Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. november 2014

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9Er/794/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413214912
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Roman Laurinec
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2014:4413214912.2

Uznesenie

Okresný súd v Nových Zámkoch vo veci exekúcie oprávneného: Home Credit Slovakia a.s., IČO: 36
234 176, Teplická 7434/147, Piešťany, zastúpený JUDr. Petr Pečený, advokát, Námestie sv. Martina 9,
Holíč, proti povinnému: H. M., X.. XX.XX.XXXX, L. E. XXXX/X, XXX XX X. B., o vymoženie 367,81 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdneho exekútora JUDr. Adriany Juhásovej,

Exekútorský úrad Trnava, Matuškova 1, zo dňa 09.05.2013 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 29.04.2013 domáhal voči povinnému vykonania
exekúcie na vymoženie 367,81 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, keď poukazoval na Rozhodcovský
rozsudok sp. zn. PEC-U18/2010, ktorý vydal dňa 21.01.2010 rozhodca JUDr. Radim Kuchta. Citovaný
rozsudok mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 11.08.2010 a vykonateľnosť dňa 15.08.2010 (ďalej len

rozhodcovský rozsudok), a týmto bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému 367,81 eur
spolu s úrokom 23,46 eur a s úrokom z omeškania vo výške 0,080% eur denne z čiastky 391,27 eur odo
dňa 31.12.2008 do 31.05.2010 a s úrokom z omeškania vo výške 0,025% denne z čiastky 391,27 od
01.06.2010 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 26,74 eur, poplatok za upomienku vo výške 3,32
eur a nahradiť trovy konania vo výške 23,21 eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského
rozsudku.

Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala Úverová zmluva uzatvorená medzi účastníkmi dňa
28.05.2008 pod č. 3805187355, na základe ktorej sa oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť
povinnému ako dlžníkovi úver v sume 448,08 eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu v 15
mesačných splátkach po 34,36 eur. Súčasťou zmluvy sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti
Home Credit, a.s., ktoré v Hlave 14., Záverečné ustanovenia, §19 uvádza: Zmluvné strany sa dohodli,
že majetkové spory vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodované jediným

rozhodcom. Jediný rozhodca bude určený JUDr. Radimom Kuchtom, so sídlom Sibírska 1329, 908 51
Holíč, a to zo Zoznamu rozhodcov, vedeného JUDr. Radimom Kuchtom, ktorý je v Zozname rozhodcov
tiež uvedený a je teda oprávnený určiť za rozhodcu sám seba. Osoba rozhodujúca o námietkach
proti rozhodcovi resp. spôsob jej určenia je uvedená v nižšie uvedených Rozhodcovských pravidlách.
Zmluvné strany berú na vedomie že v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní môžu zmluvné strany namietať predpojatosť rozhodcu, ktorého ustanovili len z dôvodov, o

ktorých sa dozvedeli až po jeho ustanovení do funkcie rozhodcu. Pre rozhodcovské konanie vedené
jedným rozhodcom budú záväzné Rozhodcovské pravidlá a Poplatkové pravidlá obe platné ku dňu
začatia rozhodcovského konania. Rozhodcovské pravidlá, Poplatkové pravidlá a Zoznam rozhodcov
sú publikované na internetovej stránke www.iudicium.sk a súčasne sú uložené k nahliadnutiu po
predchádzajúcej dohode v sídle JUDr. Radima Kuchtu. Obe zmluvné strany berú na vedomie, že
rozhodcovské konanie je neverejné spravidla iba písomné. § 20: Zmluvné strany sa dohodli na tom, že

rozhodcovská doložka zjednaná v ustanovení § 19 tejto Hlavy sa v rozsahu rozhodovaní konkrétneho
majetkového sporu, vo veci ktorého nebolo zahájené rozhodcovské konanie u jedného rozhodcu, rušízahájenímsúdnehokonaniavovecitohtokonkrétnehomajetkovéhosporu.Majetkovéspory,ktorévznikli
z ÚZ alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodované vecne príslušným súdom, pričom miestna príslušnosť
súdu sa riadi sídlom spoločnosti.

