároveň vyhlásili, že zmluva bola
uzatvorená slobodne, vážne, nie v tiesni a nie za nápadne nevýhodných podmienok, zmluvné strany jej
obsahu porozumeli na dôkaz čoho túto zmluvu vlastnoručne podpísali.

14. Pravosť podpisov obidvoch zmluvných strán (sporových strán) na predmetnej Zmluve o pôžičke
bola toho istého dňa 26.1.2018 osvedčená Notárskym úradom JUDr. Branislava Švacha v Námestove,
konkrétne Bc. S. K. ako zamestnancom povereným notárom.

XX. V zmysle predmetnej Zmluvy o pôžičke sa žalovaný zaviazal prvú splátku vo výške 250,- Eur uhradiť

do 10.4.2018, čo žalovaný preukázateľne neurobil, v dôsledku čoho sa v zmysle Čl. III. bod 3. označenej
zmluvy nastala splatnosť celého dlhu. Dňa 9.5.2018 bola žalovanému doručená predžalobná výzva na
zaplatenie (prevzatie ktorej žalovaný potvrdil vlastnoručným podpisom - č.l. 8 p.v.), ktorou žalobkyňa
prostredníctvom právneho zástupcu žalovaného tiež vyzvala, aby najneskôr do 10 dní od doručenia
výzvy zaplatil pohľadávku vo výške 8.500,-Eur (t.j. celú žalovanú sumu). Keďže žalovaný prevzal túto

výzvy 9.5.2018, posledný deň lehoty na zaplatenie uplatňovanej pohľadávky uplynul dňa 19.5.2018.

16. V tomto konaní bolo nesporné, že sporové strany v minulosti spolu prevádzkovali spoločný podnik
a toto spoločné podnikanie ukončili, keď žalobkyňa odišla z tejto prevádzky (ukončila tam činnosť) a ztejto prevádzky si zobrala aj zariadenie. Sporové strany naviac medzi sebou pred intímny vzťah, ktorí
ukončili po podpise predmetnej Zmluve o pôžičke. Sporným nebolo v tomto konaní ani to, že žalovaný
Zmluvu o pôžičke vlastnoručne podpísal a bol oboznámený s jej obsahom. Z prednesov sporových strán

bolo evidentné, že ich medziľudské vzťahy sú narušené.

17. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

18. Podstatnými náležitosťami Zmluvy o pôžičke je dohoda o
a) prenechaní veci (o reálnom odovzdaní),
b) druhovom určení veci,
c) povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu,
d) určení času vrátenia.

19. Zmluva o pôžičke je reálnou asynalagmatickou zmluvou, v dôsledku čoho je okrem konsenzu
zmluvných strán potrebné, aby došlo k reálnemu úkonu odovzdaniu druhovo určených vecí veriteľom
dlžníkovi k čomu môže dôjsť aj prostredníctvom tretej osoby alebo sprostredkovane. Je nepochybné, že
pokiaľkodovzdaniupeňazínedôjde,medzizmluvnýmistranamiprávnyvzťahzpôžičkynevznikne,atoaj

keby všetky náležitosti tohto právneho úkonu (vrátane náležitosti vole) boli dané (rozsudok Najvyššieho
súdu slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo 325/2009 z 30.6.2010). Čo sa týka formy Zmluvy o pôžičke kvôli
reálnej povahe pretrváva jej neformálnosť (teda môže byť uzatvorená aj len ústne) a závisí od vôle
zmluvných strán, či si zvolia písomnú formu, prípadne, či spíšu len dôkaz o jej existencii. Na platnosť
Zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje, aby bol v rámci jej dojednaní uvedený aj účel pskytnutia pôžičky.

20. V predmetnom konaní boli produkované dve skupiny navzájom antagonistických tvrdení, a to
tvrdenie žalobkyne, že žalovanému reálne odovzdala sumu 8.500,- Eur, ktorú si od nej žalovaný prevzal
a tvrdenie žalovaného, že od žalobkyne sumu 8.500,- Eur ako pôžičku neprevzal.

