Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. august 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2Tos/47/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5420010036
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Malatká
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5420010036.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marcely Malatkej a sudcov JUDr.
Eriky Bebčákovej a Mgr. Anny Mihálikovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 10. augusta 2021 v
Žiline, o sťažnosti obžalovaného N. P. proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/30/2020
zo dňa 24.6.2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť obžalovaného N. P. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením samosudkyňa Okresného súdu Námestovo rozhodla podľa § 32 ods. 3 Tr. por.
z dôvodov uvedených v § 31 Tr. por. tak, že samosudkyňa Mgr. Daniela Pilarčíková nie je vylúčená z
vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci vedenej proti obžalovanému N. P. na Okresnom
súde Námestovo pod sp.zn. 6T/30/2020, a to na základe námietky zaujatosti vznesenej obžalovaným
N. P..

Podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bola námietka zaujatosti vznesená obžalovaným N.
P. na hlavnom pojednávaní dňa 24.6.2021 v rámci posledného slova. Námietku zaujatosti obžalovaný
odôvodnil v podstate tým, že jeho exmanželka je v priateľskom vzťahu s JUDr. Renátou Kňazúrovou,
ktorá je sudkyňou Okresného súdu Dolný Kubín a je presvedčený o tom, že došlo k ovplyvňovaniu
zákonnej sudkyne Mgr. Daniely Pilarčíkovej, ktorá ako predpokladá je v priateľskom vzťahu s JUDr.

Renátou Kňazúrovou.

Napadnuté uznesenie súd prvého stupňa odôvodnil tak, že tu nie je zákonný dôvod na vylúčenie
samosudkyne z prejednávania a rozhodovania v tejto trestnej veci, pretože nemá žiaden pomer k
osobám uvedeným v § 31 ods. 1 Tr. por. a nemá ani žiaden pomer k prejednávanej veci. V súvislosti
s obžalovaným predneseným presvedčením, že došlo k ovplyvňovaniu samosudkyne tým, že JUDr.

Renátu Kňazúrovú pozná ako sudkyňu Okresného súdu Dolný Kubín a jej vzťah je priateľský a z tohto
dôvodu má byť ovplyvňovaná JUDr. Renátou Kňazúrovou, ktorá je v priateľskom vzťahu s exmanželkou
obžalovaného MUDr. T. P., toto jeho tvrdenie nemá objektívny základ. Zákonná sudkyňa jednoznačne
vylúčila možnosť ovplyvňovania jej osoby, či už JUDr. Renátou Kňazúrovou alebo inými osobami. JUDr.
Kňazúrovú pozná ako sudkyňu a jej vzťah k nej možno označiť ako pracovný a tiež aj priateľský, ale
MUDr. T. P. nepozná, do kontaktu s ňou prišla len počas súdnych pojednávaní, a o tom, že JUDr.

Renáta Kňazúrová ako sudkyňa Okresného súdu Dolný Kubín je v priateľskom vzťahu s exmanželkou
obžalovaného, má zákonná sudkyňa vedomosť iba z vyjadrenia JUDr. Kňazúrovej v tomto spise a tiež
aj z vyjadrenia zo súdneho spisu vedeného na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn. 6T/42/2018,
kde bolo rovnako vedené trestné konanie proti obžalovanému pre rovnaký trestný čin. V neposlednom
rade zákonná sudkyňa poukazuje aj na skutočnosť, že MUDr. P. podala v tejto trestnej veci na zákonnú
sudkyňu sťažnosť na prieťahy k rukám predsedníčky súdu, kde aj táto skutočnosť svedčí o tom, že

zákonná sudkyňa nemá žiadny pomer k veci, ani k stranám a nedochádza k jej ovplyvňovaniu, ako mávo veci rozhodnúť. Na základe uvedeného nie sú dané žiadne pochybnosti o nezaujatosti samosudkyne
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní podal sťažnosť priamo do
zápisnice obžalovaný N. P.. Podanú sťažnosť odôvodnil písomným podaním, doručeným Okresného
súdu Námestovo dňa 29.6.2021, nasledovne:

