Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. november 2020

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 1T/69/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820010369
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vojtech Chmelan

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2020:3820010369.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

O b ž a l o v a n ý : A. A. , nar. XX.XX.XXXX v R.J., okres R., trvale

bytom J. t. č. A. S., okres A.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e :

hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojej dcéry M. V., predtým A.,
nar. XX.XX.XXXX a M. V., predtým A., nar. XX.XX.XXXX a rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi

sp. zn..XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX bol
zaviazaný platiť na dcéru M. sumu vo výške 86,30,-eur (2600,-Sk) a na dcéru M. sumu vo výške 79,67,-
eur (2400,-Sk) matke detí C. V., teraz C. K. V. mesačne vždy do 5-teho dňa v mesiaci vopred súčinnosťou
od 01.06.2005, následne rozsudkom Okresného súdu Prievidza pod č. XXP/XX/XXXX-XXX zo dňa
14.03.2013 bola vyživovacia povinnosť na dcéru M. zvýšená na sumu 120,-eur a na dcéru M. na sumu
vo výške 130,-eur mesačne vždy do 25-teho dňa v mesiaci k rukám matky súčinnosťou od 01.12.2011,
vyživovaciu povinnosť si neplnil v K., v J. ako i všade tam, kde sa nachádzal v období od 17.01.2011 do

10.05.2011, od 18.01.2013 do 08.07.2013 a od 07.07.2016 až doposiaľ tým, že v období od 17.01.2011
do 10.05.2011, 18.01.2013 do 08.07.2013 a od 07.07.2016 až doposiaľ je samostatne zárobkovo činná
osoba so živnostenským menom A. A. - BB-Z. a miestom podnikania S. ulica XX, A. A., čím ostal dlhovať
poškodenej C. K. V. za zavinené obdobie od 17.01.2011 do 10.05.2011, 18.01.2013 do 08.07.2013 a od
07.07.2016 do 23.11.2020 na F. sumu vo výške 11.543,88,-eur,

t e d a

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného
a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Trestného zákona číslo 300/2005 Z.
z. v znení zákona číslo 214/2019 Z. z.,

Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, § 51 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 4 Trestného zákona,
§ 37 písm. m) Trestného zákona k trestu odňatia slobody s probačným dohľadom v trvaní 28 (dvadsať
osem) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 51 ods. 2 Trestného zákona sa výkon uloženého trestu
podmienečne odkladá na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.Podľa § 51 ods. 4 písm. i) Trestného zákona ukladá sa mu povinnosť spočívajúca v príkaze podľa svojich
schopností a možnosti v skúšobnej dobe zaplatiť zameškané výživné.

.
O d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. A., vypočul svedkyňu
C. K. V., oboznámil sa s listinnými dôkazmi, so správami o povesti a s odpisom z registra trestov.

Y. A. A. tak ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie trestnej činnosti.
Uviedol, že je pravdou, že rozsudkami Okresného súdu Prievidzi sp. zn. XXP XXX/XXXX XXP XX/
XXXX mu bolo určené výživné na maloletých detí, tak ako je to uvedené v obžalobe. Uviedol, že je
pravdou, že na výživu maloletých detí neprispieval výživné stanovené súdom v stanovenom termíne,
avšak matke maloletých detí v roku 2005 daroval nehnuteľnosti s tým, že tak bude pokryté výživné do

budúcnosti, ďalej uviedol, že deťom posielal peniaze aj nejaké darčeky. Ďalej poukazoval na to, že počas
celého obdobia nemohol si zohnať prácu, resp. po vykonaní práce mu zamestnávatelia mzdu nevyplatili.
Ďalej uviedol, že on si hľadal zamestnanie, čo sa mu nepodarilo aj preto, že mu exekútor vzal vodičské
oprávnenie, preto si on založil živnosť, avšak vzhľadom na ekonomickú situáciu sa mu v podnikaní
nedarí. Uviedol, že je pravdou, že počas celej doby nebol evidovaný na úrade práce a ani nepoberal

sociálne dávky. Na záver ešte uviedol, že on platil výživné len tak, ako mal finančné prostriedky a od
podania obžaloby poslal na výživu dcér celkovo okolo 300,-eur.
.
Svedkyňa C. K. V. svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že rozsudkami Okresného súdu
Prievidzi sp. zn. XXP XXX/XXXX, XXP XX/XXXX bol obžalovaný zaviazaný k plateniu výživného na

