Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. október 2021

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 16C/5/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314216444
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Birás, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2021:1314216444.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III sudcom JUDr. Vladislavom Birásom, PhD., v spore žalobcu: F. H., narodený

XX. apríla XXXX, trvalým pobytom v N., S. XXX/XX, proti žalovanej: O. P., narodená XX. novembra
XXXX, trvalým pobytom v N., P. 38, zastúpenej M.. Evou Hrinkovou, advokátkou v Bratislave, Hečkova
18, o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy a iné, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v pomere 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou tunajšiemu súdu 10. júla 2014, doplnenou podaním z 28. augusta 2014,
domáhal, aby súd určil, že

(i) odstúpenie žalovanej od kúpnej zmluvy uzavretej medzi sporovými stranami 12. augusta 2013,
predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k bytu č. 3 nachádzajúcom sa v bytovom dome so
súpisným číslom XXXX na P. ul. XX v N. zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie
D. O., obec N. - m. č. D. O., okres N. L. (ďalej aj „predmetný byt“), datované 9. septembra 2013 je
neplatné,
(ii) predmetná kúpna zmluva z 12. augusta 2013 je platná a účinná a
(iii) žalobca je vlastníkom bytu, ktorý bol predmetom kúpy na základe kúpnej zmluvy z 12. augusta 2013.

1.1. Vo svojej žalobe uviedol, že 12. augusta 2013 uzavrel so žalovanou (ktorá je osoba s
fyzickým zdravotným postihnutím) kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k
predmetnému bytu za kúpnu cenu vo výške 14 500 eur. Výška kúpnej ceny bola dohodnutá tak, že
oproti trhovej cene bytu bude znížená o dlh opatrovateľky žalovanej p. H. A., ktorá po dlhší čas dlhovala
žalobcovi peniaze, pričom žalovaná sa so svojou opatrovateľkou vyrovná tak, že sa nasťahuje do jej
rodinného domu v B., kde bude mať svoju osobitnú izbu s právom doživotného užívania a tam jej bude
opatrovateľka p. H. A. poskytovať všetku potrebnú starostlivosť. Žalobca kúpnu cenu vo výške 14 500

eur zaplatil žalovanej pri podpise tejto kúpnej zmluvy, čo žalovaná potvrdila svojim podpisom.
1.2. Žalobca po uzavretí tejto kúpnej zmluvy podal návrh na zápis vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností. Vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu bol povolený rozhodnutím príslušného
katastrálneho orgánu z 2. septembra 2013. Následne, žalovaná 8. novembra 2013 podala príslušnému
katastrálnemu orgánu návrh na zápis vlastníckych práv na základe odstúpenia od zmluvy z 9. septembra
2013 z dôvodu, že jej nebola uhradená kúpna cena a že žalobcov návrh na vklad vlastníckeho práva bol
podaný v rozpore s predmetnou kúpnou zmluvou. Katastrálny orgán preto listom z 12. mája 2014 a 19.

júna2014vyzvalžalobcunavyjadreniesakodstúpeniuodzmluvyaopredloženiekópiežalobyourčenie
neplatnosti tohto odstúpenia od zmluvy s tým, že nepredloženie kópie takejto žaloby v stanovenej lehote
bude považovať za akceptáciu platnosti odstúpenia od zmluvy. Z tejto skutočnosti žalobca zároveň
vyvodzoval naliehavý právny záujem na požadovanom určení.2.1. Žalovaná 1/ vo vyjadrení k žalobe uviedla, že 30. júla 2013 uzavrela ako budúca predávajúca so
žalobcomakobudúcimkupujúcimzmluvuobudúcejkúpnejzmluve,ktorejpredmetommalobyťuzavretie

kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k predmetnému bytu č. X v bytovom dome na P. ul. XX v
N., avšak za kúpnu cenu 80 000 eur s tým, že bude zaplatená v dvoch splátkach, a to prvá splátka vo
výške 5 000 eur v hotovosti alebo na účet žalovanej do dvoch dní od podpisu zmluvy o budúcej kúpnej
zmluve a druhá splátka vo výške 75 000 eur z prostriedkov hypotekárneho úveru, pričom návrh na vklad
vlastníckeho práva zmluvné strany podajú bezodkladne po úhrade dohodnutej kúpnej ceny. Následne,

