Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. január 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoPr/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417202336
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4417202336.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Márie Malíkovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobkyne: K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.
X. utca XX, XXXX V., V., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Mgr. Jozef Vida, s.r.o., so sídlom Turecká
36, 940 23 Nové Zámky, proti žalovanému: MABA SK, s.r.o., so sídlom 943 52 Mužla 658, IČO: 46 622
527, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o., so sídlom Ernestova bašta
2, 940 01 Nové Zámky, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 5Cpr/12/2017-62 zo dňa 26.06.2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že určuje, že okamžité skončenie pracovného

pomeru zo dňa 08.11.2016 dané žalovaným žalobkyni je neplatné.

Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania aj odvolacieho
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o neplatnosť okamžitého skončenia
pracovného pomeru a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje
rozhodnutie súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 36, § 38 ods. 1 až 5, § 68 ods. 1, § 70 a §
77 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej ako „ZP“). V odôvodnení uviedol, že prednostne

sa zaoberal otázkou včasnosti podania žaloby na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru,
pričom dospel k záveru, že žaloba bola podaná oneskorene. Pracovný pomer žalobkyne sa skončil dňa
16.11.2016 a prekluzívna lehota na podanie žaloby uplynula dňa 16.01.2017. V tento deň najneskôr
mala byť žaloba doručená na súd. Keďže žaloba bola podaná na súd až 10.02.2017, súd vyhodnotil,
že bola podaná oneskorene, po uplynutí lehoty stanovenej v § 77 Zákonníka práce. V danom prípade
ide o prekluzívnu lehotu (§ 36 Zákonníka práce). Právo žalobkyne na uplatnenie určenia neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru zaniklo a súd na túto skutočnosť prihliadol z úradnej

povinnosti. Súd ďalej v odôvodnení uviedol, že z okamžitého skončenia pracovného pomeru vyplýva, že
žalovaný so žalobkyňou listom zo dňa 08.11.2016 okamžite končí pracovný pomer v zmysle § 68 ods.
1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu, že viackrát nastúpila do práce pod vplyvom alkoholu a aj počas
pracovnejdobyužívalaalkohol,čímzávažneporušilapracovnúdisciplínutým,žepracovalapodvplyvom
alkoholu. Zásielku obsahujúcu okamžité skončenie pracovného pomeru prevzala dcéra žalobkyne C.
C.. Žalovaný reklamoval u poštového prepravcu doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru
a reklamácia bola vyhodnotená ako neopodstatnená, pretože v rámci reklamačného konania bolo

zistené, že uvedená doporučená zásielka s podacím č. RP430438065SK bola dodaná dňa 16.11.2016
oprávnenému adresátovi na uvedenej adrese na reklamačnom liste. Preto tvrdenie žalobkyne, že jej
okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo doručené do vlastných rúk, lebo ho prevzala jej dcéra
dňa 16.11.2016 a do jej sféry sa malo dostať až 22.12.2016, po návrate zo zahraničia, neobstojí.Na základe takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil, že žaloba bola podaná oneskorene a je
neopodstatnená.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala rozsudok súdu
prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť namietajúc nesprávne právne posúdenie veci. Nestotožnila sa
s názorom súdu o skončení pracovného pomeru dňa 16.11.2016, kedy jej dcéra prevzala zásielku s
okamžitým skončením pracovného pomeru od zamestnanca maďarskej pošty, z čoho vyvodil, že lehota
na podanie žaloby uplynula dňa 16.01.2017. Poukázala na ustanovenie § 38 ods. 1,2,5 Zákonníka

práce, týkajúce sa doručovania písomností zamestnávateľa pri skončení pracovného pomeru, ktoré
musia byť zamestnancovi doručené do vlastných rúk a v prípade doručovania poštovým podnikom
musia byť doručované ako doporučené zásielky s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“.
Povinnosťou žalovaného ako zamestnávateľa bolo doručiť jej okamžité skončenie pracovného pomeru
„do vlastných rúk“, a nie ako doporučenú zásielku. Skutočnosť, že zásielku, ktorá nebola doručená s
doručenkou do vlastných rúk, prevzala jej dcéra, nemá a nemôže vyvolať účinky doručenia okamžitého

skončenia pracovného pomeru, a to z dôvodu, že nemala možnosť oboznámiť sa s obsahom okamžitého
skončenia pracovného pomeru. S týmto sa mohla oboznámiť až potom, čo sa vrátila domov pred
vianočnými sviatkami. Slovenská pošta, a.s., umožňuje odosielateľovi, aby pri medzinárodnom styku
doručil zásielku ako doporučenú do vlastných rúk, a preto si mal žalovaný zvoliť doplnkovú službu,
spočívajúcuvdoručovaní„dovlastnýchrúk“.Keďžetaknepostupoval,poštavyhodnotilajehoreklamáciu

