Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. október 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/224/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7908218279
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7908218279.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci starostlivosti súdu o
maloletého M. L. nar. X.XX.XXXX bývajúceho u matky zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov dieťaťa rodičov M. O. nar. X.XX.XXXX bývajúcej v K. na ul.
B. č. XXXX/X zastúpenej JUDr. Andrejom Molnárom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v
Kráľovskom Chlmci na ul. Majlátha č. 2518/14 a E. L. nar. XX.X.XXXX bývajúceho V. L. C. XX XXX XX
K. Talianska republika v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti
rozsudkuOkresnéhosúduTrebišovz19.10.2011č.k.7P403/2008-472vspojenísopravnýmuznesením

Okresného súdu Trebišov z 12.1.2012 č.k. 7P 403/2008-483 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril mal. M. do osobnej starostlivosti matky, ktorú zaviazal
maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu mal. M. 150 €
mesačne od 1.11.2008 do 31.12.2008, sumou zodpovedajúcou 30 % sumy životného minima na jedno
nezaopatrené neplnoleté dieťa určené zákonom č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v platnom znení,
mesačne od 1.1.2009 do 31.8.2010 a 300 € mesačne od 1.9.2010 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred matke. Dlžné výživné za obdobie od 1.11.2008 do 19.10.2011 3.885 € povolil otcovi splácať v

mesačných splátkach po 100 € spolu s bežným výživným až do zaplatenia pod hrozbou straty výhody
splátok neuhradením čo i len jednej splátky. Konanie o úpravu styku vylúčil na samostatné konanie a
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Opravným uznesením opravil tretí odsek odôvodnenia na strane 2 rozsudku tak, že správne má znieť:
„Na pojednávaní konanom 19.10.2011 navrhla určiť výživné 300 € mesačne v prípade, že sa v priebehu
konania preukáže, že otec je zamestnaný a jeho príjem je vyšší ako doposiaľ deklaroval.“. Opravil tretí

odsek odôvodnenia na strane 5 rozsudku tak, že má správne znieť: „Vykonaným dokazovaním mal
súd preukázané, že za obdobie od podania návrhu do vyhlásenia rozsudku bola matka zamestnaná,
pričom jej príjem bol stabilný a predstavoval 400 € netto mesačne.“. Opravil tretiu vetu piateho odseku
odôvodnenia na strane 5 rozsudku, ktorý má správne znieť tak, že: „Od septembra 2010 doposiaľ otec
pracuje v súkromnej bezpečnostnej službe s čistým priemerným príjmom cca 1.216 €.“.

Proti tomuto rozsudku proti výroku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností podal odvolanie

otec, pretože nie je v jeho možnostiach prispievať 300 € mesačne na výživné, nakoľko jeho mesačné
výdavky činia 800 €. Z uvedeného dôvodu doposiaľ prispieval na výživu maloletého od 137,50 € do
150 € mesačne. V rokoch 2008, 2009 a 2010 zaplatil 1.300 € na výživu, čo konajúcemu súdu aj
preukazoval. V roku 2009/ 2010, keď nepracoval bol zaviazaný prispievať minimálnu sumu na výživu,ktorásumuajplatilanavyšezasielalmaloletémudaryaobnovovaltelefónnykredit.Zuvedenéhodôvodu
považuje dlžné výživné 3.885 € za nesprávne vyčíslené. Úrad sociálnych vecí a rodiny v Bietetto v
Taliansku skonštatoval optimálne podmienky pre jeho zdravý fyzický, psychický a sociálny vývin a vzal

do úvahy aj skutočnosť, že bydlisko s jeho pôvodnou rodinou malo byť len dočasné. Dôvod, pre ktorý
často odchádzal do iného mesta bola práca a lepšia budúcnosť pre rodinu, ale nachádzal len práce so
zmluvami na dobu určitú, preto matka sa rozhodla vrátiť na Slovensko len dočasne a z toho dôvodu ona
sama zapísala mal. M. do materskej školy, aby sa dali do poriadku jeho doklady týkajúce sa Erosovho
priezviska L. a aby získala materský príspevok s tým, že sa vráti opätovne do Talianska. Rozhodnutie

matky nevrátiť sa s maloletým do Talianska považuje za nekorektné a dopredu premyslené. Uviedol,
že 300 € zaplatil na výživnom 14.2.2008, 200 € 25.2.2008, 120 € 2.4.2008, 200 € 26.5.2008, 320 €
19.11.2008. Od 1.1.2009 do 31.8.2010 bol nezamestnaný. 220 € zaslal 17.1.2011 ako vyrovnanie za
mesiace november a december 2008, 250 € 6.4.2011 ako vyrovnanie za mesiace 30 € x mesiac od
januára do augusta 2009, 120 € 19.1.2010 ako vyrovnanie za mesiace 30 € x mesiac od septembra
do decembra 2009, 227 € 22.7.2011 vyrovnanie za mesiace 28 € za mesiace od januára do augusta