žalobca a žalovaná 12. augusta 2013 uzavreli kúpnu zmluvu v zmysle podmienok dohodnutých v zmluve
o budúcej kúpnej zmluve, teda za kúpnu cenu 80 000 eur.
2.2. Žalobca kúpnu cenu v dohodnutej lehote splatnosti žalovanej nezaplatil. Po niekoľkých márnych
výzvach na jej úhradu sa dozvedela, že už bol podaný návrh na povolenie vkladu vlastníckeho
práva žalobcu do katastra nehnuteľností a že žalobca je už na liste vlastníctva zapísaný ako vlastník
predmetného bytu na základe rozhodnutia príslušného katastrálneho orgánu z 2. septembra 2013.

Po bezúspešnom pokuse o kontaktovanie žalobcu za účelom vysvetlenia celej situácie listom z 9.
septembra 2013 odstúpila od kúpnej zmluvy. Táto skutočnosť bola žalobcovi osobne oznámená
opatrovateľkou žalovanej p. H. A. XX. septembra XXXX a odstúpenie bolo žalobcovi zaslané poštou 16.
októbra 2013, pričom zásielka sa jej vrátila ako nevyzdvihnutá v odbernej lehote. O tejto skutočnosti
zároveň informovala príslušný katastrálny orgán a podaniami z 9. septembra 2013 a 8. novembra 2013

navrhla obnoviť pôvodný stav vlastníckych pomerov.
2.3. Následne, 27. novembra 2013 nahliadnutím do spisu vedeného príslušným katastrálnym orgánom
zistila, že k návrhu na vklad vlastníckeho práva žalobcu k predmetnému bytu bola predložená iná kúpna
zmluva s iným znením, ktoré podpísala, a to s kúpnou cenou 14 500 eur, na výške ktorej sa ale so
žalobcom nedohodla. Svoj podpis na tomto odlišnom znení kúpnej zmluvy si vysvetľuje tak, že 12.

augusta 2013 po podpísaní kúpnej zmluvy s kúpnou cenou 80 000 eur ju následne žalobca v ten istý
deň vyzval na podpísanie ďalšej zmluvy, pričom bola v domnení, že podpisuje kúpnu zmluvu na prevod
k povale, na ktorej mal žalobca záujem stavať byt, a zrejme v tomto momente jej podstrčil na podpísanie
kúpnu zmluvu s kúpnou cenou vo výške 14 500 eur, ktorú mala údajne aj prevziať. Od žalobcu ale žiadne
peniaze neprevzala, ani mu predmetný byt neodovzdala a o údajnom dlhu jej opatrovateľky p. Ľubici A.

voči žalobcovi a jeho započítaním na kúpnu cenu bytu sa dozvedela až z predmetnej žaloby žalobcu.
Z uvedeného má za to, že žalobca ju pod zámienkou podpísania kúpnej zmluvy na iný predmet kúpy
uviedol do omylu tým, že jej v rovnaký deň podstrčil na podpísanie inú kúpnu zmluvu s iným obsahom,
než na akom sa dohodli, pričom využil jej nepriaznivý zdravotný stav v tom čase, neznalosť právnej
problematiky a jej prehnanú dôverčivosť.

