Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. december 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/41/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2306010490
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2306010490.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov

JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaného B. N., pre zločin
obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zákona a pre zločin lúpeže podľa § 188
ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 10.2.2021,
č.k. 2T/136/2006-235, na verejnom zasadnutí konanom dňa 9.12.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku súd zrušuje napadnutý rozsudok v celom rozsahu

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku

sa obžalovaný B. N., nar. XX.XX.XXXX v O., bytom M., D. O. XXX/XX, okres Galanta, toho času vo
výkone trestu v ÚVTOS Leopoldov,
podľa § 166 Tr. poriadku pri nezmenenom výroku o vine vyslovenej rozsudkom Okresného súdu Galanta
sp. zn. 2T/136/2006 zo dňa 07.02.2007, právoplatný dňa 07.02.2007,
za v bode 1/ zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zákona a v bode
2/ zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1/ Tr. zákona,

odsudzuje:

Podľa § 183 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l, písm. n), § 37 písm. m), § 38 ods. 2,
ods. 3, § 41 ods. 2 Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 53 (päťdesiattri)
mesiacov a 22 (dvadsaťdva) dní.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný pre výkon uloženého trestu zaraďuje do

ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 10.2.2021, č.k. 2T/136/2006-235, bolo
rozhodnuté takto:
„Podľa § 166 Tr. poriadku sa obžalovanému B. N., nar. XX.XX.XXXX v O., bytom M., D. O. XXX/XX,
okres Galanta, toho času vo výkone trestu v ÚVTOS Leopoldov, ktorý bol rozsudkom Okresného súdu
Galanta sp. zn. 2T/136/2006 zo dňa 07.02.2007, právoplatný dňa 07.02.2007 uznaný vinným v bode
1/ pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zákona a v bode 2/

pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1/ Tr. zákona, za ktoré mu bol podľa § 183 ods. 2/ Tr. zákona s
použitím § 36 písm. l, n), § 37 písm. h, m), § 38 ods. 2/, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4/, § 41 ods. 2/ Tr.
zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 5(päť) rokov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pričom výrok o treste a o zaradení pre jeho výkon bolzrušený uznesením Okresného súdu Galanta sp. zn. 1Nt/19/2017 zo dňa 07.02.2018, právoplatný dňa
04.04.2018, vo výroku o vine v citovaných rozhodnutiach ostáva nedotknutý,
u k l a d á:

Podľa § 183 ods. 2/ Tr. zákona s použitím § 36 písm. l, n), § 37 písm. h, m), § 38 ods. 2/, per analogiam
§ 39 ods. 2 písm. d), ods. 4/ Tr. zákona trest odňatia 53(päťdesiattri) mesiacov a 22(dvadsaťdva) dní.
Podľa § 49 ods. 2 písm. a) Tr. zákona pre výkon uloženého trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.“
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný a to proti výroku o treste. V prvom rad poukázal na

to, že išlo o uloženie trestu odňatia slobody v rámci nového - obnoveného konania, kde bol rozsudkom
okresnéhoh súdu uložený dňa 7.2.2007 trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, následne rozsudkom
zo dňa 10.10.2018 trest odňatia slobody vo výmere 53 mesiacov a 22 dní. Tento rozsudok bol zrušený
odvolacímsúdomprenerešpektovanieprísľubu-návrhunauloženievýraznemiernejšiehotrestuodňatia
slobody pri uzatváraní dohody, následne bol uložený okresným súdom trest odňatia slobody vo výmere
53 mesiacov a 22 dní. Obžalovaný namieta, že prvý trest bol uložený tak, že bol o 3 mesiace a 10

dní prísnejší ako bola vtedy súdom aplikovaná spodná hranica príslušnej trestnej sadzby, okresný súd
aplikoval inštitút mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tretného zákona
v nadväznosi na uzatvorenú dohodu o vine a treste. Poukázal na znenie § 405 písm. b) Trestnéhho
poriadku. Neznamená to však len uloženie číselne nižšieho trestu, ale tiež aplikáciu uloženia nižšieho
trestu za rovnakých okolností ako bolo v pôvodnom trestnom konaní. Súd v pôvodnom konaní aplikoval

