Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. január 2020

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5C/204/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216211150
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2020:2216211150.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci

žalobcov : Z. A., H.. XX.XX.XXXX, C. XXX XX N. H. M. Č.. XXX, zast. splnomocnencom: Z.. Z. C.,
H.. XX.XX.XXXX, C. Z. H. X, XXX XX C. a X/ S. A., H.. XX.XX.XXXX, C. XXX XX N. H. M. Č.. XX,
zast. splnomocnencom: Mgr. Martina Bartovicová, nar. 20.09.1972, bytom Mánesovo námestie 2, 851
01 Bratislava, proti žalovanej : C. E., H.. XX.XX.XXXX, C. XXX XX N. H. M. Č.. XXX, zast. JUDr.
Ivana Hutňanová, advokátka, so sídlom Krížna 38, 811 07 Bratislava o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v
samostatnom uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

1. V žalobe, pôvodne podanou žalobkyňou 1/ dňa 18.07.2016 sa domáhala určenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území N. H. M., S.. Č.. XXX/X zastavanej plochy

a nádvoria o výmere 549m2, vedené na liste vlastníctva Č.. XXX K. odôvodnením, že predmetný
pozemok previedla darovacou zmluvou dňa 16.08.1995 do bezpodielového spoluvlastníctva syna S. A.
a žalovanej, na ktorom si manželia postavili rodinný dom, vo viere, že tak ako ona obdržala pozemok
od svojich rodičov a dochovala matku, bude poskytnutá aj jej pomoc a manželovi zo strany rodiny
syna. Nárok na určenie vlastníckeho práva dôvodila hlavne situáciou po rozvode manželstva syna v
roku 2015 tvrdiac, že žalovaná opakovane porušuje dobré mravy tak voči jej osobe ako aj osobám
jej blízkych a to opakovaným hrubým urážaním a ohováraním na verejnosti, syna, že je alkoholika,

uvádzaním nepravdivých informácií , fyzickým aj psychickým napadaním syna a nabádaním vnuka
na takéto konanie, ktorý mal útočiť na otca nožom v ruke. Dlhodobo nepripustením ich do domu a
na záhradu rodinného domu bývalých manželov, uzamykaním brány voľného prechodu pre syna a
obmedzovaním užívania rodinného domu po rozvode manželstva synovi. Podávaním neodôvodnených
trestných oznámení, krivých obvinení na syna žalobkyne. Na dôkaz svojich tvrdení navrhla vypočuť
svedka S. A.. V súhrne konanie žalovanej považovala za spoločensky hrubo neprijateľné a značnej
intenzity. Prejavujúce sa ako sústavné hrubé porušovanie dobrých mravov voči nej a členom jej rodiny.

V dôsledku týchto skutočností dňom 17.3.2016 požiadala žalovanú o vrátenie daru.

2. Na výzvu súdu dňa 17.10.2016, aby uviedla do súladu žalobný petit ,vzhľadom na označené strany
sporu, keď žaloba sa týkala aj nároku syna žalobkyne k predmetnej nehnuteľnosti. Následne podanímdňa 15.02.2016 žiadala o pribratie ďalšieho účastníka na strane žalobu, syna žalobkyne S. A. a
podaním dňa 19.03.2018 upravila petit žaloby, keď žiadal o prikázanie nehnuteľnosti do podielového
spoluvlastníctva žalobcov. O podaniach súd rozhodol uznesením dňa 24.10.2018 a 04.06.2019. Na

dôkaz svojich tvrdení doložila lekársku správu o jej zhoršenom zdravotnom stave, trestné oznámenia
žalovanej na osobu jej syna, žalobcu v 2. rade, navrhla vypočuť svedkov Z. Á., ktorá medzičasom
zomrela, T. H. B. Q. U., od ktorého návrhu neskôr upustila.

3. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako neodôvodnenú, pre nedostatok dôkazov

tvrdených žalobkyňou o jej správaní sa voči jej osobe a osobám blízkym, ktoré by napĺňali skutkovú
podstatu ust.§ 630 Obč.zákona, keď len všeobecne, frázovito opisuje jej údajné správanie , ktorého
sa mala dopustiť, z ktorých uvedených skutočností nebolo možné zistiť žiadne časové a ani vecné
súvislosti. Z podania žalobkyne potom neboli zrejmé elementárne okolnosti údajného správania sa
žalovanej porušujúce dobré mravy, absentujúce jeho časové okolnosti. Na preukázanie opaku tvrdení
žalobcov, doložila lekársku správu o svojom zdravotnom stave, navrhla vypočuť svedkov R. A. K. Ž. B.

Ž. N. X. Q., A. P., keď na ostaných navrhnutých svedkoch v podaní dňa 04.09.2017 netrvala.

4. Súd na základe vykonaných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav veci:

5. Na základe darovacej zmluvy uzavretej dňa 16.08.1990 žalobkyňa 1/ darovala manželom A., S. B.

C., Q.. E., nehnuteľnosť vedenú na F. Č.. XXX, S..Č..XXX/X T. X. N. XXXmX, F. N. E. X. N. H. M..

6. Písomnou výzvou žalobkyňa žiadala o vrátenie daru od žalovanej z dôvodu opakovaného hrubého
porušovania dobých mravov, urážajúc jej rodinu, neposkytnutia pomoci v chorobe, hrubého správania
sa k jej synovi, bývalému manželovi žalobkyne, opakovaného fyzického a psychického napádania syna

žalobkyne a dlhodobého odmietania jej prítomnosti v dome žalovanej.

7. Žalovaná a žalobca v 2. rade boli manželia od 11.11.1989 do právoplatnosti rozvodu ich manželstva
21.12.2015. Návrh o rozvod podal žalobca v 2. rade nedostatok komunikácie, ktorá situácia bola
pre neho neznesiteľná. Odvolával sa na rozdielnosť pováh a názorov na spolužitie v manželstve. Z

odôvodnenia rozsudku tunajšieho súdu zo dňa XX.XX.XXXX, Č..E.. XC/XXX/XXXX-XX, príčina rozvratu
manželstva nevyplynula. Žalobca spomenul vo svojej výpovedi, že je týraný žalovanou, aj fyzicky, dôkaz
nevedel predložiť. Alkohol priznal, že užíva len príležitostne. Žalovaná prejavila odpor k žalobcovi,
pre jeho závislosť na alkohole a nespoľahlivosť. Rozvodový spis, žiadna dôkaz na tvrdenia strán
neobsahoval.

8. Žalobkyňa sa vyjadrila, že sa žalovaná o ňu vôbec nezaujímala, alebo veľmi málo. Neposkytla jej
pomoc v chorobe, ani jej manželovi, keď potom tvrdila, že pomohla ale zlej je padlo keď jej vyčítala kde
má syna a dcéru, od tej doby sa od žalovanej odvrátila, so žalovanou sa nestretla. Negatívne vnímala
správanie sa žalovanej k žalobcovi v 2. rade, ktorého mala vymknúť z domu, pričom, len nedovolila

mu chodiť cez záhradu, ale len z ulice. Určitý čas mala bývalému manželovi zakázať ich navštevovať.
Ju s manželom nikdy nepozývali na rodinné oslavy. Ich spoločnosti sa žalovaná stránila. Žalobcu v
2.rade urážala, že je alkoholik. Fyzické napadnutie žalobcu chcela dosvedčiť svedkyňou Á.. Žalovanú
v živote nepožiadala o pomoc v čase jej choroby alebo jej manžela ak sa ona neponúkla. Nepoprela
poskytnutie pomoci zo strany žalovanej, keď v čase pobytu v kúpeľoch, sa mal o jej manžela postarať

žalobca 2/. Ráno a večer, cez deň tvrdila, že nevie kto tam bol. Žalobkyňa potvrdila že sa jej pravnúčatá
pozdravili nalepenú minie. Polynóm pojednávaní bola poslaná žalovanou na návštevu na kávu, keď
vyhlásila žalobca nemá záujem a nešla k nej. Ona videla príčinu pretrvávajúce konfliktov z vyhlásenia
žalovaný že, kde má aj deti keď ona potrebuje letných pomoc.

