Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. marec 2020

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 8T/34/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117011796
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Mitterpák

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2020:7117011796.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Mitterpáka a prísediacich

Ivana Kopčíka a Jána Drabíka na hlavnom pojednávaní konanom dňa 3.3.2020 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

M.
u z n á v a s a v i n n ý m , ž e
na ul. D. v Košiciach dňa 23.4.2014 v úmysle vylákať finančné prostriedky uzavrel ako dlžník s IT. ako
veriteľom písomnú zmluvu o bezúčelovej pôžičke, na základe ktorej mu bola veriteľom poskytnutá suma

vo výške 55 000,- Eur, ktorú sa tomuto zaviazal vrátiť v lehote splatnosti do 31.8.2014, čo však neučinil,
následne veriteľovi vyplatil len časť pôžičky vo výške 11 500,- Eur, pričom už v čase jej poskytnutia si
bol vedomý existencie nesplatených pozdĺžností voči ďalším dvom svojim veriteľom v celkovej čiastke
199 187,84,- Eur, čím tak vediac o vlastnej neschopnosti vrátiť poskytnutú pôžičku v plnom rozsahu už
v čase podpisu súvisiacej zmluvy spôsobil jej podvodným vylákaním poškodenému V. škodu vo výške
43 500,- Eur,
t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku značnú škodu,

-2- 8T/34/2017
t ý m s p á c h a l
zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zák.,
z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. § 36 písm. j, § 38 ods. 3 Tr. zák. , § 51 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia

slobody vo výmere 3 ( troch ) rokov s tým, že zároveň ukladá obžalovanému probačný dohľad nad jeho
správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd ustanovuje skúšobnú dobu pri určení probačného dohľadu v trvaní 3
( troch ) rokov.
Podľa § 51 ods. 4 písm. e/ Tr. zák. súd ukladá obžalovanému povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe dlh
poškodenému.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd ukladá obžalovanému nahradiť poškodenému V. škodu vo výške 43
500,- ( štyridsaťtritisícpäťsto ) Eur.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodeného V. so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na
civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :Okresný prokurátor Košice I podal na obž. M. obžalobu pre skutok, ktorý je uvedený vo výroku rozsudku
a jeho konanie kvalifikoval ako
zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zák.,

Súd vo veci vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného,
poškodeného, svedkov IT. notárskou zápisnicou, zmluvou o pôžičke, zápisnicou o návrhu na vykonanie
exekúcie, výpisom z centrálneho registra exekúcií a zistil tento skutkový stav:

Obžalovaný v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný ak veci vypovedal:
V apríli 2014 si po dohode s poškodeným V. požičal od neho 50 000,- Eur. Dohodli sa tak, že mu podpíše
zmluvu na 55 000,- Eur, ale fyzicky dostane len 50 000,- Eur v dvoch splátkach a to tak,
-3- 8T/34/2017

že 15 000,- Eur dostal v banke v hotovosti a 35 000,-_Eur dostal na svoj účet vedený v Slovenskej

sporiteľni. Vzhľadom k tomu, že sa s poškodeným poznal už dlhé roky, stretávali sa na spoločenských
akciách vedel, že podniká v oblasti výroby kancelárskych stoličiek, dostali sa aj k tomu, že poškodený
chcel investovať nejaké peniaze. V tom čase ako firma hľadali investorov, aj sa im investori núkali, vždy
potrebovali nové zdroje a tak sa s poškodeným dohodli, že zoberie od neho pôžičku. Všetko išlo bez
problémov, postupne ju splácal podľa dohody, jednak priamo v hotovosti a neskôr aj tovarom. Potom

nastala situácia vo firme, že spoločník a spolumajiteľ firmy a konateľ C. na základe svojho rozhodnutia
dal firmu do exekúcie, firma nebola schopná ďalej splácať záväzky, nebolo možné vrátiť pôžičku v plnej
miere.Napriektomuzvlastnýchpožičanýchpeňazíďalejsplácalpôžičkudovýšky11000,-Euradohodol
sa s poškodeným, že príjme od neho tovar- stoličky v hodnote cca 3 000,- Eur. Vzhľadom k tomu, že
sa situácia zmenila, s poškodeným sa dohodli z dôvodu vyššej dôveryhodnosti záruky, spísali spolu

