Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. február 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/244/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411214077
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1411214077.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov

senátu JUDr. Branislava Krála a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcov 1/ S. F., R..
XX.XX.XXXX, T. D. Q. Ú. XX, D., zast. Advokátska Kancelária Andrej Vlk, s.r.o., so sídlom Gallayova 21,
Bratislava, 2/. S.R. F., R.. XX.XX.XXXX, T. D. Q. Ú. XX, D., X/ S. F.Č., R.. XX.XX.XXXX, T. D. Q. Ú. XX,
D., X/ C. F.Í., R.. XX.XX.XXXX, T. D. Q. Ú. XX, D., všetci právne zastúpení Advokátska kancelária ELBA,
s.r.o., IČO: 35 969 458, so sídlom Čachtická 13, Bratislava proti žalovanému: I. I., R.. XX.XX.XXXX, T. D.
Q. Ú. XX, D., zast. splnomocneným zástupcom X.. W. N., R.. X.X.XXXX, T. D. Q. Ú.A. XX, D., V. určenie
neplatnosti závetu a určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané, na odvolanie žalobcov proti rozsudku

Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 23C/222/2011-472 zo dňa 16.05.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali voči
žalovanému určenia neplatnosti závetu spísaného dňa 21.01.2006 poručiteľkou S. F. a určenia, že
dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení zo dňa 21.01.2006 nie sú dané.

2/ Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie poukázal na skutkové
zdôvodnenie žaloby, podľa ktorého žalobcovia namietali závet, ktorým ich nebohá matka (poručiteľka)
ustanovila za jediného závetného dediča svojho majetku len jedného zo svojich synov, a to žalovaného,
ktorý mal jedného z bratov (žalobcov) napádať, o čom sú aj záznamy, a ktorý mal s matkou zle
zaobchádzať a nadávať jej. Žalobcovia ďalej dôvodili, že žalovaný matku manipuloval, držal ju dlhé roky
v nepredstaviteľných neľudských podmienkach, keď bola v jeho opatere najprv si zlomila ruku, potom
obe nohy. Žalovaný bránil žalobcom v stretnutiach s matkou, neupozornil ich, že matka zomrela, o

jej smrti sa žalobcovia dozvedeli náhodou až po štyroch mesiacoch, žalovaný matku pochoval bez ich
súhlasu v Poľsku. Keď sa chceli žalobcovia s matkou v roku 2008 stretnúť, museli o pomoc požiadať
pána J., u ktorého sa uskutočnilo aj ich spoločné stretnutie. Matka žalobcov 1/, 2/ a 4/ a žalovaného
bola žena v domácnosti, od roku 1973 pracovala ako upratovačka za 700 Kčs, jediným živiteľom rodiny
bol ich otec, učiteľ na strednej škole a bol zároveň jediným kto zarobil na dom v Q. Ú., ako aj na
pozemok na J.. Taktiež žalobcovia uviedli, že o nich matka dlhé roky neprejavovala záujem, jediný
koho uprednostňovala bol žalovaný, žalobcov od mladosti vychovával len otec. Nemôžu užívať majetok,

ktorý im zostal, t.j. rodinný dom, ktorý žalovaný úplne zdevastoval. Žalobcovia v písomnom vyjadrení
vo veci taktiež uviedli, že ich matka vychodila dve triedy základnej školy, ledva vedela čítať a písať,
v čase keď žalovaný zorganizoval ich vydedenie ich spoločná matka nemala úmysel ani vôľu vydediť
ich, mala problém s pamäťou a pri stretnutí na ulici žalobcu 1/ ani nespoznávala. Žalovaný neustálena osobu žalobcu 1/ podáva absurdné trestné oznámenia, trpí psychiatrickou diagnózou, napriek tomu
súd návrh žalobcu 1/ na pozbavenie spôsobilosti žalovaného na právne úkony zamietol. Súd prvej
inštancie ďalej v dôvodoch napadnutého rozsudku zhrnul procesnú obranu žalovaného, ktorý žiadal

žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Voči žalobe namietal, že spísanie oboch napádaných listín iniciovala
ich spoločná matka z vlastnej vôle, o ich existencii sa dozvedel až keď boli napísané a podpísané.
Matka celý život tvrdo pracovala a žila riadnym katolíckym životom, žalobcovia - jej traja synovia opustili
katolícku vieru a pridali sa k sekte Svedkov Jehovových, prerušili s matkou takmer všetky kontakty,
úmyselne ju nenavštevovali, nikdy jej neprišli zablahoželať na narodeniny, ani na Vianoce, nakoľko

Svedkovia Jehovovi tieto sviatky neoslavujú, zastavili sa len sporadicky každý rok 30 dní po Vianociach,
aby si zobrali darčeky, ktoré im matka kúpila. Matku takéto správanie synov veľmi trápilo a bola to jediná
príčina jej rozhodnutia. Pri náhodných stretnutiach so svojimi známymi sa na zlé správanie svojich synov
sťažovala, až na pojednávaní v dedičskej veci sa žalovaný dozvedel, že matka sa o žalobcov nikdy
nestarala a staral sa len otec, hoci matka pracovala do veku 80 rokov a nikdy na jej prácu neboli žiadne
sťažnosti.

3/ Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skutkovo zistil, že v dedičskom konaní po poručiteľke
S. F., R.. A. XX.XX.XXXX, U.. XX.XX.XXXX, vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn.
65D 837/2010 bol predložený závet a listina o vydedení, obe listiny spísané na písacom stroji dňa
21.01.2006 poručiteľkou za prítomnosti svedkov Q. H. O. Š. Q. podpísané. Súd prvej inštancie ozrejmil,

že matka žalobcov 1/, 2/ a 4/ a žalovaného v závete ustanovila za dediča svojho majetku žalovaného
a druhou listinou vydedila pre prípad smrti žalobcov 1/, 2/ a 4/, ktorí sa (podľa obsahu tejto listiny) už
pred viacerými rokmi bez uvedenia dôvodu prestali o ňu zaujímať, z dôvodu, že má 80 rokov, zdravie
jej už dostatočne neslúži, odkázaná je len na pomoc žalovaného, žalobcovia ju vôbec nenavštevujú
a v prípade náhodného stretnutia jej len nadávajú a vykrikujú, aby už skapala a podobne, vôbec sa

nezaujímajú o to, ako žije, či niečo nepotrebuje nakúpiť, pomôcť, či nepotrebuje navštíviť lekára. V listine
poručiteľka uviedla, že je presvedčená, že synovia S., C. O. S. o ňu trvale neprejavujú skutočný záujem,
ktorý by ako synovia prejavovať mali, jej pokusy o nadviazanie stykov a zlepšenie vzťahov so synmi boli
a sú bezúspešné. Na oboch listinách svedkovia Š. H. O. Q. Q. svojim podpisom potvrdili, že poručiteľka
pred nimi súčasne prítomnými svedkami uvedené listiny vlastnoručne podpísala a výslovne prejavila,

že listiny obsahujú jej vôľu. V priebehu dedičského konania žalobcovia 1/, 2/ a 4/ a žalobca 3/ (manžel
poručiteľky) namietli platnosť závetu a dôvodov vydedenia, argumentujúc, že dôvody vydedenia nie sú
dané, a že poručiteľka by takéto listiny nenapísala z vlastnej vôle. Dedičské konanie bolo uznesením
č.k. 65D 837/2010 - 64 zo dňa 30.09.2011 prerušené, pričom žalobcovia boli odkázaní na podanie
žaloby,ktorájepredmetomtohtosporu.Ztejtookolnostipotomsúdprvejinštancieuzavrel,žežalobcovia

naliehavý právny záujem na navrhovanom určení preukázali.