21. V spore ako je i tento, kedy evidentne jedna strana sporu porušila svoju povinnosť tvrdiť „úplne
a pravdivo” (§ 150 ods. 1 CSP) je úlohou súdu zistiť, ktorá strana sporu klame a uvádza subjektívne
(alebo objektívne) nepravdivé tvrdenia. V tomto smere musí súd nevyhnutne prihliadnuť na to, ktorá
strana sporu uniesla dôkazné bremeno. V sporovom konaní totiž majú strany sporu dôkaznú povinnosť
t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne

na stranách sporu. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení,
nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového
stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá
síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo
do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení sporovej strany. Zákon určuje

dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný
výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v
tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov je pre stranu sporu
nepriaznivé rozhodnutie.

22. Po zvážení všetkých v konaní produkovaných tvrdení súd dospel k záveru, že žaloba je v celom
rozsahu dôvodná. Tento záver opiera súd primárne o vyhlásenie žalovaného obsiahnuté v Čl. II. bod 2.
predmetnej Zmluvy o pôžičke, v zmysle ktorého žalovaný podpisom na označenej zmluve potvrdzuje
prijatie a prevzatie sumy 8.500,- Eur od žalobkyne v hotovosti. Pri hodnotení vyhlásenia dlžníka v
Zmluve o pôžičke o tom, že peniaze prevzal súd opierajúc sa o judikatúru (napr. rozhodnutie Najvyššieho

súdu Českej republiky sp. zn. 33 Cdo 2547/2011) vychádzal z toho, že nemožno prehliadať, že zmluva
obsahuje prehlásenie žalovaného, že prevzatie pôžičky od žalobkyne potvrdzuje svojim podpisom
na zmluve, pričom o pravosti podpisov zmluvných strán nie je namieste pochybovať (nespochybnili
ich ani sporové strany), pretože boli úradne overené. Skutočnosť, že žalovaný Zmluvu o pôžičke
26.1.2018 podpísal, svedčí pre záver, že predmet pôžičky od žalobkyne prevzal. Pokiaľ by totiž predmet

pôžičky od žalobkyne neobdržal, bolo by celkom nelogické, aby podpísal zmluvu obsahujúcu jeho
prehlásenie o prevzatí peňazí. Zmluvné strany zmluvu uzavreli v rámci zmluvnej voľnosti, pričom im text
zmluvného dojednania musel byť (a bol) v čase jej podpisu známy a zmluvu ako prejav svojej vážnej
a slobodnej vole následne opatrili overenými podpismi. Za daného stavu odporuje pravidlám logickéhomyslenia uveriť bez ďalšieho obrane žalovaného, že predmet pôžičky od žalobkyne neprevzal, resp.
odvodzovať, že Zmluva o pôžičke opatrená overenými podpismi zmluvných (sporových) strán nie je
dostatočným dôkazom na preukázanie opaku. Účastníkom občianskoprávnych zmluvných vzťahov by

malo byť naopak umožnené spoľahnúť sa na to, že celkom zrejmý obsah ich zmluvných dojednaní
nemôže byť vyvrátený na základe prostého popretia zo strany zmluvnej strany, ktorá nechce niesť
následky porušenia povinnosti zo zmluvného vzťahu (resp. nechce byť nositeľom povinností založeným
zmluvným vzťahom). Tento záver v súdenej veci nedokáže zvrátiť ani zistený skutkový stav. Tvrdenia
žalovaného, v zmysle ktorých predmetná Zmluva o pôžičke mala v podstate simulovať akúsi inú

dohodu, podľa ktorej suma 8.500,- Eur mala byť protihodnotou za ponechania zariadenia v prevádzke
(v spoločnom podniku so žalobkyňou), ktorú žalobkyňa ukončila, resp. byť kompenzáciou nákladov
spoločného podnikania, súd vyhodnotil ako nevierohodné. Žalovaný ako osoba spôsobilá na právne
úkony, ktorá bola preukázateľne s obsahom predmetnej Zmluvy o pôžičke, oboznámená a ktorú
dobrovoľne podpísala, nevedel pred súdom nijako a už vôbec nie vierohodne a s potrebnou dávkou
racionálnosti, zdôvodniť prečo teda neuzavrel taký druh zmluvy (resp. neurobil právny úkon), v ktorom