Na hlavnom pojednávaní dňa 24.6.2021 v trestnej veci 6T/30/2020 pre prečin zanedbania povinnej

výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. ako obžalovaný v rámci posledného slova po
záverečných rečiach vzniesol námietku zaujatosti zákonného sudcu, o ktorej podľa § 32 ods. 3 Tr.
por. rozhodol orgán, ktorého sa dôvody vylúčenia z dôvodov uvedených v § 31 Tr. por. týkajú tak, že
samosudkyňa Okresného súdu Námestovo Mgr. Daniela Pilarčíková nie je vylúčená z vykonávania
úkonov vo vyššie uvedenej trestnej veci.
Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 7.10.2010, sp.zn. 5Ndz/6/2010, cituje: „Predpokladom

skutočnéhouplatneniazásadyrovnostiúčastníkovvkonaníazaisteniazáruksprávnehoaspravodlivého
rozhodnutiaje,abyvkonaníkonalarozhodovalsudcanezaujatý,ktorýniejevžiadnomosobnomvzťahu
k účastníkom a k ich zástupcom a ktorý nie je žiadnym spôsobom zainteresovaný na výsledku konania.
V súlade s tým zákon vo vyššie citovanom ustanovení § 14 ods. 1 OSP konštruuje ako dôvody vylúčenia
sudcu, sudcov pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom. Zákon zakladá vylúčenie sudcu na

existencii určitého dôvodu vymedzeného takými konkrétne označenými a zistenými skutočnosťami, vo
svetle ktorých sa javí sudcova nezaujatosť pochybnou“.
Nakoľko z priameho vyjadrenia sudkyne Mgr. Pilarčíkovej uvedeného v uznesení vyplýva, že je nielen v
pracovnom, ale aj v priateľskom vzťahu s JUDr. Renátou Kňazúrovou, sudkyňou Okresného súdu Dolný
Kubín, ktorá bola uznesením Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 2Nto/1/2020 zo dňa 18.3.2020 vylúčená z

vykonávania úkonov v predmetnej trestnej veci z dôvodu, že osobne pozná a udržiava priateľský vzťah
s účastníkom konania, matkou jeho maloletej dcéry MUDr. T. P., avšak najmä z rozhodovania sudkyne
Mgr. Daniely Pilarčíkovej o návrhu na vykonanie dôkazu - vyžiadania potvrdenia zahraničnej banky o
realizácii platobného príkazu, ktoré by preukázalo, že si splnil vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom
predloženému práve obžalovaným, a ktorý sudkyňa zamietla z dôvodu, že rovnaký dôkaz bol vykonaný

na strane matky MUDr. T. P., čím podľa jeho názoru porušila zásadu rovnosti účastníkov v konaní, a
teda jednoznačne, konkrétne a preukázateľne preukázala svoju potenciálnu zaujatosť v prospech matky,
a teda potvrdila, že môže v danej veci rozhodovať predpojato a nie nestranne, tak aby boli zaistené
záruky správneho a spravodlivého rozhodnutia, čím sa diskvalifikovala z vykonávania úkonov v danej
trestnej veci.

Prokurátor sa k obžalovaným podanej sťažnosti písomne nevyjadril.

Podľa § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto

výrokom napadnutého uznesenia.

