Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. september 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/174/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3718010157
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3718010157.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Michala Antalu, v trestnej veci proti obžalovanému C. T., nar. XX.X.XXXX v W., trvale
bytom K. J. XX, pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods.1 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 2. októbra 2019, sp.zn. 2T/35/2018, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 17. septembra 2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného C. T. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

E.
_______________________________________________________________________________________________
Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 2.októbra 2019, sp.zn. 2T/35/2018 bol obžalovaný C. T.
uznaný vinným pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods.1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 19. augusta 2016, v čase asi o 21.15 h, v obci K. J., okres G., riadil motorové vozidlo značky L. G.,
evidenčného čísla PU-XXX BI, po ceste číslo XXX/XXXX, smerom od B. Rovní na X., kde v úseku cesty
v zastavanej časti obce pri rodinnom dome číslo 7, v dôsledku nevenovania sa plne vedeniu vozidla
a sledovaniu situácie v cestnej premávke, pri oneskorenej reakcii o časovú diferenciu až 1,8 sekundy,
jazdiac rýchlosťou 45 až 50 km/h, bez predchádzajúceho brzdenia, pravou prednou časťou vozidla, vo
vzdialenosti asi 1,7 metra od pravého okraja vozovky, narazil do ľavej strany tela chodca I. Y. pri úplnom

obrysovom prekrytí vozidla a chodca, ktorý prechádzal cez cestu z pravej strany na ľavú v smere jazdy
vozidla, pričom chodec I. Y., bytom K. J. XX, okres G., pri dopravnej nehode utrpel zlyhanie činnosti srdca
pri tamponáde srdca ako následku ruptúry steny hrudnej srdcovnice, ktoré spolu s inými zraneniami
utrpel v rámci polytraumy, pričom na následky týchto zranení na mieste nehody dňa 19.08.2016 asi o
22.35 h zomrel. Obžalovaný C. T. porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c/ Zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke, v znení neskorších zmien a doplnkov.

Za to bol odsúdený podľa § 149 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní
12 mesiacov, výkon ktorého mu okresný súd podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložil a
podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú doba v trvaní 18 mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák.
mu tiež uložil trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu 18 mesiacov. Podľa § 287 ods. 1
Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť škodu poškodenému T. Y., nar. XX.XX.XXXX,

B. XXX, okres G., vo výške 596,27 Eur a podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bol poškodený T. Y. so zvyškom
nároku na náhradu škody odkázaný na civilný proces.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu ihneď po jeho vyhlásení podal
odvolanie obžalovaný. V písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajkyne popísal na jeho
verziupriebehuskutku,tiežskutočnosť,žepoškodenýI.Y.bolpodvplyvomalkoholu,čobolopreukázané

súdnou pitvou a naopak on žiaden alkohol nepožil a tvrdí, že neporušil ani žiadny predpis o cestnej
premávke, teda ani § 4 ods. 1 písm. c) predmetného zákona. Do konania bol pribratý znalec, ktorýuviedol jak v znaleckom posudku, tak aj na hlavnom pojednávaní, že k dopravnej nehode mohlo dôjsť
štyrmi rôznymi alternatívami. Jednou z alternatív je i skutočnosť, že chodec v danom úseku vozovky
išiel po nesprávnej strane, prechádzal po vozovke šikmo, nebol označený reflexnými prvkami a mal

predpokladať, že sa môže po vozovke pohybovať motorové vozidlo a tým, že vstúpil do koridoru pohybu
vozidla Nissan, teda sa stal prekážkou náhlou a vyvolal túto kolíziu a znemožnil zabrániť vodičovi vozidla
v nehode. Teda znalec uviedol, že pokiaľ sa právne posúdi povinnosť chodca pri prechádzaní sa po
vozovke, tak potom on ako vodič vozidla nemal možnosť, keďže som neprekročil dovolenú rýchlosť,
možnosť nehode zabrániť. Nevie si tiež vysvetliť stanovisko v znaleckom posudku č. 85/2016, že pri pitve

nebohého bolo zistené, že tento išiel po ceste vzpriamený, nakoľko z výpovede jeho kamaráta svedka
E., ako aj z jeho výpovede, i svedka L. bolo jednoznačne preukázané, že I. Y. chodil nie vzpriamený,
ale zohnutý pomaly v pravom uhle, čoho dôkazom bol aj náraz o predné svetlo. Vzhľadom na takto
vykonané dôkazy a následné rozpory, zastáva názor, že ho mal súd z pod obžaloby oslobodiť, nakoľko
bol to poškodený, ktorý vyvolal kolíziu, bol pod vplyvom alkoholu, nepohyboval sa po správnej časti
komunikácie, nebol osvetlený a na strane druhej on neporušil žiadne predpisy týkajúce sa cestnej

premávky, išiel dovolenou rýchlosťou, chodca obchádzal a po zrážke mu poskytol prvú pomoc, zavolal
hliadku polície a sanitku a zo správania sa I. Y. hneď po nehode nepredpokladal, že by mohla mať
nehoda taký fatálny následok, že Y. zomrel. Taktiež zdôvodnil prečo auto odstavil, nemal v úmysle mariť
vyšetrovanie, no zastával názor, že pri takto spôsobenej nehode budem z pod obžaloby oslobodený.
Je mu ľúto, že I. Y. zomrel, pracuje však ako živnostník a pri svojej práci potrebujem motorové vozidlo.

