Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. december 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/96/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1720201144
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1720201144.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.AdelyUnčovskejačlenovsenátu

JUDr. Mariany Harvancovej a JUDr. Jany Vlčkovej, v právnej veci žalobcu: Bratislavská vodárenská
spoločnosť, a.s., IČO: 35 850 370, so sídlom Prešovská 48, Bratislava, zastúpeného: Malata, Pružinský,
Hegedüš & Partners s.r.o., IČO: 47 239 921, so sídlom Twin City Tower, Mlynské Nivy 10, Bratislava
proti žalovanému: T.. Ľ. R., M.. XX.X.XXXX, Q. P. XXX/X, P. Y. o zaplatenie 319,80 eur s príslušenstvom,
na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 6.4.2021, č.k. 9C/17/2020-72,
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa proti žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
319,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 28.2.2020 do zaplatenia, všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti o zaplatenie prevyšujúceho úroku z omeškania zastavil.
Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorej výške rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 25 ods. 3 písm. a) zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných
vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii
v sieťových odvetviach (ďalej len „zákon č. 442/2002 Z.z.“) a vecne tým, že žalobca neinicioval
spor o zaplatenie ceny za dodanú pitnú vodu žalovanému na základe zmluvy uzatvorenej medzi
stranami, predmetom ktorej bola len dodávka pitnej vody z verejného vodovodu, ale o zaplatenie
náhrady škody vzniknutej neoprávneným odvádzaním odpadových vôd. Vyvodil, že keďže nešlo o

spor vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, žalovaný nebol v postavení spotrebiteľa. Konštatoval, že
žaloba bola žalovanému doručená do elektronickej schránky dňa 9.10.2020 spolu s poučením o
následkoch sudcovskej koncentrácie konania, pričom žalovaný sa v stanovenej 15-dňovej lehote k
žalobe nevyjadril a ani nekontaktoval konajúci súd, že by mal akékoľvek technické problémy s otváraním
doručených dokumentov. Uviedol, že následkom procesnej pasivity žalovaného bolo, že skutkové
tvrdenia žalobcu sa považovali za nesporné a na prostriedok procesnej obrany predložený žalovaným
(elektronickákomunikáciasožalobcom)neprihliadol.Odhliadnucodnásledkovsudcovskejkoncentrácie

konania doplnil, že samotná elektronická komunikácia neobsahuje žiaden autorizačný podpis, ktorý by
potvrdzoval jej autentickosť, teda či na mail žalovaného odpovedal naozaj zamestnanec žalobcu a zo
samotnej komunikácie nemožno určiť, či žalovaný zaplatil žalobcovi žalovanú sumu, keď komunikácia
neobsahuje číselné vyjadrenie dlhu žalovaného voči žalobcovi a len podľa názvu pripojených príloh (asifaktúr) nemožno ustáliť, či bola jednou z pripojených príloh faktúra týkajúca sa tohto súdneho konania
alebo oznámenie o neoprávnenom vypúšťaní odpadových vôd do verejnej kanalizácie obsahujúce
výzvu na zaplatenie vzniknutej škody. Ďalej zdôraznil, že žalovaný na pojednávaní nenavrhol vykonanie

žiadnych dôkazov, teda súd nemohol vypočuť žalovaného k predloženej elektronickej komunikácii
strán sporu. Konštatoval, že žalovaný nevyužil právo uplatniť prostriedky procesnej obrany pri prvom
procesnom úkone, ktorý mu patril, ktorým bolo vyjadrenie k žalobe. Z uvedených dôvodov zaviazal
žalovaného na zaplatenie náhrady škody v sume 319,80 eur a úrokov z omeškania počnúc dňom
nasledujúcim po splatnosti faktúry do zaplatenia dlžnej sumy. Konanie v časti o zaplatenie úroku z

omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 319,80 eur od 10.10.2019 do 27.2.2020 zastavil z dôvodu
čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a žalobcovi priznal nárok na plnú
náhradu trov konania, keďže späťvzatie žaloby sa týkalo len príslušenstva uplatnenej pohľadávky.

3. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa 365 ods. 1 písm. a),

b), e), f) a h) C.s.p., t.j. že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Uviedol, že uvedomujúc si skutočnosť, že mal voči žalobcovi nezaplatené faktúry, kontaktoval
dňa 1.7.2020 žalobcu e-mailom o zaslanie inkasných údajov k pohľadávkam, ktoré voči nemu evidujú,
pričom dňa 1.7.2020 dostal od žalobcu odpoveď, že faktúry sú v prílohe e-mailu aj s platobnými údajmi.
Ďalej poukázal na to, že dňa 7.7.2020 požiadal žalobcu o preverenie platieb a potvrdenie o uhradení
všetkých záväzkov, ktoré má voči žalobcovi s tým, že dňa 7.7.2020 mu prišla odpoveď, že platby

sa priradia do 1 - 2 pracovných dní. Na opätovný e-mail zo dňa 9.7.2020 so žiadosťou o potvrdenie
ohľadomúhradyzáväzkovdostaldňa9.7.2020e-mailovúodpoveď,vktorejžalobcapotvrdilneexistenciu
záväzkov po splatnosti. V odvolaní poukázal na jeho jednoznačný záujem mať zaplatené akékoľvek
záväzky voči žalobcovi ako aj zaplatenie všetkých dlhov, ktorú skutočnosť potvrdil žalobca. Namietal,
že žalobu, ktorá mu bola doručená do elektronickej schránky, nebolo možné stiahnuť/otvoriť, avšak