2.4. Odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje priamo zo zákona. Ide o jednostranný právny úkon,
pri ktorom sa nevyžaduje súhlas druhej zmluvnej strany ani osobitné schválenie súdom. Následkom
odstúpenia je zrušenie zmluvy od počiatku, čo teda znamená, že v právnom vzťahu účastníkov nastáva
rovnaký právny stav, ako keby k uzavretiu zmluvy nikdy nebolo došlo, čím sa od počiatku obnovujú ich
práva a povinnosti. Navrhla, aby súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

3.1. Súd uznesením z 2. marca 2016 č. k. XXC/X/XXXX-XXX v spojení s jeho opravným uznesením z 20.
júla 2016 č. k. XXC/X/XXXX-XXX konanie v časti o určenie vlastníckeho práva žalobcu k predmetnému
bytu zastavil z dôvodu prekážky skôr začatého konania (litispendencie) vedeného na Okresnom súde
Bratislava III pod spisovou značkou XXC/XX/XXXX a konanie prerušil do právoplatného skončenia veci

sp. zn. XXC/XX/XXXX.
3.2. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia 31. mája 2016 predmetom konania zostalo (i)
určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy z 9. septembra 2013 a (ii) určenie platnosti a účinnosti kúpnej
zmluvy z 12. augusta 2013 s uvedenou kúpnou cenou 14 500 eur.

4.1 Po právoplatnom skončení veci vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod spisovou značkou
XXC/XX/XXXX 11. februára 2021 súd uznesením z 12. augusta 2021 č. k. XXC/X/XXXX-XXX rozhodol
o pokračovaní v konaní a nariadil termín pojednávania na 18. októbra 2021.
4.2. Žalobca svoje právo zúčastniť sa na verejnom prerokovaní tejto veci v jeho prítomnosti nevyužil,
hoci bol na pojednávanie riadne predvolaný. Predvolanie bolo riadne doručené 12. septembra 2021

jeho vtedajšej právnej zástupkyni STEFANKOVA | law office s.r.o. (porov. § 110 ods. 1 prvá veta
Civilného sporového poriadku - ďalej len „CSP“). Výpoveď splnomocnenia právnym zástupcom bola
súdu oznámená mailom zo 6. októbra 2021, kedy zároveň nadobudla voči súdu účinnosť (porov. §
92 ods. 3 CSP). Ak právna zástupkyňa nedala žalobcovi o termíne pojednávania vedieť a v dôsledkutohto žalobca pojednávanie zmeškal, uvedené ide na ťarchu tejto právnej zástupkyne, pretože konala
v rozpore s § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii tým, že nepostupovala s odbornou
starostlivosťou, a v prípade, že týmto konaním právnej zástupkyne vznikla žalobcovi škoda, má právo

náhradu tejto škody od nej požadovať.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so všetkými predloženými listinnými dôkazmi,
a to zmluvou o budúcej kúpnej zmluve z 30. júla 2013, kúpnou zmluvou o prevode vlastníctva bytu
z 12. augusta 2013, kúpnou zmluvou z 12. augusta 2013, rozhodnutím Správy katastra pre hlavné

mesto Slovenskej republiky Bratislavu z 2. septembra 2013 č. V XXXXX/XX, odstúpením od zmluvy z
9. septembra 2013, podacím lístkom a kópiou obálky adresovanej žalobcovi odovzdanej na poštovú
prepravu 16. októbra 2013, návrhom žalovanej na zápis vlastníckych práv na základe odstúpenia od
kúpnej zmluvy z 9. septembra 2013 a 8. novembra 2013, výzvou katastrálneho orgánu žalovanej na
zdokladovanie riadneho doručenia odstúpenia od zmluvy žalobcovi z 25. septembra 2013, výzvou
katastrálneho orgánu žalobcovi na vyjadrenie stanoviska žalobcu k odstúpeniu od zmluvy z 25.

septembra 2013, oznámením katastrálneho orgánu o nespôsobilosti predložených listín na vykonanie
záznamu do katastra z 24. októbra 2013, výzvami katastrálneho orgánu žalobcovi na doplnenie podania
predložením žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy z 12. mája 2014 a 19. júna 2014,
výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Nové O., zápisnicou o výsluchu svedka p.
H. A., pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava III vedeným pod spisovou značkou XXC/XXX/