dcéry, pričom posledným rozsudkom mal na maloletú M. platiť výživné vo výške 120,-eur a na dcéru
Viktóriu výživné vo výške 130,-eur mesačne vždy do 25-teho dňa v mesiaci. Uviedla, že obžalovaný
neplatil výživné v určenej výške a ani v stanovenej lehote, výživné jej za obžalovaného vyplácal úrad
práce a sociálnych veci vo výške ako to je zaprotokolované vo vyšetrovacom spise, pričom obžalovaný
na výživu detí k podaniu obžaloby dlhoval na výživnom sumu 11.033,88,-eur, po podaní obžaloby

jej obžalovaný na výživu dcér zaslal sumu 340,-eur. Na záver svojej výpovede svedkyňa uviedla, že
maloleté deti počas celej doby netrpeli núdzou, pretože ona bola schopná zabezpečiť im všetky základné
potreby, pričom poukázala na to, že ani určené výživné nepostačuje na pokrytie potrieb dcér vzhľadom
na to, že študujú, a náklady na ich štúdium sú vysoké.

Obžalovaný je okrem výpovede svedkyne K. V. z konania usvedčený aj listinnými dôkazmi a to
rozsudkami Okresného súdu Prievidzi sp. zn. XXP XXX/XXXX, XXP XX/XXXX z ktorých vyplýva, že
obžalovanýbolzaviazanýprispievaťnavýživumaloletýchdetíurčenýmvýživným.Vspisesanachádzajú
rodné listy maloletých detí, potvrdenia o návšteve školy, výpis zo živnostenského registra, doklady o
úhrade výživného, darovacia zmluva, správy z úradu práce, správy z úradu práce a sociálnych vecí.

Súd po prevedenom dokazovaní, zhodnotení dôkazov tak jednotlivo, ako i súhrnne, hoci obžalovaný
popiera spáchanie trestnej činnosti, z konania je jednoznačne usvedčený výpoveďou svedkyne C. K. V.
a listinnými dôkazmi. Z prevedeného dokazovania mal súd preukázané, že obžalovaný bol naposledy
zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Prievidzi prispievať na výživu maloletej M. sumou 120,-eur a

na maloletú M. sumou 130,-eur. Z prevedeného dokazovania taktiež vyplýva, že obžalovaný za celé
obdobie na výživu neposlal výživné tak ako to bolo určené rozhodnutím súdu a ani v stanovenej lehote.
Z dôvodu, že obžalovaný si úmyselne neplnil svoju zákonnú povinnosť voči svojej maloletej dcére,
súd preto jeho konanie kvalifikoval tak, ako po stránke subjektívnej, tak i po stránke objektívnej ako
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Trestného zákona. Podľa názoru

súdu obrana obžalovaného, že si vyživovaciu povinnosť si nemohol plniť, je len účelová, pretože z
prevedeného dokazovania jednoznačne vyplýva, že obžalovaný pracoval, má založenú živnosť, nikdy
nebol evidovaný na úrade práce, nepoberal dávky v hmotnej núdzi, z čoho by súd mohol dospieť k
záveru, že si vyživovaciu povinnosť, aká mu bola určená nemohol plniť, t. j., že súd by mohol vychádzať
z toho, že by sám určil výživné aké mohol obžalovaný na výživu maloletých detí prispievať. Pokiaľ

obhajoba namietala znenie právnej vety v obžalobe, že správne má byť, že obžalovaný si vyživovaciu
povinnosť neplnil najmenej tri mesiace v období dvoch rokov, súd poukazuje na tú skutočnosť, že v
danom prípade sa jedná o pokračujúci trestný čin, a že došlo ohľadne tohto trestného činu k zmene jeho
znenia, preto prokurátor správne uviedol znenie právnej vety v obžalobe. Pokiaľ sa obžalovaný brániltým, že v roku 2005 daroval nehnuteľnosť matke maloletých detí vysokej hodnote, a že tým bolo výživné
uhradené, súd poukazuje na to, že už viacerými rozhodnutiami najvyššieho súdu, ústavného súdu bolo
deklarované, že zaplatenie výživného vopred nie je možné a že výživné sa musí platiť v stanovenej

lehote určené príslušným rozhodnutím orgánu, pričom súd poukazuje aj na to, že tieto nehnuteľnosti
neboli darované maloletým deťom.

Y. A. A. svojím konaním porušil záujem spoločnosti na tom, aby bola zabezpečená riadna výživa
maloletého dieťaťa. Motívom konania obžalovaného bola nezodpovednosť. Súd u obžalovaného nezistil

poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcou okolnosťou je to, že už v minulosti bol za obdobnú trestnú činnosť
odsúdený.