asperaččnú zásadu. Po obnove konania mal súd postupovať tak, ako by bol býval posupoval konajúci
súd v konaní vedúcom prvému rozsudku, ak by nedošlo k aplikácii protiústavnej asperačnej zásady. V
novom konaní je minimálna trestná sadzby 2 roky, a preto mal súd uložiť trest vo výške o 3 mesiace a
10 dní vyšší ako spodná hranica aplikovateľnej trestnej sadzby. Namiesto toho mu uložil trest vyšší o
viac ako 2 roky od teraz aplikovatľnej spodnej hranice trestu odňatia slobody. Trest je preto nezákonný,

v rozpore so zásadou primeranosti a zákonnosti. Ďalej namietal, že v novom konaní chcel obžalovaný
opäť uzatvoriť dohodu o vine a treste, čo prokurátor ignoroval bez akéhokoľvek vysvetlenia. Takýto
postup nemôže byť na ujmu obvineného v podobe straty možnosti uzatvorenia dohody o vine a treste.
Takýto postup OČTK a schválenie postupu súdom predstavuje obchádzanie zákonných procesných
práv obžalovaného, ktorý svoj postoj nezmenil a legitímne očakával relevantné zníženie trestu tak, ako

to uvádzal odvolací súd v predchádzajúcom rozhodnutí. V konaní tak raz došlo k zvýšeniu spodnej
hranice o 3 mesiace a 10 dní a ďalší raz o viac ako 2 roky. V pôvodnom konaní bol postoj obžalovaného
zohľadnený v poobe podpísania dohody o vine a treste, prečo teda nie je zohľadnený v ďalšom konaní.
Takýto postup prokurátora považuje za porušenie práva obžalovaného na spravodlivý súdny proces.
Navrhovali okresnému súdu, aby vzhľadom na iné/predchádzajúce odsúdenia bol uložený úhrnný/

súhrnný trest a to aj vzhľadom na iné odsúdenia klienta, na (iné) už vykonané tresty (časti trestov)
odňatia slobody. Konajúci súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že tak nepostupoval, lebo nedošlo k
zrušeniu výroku o vine obžalovaného, nič viac neuvádza. Nepripojil k tomuto konaniu trestné spisy iných
odsúdení, neuviedol prečo a z ktorých časových či iných skutkových alebo právnych skutočností neuložil
obžalovanému úhrnný/súhrnný trest odňatia slobody.“

Na verejnom zasadnutí nariadenom na rozhodnutie o podanom odvolaní, zotrval obžalovaný na
podanom odvolaní, obhajca obžalovaného navrhol zrušiť prvostupňové rozhodnutie a uložiť zákonný
a primeraný trest vzhľadom na všetky odsúdenia obžalovaného, obžalovaný žiadal zarátať všetko
do jedného trestu, keďže si vykonáva dokopy trest už 15 rokov. Prokurátor navrhol jeho odvolanie
zamietnuť.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým

výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutýchvýrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových

zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno

nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že vo vzťahu k podanému odvolaniu nie je dôvod na
zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku
podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Obžalovaný podal odvolanie ako oprávnená osoba, v zákonnej
lehote a to proti výroku o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

Krajský súd z predloženého spisového materiálu zistil nasledovné:
Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 10.10.2018, sp. zn. 2T/136/2006 rozhodol tak, že „Podľa § 166
Tr. poriadku sa obžalovanému B. N., nar. XX.XX.XXXX v O., bytom M., D. O. XXX/XX, okres Galanta,
toho času vo výkone trestu v ÚVTOS Leopoldov, ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Galanta sp.
zn. 2T/136/2006 zo dňa 07.02.2007, právoplatný dňa 07.02.2007 uznaný vinným v bode 1/ pre zločin

obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zákona a v bode 2/ pre zločin lúpeže
podľa § 188 ods. 1/ Tr. zákona, za ktoré mu bol podľa § 183 ods. 2/ Tr. zákona s použitím § 36 písm. l, n),
§ 37 písm. h, m), § 38 ods. 2/, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4/, § 41 ods. 2/ Tr. zákona uložený trest odňatia
slobody v trvaní 5(päť) rokov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia, pričom výrok o treste a o zaradení pre jeho výkon bol zrušený uznesením Okresného

