Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. august 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/236/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210206315
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2210206315.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Barcajová a sudkýň: Mgr.

Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcov: 1. T. T. L., nar. X.X.XXXX,
bytom D., XXXX F., N. X-X/X/X, zastúpeného spoločnosťou: Hudec, s.r.o., IČO. 36 855 260, so sídlom
Bratislava, Lazaretská 23, 2. I. L., nar. XX.X.XXXX, bytom tamtiež, zastúpenej advokátom: Mgr. Peter
Németh, so sídlom Šamorín, Hlavná 25, proti žalovaným: 1. T. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom F., W. XXX/
X, 2. W. A., nar. X.X.XXXX, bytom Q. XXX, obe zastúpené advokátkou: JUDr. Sylvia Filipová, so sídlom
Bratislava, Radvanská 1, o náhradu škody, na odvolanie žalobcov 1. a 2. proti rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda č. k. 9C/126/2010-462 zo dňa 10.5.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej 1. a žalovanej 2. p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh (akt. žalobu) zamietol a o náhrade trov konania
rozhodol tak, že rozhodne do 30 dní, po právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 3 ods. § 106 ods. 1, § 137 ods.
1, § 139 ods. 2, 3, § 415, § 417 ods. 1, 2, § 420 ods. 1, 3, § 442 ods. 1, § 443, § 470 ods. 1, 2 Občianskeho

zákonníka, ako i s poukazom na procesné ust. § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalobcovia boli v čase podania žaloby
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX pre kat. územie F., rodinný dom s.
č. XXX, postavený na pozemku, parcela č. 2852 ako aj pozemku parcela č. 2852 zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 411 m2 a parcela č. 2853 záhrady o výmere 391 m2 v podiele 1/4-ine, na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 30.3.1998. Súdnym zmierom schváleným v konaní sp. zn. 9C/70/2005

dňa 4.10.2010 došlo k zrušeniu podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, keď celá
nehnuteľnosť prešla do výlučného vlastníctva žalovanej 2. (aj podiel žalobcov 1), ktorá žalobcom
vyplatila sumu 20.275 Eur. Podľa znaleckého posudku č. 73/2006 znalkyne Ing. Jolany Némethovej
sa stavby nachádzajú v poruchovom stave, hodnota použiteľného materiálu získaného pri odstránení
stavby, je vysoko teoretická, podľa znaleckého posudku č. 042/98 znalkyne Ing. Anny Juhasovej (použitý
pri kúpnej zmluve zo dňa 30.3.1998) je vek pôvodnej časti rodinného domu 90 rokov, opotrebovanie
počítala maximálne 80 %, cena 74.883,- Sk.

4. Predmetom sporu je zodpovednosť za škodu z dôvodu, že nebohý T. F. „konal“ úmyselne a nepretržite
protiprávnym konaním spočívajúcim v porušení právnej povinnosti zabrániť vzniku škody podľa §
415 Občianskeho zákonníka, predmetnú nehnuteľnosť užíval výlučne sám a škoda mala vzniknúťod nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu žalobcami (30.3.1998) až do času smrti T. F. (zomrelý
XX.X.XXXX).

5. Súd prvej inštancie právne uzavrel, že nemá preukázané konkrétne, v čom spočíva porušenie právnej
povinnosti, nemá preukázanú existenciu takéhoto úkonu (T. F.), ktorý je v rozpore s objektívnym právom,
existenciu škody, ako ani príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Nárok
žalobcov čo do zodpovednosti za škodu nie je preukázaný, nakoľko nie sú splnené zákonné predpoklady
vzniku zodpovednosti za škodu.

6. Spôsob výpočtu výšky vzniknutej škody žalobcov pokladá okresný súd za neurčitý, nezrozumiteľný,
postavený na domnienkach s poukazom na dopyt a ponuku na realitnom trhu za uvedené obdobia,
ktoré podľa názoru okresného súdu mali nielen stúpajúcu ale aj klesajúcu tendenciu. Výpočty sú
skresľujúce a zavádzajúce najmä z dôvodu, že nehnuteľnosť už nevlastnia a ich spoluvlastnícky podiel
im bol vyplatený. Žalobcovia zaplatili za nehnuteľnosti kúpnu cenu 300.000,- Sk (9.958,17 Eur) a za

spoluvlastnícky podiel im bola vyplatená suma 20.275,- Eur (konanie sp. zn. 9C/70/2005), teda viac ako
o 100 % došlo k zhodnoteniu ich majetku bez pričinenia. V konaní žalobcovia nepreukázali, že došlo k
zníženiu ich majetku vzhľadom na to, že došlo k vyplateniu ich spoluvlastníckych podielov (konanie sp.
zn. 9C/70/2005). Podľa okresného súdu žalobcovia neprejavili vážny záujem o užívanie nehnuteľnosti,
nevyužili ani jednu z možností: a) rozdelenie užívania veci tak, že jednotliví spoluvlastníci budú užívať

určité, im vydelené časti spoločnej veci, b) jeden zo spoluvlastníkov bude užívať celú vec a ostatní
dostanú náhradu ( spravidla peňažnú), c) všetci spoluvlastníci budú vec užívať striedavo v určitých
časových obdobiach (rozhodnutie R 54/1973).