4/ Zo záverov znaleckého posudku č. 77/2018 súdneho znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie Psychiatria MUDr. Ivanom Andrém súd prvej inštancie zistil, že nebohá S. F. trpela v
období spísania sporných listín (závetu a listiny o vydedení), t.j. dňa 21.01.2006, viacerými telesnými

ochoreniami, bola telesne polymorbídna, trpela najmä cukrovkou a ischemickou chorobou srdca,
telesný stav jej však dovoľoval vykonať predmetný právny úkon, v čase vykonania tohto právneho
úkonu, ani nikdy predtým psychiatricky vyšetrená nebola. V dostupných zdravotných záznamoch nebola
zmienka o prípadnom rozvíjajúcom sa duševnom ochorení, napr. demencii v čase vykonania právneho
úkonu, neboli k dispozícii ani iné medicínske informácie o relevantných zdravotných prekážkach pre

vykonanie predmetného právneho úkonu, a preto nebolo možné preukázať, že nebohá poručiteľka ako
82 ročná nebola dňa 21.01.2006 v potrebnej miere schopná adekvátne vyhodnotiť závažnosť a následky
predmetnej situácie, kedy podpísala závet a listinu o vydedení. Podľa znalca nie je možné spochybniť,
že úkon vykonala slobodne, bez nátlaku a z dostupných údajov možno oprávnene predpokladať, že
konala v súlade s vlastnou životnou líniou, v jej záujme, kedy chcela majetkové pomery v rodine

primerane vysporiadať. Súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia tiež poukázal na
obsahsvedeckýchvýpovedíO.J.,I.Q.,Š.Q.V.apísomnévyjadrenieQ.H.(viď.ods.10-14odôvodnenia
napadnutého rozsudku).

5/ Za tohto skutkového stavu, právne odkazujúc na § 37 ods.1, § 38 ods. 2, § 39, § 469a ods. 1 písm. b/, §

476ods.1Obč.Zák.,dospelsúdprvejinštanciekzáveruonedôvodnostižaloby.Skonštatoval,žesporný
závet je z formálnej stránky platným právnym úkonom. Ozrejmil, že ide o alografný závet spísaný na
písacom stroji dňa 21.01.2006, poručiteľkou vlastnoručne podpísaný pred dvomi svedkami, v ktorom je
výslovneuvedené,žeobsahujejejposlednúvôľu,vzávetejeuvedenýdeň,mesiacarokjehopodpísaniaa teda listina má všetky náležitosti požadované zákonom. Pokiaľ išlo o žalobcami namietanú neplatnosť
závetu z dôvodu nedostatku vôle poručiteľky, súd prvej inštancie uviedol, že v konaní nemal výpoveďami
svedkov preukázané, že by závet nebol spísaný slobodne, resp., že by poručiteľka bola pod vplyvom

žalovaného, ako to tvrdili žalobcovia. Súd prvej inštancie v tomto kontexte poukázal na svedeckú
výpoveď Š. Q.. Menovaný svedok vypovedal, že závet a listina o vydedení boli spísané u neho doma za
prítomnostijehomanželky,právničky,ktorázávetspísalanastroji,aktoréhoobsah poručiteľkadiktovala.
Súd prvej inštancie preto vylúčil, že by pri písaní závetu a listiny o vydedení poručiteľka nekonala
slobodne, resp., že by bola pod tlakom žalovaného. Súd prvej inštancie rovnako vylúčil zdravotnú

nespôsobilosť poručiteľky spísať namietané listiny, odkazujúc pritom na závery súdneho znalca MUDr.
Andrého obsiahnuté v znaleckom posudku č. XX/XXXX, najmä jeho záver, že nie je možné preukázať,
že by poručiteľka ako 82 ročná nebola dňa 21.01.2006 v potrebnej miere schopná adekvátne vyhodnotiť
závažnosť a následky predmetnej situácie, kedy podpísala závet a listinu o vydedení. Súd prvej inštancie
teda skonštatoval, že poručiteľka v čase spísania závetu netrpela duševnou poruchou, ktorá by ju robila
na takýto právny úkon neschopnou a zohľadniac ostatné relevantné výsledky vykonaného dokazovania

uzavrel, že namietaný závet je platným právnym úkonom. Pokiaľ išlo o tú časť žaloby, ktorou sa
žalobcovia domáhali učenia, že dôvody vydedenia nie sú dané, súd prvej inštancie zhodne ako v prípade
závetu uzavrel, že predmetná listina obsahuje všetky zákonné náležitosti a preto z formálno-právneho
hľadiska je platným právnym. Ani pri tejto listine súd prvej inštancie nemohol skonštatovať nedostatok
vôle, resp. zdravotnú prekážku na strane poručiteľky pri jej spisovaní, a preto aj z pohľadu ust. § 37 ods.