ako neopodstatnenú, no táto skutočnosť ešte neznamená, že boli splnené podmienky doručenia do
vlastných rúk. Práve naopak, zo skutočnosti, že zásielku prevzala jej dcéra, ktorá nemá a ani nemala
splnomocnenie na preberanie zásielok do vlastných rúk, svedčí o tom, že jej nebola zásielka doručená
v súlade s ustanovením § 38 ods. 1, 2 Zákonníka práce. Samotná pošta nepochybila, keď zásielku
bez poznámky „do vlastných rúk“ vydala jej dcére. Pochybil však žalovaný ako zamestnávateľ, ktorý na

zásielke takúto poznámku nevyznačil a nevyžiadal službu pošty spočívajúcu v doručení „do vlastných
rúk“.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že súd
prvej inštancie úplne zistil skutkový stav a na jeho základe vec správne právne posúdil. Stotožnil sa so

záverom, že žaloba bola podaná po uplynutí prekluzívnej lehoty, a preto nebolo v možnostiach súdu
zaoberať sa konkrétnymi dôvodmi neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Pokiaľ by sa žalobkyňa
v čase doručovania zásielky nenachádzala v mieste svojho bydliska ako tvrdí, bola by sa zásielka po
uplynutí úložnej doby vrátila ako nedoručená z dôvodu jej neprevzatia v odbernej lehote v súlade s
ustanovením § 38 ods. 4 Zákonníka práce. Žalobkyňa by ani po vrátení zásielky nepodala žalobu včas.

Žalobkyni poskytol možnosť pokračovať v pracovnom pomere, prideľoval jej prácu, avšak do práce
nenastúpila. Pokiaľ mala prevziať zásielku až 22.12.2016, nevie z akého dôvodu nenastúpila do práce v
decembri 2016, a to napriek tomu, že on jej prácu prideľoval. Sama žalobkyňa na sociálnej sieti priznala
odmietnutie vykonávať pridelenú prácu z dôvodu vzdialenosti miesta výkonu práce 30 km od miesta
výkonu práce je priateľa, pričom uviedla, že je od 30.12.2016 zamestnaná u iného zamestnávateľa.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec
bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods. 2
písm. c/, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie je opodstatnené. Preto

tento rozsudok podľa § 388 CSP zmenil a žalobe vyhovel.

5. S ohľadom na výsledky dokazovania vykonaného v prvoinštančnom konaní je zrejmé, že zásielka,
predmetom ktorej bolo okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu so žalobkyňou v súlade s
ustanovením § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, nebola doručené žalobkyni do vlastných rúk.

Zásielku bezosporu prevzala dcéra žalobkyne C. C., dňa 16.11.2016. Podľa vyjadrenia žalobkyne
zásielku jej dcéra odovzdala až po jej návrate zo zahraničia, dňa 22.12.2016. Pri rozhodovaní bolo
potrebné mať na zreteli ustanovenie § 38 ods. 1, 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, podľa
ktorého: (1) Písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru
alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť

doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku,
zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného
pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek
bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenúzásielku. (2) Písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu
zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou "do vlastných
rúk".

6. Zákonník práce ukladá zamestnávateľovi povinnosť doručovať zamestnancovi písomnosti určené
do jeho vlastných rúk na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Doručovanie je
možné nielen v pracovnom čase, ale i po jeho skončení. V prípadoch, ak to nie je možné, napríklad
preto, že zamestnanec nechodí do zamestnania a má bydlisko mimo sídla zamestnávateľa, prípadne

mimo sídla jeho organizačnej jednotky, môže zamestnávateľ doručiť písomnosť zamestnancovi aj
prostredníctvom poštového podniku. Písomnosť je zamestnancovi doručená dňom, v ktorom ju pri
osobnom doručovaní vykonanom zamestnávateľom alebo pri doručovaní poštovým podnikom prevzal.
Za predpokladu, že zamestnávateľ odovzdá písomnosť niekomu inému, alebo poštový podnik doručí
zásielku tretej osobe, nebola písomnosť riadne doručená, a to ani v prípade, keby sa ich prostredníctvom
dostala do rúk zamestnanca. Za predpokladu, že zamestnávateľ v danom prípade zvolil doručovanie

zásielky poštovým podnikom, bolo potrebné do poznámky uviesť, že má záujem o doručenie zásielky
„do vlastných rúk“, aby túto nemohla prevziať iná osoba. Žalovaný službu doručovania „do vlastných
rúk“ nezvolil, preto poštový podnik doručil zásielku dcére žalobkyne a reklamáciu žalovaného vyhodnotil
ako neopodstatnenú. Z výsledku reklamačného konania vyplýva, že žalovaný zvolil druh zásielky -
doporučený list. Absenciu nedostatočného doručenia zásielky „do vlastných rúk“ žalobkyne nemohla