dokázal vydedukovať čo je asi predmetom žaloby a rozhodol sa k žalobe sa nevyjadriť (nemal sa k čomu
vyjadriť, keďže súd si nesplnil povinnosť riadne mu doručiť žalobu) s tým, že vyjadriť sa k žalobe je
jeho právo, nie povinnosť. Uviedol, že pri svojom prvom úkone, a to na pojednávaní, tvrdenie žalobcu
poprel a súdu predložil dôkaz o neexistencii záväzku ku dňu 9.7.2020. V odvolaní ďalej konštatoval,
že na pojednávaní uviedol, že žaloba mu nebola riadne doručená, ale že sa môže pojednávať, a

následne predložil e-mailovú komunikáciu so žalobcom, pričom počas pojednávania zapisovateľ nič
neprotokoloval.Namietal,ževrámcivykonanéhopojednávanianeboloskončenédokazovanie.Rovnako
nesúhlasil s tvrdením konajúceho sudcu, že ako dôkaz nenavrhol výsluch žalovanej strany sporu. Žiadal,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol.

4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a 378
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom

by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani
dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

6. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného, v odvolacom konaní bol preskúmaný len prisudzujúci
výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania a preto výrok, ktorým

bolo konanie v časti o zaplatenie prevyšujúceho úroku z omeškania zastavené, ktorý odvolaním
žalovaného napadnutý nebol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol a ako taký nadobudol
právoplatnosť.

7. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal

zaplatenia sumy 319,80 eur na titulom náhrady škody z dôvodu neoprávneného napojenia na verejnú
kanalizáciu a vypúšťanie odpadových vôd bez uzatvorenej zmluvy so žalobcom.8. Podľa § 153 ods. 1, 2 a 3 C.s.p. strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a

hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v
odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

9. Je potrebné konštatovať, že predmetný spor bol súdom prvej inštancie rozhodnutý s použitím
sudcovskej koncentrácie konania upravenej v § 153 C.s.p., účelom ktorej je zabrániť tomu, aby sporové
strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Platí, že ak procesný úkon strany,
ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje procesnoprávne účinky, pričom
absencia procesnoprávnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Popísaný

postup aplikoval súd prvej inštancie v prejednávanej veci, keď neprihliadol na listinný dôkaz (e-mailovú
komunikáciu) predložený žalovaným na pojednávaní dňa 6.4.2021. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé,
že žalovaný sa do vykonania pojednávania nevyjadril k žalobe a k tam uvedeným skutkovým tvrdeniam
žalobcu a rovnako v tejto lehote ani nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by tieto skutkové tvrdenia a
listinné dôkazy predložené žalobcom rozporovali, hoci bol riadne poučený o následkoch sudcovskej

koncentrácii konania. Išlo o jeho prvý procesný úkon, ktorý mu v konaní patril, a v rámci ktorého
neuplatnil prostriedky procesnej obrany. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že žaloba mu nebola riadne
doručená z dôvodu, že sa v elektronickej forme nedala stiahnuť/otvoriť, uvedené síce predniesol
na pojednávaní, avšak túto skutočnosť nijakým spôsobom nepreukázal, do začatia pojednávania
súd o tejto skutočnosti neupovedomil, pričom s vykonaním pojednávania súhlasil, preto uvedená

argumentácia mu nemohla priniesť v odvolacom konaní úspech. Žalovaný zároveň až na pojednávaní
predložil listinný dôkaz na podporu svojho tvrdenia, že voči žalobcovi nemá žiadne nevysporiadané
záväzky. Uvedená skutočnosť by však mala za následok zmarenie nariadeného pojednávania, resp.
odročenie pojednávania za účelom doručenia dôkazov a oboznámenia sa žalobcu s týmto dôkazom
a potrebu nariadenia ďalšieho pojednávania, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Z

uvedeného možno vyvodiť, že súd prvej inštancie vytvoril žalovanému zákonný priestor na predloženie
dôkazov a skutkových tvrdení a bolo povinnosťou žalovaného (pre úspech v spore) v stanovenej
lehote vyjadriť sa k žalobe a preukázať svoje tvrdenia (dôkazné bremeno). So zreteľom na uvedené
možno uzavrieť, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť uplatniť prostriedky procesnej obrany včas,
pričom z obsahu súdneho spisu ani z obsahu podaného odvolania nevyplýva, že ich nemohol predložiť

skôr. Pri vyhodnotení skutkových zistení preto súd prvej inštancie správne vychádzal iba zo žalobcom
predložených dôkazov, na základe ktorých žalobe vyhovel. Ak žalovaný namietal, že na vykonanom
pojednávaní nebolo ukončené dokazovanie (zvuková nahrávka nepotvrdzuje vyhlásenie uznesenia o
skončení dokazovania deklarovaného v zápisnici), odvolací súd konštatuje, že uvedené nemá vplyv
na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Zároveň z uvedenej skutočnosti nemožno vyvodiť ani

porušenie procesných práv žalovaného ako sporovej strany, keďže žalovaný na pojednávaní nenavrhol
žiadne ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a ani v odvolacom konaní nepredložil iné, nové
dôkazy ako ten, ktorý predložil v konaní na súde prvej inštancie. Uvedený dôkaz súd prvej inštancie
napriek aplikácii sudcovskej koncentrácie konania vyhodnotil ako dôkaz, ktorý nepreukazuje tvrdenie
žalovaného o nedôvodnosti žaloby, s ktorým záverom sa odvolací súd plne stotožňuje.

10. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako
vecne správny v napadnutej časti potvrdil.

11. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a

úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal zohľadňujúc skutočnosť, že
mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).