2010, 202 € 2.1.2012 vyrovnanie za náklady 2012 jednorazovo, 100 € 16.12.2008 na súkromný účet M.,
150 € 15.1.2009 na súkromný účet M.. Pokiaľ vyhlásil, že súhlasí so zverením mal. M. do starostlivosti
matky potvrdil zverenie len dočasne, ale v rozsudku nešpecifikoval a mal. M. v Taliansku pokiaľ ho
navštívil, tak finančne on matke na jeho návštevu prispel. Poukázal na to, že podľa čl. 574 Talianskeho
trestného zákonníka vedeného voči matke maloletého bola rozsudkom 16.1.2012 Riadnym súdom v Bari

v Taliansku matka maloletého odsúdená na trest odňatia slobody v trvaní jeden rok a na zaplatenie trov
konania a náhradu škôd, ktoré mu spôsobila. Tvrdí, že bol preukázaný trestný čin únosu, na čo žiadal
prihliadnuť a poveriť návštevy mal. M. v Taliansku. V mesiacoch november, december 2008, pokiaľ súd
rozhodoval o jeho výživnom na základe stabilného zamestnania, tak pracovná zmluva v tomto období
bola len na 6 mesiacov, končia 31.12.2008 a následne sa dostal do rôznych ekonomických ťažkostí a

poprel aj dohodu o úhrade výživného 150 € mesačne v mesiacoch november, december, nakoľko o tom
sa s matkou dieťaťa nedohodol. Uviedol, že pri príjme 1.200 € mesačne a pri výdavkoch 800 € nemôže
platiť 300 € na výživné, nakoľko musel zakúpiť motorové vozidlo na leasing, ktoré využíva v 80 % na
účely pracovnej činnosti, pretože starý automobil už nebol v stave spôsobilom na cestnú premávku,
keďže bol z roku 1995.

Matka vo vyjadrení navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok. Poukázala na to, že konajúci súd vo veci
vykonal rozsiahle dokazovanie a otec maloletého podnikol všetky kroky v záujme toho, aby predlžoval
súdne konanie. Uviedla, že otec maloletého na území Talianskej republiky poberá rodinný prídavok,
výška ktorého prevyšuje čiastočné výživné, ktoré zasiela a z uvedeného dôvodu je možné urobiť

záver, že odkladá pre seba aj časť rodinných prídavkov a tak v skutočnosti si neplní svoju vyživovaciu
povinnosť.Uviedla,žekonajúcisúdzohľadnilmožnosti,schopnostiotcaazároveňajpotrebymaloletého.
Uviedla, že otec 14.2.2008 zaslal 300 €, 18.2.2008 300 €. Z tejto sumy časť vo výške 7.000 Sk bola
určená F. O. starej matke maloletého ako splátka pôžičky, ktorú poskytla otcovi maloletého pri kúpe
motorového vozidla. Zvyšok 2.759,60 € bolo výživné. 200 € 25.2.2008. Platba 200 25.2.2008 došla

27.2.2008, 120 € 2.4.2008 došla 4.4.2008, 200 € z 26.5.2008 došla 28.5.2008. Tieto sumy neboli
prejednávané a vzaté do úvahy na pojednávaní 19.10.2011, pretože žiadali o úhradu nezaplateného
výživného až od 1.11.2008. Platba 320 € z 19.11.2008 došla 24.11.2008, 120 € z 19.1.2010 došla
27.1.2010 a v texte na výpise z účtu je napísané platba výživné pre M. za september, október, november,
december 2010, 220 € zo 17.1.2011 došla 18.1.2011 a v texte na výpise z účtu je napísané ako

vyrovnanie výdavkov pre maloletého za november, december 2008, 250 € zo 6.4.2011 došla 7.4.2011
ako platba od otca a na výpise z účtu je napísané ako vyrovnanie výdavkov pre maloletého od januára
do augusta 2009, 227 € 22.7.2011 došla 25.7.2011 ako vyrovnanie od januára do augusta 2010,
202 € z 2.1.2012 došla 3.1.2012 a v texte je uvedený dôvod vyrovnanie výdavkov pre maloletého.
Táto platba už nebola odpočítaná z výšky dlžného výživného, nakoľko bola zaslaná v januári 2012 a

