Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. február 2022

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20Ek/2773/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121438172
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Homolová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2022:6121438172.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: U. +, N..V..Q.., so sídlom S. X, XXX XX
H.-L., IČO: XX XXX XXX, právne zast.: JUDr. Juraj Špirko, advokát, so sídlom Nerudova 1620/6, 040
01 Košice-Juh, IČO: 45 009 538, proti povinnému: F. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. W. XXX/XX,
XXX XX I., o vymoženie pohľadávky vo výške 7850,35 Eur s prísl., o návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. h)
Exekučného poriadku z a m i e t a .

II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, podaným súdu dňa 30.07.2021, domáhal od

povinného vymoženia pohľadávky vo výške 7850,35 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu
- notárskej zápisnice napísanej na Notárskom úrade ul. 1.mája č.54 v Liptovskom Mikuláši notárkou
JUDr. Milenou Geškovou dňa 05.03.2004, pod č. N 67/2004, Nz 19265/2004 (ďalej len „exekučný titul“).
Nakoľko sa jedná o opätovný návrh v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých
exekučných konaní (ďalej len „ZoUNEK“), tak oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie priložil aj
Upovedomenie o zastavení starej exekúcie zo dňa 09.06.2021 a Oznámenie o ukončení exekučného

konania zo dňa 15.07.2021 vydané súdnym exekútorom JUDr. Miroslav Šutliak pod č. k. EX 486/2007.

2. Z pripojených listinných dôkazov, najmä notárskej zápisnice, súd zistil nasledovné. Exekučným titulom
v tomto exekučnom konaní je podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku notárska zápisnica,
v ktorej povinný uznal pohľadávku oprávneného vzniknutú zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom úvere zo dňa 05.03.2004 (ďalej len „zmluva“) uzavretej s veriteľom: K. N. N., M..N..,

N. N. G. XX, XXX XX G., F.Č.: XX XXX XXX. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie mimoriadneho
medziúveru vo výške 350.000Sk (11.617,87 Eur) K. N. N., M..N.. na preklenutie obdobia do pridelenia
cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Mimoriadny úver sa mal následne zmeniť na stavebný
úver vo výške cca 175.000 Sk (5.808,93 Eur), po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení.
Presná výška stavebného úveru sa mala následne rovnať rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri
pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Účastníci zmluvy sa dohodli na úrokovej sadzbe

mimoriadneho medziúveru vo výške 7,79% p. a., pričom pri transformácii medziúveru na stavebný
úver bude úroková sadzba 4,7% p. a.. Povinný sa zaviazal splatiť pohľadávku vzniknutú na základe
zmluvy, pričom sa zaviazal vložiť na účet zmluvy o stavebnom sporení minimálne 20% cieľovej sumy.
Do nasporenia polovice cieľovej sumy sa povinný zaviazal vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení
pravidelné mesačné splátky vo výške minimálne 5 promile cieľovej sumy, t.j. vo výške 1.750 Sk (58,08
Eur). Do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa povinný zaviazal splácať úrok z

mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 2.273 Sk (75,44 Eur). Povinný
sa zároveň zaviazal po transformácii mimoriadneho medziúveru uhrádzať stavebný úver (istinu) vrátaneúrokuvovýške4,7%p.a.nazáklade písomnéhooznámeniaoprávnenéhoatopravidelnýmimesačnými
splátkami vo výške 1.750 Sk (58,08 Eur). Povinný súhlasil s vykonateľnosťou notárskej zápisnice pre
výkon rozhodnutia v prípade nesplnenia záväzkov, ku ktorým sa zmluvne zaviazal.

3. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len
„ZoUNEK“), ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na
vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o
zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie

podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.

4. Podľa § 10 ods. 1 ZoUNEK, ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa
použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).

5. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy.

Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá
poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí,
ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade
exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

6. Podľa § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa
navrhujevykonanieexekúcienapodkladeexekučnéhotitulu,ktorýmjenotárskazápisnica,ktoránespĺňa
zákonné náležitosti alebo záväzok v nej obsiahnutý odporuje zákonu alebo je v rozpore s dobrými
mravmi.

7. Podľa § 53 ods. 4 veta prvá Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne
celkom alebo sčasti.

8. Nevyhnutným predpokladom notárskej zápisnice ako spôsobilého exekučného titulu, rovnako ako
pri ostatných exekučných tituloch podľa príslušných ustanovení Exekučného poriadku, je jej formálna

a materiálna vykonateľnosť. Formálna stránka vykonateľnosti v danom prípade spočíva v dodržaní
formy notárskej zápisnice, tak ako ju upravuje § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v
dodržaní obsahových náležitostí predpísaných ustanovením § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku.
Nakoľko v notárskej zápisnici ide o uznanie dlhu voči oprávnenému zo strany povinnej, inštitút uznania
dlhu sa spravuje ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,Občiansky

zákonník“).

9. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.

10. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

11. Podľa § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu
vzniknúť až v budúcnosti je neplatná.

12. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

13. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,

že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má
svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica obsahujúca

súhlas s jej vykonateľnosťou ako exekučného titulu má povahu verejnej listiny a ako každá verejná
listina, tak aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je
preukázanýopak.Priposudzovanínotárskejzápisnicesauplatňujetzv.prezumpciasprávnosti.Notárska
zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnostispĺňa aj podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby
notárska zápisnica obsahovala právny záväzok, teda bola určená konkrétna povinnosť zo záväzkovo-
právneho vzťahu vzniknutá na základe určitej právnej skutočnosti. Ďalšími podmienkami sú označenie

oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu, času plnenia a súhlas povinnej osoby
s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 63/2009 zo dňa
25.11.2010)

15. Solemnizačnú povahu notárskej zápisnice je potrebné chápať iba v zmysle prevencie a nie záruky

(garancie). Skutočnosť, že exekučný titul (notárska zápisnica) bola spísaná notárom neprepožičiava
právnemu úkonu v ňom vyjadrenému objektívne záruky súdnej ochrany. Notár v zmysle § 2 ods. 2
a nasl. Notárskeho poriadku nie je vybavený právomocou autoritatívne a záväzne rozhodovať o tom,
či obsah toho - ktorého právneho úkonu neodporuje právnemu poriadku, nie je vybavený zárukami
nezávislosti súdnej moci a štátom delegovaný výkon verejnej moci vykonáva na báze slobodného
povolania. Dohoda či vyhlásenie spísané pred notárom je stále úkonom súkromnoprávnej povahy a

preto subjekty takýchto právnych úkonov ponesú v končenom dôsledku za ich obsah zodpovednosť.
Úlohou exekučného súdu nie je nahrádzať úlohu všeobecného súdu z nachádzacieho konania a
posudzovať obsah týchto právnych úkonov, ale možnosť preskúmavať notársku zápisnicu z hľadiska jej
zákonnosti. Tento záver vyplýva aj z nálezu I. ÚS 5/00 zo dňa 13.07.2000, kde Ústavný súd pripustil
hmotnoprávnu analýzu notárskych zápisníc na účely kontroly dodržiavania zákonných či ústavných

hodnôt a dobrých mravov. Explicitne umožňuje prieskum notárskych zápisníc aj Exekučný poriadok
v znení účinnom od 01.04.2017, konkrétne v § 53 ods. 3 písm. h). Ochrana povinného exekučným
súdom je ústavou zaručená povinnosť z dôvodu, že v exekučnom konaní dochádza k vynúteniu
súkromnoprávnej veci štátno-mocenským zásahom. Autonómia vôle subjektov súkromného práva je
preto v prípade mimosúdnych exekučných titulov obmedziteľná, ak vyjadruje vôľu konať v rozpore s

právnym poriadkom. V uvedenom zmysle je aj judikovaná opodstatnenosť materiálneho prieskumu
exekučných notárskych zápisníc.

16. Ústavný súd zároveň nálezom III. ÚS 52/2019 judikuje, že exekučný titul musí byť presný, a pokiaľ sa
dlžník zaväzuje na peňažné plnenie, tak musí byť uvedená presná suma dlhu. Špecifikácia výšky dlhu

v notárskej zápisnici o uznaní dlhu odkázaním len na maximálnu možnú hranicu neobstojí. Preto niet
dôvodu, pre ktorý by bolo opodstatnené exekučnú notársku zápisnicu, čo sa týka presnosti špecifikácie
predmetu výkonu, zvýhodňovať oproti iným exekučným titulom.

17. Vzťah účastníkov zmluvy sa riadi Občianskym zákonníkom a rovnakým právnym predpisom sa riadi

aj inštitút uznania dlhu, ktorý je upravený v § 558 Občianskeho zákonníka. Uznanie dlhu je samostatným
zabezpečovacím prostriedkom, ktorý plní svoju funkciu tým, že zakladá právnu domnienku existencie
dlhu v dobe jeho uznania. Uznanie je jednostranným právnym úkonom dlžníka voči veriteľovi, ktorý
musí obsahovať všeobecné náležitosti predpísané pre právne úkony podľa § 34 a nasl. Občianskeho
zákonníka a aj osobitné náležitosti stanovené pre tento úkon v § 558 Občianskeho zákonníka - teda

musí byť z neho zrejmý dôvod vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a
napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Zákon tak za podstatnú náležitosť uznania
dlhu považuje jeho ,,určitosť“, pričom tento pojem treba chápať tak, že nevyhnutnými zložkami jeho
charakteristiky sú jednak dôvod a jednak výška dlhu. To znamená, že týmto úkonom dlžník uznáva svoj
určitý záväzok, čím potvrdzuje aj jeho platnosť v čase uznania dlhu, avšak môže tak urobiť až po tom,

čo vznikol dlh.