Dostal zákaz činnosti viesť motorové vozidlá, v dôsledku toho, že som vozidlo premiestnil. Súd žiadnym
spôsobom nezohľadnil pri vymeraní trestu, ani pri náhrade škody, ani pri výroku o zákaze činnosti,
že nebyť správania sa nebohého I. Y., nikdy by k dopravnej nehode nedošlo. Z uvedených dôvodov,
keďže ako živnostník vodičské oprávnenie využíva každý deň, má pizzeriu, kde rozváža pizzu sám,
by bolo jeho podnikanie zákazom činnosti ohrozené. Pokiaľ sa týka náhrady škody, súd mal odkázať

poškodeného na civilné konanie s celou škodou, nakoľko v civilnom konaní by bola posúdená aj
spoluúčasť, resp. zavinenie nehody zo strany poškodeného, preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok preskúmal a následne ho z pod obžaloby oslobodil, prípadne, aby napadnutý rozsudok zrušil a
vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Na základe vyššie uvedeného sa domáhal,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a), c), e) a f) Trestného poriadku zrušil

a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne aby sám rozhodol podľa §
322 ods. 3 Trestného poriadku a z pod obžaloby ho oslobodil s poukazom na § 285 písm. b) Trestného
poriadku.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného, prokurátorka uviedla, že rozsudok súdu
prvého stupňa považuje za správny a zákonný vo všetkých výrokoch, preto navrhla odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr.por. zamietnuť.

Obhajkyňa obžalovaného uviedla, že poukazuje na písomné dôvody odvolania, alternatívy uvádzané v

znaleckom posudku z odboru dopravy a navrhla z dôvodov uvedených v odvolaní rozhodnúť spôsobom
ako je uvedené v závere odvolania.

Obžalovaný uviedol, že žiada, aby krajský súd rozhodol tak, ako navrhla jeho obhajkyňa v písomnom
odôvodnení odvolania.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Odvolací súd preskúmal z podnetu podaného odvolania napadnutý rozsudok v intenciách § 317 Tr.por.,
pričom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim
podstatu súdeného trestného činu je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo

podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie
skutkového stavu veci. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a
vyvodil z neho správne skutkové, ale i právne závery, pričom pri hodnotení dôkazov postupoval dôsledne
podľa § 2 ods. 12 Tr.por.,tedahodnotilichnazákladevnútornéhopresvedčeniazaloženéhonastarostlivomuváženívšetkých
okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam, ktoré
v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. aj podrobne a vecne správne v napadnutom rozsudku

odôvodnil.

Skutočnosť, že sa obžalovaný nestotožňuje so skutkovými, či právnymi závermi súdu prvého stupňa v
napadnutom rozsudku, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa. Naopak je potrebné poukázať na to,

že súd prvého stupňa v rozhodnutí podrobne rozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného zo
spáchania žalovaného skutku, precíznym spôsobom vyhodnotil i prípravné konanie, ktoré predchádzalo
podaniu obžaloby a jeho správne skutkové a právne závery vo vzťahu k uznanej vine majú dostatočný
skutkový základ v riadne vykonanom dokazovaní, vrátane záveru o naplnení subjektívnej, ako aj
objektívnej stránky prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. Tr. zákona. Skutkové zistenia a napokon i
vina obžalovaného je preukázaná najmä na podklade výpovede samotného obžalovaného, svedkov

E. L., W. E., ale i znaleckým posudkom znalca z odboru cestnej dopravy Ing. I. B., ako i jeho
výpoveďou, znaleckým posudkom znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo
MUDr. S. Y., PhD. a MUDr. D. V. tak, ako na ne podrobne poukazuje súd prvého stupňa. Odvolacie
námietky sú v podstate len opakovaním obhajobných námietok obžalovaného pred okresným súdom,
ktorý sa s nimi riadne vysporiadal, pričom tento i správne konštatoval, že znalec z odboru dopravy k

príčinám dopravnej nehody síce vypracoval viaceré technicky prijateľné alternatívy, pričom vzhľadom
na výpoveď samotného obžalovaného tak v prípravnom konaní ale i na hlavnom pojednávaní, ktorý
potvrdil, že pred nehodou s vozidlom nebrzdil, vychádzal z alternatív znalca o nebrzdenom motorovom
vozidle obžalovaného. Na hlavnom pojednávaní znalec uviedol, že v prípade nebrzdeného vozidla
bola jednoznačnou príčinou buď oneskorená reakcia obžalovaného na vstup nebohého do cesty,