V súlade s ustanovením § 192 ods. 1 Tr. por., v ktorom je vyjadrený obmedzený revízny princíp,
nadriadený súd po tom, ako nezamietol sťažnosť z dôvodov § 193 ods. 1 písm. a) alebo b), na základe
sťažnosti preskúmal napadnutý výrok uznesenia, a to zo všetkých hľadísk, bez ohľadu na to, či tieto

hľadiská sú alebo nie sú v sťažnosti uvedené, a tiež správnosť postupu konania, ktoré napadnutému
výroku predchádzalo, a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré mohli spôsobiť nesprávnosť napadnutého
výroku uznesenia. Pri plnení revízneho princípu preveril z právnej stránky, či v celom konaní, v
priebehu ktorého sa vytvárali podklady pre napadnuté uznesenie, nedošlo k porušeniu Trestného
zákona,Trestnéhoporiadkualeboinýchmimotrestnýchprávnychpredpisov,ktorésúsúčasťouprávneho

poriadku, lebo právo nemôže byť založené na nepráve.

Sťažnosť proti uzneseniu je prípustná v súlade s ustanoveniami § 185 ods. 1 Tr. por., § 32 ods. 4 Tr.
por., bola podaná oprávnenou osobou a v lehote stanovenej § 187 ods. 1 Tr. por., avšak sťažnosť
obžalovaného N. P. nie je dôvodná.

Krajský súd po splnení si prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že okresný súd v rámci napadnutého
uznesenia dostatočne odôvodnil rozhodnutie o námietke zaujatosti a presvedčivo a správne
vysvetlil dôvody, pre ktoré sa samosudkyňa Okresného súdu Námestovo nevylúčila z vykonávaniaúkonov trestného konania v tejto trestnej veci obžalovaného N. P.. Krajský súd konajúci o sťažnosti
obžalovaného N. P. pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu,
a preto krajský súd v podrobnostiach poukazuje na dôvody napadnutého uznesenia, ktoré si v plnom

rozsahu osvojuje, a len dopĺňa o nasledovné skutočnosti.

Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci
sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník,
súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre

jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému
zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

Citované zákonné ustanovenie vylučuje teda z vykonávania úkonov trestného konania ten orgán, u
ktorého by mohli vzniknúť pochybnosti o jeho nezaujatosti, pričom dôvody možného vzniku týchto
pochybností sú stanovené taxatívne. Tieto dôvody spočívajú v okolnostiach, ktoré charakterizujú pomer

úradnej osoby k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, k ich obhajcom,
zákonným zástupcom a splnomocnencom, prípadne pomer k inému orgánu činného v tomto konaní.

Podľa súdnej praxe pomerom k prejednávanej veci v zmysle ustanovenia § 31 ods. 1 Tr. por.
treba rozumieť určitú zainteresovanosť orgánu trestného konania na skutku, pre ktorý sa vedie trestné

stíhanie. Táto môže napr. spočívať v tom, že orgán trestného konania alebo jeho príbuzný, rodinný
príslušník, osoba mu blízka a pod. boli činom poškodení, prípadne orgán trestného konania bol svedkom
skutku, pre ktorý sa trestné stíhanie vedie a pod. Na pomer k veci však nemožno usudzovať výhradne
zo spôsobu, akým orgán činný v trestnom konaní hodnotil vykonané dôkazy, ani vyslovenie právneho
názoru pri meritórnom posudzovaní veci, či pri posudzovaní konkrétnych skutočností, o ktoré sa opiera

výrok o vzatí do väzby, ponechaní obvineného vo väzbe alebo o predĺžení lehoty trvania väzby.

Pomerom orgánu trestného konania k osobám uvedeným v § 31 ods. 1 Tr. por. alebo k inému orgánu
činnému v trestnom konaní sa rozumie vzťah tohto orgánu k niektorej z uvedených osôb, resp. k
inému orgánu činnému v trestnom konaní, ktorý môže vyvolať pochybnosti o jeho nezaujatosti a

nestrannosti. Takýto vzťah môže spočívať napr. v príbuzenskom a rodinnom pomere, v priateľskom
alebo nepriateľskom vzťahu medzi úradnou osobou a niektorou z osôb uvedených v § 31 ods. 1 Tr.
por. a pod.

