Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 30. január 2022

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/205/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816200838
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Brňák
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:7816200838.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne K. Q., bývajúcej v P., V. XXX, zastúpenej JUDr.
Martinom Fabiánom, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovaným 1/ L. H., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, 2/ J. H., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, 3/ J. H., nar.
XX.XX.XXXX t. č. nachádzajom sa na neznámom mieste, 4/ L. H., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v Z.,
E. koniec XX/XXX, 5/ F. H., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, 6/ P. H., nar. XX.XX.XXXX, zomr.

XX.XX.XXXX, 7/ Mgr. D. R., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v Y., L. N. XXXX/X, 8/ Q. I., t. č. nachádzajúcej
sa na neznámom mieste, žalovaní 1/ až 5/ a 8/ zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom
v Bratislave, Búdková 36, IČO: 17 335 345, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenej na
Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 6C/27/2016, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu
v Košiciach z 20. decembra 2018 sp. zn. 3Co/10/2018, takto

r o z h o d o l :

Dovolania o d m i e t a.

Žalovaným 1/ až 8/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo „prvostupňový súd") ostatným rozsudkom
z 27. júna 2017 č. k. 6C/27/2016-145 návrh žalobkyne na zmenu žaloby o určenie vlastníckeho práva
zamietol (výrok I), žalobu žalobkyne zamietol (výrok II) a priznal žalovanej 7/ náhradu trov konania

vo výške 100 %.
1.1. Žalobou doručenou súdu dňa 2. februára 2016 sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že je výlučnou
vlastníčkou bližšie označených pozemkov, zapísaných v k.ú. P.. Uviedla, že jej starý otec - L. R. kúpil
od žalovaných 1/ až 5/ a právnych predchodcov žalovaných 6/ až 8/ bližšie uvedené pozemky v k. ú.
P., a to za účelom postavenia rodinného domu jeho rodičmi, ktorý následne prenechajú jemu. Právni
predchodcovia žalobkyne rodinný dom spolu s pozemkom následne dobromyseľne užívali s tým, že im

vlastnícky patria. Až následne jej starý otec zistil, že v katastri nehnuteľnosti nedošlo k zmene zápisu
vlastníckeho práva k spornému pozemku, a podľa zápisu v katastri nehnuteľností nie je jeho výlučným
vlastníkom. Ďalej uviedla, že podľa súčasného zápisu v katastri nehnuteľnosti - na základe Darovacej
zmluvy spísanej vo forme Notárskej zápisnice z 18. júna 2012 - je ona jeho výlučnou vlastníčkou.
1.2. V priebehu konania právny zástupca žalobkyne - stotožniac sa s tvrdením protistrany, že zo strany
žalobkyne nebola preukázaná dobromyseľná držba - predložil súdu návrh na zmenu žaloby o určenie

vlastníckeho práva. Navrhol zmenu sporových strán a žiadal, aby súd určil, že sporné nehnuteľnosti
patria do dedičstva po poručiteľovi L. R., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX, a že namiesto
pôvodnej žalobkyne K. Q. vstúpia do konania ako žalobcovia zákonní dedičia po poručiteľovi L. R., v
zmysle Osvedčenia o dedičstve č. k. XD/XXX/XXXX, E. zo dňa 10.12.2012.
1.3. Prvostupňový súd zamietol žalobu pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko v
posudzovanom prípade mali byť žalovaní všetci spoluvlastníci dotknutej nehnuteľnosti, keďže sa jedná o

nerozlučnéprocesnéspoločenstvo.Ajkeďuniektorýchžalovanýchsanepodarilopreukázať,čiskutočne
došlo k ich úmrtiu pred začatím súdneho konania, súd ďalšie dokazovanie, vzhľadom na skutočnostijednoznačne preukázané o úmrtí žalovaných 1/, 2/ a 5/, nepovažoval za potrebné, nakoľko ďalšie
dokazovanie v tomto smere by bolo z rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Z uvedených dôvodov
zamietol súd aj návrh žalobkyne na zmenu žaloby o určenie vlastníckeho práva. Zároveň sa nestotožnil

s tvrdením právneho zástupcu žalobkyne, že takýmto rozhodnutím súdu jej bude odňatá možnosť konať
pred súdom, nakoľko je jej povinnosťou správne označiť strany sporu.
1.4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s ust. § 262 ods. 1, 2 CSP.

2. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd") rozsudkom z 20. decembra

2018 sp. zn. 3Co/10/2018 odmietol odvolanie žalobkyne proti výroku I (výrok I), zrušil prvostupňový
rozsudok vo výroku II týkajúceho sa žalovaných 1/, 2/, 5/ a 6/ a konanie proti týmto žalovaným zastavil
(výrok II), potvrdil prvostupňový rozsudok v prevyšujúcom rozsahu o zamietnutí žaloby proti žalovaným
3/, 4/, 7/ a 8/ (výrok III) a priznal žalovanej 7/ proti žalobkyni nárok na náhradu odvolacích trov v rozsahu
100% (výrok IV).
2.1. Odvolací súd uviedol, že ak odvolateľka poukazovala na nerozhodnutie o jej procesných návrhoch,

toto procesné pochybenie nemohlo ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a to aj s
poukazom na rozhodovaciu prax dovolacieho i ústavného súdu vo vzťahu k posudzovaniu, či sa strane
sporu postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (body 43 a 44 odôvodnenia odvolacieho
rozhodnutia).
2.2. Ďalej uviedol, že so zreteľom na základné princípy CSP vyjadrené v článkoch 2, 5, 17 t. j.

princípu právnej istoty, zjavného zneužitia práva a hospodárnosti konania, prvostupňový súd vykonal
dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre posúdenie uplatnenia nároku žalobkyne o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam a uzavrel, že povaha konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
vyžaduje, aby v čase podania žaloby boli ako strany sporu označení všetci spoluvlastníci nehnuteľnosti,
ktorí majú spôsobilosť byť stranami sporu, správne vyhodnotil dostatočne zistený skutkový stav a vec

správne právne posúdil.
2.3. Pokiaľ v čase podania žaloby ten, kto je v nej označený za jedného zo žalovaných nežil, nie sú s
podanímžalobyspojenéhmotnoprávneúčinkypodaniažaloby.Takýtonedostatoknemožnoodstrániťani
postupom podľa § 63 CSP. Nedostatok spôsobilosti byť stranou sporu je neodstrániteľným nedostatkom
podmienky konania, na ktorý musí súd prihliadať v každom štádiu konania a má za následok zastavenie

konania (§ 161 ods. 1, 2 CSP). Odvolací súd v tejto súvislosti konštatoval, že súd prvej inštancie
nepostupovalsprávneakzamietolžalobužalobkynevovzťahukuvšetkýmžalovaným,nakoľkozobsahu
spisu, t.j. z jednoznačných dôkazov je zrejmé, že žalovaní 1/, 2/, 5/ a 6/ už v čase podania žaloby nemali
procesnú subjektivitu, pričom okolnosť nedostatku procesnej podmienky je dôvodom pre zastavenie
konania. Preto v tejto časti prvostupňový rozsudok zrušil a konanie zastavil.

2.4. Odvolací súd sa stotožnil so závermi prvostupňového súdu pokiaľ uzavrel, že povaha konania
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vyžaduje, aby v čase podania žaloby boli označení
ako strany sporu všetci spoluvlastníci nehnuteľnosti, ktorí majú spôsobilosť byť stranami sporu. Ak
spoluvlastníkzapísanýnalistevlastníctvanemáuvedenúspôsobilosť,jepotrebnéoznačiťjehoprávnych
nástupcov; ak dedičstvo prejednané nebolo, je nevyhnutné najskôr v dedičskom konaní určiť, kto

z dedičov prevezme spoluvlastnícky podiel poručiteľa a následne je možné podať takúto žalobu. S
právnymi nástupcami pôvodného spoluvlastníka možno konať, ak došlo k strate spôsobilosti byť stranou
sporu po podaní žaloby (ak všetci označení spoluvlastníci v čase podania žaloby mali spôsobilosť byť
účastníkmi konania).
2.5. Odvolací súd sa rovnako stotožnil so závermi prvostupňového súdu, keď zamietol návrh