18. Uznať dlh je právom povinnej osoby, ktoré sa v budúcnosti môže realizovať, no nemusí. Záleží
to od rôznych okolností, ktoré nastanú až v budúcnosti. Podľa znenia kogentného ustanovenia §
574 Občianskeho zákonníka, nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v

budúcnosti. Právo, ktoré môže v budúcnosti vzniknúť je právom, ktoré v čase uzavretia dohody ne je
ešte známe a nemožno s ním disponovať. Vyhlásenie povinného o uznaní dlhu v notárskej zápisnici
však vzniklo v čase keď dlh ešte neexistoval ( existoval len budúci záväzok oprávneného poskytnúť
finančné prostriedky). Do budúcna bolo možné, len predpokladať, že by mohol dlh vzniknúť, nebolo však
určité či vznikne, ani v akej výške vznikne. Ak v čase spísania notárskej zápisnice neexistoval dlh a

nebola známa ani jeho výška v tomto čase, nemohla povinná realizovať právo dlh uznať. Dlh povinného
v notárskej zápisnici, teda predmet plnenia tak, ako je uvedený v notárskej zápisnici, nie je dostatočne
určitý, nakoľko v čase jeho uznania nebolo zrejmé, či vôbec a v akom rozsahu bude povinný so splnením
svojho záväzku v omeškaní. Z uvedeného vyplýva, že exekučné konanie je vedené na základe notárskejzápisnice, ktorej obsahom je právny úkon uznanie budúceho dlhu, o ktorom v čase uznania nebolo
zrejmé, či vôbec vznikne, ak vznikne tak nebolo určité v akej výške skutočne vznikne.

19. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka kogentnej povahy je
teda neprípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Takáto dohoda o
uznaní dlhu je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Absolútna
neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému, pričom súd na ňu
prihliada aj bez návrhu ( ex offo). Absolútna neplatnosť sa nemôže napraviť dodatočným schválením a

nemôžebyťkonvalidovanáanidodatočnýmodpadnutímdôvoduneplatnosti.Plnenie,kuktorémudošloz
absolútneneplatnéhoprávnehoúkonuzakladábezdôvodnéobohatenie.Absolútnaneplatnosťprávneho
úkonu sa nepremlčuje. Z tohto dôvodu je notárska zápisnica, ktorá obsahuje takýto právny úkon od
počiatku nespôsobilým exekučným titulom.

20. Z uvedených skutočností vyplýva, že notárska zápisnica o uznaní dlhu a súhlase povinného

s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ktorá bola spísaná v deň podpisu zmluvy, kedy ešte dlh
neexistoval, nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom z dôvodu, že v čase uznania dlhu a
vyhlásenia povinnej o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ešte žiadny dlh nevznikol a uznať
možno len dlh, ktorý už existuje. Taktiež špecifikácia pohľadávky v exekučnom titule nie je postačujúca
pre potreby exekučného konania, pretože výška vymáhaného plnenia - v tomto prípade medzičasom

vzniknuvšieho dlhu - bola stanovená jedným subjektom súkromnoprávneho vzťahu, teda jednostranne
veriteľom. Preto bola obídená podstata uznávacieho prejavu vôle, ktorá spočíva v ucelenej vedomosti
povinného o predmete uznania. (viď rozhodnutia Ústavného súdu SR: nález sp. zn. III. ÚS 33/2020;
Uznesenie I. ÚS 261/2015)

21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti exekučný súd po preskúmaní návrhu na vykonanie
exekúcie a priloženého exekučného titulu, notárskej zápisnice, dospel k názoru, že záväzok v nej
obsiahnutý odporuje zákonu alebo je v rozpore s dobrými mravmi, a preto v zmysle § 53 ods. 3 písm. h)
návrh na vykonanie exekúcie zamietol, tak ako je to uvedené v I. výroku tohto uznesenia

22. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

23. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré
im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

24. Podľa §199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie

exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

25. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom
konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a

povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.
Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.

26. Oprávnený si návrhom na vykonanie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania
vo výške 16,50 Eur. S prihliadnutím na skutočnosť, že došlo k zamietnutiu návrhu oprávneného

na vykonanie exekúcie v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keď účastníkom
exekučného konania je iba oprávnený a konanie trpí vadou, pre ktorú súd poverenie na vykonanie
exekúcie nevydal, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že oprávnenému nárok na
náhradu trov exekučného konania nepriznal, tak ako je to uvedené v II. výroku tohto uznesenia.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.