Použitie ustanovenia § 31 ods. 1 Trestného poriadku o vylúčení sudcu môže prichádzať do úvahy len

za podmienky, ak sa existencia niektorého vyššie uvedeného zákonom predpokladaného vzťahu alebo
pomeru skutočne a bez akýchkoľvek pochybností preukáže.

I keď zákon v § 31 ods. 1 Trestného poriadku spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo
veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich

nezaujatosti, nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku z významnej
ústavnejzásady,ženiktonesmiebyťodňatýsvojmuzákonnémusudcovi(čl.48ods.1ÚstavySlovenskej
republiky).

Podľa článku 6 ods. 1 Medzinárodného dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len Dohovor) každý má právo na spravodlivé súdne konanie. Neoddeliteľnou súčasťou tohto
práva je aj právo na nestranný súd, ktorý však nie je Dohovorom definovaný. Obsah tohto práva
vyplýva predovšetkým z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Nestrannosť je neodmysliteľným
atribútom pojmu súd. Nestrannosť sa obyčajne definuje ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti).
Možno rozlišovať subjektívny prístup, ktorý sa pokúša zistiť, čo si sudca myslel pro foro interno, a

objektívny prístup, pri ktorom sa skúma, či sudca poskytuje dostatočné záruky, aby sa vylúčili akékoľvek
pochybnosti v tomto smere. Aplikujúc tento prístup potom rozlišujeme nestrannosť subjektívnu
(konkrétnu, t.j. hodnotí sa subjektívny pocit samotného sudcu, či sa cíti alebo necíti byť zaujatý) a
nestrannosť objektívnu alebo štrukturálnu (abstraktnú, t.j. hodnotí sa, či by sudca zaujatý mohol byť).

Subjektívna nestrannosť sa prezumuje, až kým nie je preukázaný opak, pričom spravidla sa posudzuje
podľa správania sudcu.Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych
symptómov. Sudca môže subjektívne rozhodovať absolútne nestranne, ale napriek tomu jeho
nestrannosť môže byť vystavená oprávneným pochybnostiam so zreteľom na jeho štatút, či funkcie,

ktoré vo veci vykonával. Práve tu sa uplatňuje tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca
je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán, a predovšetkým
obvineného.

Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom

výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, najmä vtedy, keď jeho vzťah k veci, k účastníkom alebo
ich zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebude schopný nezávisle a nestranne rozhodovať. Opačným
postupom by došlo k porušeniu ústavnej zásady zákonného sudcu.

Uplatnenie inštitútu § 31 ods. 1 Tr. por. teda prichádza do úvahy len vtedy, ak je existencia pomeru
vzbudzujúceho pochybnosť o nezaujatosti úradnej osoby pre jej pomer k veci, k osobám, ktorých

sa úkon priamo dotýka, prípadne k ich zástupcom, splnomocnencom, obhajcom, či inému orgánu
činnému v tomto konaní jednoznačne preukázaná. Pre takýto záver nepostačuje len subjektívny pocit
obžalovanéhočiosoby,ktorejsatrestnékonanietýka,založenýnavlastnomnestotožnenísaspostupom
súdu.

V zmysle vyššie uvedeného výkladu, po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, potom
krajský súd uzatvára, že v danom prípade nebolo zistené splnenie zákonných podmienok pre
vylúčenie samosudkyne Mgr. Daniely Pilarčíkovej z prejednávania a rozhodovania v tejto trestnej veci
obžalovaného N. P.. V danej veci totiž nebol zistený taký pomer samosudkyne k prejednávanej veci a
k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, ako to má na zreteli vyššie citované zákonné ustanovenie §