žalobkyne na zmenu žaloby o určenie vlastníckeho práva, nakoľko s právnymi nástupcami pôvodného
spoluvlastníka možno konať, ak došlo k strate spôsobilosti byť stranou sporu po podaní žaloby (ak
všetci označení spoluvlastníci v čase podania žaloby mali spôsobilosť byť účastníkmi konania), pričom
v danom prípade bol preukázaný pravý opak. V prejednávanom spore ide o nerozlučné spoločenstvo
účastníkov, keďže z hmotnoprávnej povahy predmetu konania vyplýva, že nie je možné prejednať vec

len voči niektorej zo strán, a práve preto tvoria žalovaní v konaní nerozlučné spoločenstvo. Napokon
žalobkyňou určený petit ostal nezmenený, domáha sa výlučného vlastníctva k nehnuteľnostiam, pričom
na strane žalovaných by v konaní nevystupovali dotknutí spoluvlastníci podielov.
2.6. Odvolací súd preto potvrdil rozsudok v prevyšujúcom rozsahu zamietnutia žaloby proti žalovaným
3/, 4/, 7/ a 8/, keďže z hmotnoprávnej povahy predmetu konania vyplýva, že nie je možné prejednať vec

len voči niektorej zo strán, so zreteľom na tento predmet konania. Odmietnutie odvolania žalobkyne
proti rozhodnutiu, ktorým prvostupňový súd zamietol jej návrh na zmenu žaloby odôvodnil odvolací
súd ustanovením § 386 písm. c/ CSP, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie
prípustné s odkazom na ust. § 357 CSP.2.7. Nad rámec vyššie uvedeného odvolací súd poznamenal, že bolo povinnosťou žalobkyne správne
označiť strany sporu, pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti, označiť dôkazy na ich
preukázanie (§ 132 a nal. CSP). Strana sporu má v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje a

s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení presne a úplne tak, aby ich súd
mohol vykonať. Žalobkyňa nepreukázala, že by využila všetky možnosti na zistenie právnych nástupcov
po poručiteľoch (žalovaných) s tým, že súdy údaje ohľadom nesprávne označených žalovaných mali za
preukázané z verejne prístupného Registra obyvateľov SR a preto žalobkyni už v čase podania žaloby
nič nebránilo správne označiť žalovaných.

2.8. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1 a 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanej 7/ proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

3. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa dovolanie podľa § 420 písm. f/ a § 421 ods. 1 písm. a/ CSP.
Navrhla, aby dovolací súd rozhodnutia nižších súdov zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie

konanie.
3.1. V súvislosti s dovolaním podľa § 420 písm. f/ CSP namietala nedostatok riadneho odôvodnenia
súdneho rozhodnutia, v dôsledku ktorej vady sú rozhodnutia oboch nižších súdov nepreskúmateľné.
Poukazujúc na svoju predsúdnu argumentáciu, vytýkala prvostupňovému súdu, že v rozpore s
predchádzajúcim zrušujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu nezisťoval procesnú spôsobilosť u

žalovaných 3/, 4/ a 8/. Trvala na názore, že v danej veci nebolo možné určiť okruh núteného
spoločenstva, t. j. kto má byť účastníkom súdneho konania, v ktorej záležitosti požiadala súd o
súčinnosť. V súvislosti s označenými žalovanými, ktorí zomreli ešte pred podaním žaloby navrhovala
prvostupňovému súdu , aby zastavil konanie voči žalovaným 1/ až 3/ a 5/. Konanie proti žalovaným
1/, 2/, 5/ a 6/ zastavil až odvolací súd. Pred prvostupňovým súdom tiež navrhovala, aby súd pripustil

pristúpenie ďalších subjektov na strane žalovaných, o ktorom návrhu nebolo rozhodnuté. Rovnako na
pojednávaní konanom dňa 27. júna 2017 (na ktorom bol vyhlásený rozsudok, pozn.) navrhla zmenu na
strane žalobcu a zmenu petitu, ktorý návrh bol zamietnutý.

4. Zástupca žalovaných 1/ až 5/ a 8/ poukazujúc na správne závery nižších súdov navrhol dovolanie

žalobkyne zamietnuť ako nedôvodné.

5. Žalovaná 7/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalobkyne uviedla, že súhlasí s rozhodnutiami
nižších súdov. V ďalšom odcitovala relevantné právne úvahy odvolacieho súdu uvedené v dovolaním
napadnutom jeho rozhodnutí a podporne poukázala na dovolacie rozhodnutia sp. zn. 5Cdo/1/2018 a

8Cdo/94/2018. Navrhla dovolanie žalobkyne odmietnuť.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd" alebo „dovolací súd") ako súd dovolací (§ 35
CSP)pozistení,žedovolaniepodalivstanovenejlehote(§427ods.1CSP)stranyzastúpenévsúladeso
zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolania

treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:

7. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na
opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom

konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd
konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania. Otázka
posúdenia,čisúaleboniesúsplnenépodmienky,zaktorýchsamôžeuskutočniťdovolaciekonanie,patrí
do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (viď napr. rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 3Cdo/42/2017,
4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017, 8Cdo/99/2017).