pojednávanie sa konalo 19.10.2011. Otec maloletého po pojednávaní z 19.10.2011 naďalej neprispieva
pravidelne na maloletého 100 € zo 16.12.2008, 150 € z 15.1.2009 ako vklad na súkromný účet
maloletého, tieto nemôžu byť uznané za plnené výživné, nakoľko k tomuto účtu má prístup len otec.
Konštatovala, že vecné dary pre maloletého či už hračky alebo oblečenie, obuv, prípadne darčeky k
narodeninám pre maloletého nemôžu byť odpočítavané zo sumy neuhradeného výživného. Uviedla,

že Okresný súd Bratislava I rozhodol, že dieťa neuniesla, ani ho neoprávnene nezadržiava na území
Slovenskej republiky a Krajský súd v Bratislave zamietol odvolanie otca a potvrdil rozsudok Okresného
súdu Bratislava I. Ohľadne dočasného súhlasu otca so zverením dieťaťa do jej starostlivosti s týmto
jeho vyhlásením nesúhlasí, pretože svoj súhlas s tým, že dieťa bude zverené jej ako matke prejavilniekoľkokrát, napríklad aj 13.1.2011, kedy s E. L. bola spísaná zápisnica na Okresnom súde v Trebišove,
kedy prehlásil a rovnako súhlasil aj na pojednávaní 19.10.2011 so zverením maloletého do jej osobnej
starostlivosti. Navyše uviedol, že nechce, aby maloletý bol zverený do opatery jemu, pretože by sa o

neho nevedel postarať. Konštatovala, že trestné konanie v Taliansku nebolo právoplatne ukončené.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých
výrokoch o úprave výkonu rodičovských práv a povinností aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s §
156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil
ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil

dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo
prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto
je odôvodnenie napadnutých výrokov rozsudku súdu prvého stupňa presvedčivé a s jeho závermi
sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd po zohľadnení všetkých relevantných
skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k totožnému právnemu záveru ako súd

prvého stupňa, že je v záujme mal. M., aby bol zverený do osobnej starostlivosti matky, pretože v jej
starostlivosti neboli zistené nedostatky, túto nenamietal ani otec dieťaťa a šetrením pomerov kolíznym
opatrovníkom neboli zistené v starostlivosti matky o maloletého žiadne nedostatky. Pokiaľ ide o výživné
od otca pre maloletého odvolací súd je toho presvedčenia, že súdom určené výživné diferencovane
podľa schopností a možností a majetkových pomerov otca vzhľadom na zákonné ustanovenia citované

v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady zohľadňuje odôvodnené potreby
maloletéhovrozsahupríjmovýchpomerovjehorodičov.Odvolacísúdpoukazujenaodôvodnenépotreby
maloletého, ktoré sú rozhodne vyššie ako už stabilizované potreby jeho rodičov a určené výživné
zohľadňuje len základnú mieru jeho nevyhnutných potrieb a je nepochybné, že matka spontánne
dopĺňa zdroj jeho výživy na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj, v dôsledku

čoho je jej podiel na výživnom vyšší ako podiel otca určený napadnutým rozsudkom, preto sú bez
právneho významu jeho odvolacie námietky spochybňujúce jeho reálny príjem a najmä jeho mesačné
náklady. Pokiaľ poukazuje na leasing osobného motorového vozidla v dôsledku jeho splácania ich
nemožno zohľadňovať na úkor vyživovacej povinnosti, pretože výživné je prednostnou pohľadávkou,
najmä s poukazom na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov

k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto ustanovenia, v ktorom
je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa tohto zákonného
ustanovenia je rodič povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby
plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje možnosti a
schopnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu

plniť v čo najväčšom rozsahu. Súd prvého stupňa zákonne rozhodol o určení výživného, správne
určil aj začiatok plnenia výživného a správne vyčíslil aj dlžné výživné po zohľadnení súm dobrovoľne
plneného výživného a nezohľadnení vecných darov z príležitostí sviatkov a podobne, pretože neboli
vopred dohodnuté matkou. Odvolací súd rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil
a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie

správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a poznamenáva, že o ďalšej odvolacej námietke ohľadne
skutočnosti, že matka mu neumožňuje v dostatočnej miere sa stretávať s maloletým konajúci súd
nerozhodoval, nakoľko konanie o úpravu styku vylúčil na samostatné konanie.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov si neuplatnil

právo na ich náhradu (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.