9. Žalobca v 2. rade tvrdil, že po rozvode manželstva bol vymknutý zo spoločnej nehnuteľnosti. Žalovaná
podala trestné oznámenia asi pred piatimi rokmi, v súvislosti s čím bol vypočutý, v ktorom konaní sa
nepokračovalo. Po rozvode asi pred troma rokmi bol oznámený žalovanou na polícii pre trestný čin
ublíženia na zdraví, keď mal napadnúť žalovanú. Konflikty medzi nimi boli viac menej počas trvania
manželstva, ktoré on neriešil.

10. Žalovaná vo svojej výpovedi, tak ako aj vo vyjadreniach k podanej žalobe poprela tvrdenia žalobkyne
a neposkytnutí pomoci v chorobe, keď teda diela že od počiatku rodičia žalobcu 2/ nejavili o nich záujem,
keď okrem poskytnutého pozemku, v susedstve ich nehnuteľnosti im pri výstavbe rodinného domunepomohli. Pomoc bola poskytnutá zo strany jej rodiny. Po hospitalizácii žalobkyne 1/ sa dopočula len
obci, keďže z vlastného rozhodnutia navštívila z bývalého svokra a zobrala mu obed, tvrdiac čestným
mala dobrý vzťah. Zvykol byť u nich aj na návšteve odkaz jej snaha nad jasať kontakt so žalobkyňou no

neúspešný keď v čase keď bývalý svokor bolo už ležiaci pacient sa ponúkla pomôcť až v čase, keď bola v
kúpeľoch žalobkyňa pomáhala v domácnosti žalobkyne 1/. Naposledy došlo ku konfliktu, keď žalobkyňa
týkala k žalovanej že si chodí sama na dovolenky, pričom jej bývalým manželom v tej istej hodnote si
zaplatil pobyt pri jazere odkaz po tomto konflikte, keďže bývalý svokor sa snažia zahriaknuť žalobkyňou
žalovanáužviacnevyhľadávalaspoločnúžalobkyne.Popodanížalobymalasnahunadviazaťkontaktso

žalobkyňou, hlavne v záujme jej cenovkou a pravnukov žalobkyne, keď sa naň opýtaní, keď žalobkyňa
ich pozdrav neopätovala. Poprela, že by úmyselne útočila na syna žalobkyne tvrdiac, že tak došlo k
fyzickému napadnutiu bola to len CD obrane, keď došiel domov pod vplyvom alkoholu tretia chce, že
podporu v tomto smere má zo strany rodičov, ktorý tam často zatajovali.

11. O skutočnostiach tvrdené stranami sporu a poskytnutí pomoci zo strany žalovanej vypovedal svedok

R. A., syn žalobcu 2/ a žalovanej, keď uviedol, že v čase hospitalizácie žalobkyne 1/ , žalovaná poskytla
pomoc jej manželovi ktorého prebaľovala, osprchovala. Nevedel odkiaľ sa matka dozvedela o potrebe
pomoci, tvrdiac, že jeho otec bol pracovne zaneprázdnený. On sám sa toho zúčastnil aspoň dva až trikrát
do týždňa s matkou. takto bolo pritom minie asi 2 a 3 krát. Tvrdil, že si nevytvoril dobrý vzťah so starými
rodičmi zo strany otca v dôsledku správania sa žalobkyne 1/, ktorá bola dominantnou osobnosťou, keď

často manžela zahriakla. Rovnako bol svedkom situácie, keď žalobkyňa odmietla pomoc jeho matky a
jehodedovolalzaňou,abybabkunepočúvla.Vtedymatkaodišlabezslov.Potvrdil,žetentostavvrodine
je trápil z ktorej situácie nevidela riešenie. Tvrdil, že nikdy zo strany žalovanej nepočul zlého slova na
žalobkyňu. Konflikty medzi rodičmi kým žili spolu, boli viac menej slovné. S otcom prestal komunikovať
v dôsledku správania sa žalobcu v 2. rade, ktorú situáciu už nevedel špecifikovať.