8. Dovolanie aj za účinnosti Civilného sporového poriadku treba dovolanie považovať za mimoriadny
opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné
postavenie. Dovolanie ani podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním" a dovolací súd nesmie
byťvnímanýakotretiainštancia,vrámcikonaniaktorejbybolomožnépreskúmaťakékoľvekrozhodnutie

odvolacieho súdu (viď napríklad rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013,
3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012, 7Cdo/92/2012).9. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,
ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata),
musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho

konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už
právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad
(1Cdo/26/2017, 2Cdo/154/2017, 3Cdo/42/2017, 5Cdo/12/2017, 7Cdo/163/2017, 8Cdo/73/2017). Ak by
najvyšší súd bez ohľadu na prípadnú neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti
rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu

ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II. ÚS 172/03).

10. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle
§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To
znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho

súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho
súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

11. Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu
podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje

prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421
CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací
súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím
dôvodom.

Dovolanie podľa § 420 písm. f/ CSP
12. Podľa § 420 písm. f/ CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

13. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo
k vade uvedenej v tomto ustanovení (ods. 1). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v
čom spočíva táto vada (ods. 2).

14. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP nie je významný subjektívny názor
dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce
je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017,
2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017). Inak povedané z práva
na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd

stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom
všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

15. Citované ustanovenie § 420 písm. f/ CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých
prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva
na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba
rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných

procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu
rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s
uplatnením súdnej ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany
sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia,
na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu

spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so
zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).16. Z obsahu podaného dovolania podľa § 420 písm. c/ CSP v podstatnom vyplynulo (bod 3.1.), že
žalobkyňa namietala nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v dôsledku ktorej vady
sú rozhodnutia oboch nižších súdov nepreskúmateľné. Vytýkala prvostupňovému súdu, že nezisťoval

procesnú spôsobilosť u žalovaných 3/, 4/ a 8/. Trvala na názore, že v danej veci nebolo možné určiť
okruh núteného spoločenstva, t. j. kto má byť účastníkom súdneho konania, v ktorej záležitosti požiadala
súd o súčinnosť. Na pojednávaní konanom dňa 27. júna 2017 (na ktorom bol vyhlásený rozsudok, pozn.)
navrhla zmenu na strane žalobcu a zmenu petitu, ktorý návrh bol zamietnutý.
16.1. K uvedenej námietke nepreskúmateľnosti najvyšší súd uvádza, že už dávnejšia judikatúra

najvyššieho súdu (R 111/1998) zastávala názor, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá
zmätočnosť rozhodnutia a prípustnosť dovolania. Na zásade, podľa ktorej nepreskúmateľnosť zakladá
len tzv. „inú vadu konania" zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko R 2/2016, právna veta ktorého znie:
„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho
súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie
dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania

podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.". Toto stanovisko je naďalej aktuálne (1Cdo/228/2017, 2Cdo/101/2017,
3Cdo/92/2018, 4Cdo/59/2017, 5Cdo/45/2018, 7Cdo/141/2017, 8Cdo/49/2017).
16.2. V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska
R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých
(extrémnych) prípadov, o ktoré ide napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne

odôvodnenie. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava
v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že
súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07).

16.3. V posudzovanom prípade bolo dostatočne zrejmé, čoho a voči komu sa žalobkyňa domáhala
podanou žalobou a akými procesnými nedostatkami sa podaná žaloba navonok vyznačovala. Viacerí
z označených žalovaných ešte pred podaním žaloby zomreli, v dôsledku ktorej neodstrániteľnej vady
muselo byť v konečnom dôsledku konanie voči ním zastavené (úplnú nápravu tu zjednal až odvolací
súd, pozn.). Keďže v okolnostiach posudzovanej veci povaha konania o určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam vyžadovala, aby v čase podania žaloby boli ako strany sporu označení všetci
spoluvlastníci nehnuteľnosti, ktorá podmienka splnená nebola, prvostupňový súd žalobu zamietol pre
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Návrh žalobkyne na zmenu oboch sporových strán a samotného
petitu prvostupňový súd procesne zamietol, s ktorými závermi sa odvolací súd rovnako stotožnil,
nakoľko s právnymi nástupcami pôvodného spoluvlastníka možno konať, ak došlo k strate spôsobilosti