XXXXa10C/67/2014,uznesenímOkresnéhosúduBratislavaIIIz9.januára2014č.k.45C/283/2013-29
o nariadení predbežného opatrenia žalobcovi zdržať sa nakladania s predmetným bytom, rozsudkom
Okresného súdu Bratislava III z 28. novembra 2016 č. k. XXC/XX/XXXX-XXX v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave z 28. novembra 2019 sp. zn XCo/XXX/XXXX o určení vlastníckeho práva
žalovanej k predmetnému bytu a ostatným obsahom spisu, a zistil tento skutkový stav:

6.1. Žalovaná ako budúca predávajúca a žalobca ako budúci kupujúci uzavreli 30. júla 2013 zmluvu
o budúcej kúpnej zmluve, ktorej predmetom malo byť uzavretie kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho
práva k predmetnému bytu č. X nachádzajúcom sa v bytovom dome so súpisným číslom XXXX na P.
ul. XX v N. s príslušným spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

bytového domu a na zastavanom pozemku, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne
územie D. O., obec N. - m. č. D. O., okres N. III, za kúpnu cenu 80 000 eur, ktorú sa žalobca zaviazal
splatiť v dvoch splátkach, a to prvou splátkou vo výške 5 000 eur v hotovosti alebo na účet žalovanej
do dvoch dní od podpisu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a druhou splátkou vo výške 75 000 eur z
prostriedkov hypotekárneho úveru. Zmluvné strany sa zároveň dohodli, že návrh na vklad vlastníckeho

práva podajú bezodkladne po úhrade dohodnutej kúpnej ceny.
6.2. Žalovaná ako predávajúca a žalobca ako kupujúci uzavreli 12. augusta 2013 „Kúpnu zmluvu o
prevode vlastníctva [predmetného] bytu“ v zmysle podmienok dohodnutých v zmluve o budúcej kúpnej
zmluve z 30. júla 2013, teda za kúpnu cenu 80 000 eur, avšak s tým rozdielom, že kúpna cena mala
byť zo strany žalobcu uhradená jednorazovo v plnej výške na účet určený žalovanou z prostriedkov

hypotekárneho úveru do 15 dní od podpisu tejto kúpnej zmluvy.
6.3. Z „Kúpnej zmluvy“ z 12. augusta 2013 vyplýva, že žalobca a žalovaná sa dohodli na prevode
vlastníckeho práva k predmetnému bytu za kúpnu cenu 14 500 eur. Na základe tejto „verzie“ kúpnej
zmluvy bol rozhodnutím Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu z 2.
septembra 2013 č. V XXXXX/XX povolený vklad vlastníckeho práva k predmetnému bytu v prospech

žalobcu.
6.4. Žalovaná listom z 9. septembra 2013 oznámila žalobcovi, že odstupuje od kúpnej zmluvy
zapísanej do katastra nehnuteľností ako „Kúpna zmluva V-XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX“, a to z
dôvodu porušenia kúpnej zmluvy tým, že návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností mal byť podaný až po zaplatení kúpnej ceny, pričom kúpna cena nebola žalovanej ani

sčasti uhradená.
6.5. Žalovaná zaslala odstúpenie od zmluvy žalobcovi poštou 16. októbra 2013. Žalobca si uloženú
zásielku na pošte nevyzdvihol v odbernej lehote. Riadne doručenie predmetného odstúpenia od zmluvy
nebolo medzi stranami sporné.
6.6. Žalovaná 9. septembra 2013 podala Okresnému úradu Bratislava, katastrálnemu odboru návrh na