súdu Galanta sp. zn. 1Nt/19/2017 zo dňa 07.02.2018, právoplatný dňa 04.04.2018, vo výroku o vine v
citovaných rozhodnutiach ostáva nedotknutý, a uložil obžalovanému podľa § 183 ods. 2/ Tr. zákona s
použitím § 36 písm. l, n), § 37 písm. h, m), § 38 ods. 2/, per analogiam § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4/ Tr.
zákona trest odňatia 53 (päťdesiattri) mesiacov a 22 (dvadsaťdva) dní a podľa § 49 ods. 2 písm. a) Tr.
zákona pre výkon uloženého trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym

stupňom stráženia.“
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný. V odvolacom konaní
krajský súd konštatoval, po povolení obnovy konania a zrušení výroku o treste (uznesenie Okresného
súdu Galanta sp.zn. 1Nt/19/2017 zo dňa 7.2.2018) sa okresný súd zaoberal iba zrušeným výrokom o
treste a o zaradení pre jeho výkon. Trestný zákon pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183

ods. 1, 2 písm. d) Tr. zákona ustanovuje základnú trestu sadzbu odňatia slobody od troch rokov do osem
rokov a pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1/ Tr. zákona ustanovuje základnú trestnú sadzbu tri roky až
osem rokov. Obžalovaný s prokurátorkou pôvodne uzavreli dohodu o treste v trvaní päť rokov za použitia
ustanovenia§39ods.2písm.d),ods.4/a§41ods.2/Tr.zákona.Vdanomprípade,vkonanípopovolení
obnovy konania, prvostupňový súd dospel k záveru, že u obžalovaného uloženie trestu odňatia slobody

v trvaní 53 mesiacov a 22 dní (túto dobu vykonal väzbou a výkon trestu do podmienečného prepustenia)
bude postačujúce na jeho nápravu, pričom súd použil per analogiam aj ustanovenie § 39 ods. 2 písm.
d), ods. 4/ Tr. zákona, teda zníženie základnej trestnej sadzby. Dôvodom takého postupu bola podľa
odôvodneniaprvostupňovéhorozhodnutiadoba,ktoráuplynulaodspáchaniaskutkuamožnosťnápravy.Okresný súd rozhodoval teda iba vo výroku o treste, nakoľko výrok o vine obžalovaného v konaní o
obnove konania zrušený nebol.
Krajský súd v predchádzajúcom odvolacom konaní ďalej konštatoval, že zrušením výroku o treste v

pôvodnom rozsudku nedošlo k zrušeniu výroku o vine, na základe schválenia pôvodnej dohody o vine a
treste. Po zrušení časti schválenej dohody o vine a treste, len v časti o treste, by sa mal, so zreteľom na
zmenenépomery(nálezústavnéhosúdu),prokurátorpokúsiťouzatvoreniedohodyotrestevýhodnejpre
obe procesné strany, zohľadňujúci všetky zákonné podmienky obsiahnuté v ustanovení § 34 Trestného
zákona. Vrámci povinnosti poučiť obžalovaného o jeho právach, resp. o tom, ako ich možno uplatniť,

bolo potrebné pred súdom v prejednávanom prípade položiť otázky prokurátorovi a obžalovanému, či
nechcú uzatvoriť dohodu o vine a treste. Bolo konštatovanné, že s poukazom na ustálenú súdnu prax v
prípade rozsudkov zrušených v rámci obnovy konania vo výroku o treste v prospech osôb obžalovaných
vo veciach, kde predtým boli realizované dohody o vine a treste medzi obžalovanými a prokurátorom
je potrebné primárne zisťovať, či obžalovaný a prokurátor nechcú uzavrieť novú dohodu. Až v prípade
neúspešného pokusu o novú dohodu je možné, aby súd ďalej postupoval a rozhodol o treste. Keďže

