Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. január 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoE/177/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214208182
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7214208182.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov
senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Jany Dudíkovej, v exekučnej veci oprávneného Mesto Košice,
Tr. SNP 48/A, Košice, IČO: 00 691 135 proti povinnému: JM. vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom
Ondášom, so sídlom exekútorského úradu Mlynárska 16, Košice pod sp. zn: EX 609/2014, v konaní o
vymoženie pohľadávky vo výške 30,00 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Košice II zo dňa 28.6.2019 č.k. 39Er/1042/2014-8 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví exekúciu zastavil a

oprávnenému uložil povinnosť uhradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 42,94
Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 13.3.2014 domáhal
vymoženia svojej pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný
a vykonateľný blok na pokutu nezaplatenú na mieste č.117411 zo dňa 27.8.2013, vydaný Mestskou

políciou Košice. Dňa 25.3.2014 bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor, ktorý dňa 26.3.2019
doručil súdu návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z
dôvodu nemajetnosti povinného. Súd prvej inštancie po oboznámení sa so spisom súdneho exekútora,
vychádzajúc z listinných dôkazov založených v súdnom spise uviedol, že súdny exekútor na základe
vykonaných lustrácií zistil, že povinný je nemajetný, nikdy nepracoval, má vyživovaciu povinnosť voči 9
deťom, je voči nemu vedených 22 exekučných konaní od roku 1997 a jeho majetok nestačí ani na úhradu

trov exekúcie. Súd prvej inštancie skonštatoval, že do kompetencie exekučného súdu nespadá šetrenie
majetkových pomerov povinného, nakoľko to je úlohou súdneho exekútora, ktorý v priebehu exekučného
konania pri výbere najvhodnejšieho spôsobu vykonávania exekúcie preveruje aj majetkové pomery
povinného a pokiaľ dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie,
podá na súd podnet na zastavenie exekúcie. Preskúmaním osobných a majetkových pomerov na strane
povinného, súčinnosťou s orgánmi SR a vyhľadávaním v príslušných registroch súdny exekútor zistil,

že povinný je nemajetný, a že jeho majetok nepostačuje na úhradu pohľadávky ani trov exekúcie. Súd
po preskúmaní exekučného spisu dospel k záveru, že sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, a preto exekúciu zastavil.

3. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 1,5 a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku,
§3, § 14 ods. 1,2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách

súdnych exekútorov a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie spolu vo výške 42,94 Eur ana ich úhradu v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

4. Proti tomuto uzneseniu, I. výroku o zastavení exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený,
ktorý navrhol, aby odvolací súd zastavil exekučné konanie s tým, že úhrada trov exekúcie nebude určená
oprávnenému, ale tieto bude znášať exekútor.

5. Oprávnený v odvolaní argumentoval, že súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie nesprávne,

pokiaľ ju zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože exekúcia mala byť zastavená
z iného dôvodu, a to podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, keďže je neprípustná a je tu
iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. V tom prípade by trovy exekučného konania nemal
platiť súdnemu exekútorovi oprávnený. Súdny exekútor sa podnetom na zastavenie exekúcie snažil o
to, aby exekúcia bola zastavená v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, a to z dôvodu,
aby dosiahol trovy konania. Oprávnený ďalej uviedol, že Exekučný poriadok stanovuje situáciu, kedy

možno pri zastavení exekúcie rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Vyžaduje sa,
aby exekúcia bola zastavená z dôvodu zavinenia oprávneného. Oprávnený zastával názor, že v tomto
prípade by nemohlo dôjsť k zastaveniu exekúcie z dôvodu pochybenia. Návrh na vykonanie exekúcie bol
podanývčas,preduplynutímprekluzívnejlehotyavtejtodobesaexekúcianielenzačala,alemohlodôjsť
aj k vymoženiu pohľadávky. Preto nie je daný žiadny zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného

konania znášal oprávnený, nakoľko zastavenie exekúcie nezavinil. Oprávnený ďalej poukázal na
ustanovenie § 243j Exekučného poriadku, ktorým je súdu daná možnosť nepriznať exekútorovi trovy
exekúcie v prípade, ak sa exekúcia zastavila a existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Takýmto
dôvodom môžu byť aj zbytočné prieťahy v konaní alebo neefektívne a nehospodárne konanie exekútora.
Dôvodom pre nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j Exekučného poriadku je nepodanie návrhu

na zastavenie exekúcie exekútorom bezodkladne po nadobudnutí pochybnosti alebo zistení dôvodov
zastavenia. Oprávnený taktiež poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR - nález ÚS IV. 297/2010-11
zo dňa 31.08.2010, kde sa uvádza, že exekútor má status verejného činiteľa, pričom na túto činnosť
ho splnomocnil štát. Na druhej strane však je skutočnosťou, že túto činnosť vykonáva ako slobodné
povolanie. V súlade s uvedeným súd zastával názor, že môže nastať stav, keď nebudú uspokojené

všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie. Riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej
miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Súd v tejto
súvislosti konštatoval, že na toto exekučné konanie je primeraným spôsobom aplikovateľný aj právny
názor Európskeho súdu pre ľudské práva vyjadrený v jeho rozhodnutí vo veci Van der Mussele proti
Belgicku, viď. rozsudok z 23.11.1983, séria A, č. 70, podľa ktorého riziko spojené s výkonom určitej

profesie, kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené
výhodamisúvisiacimisvýkonomtejtoprofesie(m.m.IV.ÚS27/2008),atobezohľadunato,žeEurópsky
súd pre ľudské práva vyslovil tento právny názor vo vzťahu k výkonu povolania advokáta. Oprávnený z
vyššie uvedených dôvodov navrhuje exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
Zároveň na základe uvedeného sa nestotožňuje s argumentáciou súdu o priznaní náhrady trov exekúcie

oprávnenému.