7. Okresný súd ďalej uzavrel, že ani po viacerých výzvach nebolo žalobcami konkretizované, akého

protiprávneho úkonu sa T. F. za života dopustil. Pred kúpou nehnuteľnosti (kúpnou zmluvou zo
dňa 30.3.1998) mali žalobcovia vedomosť o zlom technickom stave stavby, s poukazom na obsah
znaleckého posudku vyhotoveného v júni 1995 znalcom Vincentom Cíferským, ktorý ohodnotil rodinný
dom - zostatkovou cenou 53.271 Sk, opotrebovanie: 80 % (čl. 416).

8. Po zhrnutí svedeckých výpovedí prvoinštančný súd dospel k záveru, že výpoveď T. Q. je zmätočná,
čo do časových intervaloch. Výpoveďou svedkyne T. B. (matka svedkyne T. Q.) má preukázané, že od
roku 1993 spornú nehnuteľnosť neobývala, jej spoluvlastnícky podiel v 1-ine bol vyplatený. Za užívanie
spornej nehnuteľnosti od roku 1985 - 1993 neplatila, nakoľko užívala svoj spoluvlastnícky podiel, že
nehnuteľnosť bola v zlom technickom stave, údržba, oprava sa vykonávala iba bežná a rekonštrukcia

sa nevykonala z dôsledku nedostatku finančných prostriedkov.

9. Okresný súd poukázal na list žalobcu 1. zo dňa 6.7.2002 (na č.l. 83), v zmysle ktorého stavbe
nepripisuje žiadnu hodnotu, okrem použiteľného stavebného materiálu, ako aj na podanie žalobcu 1. zo
dňa 5.5.2011 (čl. 218) uviedol, podľa ktorého v rokoch 1998 nevenoval veľkú pozornosť podielovému

spoluvlastníctvu a hospodáreniu, presťahoval sa do Nemecka a hospodáreniu, sporadicky sa informoval
u T. F. o nehnuteľnosti, poznal situáciu ohľadne hospodárenia na spornej nehnuteľnosti a v súlade s §
417 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak mali vedomosť, že sporná nehnuteľnosť chátra, mali zakročiť
a zabrániť vzniku škody. Žalobcovia riadne a včas nezakročili, keď svojou vedomou nedbanlivosťou
a nečinnosťou dlhé roky nevyužili preventívno-právne prostriedky, ktoré im umožňuje platný právny

poriadok.

10. Podľa prvoinštančného súdu od začiatku nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu mali žalobcovia
vedomosť o zlom technickom stave rodinného domu a vedeli, že na opravu a údržbu treba vynaložiť
väčší finančný obnos, čo by podľa súdnych znalcov nebolo efektívne vzhľadom na opotrebovanosť,

ako aj na vek nehnuteľnosti, dlhé roky nečinne čakali, nevyužili ani jednu z právnych inštitúcií, ktoré
im platné právne predpisy umožňujú na ochranu svojich práv (zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva,náhradazaužívanienehnuteľností,predkupnéprávozaprimeranúkúpnucenu, atď...),
keď (minimálne) od roku 2002, listom vyzvali T. zrušenie a vyporiadania podielového spoluvlastníctva,
ale žalobu na súd podali až v roku 2005, ich nárok je premlčaný podľa § 106 Občianskeho zákonníka.

11. V danom spore žalobcovia nepreukázali, že by došlo ku zníženiu ich majetku, keď za nehnuteľnosti
zaplatili kúpnu cenu 300.000 Sk (9.958,17 Eur). V súdnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 9C/70/2005 po uzavretí súdneho zmieru bol im zaplatený ich spoluvlastnícky podiel vo výške 20.275
Eur, viac o 100 %, teda došlo k zhodnoteniu ich majetku bez pričinenia.

12. Žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno (nepopísali vzniknutú škodu na nehnuteľnosti, ako ju T. F.
spôsobil, ako k jej vzniku došlo, prečo majú za ňu zodpovedať T. F. alebo jeho právni nástupcovia), ich
nárok je premlčaný, preto okresný súd ich žalobu zamietol.

13. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 151 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku,

nakoľko sa jedná o zložitú reštančnú vec.

14. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca 1., ktorým navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zrušiť (vytýčiť pojednávanie) a vrátiť mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Poukázal na
§ 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f), c), d), f) Občianskeho súdneho poriadku.
Argumentoval tým, že súd prvej inštancie na jednej strane konštatuje, že škoda nevznikla a zároveň

uzaviera, že uplatnený nárok je premlčaný, ale ak je premlčaný musel vzniknúť. Okresný súd nevzal do
úvahy, že T. F. ako majoritný spoluvlastník stavby rodinného domu mal povinnosť túto udržiavať podľa
§ 86 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. tak, aby čo najviac predĺžil životnosť stavby a nie nechať ju zámerne
schátrať po tom, ako stavbu opustili poslední užívatelia manželia Q. v roku 2002. Medzi nadobudnutím
podielu a jeho prevodom je časový interval 12 rokov, dohoda o vyporiadaní spoluvlastníctva (sp. zn.