zápis vlastníckych práv na základe odstúpenia od kúpnej zmluvy, ktorý bol zaevidovaný pod číslom
konania Z-XXXXX/XX. Katastrálny orgán listom z 25. septembra 2013 vyzval žalovanú na zdokladovanie
doručenia odstúpenia od zmluvy žalobcovi, na ktorý žalovaná reagovala predložením kópie podacieho
lístka zo 16. októbra 2013. Keďže odoslanie odstúpenia od zmluvy žalobcovi bolo realizované ažpo podaní návrhu na zápis vlastníckeho práva, katastrálny orgán listom z 24. októbra 2013 oznámil
žalovanej, že jej návrhu nevyhovuje.
6.7. Žalovaná 8. novembra 2013 opätovne podala uvedenému katastrálnemu orgánu návrh na zápis

vlastníckychprávnazákladeodstúpeniaodzmluvy,ktorýbolzaevidovanýpodčíslomkonaniaZ-XXXXX/
XX. Katastrálny orgán následne listom z 12. mája 2014 a 19. júna 2014 vyzval žalobcu na vyjadrenie
k odstúpeniu od zmluvy a v prípade jeho neakceptovania ho vyzval na predloženie žaloby o určenie
neplatnosti odstúpenia od zmluvy podanej na súde. Zároveň ho poučil, že ak v stanovenej lehote žalobu
nepredloží, bude to považovať za akceptáciu odstúpenia od zmluvy.

6.8. Z písomného vyjadrenia žalovanej vyplýva, že o kúpnej zmluve s uvedenou kúpnou cenou 14 500
eur, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva žalobcu do katastra nehnuteľností, sa
dozvedela až pri nahliadnutí do spisu vedenom na katastrálnom orgáne 27. novembra 2013.
6.9. Zo zápisnice o výsluchu svedkyne H. A. v trestnej veci T.: P.-XXXX/X-VYS-BAX-XXXX MZ vyplýva,
že na základe zmluvy o opatrovaní bola opatrovateľkou žalovanej. Žalovaná sa v lete 2013 rozhodla
predať svoj byt za cenu 80 000 eur, ktorú odvodila od kúpnej ceny susedného bytu, ktorý sa v tom

čase predal za 89 000 eur. Žalovaná so žalobcom ako záujemcom o kúpu predmetného bytu podpísala
zmluvu o budúcej kúpnej zmluve v júli 2013, pričom jej uzavretie prebehlo tak, že najskôr ju podpísala
žalovaná, a potom túto zmluvu svedkyňa odovzdala žalobcovi, ktorý jej ju podpísanú vrátil. Následne
sa žalobca začal zaujímať aj o podkrovie bytu, avšak ani jedna zo zmluvných strán si od nej nenechala
vysvetliť, že podkrovie ako spoločná časť domu sa samostatne previesť nedá; žalovaná jej výslovne

uviedla, že podkrovie bytu predať chce. 12. augusta 2013 bola so žalovanou u notárky podpísať kúpnu
zmluvu s uvedenou kúpnou cenou 80 000 eur. Po podpísaní zmluvy zobrala žalovanú na nákupy do
Polusu a telefonicky oznámila žalobcovi, že kúpna zmluva je podpísaná. Žalobca za nimi prišiel do
Polusu, kde mu odovzdala podpísanú kúpnu zmluvu a odišla kvôli pracovným povinnostiam. Žalobca sa
ponúkol, že žalovanú odvezie domov. Žalovaná jej neskôr povedala, že so žalobcom išli z Polusu ešte

raz k inej notárke, kde podpísala aj nejaké iné dokumenty, ktorých obsah jej nebol známy, avšak bola v
domnení, že ide o dodatok ku kúpnej zmluve s kúpnou cenou 80 000 eur týkajúci sa podkrovia. Žalobca
žalovanú však ubezpečil, že svedkyňa o všetkom vie a nech teda dokumenty podpíše. Keďže kúpna
cena nebola žalovanej v lehote splatnosti zaplatená, v septembri 2013 nahliadla na internetovej stránke
katastra nehnuteľností a zistila, že žalovaná už nie je vlastníkom predmetného bytu. Po telefonickom