12. Svedkyňa E. H., kamarátka a spolužiačka žalovanej z detstva, vedela o rozporoch medzi žalobkyňou
1/ a žalovanou, len z rozprávania sa s ňou. Prestali medzi sebou komunikovať a aj sa zdraviť. Napriek
tomuto stavu žalovaná prejavila ochotu pomôcť svokrovi, keď mala byť žalobkyňou vyhodená z domu,
hoci jej svokor mal za ňou kričať aby ju nepočúvala. Ona poradila na požiadanie žalovanej, kde zoženie

zdravotné pomôcky. Jej snahou bolo pomôcť. Tvrdila, že tento stav trápil žalovanú. Len od žalovanej
sa mala dopočuť, že ju manžel mal sotiť o stenu.

13. O vzťahu medzi stranami sporu vypovedali svedkyňa A. P., obyvateľka obce, suseda žalobkyne a
neskôr aj žalovanej, ktorá vedela o vzťahu medzi stranami sporu len z rozprávania sa so žalovanou.

Nebolaosobneprítomnáprikonflikte medzistranamisporu.Tvrdila,žežalovanámalasnahuzabezpečiť
aj zdravotné pomôcky pre manžela žalobkyne, mala snahu pomôcť. Uviedla, že tento stav je trápil .
Nepotvrdila, že by žalovaná sa na verejnosti hanlivo vyjadrovala na adresu žalobkyne. Žalovanú
charakterizovala ako veľmi angažovanú v obci, priateľskú, jej sa javilo, že snaha o riešenie problému
bolo len z jej strany . Nepoprela skutočnosť, že aj rodina žalobkyne je obľúbená v obci. Dobre poznala

oboch manželov, a problém žalovanej s bývalým manželom sa snažila riešiť dohováraním žalobcovi 2/.

14. Svedok Q. U., rodinný priateľ, uviedol, že rodičov žalobcu 2/ nikdy nevidel na žiadnych rodinných
oslavách, a rodičia žalovanej áno, keď dôvod ich neprítomnosti nepoznal. Pamätal si, že žalobca 2/
medzi rečou mal sa zmieniť, že žalovaná si to nepraje. Toto skutočnosť žalovaná poprela včielka tvrdiac,

že žalobca mohol pozvať svojich rodičov a boli by prítomný na oslave, ona dýh neposlala preč v k.
Rodinné stretnutia tvrdené svedkom mali prebiehať u svedka.

15. Z výpovede svedkyne T. H., kamarátka žalovanej asi od roku 2000, rovnako okrem rozhovorov
so žalovanou bezprostredne nebola prítomná, aby mohla opísať skutočnosti tvrdené stranami sporu.

Od žalovanej vedela, že žalobkyňa nenavštevovala ich a ani na rodinných osláv sa nezúčastňovali. Z
rozhovorov so žalobkyňou a jej manželom sa mala dopočuť, že na oslavy hoci by aj išli, ale žalovaná
si to nepriala. Svedkyňa tvrdila, že v jednom prípade bola prítomná v dome žalobkyne, keď žalovaná
poskytla pomoc manželovi žalobkyne1/, a aj bez slova vnímala , že sa medzi sebou nerozprávajú. V jej
prítomnosti sa žalovaná nikdy nevyjadrovala hanlivo na adresu žalobca 2/.