9C/70/2005) riešila vyporiadanie pozemkov a stavieb v stave a cene v čase vyporiadania a zníženia
hodnoty stavby rodinného domu a jej príslušenstva (bez pozemku) sa netýkala. Hoci okresný súd
považoval určenú výšku škody za neurčitú, nenariadil znalecké dokazovanie, nevypočul znalcov a
svedka pán Q.. Predložené listinné dôkazy hodnotil ako znalecké posudky, hoci takýto postup nie je
v súlade s § 127 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V súvislosti s príčinnou súvislosťou okresný

súd nezohľadnil písomné vyjadrenie zo dňa 24.4.2016 (žalobca pripustil, že je logické, ak okresný
súd nerozvádza záver o príčinnej súvislosti, keď dospel k záveru o neexistencii škody a neexistencii
porušenia právnej povinnosti). Má za to, že povinnosť podľa § 417 Občianskeho zákonníka si splnil, keď
vyzýval pána F., aby zabezpečil užívanie spoločnej nehnuteľnosti, čo odmietol, reagoval až listom zo
dňa 14.3.2003, na výzvu právneho zástupcu v súvislosti s výzvou na zaplatenie podielu z odplaty za

užívanie spoluvlastníctva. Má za to, že vo veci konal a rozhodol sudca, ktorý mal byť vylúčený, čím sa
zasiahlo do jeho práva na prístup (k nezávislému a nestrannému súdu).

15. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa 2., ktorým navrhla zrušiť napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie a vrátiť mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázala na § 205 ods. 2

písm. a), b), c), d), e), f) Občianskeho súdneho poriadku. Argumentovala tým, že okresný súd nevykonal
žalobcami navrhované dokazovanie výsluchom svedkov: F. W., L. W., V. Q., ktorí sa mali vyjadriť
k hospodáreniu s nehnuteľnosťou nebohým T. F.. Skutočnosť, prečo okresný súd odmietol vykonať
navrhnuté dôkazy, nevyplýva z odôvodnenia rozsudku, je preto nepreskúmateľné. Skutočnosť, že osoby
(T. B.-sestra T. F., s deťmi T. M. a T. Q. podľa odpovede Mesta Šamorín zo dňa 4.2.2016) mali v

nehnuteľnosti trvalý pobyt do roku 2000 vylučuje, že by nehnuteľnosť nebola užívaniaschopná, čo uviedli
aj svedkyne, ktoré ju užívali. Čo potvrdzuje tvrdenie žalobcov, že ako menšinoví podieloví spoluvlastníci
boli z užívania nehnuteľnosti vylúčení. Poukázala na § 415 Občianskeho zákonníka, keď porušenie
preventívnej povinnosti sa stáva dôvodom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škody, pokiaľ sa
nedokáže porušenie povinnosti podľa určitého konkrétneho ustanovenia, či už Občianskeho zákonníka

alebo iného zákona. Má za to, že je daná príčinná súvislosť medzi opomenutím právneho predchodcu
žalovaných a vzniknutou škodou, ktorú preukázali znaleckými posudkami. Žalované výšku škody nijako
nenamietali, konajúci súd v konaní neuviedol, že škodu nemá za preukázanú, za účelom ustálenia výšky
škody nevykonal dokazovanie. Okresný súd odmietol vypočuť znalkyne ako (odborných) svedkov k ich
znaleckým zisteniam. Pokiaľ mal okresný súd za nepreukázanú výšku škody znaleckými posudkami

zo strany žalobcov, mal vo veci nariadiť znalecké dokazovanie za účelom zistenia výšky škody na
nehnuteľnosti. Má za to, že škoda vznikla v priamej príčinnej súvislosti s neužívaním/neprimeraným,
resp. devastujúcim užívaním veci zo strany T. F. ako väčšinového spoluvlastníka, ktorý stavbu nijako
neudržiaval, hoci tak bol povinný v zmysle § 86 ods. 1 Stavebného zákona ale tiež bol povinný podľa
§ 415 OZ. Nevykonaním navrhnutých dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci namieta odňatie jej

možnosti konať pred súdom. Poukázala na nález ÚS SR IV. ÚS 115/03, v zmysle ktorého súčasťou
obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka na také odôvodnenie, ktoré dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Má za
to, že rozhodnutie je nepreskúmateľné, keď okresný súd nedodržal § 157 ods. 2 Občianskeho súdnehoporiadku, jeho rozhodnutie neobsahuje rozbor úvah, ktorými sa riadil pri svojich záveroch a pri svojom
rozhodovaní.

16. Žalované odvolanie nepodali, k odvolaniam sa žalobcov sa nevyjadrili.

17. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej len OSP), pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie

je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

18. Krajský súd Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 204 ods.
1 OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti

ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 363
CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (žalobca § 205 ods. 2 písm. a/,
b/, c/, d/, e/, f/, akt. § 365 a/, c/, d/, f/, g/, h/), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady

týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým
stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383
CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), bez potreby
doplnenia dokazovania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej
tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel

k záveru, že odvolaniam žalobcov nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je
vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.

19. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolaní žalobcov
bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu v celom rozsahu zamietol z

dôvodu nepreukázania predpokladov vzniku škody a premlčania podľa § 106 Občianskeho zákonníka,
s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľmi.

20. Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka u <. Občianskeho zákonníka pre prijímanie rozhodnutia spoluvlastníkov o
hospodárení so spoločnou vecou nepredpisuje žiadnu osobitnú procedúru ani uskutočnenie formálneho

hlasovacieho aktu a pre rozhodnutie samé nepredpisuje žiadnu obligatórnu (napríklad písomnú)
formu ani výslovne nedefinuje jeho náležitosti. Uvedené zákonné ustanovenie predpokladá, že proces
vytvárania kolektívnej vôle spoluvlastníkov nebude len záležitosťou niektorého spoluvlastníka a že sa na
procese prijímania rozhodnutia zúčastnia všetci spoluvlastníci (pozri slová „rozhodujú spoluvlastníci“).
To v plnom rozsahu platí aj v prípade spoluvlastníckeho vzťahu, v ktorom veľkosť spoluvlastníckeho

podielu zabezpečuje určitému spoluvlastníkovi také dominantné postavenie, ktoré mu pri rozhodovaní
napokon vždy umožní presadiť svoju vôľu aj proti vôli ostatných spoluvlastníkov.29. Žalobca 1. namietal v odvolaní, že súd prvej inštancie na jednej strane konštatuje, že škoda
nevznikla a zároveň uzaviera, že uplatnený nárok je premlčaný, ale ak je premlčaný musel vzniknúť. Tu
odvolací súd uzatvára, že zo strany prvoinštančného súdu bolo nedôvodným zaoberať sa v konaní aj

vznesenou námietkou premlčania, keďže z výsledkov vykonaného dokazovania mal za to, že žalobcovia
neuniesli dôkazné bremeno ohľadom žalovaného nároku, keď nepreukázali existenciu predpokladov
vznik zodpovednosti (T. F.) za žalobcami tvrdenú škodu, s čím sa odvolací súd stotožnil. Ani uvedené,
však nemá vplyv na správnom záver prvoinštančného súdu o zamietnutí žaloby. V súvislosti so vznikom
škody odvolací súd ešte dopĺňa, že podľa výkladu § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tento nerieši

len otázku obsahu náhrady škody (hradí sa zásadne len skutočná škoda), ale v súvislosti s úpravou
spôsobu náhrady tejto škody obsahuje vlastne i pokyn pre riešenie rozsahu náhrady škody. Ak totiž
stavia na prvé miesto úhradu škody v peniazoch a uvedenie do predošlého stavu len vtedy, ak o
to poškodený požiada a zároveň aj za splnenia možnosti a účelnosti uvedenia do predošlého stavu,
je treba vychádzať z toho, že náklady na uvedenie do predošlého stavu určujú aj rozsah náhrady.
Prípadná peňažná náhrada musí preto zodpovedať nákladom, ktorých by bolo treba na uvedenie

do pôvodného stavu za splnenia podmienky účelnosti a nevyhnutnosti. Za škodu sa v právnej teórii
aj praxi považuje ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, a je objektívne vyjadriteľná
všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi. Skutočnou škodou na veci je nutné rozumieť takú ujmu, ktorá
znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá
predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je treba vynaložiť na uvedenie veci do predošlého stavu. Bez

ohľadu na to, že Občiansky zákonník v znení účinnom od 1.1.1992 (po novele uskutočnenej zákonom
č. 509/1991 Zb.) uprednostňuje náhradu v peniazoch pred tzv. naturálnou reštitúciou (uvedením do
predošlého stavu), sú aj naďalej uplatniteľné závery, ktoré k definícii škody formuluje stanovisko
Najvyššieho súdu ČSSR Cpj 87/70, publikované pod č. 55 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk,
ročník 1971, pretože ak sa vyjadruje škoda porovnaním majetkového stavu poškodeného pred a po

poškodení, potom aj rozsah náhrady v peniazoch musí zohľadňovať výšku prostriedkov (vyjadrenú
v peniazoch) nutnú k obnove pôvodného majetkového stavu. Súd musí nielen rešpektovať právo,
ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Inými slovami, právo musí
byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nie súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a
formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho ktorého záujmu chráneného príslušnou

normou. V danom prípade je zmyslom a účelom ustanovenia, priznávajúceho poškodenému právo na
náhradu škody, zabezpečiť, aby mu v plnej miere bola kompenzovaná majetková ujma. Odvolací súd
považuje záver okresného súdu o tom, že existencia škody nebola žalobcami preukázaná za správny,
keďže nedošlo k zmenšeniu ich majetku s poukazom súdny zmier uzavretý v konaní sp. zn. 9C/70/2005
zo dňa 4.10.2010 (právoplatný dňa 30.10.2010), podľa ktorého žalovaná 2. vyplatila žalobcom za

hodnotu spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti (vrátane rodinného domu) sumu 20.275,- Eur
v súvislosti so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva. Žalobcovia nadobudli svoj
spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti (vrátane rodinného domu) kúpnou zmluvou zo dňa 30.3.1998 za
kúpnu cenu 300.000,- Sk (9.958,17 Eur) od predávajúceho Q. U. (na č. l. 46). V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na to, že aj predmetná kúpna zmluva obsahuje odkaz na znalecký posudok č. 042/98

zo dňa 26.2.1998 Ing. Anny Juhasovej, ktorý okresný súd cituje aj v napadnutom rozsudku, z ktorého
vyplýva zistená cena rodinného domu 89.639,- Sk (2.975,47 Eur), opotrebenie max. 80 %, životnosť 10
rokov (cena pozemku 88.220,- Sk, celkovo zistená cena 227.275,- Sk/7.544,15 Eur).