1 a § 38 ods. 2 Obč. Zák. posúdil tento právny úkon ako platný. K samotným dôvodom vydedenia súd
prvej inštancie uviedol, že tieto boli dané. V tejto súvislosti poukázal na svedeckú výpoveď O. J., podľa
ktorej pri stretnutí matky (poručiteľky) so žalobcami 1/, 2/ a 4/, ktoré sa uskutočnilo na podnet žalobcov v
rodinnomdomesvedkyne,bolaporučiteľkarozrušená,plakala,nesúhlasilastým,abysaoňužalobcovia
starali, ďalej na svedeckú výpoveď X.. Q., z ktorej súd prvej inštancie zistil, že žalobcovia nemali záujem

stretávať sa s poručiteľkou, sťažovala sa že ju ignorujú a nenavštevujú, poručiteľka sa svedkovi zmienila,
že synovia C. O. S. na ňu naliehali, aby predala časť nejakého pozemku alebo aby ho darovala, syn
S. zas naliehal, aby predala dom v Q. Ú. a po predaji domu bola umiestnená v penzióne, pričom sa
správal voči nej arogantne a vyjadroval sa vulgárne. Rovnako sa svedok zmienil, že mu poručiteľka asi
dva roky pred svojou smrťou povedala, že nevďačnosť svojich synov vyrieši závetom a vydedením.

6/ Súd prvej inštancie záverom zhrnul, že vykonal všetky žalobcami navrhnuté dôkazy a dospel k
záveru, že podmienky vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b/ Obč. Zák. uvedené poručiteľkou v
listine o vydedení zo dňa 21.1.2006 boli naplnené. Žalobcami uvádzané skutkové tvrdenie, že sa s
matkou nemohli kontaktovať z dôvodu, že im v tom žalovaný, s ktorým bývala, dlhodobo bránil, že sa

o kontakt s matkou snažili, chceli sa o ňu starať, rovnako že ich žalovaný odmietol o zdravotnom stave
matky informovať, vyhodnotil ako nepreukázané. Žalobcom sa v konaní nepodarilo dôkazne preukázať,
že o matku prejavovali opravdivý záujem, a že by dôvod uvádzaný v listine o vydedení nebol daný.
Žalobcami tvrdené skutočnosti súvisiace s ich záujmom o matku nebolo možné vyvodiť ani z výpovedí
nimi navrhnutých svedkov, naopak, svedkyňa J. O. I. Q. vypovedali, že poručiteľka mala so žalobcami

problémy, sťažovala sa na nich. Súd prvej inštancie dodal, že žalobcovia 1/, 2/ a 4/ sa vo vzťahu k
dôvodom vydedenia zamerali len na prezentovanie vzájomných animóznych vzťahov so žalovaným.
Uzavrel, že k nie jednoduchému rozhodnutiu vydediť svojich troch potomkov, pristúpila poručiteľka práve
z dôvodu, že žalobcovia o ňu neprejavovali opravdivý záujem, ktorý ako potomkovia prejavovať mali.

7/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a plne procesne úspešnému
žalovanému priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100%, o ktorej výške si vyhradil rozhodnúť po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

8/ Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca 1/ a navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý

rozsudok zmenil tak, že určí, že dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení spísanej dňa 21.1.2006
S. F. U.. XX.XX.XXXX nie sú dané. Dôvodil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) vo vzťahu k okolnosti, či boli
dané dôvody vydedenie uvedené v listine o vydedení. Argumentoval tým, že súd prvej inštancie vykonal
výsluch viacerých svedkov, ktorých výpovede však vo vzťahu k danosti dôvodov vydedenia žalobcov 1/,