byť stranou sporu po podaní žaloby (ak všetci označení spoluvlastníci v čase podania žaloby mali
spôsobilosť byť účastníkmi konania), pričom v danom prípade bol preukázaný pravý opak (bod 54
odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia). V odôvodnení napadnutého rozsudku sa odvolací súd stotožnil
so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového rozsudku, zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody,
ktoré ho viedli k (i) procesnému odmietnutiu odvolania žalobkyne voči zamietajúcemu prvostupňovému

výroku o návrhu na zmenu žaloby, (ii) potrebe zastavenia konania voči žalovaným 1/, 2/, 5/ a 6/
(čím bol zároveň konvalidovaný nedostatok v postupe súdu prvého stupňa, pozn.) a (iii) potvrdeniu
prvostupňového rozsudku vo zvyšku. Nižšie súdy v tomto ohľade akcentovali, že povaha konania o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vyžaduje, aby v čase podania žaloby boli ako strany
sporu označení všetci spoluvlastníci nehnuteľnosti, ktorí majú spôsobilosť byť stranami sporu, čo v

okolnostiach posudzovanej veci splnené nebolo (niektorí z označených žalovaných zomreli už pred
podaním žaloby, ktorý procesný nedostatok nebolo možné odstrániť). Postup odvolacieho súdu, vo
vzájomnej súvislosti s konaním a rozsudkom súdu prvej inštancie, preto nemožno považovať za zjavne
neodôvodnený alebo arbitrárny, teda v danom prípade odvolací súd procesne nekonal spôsobom
zmätočným, ktorý by mal za následok žalobkyňou označenú vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP.

16.4. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f/ CSP nemožno považovať to, že odvolací súd
neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobkyne.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP
17. Podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo
od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu.18. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

19. K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na
nesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti
dovolania. Právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP dôsledne odlišuje prípustnosť a

dôvodnosť dovolania. V neposlednom rade dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).
V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ
vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

20. Dovolateľka (kvalifikovane zastúpená advokátom, pozn.) v podanom dovolaní (tiež) uviedla, že
podáva dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, avšak nad rámec namietaných vád (bod 3.1.) ho

nijako neodôvodnila. V súvislosti s dovolaním žalobkyne podaným podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP preto
najvyšší súd uvádza, že okrem formálneho označenia ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP žalobkyňa
v podanom dovolaní neformulovala právnu otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, a
ktorú mal odvolací súd vyriešiť nesprávne.
20.1. Ani pri vynaložení zvýšeného úsilia (§ 124 ods. 1 CSP) dovolací súd nevedel z takto podaného

dovolania zistiť právnu otázku, ktorú dovolateľka namietala, a od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho
súdu. Dovolací súd preto dospel k záveru, že dané odôvodnenie dovolania podaného z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci významovo nezodpovedá požiadavkám pre vymedzenie tohto
dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 ods. 2 CSP.
20.2. S poukazom na uvedené dovolací súd uzatvára, že v dovolaní žalobkyne nie je dovolací dôvod

podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP vymedzený spôsobom uvedeným v § 432 CSP, čo zakladá dôvod pre
odmietnutie takéhoto dovolania.
20.3. Nad rámec uvedeného, pre prípad, že žalobkyňa namietala neprávne právne posúdenie,
spočívajúce v zamietnutí jej žaloby a jej návrhu na zmenu žaloby, dovolací súd poukazuje na už uvedené
v bode 16.3., ktoré závery nižších súdov v rozsahu namietanej zmätočnosti podľa § 420 písm. f/ CSP

nepovažoval za zjavne neodôvodnené, ani arbitrárne.

21. Dovolací súd odmietne dovolanie, ak a/ bolo podané oneskorene, b/ bolo podané neoprávnenou
osobou, c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, d/ nemá náležitosti podľa
§ 428, e/ neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f/ nie je odôvodnené prípustnými dovolacími

dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435 CSP.

22. Najvyšší súd odmietol dovolanie žalobkyne podľa § 447 písm. c/ CSP (dovolanie podľa § 420 písm.
f/ CSP) a vo zvyšku podľa § 447 písm. f/ CSP (dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP).

23. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

24. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.