30. Pokiaľ žalobca 1. v odvolaní poukazuje na § 86 ods. 1 zákona č. 850/1976 Zb. vo vzťahu k T.

F., odvolací súd uvádza, že povinnosť v zmysle tohto citovaného zákona (čo žalobca 1. opomína)
sa týkala aj samotných žalobcov (ako podielových spoluvlastníkov), ale práve v kontexte ods. 2 (ak
vlastník stavbu riadne neudržiava, môže mu stavebný úrad vo verejnom záujme nariadiť, aby sa v
určenej lehote a za určených podmienok postaral o nápravu. Užívatelia bytov a nebytových priestorov
sú povinní umožniť vykonanie nariadenej údržby stavby) a teda postupu stavebného úradu vo verejnom

záujme v súvislosti s nariadením nápravy v prípade, že vlastník túto neudržiava v dobrom stave tak,
aby čo najviac predĺžila jej užívateľnosť. Odvolací súd prisvedčil tvrdeniu žalobcu 1. (v odvolaní), že
dohoda o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (konanie vedené pod sp. zn. 9C/70/2005) riešila
vyporiadanie pozemkov a stavieb v stave a v cene v čase vyporiadania, avšak nemôže súhlasiť s
tým, že táto neriešila (prípadné) zníženie (zvýšenie) hodnoty stavby rodinného domu, keďže hodnota

vyplateného spoluvlastníckeho podielu žalobcom (20.275,- Eur) zahŕňa aj hodnotu rodinného domu,
ktorého podielovými spoluvlastníkmi v čase zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
boli aj žalobcovia. V tejto súvislosti odvolací súd opäť poukazuje na to, že žalobcovia nadobudli
nehnuteľnosti vrátanie rodinného domu za kúpnu cenu 300.000,- Sk (9.958,17 Eur) a teda vyplatenímhodnoty spoluvlastníckeho podielu získali vyššiu sumu o viac ako 100 % (čo konštatoval aj okresný
súd v preskúmavanom rozhodnutí) a teda pôvodná hodnota spoluvlastníckeho podielu žalobcov sa
v skutočnosti zvýšila. Subjektívny názor žalobcu, že nerozumie konštatovaniu okresného súdu o

nepreukázaní vzniku škody, odvolací súd nezdieľa a poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku,
vktoromsaokresnýsúdnáležitýmspôsobomvysporiadalsdôvodmi,prečopovažovalnárokžalobcovza
nedôvodný s poukazom na nepreukázanie predpokladov vznik zodpovednosti T. F. za (prípadnú škodu)
žalobcov, keď určenie výšky škody v žalobe nie je dôkazom o jej vzniku.

31. Podľa § 125 ods. 1 OSP (akt. § 187 CSP), za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb
a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu
predpísaný, určí ho súd.

32. Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (akt. § 207 CSP), ak závisí rozhodnutie

od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov
znalca. Súd znalca vyslúchne; znalcovi môže tiež uložiť, aby posudok vypracoval písomne. Ak je
ustanovených niekoľko znalcov, môžu podať spoločný posudok. Namiesto výsluchu znalca môže sa súd
v odôvodnených prípadoch uspokojiť s písomným posudkom znalca.

33. S námietkou žalobcu 1., že okresný súd listinné dôkazy hodnotil ako znalecké posudky, hoci takýto
postup nie je v súlade s § 127 ods. 1 OSP, odvolací súd uvádza, že citované ustanovenie upravuje
procesné postup v prípade, ak súd rozhodne o ustanovení znalca z dôvodu, že rozhodnutie závisí
od posúdenia skutkových okolností, na ktoré treba odborné znalosti. Z obsahu spisu však vyplýva, že
okresnýsúdcitovanéustanovenienepoužil,keďžežiadnychznalcovvkonaníneustanovil,pričomtakého

ustanovenie nepredstavuje automatický postup súdu v každom prípade, ale závisí od toho, či takýto
postup súd v konkrétnom prípade zvolí z dôvodu jeho potreby v rámci dokazovania. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku nevyplýva, že by okresný súd listinné dôkazy hodnotil ako znalecké posudky,
aj odvolaciemu súdu je zrejmé, že okresný súd podľa § 125 ods. 1 OSP stranami v spore predložené
posudky znalcov považoval za listinné dôkazy, preto námietka žalobcu 1. neobstojí.