zhojiť ani tá skutočnosť, že zásielka sa následne - dňa 22.12.2016 - dostala do jej dispozičnej sféry. Nie
je preto správny záver o uplynutí prekluzívnej lehoty žalobkyne na podanie žaloby dňom 16.01.2017.
Lehota stanovená v § 77 Zákonníka práce totiž nemohla vôbec začať žalobkyni plynúť, keďže nebola
splnená základná podmienka stanovená pri doručovaní neplatného skončenia pracovného pomeru.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu argumentoval tým, že ak by sa žalobkyňa v čase doručovania

zásielky nenachádzala v mieste svojho bydliska, bola by sa zásielka po uplynutí úložnej doby vrátila
ako nedoručená z dôvodu jej neprevzatia v odbernej lehote v zmysle § 38 ods. 4 Zákonníka práce.
Žalobkyňa by však ani po vrátení zásielky, podľa jeho názoru, nepodala žalobu včas. Aj tu však platí,
že ak by sa mala uplatniť fikcia doručenia podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce, musela by sa zásielka
vrátiť žalovanému ako nedoručiteľná, a práve preto, že na zásielke nevyznačil spôsob doručenia „do

vlastných rúk“, túto pošta odovzdala oproti podpisu inej osobe, ktorá bola ochotná adresátovi zásielku
odovzdať. Osoba, ktorá zásielku fakticky prevzala, je zrejmá z listinného dôkazu, pričom je ňou dcéra
žalobkyne s jasným podpisom „Tarca Tanara“ a s označením „lánya“ (dcéra).

7. Odvolací súd na základe uvedeného vyvodil záver, že ak zamestnávateľ doručoval zamestnankyni

písomnosť - okamžité skončenie pracovného pomeru - poštou, mal ju poslať ako doporučenú zásielku
s označením „do vlastných rúk“. Takýto postup by zodpovedal ustanoveniu § 38 ods. 1,2 Zákonníka
práce, no ak zásielku takto neoznačil a práve z toho dôvodu ju pošta síce doručila na udanú adresu, ale
odovzdala ju tam prítomnej inej osobe, potom si žalovaný nesplnil uvedenú zákonnú povinnosť riadneho
doručenia, a to bez ohľadu na to, že písomnosť sa neskôr dostala do sféry dispozície žalobkyne.

Z uvedeného dôvodu žalobkyni nemohla vôbec začať plynúť lehota stanovená v ustanovení § 77
Zákonníka práce a pre túto chybu v doručovaní nemohlo ani dôjsť k okamžitému skončeniu pracovného
pomeru. Odvolací súd viazaný žalobným petitom odvolanie žalobkyne posúdil ako opodstatnené a v
súlade s ustanovením § 70 Zákonníka práce prijal záver, že okamžité skončenie pracovného pomeru je
pre jeho nedoručenie žalobkyni neplatné. Zároveň nebolo dôležité ďalšie skúmanie splnenia ostatných

náležitostí uvedených v tomto ustanovení, pretože takéto dokazovanie by bolo vzhľadom na nesplnenie
základnej podmienky spočívajúcej v jeho doručení nadbytočné. Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva,
že pre rozhodnutie o určení neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyne nebolo
právne významné, že žalovaný následne vyzýval žalobkyňu na nástup do práce, ktorá k nemu napokon
nenastúpila a ktorá podľa všetkého už nemá záujem znovu u neho pracovať, aj keď mu mala pred

začatím konania oznámiť, že na ďalšom zamestnávaní trvá.

8. S ohľadom na to, že odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, priznal úspešnej
žalobkyni aj náhradu trov konania voči žalovanému, ktoré jej vznikli pred súdom prvej inštancie a tiež v
odvolacom konaní, v súlade s § 255 ods. 1 CSP, § 396 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP. O výške trov rozhodne

podľa § 252 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.9. Keďže žalobkyňa (bez ohľadu na to, že je zastúpená slovenskou advokátskou kanceláriou) v priebehu
konania vyhlásila, že neovláda slovenský jazyk, a požiadala o pribratie tlmočníka do konania, súd prvej
inštancie zabezpečí pretlmočenie rozsudku súdu prvej inštancie ako aj rozhodnutie odvolacieho súdu do

jazyka maďarského v súlade s ustanovením § 155 ods. 1 CSP, podľa ktorého každý má právo konať pred
súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, a súd je povinný stranám zabezpečiť
rovnaké možnosti uplatnenia ich práv (obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sža 51/2008
zo dňa 12.02.2009).

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).