16. Z potvrdenia Obvodného oddelenia S. T. N. O. T. M. XX.XX. XXXX S. Č. M.- XXX/GA - XXXX,
vyplynulo, že žalobca v 2.rade nahlásil priestupok proti občianskemu spolunažívaniu v zmysle § 49 ods.1
písm. d/ Zákona č.372/1990 Z.z.. Rovnako tak žalovaná v dňoch 07.01.2016 a 19. 05. 2016 podalaoznámenia na bývalého manžela S. A., ktorý ju mal fyzicky napadnúť a v druhom prípade, spôsobiť
zranenia, ktoré doložila lekárskou správou dňa 17.05.2016, konštatovaná bolesť pravého ramena a
zadnej časti tela s podliatinami, s viacerými povrchovými poraneniami bedra a stehna s krustami na

stehne, na dotyk bolestivé. Obmedzenie pohyblivosti doporučené v trvaní 14 dní. Uvedené podanie bolo
na základe stanoviska Okresného úradu, odbor všeobecnej správy dňa 17.05.2016 č. sp. X.-M.-X.--X,
s konštatovaním, že sa jednalo o tvrdenia proti tvrdeniam.

17. Z rozhodnutia Okresného úradu v Dunajskej Strede zo dňa 13.03.2016 Č..K..T..XXX/XX, ktoré

nadobudlo právoplatnosť 31.03.2016, vyplynulo, že priestupkové konanie bolo zastavené v zmysle §
76 ods.1 písm. c/ Zákona č. 372/1990 Zb. na základe oznámenia žalovanej dňa 7.01.2016, ku ktorému
malo dôjsť dňa 06.01.2016, ktorý skutok sa nepodarilo preukázať z dôvodu nedostatku dôkazov.

18. Následne žalobca 2/ podal dňa 01.08.2016 trestné oznámenie na žalovanú, pre trestný čin krivého
obvinenia, keď vyššie uvedené trestné oznámenia žalovanej, skončili bez preukázania viny žalobcu 2/.

19. Zdravotné problémy žalobkyne 1/ boli zdokladované prepúšťacou správou H. Ú. K. B. L. L. N. C. T.
M.B. X.XX.XXXX, zistená ischemická choroba srdca. Z poslednej prepúšťacej správy vyplynulo, že
má žalobkyňa 2/ emociálny strach, a chronickú bolesť, ktorá už ustupuje, pričom je odkázaná na lieky.

20. Z fotodokumentácie vyplynulo, že zatarasenie prechodu medzi parcelami susedných nehnuteľností,
kde bola zriadená bránka, bol zložený odpad zo záhrady asi vo výške do jedného metra.

21. Podľa § 7 ods.1 Obč.zák. spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto
spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.

22. Podľa § 61 Civilného sporového poriadku, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva
a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

23. Podľa § 630 Obč.zákona, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu

alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

24. Podľa § 3 ods.1 Obč.zák. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.

25. Podľa § 630 občianskeho zákonníka sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré náhrady. Z tohto zákonného
ustanovenia vyplývam, že vrátenia daru sa môže domáhať len tá sa. Vychádzajúc z citovaných
ustanovení aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie oprávnenie žalobcu vyplývajúce z hmotného

práva, teda také hmotnoprávne postavenie žalobcu, že mu z tohto postavenia vyplýva procesné právo
si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať na súde. Aktívnu vecnú legitimáciu môže mať žalobca len
vtedy, ak je nositeľom subjektívneho práva vyplývajúceho z hmotného práva, o, ktorom sa v konaní
rozhoduje. V prípade, ak žalobca nie je nositeľom konkrétnu subjektívneho práva, ktoré si v konaní voči
žalovanému uplatňuje včielkam násad dôsledok nedostatok aktívnej legitimácie vecnej a je dôvodom

na zamietnutie žaloby. Samotného práva z ustanovenia § 630 občianskeho zákona vyplýva, že vrátenia
daru sa môže domáhať len darca, teda len darca je nositeľom subjektívneho práva na vrátenie daru. V
dôsledku nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu 2/, ktorý v zmluvnom vzťahu vystupoval ako
obdarovaný, nie nositeľom subjektívneho práva domáhať sa vrátenia daru v dôsledku čoho súd žalobu
voči nemu zamietol.