na Notárskom úrade v Košiciach zmluvu o pôžičke, ktorá mala byť aj exekučným titulom. Ako ďalší
krok uspokojiť veriteľa so svojou bývalou manželkou išli do G., žiadali o úver vo výške 50 000,- Eur
a tento úver bol aj predschválený a bol zaslaný do Bratislavy. Vzhľadom k tomu, že poškodený bol
nervózny, či sa to snaží nejako platiť, išiel spolu s poškodeným do Slovenskej sporiteľne v Prešove,
kde sa rozprávali s pracovníčkou, ktorá mala na starosti úver a táto uistila poškodeného, že úver je

predložený na schválenie. Vzhľadom na kroky spolumajiteľa a konateľa C. keď bola daná spoločnosť
do exekúcie, vznikali problémy vo firme a veritelia, ktorí predtým investovali boli nervózni, nepríjemní,
predtým boli spokojní, že zarábajú a zrazu chceli všetky peniaze späť, čo nebolo možné pre exekúciu
firmy a preto nebolo ani v plnej miere možné vyplatiť poškodeného. Obžalovaný poprel tvrdenia uvedené
v obžalobe, že dlží ďalším dvom veriteľom V. 132 800,- Eur, pretože tento mu peniaze nikdy nedal, ani

ich nedal do firmy, nikdy nemal peniaze fyzicky k dispozícii, neprišli na účet firmy žiadne peniaze. V
podstate C. zaplatiť tieto peniaze z vlastných do VÚB- banky ako vyplatenie nehnuteľnosti a on sa k tým
peniazom nikdy nedostal. Tiež druhý svedok C., ktorý tvrdí, že mu požičal peniaze, nie je na to žiadna
zmluva, žiadny papier, nikdy od neho nežiadal nijaký doklad, nikdy si od neho peniaze nenárokoval,
tvrdil, že mu požičal sumu 2 000 000,- Sk v igelitke, bez papiera. Keď sa obžalovaný opýtal svedka,

prečo na neho nedal žalobu, tento mu uviedol, že sa nebude súdiť, lebo nemá dôkaz o tom, že mu
peniaze dal. Obžalovaný uviedol, že chce vrátiť peniaze poškodenému z vlastných peňazí. Ďalej uviedol,
že od poškodeného dostal 50 000,- Eur a nie 55 000,- Eur a splatil sumu 14 000,- Eur. A od svedkov
uvedených v obžalobe nedostal žiadne peniaze. Obžalovaný ďalej
-4- 8T/34/2017

uviedol, že v čase podpisu zmluvy o pôžičke mal niekoľko firmy, jeho príjem sa pohyboval od 5 000-
10 000,- Eur. Peniaze nepožičiaval na živobytie, s poškodeným sa pozná z rodea, platil ho za to, že
moderoval akcie. Firma bola v dobre finančnej kondícii, mala za 4 roky obrat 800 000,- Eur. Druhý
svedok C. je konateľ firmy, je to jeho bratranec a v prípade, že by nedal firmu do exekúcie, nebol problém

vrátiť investorovi 50 000,- Eur. V čase pôžičky nemal voči nikomu dlhy. A v čase pôžičky medzi ním a
poškodeným V. sa voči nemu neviedli žiadne exekúcie.