2/ a 4/ sú len všeobecné a nekonkrétne a nepreukazujú skutočnosť, že by sa títo žalobcovia prestali o
poručiteľku zaujímať, nezaujímali sa o to, či niečo nepotrebuje nakúpiť, pomôcť a či nepotrebuje navštíviť
lekára. Poručiteľka ako dôvod vydedenia uviedla aj to, že jej pokusy o nadviazanie stykov a zlepšenie
vzťahov so synmi boli bezúspešné. V tomto kontexte odvolateľ pripúšťa, že vzťahy v rodine poručiteľkyneboli ideálne, má však za to, že tieto konflikty nevznikali medzi žalobcami a poručiteľkou. Je však
logické, že v situácii vyostrených vzťahov medzi stranami sporu a v stave, kedy poručiteľka bývala v
spoločnej domácnosti so žalovaným, žalobcovia nemali objektívne možnosť poručiteľku navštevovať. Za

kľúčovú považuje žalobca 1/ v tomto kontexte svedeckú výpoveď O. J. na pojednávaní dňa 9.10.2013,
ktorá na otázku právneho zástupcu žalobcu 1/ uviedla, „neviem, ktorý z chlapcov to bol, prišli k nám
a môjho manžela požiadali, či by nešiel pre ich mamu, že by sa s ňou chcel porozprávať, načo môj
manžel povedal, aby si také veci vybavovali doma. Nakoniec môj manžel, ktorý bol krstným otcom bratov
F., išiel pre ich mamu, a keď zbadala, že synovia sú u nás tak sa roztriasla, začala plakať, čo chcú.

Prítomní synovia pani F. sa vyjadrili v tom zmysle, že sa chcú o ňu postarať, chcú ju dochovať, s čím
ona nesúhlasila a vyjadrila sa, že to nepotrebuje a ju má kto dochovať. Povedal, že má I., že ten ju
dochová a postará sa o ňu“. Svedkyňa ďalej uviedla, že poručiteľka „dávno ich už nemala rada, nakoľko
kedysi boli katolíci a potom sa dali k jehovistom“. Z analýzy výpovede svedkyne J., podľa odvolateľa,
možnovyvodiťviacerofaktov,ktorésvedčiaotom,žedôvodyvydedenianebolidané.Jejednoznačné,že
spávanie a vyhlásenia poručiteľky na popisovanom stretnutí sú v príkrom rozpore s tvrdením uvedeným

v listine o vydedení, že pokusy poručiteľky o nadviazanie stykov a zlepšenie vzťahov so žalobcami boli
bezúspešné. Ako potvrdila svedkyňa, žalobcovia poručiteľke ponúkli pomoc, avšak bola to práve ona,
kto túto pomoc striktne odmietla. Ak navyše v čase stretnutia uviedla, že žalobcov už dávno nemá rada
z dôvodu zmeny ich vierovyznania, ťažko možno uveriť tvrdeniu uvedenému v listine o vydedení, že by
sa pokúšala o nadviazanie stykov a zlepšenie vzťahov so žalobcami.

9/ Odvolací súd v kontexte s odvolaním žalobcu 1/ dodáva, že v prípade žalobcov ide o tzv. nerozlučné
procesné spoločenstvo, z ktorého dôvodu odvolanie žalobcu 1/ bolo potrebné vyhodnotiť ako odvolanie
podané všetkými žalobcami.

10/ Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov nevyjadril.

11/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcov na odvolacom pojednávaní a dospel k záveru, že
odvolaniu nie je možné priznať úspech.