skontaktovaníjejžalobcauviedol,žekúpnucenu80000eurvyplatívhotovosti,čoaleneurobil.Následne
sa so žalobcom osobne stretla, pričom ho vyzvala, aby od zmluvy odstúpil a odovzdala mu potrebné
dokument. Žalobca s odstúpením od zmluvy ústne súhlasil a odovzdávané dokumenty si prevzal avšak
s tým, že sa najskôr o tom poradí s právnikom. Žalobca sa od tohto stretnutia ďalšej komunikácii s ňou,
ako aj so žalovanou vyhýbal. Záverom dodala, že žalobca jej nikdy žiadne peniaze nepožičal a u žalobcu

nikdy žiadny dlh nemala.
6.10. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 28. novembra 2016 č. k. XXC/XX/XXXX-XXX a
rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 28. novembra 2019 sp. zn XCo/XXX/XXXX, ktorým bol rozsudok
okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správny, vyplýva, že pri uzavretí (podpise) kúpnej
zmluvy s uvedenou kúpnou cenou 14 500 eur žalovaná (ktorá v uvedenom konaní vystupovala v

procesnom postavení žalobkyne) bola žalobcom úmyselne uvedená do omylu, týkajúcom sa podstatnej
náležitosti scudzovacej kúpnej zmluvy, ktorou je kúpna cena. Spornú kúpnu zmluvu vyhodnotili ako
neplatnú, pretože jednak nebola preukázaná vôľa žalovanej uzavrieť v ten istý deň kúpnu zmluvu na
totožnú nehnuteľnosť s tak obrovskou diferenciou ohľadom kúpnej ceny, a jednak žalovaná sa úspešne
dovolala relatívnej neplatnosti spornej kúpnej zmluvy samotnou žalobou v uvedenom konaní pre omyl,

ktorý súdy vyhodnotili ako ospravedlniteľný. Súdy preto určili, že vlastníčkou predmetného bytu, vrátane
príslušného spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a zastavanom
pozemku, je žalovaná. Uvedené rozsudky nadobudli právoplatnosť 11. februára 2020.

7.1. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.
7.2. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

7.3. Podľa § 40a prvej a druhej vety Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu
podľa ustanovení § 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za
platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti
sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil.7.4. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
7.5. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,

ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

8. Predmet rozhodovaného sporu sa viaže ku kúpnej zmluve uzavretej medzi sporovými stranami z 12.
augusta 2013 s „dohodnutou“ kúpnou cenou 14 500 eur, ktorá následne bola príslušným katastrálnym
orgánom zavkladovaná do katastra nehnuteľností.

8.1. Žalobca tvrdí, že táto kúpna zmluva je platná a účinná, pretože spĺňa všetky náležitosti v zmysle
§ 588 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s § 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov. Uviedol, že žalovaná „kúpnu zmluvu podpísala dobrovoľne, bez akéhokoľvek
nátlaku, pričom od začiatku mala vedomosť o obsahu kúpnej zmluvy aj o výške kúpnej ceny“. Ďalej
podotkol, že žalovaná „nemá žiadnu takú poruchu, ktorá by jej bránila si kúpnu zmluvu preštudovať a
jej obsahu porozumieť“. Na odstúpenie od tejto zmluvy zo strany žalovanej preto nebol žiadny právny

dôvod.
8.2. Žalovaná tvrdí, že pri uzavieraní tejto spornej kúpnej zmluvy bola čo do kúpnej ceny, ktorej výška
80 000 eur bola pre ňu rozhodujúcou podmienkou pre uzavretie zmluvy, uvedená do omylu úmyselne
vyvolaným žalobcom, a preto ju považuje od počiatku za neplatnú.