6. Povinný a ani súdnym exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“)

po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

8. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 13.3.2014, pričom podľa § 243h zákona č.

233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i
až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa § 9a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do

31.03.2017 (ďalej len Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

12. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

13. Exekučný poriadok v § 57 odseku 1 taxatívne vymedzuje dôvody, kedy exekučný súd musí exekúciu
zastaviťbezzreteľanato,čitoúčastníkexekučnéhokonanianavrhol(§58ods.1Exekučnéhoporiadku).
Medzi takéto dôvody patrí aj tzv. nemajetnosť povinného, a teda, že majetok povinného nestačí ani
na úhradu trov exekúcie. V prípade, že má súd preukázateľne splnené predpoklady na zastavenie
exekúcie podľa viacerých dôvodov upravených v § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, je povinný pri
zastavení exekúcie poukázať na všetky takéto dôvody a exekúciu zastaviť s poukazom na všetky

zákonné ustanovenia, podľa ktorých sú splnené podmienky na jej zastavenie.

14. O zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie súd
rozhodne až po náležitom preukázaní majetkových pomerov na strane povinného, keď je nemajetnosť
povinného skutočne preukázaná. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že exekúcia je vedená

a vykonávaná súdnym exekútorom ako štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie
nútenéhovýkonusúdnychainýchrozhodnutí(§2ods.1Exekučnéhoporiadku).Tenvrámciexekučného
konania (exekúcie) šetrí majetkové a zárobkové pomery povinnej osoby. Zákonom určeným spôsobom
súdny exekútor zisťuje príjem povinného a stav jeho hnuteľného i nehnuteľného majetku a v závislosti
od zisteného stavu volí najvhodnejší spôsob vedenia exekúcie. V prípade, ak by na základe zistených

skutočností dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, oznámi túto
skutočnosť exekučnému súdu a podá súdu podnet na zastavenie exekúcie. Exekučný súd zároveň nie
je viazaný rozhodnutím v inej veci, ohľadom majetkových pomerov povinného. Ak teda súdny exekútor v
priebehu exekučného konania dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov
exekúcie, a oprávnený nepreukáže v konaní pred súdom opak, súd exekúciu z tohto dôvodu zastaví a

rozhodne o trovách exekúcie.

15. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že oprávneným uvádzané (tvrdené) okolnosti
nie sú dôvodom pre zrušenie napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie
z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko nemajetnosť povinného bola v

čase rozhodovania súdu prvej inštancie preukázaná a z odvolania oprávneného odvolací súd nezistil
žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne zistenie skutkového stavu. Z uznesenia
Okresného súdu Košice II č.k. 39Er/1042/2014-8 zo dňa 28.6.2019 je zrejmé, že súdny exekútor
vykonal šetrenie majetku povinného a zistil, že povinný nedisponuje žiadnym exekučne postihnuteľným
majetkom.

16. V posudzovanom prípade bolo nepochybne preukázané splnenie predpokladov pre zastavenie
exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože po dôkladnom
prešetrení osobných a majetkových pomerov povinného zo strany súdneho exekútora bolo zistené,
že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Za tejto situácie by vykonávanie ďalších

úkonov súdneho exekútora bolo nehospodárne a neúčelné a viedlo by k zbytočnému navyšovaniu trov
exekučného konania.

17. Rozhodujúca je skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom
oprávneným nebol v konaní preukázaný opak. Odvolací súd zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že

exekučné konanie sa začalo ešte v roku 2014, pričom zistené majetkové pomery povinného až do
rozhodnutia odvolacieho súdu sa nezmenili, teda v danom prípade sa nejedná len o prechodný stav.

18. Existencia oprávneným tvrdeného dôvodu pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g)
Exekučného poriadku nebola v konaní preukázaná a ide iba o všeobecné, argumentačne nepodložené

tvrdenie oprávneného.

19. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení
napadnutého uznesenia, s ktorými sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), napadnuté uznesenie vo výrokuo zastavení exekúcie, ako aj v súvisiacom výroku o trovách exekúcie ako vecne správne podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

20. Podľa § 243j Exekučného poriadku, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017,
ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak
sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v
súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom
do 31. marca 2017.

21. Pokiaľ oprávnený v odvolaní poukázal na ustanovenie § 243j Exekučného poriadku, v zmysle
ktorého je daná možnosť súdnemu exekútorovi nepriznať náhradu trov exekúcie, k tomuto odvolací súd
uvádza, že v danom prípade nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali použitie
ustanovenia § 243j Exekučného poriadku a následné nepriznanie náhrady trov exekúcie súdnemu
exekútorovi a tieto dôvody neuviedol ani oprávnený v podanom odvolaní.

22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a povinnému
preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

23.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 CSP dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 425 CSP dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na

ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427
ods. 1 CSP).
V dovolaní sa podľa § 428 CSP popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).