Poškodený V. uviedol, že s otázkou pôžičky ho oslovil obžalovaný s tým, že ide o krátkodobú
pôžičku, ktorú potrebuje na vysporiadanie nejakých vzťahov. Poškodený mu deklaroval, že peniaze

mu môže požičať krátkodobo, s tým, že polovicu danej sumy si musí sám požičať, aby mohol požičať
obžalovanému. Poškodený nevedel, na aký účel boli peniaze použité. Ďalej uviedol, že obžalovaného
poznal niekoľko rokov, možno aj viac ako 5 rokov, stretávali sa na konských rodeách. Na otázku obhajcu,
či peniaze, ktoré dal obžalovanému, bral ako pôžičku alebo ako formu investície uviedol, že jasnedôvodil a deklaroval, že do podnikania na IČO peniaze nepožičia, jedine ako fyzickej osobe. Podmienky
pôžičky stanovil obžalovaný. Ďalej uviedol, že časť pôžičky dal v hotovosti, časť prevodom na účet.
V pôžičke neboli dohodnuté žiadne splátky ani intervaly, pôžičku mal vráti obžalovaný do 31.8.2014,

splátky nepožadoval, ani ich nesledoval. Ďalej poškodený popisoval spôsob vymáhania pohľadávky cez
súdneho exekútora. Keďže to nebolo úspešné u exekútora, obžalovaný podpísal splátkový kalendár,
navrhoval, aby dlh zaplatil spoločník vo firme a vtedy sa dozvedel, že spoločník firmy C. už nie je vo
firme, lebo je daná exekúcia. Poškodený uviedol, že peniaze požičané obžalovanému boli jeho vlastné,
z ktorých 27 0000,- Eur boli jeho vlastné a 25 000,- Eur si požičal od známeho ako krátkodobú pôžičku

a požičal ich obžalovanému, lebo mu chcel pomôcť. V čase pôžičky zisťoval finančnú situáciu vo firme,
kde sa vyrábali stoličky, obžalovaný ho zobral aj do banky, kde deklaroval, že je žiadateľom o úver.
S obžalovaným boli kamaráti a pracoval pre neho aj na obchodnej báze. Bola to spolupráca ohľadom
organizovania rodea, dodanie programu a marketingový plán pre disco klub v Šarišských Michaľanoch
Black Horse a bola to aj podpora predaja ergonomických stoličiek. Pôžička vo forme tovaru mu nebola
vracaná, ak dostal tovar, tak to bolo ako zápočet za nezaplatené faktúry. Poškodený uviedol, že na

ručení nehnuteľnosťou za pôžičku netrval, lebo obžalovanému veril a obžalovaný mu prezentoval platný
systém objednávok na tovar jeho spoločnosti.

-5- 8T/34/2017

Svedok V. vypovedal, že v čase pôžičky bol konateľom a spoločníkom firmy Y. mal vo firme 40
%- ný podiel a obžalovaný mal 60 %- ný podiel, každý z konateľov konal samostatne. Svedok sa
nevedel vyjadril ku skutku v obžalobe, teda k pôžičke medzi obžalovaným a poškodeným. Vypovedal,
že obžalovanému požičal sumu 132 800,- Eur v r. 2010 a ďalej mu požičal pri otvorení firmy, ktorej
bol spoločníkom sumu 33000,- Eur. Následne dal firme Y. tovar za 294 466,- Eur, aby mohla firma

začať podnikať. V ďalšej časti výpovede boli konfrontácie medzi obžalovaným a svedkom V. o spôsobe
požičania peňazí, k čomu obžalovaný uviedol, že ako fyzická osoba od svedka nikdy nedostal peniaze,
peniaze boli svedkom použité na kúpu pozemku a budov v Šarišských Michaľanoch pre firmu, ktorú
vlastní.

V spise na č.l. 85- 112 sa nachádzajú podané trestné oznámenia svedkov V. a uznesenia vyšetrovateľa
a prokurátora, ktorým boli tieto trestné oznámenia odmietnuté.

Svedok I. vypovedal, že trestné oznámenie podal na obžalovaného v novembri 2014, predtým bol
spoločníkom vo firme C. s tým, že obžalovaný ho požiadal o vstupenku do biznisu vo výške 2000000,-

Sk s tým, že po rozbehnutí podnikania sa mu peniaze vrátia. Vo firme podnikali spolu 4 roky, firma bola
úspešná, v r. 2006- 2010, peniaze mu boli čiastočne vyplatené, nevie v akej výške to bolo. Svedok
uviedol, že peniaze si požičal do rodiny a mali byť použité na kúpu obchodného podielu firmy C.. Peniaze
obžalovanému odovzdal bez podpisu zmluvy, mal k nemu dôveru.