9. Prvým a základným predpokladom opodstatnenosti žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu,
ktorý je súd povinný skúmať ex offo (z úradnej povinnosti), je existencia naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení v zmysle § 470 ods. 2 prvej vety CSP v spojení s § 80 písm. c/ Občianskeho
súdneho poriadku. Medzi sporovými stranami existuje právna neistota v tom, či vôbec predmetná kúpna
zmluva vyvolala právne účinky v podobe prevodu vlastníckeho práva k predmetnému bytu zo žalovanej

na žalobcu a ak tieto právne účinky boli vyvolané, či naďalej trvajú alebo zanikli v dôsledku odstúpenia od
zmluvy zo strany žalovanej. Z tohto teda možno vyvodiť, že žalobca má právny záujem na požadovanom
určení a tento záujem možno vyhodnotiť ako naliehavý, a to aj s poukazom na výzvy katastrálneho
orgánu na preukázanie neplatnosti odstúpenia žalovanej od spornej kúpnej zmluvy.

10. V ďalšom súd zameral svoj meritórny prieskum na skutočnosti, či sporná kúpna zmluva je skutočne
platná a účinná a či odstúpenie žalovanej od tejto zmluvy je skutočne neplatné.

11. V danom prípade je v prvom rade potrebné uviesť, že otázkou, kto je skutočným vlastníkom
predmetného bytu po formálnom uzavretí spornej kúpnej zmluvy z 12. augusta 2013, sa zaoberal

Okresný súd Bratislava III vo veci vedenej pod spisovou značkou XXC/XX/XXXX a právoplatne o nej
rozhodol rozsudkom z 28. novembra 2016 č. k. XXC/XX/XXXX-XXX v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave z 28. novembra 2019 sp. zn 5Co/147/2017 tak, že týmto vlastníkom naďalej zostala
žalovaná, a to z dôvodu absencie vážnej vôle žalovanej spornú kúpnu zmluvu uzavrieť s určením
kúpnej ceny vo výške 14 500 eur. Súdy pre tento nedostatok vôle vyhodnotili spornú kúpnu zmluvu za

od počiatku neplatnú. Konajúci súd má s ohľadom na princíp jednoty a stability rozhodovacej činnosti
kompetentnýchorgánovvzmysle§194ods.2CSPpovinnosťnatietorozhodnutiaprihliadnuťavzásade
si už nemôže o tejto otázke urobiť sám vlastný záver a posúdiť ju odlišne.

12. Pokiaľ teda príslušné súdy vo vyššie spomenutých rozsudkoch právoplatne určili, že žalovaná je

skutočným vlastníkom predmetného bytu, pretože kúpna zmluva s uvedenou kúpnou cenou 14 500
eur je od počiatku (ex tunc) neplatná a na jej základe nemohlo byť prevedené vlastnícke právo zo
žalovanejnažalobcu,konajúcisúdmusívrozhodovanomsporevzmysle§194CSPnatietorozhodnutia
prihliadnuť a z nich vychádzať. V práve totiž platí zásada res iudicata pro veritate accipitur, teda vec
právoplatne rozsúdená sa prijíma za pravdivú, a preto ak raz bolo právoplatne rozhodnuté, že žalovaná

na základe tejto spornej kúpnej zmluvy nestratila vlastnícke právo k predmetnému bytu, potom z logiky
veci nemôže byť táto sporná kúpna zmluva platná a účinná. Z tohto dôvodu bolo potrebné žalobu v časti
o určenie platnosti a účinnosti kúpnej zmluvy s uvedenou kúpnou cenou 14 500 eur ako neopodstatnenú
zamietnuť.