31 ods. 1 Tr. por., a ktorý by bol dôvodom pre vylúčenie samosudkyne z prejednávania a rozhodovania
v tejto trestnej veci. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého uznesenia, samosudkyňa nemá žiaden
pomer k osobám uvedeným v § 31 ods. 1 Tr. por. a nemá ani žiaden pomer k prejednávanej veci.
Pokiaľobžalovanýnámietkuzaujatostiprimárnezaložilnaskutočnosti,žezákonnásudkyňaMgr.Daniela
Pilarčíková sa má poznať s JUDr. Renátou Kňazúrovou, ktorá je sudkyňou Okresného súdu Dolný Kubín

a cez túto sudkyňu má byť ovplyvňovaná pri rozhodovaní v tejto trestnej veci, pretože JUDr. Kňazúrová
je v priateľskom vzťahu s exmanželkou obžalovaného MUDr. T. P., nebola zistená žiadna objektívna
okolnosť, ktorá by viedla k pochybnostiam o nezaujatosti konajúcej sudkyne Mgr. Daniely Pilarčíkovej,
a že by tu skutočne k takémuto konaniu malo dochádzať ( v tejto súvislosti krajský súd poukazuje
dokonca na sťažnosť na prieťahy, ktorú na zákonnú sudkyňu Mgr. Danielu Pilarčíkovú podala MUDr.

T. P. predsedníčke Okresného súdu Námestovo, pričom zákonná sudkyňa Mgr. Daniela Pilarčíková má
o priateľskom vzťahu MUDr. P. a JUDr. Kňazúrovej vedomosť výlučne z obsahu spisového materiálu).
Z doposiaľ zákonnou sudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou vedeného tohto trestného konania rovnako
nič nenasvedčuje pre akékoľvek pochybnosti o jej nezaujatom a nestrannom postupe pri konaní a
rozhodovaní.

Ak obžalovaný ním tvrdenú zaujatosť sudkyne opiera aj o odmietnutie vykonať ním navrhovaný dôkaz
v tomto trestnom konaní, v tejto súvislosti krajský súd odkazuje na ustanovenie § 32 ods. 6 Tr. por., v
zmysle ktorého zákonného ustanovenia sa nekoná o takej námietke zaujatosti, ktorá je založená len
na procesnom postupe súdu. Ohľadne uvedeného krajský súd na okraj poznamenáva, že správnosť

postupu súdu v prípade odmietnutia dôkazného návrhu je možné nadriadeným súdom preskúmavať v
odvolacomkonaní,vprípadepodaniaodvolania.Navyše,krajskýsúddávaobžalovanémudopozornosti,
že pomer konajúceho súdu k veci nemožno usudzovať výhradne zo spôsobu, akým v trestnom konaní
hodnotil vykonané dôkazy, ani vyslovenie právneho názoru pri meritórnom posudzovaní veci súdom.

Oboznámiac sa s obsahom spisového materiálu, osobitne s dôvodmi napadnutého uznesenia,
zohľadniac sťažnostné námietky obžalovaného, krajský súd uzatvára, že vo vzťahu ku konajúcej
samosudkyni Mgr. Daniele Pilarčíkovej je krajský súd presvedčený, že je na takej osobnostnej a
profesionálnej úrovni, ktorá zaručuje konanie a rozhodovanie vo veci nezaujato, objektívne a nestranne,
zachováva všetky zásady trestného konania, ako aj sudcovskej etiky. V súvislosti s obžalovaným

vyslovenými pochybnosťami ohľadne možnej zaujatosti menovanej sudkyne, krajský súd považuje
za potrebné dať do osobitnej pozornosti obžalovaného, že postupy a rozhodnutia sudkyne súdu
prvého stupňa v tejto trestnej veci podliehajú následnému prieskumu súdmi vyššieho stupňa, či už nazáklade riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov, prípadne podaných v tejto trestnej veci
príslušnými procesnými stranami.

Vzhľadom na vyššie uvedené potom krajský súd o sťažnosti obžalovaného N. P. rozhodol tak, ako je
to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Obžalovaný v rámci sťažnosti neuviedol žiadne také
relevantnéskutočnosti,ktorébybolispôsobilézvrátiťvecnesprávneazákonnérozhodnutiesúduprvého
stupňa.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto uznesenia.

Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3 za a 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.