12/ Z obsahu listiny o vydedení spísanej dňa 21.01.2006 (viď pripojený dedičský spis sp. zn.
65D/837/2010, č.l. 13) vyplýva, že poručiteľka S. F. vydedila pre prípad smrti svojich troch synov
(žalobcov 1/, 2/ a 4/) nakoľko „ sa už pred viacerými rokmi bez uvedenia dôvodu prestali o ňu zaujímať,
hoci majú na adrese v D., Q. Ú. XX/XX trvalý pobyt ako ona, ale už asi 10 rokov v dome nebývajú a

zdržujúsa preňunaneznámommieste.Mávyše80rokov,zdraviejejuždostatočneneslúži,jeodkázaná
len na pomoc syna I. I., ktorý má tiež zdravotné problémy a je od roku 2003 invalidný dôchodca. Synovia
ju vôbec nenavštevujú a v prípade ich náhodného stretnutia jej len nadávajú a vykrikujú „aby som už
skapala“ a podobne. Nezaujímajú sa o to, ako žije, či niečo nepotrebuje nakúpiť, pomôcť, či nepotrebuje
navštíviť lekára. Je presvedčená, že synovia S., C. O. S. trvale neprejavujú o ňu skutočný záujem, ktorý

by ako synovia prejavovať mali. Jej pokusy o nadviazanie stykov a zlepšenie vzťahov so synmi boli a
sú bezúspešné“.

13/ Vydedenie je prejavom vôle poručiteľa, ktorý (ak je platný), je potrebné rešpektovať. O platné
vydedenie môže dôjsť len za splnenia dôvodov uvedených v ust. § 469a Obč. Zák. Pri ich posudzovaní

ide najmä o otázku skutkovú a o posúdenie okolností konkrétneho prípadu.

14/ Podľa § 469a ods. 1 písm. b/ Obč. Zák. poručiteľ môže vydediť potomka, ak o poručiteľa trvalo
neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. Pomerne všeobecná formulácia
tohto dôvodu vydedenia vedie, podľa ustálenej judikatúry, k záveru, že aj v tomto prípade konkrétne

konanie potomka treba posúdiť nielen z hľadiska všeobecného poňatia dobrých mravov v spoločnosti,
ale zohľadniť aj veľkosť, zvyklosti, sociálne postavenie, náboženské založenie rodiny poručiteľa, záujem
poručiteľa na udržiavanie rodinných vzťahov s potomkami a pod. (viď napr. rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. I.
ÚS 295/10). Podľa ustálenej judikatúry súdov treba otázku, či potomok o poručiteľa trvalo neprejavoval
opravdivýzáujem,ktorýbyakopotomokprejavovaťmal,posudzovať sprihliadnutímnavšetky okolnosti

prípadu a v spektre dobrých mravov, ktoré sa v spoločnosti ustálili. Jedným z hľadísk, ktoré treba u
tohto dôvodu vydedenia vždy skúmať, je to, či potom potomok mal reálnu možnosť o poručiteľa prejaviť
opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, t.j. či poručiteľ mal sám záujem sa s potomkom
stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy, vydedenie prichádza do úvahy len tam, kde poručiteľo tento blízky príbuzenský vzťah stojí, kde sa ho nezáujem potomka osobne citovo dotýka, kde mu
tento stav vadí, a nie, ak ide o situáciu, keď je mu tento stav ľahostajný, prípadne keď k nemu sám aj
podstatne prispel. Ak potomok trvale neprejavuje o poručiteľa záujem preto, že poručiteľ neprejavoval

záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že by neprejavenie tohto záujmu potomkom mohlo
byť dôvodom na jeho vydedenia. Dôkazné bremeno pri vydedení, t. j. preukázať nepravdivosť dôvodu
vydedenia uvedený v listine o vydedení, bolo v prejednávanej veci na žalobcoch.

15/ Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že vzťahy medzi sporovými stranami a poručiteľkou boli

komplikované. Žalobcovia po rodinných konfliktoch opustili spoločnú domácnosť v rodinnom dome v Q.
Ú.Í., ktorú následne (do smrti poručiteľky) tvorili len poručiteľka a žalovaný. Konflikty medzi nevlastnými
súrodencami, najmä medzi žalobcom 1/ a žalovaným, pokračovali ďalej. Pokiaľ ide o vzťah medzi
žalobcami 1/, 2/ a 4/ a poručiteľkou, z ich skutkových tvrdení vyplýva, že to bola poručiteľka, ktorá sa
o nich nestarala a neprejavovala o nich záujem, uprednostňovala len žalovaného, najmä pokiaľ ide
o majetkovoprávne záležitosti rodiny. Na druhej strane poručiteľka svojich troch synov vydedila pre