13.1. A ďalej, pokiaľ príslušné súdy vo vyššie spomenutých rozsudkoch právoplatne určili, že sporná
kúpna zmluva s uvedenou kúpnou cenou 14 500 eur je ako právny úkon od počiatku (ex tunc) neplatná,
a teda že na jej základe nevznikli žiadne právne účinky a v podstate neexistuje, tým skôr (a fortiori)
nemôžu existovať ani žiadne ďalšie na ňu nadväzujúce alebo z nej vychádzajúce právne úkony,vrátane odstúpenia od takejto ničotnej (domnelej) „zmluvy“, pretože im chýba predmet (obsah), ku
ktorému má zamýšľaná zmena práv a povinností smerovať, a takisto ich treba považovať len za ničotné
(domnelé). Slovenský právny poriadok ale nepozná osobitnú kategóriu neexistentných (ničotných)

právnych úkonov, t. j. neúkonov (non negotium), ale táto kategória podľa platného práva (de lege
lata) splýva s kategóriou neplatných právnych úkonov (negotium nullum). To znamená, že neexistentný
úkon (úkon, ktorý neexistuje) sa zároveň považuje za neplatný úkon. Čiže predmetné odstúpenie od
neexistujúcej kúpnej zmluvy, ktoré je v tom dôsledku rovnako neexistujúce, sa podľa platného práva
považuje tiež za neplatné. Súd však napriek tomu žalobe v časti o určenie neplatnosti odstúpenia od

zmluvy nemohol vyhovieť, a to práve kvôli uvedenému teoreticko-právnemu charakteru tohto odstúpenia
- teda či ide o úkon „len“ neplatný (pretože žalovaná nemala žiadny zákonný dôvod od zmluvy odstúpiť),
alebo o úkon, ktorý je neplatný v dôsledku toho, že neexistuje. Žalobca vychádzal z názoru, že sporná
kúpna zmluva je existujúca (a zároveň platná a účinná) a žalovanú žiadna skutočnosť neoprávňovala od
tejto zmluvy platne odstúpiť. Z vykonaného dokazovania v prejednávanej veci ale vyplynulo, že sporná
kúpna zmluva je neexistujúca - t. j. nikdy nevznikla, a preto nemožno (platne ani neplatne) odstúpiť od

niečoho, čo neexistuje. Ak by sa súd stotožnil s argumentáciou žalobcu, zároveň by to znamenalo, že
určením neplatnosti odstúpenia od zmluvy súd implicitne deklaruje, že sporná kúpna zmluva je platná a
účinná, čo je ale v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania.
13.2. Inak povedané, ak sporná kúpna zmluva z právneho hľadiska (de iure) nikdy nevznikla, logicky
nemožno od nej ani odstúpiť. Z toho ďalej vyplýva, že ak sporná kúpna zmluva neexistuje, logicky

nemôže existovať ani odstúpenie od nej (pretože niet od čoho odstúpiť). A ak teda neexistuje odstúpenie
od spornej kúpnej zmluvy, potom v konaní chýba predmet, o ktorom súd má rozhodnúť. Z tohto dôvodu
bolo potrebné žalobu aj v časti o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy z 9. septembra 2013
ako neopodstatnenú zamietnuť.

14. K uvedenému sa žiada ešte dodať, že „odstúpenie“ žalovanej od „kúpnej zmluvy“ malo zvrátiť
nesprávne zapísaný právny stav vlastníckych pomerov v katastri nehnuteľností na základe takejto
ničotnej „kúpnej zmluvy“ a zamedziť prípadnej škode na jej majetku žalovanej, ktorá mohla v dôsledku
tohto nesprávneho zapísaného právneho stavu vzniknúť. Stav zapísaný v katastri nehnuteľností na
základe rozhodnutia príslušného katastrálneho orgánu z 2. septembra 2013 - ako bolo súdom zistené -

bol v rozpore s objektívnou skutočnosťou, preto možno konanie žalovanej „odstúpiť“ od spornej „kúpnej
zmluvy“ považovať za legitímne na ochranu svojho majetku. Avšak uvedené nič nemení na tom, že ak
je sporná kúpna zmluva neexistentná, neexistentné je aj odstúpenie od nej, ktoré svojím obsahom na
ňu nadväzuje.

15. Sumarizujúc uvedené, na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu
je v celom rozsahu nedôvodná, a preto ju zamietol.

16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná mala
v konaní plný úspech, preto jej proti neúspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v

plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava III. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.