by bol jednoznačne obsiahnutý ním uvádzaný zámer a z ktorého by výslovne vyplývalo, že finančné
prostriedky sú kompenzáciou nákladov zo spoločného podnikania sporových strán ako pôvodne tvrdil
žalovanývosvojomodpore,resp.žeideoodplatuzaponechaniezariadeniavprevádzkeakotožalovaný
tvrdil na pojednávaní. Obranu žalovaného súd vyhodnotil ako účelovú. Vzhľadom na nepreukázanie
spojitosti predmetného záväzkové vzťahu so spoločným podnikaním sporových strán, súd považoval

za nadbytočné a nehospodárne dokazovať za akých okolností a s akým výsledkom došlo k ukončeniu
ich spoločného podnikania, teda ako si sporové strany pri ukončení spoločného podnikania vzájomne
vyrovnali svoje záväzky z podnikania, resp. kto zostal vo vzťahu k tomu druhému z titulu spoločného
podnikania dlžníkom, nakoľko to so súdenou vecou nesúvisí a nemá vo vzťahu k jej posúdeniu žiadnu
relevanciu.

23. V tomto smere súd poukazuje na to, že výsledky hodnotenia dôkazov umožňujú súdu prijať záver
o pravdivosti skutočnosti, ktorá je predmetom dokazovania, ak je na ich základe možné nadobudnúť
istotu (presvedčenie) o tom, že sa táto skutočnosť naozaj stala, bez toho, aby o tom mohli byť rozumné
pochybnosti. V súdenej veci žalovaný súdu neuviedol žiadnu takú okolnosť, ktorá by bola spôsobilá

rozumne spochybniť existenciu záväzkovoprávneho vzťahu (uzavretie Zmluvy o pôžičke) medzi ním a
žalobkyňou.

24. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj
dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení platnom a účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z

omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Vzhľadom na omeškanie žalovaného so splnením peňažného záväzku žalobkyni vznikol aj nárok na
zaplatenie úrokov z omeškania podľa Občianskeho zákonníka, ktorého výška k prvému dňu omeškania

s plnením dlhu k 20.5.2018 predstavovala zákonný ročný úrok v občianskoprávnych vzťahoch z
omeškania vo výške 5,00%. Žalobkyňa si v žalobe uplatnila úrok z omeškania od 20.5.2018, nakoľko
výzvou na zaplatenie preukázateľne doručenou žalovanému 9.5.2018 (č.l. 12) žiadala na základe
dohodnutej straty výhody splátok zaplatenie celého peňažného záväzku do 10 dní od doručenia výzvy,
t.j. do 19.5.2018, v dôsledku čoho nastal nasledujúci deň, t.j. 20.5.2018 prvý deň omeškania žalovaného

so splnením dlhu, preto súd rozhodol tak, že žalobkyni priznal nárok na úroky z omeškania od tohto
ňou požadovaného dňa.

26. Na splnenie uloženej povinnosti súd žalovanému poskytol dlhšiu paričnú lehotu - t.j. lehotu na
plnenie, a to 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku (a nie lehotu 3 dni ako bežne určuje v

ostatných prípadoch).

27. O trovách konania rozhodol súd (§ 262 ods. 1 CSP) podľa § 255 ods. 1 CSP, pričom, vychádzal
z toho, že žalujúca strana bola v predmetnom konaní úspešná v celom rozsahu, preto jej v tomtorozsahu priznal voči žalovanému aj nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§
262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje - t.j. na Okresnom súde Námestovo (§ 362 ods. 1,2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný (t.j. žalovaná strana) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže
oprávnený (t.j. žalujúca strana) podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný

poriadok v znení neskorších predpisov.