26. V prípade žalobkyne, ktorá poskytla dar bývalým manželom, s odkazom na citované zákonné
ustanovenia vyplýva, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru nie je
akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného alebo len samotná jeho nevďačnosť, ale také
správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé

porušenie dobrých mravov. Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného možno
považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, treba pritom vychádzať z princípu vzájomnosti. To
znamená, že treba brať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu, zistiť, či tento sám sa nespráva voči
obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodnéhosprávania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V kladnom prípade by sa totiž
nemohol darca úspešne domáhať vrátenia daru, lebo reakciu obdarovaného i keby bola taktiež
nevhodná, nebolo by možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Išlo by v takom prípade

o spoločensky nežiadúcu vzájomnú komunikáciu medzi darcom a obdarovaným, ktorú by sotva bolo
možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov zo strany obdarovaného. Výnimkou by
bolo iba také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného
darcu (Rozsudok NS SR 2 Cdo 5/1997 zo dňa 28.08.1997) .

27. Ustanovenie § 3 OZ je všeobecným ustanovením hmotno-právnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť
posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi, a v prípade, ak tomu tak nie je,
požadovanú ochranu odoprieť. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektoré zo
súhrnu spoločenských, kultúrnych a mravných noriem základných, ktoré preukázali počas historického
vývoja určitú mieru stálosti (nemennosti), vyjadrujú podstatné historické tendencie a stotožňuje sa s
nimi podstatná časť spoločnosti. Pre náležitosti tohto úkonu platia všeobecné ustanovenia o právnych

úkonoch obsiahnutých v § 34 a nasl. OZ, a preto k platnosti úkonu smerujúceho k vráteniu daru je
nevyhnutné, aby v ňom darca uviedol konkrétne skutočnosti, v ktorých vidí hrubé porušenie dobrých
mravov voči nemu, a to z dôvodov ich preskúmateľnosti, a teda zákonnosti a právnej istoty. Ak darca
využije právo na vrátenie daru podľa § 630 OZ, zaniká darovací vzťah okamihom, kedy jeho prejav vôle
došiel obdarovanému. Týmto okamihom sa obnovujú pôvodné právne vzťahy.

28. Ak sa premietnu tieto všeobecné právne úvahy na daný prípad, je nesporné, že z hľadiska etického
a morálneho hodnotenia správania sa žalovanej k darkyni a členom jej rodiny nie je v rozpore so
všeobecne uznávaným pravidlám vzťahu k bývalej svokre a manželovi ostatným blízkym osobám. Je len
odzrkadlením dlhodobého negatívneho a nie objektívneho postoja žalobkyne k neveste, žalovanej, s

úmyslom nedať jej ani príležitosť pomôcť, hoci by pomoc od nej potrebovala, vzhľadom na jej zdravotný
stav a to ani neposkytnutím informácii, aby mohla na ňu poukázať ako osobu, ktorá je nevďačná. Je
pravdepodobné, že si nepadli s nevestou do oka, nakoľko obidve sú silné osobnosti a ich manželia sa
celý život im prispôsobovali. Skutočnosť, že sa dlhé roky nenavštevovali, ani na sviatky, bolo nesporne
preukázané ich výpoveďami, čo potvrdili aj svedkovia, keď Q. U. na oslavách nikdy nevidel rodičov

žalobcu 2/. Skutočnosť, sa nenavštevovali pri príležitosti sviatkov darcu alebo životných jubileí, nebolo
možné považovať za hrubé porušenie dobrých mravov (Q. H. K. T. M. XX.XX.XXXX, Č..K.. T.. XCdo
XX/XXXX). Vykonané dôkazy výsluchom svedkov, boli z časti ich závery z rozhovorov so stranami
sporu, E. H., A. P., Q. U.. Mali vedomosti, že rodiny sa nenavštevujú. Dôvod nebol jednoznačný,
keď svedok U. od žalobcu 2/ počul len tak mimochodom o vine na strane žalovanej a svedkyne E.