Za účelom zobjektivizovania konania o žiadosť o schválenie úveru, obhajca zisťoval adresu svedkyne
C. ktorá sa mala podieľať na schvaľovaní úveru pre obžalovaného, ale adresu sa nepodarilo zistiť, takže
obhajoba na jej výsluchu netrvala.

Z notárskej zápisnice a zmluvy o pôžičke vyplývajú okolnosti o pôžičke medzi veriteľom V. Zo spisu ďalej

sú zistiteľné návrhy na vykonanie exekúcie. Z centrálneho výpisu registra exekúcií vyplýva, že poverenia
na výkon exekúcie voči povinnému ako fyzickej osobe boli v r. 2015, teda po dni, kedy bola uzavretá
zmluva o pôžičke medzi poškodeným a obžalovaným a ďalšie poverenia boli tiež po dátume pôžičky,
ale boli v prvom rade na spoločnosť Y., ktorej bol obžalovaný konateľom a spoločníkom, čo je odlišný
právny režim, ako pri zmluve o pôžičke medzi fyzickými osobami.

-6- 8T/34/2017

Rozsudkom OS Košice I zo dňa 12.9.2018 súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa § 285
písm. a/ Tr. por.

Na základe odvolania podaného okresným prokurátorom KS D.o dňa 22.7.2019 rozhodol tak, že zrušil
napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vrátil vec okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova
prejednal a rozhodol. Zo zrušujúceho rozhodnutia KS Y. vyplýva právny zámer, na základe ktorého
vyplývajú skutočnosti, že obžalovaný mal pred uzavretím zmluvy s poškodeným záväzky, in concretonapr.: na č.l. 82- istina v sume 132 800,- Eur, kde bol povinný Y. ako aj ďalšie exekučné konania, na
ktoré poukázal prokurátor v podanom odvolaní.

Na základe týchto skutočností KS Košice uzavrel, že rozhodnutie okresného súdu o oslobodení
obžalovaného bolo nesprávne, pretože podľa názoru krajského súdu bolo preukázané, že obžalovaný
bol si vedomý existencie nesplatených pozdĺžností voči svojim ďalším dvom veriteľom a tak konal v
úmysle, ktorý sa vyžaduje pri zločine podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a/ . Tr. zák. V ďalšej časti
krajský súd uviedol, že na základe vykonaného dokazovania nebolo možné vysloviť právny záver o

oslobodení obžalovaného spod žalovaného skutku, ktorý bol predmetom podanej obžaloby.

Podľa § 327 ods. 1 Tr. por. súd ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie je viazaný
právnymnázorom,ktorývyslovívosvojomrozhodnutíodvolacísúdajepovinnývykonaťúkonyadôkazy,
ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Vzhľadomnavyššieuvedenédôvodyokresnýsúduznalobžalovanéhovinnýmzozločinupodvodupodľa
§ 221 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zák., pretože vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný
mal vedomosti o svojich pozdĺžnostiach voči iným veriteľom, napriek tomu uzavrel zmluvu o pôžičke od
poškodeného, existenciu svojich dlhov pred poškodeným zatajil, čím ho takto uviedol do omylu v otázke
možností a schopností vrátiť prijatú sumu v plnom rozsahu a spôsobil tak poškodenému značnú škodu.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok,
poľahčujúcu okolnosť s tým, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život a dospel
k záveru, že trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov za súčasného uloženia probačného dohľadu na
skúšobnú dobu

-7- 8T/34/2017

troch rokov je dostatočný a zároveň určil obžalovanému povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe dlh
poškodenému.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný svojim konaním spôsobil škodu poškodenému, súd mu uložil nahradiť
škodu v preukázanej výške a so zvyškom nároku na náhradu škody poškodeného odkázal na civilný
proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie
v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok
vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,
okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho
vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie

skutku uvedeného v obžalobe,
c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d/ zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.