okresný súd takýmto procesným postupom na hlavnom pojednávaní nepostupoval, Krajský súd v Trnave
uznesenímzodňa5.9.2019sp.zn. 5To/14/2019,zrušilnapadnutýrozsudokvovýrokuotresteaspôsobe
jeho výkonu a vec vrátil okresnému súdu aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Uviedol, že vyššie uvedený proscesný postup bude možné vykonávať aj priamo na súde aktuálne
rozhodujúceho o výroku o treste zrušeného na základe obnovy konania bez toho, aby bolo potrebné vec

vracať do prípravného konania prokurátorovi.
Po zrušení uvedeného rozsudku okresného súdu vo výroku o treste a vrátení veci okresnému súdu
tento postupoval v zmysle vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu a dal stranám možnosť
uzavrieť dohodu o vine a treste. Ako však uviedol okresný súd v odôvodnení následného rozsudku zo
dňa 10.2.2021, prokurátor nechcel dohodu o treste s obžalovaným uzavrieť. Okresný súd konštatoval,

že dohodu o vine a treste možno uzavrieť v zmysle § 255 ods. 3 Trestného poriadku iba ak obe strany
prejavia rovnaký zámer, k čomu ale v tomto prípade nedošlo.
Obžalovaný v rámci odvolacích námietok namieta zákonnosť uloženého trestu vzhľadom na jeho
výmeru, ktorú považuje za neprimerane vysokú, k čomu dospel porovnaním ukladaného trestu pred
obnovovacím konaním a potom. Zároveň namieta, že ide o obchádzanie zákonných procesných práv

obžalovaného, keď stratil možnosť schválenia uzatvorenia dohody o vine a treste.
Krajský súd k tejto odvolacej námietke uvádza, že nie je dôvodná. Okresný súd nepripravil obžalovaného
o možnosť uzatvorenia dohody o vine a treste. Priestor pre jej uzatvorenie bol obom stranám, teda
tak obžalovanému ako aj prokurátorovi, poskytnutý. Význam slova dohoda spočíva aj z lexikálneho
hľadiska v dohodnutí (sa), dorozumení, zmluve. Uzatvorenie dohody o vine a treste nie je vynútiteľné,

ide o slobodnú vôľu oboch strán (za podmienok ustanovených zákonom). V žiadnom prípade tak nejde
o obchádzanie zákonných práv obžalovaného, ani porušenie práva na spravodlivý proces, keď okresný
súd poskytol možnosť obžalovanému a prokurátorovi, aby títo uzatvorili dohodu o vine a treste, avšak
prokurátor túto možnosť nevyužil, a vyjadril sa, že záujem o uzatvorenie dohody nemá.
Pri ukladaní trestu sa však okresný súd dôsledne neriadil príslušnými ustanoveniami zákona.

Pochybenieokresnéhosúdukrajskýsúdvzhliadolvprvomradevtejpodobe,keďokresnýsúdnesprávne
zohľadňoval obžalovanému priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona. Opomenul
aj to, že obžalovanému bolo potrebné uložiť úhrnný trest odňatia slobody, nakoľko ukladal trest za
viac trestných činov podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona. Aj keď táto skutočnosť nebola napadnutá
podaným odvolaním, krajský súd napravil pochybenie okresného súdu z dôvodu, že ide o dovolací

dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku. Okresný súd založil svoje rozhodnutie vo výroku
o treste na nesprávnom použití hmotnoprávneho ustanovenia. Obžalovanému je potrebné zohľadniť
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, že svoj čin priznal a oľutoval, podľa § 36
písm.n)Trestnéhozákona,ženapomáhalorgánomčinnýmvtrestnomkonaníasúduajednupriťažujúcu
okolnosť, a to že už bol za trestný čin odsúdený. Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona je potom pomer

poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je pri ich správnej aplikácii v prospech poľahčujúcich a hornú
hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby je potrebné upravovať jej znížením o jednu tretinu. Za
súčasného použitia ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona (asperačná zásada použitá pri spáchaní
dvoch alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma
alebo viacerými skutkami), sa priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona (spáchanie