Súdny exekútor JUDr. Adriana Juhásová, Exekútorský úrad Trnava, Matuškova 1, žiadal tunajší súd o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podľa § 44 ods.2 veta tretia Exekučného poriadku ( ExP ), ak súd zistí rozpor žiadosti alebo v návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví:
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 35 ZoRK rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má pre
účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.
Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník (ďalej len O.Z.)v
ustanovení § 52.
Vychádzajúc z ustanovenia § 52 O.Z., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava spotrebiteľského
úveru je do 10.6.2010 obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení

neskorších predpisov ( s účinnosťou od 11.6.2010 je tento zákon zrušený zákonom číslo 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov ). Zákon č. 258/2001 Z. z.
v ustanovení § 2 písm. a/ definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej
právnej forme. Veriteľom v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. je fyzická alebo právnická

osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, a spotrebiteľom podľa ust. § 3 ods.
2 zákona č. 258/2001 Z. z. fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú
pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo
jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez

akýchkoľvek pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol,
nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. V zmysle Smernice Rady 93/13/EHS
zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských úveroch, z článku 3 vyplýva, že zmluvná
podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje sa nekalú, ak napriek požiadavke dôvery
spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode

spotrebiteľa. Podmienka sa podľa smernice nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov
(výpis z obchodného registra ) a v predmetnej exekúcii ide o vymáhanie pohľadávky oprávneného
vzniknutej zo spotrebiteľskej zmluvy na základe exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok, pričom

rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je už
vyššie špecifikovaná.
Uvedené skutočnosti sú zrejmé zo zmluvy o úvere a viedli súd k tomu, že podrobil súdnej kontrole
rozhodcovskú doložku berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej
podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy

nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l
Občianskehozákonníka;ďalejlenOZ). Základnéprávoobčana -spotrebiteľanaochranu prednekalými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z Charty základných práv Európskej únie a
ktorému korešponduje povinnosť štátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a postaraťsa, aby spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky nezaťažovali (čl.6 ods. l smernice Rady 93/13 EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica 93/13“).Súdny dvor Európskej
únie v rozsudku C-40/08 ASTURCOM, čl. 51 judikoval dokonca, že čl. 6 smernice treba považovať za

kogentné ustanovenie. Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje
o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa,
musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez
návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim

alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť
také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o
neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa
vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Slovenský
právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť
exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že

arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku.
Z účinkov materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku existujú výnimky rovnako, ako z účinkov
materiálnej právoplatnosti súdnych rozhodnutí. Typickým prejavom takejto výnimky je ustanovenie §
40 ZoRK o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ by totiž bolo ustanovenie § 35 ZoRK

vykladané doslovne, potom by súd v konaní o tejto žalobe nemohol rozhodcovský rozsudok vôbec
preskúmať, pretože by ním bol (v zmysle § 35 ZoRK v spojení s § 159 O. s. p.) viazaný. Vo vyššie
uvedenom zmysle tak treba vykladať aj ustanovenie § 45 ZoRK. Toto ustanovenie v sebe zakotvuje
osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu resp. súdu rozhodujúceho vo
veci výkonu rozhodnutia. Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35

ZoRK je potrebné na účely § 45 ZoRK vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je teda
pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne
právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže ho preskúmavať z hľadísk
vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na
zastavenie uvedené v § 57 Exp., či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b) ZoRK, alebo

či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto ustanovenie (§ 45 ZoRK) potom
treba považovať za to zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému súdu jeho skúmanie. Toto
skúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol,
teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Môže preto samostatne

posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 1 ZoRK), či v tej istej
veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah
povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či nejde o plnenie
právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom, ktoré sa dajú definovať, ako pravidlá správania
sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového

poriadku. Ak tomuto kritériu zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom.
Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech
spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti

o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre
docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez
návrhu a rovnako bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju
použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom

rozsahu, resp. zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak exekučným titulom
je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z
neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 ZRK). Iba tak môže
súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme
vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.

Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva
zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj
osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať,
sú plne namieste. Súd ďalej poukazuje na to, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorámala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu
na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber

vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Úverovým zmluvným podmienkam spoločnosti Home Credit,
a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený
v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí
mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej

veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Súd je toho názoru, že
rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, a preto nie je
spôsobilým exekučným titulom. Okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) z dôvodu, že oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok
nie je vykonateľným exekučným titulom, pretože bol vydaný na základe zmluvnej podmienky, ktorú

súd posudzuje ako neprijateľnú, a tým absolútne neplatnú zmluvnú podmienku, ktorá zjavne spôsobuje
značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa.
Zároveň súd poukazuje aj na samotné Úverové zmluvné podmienky oprávneného teda na ich písomné
vyhotovenie, tieto sú vyhotovené drobným, nečitateľným textom. Samotný text pri podpise Úverovej
zmluvy spotrebiteľom, neposkytuje spotrebiteľovi možnosť riadneho oboznámenia sa s ich znením. Súd

zastáva názor, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky je
teda nulitným právnym aktom a nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by
oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v danej exekúcii domáhať.
Z vyššie uvedených dôvodov a citovaných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti uznesenia, pre rozpor exekučného titulu so zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do l5 dní odo dňa
jeho doručenia na tunajší súd v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám
uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa
neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí,

pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.