K osobe obžalovaného súd zistil, že v mieste bydliska o ňom bližšie informácie nie sú známe, nebol
riešený v priestupkovom konaní. Doposiaľ bol 6 krát súdne trestaný, naposledy k nepodmienečnému
trestu odňatia slobody k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov.

Súd vyhodnotiac všetky skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie o treste, vzhľadom na osobu
obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, okolnosti prípadu, uložil súd obžalovanému za použitia
ustanovenia § 38 ods.4 Trestného zákona, § 51 ods. 1 Trestného zákona, trest odňatia slobody s
probačným dohľadom v samej spodnej hranici takto zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní 28

mesiacov, ktorého výkon mu súd podmienečne odložil na skúšobnú dobu s probačným dohľadom
v prvej polovici zákonného rozpätia trestnej sadzby v trvaní 24 mesiacov a podľa § 51 ods. 4
písm. i) Trestného zákona mu súd uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze podľa svojich schopností a
možnosti v skúšobnej dobe zaplatiť zameškané výživné. Pokiaľ obhajoba žiadala obžalovaného s pod
obžaloby oslobodiť, resp. upustiť od uloženia trestu vzhľadom na malú nebezpečnosť konania, súd

obhajobe nemohol vyhovieť, pretože prevedeným dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že
obžalovaným svojim konaním naplnil znaky prečinu, ktorý mu bol kladený za vinu, čiže skutok sa stal,
tento spáchal obžalovaný, obžalovaný je trestne zodpovedný, trestnosť činu nezanikla a ani prokurátor
na hlavnom pojednávaní neustúpil od obžaloby, pričom vzhľadom na dĺžku neplatenia výživného a jej
výšku neprichádza do úvahy od upustenia ďalšieho trestu, resp. nie sú splnené ani podmienky na

upustenie od potrestania.
.

Súd mal za to, že takto uložený podmienečný trest spolu s príslušnou povinnosťou, bude v dostatočnej
miere vplývať na prevýchovu obžalovaného.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V Prievidzi dňa 23. novembra 2020

Mgr. Vojtech Chmelan
samosudca

Knac.: doruč rozsudok:

1) obžalovaný
2) Okresná prokuratúra Prievidza3) obhajca
4) poškodená

Prievidza, 7. decembra 2020

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý : A. nar. XX.XX.U. v R. okres R., trvale
bytom J., S. XX, okres P.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e :

hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojej dcéry M. V., predtým A.,
nar. XX.XX.XXXX a M. V., predtým A., nar. XX.XX.XXXX a rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi

sp. zn..XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.04.2006 bol
zaviazaný platiť na dcéru M. sumu vo výške 86,30,-eur (2600,-Sk) a na dcéru M. sumu vo výške
79,67,-eur (XXXX,-Sk) matke detí C. V., teraz C. K. V. mesačne vždy do 5-teho dňa v mesiaci vopred
súčinnosťou od 01.06.2005, následne rozsudkom Okresného súdu Prievidza pod č. XXP/XX/XXXX-XXX
zo dňa 14.03.2013 bola vyživovacia povinnosť na dcéru M. zvýšená na sumu 120,-eur a na dcéru M.

na sumu vo výške 130,-eur mesačne vždy do 25-teho dňa v mesiaci k rukám matky súčinnosťou od
01.12.2011, vyživovaciu povinnosť si neplnil v K., v Ihráči ako i všade tam, kde sa nachádzal v období od
17.01.2011 do 10.05.2011, od 18.01.2013 do 08.07.2013 a od 07.07.2016 až doposiaľ tým, že v období
od 17.01.2011 do 10.05.2011, 18.01.2013 do 08.07.2013 a od 07.07.2016 až doposiaľ je samostatne
zárobkovo činná osoba so živnostenským menom A. A. - A.-Z. a miestom podnikania S. ulica XX, A. A.,

čím ostal dlhovať poškodenej C. K. V. za zavinené obdobie od 17.01.2011 do 10.05.2011, 18.01.2013
do 08.07.2013 a od 07.07.2016 do XX.XX.XXXX na dcéry sumu vo výške 11.543,88,-eur,

t e d a

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného
a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Trestného zákona číslo 300/2005 Z.
z. v znení zákona číslo 214/2019 Z. z.,

Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, § 51 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 4 Trestného zákona,
§ 37 písm. m) Trestného zákona k trestu odňatia slobody s probačným dohľadom v trvaní 28 (dvadsať

osem) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 51 ods. 2 Trestného zákona sa výkon uloženého trestu
podmienečne odkladá na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. i) Trestného zákona ukladá sa mu povinnosť spočívajúca v príkaze podľa svojich
schopností a možnosti v skúšobnej dobe zaplatiť zameškané výživné.