viacerých trestných činov) u obžalovaného neaplikuje, nakoľko uvedená okolnosť už podmienila použitie
vyššej trestnej sadzby podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona. Krajský súd totiž v tomto smere postupuje
v zmysle stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 1/2011, podľa
ktorého spáchanie druhého trestného činu ako priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestnéhozákonasanepoužije,akjepotrebnézdôvoduviacčinnéhosúbehutrestnýchčinov,zktorýchaspoňjeden
je zločinom, aplikovať asperačnú zásadu v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona. Spáchanie druhého
trestného činu je totiž okolnosťou podmieňujúcou použitie prísnejšej trestnej sadzby podľa citovaného

ustanovenia. Platí teda, že okolnosť podmieňujúca použitie prísnejšej trestnej sadzby môže byť takto
použitá nielen podľa úpravy obsiahnutej v ustanovení osobitnej časti Trestného zákona (jeho príslušnom
vyššom odseku), ale aj v ustanovení všeobecnej časti Trestného zákona ( § 41 ods. 2). Ak je potom
takto použitá, jej duplicitnému použitiu ako priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona
bráni zásada „ne bis in idem“ vyjadrená v § 38 ods. 1 Trestného zákona. Treba totiž uviesť, že aj

keď už neprichádza v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona k zvyšovaniu dolnej hranice
trestnej sadzby, úprava hornej hranice trestnej sadzby zostala bezo zmeny. Možno konštatovať, že
povinné zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby je radikálne v tom rozsahu, ktorý odôvodňuje aplikáciu
spomínaného stanoviska Najvyššieho súdu SR sp.zn. Tpj 104/2009 zo dňa 14.6.2010, a teda vylučuje
súčasné použitie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona a ustanovenia § 41 ods.2
Trestného zákona.

Zároveň okresný súd pri ukladaní trestu nesprávne použil ustanovenie odkazujúce na mimoriadne
zníženie trestu pod dolnú hranicu trestu ustanoveného zákonom, nakoľko trest pod dolnú hranicu
neukladal.
Obžalovaný tiež v podanom odvolaní namietal, že mu súd nezohľadnil iné, predchádzajúce odsúdenia
a neukladal mu tak ani súhrnný trest. Nešpecifikoval ktoré predchádzajúce odsúdenia má na mysli,

ani k akému odsúdeniu by mal byť ukladaný súhrnný trest. Krajský súd však zistil, že v tomto smere
pochybil okresný súd a odvolacia námietka obžalovaného je dôvodná v tej časti, kde poukazuje na
nesprávne vysporiadanie sa okresného súdu so všetkými aspektami ukladania trestu. Naozaj nie je
zrejmé, z akého dôvodu súd oprel svoje rozhodnutie neukladať súhrnný trest o fakt, že výrok o vine
obžalovaného nebol zrušený v konaní o obnove konania. Napadnuté rozhodnutie tak v tomto smere

neobsahuje dostatok odôvodnenia, z ktorého by bolo zrejmé, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré
dôkazy svoje skutkové zistenia opiera, akými úvahami sa spravoval pri ukladaní trestu.
Krajský súd preto napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Keďže boli
splnené podmienky uvedené v § 322 ods. 3 Trestného poriadku, rozhodol po doplnení dokazovania
podľa § 326 ods. 5 Trestného poriadku pri nezmenenom výroku o vine vyslovenej predchádzajúcim

rozsudkom o treste a spôsobe jeho výkonu sám.
Krajský súd zistil, že obžalovanému bol v konaní pod sp.zn. 1T/53/2004 Okresným súdom Galanta
rozsudkom zo dňa 24.11.2004 uložený podmienečný trest odňatia slobody za skutok spáchaný dňa
21.5.2003. Následne obžalovaný spáchal skutky, prejednávané v tomto konaní. Tieto spáchal v období
od 13.9.2006 do 23.9.2006, uznaný za vinného z ich spáchania bol rozsudkom zo dňa 7.2.2007. Vo