H., A. P. X. Ž., E. Z. C. X., E. K. T. H., vnímala daný stav za prítomnosti žalobkyne aj žalovanej v
dome žalobkyne1/, že sa nerozprávajú. Ani jeden z nich nepotvrdil, že by žalovaná na verejnosti sa
hanlivo vyjadrovala na adresu žalobkyne, alebo jej rodiny. Žalobcovia nepopreli pomoc poskytnutú
žalovanou v čase neprítomnosti žalobkyne v 1/, keď mala byť odmietnutá následne jej pomoc, keď
si dovolila poznamenať ,že kde sú jej deti. Hoci komunikácia medzi žalobkyňou a žalovanou viazla

20 rokov, ako poznamenala svedkyňa E. H.Á., žalovaná sa ponúkla pomôcť. Poskytnutú pomoc zo
strany žalovanej a postoj žalobkyne v 1/ k tomu potvrdil aj svedok R. A., syn žalovanej a žalobcu 2/,
keď on osobne chodil pomáhať matke, keď otec bol pracovne zaneprázdnený. Žalobkyňu aj on vnímal
ako dominantnú osobu. Žalobkyňa 1/ nemala rada, keď jej niekto oponoval, to ho odrádzalo aj od
návštev starých rodičov. Jeho výpoveď nebola spochybnená žalobcami. Pokiaľ ide o konflikty medzi

manželmi, respektíve bývalými manželmi mali dosvedčiť trestné oznámenia po rozvode manželstva.
Návrh o rozvod manželstva podával žalobca 2/, ktorý tvrdil, že ju žalovaná týrala. Žalovaná poukázala
na nadmerné požívanie alkoholu žalobcom, ktoré boli dôvodom nezhôd. Žalobca v 2. rade pritom
nepoprel návštevy pohostinstva, v akom stave sa vracal domov, nebolo preukázané ani v rozvodovom
konaní. Trestné oznámenia, ako aj riešenie priestupkov na základe oznámení bývalých manželov. Tieto

neboli celkom nepodstatné, hoci jednoznačne neboli preukázané, ako k ublíženiu došlo. Tu je potrebné
zdôrazniť, že za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka
nemožno považovať ani podanie neopodstatneného podnetu na začatie trestného stíhania darcu alebo
blízkej osoby darcu ( Rozsudok NS SR č.sp.zn.3Cdo 53/2006). Výsledok trestného oznámenia pre
krivé obvinenie podané žalobcom 2. voči žalovanej, už v ďalšom žalobcovia nezdokladovali, ako sa

stým príslušný orgán vyporiadal. Súd dospel k záveru, že vzniknutý negatívny stav vo vzťahu medzi
darkyňouaobdarovanounebolodpočiatku,vznikolpostupomčasu,ktorýstavvyvolalažalobkyňasvojím
odmietavým správaním sa k žalovanej, čo sama aj potvrdila, keď si žalovaná dovolila jej protirečiť,
odmietnutím pomoci v jej chorobe a chorobe manžela, hoci žalovaná pomoc poskytnúť vždy chcela.Žalovaná hoci nemal záujem ostať bývať v susedstve žalobkyne, dar prijala, s manželom postavili
rodinný dom na nehnuteľnosti za pomoci jej rodičov, ktorú skutočnosť rovnako žalobcovia nepopreli, keď
v dôsledku prebiehajúce konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode,

podala návrh na vrátenie daru, ktorým je pozemok na ktorom bývalý manželia stavali. Tu je potrebné
zdôrazniť, že právne vzťahy založené prevodom vlastníctva darovacou zmluvou zakladajú stav, ktorý má
právnu istotu, požíva právnu ochranu s tým, že záväznosť z neho vyplývajúcu zobrali na seba zmluvné
strany samy a dobrovoľne. K narušeniu tohto stavu už nemôže dochádzať zo svojvôle darcu. Nie každé
negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi preto zakladá právo na vrátenie daru. Nakoľko sa

tvrdenia žalobcov o hrubom porušení správania sa obdarovanej voči darcovi nepreukázali, súd žalobu
v celom rozsahu zamietol aj voči žalobkyni 1/.

29. Podľa § 255 ods.1 a 2 Civilného sporového poriadku , súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

30. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania. (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)