alebo nedostatočný bočný odstup od chodca. Krajský súd len na upresnenie uvádza, že v znaleckom
posudku znalec nárazovú rýchlosť vypočítal na 40-50 km/h (č.l. 110), pričom pri všetkých technicky
prijateľných alternatívach nebrzdeného vozidla je spoločným výsledkom zistenie, že reakcia vodiča bola
oneskorená pri rýchlosti jazdy 45 až 50 km/h. Toto oneskorenie reakcie vodiča na nebezpečenstvo
vyvolané konaním chodca na vozovke predstavuje pomerne veľkú časovú diferenciu až 1,8 sekundy

namiesto normálnej asi 0,8 sekundy a to z dôvodov iných ako technických. Súčasne znalec konštatoval,
že by vodič nehode komfortne zabránil v prípade dodržania väčšieho bočného odstupu asi 1,8 metra
namiesto 1 metra. Napokon znalec pri alternatívach nebrzdeného vozidla konštatoval, že z technického
hľadiska obžalovanému chodec nevytvoril náhlu prekážku. Preto ani odvolací súd nemal pochybnosti o
správnostiskutkovýchzisteníokresnéhosúduavplnejmieresaplnestotožnilshodnotenímvykonaných

dôkazov i právnych záverov tak, ako to vyjadril okresný súd v písomnom vyhotovení svojho rozsudku
a postupoval v súlade so zákonom, keď konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin usmrtenia podľa
§ 149 ods. 1 Tr. zákona, pretože obžalovaný porušil povinnosti vodiča uvedené v ustanovení § 4 ods.
1 písm. c/ Zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších zmien a doplnkov a v príčinnej
súvislosti s tým došlo k predmetnej dopravnej nehode, pri ktorej JM. Y. utrpel zranenia konštatované v

skutkovej vete, na následky ktorých zomrel. S podrobnejším odôvodnením odvolací súd plne odkazuje
na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa stotožnil, kde sa okresný súd vysporiadal i s
námietkou obžalovaného, že chodec I. Y. bol zhrbený.

Pri ukladaní trestu okresný súd správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34 ods. 1 až 4

Tr. zák. dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. O
osobe obžalovaného bolo zistené, že obžalovaný je držiteľom vodičského oprávnenia od 10.2.2010,
v priebehu obdobia od 15.9.2007 do 10.12.2016 sa dopustil 26 priestupkov v cestnej premávke, za
ktoré mu boli uložené blokové pokuty, väčšinou sa jednalo o prekročenie rýchlosti, osvetlenie vozidla,

porušenia povinností vodiča. Rozhodnutím OR PZ Považská Bystrica, ODI Púchov č. ORPZ-PB-ODI3-
P-4/2017 zo dňa 28.4.2017 právoplatným 28.4.2017 mu bola uložená pokuta vo výške 300,- € a
zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na 8 mesiacov za porušenie povinnosti účastníka dopravnej
nehody podľa § 66 ods.2 písm. e) a § 66 ods.3 Tr.zák. v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou,
pričom je potrebné zdôrazniť je ide o postihnutie za premiestnenie vozidla po nehode a nevyznačenie

postavenie vozidiel po dopravnej nehode, situácie a stôp. Nešlo teda o postihnutie za rovnaký skutok.
Obžalovanýboldoposiaľjedenkrátsúdnetrestaný,vsúčasnostisananehohľadíakobynebolodsúdený.
Okresný súd správne u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť. V súvislosti
s potrestaním obžalovaného je však nutné nad rámec úvah uvedených okresným súdom uviesť, že napríčinách dopravnej nehody, ako to vyplýva i zo znaleckého posudku znalca z odboru cestnej dopravy,
mal čiastočné spoluzavinenie i sám I. Y., ktorý sa pohyboval po vozovke bez riadneho reflexného
označenia, pohyboval sa na nesprávnej strane vozovky a začal vykonávať pohyb bez toho, aby sa riadne

presvedčil či tak môže urobiť bez nebezpečenstva vzhľadom na prichádzajúce vozidlo. Po zvážení
všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s prihliadnutím na všetky
okolnosti prípadu a osobu páchateľa, dospel aj odvolací súd k záveru, že trest odňatia slobody uložený
súdom prvého stupňa slobody vo výmere 12 mesiacov, výkon ktorého mu okresný súd podľa § 49
ods.1 písm.a), § 50 ods.1 podmienečne odložil na skúšobnú dobu 18 mesiacov, spolu s uloženým

trestom zákazu činnom riadiť motorové vozidlá na dobu 18 mesiacov, je trestom zákonným, primeraným,
zohľadňujúcim tak okolnosti prípadu, ako aj osobu obžalovaného a bude ním splnený účel v zmysle §
34 ods.1 Tr. zák., pričom odvolací súd nezistil dôvod na jeho zmenu.

Pokiaľ ide o výroky o náhrade škody, správne súd podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal obžalovaného
k povinnosti nahradiť poškodenému T. Y., nar. XX.XX.XXXX, B. XXX, okres G., škodu vo výške 596,27

Eur, ako vynaložené a preukázané náklady na pohreb, pričom tiež správne tohto podľa § 288 ods. 2 Tr.
por. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces a to i vzhľadom na konštatované
čiastočné spoluzavinenie I. Y. na dopravnej nehode.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolanie obžalovaného odvolací súd nepovažoval za dôvodné a preto

ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.