vzťahu k predchádzajúcemu konaniu ide teda o recidívu, nakoľko súbeh trestného činu zo dňa 21.5.2003
a prejednávaných trestných činov bol prerušený vyhlásením odsudzujúceho rozsudku za prvý z nich dňa
24.11.2004. Následne bol obžalovaný odsúdený Okresným súdom Levice v konaní sp.zn. 4T/187/2014
rozsudkom zo dňa 21.9.2015 za skutok spáchaný v období od mesiaca apríl do 22.10.2013. Aj v
tomto prípade šlo o recidívu k predchádzajúcej trestnej činnosti, nakoľko súbeh skutkov spáchaných v

dňoch 13.9. až 23.9.2006 a skutku spáchaného v období od mesiaca apríl do 22.10.2013 bol prerušný
vyhlásením odsudzujúceho rozsudku za prvý z nich dňa 7.2.2007. Na tomto závere nič nemení ani
skutočnosť,ževďalšomkonaníbolrozsudokzodňa7.2.2007,ktorýmbolobžalovanýuznanýzavinného
zo spáchania skutku zo dňa 13.9. 2006 a dňa 23.9.2006, zrušený vo výroku o treste. Z uvedeného
dôvodu nie sú splnené podmienky na ukladanie súhrnného trestu.

Čo sa týka výmery uloženého trestu, obžalovaný sa opakovane dopúšťa závažnej trestnej činnosti,
pričom na jeho prevýchovu ukladané tresty nemali zjavne žiaden prevýchovný účinok, nakoľko po
uložení podmienečného trestu odňatia slobody sa v skúšobnej dobe dopustil ďalšej trestnej činnosti,
čo malo za následok premenu trestu a nariadenia jeho výkonu. Z výkonu tohto trestu (a zároveň aj
z výkonu trestu, ktorý mu bol pôvodne ukladaný v tomto konaní) bol podmienečne prepustený, avšak

ani po podmienečnom podmienečnom prepustení z výkonu trestu sa nepoučil a dopustil sa obzvlášť
závažného zločinu. Z uvedeného dôvodu neprichádzalo do úvahy „zohľadnenie“ predchádzajúcich
ukladaných trestov tak ako to navrhoval obžalovaný a jeho obhajca, a to v prospech obžalovaného v
podobe upúšťania od uloženia súhrnného prípadne ďalšieho trestu, ako to zrejme mali na mysli.
V prejednávanom prípade sa obžalovaný dopustil spáchania dvoch zločinov, voči blízkej osobe, z čoho

vyplýva spoločenskú nebezpečnosť konania obžalovaného.
Možno tak záverom súhlasiť s odvolacími námietkami obžalovaného len vo vyššie uvedenom smere, a
to, že sa okresný súd v konaní a ani v odôvodnení rozhodnutia dostatočne nevysporiadal so všetkými
skutočnosťami rozhodnými pre zákonné ukladanie trestu. Ako už bolo uvedené, krajský súd pretonapadnutý rozsudok zrušil a to v celom rozsahu aby tak napravil aj formálne pochybenie v tej časi
rozsudku okresného súdu, v ktorej tento vyjadroval, že rozhoduje len o určitých výrokoch (keďže
bol predchádzajúcim postupom súdov zrušený pôvodný rozsudok len čiastočne). Keďže boli splnené

podmienky uvedené v § 322 ods. 3 Trestného poriadku, rozhodol krajský súd podľa § 166 Tr. poriadku
pri nezmenenom výroku o vine vyslovenej rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/136/2006
zo dňa 07.02.2007, právoplatný dňa 07.02.2007, za v bode 1/ zločin obmedzovania osobnej slobody
podľa § 183 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zákona a v bode 2/ zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1/ Tr. zákona,
tak, že obžalovanému uložil úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 53 (päťdesiattri)

mesiacov a 22 (dvadsaťdva) dní, pri zohľadnení poľahčujúcej okolnosti, že sa k trestnej činnosti priznal
a túto oľutoval, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti a priťažujúcej okolnosti, že spáchal viac
trestných činov. Takýto trest u obžalovaného plne zodpovedá požiadavkám zákona.
Krajský súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm.
a/ Trestného zákona zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním trestného činu

nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.
Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.
Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.