34. Nenariadenie znaleckého dokazovania súdom za účelom zistenia výšky škody bolo podľa
odvolacieho súdu správne s ohľadom na závery okresného súdu v tom, že nemal preukázané
predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu a to porušenie právnej povinnosti, existenciu škody
a príčinnej súvislosti medzi nimi, teda základ nároku, pritom takého dokazovanie by bolo zjavne

nehospodárne a neefektívne a na závere o zamietnutí žaloby, by nič nezmenilo. Uvedená argumentácia
odvolacieho súdu sa týka aj nevykonania navrhnutého dokazovania výsluchom znalcov: Ing. Juhosová,
Ing. Tokovicsová, Ing. Tatárková, Ing. Višniarovú, Ing. Námethová, Ing. Cíferský, ako aj svedka pána
Q., a preto je aj táto námietka žalobcu 1. nedôvodná. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že na
pojednávaní dňa 1.3.2016 (zápisnica na čl. 410) navrhol žalobca 1. okrem iného ustanoviť znalca z

odboru stavebníctva za účelom zistenia škody za obdobie od 1991 do mája 2010, avšak okresný súd
uznesenímnapojednávanínavrhnutýdôkaznepripustilsodôvodnením,žepredmetomsporujenáhrada
škody a nie ekonomický ekvivalent.

35. Napriek tomu, že žalobca 1. v odvolaní pripustil, že je logické, ak okresný súd nerozvádza záver o

príčinnejsúvislosti,keďdospelkzáveruoneexistenciiškodyaneexistenciiporušeniaprávnejpovinnosti,
namieta, že okresný súd nezohľadnil písomné vyjadrenie zo dňa 24.4.2016 (ktoré sa podľa zistenia
odvolacieho súdu sa v spise nenachádza, keď v spise je založené podanie žalobcu 1. zo dňa 25.4.2016,
ktoré obsahuje aj bod III. K príčinnej súvislosti, v ktorom je poukaz na § 415, § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 86 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. a ďalej poukaz na skutočnosti, že škodca T. F.

porušil právnu povinnosť užívať, resp. udržiavať stavbu v stave, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu,
sa jej úživateľnosť čo najviac predĺžila a škoda vznikla v priamej príčinnej súvislosti s neužívaním
veci zo strany T. F., ktorý im užívanie znemožňoval, čo bolo aj dôvodom rozhodnutia o zrušenie a
vyporiadania spoluvlastníctva. Prístup do rodinného domu im bol umožnený až dňa 22.2.2010 zo
strany žalovaných, bolo cieľom T. F. nechať rodinný dom schátrať), s čím odvolací súd nesúhlasí a

poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku na strane 7, v ktorom prvoinštančný súd uzavrel,
že nemá preukázanú príčinnú súvislosť, čo je aj podľa odvolacieho súdu logické a správne, keďže
prvoištančný súd správne uzavrel, že nemá preukázanú výšku škody ani porušenie právnej povinnosti
T. F.. Odvolací súd v tejto súvislosti ešte dopĺňa, že zistenie existencie príčinnej súvislosti (kauzálnynexus)medziprotiprávnymkonanímškodcuavzniknutouškodou,jenevyhnutnýmpredpokladomvzniku
zodpovednosti za škodu. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že je potrebné z celého reťazca
všeobecnej príčinnej súvislosti zisťovať tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za

škodu. Súd konkrétne zisťuje - vzhľadom ku konkrétnej škode - či konanie škodcu je príčinou vzniku
škody a či skutočne škodu spôsobilo. Príčinnú súvislosť súd nevytvára, túto v kladnom alebo zápornom
zmysle zisťuje. V právnej teórii sa vzťah príčinnej súvislosti označuje ako priama väzba javov, v rámci
ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi
porušením povinnosti a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť,

zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú
otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych situáciách. Právnym posúdením je vymedzenie, medzi
ako ujmou (ako následkom) a ako skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť
zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom
konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi
konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne)

sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných
súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná
súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj
R 21/1992). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho)
a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť

závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny
na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny
a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich
do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

(pozri rozsudok NS R sp. zn. 5Cdo/126/2009)

36. Podľa § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka, komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť
spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia, ods. 2 ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa
domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.

37. Ustanovenie § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka je ustanovením preventívnej povahy a vyjadruje
právo na poskytnutie súdnej ochrany tomu, komu hrozí škoda. Toto právo možno uplatniť proti tretej
osobe za predpokladu, že táto osoba je povinná správať sa tak, aby bolo odstránené vážne ohrozenie
vzniku škody. Posúdenie, či ide o vážne ohrozenie vzniku škody, závisí od konkrétnych okolností;

zákon pojem vážne ohrozenie nedefinuje. V prípade ochrany pred vážnym ohrozením vzniku škody sa
možno na súde domáhať vykonania vhodného a zároveň primeraného opatrenia na odvrátenie hroziacej
škody. V konaní podľa § 417 ods. 2 OZ musí byť preukázané, že v čase rozhodovania existuje
vážne ohrozenie vzniku škody. Nebezpečenstvo škody nemusí hroziť bezprostredne, ale stačí, že môže
vzniknúť v budúcnosti (pozri Uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo 270/2014).

38. Odvolací súd nepovažuje námietku žalobcu 1., že svoju povinnosť podľa § 417 Občianskeho
zákonníka si splnil tým, keď vyzýval T. F., aby zabezpečil užívanie spoločnej nehnuteľnosti za dôvodnú,
keďvýzvanaužívaniespoločnejnehnuteľnosti,jednoznačnenespĺňapožiadavkutakakojumánamysle
citované zákonné ustanovenie v odseku 36 (§ 417 ods. 1), ale možno ju subsumovať pod § 139 ods.