naplnenie dôvodu vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b/ Obč. Zák. dôvodiac, že to boli práve oni, ktorí
o ňu neprejavovali opravdivý záujem. V konaní vypočutí svedkovia v podstate potvrdili, že nebohá sa
na synov sťažovala, že im ide len o jej majetok, pri náhodných stretnutiach sa k nej správajú vulgárne.
Možno zhrnúť, že tak poručiteľka, ako aj vydedení potomkovia skutkovo tvrdili, že práve tá druhá strana
nemala o udržiavanie vzájomných vzťahov záujem. Bolo teda na žalobcoch, aby v konaní dôkazne

preukázali, že dôvody vydedenia na ich strane neboli dané.

16/ Odvolací súd v rámci posudzovania odvolacej argumentácie žalobcu 1/ poukazuje na svedeckú
výpoveď X.. I. Q., ktorý vypovedal, že sa „poručiteľka sťažovala, že ju synovia ignorujú a nenavštevujú,
po nejakom období ju začali navštevovať na verejných priestranstvách s tým, že synovia C. O. S.R.

na ňu naliehali, aby predala časť nejakého pozemku, resp. aby to daroval, pani F. mi povedala, že sa
syn S. k nej správal arogantne a vyjadroval sa vulgárne (č.l. 138 ), ďalej svedka Q., ktorý vypovedal,
že „poručiteľka sa sťažovala na to, že sa o ňu stará iba I., hovorila, že sa ostatní synovia o ňu
nestarajú, robia jej problémy“ (č.l. 140). Odvolací súd má teda rovnako ako súd prvej inštancie za to,
že týmito svedeckými výpoveďami sa žalobcom nepodarilo relevantne spochybniť v listine o vydedení

uvedeného dôvodu vydedenia.

17/ Pokiaľ odvolateľ v rámci odvolacej argumentácie akcentuje svedeckú výpoveď pani O. J., treba
uviesť, že táto je pre posúdenie dôvodov vydedenia irelevantná, pretože opisuje stretnutie medzi
poručiteľkou a žalobcom 1/, 2/ a 4/, ktoré prebehlo v jej rodinnom dome v roku 2008 (viď obsah podania

žalobcu 1/ na čl. 56), listina o vydedení však bola spísaná dňa 21.01.2006. V zmysle ustálenej judikatúry
pri posúdení, či sú dané dôvody vydedenia, sú rozhodujúce len okolnosti, ku ktorým došlo v čase pred
spísaním listiny o vydedení (pozri napr. rozsudok NS SR sp. zn. 6Cdo/98/2018 z 24.06.2020), teda v
prejednávanej veci v období pred 21.01.2006. Naviac, takéto ojedinelé stretnutie nemožno bez ďalšieho
vyhodnotiť ako prejavenie skutočného záujmu potomkov o poručiteľku.

18/ S ohľadom na procesnú pasivitu odvolateľov v odvolacom konaní, ktorí sa odmietli zúčastniť
odvolacieho pojednávania dôvodiac nezáujmom o jeho ďalší priebeh (viď spoločné vyjadrenie žalobcov
2/, 3/ a 4/ zo dňa 21.01.2022), a ktorá znemožnila odvolaciemu súdu získať prípadné nové skutkové
poznatky zopakovaním dokazovania ich výsluchom a prípadnou konfrontáciou rozporných skutkových

tvrdení so žalovaným v súvislosti s opätovným posúdením jednotlivých, vyššie popísaných hľadísk,
ktoré treba u dôvodu vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b/ Obč. Zák. skúmať (§ 384 ods. 1 C.s.p.),
neostávalo odvolaciemu súdu nič iné, ako konštatovať vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

19/ Zohľadniac vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa

§ 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

20/ O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s
§ 255 ods. 1 C.s.p. Keďže plne procesne úspešnému žalovanému v odvolacom konaní trovy nevznikli,
odvolací súd mu nárok na ich náhradu, zohľadniac aj zásadu procesnej ekonomiky, nepriznal (pozri aj

rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo/14/2018).

21/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).