. o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. A., vypočul svedkyňu
C. K. V., oboznámil sa s listinnými dôkazmi, so správami o povesti a s odpisom z registra trestov.

Obžalovaný A. A. tak ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie trestnej
činnosti. Uviedol, že je pravdou, že rozsudkami Okresného súdu Prievidzi sp. zn. XXP XXX/XXXX XXP
XX/XXXX mu bolo určené výživné na maloletých detí, tak ako je to uvedené v obžalobe. Uviedol, že je
pravdou, že na výživu maloletých detí neprispieval výživné stanovené súdom v stanovenom termíne,
avšak matke maloletých detí v roku 2005 daroval nehnuteľnosti s tým, že tak bude pokryté výživné do

budúcnosti, ďalej uviedol, že deťom posielal peniaze aj nejaké darčeky. Ďalej poukazoval na to, že počas
celého obdobia nemohol si zohnať prácu, resp. po vykonaní práce mu zamestnávatelia mzdu nevyplatili.
Ďalej uviedol, že on si hľadal zamestnanie, čo sa mu nepodarilo aj preto, že mu exekútor vzal vodičské
oprávnenie, preto si on založil živnosť, avšak vzhľadom na ekonomickú situáciu sa mu v podnikaní
nedarí. Uviedol, že je pravdou, že počas celej doby nebol evidovaný na úrade práce a ani nepoberal

sociálne dávky. Na záver ešte uviedol, že on platil výživné len tak, ako mal finančné prostriedky a od
podania obžaloby poslal na výživu dcér celkovo okolo 300,-eur.
.
Svedkyňa C. K. V. svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že rozsudkami Okresného súdu
Prievidzi sp. zn. XXP XXX/XXXX, XXP XX/XXXX bol obžalovaný zaviazaný k plateniu výživného na

dcéry, pričom posledným rozsudkom mal na maloletú M. platiť výživné vo výške 120,-eur a na dcéru
M. výživné vo výške 130,-eur mesačne vždy do 25-teho dňa v mesiaci. Uviedla, že obžalovaný neplatil
výživné v určenej výške a ani v stanovenej lehote, výživné jej za obžalovaného vyplácal úrad práce a
sociálnych veci vo výške ako to je zaprotokolované vo vyšetrovacom spise, pričom obžalovaný na výživu
detí k podaniu obžaloby dlhoval na výživnom sumu 11.033,88,-eur, po podaní obžaloby jej obžalovaný

na výživu dcér zaslal sumu 340,-eur. Na záver svojej výpovede svedkyňa uviedla, že maloleté deti počas
celej doby netrpeli núdzou, pretože ona bola schopná zabezpečiť im všetky základné potreby, pričom
poukázala na to, že ani určené výživné nepostačuje na pokrytie potrieb dcér vzhľadom na to, že študujú,
a náklady na ich štúdium sú vysoké.

Obžalovaný je okrem výpovede svedkyne K. V. z konania usvedčený aj listinnými dôkazmi a to
rozsudkami Okresného súdu Prievidzi sp. zn. XXP XXX/XXXX, XXP XX/XXXX z ktorých vyplýva, že
obžalovanýbolzaviazanýprispievaťnavýživumaloletýchdetíurčenýmvýživným.Vspisesanachádzajú
rodné listy maloletých detí, potvrdenia o návšteve školy, výpis zo živnostenského registra, doklady o
úhrade výživného, darovacia zmluva, správy z úradu práce, správy z úradu práce a sociálnych vecí.