1 Občianskeho zákonníka.

39. S odvolacou námietkou žalobcu 1, že vo veci konal a rozhodol sudca, ktorý mal byť vylúčený, čím sa
zasiahlo do jeho práva na prístup (k nezávislému a nestrannému súdu) sa odvolací súd nestotožnil, keď
Uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11NcC/25/2010-123 zo dňa 6.10.2010 bolo rozhodnuté, že

(v preskúmavanej veci) sudkyňa JUDr. Alica Vörösová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania.

40. K námietke žalobkyne 2. týkajúcej neuvedenia dôvodov odmietnutia vykonať žalobcami
navrhovaného dokazovanie výsluchom svedkov: F. W., L. W., V. Q. v napadnutom rozsudku odvolací súd
uvádza, že faktom je, že napadnutý rozsudok v odôvodnení takého dôvody neobsahuje, avšak okresný

súd si svoju povinnosť podľa § 120 ods. 1 OSP splnil a na pojednávaní dňa 10.5.2016 do zápisnice
(na č.l. 456) uznesením predmetné dôkazy nepripustil z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti (a to aj za
prítomnosti právneho zástupcu žalobkyne 2.).41. V súvislosti s tvrdením žalobkyne 2., že trvalý pobyt do 2000 osôb (T. B.-sestra T. F., s deťmi
T. M. a T. Q.) podľa odpovede Mesta Šamorín zo dňa 4.2.2016 vylučuje, že by nehnuteľnosť nebola
užívaniaschopná (čo uviedli aj svedkyne, ktoré ju užívali), čo potvrdzuje tvrdenie žalobcov, že ako

menšinoví podieloví spoluvlastníci boli z užívania nehnuteľnosti vylúčení, odvolací súd uvádza, že aj
prípadné vylúčenie z užívania (tak ako tvrdia žalobcovia) ešte podľa odvolacieho súdu nepreukazuje
existenciu predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, tak ako to má na mysli § 420 ods. 1
Občianskeho zákonníka, ktorý okresný súd správne na danú vec aj aplikoval, ale vyplýva z opäť
ustanovenia § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý sa však danej veci netýka.

42. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, ktoré je základom generálnej prevencie, je každý povinný pri
akomkoľvek počínaní zachovávať vždy taký stupeň pozornosti, ktorý je možné vzhľadom na konkrétnu
časovú a miestnu situáciu od neho rozumne požadovať. Toto ustanovenie mu však neukladá povinnosť
predvídať každý v budúcnosti možný vznik škody.

43. Všeobecný poukaz žalobkyne na § 415 Občianskeho zákonníka, keď porušenie preventívnej
povinnosti sa stáva dôvodom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škody, pokiaľ sa nedokáže porušenie
povinnosti podľa určitého konkrétneho ustanovenia, či už Občianskeho zákonníka alebo iného zákona
je síce správny ale aj podľa názoru odvolacieho súdu len všeobecný poukaz v preskúmavanej veci, že
T. F. sa mal dopustil protiprávneho konania (úmyselného), keď ako majoritný vlastník mal vykonávať

údržbu a bežné opravy, nedostatočne preukazuje jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu a to
protiprávne konanie škodcu (T. F.), keď žalobcovia nielenže nepreukázali, ale ani neoznačili konkrétnu
starostlivosť, konkrétnu úpravu, akým spôsobom, kedy, akého druhu a rozsahu nimi označený škodca
mal vykonávať a nevykonal. Opäť je však na mieste upozorniť žalobcov, že aj oni ako spoluvlastníci
mali z existencie spoluvlastníctva nielen práva, ale aj povinnosti a to aj vo vzťahu k rodinnému domu

za účelom predĺženia jeho životnosti.

44. S námietkou žalobkyne 2., že je daná príčinná súvislosť medzi opomenutím právneho predchodcu
žalovaných a vzniknutou škodou (preukázanou znaleckými posudkami) odvolací súd nesúhlasí a
poukazuje na svoj záver uvedený v odseku 25 a ako aj teoretické východiská posudzovania príčinnej

súvislosti.

45. Námietka žalobkyne 2., že žalované výšku škody nijako nenamietali považuje odvolací súd za
nedôvodnú a to s poukazom aj na vyjadrenia žalovaných (resp. ich právnej zástupkyne na pojednávaní
dňa 10.5.2016 na č.l. 457), podľa ktorého žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno ohľadom požadovanej

výšky škody, pričom od počiatku navrhovali žalobu zamietnuť.

46. K námietke žalobkyne 2. o odmietnutí vypočuť znalkyne ako (odborných) svedkov k ich znaleckým
zisteniam s tým, že pokiaľ mal okresný súd za nepreukázanú výšku škody znaleckými posudkami
zo strany žalobcov, mal vo veci nariadiť znalecké dokazovanie za účelom zistenia výšky škody na

nehnuteľnosti odvolací súd už len poukazuje na svoj právny názor v odseku 24.

47. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

48. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

49. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby
určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou
zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).

50. Podľa § 157 ods. 2 OSP (akt. § 220 ods. 2 CSP), v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa

navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne
iný účastník konania. Stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané
a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečonevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku
bolo presvedčivé.