Súd po prevedenom dokazovaní, zhodnotení dôkazov tak jednotlivo, ako i súhrnne, hoci obžalovaný
popiera spáchanie trestnej činnosti, z konania je jednoznačne usvedčený výpoveďou svedkyne C. K. V.
a listinnými dôkazmi. Z prevedeného dokazovania mal súd preukázané, že obžalovaný bol naposledy
zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Prievidzi prispievať na výživu maloletej M. sumou 120,-eur a

na maloletú M. sumou 130,-eur. Z prevedeného dokazovania taktiež vyplýva, že obžalovaný za celé
obdobie na výživu neposlal výživné tak ako to bolo určené rozhodnutím súdu a ani v stanovenej lehote.
Z dôvodu, že obžalovaný si úmyselne neplnil svoju zákonnú povinnosť voči svojej maloletej dcére, súd
preto jeho konanie kvalifikoval tak, ako po stránke subjektívnej, tak i po stránke objektívnej ako prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Trestného zákona. W. názoru súdu obrana

obžalovaného, že si vyživovaciu povinnosť si nemohol plniť, je len účelová, pretože z prevedeného
dokazovaniajednoznačnevyplýva,žeobžalovanýpracoval,mázaloženúživnosť,nikdynebolevidovaný
na úrade práce, nepoberal dávky v hmotnej núdzi, z čoho by súd mohol dospieť k záveru, že si
vyživovaciu povinnosť, aká mu bola určená nemohol plniť, t. j., že súd by mohol vychádzať z toho,
že by sám určil výživné aké mohol obžalovaný na výživu maloletých detí prispievať. Pokiaľ obhajoba

namietala znenie právnej vety v obžalobe, že správne má byť, že obžalovaný si vyživovaciu povinnosť
neplnil najmenej tri mesiace v období dvoch rokov, súd poukazuje na tú skutočnosť, že v danom prípade
sa jedná o pokračujúci trestný čin, a že došlo ohľadne tohto trestného činu k zmene jeho znenia, preto
prokurátor správne uviedol znenie právnej vety v obžalobe. Pokiaľ sa obžalovaný bránil tým, že v roku
2005 daroval nehnuteľnosť matke maloletých detí vysokej hodnote, a že tým bolo výživné uhradené, súd

poukazuje na to, že už viacerými rozhodnutiami najvyššieho súdu, ústavného súdu bolo deklarované,že zaplatenie výživného vopred nie je možné a že výživné sa musí platiť v stanovenej lehote určené
príslušným rozhodnutím orgánu, pričom súd poukazuje aj na to, že tieto nehnuteľnosti neboli darované
maloletým deťom.

Obžalovaný A. A. svojím konaním porušil záujem spoločnosti na tom, aby bola zabezpečená riadna
výživa maloletého dieťaťa. Motívom konania obžalovaného bola nezodpovednosť. Súd u obžalovaného
nezistil poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcou okolnosťou je to, že už v minulosti bol za obdobnú trestnú
činnosť odsúdený.

K osobe obžalovaného súd zistil, že v mieste bydliska o ňom bližšie informácie nie sú známe, nebol
riešený v priestupkovom konaní. Doposiaľ bol 6 krát súdne trestaný, naposledy k nepodmienečnému
trestu odňatia slobody k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov.

Súd vyhodnotiac všetky skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie o treste, vzhľadom na osobu

obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, okolnosti prípadu, uložil súd obžalovanému za použitia
ustanovenia § 38 ods.4 Trestného zákona, § 51 ods. 1 Trestného zákona, trest odňatia slobody s
probačným dohľadom v samej spodnej hranici takto zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní 28
mesiacov, ktorého výkon mu súd podmienečne odložil na skúšobnú dobu s probačným dohľadom
v prvej polovici zákonného rozpätia trestnej sadzby v trvaní 24 mesiacov a podľa § 51 ods. 4

písm. i) Trestného zákona mu súd uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze podľa svojich schopností a
možnosti v skúšobnej dobe zaplatiť zameškané výživné. Pokiaľ obhajoba žiadala obžalovaného s pod
obžaloby oslobodiť, resp. upustiť od uloženia trestu vzhľadom na malú nebezpečnosť konania, súd
obhajobe nemohol vyhovieť, pretože prevedeným dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že
obžalovaným svojim konaním naplnil znaky prečinu, ktorý mu bol kladený za vinu, čiže skutok sa stal,

tento spáchal obžalovaný, obžalovaný je trestne zodpovedný, trestnosť činu nezanikla a ani prokurátor
na hlavnom pojednávaní neustúpil od obžaloby, pričom vzhľadom na dĺžku neplatenia výživného a jej
výšku neprichádza do úvahy od upustenia ďalšieho trestu, resp. nie sú splnené ani podmienky na
upustenie od potrestania.
.

Súd mal za to, že takto uložený podmienečný trest spolu s príslušnou povinnosťou, bude v dostatočnej
miere vplývať na prevýchovu obžalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho

súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V Prievidzi dňa 23. novembra 2020

Mgr. Vojtech Chmelan
samosudca

Prievidza, 7. decembra 2020