51. Odôvodnenie rozsudku súdu a primerane i uznesenia (§ 167 ods. 2 OSP akt. § 234 ods. 2 CSP)
musí mať náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 OSP (akt. § 220 ods. 2 CSP). Súd sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného
dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery.

V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných
protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov
aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo
vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené
v § 157 ods. 2 OSP (akt. § 220 ods. 2) je nepreskúmateľné.

52. Spravodlivým prejednaním veci je také súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady
a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného
súdu I.ÚS 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v
tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho
uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu,

ktoré je v rozpore so zákonom je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod
odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa
účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za
účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

53. Odvolací súd poukazuje i na to, že obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho
uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu,
ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94).
K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto

domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť
priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS 7/08).

54. Námietku žalobkyne 2. o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku z dôvodu, že okresný súd
nedodržal § 157 ods. 2 OSP (v znení do 30.6.2016), keď napadnuté rozhodnutie neobsahuje rozbor

úvah, ktorými sa riadil pri svojich záveroch pri svojom rozhodovaní ako aj dôvody odmietnutia
nevykonania navrhnutých dôkazov, nepovažuje odvolací súd za dôvodnú. Na tomto závere odvolacieho
súdu nič nemení ani skutočnosť, že odôvodnenie napadnutého rozsudku neobsahuje dôvody
nevykonania navrhnutého dokazovania, keď odvolací súd už v odseku 38 konštatoval, že okresný
súd si splnil svoju povinnosť podľa § 120 ods. 1 OSP a do zápisnice na pojednávaní dňa 10.5.2016

uviedoldôvodynepripustenianávrhov(zostranyžalobkyne2)navykonaniedokazovania(hospodárnosť
a efektívnosť) a uvedený postup zvolil aj v súvislosti s návrhmi na vykonanie dokazovania zo
strany žalobcu 1 (odsek 32). Podľa odvolacieho súdu odôvodnenie napadnutého rozsudku obsahuje
žalobkyňou 2. vytýkaný rozbor úvah, ktorými sa okresný súd pri záveroch riadil, a to konkrétne s
poukazom na stranu 7 až 10 odôvodnenia, a preto v danej veci neobstojí ani odôvodnenosť poukázania

na nález ÚS SR IV. ÚS 115/03.

55. Ani odvolaciu námietku žalobkyne 2. ohľadom toho, že nevykonaním dôkazov potrebných pre
rozhodnutie jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, nepovažuje odvolací súd za dôvodnú a
v tejto súvislosti poukazuje na § 120 ods. 1 OSP (účinný do 30.6.2016), ktoré stanovuje dôkaznú

povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia ale aj oprávnenie
súdu rozhodnúť, ktoré z označených dôkazov vykoná. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania
a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie strán. V
tejto súvislosti je nutné uviesť, že základný princíp nezávislosti súdu je potrebné dôsledne aplikovať aj
na postup súdu obsiahnutý v ustanovení § 120 ods. 1 OSP a v každom štádiu konania zvážiť, ktoré

dôkazy vzhľadom k uplatňovanému petitu je treba nevyhnutne vykonať pre rozhodnutie vo veci. Takýto
výklad uvedeného ustanovenia nie je v rozpore so všeobecne uznávanou a v praxi súdov aplikovanou
a nespochybňovanou skutočnosťou, že súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy navrhované strán,
keď ich vykonanie (nevykonanie) záleží na jeho hodnotení (§ 132 OSP). Odvolací súd poukazujeaj na názor Najvyšší súd Slovenskej republiky uverejnenom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov
Slovenskej republiky pod č. 125/1999, v ktorom vyslovil názor, že ak súd v priebehu konania nevykoná
všetky navrhované dôkazy, nezakladá to vadu konania v zmysle § 237 písm. f) OSP, lebo to nemožno

považovať za odňatie možnosti konať pred súdom alebo za znemožnenie uplatnenia procesných práv,
ktoré účastníci mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení. Ten istý záver
zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky tiež v uznesení z 27. novembra 1997 sp. zn. Obdo V 56/98,
ktoré bolo uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 6/2000.

56. S poukazom na uvedené potom možno uzavrieť, že súd prvej inštancie neznemožnil svojím
procesným postupom žalobkyni 2. (žalobcom), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a to ani tým, že do odôvodenia rozsudku
už neuviedol dôvody zamietnutia návrhov na vykonanie dokazovania ani tým, že nevykonal dôkazy
navrhnuté žalobkyňou 2. Podľa odvolacieho súdu prvoinštančný súd nevydal v tomto smere pre strany
prekvapivé rozhodnutie a ohľadom nároku žalobcov vykonal na zaplatenie žalovanej sumy dokazovanie

v potrebnom rozsahu.

57. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

58. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie rozsudkom žalobu žalobcov zamietol, rozhodol
vecne správne, a preto odvolací súd s použitím § 387 ods. 1 CSP rozsudok, včítane závislého výroku
o náhrade trov konania (odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého), potvrdil.

59. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení

s § 396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní úspešným žalovaným 1. a 2. voči žalobcom 1. a 2.
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

60. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).